Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/67/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu A. B. C., A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XA, C., zastúpený KALLAN Legal, s.r.o., IČO: 52 304 604, so sídlom Súmračná 25, Bratislava, proti žalovanému E. F. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, H., zastúpený KADUC & PARTNERS s.r.o., IČO: 50 290 762, so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, o ochranu osobnosti, o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -91 zo dňa 03.01.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 24.5.2021 vyhlásil bez nariadenia pojednávania rozsudok pre zmeškanie č. k. -42, ktorým uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady pred plénom Národnej rady SR na najbližšej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa uskutoční po právoplatnosti rozsudku, osobne predniesť ospravedlnenie žalobcovi v znení: Ospravedlňujem sa pánovi A. B. C., A. za nepravdivé výroky, ktoré som dňa 24.9.2020 ako A. I. Slovenskej republiky predniesol na pôde Národnej rady SR v rámci parlamentnej Hodiny otázok 12. schôdze Národnej rady SR, kedy som na adresu A. B. C., A. uviedol, že „išli ste si niečo popiť a potom ste išli okolo jednej záhrady a v tej záhrade bol nejaký baran. Vy ste preskočili a vraj ste mydlili toho barana". Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad tým, že som vyslovením vyššie uvedených nepravdivých výrokov v značnej miere zasiahol do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána A. B. C., A., čím som znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno. Vydaniu rozsudku pre zmeškanie predchádzalo vydanie uznesenia č. k. -31 zo dňa 22.12.2020, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe vyjadril a aby v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne bol žalovaný v uznesení poučený, že ak nesplní povinnosť v ňom uloženú, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Predmetné uznesenie bolo žalovanému spolu s žalobou a prílohami doručené, podľa údajov z doručenky dňa 9.3.2021 do vlastných rúk. Žalovaný sa v určenej lehote k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , (ďalej len ,P“). Mal za to, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný včas, teda do 15 dní odkedy sa dozvedel o rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Konštatoval, že žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú uznesením zo dňa 22.12.2020 a k žalobe sa nevyjadril, pričom v predmetnom uznesení bol o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie poučený. Predmetné uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému doručené dňa 09.03.2021. Skutočnosť že žalovaný bol v časovom horizonte od 09.03.2021 do 24.03.2021, v ktorom mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, v pozícii A. I. SR a musel „riešiť vládnu krízu a sústreďovať svoju pozornosť aj na prebiehajúcu pandémiu vírusu COVID-19“ a zároveň „vrcholili jeho prípravy na videokonferenciu členov Európskej rady konanej v dňoch 25. a 26.03.2021“, nemožno považovať za ospravedlniteľné dôvody pre nesplnenie si povinnosti podľa uznesenia zo dňa 22.12.2020. Za takéto ospravedlniteľné dôvody možno podľa názoru súdu považovať výlučne závažné prekážky, ktoré by žalovanému zabránili v možnosti podať vyjadrenie v súdom určenej lehote k doručenej žalobe (napr. dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, pobyt v nemocnici, závažné ochorenie a pod.) - existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je povinný pritom tvrdiť a preukázať žalovaný. Žalovaný si však súdnu zásielku dňa 09.03.2021 osobne prevzal, a teda sa s ňou aj oboznámil - ak vedel že príprava jeho procesnej obrany je časovo náročná, mohol súd požiadať o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia (ide o lehotu sudcovskú, ktorú súd môže predĺžiť), keď eventuálne skutočnosť že príprava jeho procesnej obrany je časovo náročná mu musela byť vopred známa. Nejedná sa preto o skutočnosť, ktorú v zmysle možno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Taktiež súd poukazuje na to, že nič nebránilo žalovanému nechať sa v konaní pred súdom zastúpiť, napríklad aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti tak, ako to koniec - koncov spravil následne po vydaní rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný však žiadny z uvedených krokov nevyužil. Poukázal aj na rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod., v zmysle ktorých jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník. Žalovanému bola daná možnosť vyjadriť sa k žalobe, ktorú nevyužil (nevyjadril sa v súdom stanovenej lehote) a ani z jeho neskoršieho konania (nevyjadril sa ani dodatočne do vyhlásenia rozhodnutia súdu) nevyplýva, že by sa snažil predostrieť svoje vyjadrenie a napraviť nevýhodnú situáciu, do ktorej sa dostal a bez ospravedlniteľného dôvodu vyčkával a svoje námietky predložil až v štádiu po doručení rozsudku. Nakoľko žalovaným nebol preukázaný žiaden konkrétny a relevantný ospravedlniteľný dôvod, ktorý by mu nebol vopred známy, a pre ktorý sa nemohol k žalobe vyjadriť, súd jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zrušil rozsudok pre zmeškanie a žalobu žalobcu zamietol.

Uvádzal odvolacie dôvody podľa , , , . Poukázal na ním podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením k žalobe zo dňa 02.08.2021, doplnený podaním zo dňa 10.08.2021, ktorý odôvodnil dôvodmi úzko súvisiacimi s pandemickou situáciou vírusu COVID-19, s ktorou má priamu spojitosť aj jeho pozícia, nakoľko v tom čase zastával funkciu A. I. SR. Dôvody, pre ktoré včas nepodal vyjadrenie k žalobe v určenej lehote považoval za objektívne a ospravedlniteľné a s odôvodnením napadnutého uznesenia nesúhlasil, pretože jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase doručovania uznesenia zo dňa 22.12.2020 vykonával funkciu A. I. Slovenskej republiky, no napriek tomu, že samotný výkon funkcie A. I. nepovažuje za ospravedlniteľný, avšak v časovom období od 09.03.2021 do 19.07.2021, to je do dňa podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, Slovenskú republiku ovplyvňovala nielen pandemická situácia s vysoko nákazlivým vírusom, ale negatívny bol aj politický stav na území Slovenskej republiky ovplyvňovaný vrcholiacou vládnou krízou. Vládna kríza eskalovala demisiou ministra zdravotníctva SR zo dňa 12.03.2021, demisiou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 17.03.2021 a nakoniec aj jeho demisiou. Okrem krízových okamihov, ktoré uviedol, bol v procese finálnych príprav na videokonferenciu členov Európskej rady, ktorá sa uskutočnila dňa 25.03. až 26.03.2021. Z pozície A. I. Slovenskej republiky mu vyplýva množstvo zásadných povinností, za ktoré niesol zodpovednosť, jeho prioritou bola najmä dôsledná ochrana života a zdravia všetkých občanov, preto nesúhlasí s

konštatovaním okresného súdu o zanedbaní povinnosti uloženej mu súdom vyjadriť sa k žalobe, respektíve s určitosťou ju nezanedbal z dôvodu zabezpečovania súkromných záujmov, práve naopak. Rovnako nesúhlasil s argumentom okresného súdu ohľadom ospravedlniteľných dôvodov pre vyhovenie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré by mali byť náhle a nepredvídateľné, pričom stav pandémie nákazlivého vírusu týmto dôvodom nie je, keďže od začiatku pandémie je situácia nepredvídateľná, určenie prognóz je náročné, z ktorého dôvodu musia byť nielen odborníci, ale aj verejní činiteľa neustále pripravení poskytnúť súčinnosť v pretrvávajúcom nepriaznivom období. V prílohe k odvolaniu uviedol stručný harmonogram svojich povinností v rozhodujúcom období. Bez výnimky sa musel podieľať na riešení množstva ním demonštratívne uvedených povinností a zodpovedností súvisiacich s riešením pandemickej situácie a hlbokej vládnej krízy, pričom súčasťou jeho dennej agendy bolo tiež absolvovanie príprav na rôzne stretnutia, množstvo ďalších pracovných ciest, brífingov či porád. Denná situácia v mesiacoch marec a apríl 2021 bola nepredvídateľná, počty nových prípadov nákazlivého vírusu sa pohybovali približne od 500 prípadov denne do viac ako 5000 a následne ako dôsledok aktívnej spolupráce všetkých kľúčových segmentov, vrátane verejných činiteľov a teda aj jeho, sa pandemická situácia začala radikálne zlepšovať, čoho dôkazom je počet nových prípadov nákazlivého vírusu od mája 2021 od 10 do zhruba 1000 nových prípadov denne. Jeho aktivity týkajúce sa pandemickej situácie vyústili do úspešného zrušenia núdzového stavu a uvoľnenia množstva prísnych opatrení. Poukázal tiež na snahu o nápravu situácie, čoho dôkazom je po doručení rozsudku pre zmeškanie v zákonnej lehote pätnástich dní od dozvedenia sa o predmetnom rozsudku podanie návrhu na jeho zrušenie a vyhľadanie odbornej právnej pomoci. Preto argumenty okresného súdu uvádzajúce, že jeho konanie možno označovať ako snahu zbaviť sa občianskych povinností či ignorovanie výzvy súdu, považoval za nesprávne a zavádzajúce. Poukázal cielene na judikatúru súdov Českej republiky a to nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , aby zdôraznil, že vynaložil všetku snahu, aby predchádzal ďalšej procesnej pasivite, z ktorého dôvodu by mal súd jeho záujem o spor prehodnotiť a jeho návrhu vyhovieť. Z napadnutého uznesenia ako aj z vyjadrenia žalobcu sa javí nepriama komparácia jeho aktivít na sociálnych sieťach s prípravou podaní v spore, ktorú považuje za scestnú, keďže daná príprava je, nie ojedinele, časovo veľmi náročná a to nielen v rovine obsahovej, ale aj kvantitatívnej, preto napísanie statusu na sociálnej sieti nie je možné porovnávať s prípravou dokumentácie adresovanej súdom. V čase výkonu funkcie A. I. SR vynaložil všetko úsilie na ochranu verejných záujmov občanov SR, preto preukázal konkrétne, relevantné a ospravedlniteľné dôvody na zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškanie tak, ako to predpokladá aj rozhodovacia prax súdov SR v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Nestotožnil sa s domnienkami žalovaného o naplnení ním uvedených odvolacích dôvodov. Právnym poriadkom chránené hodnoty sú spoločné civilizovaným a právnym štátom Európskeho kontinentu, o čom svedčí aj nadnárodný systém garancií ľudských práv. Princípom rovnosti a s ním súvisiacim princípom zákazu diskriminácie sú chránené hodnoty vlastné štátom Európskeho kontinentu, ktorých úpravu možno nájsť tak v , ako aj vo viacerých medzinárodných ľudsko- právnych aktoch. Poukázal na princíp rovnosti, ktorý potvrdzuje rovnosť a nediskriminačný prístup k právnym subjektom, ktorý by mal byť súčasťou bežného spoločenského života aj v oblasti civilného sporového konania, v ktorom je primárnou úlohou súdov poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak boli porušené alebo ohrozené a deklarovať kde je právo. Tejto úlohe súdom zodpovedá aj štruktúra civilných procesných kódexov európskych štátov. Strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (čl. 6 ods. ). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (nález ). Zásada rovnosti občanov pred zákonom ustanovená v článku 12 ods. 1 SR sa v civilnom sporovom konaní transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania ( SR). je stavaný na princípoch nediskriminácie postavenia v spoločnosti a rovnako platí pre sporové strany. Účastníci konania majú pri aplikácii procesných predpisov pred súdom rovnaké postavenie. Žalovaný sa teda mylne domnieva, že by mu jeho politické postavenie respektíve funkcia A. I. mala priznávať oveľa viac práv a výsad ako inému, tiež pracujúcemu občanovi a navyše ústavnému činiteľovi - poslancovi Národnej rady. Obsah výkonu práv jednotlivca, ktorý musí vedieť skĺbiť s bežným pracovným a rodinným životom, nemôže byť v prípade žalovaného, hoci bol

v inkriminovanom čase A. I., považovaný za honosnejší a majúci tým pádom osobitné výsady pri dodržiavaní zákonom stanovených procesných lehôt. Akceptáciou takého výkladu by došlo k popretiu ústavne a aj medzinárodne zakotvenej rovnosti občanov pred zákonom. Preto žalovaným tvrdené ospravedlniteľné dôvody považoval za neakceptovateľné, nemajúce oporu v zákone, jeho časová zaneprázdnenosť v rozhodnom období, kedy podľa jeho vyjadrenia možno uvažovať v rovine, že temer ,,zachraňoval svet " neobstojí. Žalovaný mal a mohol, minimálne v čase, ktorý v danom období pravidelne využíval na prezentovanie svojej výnimočnosti na facebookovom profile, efektívne využiť na vyhľadanie odbornej pomoci, ktorú potreboval a potrebuje, a ktorú využil až potom, čo nechal pracovne preťažený konajúci súd vykonať niekoľko úkonov vo vzťahu k jeho osobe. Od osoby v postavení A. I., s poznatkami o pracovnej vyťaženosti súdov, by sa očakávala aspoň minimálna úcta k práci jednotlivcov pracujúcich na súdoch a nie hľadanie chýb na ich strane len z dôvodu pohŕdania súdom stanovenými lehotami zo strany žalovaného. Ak osoba v postavení A. I. je schopná verejne difamačným slovným útokom obviniť poslanca Národnej rady SR, vôbec neprekvapuje, že prácu súdov si váži tak, ako to odprezentoval v rozhodnom období smerom k okresnému súdu a radšej písal statusy a fotil propagačné fotky, či natáčal videá. Zároveň poukázal na najstaršiu a doteraz rešpektovanú zásadu rímskeho práva ,,vigilantibus iura scripta sunt“, podľa, ktorej sa mal žalovaný aktívne zaujímať o žalobu a termíny stanovené súdom a ak svoje práva osobne uplatniť nestíhal, mal a mohol využiť všetky dostupné právne prostriedky, medzi ktoré nepochybne patrí aj advokátska pomoc, na ktorej využitie si našiel čas až potom, čo on so súdom aktívne, aj vzhľadom na svoje pracovné a súkromné zaťaženie, smeroval v súdnom spore k úspešnosti. Dôvody, pre ktoré žalovaný na výzvu okresného súdu nereagoval, napriek mu poskytnutému zo strany súdu dostatočne dlhého časového priestoru, nie je možné považovať za opodstatnené, uvádzané dôvody nevznikli neočakávane ani náhle a tiež ich nemožno považovať za tak závažné, ako prezentuje žalovaný, keďže aj pri ,,záchrane planéty" venoval pomerne veľa času prezentácii seba samého, namiesto využitia odbornej právnej pomoci.

Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu nesúhlasil s jeho závermi alebo tvrdeniami, ktoré účelovo dezinterpretuje. Žalobca vo vyjadrení opakovane poukazuje na rovnosť účastníkov konania. Vydaním kontumačného rozsudku bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do možností realizácie prostriedkov jeho procesnej obrany a teda je obmedzený jeho prístup k súdu. Taktiež nepovažovalo žalobcom označené dôvody za neočakávané či náhle. Charakter dôvodov, a teda či je možné ich označiť za ospravedlniteľné alebo nie, je výhradne na úvahe súdu a nejedná sa o právnou úpravou explicitne definované dôvody. Zotrval na tvrdení, že dôvody, pre ktoré neposkytol včas vyjadrenie, sú objektívne, keďže ich podstatou bolo sledovanie a ochrana verejných záujmov, akými sú zdravie občanov a priaznivá politická situácia. Nekonal so zámerom spôsobiť súdu nadprácu, ako nekorektne zavádza žalobca. Dané dôvody by mali byť analogicky uplatnené voči akejkoľvek osobe v porovnateľnej situácii, preto nejde o akúsi domnelú výsadu, ako sa domnieva žalobca. Opakované argumenty žalobcu ohľadne jeho aktivitách na sociálnej sieti považoval za neprimerané a to aj v rovine ich komparácie s prípravou kvalifikovaných právnych podaní. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nepreukázal, že profily na sociálnej sieti spravoval on osobne. Rovnako je nepreukázaná téza žalobcu o tom, že ho verejne difamačným slovným útokom obvinil zo sodomie. V rámci napadnutého výroku poukázal na určité, špecifické hygienické úkony (,,mydlenie"), pričom odmieta jeho interpretáciu v sexuálnom kontexte, ide o svojvoľnú a nesprávnu interpretáciu zo strany žalobcu. Rovnako nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o zanedbaní procesných povinností a pohŕdaní súdom stanovenými lehotami. Neposkytnutie včasného vyjadrenia nevykazuje žiadne náznaky pohŕdania súdom ustanovenými lehotami. Nestabilná politická situácia, ako aj situácia týkajúca sa šírenia vysoko nákazlivého ochorenia a s nimi súvisiace pracovné aktivity, si vyžadovali jeho absolútnu pozornosť a neustálu pripravenosť poskytnúť súčinnosť, čo považoval za objektívne a ospravedlniteľné. Za neprofesionálne považoval taktiež narážky žalobcu označujúce jeho konanie ako zachraňovanie planéty či sveta.

Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný aplikuje istú miernejšiu formu štylistického vyjadrenia vo vzťahu k jeho postaveniu v rozhodnom období, kedy vzhľadom na svoju zaneprázdnenosť nevyužil svoje procesné práva a nereagoval tak na výzvu súdu. K uvedenému dospel komparáciou novších vyjadrení žalovaného a vyjadrení, ktoré použil v podanom odvolaní. Za ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty žalovaný uvádzal predovšetkým vládnu krízu, demisie ministrov ako aj svoju demisiu, celosvetovú pandemickú situáciu, pričom pozornosť upriamoval na fakt, že v rozhodnom období bol A. I., pričom pri všetkých podľa neho ospravedlniteľných dôvodoch

badať, že ospravedlniteľnosť dôvodov pre zmeškanie lehoty na vyjadrenie treba vidieť v ochrane verejných záujmov a priaznivej politickej situácii. Predmetná reakcia zrejme súvisí so zdôrazňovaním zásad rovnosti strán pred súdom, na ktoré upozorňoval. Znepokojenie žalovaného zo slovného spojenia typu ,,zachraňoval svet či planétu" nie je namieste, keďže v bode 13 odvolania žalovaný svoje pracovné aktivity až príliš hyperbolizuje v nadväznosti na množstvo rôznych rokovaní, stretnutí, konzultácii a súčinnosti s odborníkmi, ako aj verejnými funkcionármi, ktoré kroky sa zo strany žalovaného stali osožné. Vo vzťahu k značným facebookovým aktivitám žalovaného, ktorý je vo verejnosti pomerne známy, tieto nebude dokazovať, keďže ide o profil žalovaného, ktorý nikdy verejne nespochybnil. Považoval za bezprecedentný pokus žalovaného o absolútnu zmenu významu jeho vyjadrenia ,,o mydlení barana žalobcom, ktorý je nevydareným pokusom o skončenie právnej veci v prospech žalovaného. Daný výraz nie je možné ani v najširšej úvahe považovať za slovnú hračku, či synonymom ,,kúpania barana, či nebodaj jeho sprchovania", taká konštrukcia zmeny významu vypovedaného znamená opačný význam ako je význam slova sodomia.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení v spojení s ust. .

Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady pred plénom Národnej rady SR na najbližšej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa uskutoční po právoplatnosti rozsudku, osobne predniesť ospravedlnenie žalobcovi v znení: Ospravedlňujem sa pánovi A. B. C., A. za nepravdivé výroky, ktoré som dňa 24.09.2020 ako A. I. Slovenskej republiky predniesol na pôde Národnej rady SR v rámci parlamentnej Hodiny otázok 12. schôdze Národnej rady SR, kedy som na adresu A. B. C., A. uviedol, že „išli ste si niečo popiť a potom ste išli okolo jednej záhrady a v tej záhrade bol nejaký baran. Vy ste preskočili a vraj ste mydlili toho barana“. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad tým, že som vyslovením vyššie uvedených nepravdivých výrokov v značnej miere zasiahol do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána A. B. C., A., čím som znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno.

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.12.2020, č. k. -31 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu, uviedol vo vyjadrení

rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje aj poučenie, že v prípade, ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalobu spolu s uvedeným uznesením súd prvej inštancie doručil žalovanému dňa 09.03.2021. Keďže žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa , súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle .

Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu nepreukázania existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa žalovaný nevyjadril k žalobe, pretože žalovaným uvádzané dôvody spočívajúce v potrebe riešiť vládnu krízu ako A. I. SR, potreby sústreďovať svoju pozornosť na prebiehajúcu pandémiu vírusu COVID-19 a tiež prípravy na videokonferenciu členov Európskej rady konanej v dňoch 25. a 26.03.2021 nepovažoval za ospravedlniteľné dôvody pre nesplnenie si povinností podľa uznesenia zo dňa 22.12.2020.

Žalovaný v podanom odvolaní uvádza viaceré odvolacie dôvody a to , , , , ktoré však bližšie nezdôvodnil.

Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu.

Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsah práva na spravodlivý proces teda zahŕňa najmä právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, právo na zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, resp. rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ).

Nesprávnym procesným postupom sa rozumie faktická činnosť alebo nečinnosť súdu (procedúra prejednania veci, resp. to, ako súd viedol konanie), ktorá predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a strane sporu znemožňuje realizáciu jej procesných oprávnení a marí mu možnosť jeho aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a rozhodnutia NS SR sp. zn. , , , , , , ).

Odvolací súd nezistil dôvodnosť daného odvolacieho dôvodu.

Ďalší odvolací dôvod bol žalovaným vymedzený podľa . Podľa žalovaného išlo o dôkazy ním navrhnuté v podaní zo dňa 02.08.2021.

Po oboznámení sa s podaním – návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a zároveň vyjadrením k žalobe žalovaného zo dňa 02.08.2021 (na č. l. 48 a č. l. 53 spisu) odvolací súd nevzhliadol žiadny návrh zo strany žalovaného na vykonanie dôkazov. Predmetné podania sú návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a zároveň vyjadrením k žalobe, avšak ich obsahom nie sú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, teda ani tie, ktoré by mali opodstatnenie vo vzťahu k posúdeniu návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu najvyšší súd rozhodol vo viacerých veciach, napr. sp. zn. , , , , v ktorých vyslovil, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil.

Odvolací súd dodáva, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesných strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). Z hľadiska procesnej vady konania aj ústavný súd považuje námietku nevykonania dôkazu za irelevantnú ().

Nakoľko v podaní žalovaného zo dňa 02.08.2021 nie sú obsiahnuté žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, nemohlo dôjsť k pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie zakladajúcemu odvolací dôvod podľa .

Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení ( ).

K odvolaciemu dôvodu uvedenému v odvolací súd uvádza, že v tomto prípade ide tiež o vadu skutkovú, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k ). Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne vyhodnotenie zákonnosti dôkazu tak založí vadu konania podľa . Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd prijaté skutkové závery okresného súdu nepovažuje za svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti rozhodnutia.

K odvolaciemu dôvodu uvedenému v odvolací súd uvádza, že ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový

stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Podľa , súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa , ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk (ods. 1). Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ods. 2).

Vo všeobecnosti predstavuje rozsudok pre zmeškanie podľa osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je dôsledkom procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti strany konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a strán konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu "vigilantibus iura scripta sunt" - práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu práv strany vyžadujúc, aby aj strana civilného procesu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. ).

Z citovaných ustanovení vyplývajú predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa , ktorými sú: riadne doručenie žaloby [o splnenie povinnosti podľa ] žalovanému do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom súd žalovanému uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, pričom žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril. Osobitosťou rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania podľa je, že na rozdiel od rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní podľa (kedy súd po kumulatívnom splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení a na základe procesnej iniciatívy žalobcu kontumačný rozsudok vydá vždy), má súd možnosť úvahy, či kontumačný rozsudok vydá alebo bude v konaní pokračovať.

Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, aplikoval správne právne normy , , , ktoré aj správne vyložil, a preto je jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil nijaké procesné pochybenie okresného súdu, napĺňajúce niektorý z odvolateľom uplatnených odvolacích dôvodov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho konania je iba návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa (t. j. ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa a nie odvolanie proti kontumačnému rozsudku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie [( ]. Predmetom rozhodovania súdu o návrhu podľa je zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ak žalovaný preukáže, že lehotu na vyjadrenie k žalobe zmeškal z ospravedlniteľných dôvodov a zmeškaný úkon (vyjadrenie k žalobe) doloží spolu s návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku. Z hľadiska rozhodovania podľa ust. a nebol daný dôvod na posudzovanie predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. novembra 2019).

Podľa článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Vychádzajúc zo zásad , ako aj všeobecných právnych predpisov, každá strana sporu má povinnosť správať sa tak, aby dala možnosť priechodnosti právu a spravodlivosti, zohľadňujúc aj právo všetkých ostatných strán sporu.

Pokiaľ žalovaný namietal, že mal objektívne dôvody, pre ktoré sa v lehote stanovenej okresným súdom (ale ani do rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie) nevyjadril k žalobe z objektívnych a podľa neho z ospravedlniteľných dôvodov spočívajúcich v riešení množstva povinností, stretnutí súvisiacich s pandemickou situáciou súvisiacou s vysoko nákazlivým vírusom COVID-19, ako aj vládnou krízou, tieto nevzhliadol odvolací súd za relevantné a plne sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými okresným súdom v bode 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Odvolací súd nespochybňuje pracovnú vyťaženosť žalovaného spojenú s výkonom jeho funkcie v rozhodnom období ako vedúceho člena vrcholného výkonného orgánu štátu, ktorý však má rovnaké práva, ale aj povinnosti ako ostatní občania SR, vrátane procesných povinností s poukazom na zásady sporového konania.

Ak žalovaný nedodržal lehotu na vyjadrenie sa k žalobe určenú súdom prvej inštancie, nemôže to ísť na ťarchu súdu; súd ani žalobca nemôžu zodpovedať za pasivitu žalovaného. Súdom prvej inštancie určenú (sudcovskú) lehotu na vyjadrenie, a to do 15 dní od doručenia žaloby, odvolací súd vyhodnotil ako primeranú. Žalovaný ani nepožiadal o predĺženie súdom určenej lehoty a k žalobe sa vyjadril až po doručení kontumačného rozsudku. Správanie žalovaného v posudzovanom prípade tak podľa názoru odvolacieho súdu odporuje zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel odvolací súd k záveru o neopodstatnenosti odvolacej argumentácie žalovaného.

Odvolací súd preto potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa , , ktoré považoval za vecne správne a stotožnil sa s jeho dôvodmi.

Vzhľadom k tomu, žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa a v spojení s mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi bol preto voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

Odvolaciemu súdu sa žiada nad rámec uvedeného poukázať, že na stanovenia upravujúce prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, konkrétne v spojení s . V zmysle uvedených ustanovení je odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné len z dôvodu, že na vydanie tohto rozsudku neboli splnené zákonné podmienky. Identifikácia existencie uvedeného dôvodu odvolacím súdom je tak jediným kritériom pre záver o (objektívnej) prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného tak možno dospieť k tomu, že v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie môže dôjsť k trom procesným situáciám, od ktorých sa potom odvíja aj povaha rozhodnutia odvolacieho súdu: 1/ odvolací súd zistí, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky - rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zruší a vec vráti na ďalšie konanie, 2/ odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie - odvolanie uznesením odmietne ako neprípustné podľa , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, 3/ odvolateľ v odvolaní napáda rozsudok pre zmeškanie z iných dôvodov ako uvádza - odvolací súd uznesením odmietne odvolanie ako neprípustné podľa .

Žalovaný však odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie vydanému súdom prvej inštancie nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).