Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: FVE Jastrabá 1, s.r.o., so sídlom Dlhá 95/A, 010 09 Žilina, IČO: 45 636 133, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. V. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Mgr. Marína Gallová, správkyňa úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, so sídlom správcu Jilemnického 30, 036 01 Martin, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom N. na N. XXXX/XX, XXX XX L., v konaní o vylúčenie nehnuteľných vecí zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -310 zo dňa 25.10.2013

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -310 zo dňa 25.10.2013, p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Pri trovách prvostupňového konania vyslovil, že o ich náhrade rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. , , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „") v spojení s ust. , , veta prvá, druhá, , , , ust. , , , , a , a zhodnotenia dôkazov v zmysle ust. uviedol, že vzhľadom k druhu konania išlo o konanie vyvolané konkurzom (konanie o vylučovacej žalobe podľa ), preto primárne sa zaoberal skúmaním včasnosti podania žaloby v tejto veci. Na základe oboznámenia sa s výňatkom z Obchodného vestníka (OV 20/2012 zo dňa 30.1.2012 o uverejnení súpisu všeobecnej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. vrátane uverejnenia zápisu nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a s výzvou žalovaného adresovanou žalobcovi z 5.3.2012, ako aj pri zohľadnení momentu začatia konania v tejto veci doručením žaloby okresnému súdu 15.3.2012 bolo skonštatované, že žaloba bola podaná včas, teda pred uplynutím hmotno-právnej lehoty na jej včasné podanie podľa veta druhá . Okresný súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že k momentu uzavretia Kúpnej zmluvy z 30.9.2009, ktorou došlo k výkonu záložného práva, pohľadávky záložného veriteľa PROVAN, s.r.o. voči úpadcovi z titulu poskytnutých pôžičiek v sume 100.000 Eur a 220.000 Eur existovali. Vystavené potvrdenia o vrátení pôžičiek, ktoré boli prílohou návrhu na výmaz záložného práva (č.l. 103, 104, 105 a 106 spisu) okresný súd vyhodnocoval v spojení s obsahom svedeckej výpovede Ing. Milana Cibulku, ktorý uviedol, za akých okolností boli tieto potvrdenia vystavené s tým, že ich obsah

nezodpovedá realite, pretože pôžičky vrátené neboli, a to ani k momentu vystavenia týchto potvrdení, ani neskôr. Rovnako sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril i svedok Ing. Ivan Gondáš.

Rovnako okresný súd skonštatoval, že pokiaľ išlo o zabezpečenú pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty v sume 331.939,19 Eur, táto podľa čl. III. bodu 3.7 Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností z 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) podľa výpovede svedkov Ing. Milana Cibulku, Ing. Ivana Gondáša a listinných dôkazov, Kúpnej zmluvy zo dňa 18.3.2008 v spojení s Dodatkom č. 1 k tejto Kúpnej zmluve z 23.7.2008 existovala ako pohľadávka záložného veriteľa PROVAN, s.r.o. voči úpadcovi k momentu realizácie záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy z 30.9.2009. V súvislosti so zmluvnou pokutou okresný súd uviedol, že listinný dôkaz, a to Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o predaji nehnuteľností zo dňa 30.4.2009 (č.l. 107 spisu), ktorý bol prílohou návrhu na výmaz záložného práva, hodnotil predovšetkým na základe výpovede svedka Ing. Milana Cibulku, ktorý opísal okolnosti a dôvody, za ktorých došlo k uzavretiu dodatku č. 2 v zhode s tým, ako tieto okolnosti boli popísané aj svedkom Ing. Ivanom Gondášom a ktoré svedecké výpovede po ich vyhodnotení vyvrátili záver o tom, že by časť zabezpečených pohľadávok v rozsahu zmluvnej pokuty k momentu realizácie záložného práva neexistovala. Okresný súd súčasne uviedol, že dohodu o zmluvnej pokute, ako je obsiahnutá v čl. III. bod 3.7 Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností z 23.7.2008, vyhodnotil ako platný právny úkon, ktorý bol vyjadrením naplnenia zásady zmluvnej voľnosti zmluvných strán, nezávisle na skutočnosti, že pre splnenie zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečená, je potrebná súčinnosť tretieho subjektu (vyhľadaného záujemcu, s ktorým musí byť do jedného roka od podpisu kúpnej zmluvy na predmetný areál i uzatvorená kúpna zmluva). Vo vzťahu ku Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve z 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) a ku potvrdeniam o vrátení požičanej sumy na základe Zmluvy o pôžičke z 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) okresný súd uviedol, že tieto neboli úpadcom konajúcim prostredníctvom svedka Ing. Milana Cibulku a subjektom PROVAN, s.r.o. konajúcim prostredníctvom svedka Ing. Ivana Gondáša realizované ako platné právne úkony, pretože u subjektu úpadcu, ako to vyplynulo z výpovede svedka Ing. Milana Cibulku a u subjektu PROVAN, s.r.o., ako to vyplynulo z výpovede svedka Ing. Ivana Gondáša v spojení s listinným dôkazom - návrhom na výmaz záložného práva a následným späťvzatím tohto návrhu (č.l. 103, 104 a 100 spisu) nebola daná náležitosť prejavu vôle pri týchto právnych úkonoch, a to vážnosť vôle, pretože vôľa konajúcich pri realizácii týchto právnych úkonov nesmerovala ku spôsobeniu právnych účinkov, ktoré s takýmito právnymi úkonmi hmotné právo spája. V nadväznosti aj na uvedené potom na základe vyhodnotenia dôkazov, a to potvrdení o vrátení požičanej sumy na základe Zmluvy o pôžičkách z 30.4.2009 podľa č.l. 105 až 106 spisu a Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve z 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) nebolo možné skonštatovať preukázanie zániku zabezpečenej pohľadávky, a teda preukázanie časti procesnej obrany žalovaného, podľa ktorej k momentu realizácie záložného práva uzatvorením Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 zabezpečené pohľadávky neexistovali. Práve na základe výpovedí svedka Ing. Milana Cibulku, Ing. Ivana Gondáša, z ktorých bolo preukázané, že záujem tu bol taký, aby záložné právo zostalo pre spoločnosť PROVAN, s.r.o. zachované, okresný súd právne úkony Potvrdení o vrátení pôžičiek z 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) a Dodatok č. 2 ku Kúpnej zmluve z 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) vyhodnotil ako neplatné právne úkony pre nedostatok vážnosti vôle oboch zúčastnených subjektov, a teda za absolútne neplatné právne úkony podľa . Obrana žalovaného, ktorá bola v tvrdení o neexistencii zabezpečených pohľadávok k momentu realizácie záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 s poukazom na ust. a preto bola vyhodnotená okresný súdom ako nedôvodná.

V ďalšom štádiu okresný súd vyhodnocoval otázku, či výkon záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 bol záložným veriteľom zrealizovaný po tom, ako dlžník riadne a včas nesplnil zabezpečené pohľadávky s poukazom na úpravu . Dňom vzniku práva záložného veriteľa na uspokojenie sa zo zálohu je deň, kedy márne uplynula doba splatnosti pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Okresný súd mal za to, že v otázke riadneho splnenia zabezpečenej pohľadávky bolo potrebné v prejednávanej veci vychádzať z čl. III. bodu 1 Zmluvy o zriadení záložného práva medzi záložným veriteľom: PROVAN, s.r.o. a záložcom CISS Martin, s.r.o. z 20.3.2009, kde bola zabezpečená pohľadávka presne a jednoznačne vymedzená tak, že pozostáva z troch častí: zmluvnej pokuty vo výške 331.939,19 Eur podľa Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 23.7.2008, ďalej z pôžičky vo výške 100.000 Eur podľa Zmluvy o pôžičke z 2.3.2009 a pôžičky v sume 220.000 Eur podľa Zmluvy o pôžičke z 18.3.2009. Uvedené vymedzenie zabezpečenej pohľadávky zhodne potvrdili vo svojich výpovediach i vypočutí svedkovia Cibulka a Gondáš, ktorí vystupovali ako osoby konajúce za zmluvné strany pri uzatvorení Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 20.3.2009. Vo vzťahu

k zabezpečenej pohľadávke záložného veriteľa na vrátenie poskytnutých pôžičiek bolo vykonaným dokazovaním (výsluchom svedka Ing. Milana Cibulku a Ing. Ivana Gondáša, Zmluvami o pôžičkách z 2.3.2009 a z 18.3.2009 a s Dodatkami ku týmto Zmluvám z 30.6.2009 (č.l. 90 a 91 spisu), podľa názoru okresného súdu spoľahlivo preukázané, že tieto pohľadávky v čase realizácie záložného práva - v čase výkonu záložného práva uzatvorením Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 existovali a boli splatné, teda uplynula doba ich splatnosti. Okresný súd vo vzťahu k pohľadávke z titulu záložného práva však tento záver nemohol na základe výsledkov vykonaného dokazovania učiniť. Podľa Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) bola zmluvná pokuta platne dojednaná so splatnosťou do 31.12.2009 a z vykonaného dokazovania nevyplynulo (výpoveď svedkov Ing. Milana Cibulku a Ing. Ivana Gondáša a ani z ostatných vo veci vykonaných dôkazov), že by zmluvné strany Dodatku č. 1 z 23.7.2008 uzatvorili platnú (a to i z hľadiska zákonom predpísanej písomnej formy takého právneho úkonu s poukazom na , ktorý sa vzťahuje i na dohodu o splatnosti zmluvnej pokuty) a účinnú dohodu o inej splatnosti zmluvnej pokuty (oproti dojednanej splatnosti do 31.12.2009). Uvedené zhodnotenie, podľa názoru okresného súdu nevyvrátila ani výpoveď svedka Cibulku v časti, kde sa tento svedok vyjadril, že v čase realizácie záložného práva zabezpečené pohľadávky existovali a boli splatné. Pri hodnotení citovanej časti svedeckej výpovede svedka Cibulku vychádzal okresný súd z objektívne dokazovaním preukázaného záveru, podľa ktorého zabezpečená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty k momentu realizácie záložného práva uzatvorením predmetnej Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 splatná nebola. Preto, keď záložný veriteľ PROVAN, s.r.o. uzatvoril Kúpnu zmluvu pri výkone záložného práva k 30.9.2009, bola táto kúpna zmluva uzatvorená skôr ako zabezpečená pohľadávka, v časti zmluvnej pokuty nadobudla splatnosť, a teda Kúpna zmluva z 30.9.2009 je v nadväznosti na to podľa absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, a to konkrétne s ust. , podľa ktorého môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva len ak zabezpečená pohľadávka záložným právom nie je riadne a včas splnená. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že ostatná časť zabezpečenej pohľadávky z titulu dvoch poskytnutých pôžičiek už splatná bola, nakoľko ust. zakladá hmotno-právne oprávnenie záložného veriteľa uskutočniť výkon záložného práva až keď celá zabezpečená pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená. Na základe uvedeného skonštatovania absolútnej neplatnosti právneho úkonu zmluvy uzatvorenej pri výkone záložného práva - Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 vychádzal okresný súd zo záveru, že sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi i na to nadväzujúce kúpne zmluvy uzatvorené medzi predávajúcim VAN, s.r.o. a kupujúcim Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j. zo dňa 26.2.2010 a medzi predávajúcim Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j. a žalobcom z 30.5.2011, nakoľko tieto kúpne zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám, a teda i v prípade týchto kúpnych zmlúv sa jedná o absolútne neplatné právne úkony podľa pre rozpor s ust. . Žalobcovi preto nesvedčí právo vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu, na základe ktorého konštatovania rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby. Výpovede svedkov Ing. Milana Cibulku a Ing. Ivana Gondáša okresný súd vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré bolo svedkom dané podľa hodnotil ako vierohodné. Vzhľadom na podrobné vypočutie týchto svedkov vo vzťahu ku skutočnostiam relevantným pre meritórne rozhodnutie a obsah svedeckých výpovedí, nehodnotil okresný súd ako relevantný dôkazný návrh žalobcu na dovypočutie, teda na opätovné vypočutie svedka Cibulku a výsluch svedka Belanca. Rovnaké konštatovanie uviedol okresný súd s dôrazom na obsah svedeckých výpovedí svedkov Cibulku a Gondáša i vo vzťahu k dôkaznému návrhu žalobcu na oboznámenie účtovnej dokumentácie z obdobia zaplatenia pôžičiek úpadcu a PROVAN, s.r.o. a na oboznámenie s originálmi listinných dôkazov - dodatkov ku zmluvám o pôžičkách z 30.6.2009. Ako plne irelevantný hodnotil okresný súd návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne Bc. D. G. - pracovníčky Správy katastra Žilina. V nadväznosti na takéto hodnotenie uvedených dôkazných návrhov a pri zohľadnení úpravy podľa rozhodol okresný súd o zamietnutí týchto dôkazných návrhov.

Okresný súd vyhodnotil že žalobca sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností vo väzbe na danú odpoveď neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.9.2009 medzi predávajúcim - subjektom PROVAN, s.r.o. ako záložným veriteľom konajúcim v mene úpadcu na jednej strane a kupujúcim VAN, s.r.o. na druhej strane.

Okresný súd ďalej poukázal na ust. , keď záložný veriteľ zo zákona je splnomocnený vystupovať pri výkone záložného práva v mene záložcu. Toto splnomocnenie zahŕňa oprávnenie záložného veriteľa, aby záloh predal sám alebo, aby podal návrh na vykonanie

dobrovoľnej dražby. Pokiaľ aj žalovaný predkladal obranu, ktorou namietal skutočnosť, že pri uzatvorení Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 konal záložný veriteľ za záložného dlžníka podľa v rozpore so záujmami dlžníka ako zastúpeného, okresný súd uviedol, že samotná skutočnosť, že štatutárnym zástupcom záložného veriteľa v čase predaja nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 bol Ing. Ivan Gondáš a štatutárnym zástupcom kupujúceho - VAN, s.r.o. bola v tom čase manželka Ing. Ivana Gondáša Ing. Ingrid Gondášová, nezakladá záver o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného podľa , teda medzi záujmami záložného veriteľa a dlžníka, a tým nezakladá ani absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 z tohto dôvodu.

Okresný súd k ďalším právnym úkonom, ktorých obsahom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. k nehnuteľnostiam uviedol, že všetky tieto následné právne úkony sú súkromno- právnymi úkonmi podnikateľských subjektov, u ktorých vzhľadom na predmet prevodu, rovnako ako pri Kúpnej zmluve z 30.9.2009 neprichádza do úvahy aplikácia . Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.3.2008, podľa ktorého sa kúpna zmluva nehnuteľnosti riadi iba v prípade, keď ide o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmluvy o predaji podniku, prípadne je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci, avšak v ostatných prípadoch sa odkazuje na ustanovenia . Práve s odkazom na úpravu, ktorá vyplýva z , preto okresný súd pri posudzovaní platnosti právnych úkonov, Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 a na to nadväzujúcich prevodov - Kúpnych zmlúv z 26.2.2010, z 30.5.2011 bol povinný aplikovať hmotno-právnu úpravu , z ktorého vyplýva, že pri prevode vlastníckeho práva v súkromno- právnych vzťahoch platí zásada, podľa ktorej nik nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného - pravého vlastníka. Subjekt nemôže platne nadobudnúť vlastnícke právo od toho subjektu, ktorému toto právo nikdy, teda od počiatku nesvedčilo, a potom ani nemôže takéto vlastnícke právo ďalej previesť.

Žalobca však už v dôvodoch žaloby poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol od vlastníka Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j., Poľsko v dobrej viere Kúpnou zmluvou z 30.5.2011, na základe ktorej príslušná Správa katastra v Žiline povolila vklad vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca bol bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľný, že označený predávajúci je vlastníkom nehnuteľností, ktorých prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej zmluvy a že tieto nehnuteľnosti nadobúda od pravého vlastníka a že jeho vlastníctvo nie je pri uzavieraní kúpnej zmluvy ničím obmedzené. Pri uzavieraní kúpnej zmluvy žalobca vychádzal z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX a z dôvodu vyhlásenia subjektu Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j., Poľsko v uzavretej kúpnej zmluve o pravdivosti týchto údajov nemal dôvod pochybovať. Žalobca sa teda už priamo v písomnom vyhotovení žaloby v tejto veci domáhal uplatnenia princípu ochrany dobrej viery žalobcu ako nového nadobúdateľa nehnuteľností. Vo všeobecnej rovine je dobrá viera nadobúdateľa daná vtedy, ak ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú je možné od nadobúdateľa žiadať, nemal nadobúdateľ dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v evidencii nehnuteľností - v katastri nehnuteľností, takéto právo svedčí. V pomeroch prejednávanej veci bolo zároveň významné, že zmluva, ktorou sa realizoval výkon záložného práva (Kúpna zmluva z 30.9.2009), bola z dôvodu realizácie výkonu záložného práva touto zmluvou pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty absolútne neplatným právnym úkonom od počiatku, teda za takejto situácie nadobúdateľ nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 VAN, s.r.o., so sídlom v Martine, nikdy nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, a preto žiadna ďalšia osoba nemohla od tohto nadobúdateľa nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože nadobúdateľ nemohol previesť právo, ktoré nikdy nemal. Skutočnosť, že ďalšie osoby v reťazci prevodov (subjekty Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j., Poľsko a žalobca) boli pri uzatváraní Kúpnych zmlúv z 26.2.2010 a z 30.5.2011 v dobrej viere, že nadobúdajú nehnuteľnosti od vlastníka, nebola rozhodná. Dobrá viera v tomto smere má význam len vtedy, keď to stanovuje zákon (napr. , ), pričom v prejednávanej veci tomu tak nebolo. Okresný súd uviedol, že prijatý záver v prejednávanej veci bol v súlade aj s čl. 11 ods. 1 veta prvá, druhá Listiny základných práv a slobôd vyhlásenej ako , podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Podľa názoru okresného súdu bolo potrebné priznať prednostne právo na ochranu vlastníckemu právu úpadcu, pretože jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam stálo na začiatku a nebolo v dôsledku následných prevodov poprené. Záver, podľa ktorého, ak niekto kupuje nehnuteľnosť od nevlastníka, vlastnícke

právo nenadobúda, hoci by jednal v dobrej viere, zápis do katastra nehnuteľnosti, vyplýva i z judikatúry Najvyššieho súdu ČR (R 29/2007), ako i z Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. .

Okresný súd ďalej uviedol, že z dôvodu procesného postupu, keď pojednávanie bolo vo veci odročené na vyhlásenie rozsudku za aplikácie ust. , vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keďže neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo spôsobilo nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že okresný súd vychádzal zo záverov, že Záložnou zmluvou uzavretou medzi záložným veriteľom PROVAN, s.r.o. a záložcom CISS Martin, s.r.o. z 20.3.2009 bola zabezpečená jedna pohľadávka pozostávajúca z troch častí. Ďalej prvostupňový súd vychádzal z toho, že k momentu uzavretia kúpnej zmluvy medzi veriteľom PROVAN, s.r.o. a záložcom CISS Martin, s.r.o., ktorou sa realizoval výkon záložného práva, pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty nebola splatná, a preto kúpna zmluva je v nadväznosti na uvedené podľa absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Ak okresný súd v ďalšom uviedol, že výkon záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2009 medzi predávajúcim CISS Martin, s.r.o. a kupujúcim spoločnosťou VAN s.r.o. bol realizovaný na uspokojenie všetkých troch častí (jednej) zabezpečenej pohľadávky, tak s týmito názormi a závermi prvostupňového súdu sa žalobca nestotožnil. Žalobca poukázal na to, že záložná zmluva nezabezpečovala jednu pohľadávku, ktorá pozostávala z troch častí, ale zabezpečovala uspokojenie troch samostatných, presne definovaných pohľadávok. Každá z pohľadávok spĺňala zákonné znaky či podmienky existencie samostatnej pohľadávky. Išlo o nezávislé, samostatné pohľadávky so svojou individuálne určenou skutkovou podstatou, a to právne i účtovne. Žalobca zvýraznil, že „každá časť" zabezpečenej pohľadávky je a môže byť iba individuálne určenou a samostatnou pohľadávkou nezameniteľnou s inou pohľadávkou. Každá môže existovať samostatne a aj existovala samostatne a žiadna nebola a ani nemohla byť iba časťou celku, ktorý bol tou jedinou a iba jedinou pohľadávkou zabezpečenou zriadeným záložným právom. Jednou záložnou zmluvou možno zriadiť záložné právo na zabezpečenie uspokojenia viac ako jednej pohľadávky s rôznou lehotou splatnosti. Záložné právo zriadené jednou záložnou zmluvou možno realizovať pre nezaplatenie ktorejkoľvek zabezpečenej pohľadávky, ktorá je splatná, a to bez ohľadu na to, že iná, či iné, touto záložnou zmluvou zabezpečené pohľadávky, ešte nie sú splatné. Samozrejme, pokiaľ účastníci medzi sebou nedohodli, že záložné právo možno realizovať iba pri (po) splatnosti všetkých záložným právom zabezpečených pohľadávok. Účastníci v tomto prípade bez akýchkoľvek pochybností podmienku realizácie záložného práva až po splatnosti všetkých zabezpečených pohľadávok nedohodli. Vzhľadom k tejto právnej argumentácii potom vyplýva, že ak boli splatné pohľadávky vzniknuté titulom poskytnutých pôžičiek, čo skonštatoval aj okresný súd, tak záložný veriteľ bez ohľadu na to, že pohľadávka s právnym základom vzniku titulom zmluvnej pokuty ešte nebola splatná, mohol pristúpiť k realizácii záložného práva a mohol realizovať záložné právo predajom zálohu na uspokojenie už splatných pohľadávok.

Pre žalobcu v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zrejmé z čoho alebo na základe čoho okresný súd do základu svojho rozhodnutia urobil záver, že záložné právo realizované uzavretím Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 bolo začaté a realizované ako záložné právo na uspokojenie všetkých zabezpečených pohľadávok. Žalobca nemá vedomosť, že by v konaní pred okresným súdom bola riešená a ustálená otázka, na uspokojenie ktorých zabezpečených pohľadávok pristúpil záložný veriteľ k realizácii záložného práva. Vykonaným dokazovaním podľa názoru žalobcu nebola zodpovedaná otázka, či bolo záložné právo Kúpnou zmluvou z 30.9.2009 realizované pre všetky ním zabezpečené pohľadávky, t.j. pôžička 1/ + pôžička 2/ + zmluvná pokuta alebo iba pre niektoré (iba pôžička 1/ + pôžička 2/ bez zmluvnej pokuty). Z výpovede svedka Ing. Cibulku vyplynulo, že záložné právo bolo realizované iba na uspokojenie poskytnutých pôžičiek. Z výpovede svedka Gondáša a ani z výpovede svedka Cibulku nevyplynulo, že by záložný veriteľ k výkonu záložného práva pristúpil aj z dôvodu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky titulom zmluvnej pokuty. K tomuto záveru dospel iba prvostupňový súd a podľa názoru žalobcu bez relevantného dokazovania tejto skutočnosti. Žalobca práve pre objasnenie tejto skutočnosti navrhol vykonanie dôkazu výsluchom konateľa úpadcu CISS Martin, s.r.o. Ing. Bohuslava Belanca, ktorý mal v svojej pôsobnosti ekonomickú a účtovnú agendu úpadcu CISS Martin, s.r.o., tiež dopočutie svedka Ing. Cibulku, ale predovšetkým oboznámenie s účtovnou dokumentáciou úpadcu a spoločnosti PROVAN, s.r.o., z ktorej by bol nesporne preukázaný, aký bol stav účtovania o poskytnutých

pôžičkách a tiež o zmluvnej pokute. Okresný súd vykonanie týchto dôkazov odmietol. Vzhľadom k uvedenému žalobca mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Žalobca v ďalšom poukázal na to, že okresný súd nesprávne vyložil dojednanie účastníkov záložnej zmluvy v čl. III, ktorým účastníci určujú predmet zabezpečenia záložnou zmluvou. Čo sa stalo predmetom zabezpečenia podľa žalobcu bolo presne a jednoznačne vymedzené až bodom 2 čl. III záložnej zmluvy. Predmetom zabezpečenia boli pohľadávky záložného veriteľa. Účastníci záložnej zmluvy dojednali zabezpečenie viac ako jednej pohľadávky, čo je možné vyložiť práve použitím množného čísla slova „pohľadávky". Podľa názoru žalobcu účastníci záložnej zmluvy si boli plne vedomí toho, že cez uzavieranú záložnú zmluvu zriaďujú záložné právo na zabezpečenie viac ako jednej pohľadávky, a nie ako vyplýva z konštatácie okresného súdu, že bola zabezpečená jedna pohľadávka pozostávajúca z troch častí. Pokiaľ záložná zmluva podľa názoru žalobcu zriaďovala záložné právo na zabezpečenie viac ako jednej pohľadávky, tak nebolo možné aplikovať ust. tak, ako to uskutočnil okresný súd v tom, že výkon záložného práva mal byť v rozpore s ust. , keďže k výkonu záložného práva malo dôjsť aj na zmluvnú pokutu, ktorá ešte nenadobudla splatnosť. Práve vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobca uviedol, že jej dojednanie podľa dodatku č. 1 je neplatné, keďže obsahom dodatku č. 1 je akési dodatočné dojednanie o zmluvnej pokute za porušenie povinnosti, ktorá nebola a ani sa nestala obsahom Kúpnej zmluvy V2917/08 a ktorá ako povinnosť z podstaty uzavretej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností nevyplývala, ani vyplývať nemôže. Žalobca uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute, ktorá sa mala vzťahovať k zmluvnej povinnosti - zabezpečiť pre kupujúceho záujemcu/záujemcov o kúpu na odkúpenie celého areálu, je v časti určenia predmetu kúpy slovami „celého areálu" neurčitá, a preto z hľadiska naplnenia požiadavky určitosti právneho úkonu je neplatná. Z obsahu kúpnej zmluvy V2917/08 nie je možné ustáliť, čo sa má na mysli „celý areál". Neurčitosť, a tým aj neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute podľa dodatku č. 1 žalobca vidí tiež v rozpore medzi dojednanou zmluvnou povinnosťou povinného zo zmluvnej pokuty a definovaním stavu, ktorý má spôsobiť u oprávneného zo zmluvnej pokuty vznik nároku na zmluvnú pokutu. Dôvod pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je stav - do jedného roku nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy - ktorý je nesporne nad rámec oprávnení povinného zo zmluvnej pokuty, pretože nie je a nemá byť účastníkom budúcej kúpnej zmluvy - a podpísanie budúcej kúpnej zmluvy je úplne v dispozícii oprávneného (predávajúceho) zo zmluvnej pokuty. Za týchto okolností považoval žalobca dojednanie o zmluvnej pokute neplatné už z podstaty zmluvnej pokuty - povinnosť platiť zmluvnú pokutu vzniká iba ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti. V tomto prípade dojednanie zmluvnej pokuty je neurčité. Pokiaľ záväzok zaplatenia zmluvnej pokuty nevznikol, nemohol vzniknúť, tak nemožno hovoriť o tom, či bol zabezpečený, či bol splatný alebo nesplatný a či na jeho uspokojenie bolo pristúpené k výkonu záložného práva. Žalobca dodal, že nie menej podstatné je, že z dojednania nie je určito zrejmé, voči komu vzniká oprávnenému právo na prípadnú zmluvnú pokutu, keď sa uvádza „v prípade, že do jedného roka nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy na predmetný areál, má kupujúci nárok ... na zmluvnú pokutu". Žalobca poukázal na Kúpnu zmluvu V2917/08, ktorá je zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností, a preto musí byť uzavretá písomne a musí byť na jednej listine. Pokiaľ obsahuje viac listov, musí už pred podpisom tvoriť technickú jednotu, t.j. musí byť zviazaná obdobne, ako je to podľa notárskeho poriadku. V takomto prípade na splnenie zákonnej požiadavky uzavretia zmluvy na jednej listine by dodatok č. 1 mal byť nedeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy V2917/08, t.j. mal by byť s jej pôvodnou časťou zviazaný a mal by byť podpísaný overeným podpisom.

V prípade, ak by dojednanie o zmluvnej pokute podľa dodatku č. 1 bolo platným právnym úkonom, tak žalobca zastával názor, že toto dojednanie zaniklo uzavretím dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve V2917/08. Podľa názoru žalobcu dodatok č. 2 je platným právnym úkonom, ktorým účastníci menia svoje predchádzajúce písomné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute. Nemožno preto hovoriť tak, ako uviedol okresný súd, o absencii vôle na strane účastníkov. Žalobca poukázal na výpoveď svedka Cibulku, ktorý vo vzťahu k podpisu dodatku č. 2 uviedol, „že pri podpise bola ústne medzi ním a p. Gondášom dohodnutá podmienka, že tento dodatok sa naplní až vtedy, ak dôjde ku overeniu podpisov na dokladoch o vrátení pôžičiek. To znamená, že Dodatok č. 2 z 30.4.2009 sa nenaplnil. Dôvodom, že sa tento Dodatok č. 2 z 30.4.2009 nenaplnil, je to, že CISS Martin, s.r.o. nevrátil PROVANu predmetné pôžičky." Okresný súd v tejto súvislosti si mal vyriešiť otázku, či v prípade obligatórnej povinnosti uzavretia právneho úkonu v písomnej forme môže ústna dohoda účastníkov o odklade účinkov zmluvného dojednania spôsobiť platné dojednanie o podmienke odkladu účinnosti právneho úkonu. Žalobca mal za to, že ak je dodatok č. 1 platným právnym úkonom, tak platným úkonom je aj

dodatok č. 2. Žiadne ústne dojednanie podmienky o odložení účinkov platného úkonu nemôže právne účinne odložiť účinky u dvojstranného právneho úkonu, ktorého uzavretie je viazané na obligatórnu povinnosť uzavretia v písomnej forme. Samotným porušením zmluvnej povinnosti povinným zo zmluvnej pokuty nevzniká priamo zo zmluvy pohľadávka oprávneného ani záväzok povinného. Z dojednania o zmluvnej pokute vyplýva, že pohľadávka titulom zmluvnej pokuty nevzniká automaticky porušením zmluvnej povinnosti. Porušením zmluvnej povinnosti len vzniká nárok na zmluvnú pokutu, k uplatneniu ktorej sa vyžaduje najmenej jednostranný úkon uplatnenia vzniknutého nároku na zmluvnú pokutu oprávneným voči povinnému. Bolo potrebné preto vyúčtovanie zmluvnej pokuty s určením minimálne jej právneho dôvodu vzniku, výšky, splatnosti a jeho relevantné doručenie povinnej strane. Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, či u účastníkov zmluvného dojednania o zmluvnej pokute v tomto prípade boli splnené všetky náležitosti vzniku pohľadávky titulom zmluvnej pokuty, čo chcel žalobca preukazovať cez účtovníctvo účastníkov, avšak takýto návrh na vykonanie dokazovania okresný súd odmietol.

Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu nie je iba rozhodnutím, či vylúčiť alebo nevylúčiť do súpisu podstát úpadcu zapísaných nehnuteľných vecí, ale je tiež rozhodnutím, ktoré zasahuje do základného práva - práva vlastniť, mať majetok a nakladať s majetkom. Žalobca nebol účastníkom právnych úkonov, ktorých posúdenie je základom pre rozhodnutie súdu. Nemal a v podstate ani nemá k dispozícii potrebnú zmluvnú obchodnú a účtovnú dokumentáciu, pre uplatnenie svojho práva. Podstatné skutočnosti boli nesporne obsahom účtovníctva priamych účastníkov, a to spoločnosti CISS Martin, s.r.o. a PROVAN, s.r.o., a preto žiadal okresný súd, aby vykonal dokazovanie účtovníctvom týchto subjektov. Aj vzhľadom k uvedenému v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci bolo nevyhnutné sa vysporiadať so všetkými právne relevantnými skutočnosťami. V právnej praxi je bežné, že jednou záložnou zmluvou sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie viacerých pohľadávok, ako aj, že k výkonu záložného práva dochádza z dôvodu uspokojenia akejkoľvek už splatnej pohľadávky, napriek tomu, že u iných zabezpečených pohľadávok splatnosť ešte nenastala. Právna prax tento stav akceptuje a žalobca sa nestretol s názorom, že by takýto postup bol v rozpore so zákonom alebo by takýmto postupom bol zákon obchádzaný. Pre absenciu zodpovedajúcej judikatúry, ale predovšetkým preto, že výkon záložného práva všeobecne zasahuje aj do vlastníckeho práva ako základného práva subjektov práva, žalobca bol názoru, že v prípade potvrdenia rozsudku okresného súdu odvolacím súdom je nevyhnutné pripustiť dovolanie podľa , pričom otázky zásadného právneho významu žalobca vidí v nasledovnom: a) Je možné jednou záložnou zmluvou o zriadení záložného práva zabezpečiť uspokojenie iba jednej pohľadávky? b) V prípade, že účastníci záložnej zmluvy jednou záložnou zmluvou zabezpečujú uspokojenie viac ako jednej pohľadávky, považujú sa všetky zabezpečené pohľadávky podľa Občianskeho zákona pri pristúpení k výkonu záložného práva ako jedna pohľadávka? c) V prípade, že jednou záložnou zmluvou je zriadené záložné právo na uspokojenie viac ako jednej pohľadávky s rôznou dobou ich splatnosti, možno pristúpiť k realizácii záložného práva až po tom, čo nastane splatnosť všetkých zabezpečených pohľadávok? d) Je možné v prípade, že jednou záložnou zmluvou je zriadené záložné právo na uspokojenie viac ako jednej pohľadávky s rôznou dobou ich splatnosti, pristúpiť k realizácii záložného práva na uspokojenie splatnej pohľadávky v dobe, kedy ešte u ostatných zabezpečených pohľadávok splatnosť nenastala? e) Či v prípade, kedy záložný veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva, ktoré je zriadené jednou záložnou zmluvou na zabezpečenie uspokojenia viacerých pohľadávok, na uspokojenie niektorej splatnej pohľadávky v dobe, kedy nenastala ešte splatnosť všetkých zabezpečených pohľadávok, treba vyhodnotiť taký výkon záložného práva ako výkon záložného práva na uspokojenie všetkých (aj nesplatných) pohľadávok. Je potom taký výkon záložného práva výkonom záložného práva podľa v rozpore so zákonom alebo obchádzajúcim zákon, pretože podľa môže byť výkon záložného práva začatý iba v prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, čo môže nastať najskôr po splatnosťou všetkých zabezpečených pohľadávok? Je preto kúpna zmluva o predaji zálohu uzavretá pri výkone záložného práva absolútne neplatným právnym úkonom?

Žalobca žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že bude vyhovené žalobe v celom rozsahu a zo súpisu podstaty úpadcu budú vylúčené zapísané nehnuteľnosti, prípadne žalobca žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Za stavu potvrdenia rozhodnutia okresného súdu žalobca žiadal pripustiť dovolanie v zmysle ust. , keďže ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, jeho odôvodnením a zastáva názor, že okresný súd správne aplikoval v spojení s na v konaní zistený skutkový stav. Hoci žalovaný má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je rozhodnutie v celom rozsahu vecne správne a zákonné, z ktorého dôvodu nepodal voči rozhodnutiu odvolanie, považoval za potrebné uviesť, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 20.3.2009 zabezpečovala pohľadávku, ktorá bola definovaná troma pohľadávkami, pričom bol podľa tejto zmluvy možný výkon záložného práva až po splatnosti „pohľadávky", t.j. poslednej z pohľadávok, ktoré boli zmluvou definované ako „pohľadávka". Okresný súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so záložnou zmluvou a pre nesplatnosť zabezpečenej pohľadávky správne vyvodil záver, že Kúpna zmluva z 30.09.2009 pre rozpor s ust. je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. , v nadväznosti na čo následne nemohlo platne dôjsť ani k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu. Žalovaný mal však za to, že tento konštatovaný dôvod neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2009, ktorá bola uzavretá pri výkone záložného práva, nie je jediným dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu.

Žalovaný uviedol, že okresný súd pri závere, že pohľadávky záložného veriteľa voči úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.03.2009 a 18.03.2009 ku dňu výkonu záložného práva existovali, uveril svedkovi Ing. Cibulkovi, ktorý bol spoločníkom - konateľom úpadcu a svedkovi Ing. Gondášovi, ktorý bol spoločníkom

- konateľom VAN, s.r.o. a PROVAN, s.r.o.. Okresný súd pri závere o existencii pôžičiek neuveril listinným dôkazom - písomným potvrdeniam o vrátení pôžičiek z 30.04.2009, ktoré boli katastrálnemu úradu predložené práve Ing. Cibulkom a Ing. Gondášom spolu s návrhom na výmaz záložného práva z dôvodu zániku zabezpečovaných pohľadávok, ktoré nebolo vymazané len z dôvodu, že podpis záložcu na tomto návrhu nebol úradne osvedčený. Žalovaný poukázal na to, že obaja svedkovia Cibulka, Gondáš mali záujem na úspechu žalobcu v tomto konaní, preto žalovaný má za to, že vyhodnotenie týchto svedeckých výpovedí v konfrontácii s listinnými dôkazmi bolo nesprávne. Okresný súd preto mal vyhodnotiť, že pôžička ako zabezpečená pohľadávka zanikla splnením, pretože v tomto duchu o tejto skutočnosti vydal aj Ing. Gondáš potvrdenie a okresný súd nemal uveriť účelovým tvrdeniam Ing. Cibulku, Ing. Gondáša, ktoré boli s týmito listinnými dôkazmi v rozpore. Ďalej okresný súd uveril dôkazom, podľa ktorých pôžičky boli v čase výkonu záložného práva splatné, keďže na pojednávaní Ing. Gondáš predložil dodatky k zmluvám o pôžičkách z 30.06.2009, v zmysle ktorých bola splatnosť pôžičiek skrátená na 31.07.2009. Okresný súd tomuto dôkazu uveril i napriek skutočnosti, že žiaden takýto dodatok nebol podaný Správe katastra Žilina, a to dokonca ani pri výkone záložného práva a ani v deň, keď Ing. Gondáš za PROVAN, s.r.o. a Ing. Cibulka za CISS Martin, s.r.o. podávali Správe katastra Žilina návrh na výmaz záložného práva. Nebolo ozrejmené, prečo by úpadca dobrovoľne dňa 30.06.2009 sa dohodol na skrátení splatnosti pôžičiek na 31.07.2009, keď úpadca nemal následne tieto pohľadávky zaplatiť, a tým sa umožnilo záložnému veriteľovi vykonať záložné právo už dňa 30.09.2009. Nebolo zodpovedané ani prečo by došlo k skráteniu splatnosti pôžičiek tesne predtým, ako bol podaný návrh na výmaz záložného práva.

Žalovaný poukázal na to, že výkon záložného práva je zjavne neplatný, pretože v rámci priameho predaja predala spoločnosť PROVAN, s.r.o. predmetné nehnuteľností ako zástupca úpadcu VAN, s.r.o., t.j. osobe blízkej. Žalovaný má za to, že takýto predaj zástupcom blízkej osobe vylučuje, spôsobuje neplatnosť konania za iného v zmysle . Žalovaný sa nestotožňuje s odôvodnením okresného súdu, že na tento argument neprihliadol pre nepreukázanie nevýhodnosti ceny výkonu záložného práva. Žalovaný zdôraznil, že je tu podstatné to, že PROVAN, s.r.o. ako zástupca záložcu predal predmetné nehnuteľnosti spriaznenej spoločnosti VAN, s.r.o. a keďže záujem PROVAN, s.r.o. ako zástupcu nebol dosiahnuť čo najvyššiu cenu, tak pre objektívny jeho rozpor so záujmami zastúpeného ide o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný vyslovil, že vzhľadom na predložené listiny, výpovede svedkov a okolnosti veci je vo vzájomných súvislostiach celkom zrejmé, čo bolo sledované predmetným výkonom záložného práva na zaniknuté pohľadávky, ktoré boli nesplatné. Za tohto skutkového stavu, nevysvetliteľných úkonov dotknutých osôb vysvetľovaných dodatočne potom nemožno rozumne mať za to, že výkon záložného práva voči úpadcovi prebehol zo strany spoločnosti PROVAN, s.r.o. štandardným spôsobom. Podľa názoru žalovaného išlo celkom zjavne o pokus značný nehnuteľný majetok previesť z majetku úpadcu na ďalšie osoby a takéto konanie bolo absolútne neplatné, v dôsledku čoho zaradenie predmetného majetku do súpisu majetku úpadcu naopak bolo celkom správne a dôvodné a preto žaloba žalobcu je neopodstatnená. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa .

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -372 zo dňa 16.05.2014 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.06.2014 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 08.11.2013. Odvolacie dôvody žalobcu však boli hodnotené za rešpektovania ust. , keďže bolo možné vychádzať z dôvodov namietaných žalobcom v rozsahu, ktorým nedochádza k porušeniu ust. . Krajský súd preto pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu mohol vziať do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, oproti obrane a argumentácii predloženej žalobcom pred okresným súdom. V súvislosti s hodnotením odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd dôsledne aplikoval stav vyplývajúci z vykonaného poučenia podľa ust. , ale hlavne na základe ust. , podľa ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom alebo reštrukturalizáciou sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( ).

Vzhľadom k vyššie uvedenému sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu v celom rozsahu, s podaniami, vyjadreniami účastníkov, obsahom zápisníc o súdnom pojednávaní pred okresným súdom a bolo preukázané, že súčasťou predvolania na termín 25.1.2013 bolo poučenie účastníkov konania podľa ust. , , ktoré predvolanie bolo doručené tak účastníkom súdneho konania, ako aj ich právnym zástupcom v zmysle doručeniek na č.l. 46 rub spisu. Prvé pojednávanie konané dňa 25.1.2013 pred okresným súdom nebolo odročené, prebehlo, t.j., bolo vykonané prvé pojednávanie vo veci. V priebehu postupu konania pred okresným súdom bolo zrejmé, že boli predkladané listinné dôkazy, vykonávané svedecké výpovede, preto bolo možné v zmysle ust. na neskôr predkladané a označované skutočnosti a dôkazy prihliadať, keďže tieto mali väzbu na skutočnosti a dôkazy, ktoré boli vykonávané a vyšli najavo po prvom pojednávaní konanom dňa 25.1.2013. I za stavu prihliadnutia k ust. a obsahu spisového materiálu však bolo nevyhnutné krajským súdom konštatovať, že žalobca až v podanom odvolaní uplatnil argumentáciu vo vzťahu k neplatnosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá Dodatkom č. 1 zo dňa 23.7.2008 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností V 2917/08, ktorá kúpna zmluva bola uzavretá medzi CISS Martin, s.r.o. ako predávajúcim a PROVAN, s.r.o. ako kupujúcim. Rovnako až v odvolaní žalobca okrem argumentácie neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty Dodatkom č. 1 zo dňa 23.7.2008 namietal, že i za stavu platnosti dohody o zmluvnej pokute táto nevznikla automaticky, ale pre jej vznik a splatnosť bolo nevyhnutné jej uplatnenie, vyúčtovanie jednostranným právnym úkonom. V tomto smere odvolacie dôvody žalobcu, a to o neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty podľa Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností V 2917/08 a pre prípad platného dojednania zmluvnej pokuty, názor nie automatického vzniku zmluvnej pokuty, ale nevyhnutnosť jej vyčíslenia, uplatnenia jednostranným právnym úkonom, nebolo možné vo vyvolanom odvolacom konaní akceptovať a ani k nim prihliadať, keďže neboli ako skutočnosti uvádzané pred okresným súdom, a to nielen najneskôr do skončenia prvého pojednávania dňa 25.1.2013 ( ), ale ani neskôr po tomto prvom pojednávaní ( ).

Krajský súd uvádza, že i napriek skutočnosti, že žalobca pred okresným súdom za aplikácie ust. , nepoužil obranu, resp. nenamietal skutočnosť neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktorý dodatok bol uzavretý dňa 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností V 2917/08 a nepoužil žalobca ani argumentáciu skutočnosti, že takáto zmluvná pokuta nevzniká automaticky, ale je potrebné jej vyúčtovanie a uplatnenie jednostranným právnym úkonom pre jej vznik a splatnosť, sa okresný súd zaoberal platnosťou dohodnutej zmluvnej pokuty, čo vyplýva aj z rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, str. 16 prvý odsek. Okresný súd uviedol, že dohodu o zmluvnej pokute tak, ako je obsiahnutá v čl. 3. bodu 3.7 Dodatku č. 1 zo dňa 23.7.2008, č.l. 92 spisu, ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností, hodnotí ako platný právny úkon, ktorý je vyjadrením naplnenia zásady zmluvnej voľnosti zmluvných strán nezávisle na skutočnosti, že pre splnenie zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečená, je potrebná súčinnosť tretieho subjektu (vyhľadaného záujemcu, s ktorým musí byť do jedného roka od podpisu kúpnej zmluvy na predmetný areál i uzatvorená kúpna zmluva). V zhode so záverom okresného súdu krajský súd uvádza platnosť dohodnutej zmluvnej pokuty Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností, keď bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty, zmluvná povinnosť, pre porušenie ktorej sa takáto zmluvná pokuta dojednáva. Pre vznik nároku na zmluvnú pokutu a jej splatnosť sa nevyžadovalo vyčíslenie, prípadné vyúčtovanie zmluvnej pokuty samostatným úkonom, pretože zo samotného charakteru zmluvnej pokuty v zmysle aj ust. vyplýva, že účastník, ktorý zmluvnú povinnosť poruší, pre ktoré porušenie je zmluvná pokuta dohodnutá, je povinný takúto zmluvnú pokutu zaplatiť. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká momentom porušenia zmluvnej povinnosti, a tým nie je potrebné jej vyúčtovanie ďalším samostatným jednostranným právnym úkonom. Právnou skutočnosťou vzniku zmluvnej pokuty je porušenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. V podstate ani v Dodatku č. 1 zo dňa 23.7.2008 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností v čl. 3. bodu 3.7 účastníci tohto dodatku č. 1 nemali iné dojednané podmienky ohľadne splatnosti tejto zmluvnej pokuty, keď bol vyjadrený termín jej zaplatenia 31.12.2009, v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, za ktorú bola zmluvná pokuta dohodnutá. Ani formulácia zmluvnej pokuty si nevyžadovala osobitné vyúčtovanie, resp. uplatnenie jednostranným úkonom. Toto naviac uvedené krajským súdom však nič nemení na základnom závere, že dodatočne uvádzané dôvody žalobcom až v podanom odvolaní, ktoré sa týkali neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty a argumentácie k jej uplatneniu samostatným, jednostranným právnym úkonom, resp. vyúčtovanie tejto zmluvnej pokuty, netvorili relevantné odvolacie dôvody, keďže na ne nebolo možné prihliadať za aplikácie ust. , v spore vyvolanom žalobcom o určenie, že má vylučujúce právo k zapísaniu jeho majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., a to nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre Obec Žilina, k.ú. G., ktoré boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty dňa 23.1.2012.

Pre posúdenie odvolania žalobcu a vyhodnotenie záverov napadnutého rozsudku okresného súdu bolo potrebné zodpovedať, či žalobca je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre Obec Žilina, k.ú. G. tak, ako sú vyjadrené v žalobnom petite, keďže žalobca uplatnil právo vylučujúce zapísanie tohto nehnuteľného majetku do súpisu, a túto otázku vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam vyhodnotiť vo väzbe k právnym úkonom, ktoré predchádzali Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.5.2011, na základe ktorej žalobca ako kupujúci mal mať prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od predávajúceho Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j..

Primárne k zodpovedaniu uvedenej otázky, t.j. či žalobca má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, a to, či má vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, krajský súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, s jeho vyslovenými skutkovými a právnymi závermi, preto v podrobnostiach na ne odkazuje za aplikácie ust. . Pri posúdení odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Krajský súd má za to, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, a toto tvorilo pevný základ pre vyvodenie skutkových záverov okresným súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania, resp. ďalšie vykonanie dôkazov označených žalobcom.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne

zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak okresný súd a následne ani krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom, nemôže sama o sebe táto skutočnosť viesť k záveru o porušení jeho práv. Skutkové závery a právne posúdenie okresného súdu vychádzali z jeho predchádzajúcej racionálnej úvahy, ktorá mala základ v priebehu konania a stavu dokazovania a ani z tohto dôvodu preto nebolo potrebné doplňovať dokazovanie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Pri závere krajského súdu o dostatočne vykonanom dokazovaní pred okresným súdom sa ďalej poukazuje aj na to, že okresný súd dôsledne aplikoval ust. , keď vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetky okolnosti, ktoré z priebehu konania vyšli najavo. Zákon, a to vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( ). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického, myšlienkového postupu toho ktorého sudcu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú dôkaznú silu, hodnotu má súd priradiť tomu ktorému vykonávanému dôkazu, a preto k pripísaniu výpovednej hodnoty vykonávaného dôkazu súd pristupuje na základe hodnotenia takéhoto dôkazu vo vzájomnej súvislosti aj k ostatným vykonaným dôkazom. Ani v tomto smere krajský súd nezistil relevantný odvolací dôvod žalobcu, pretože okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie sporovej právnej veci.

Vecne správny postup zvolil okresný súd, pokiaľ k posúdeniu žaloby žalobcu, a teda či žalobca je vlastníkom v žalobnom petite vymedzených nehnuteľností a či mu tým svedčí právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, sa zaoberal platnosťou Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 (č.l. 76 - 80 spisu) uzavretou medzi kupujúcim VAN, s.r.o. a predávajúcim PROVAN, s.r.o., ktorá spoločnosť konala ako záložný veriteľ v mene úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., v tom čase označený v predmetnej kúpnej zmluve úpadca

- CISS Martin, s.r.o., a to z roviny pohľadávok záložného veriteľa PROVAN, s.r.o. zabezpečených Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 so záložcom - dlžníkom CISS Martin, s.r.o. (úpadcom). Pri výkone záložného práva, ktorý sa premietol do uzavretia Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, bolo nevyhnutné prihliadnuť k obsahovým náležitostiam uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 medzi úpadcom ako záložcom a PROVAN, s.r.o. ako záložným veriteľom. Okresný súd v súvislosti s výkonom záložného práva a uzavretou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti správne uzavrel, že nebolo splnené to, že by celá zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená, pretože zmluvná pokuta v čase výkonu záložného práva, a to uzavretej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, ešte nebola splatná, keďže jej splatnosť bola 31.12.2009. Pre tento záver okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožňuje, nebol dôvod na ďalšie vykonávanie dôkazov.

Krajský súd opätovne uvádza, že pri tomto zhodnotení bolo potrebné vychádzať tak z uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, ako aj z účelu a zmyslu záložného práva ako hmotno-právneho zabezpečovacieho inštitútu posilňujúceho právne postavenie záložného veriteľa, za súčasného akceptovania vôle zmluvných strán a z ich strany sledovaného zmyslu a účelu zriadeného záložného práva k nehnuteľnostiam.

Vo všeobecnosti záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.

V Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 úpadca ako záložca a PROVAN, s.r.o. ako záložný veriteľ jasným spôsobom v čl. III vymedzili predmet zabezpečenia - zabezpečovanú

pohľadávku, ktorá pozostávala zo zmluvnej pokuty a z dvoch pôžičiek. Krajský súd poukazuje na čl. III. bod 2. uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, v ktorom článku je uvedený pojem „Pohľadávka", t.j. predmetom zabezpečenia bola pohľadávka a jej príslušenstvo ako celok. Aj čl. III. bodu 3. uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 má rovnako vyjadrené, že zabezpečenie sa vzťahuje na celú pohľadávku uvedenú v bode 1. a 2. čl. III. Takisto je to aj v obsahovom znení čl. IV., čl. VII., keď bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi podľa čl. III. tejto zmluvy, a to pohľadávky ako celku pre prípad jej riadneho a včasného nesplnenia záložcom a dohodnuté, že ak záložca neuspokojí zabezpečenú pohľadávku záložného veriteľa, opätovne podľa čl. III. zmluvy riadne a včas, t.j. celú zabezpečenú pohľadávku, ktorá vyplýva z čl. III. zmluvy a nielen niektorú jej časť, je záložný veriteľ oprávnený uskutočniť na uspokojenie svojej pohľadávky výkon záložného práva.

Pri samotnom výkone záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 sa v rámci čl. V. bodu 1. opätovne vyjadrila pohľadávka zabezpečená záložným právom, t.j. celá pohľadávka, nielen jej niektorá časť, preto aj z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, bolo zrejmé, že sa záložné právo vykonalo na celú zabezpečenú pohľadávku v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 tak, ako bola vyjadrená v čl. III. označenom zabezpečovaná pohľadávka - predmet zabezpečenia. Podľa uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 bolo zrejmé, že zmluvné strany zabezpečovali celú pohľadávku vyjadrenú v čl. III. ako predmet zabezpečenia - zabezpečovaná pohľadávka, preto k výkonu záložného práva bolo možné v súlade s čl. VII. bodu 1. uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 pristúpiť len vtedy, pokiaľ táto zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas zo strany záložcu - úpadcu uspokojená. Zmluvné strany nevyjadrili v písomno-právnom úkone a ani sa tak následne pri výkone záložného práva nesprávali, že by bolo postačujúce, aby záložca neuspokojil riadne a včas len niektorú časť pohľadávky. Naopak, záložnou zmluvou zabezpečili celú pohľadávku, ako je vyjadrená v čl. III. predmet zabezpečenia záložným právom, a to zabezpečená pohľadávka ako celok. Uvedené vyplýva nielen z písomného znenia uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, ale prejavená vôľa zmluvných strán v zabezpečení pohľadávky ako celku bola potvrdená aj znením Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, ktorou sa uskutočnil výkon záložného práva v znení čl. V. bodu 1. v spojení aj s výpoveďami svedkov Milana Cibulku, Ing. Ivana Gondáša.

Krajský súd poukazuje na výpoveď svedka Ing. Ivana Gondáša na pojednávaní konanom dňa 4.10.2013, ktorý uviedol, že vymedzoval pohľadávku, ktorá bola záložným právom zabezpečená, pričom tretia časť predstavovala zmluvnú pokutu 10.000.000,- Sk. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetom zabezpečenia, resp. záložné právo zabezpečovalo celú pohľadávku a k výkonu záložného práva došlo pre celú zabezpečenú pohľadávku. Potvrdil to svedok Ing. Ivan Gondáš v ďalšej časti svojej svedeckej výpovede, keď uviedol, že v skutočnosti chcel, aby záložné právo zostalo záložnému veriteľovi PROVAN, s.r.o. zachované, preto pri podaní návrhu na výmaz záložného práva neboli podpisy na dokladoch overené. Z uvedeného nesporne vyplýva, že záložný veriteľ, v prospech ktorého sa zriaďuje zabezpečovací hmotno-právny inštitút záložného práva dostatočne jasne, nielen písomne v uzavretej Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 a v samotnej Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, ale aj v spojení so svedeckou výpoveďou preukázal, že účelom zriadenia záložného práva bolo zabezpečenie celej pohľadávky, čo zodpovedá naplneniu obidvoch funkcií záložného práva, funkcia zabezpečovacia a uhradzovacia. Pokiaľ by sa akceptovala argumentácia odvolateľa, tak výkonom záložného práva len na časť zabezpečenej pohľadávky, a to dvoch pôžičiek, zostala by nezabezpečená tretia časť pohľadávky, t.j. zmluvná pokuta, čo však nebolo účelom a zmyslom dohodnutého záložného práva tak, ako to bolo vyjadrené v uzavretej Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, a v konečnom dôsledku aj pre zabezpečenie naplnenia obidvoch funkcií, 1/ zabezpečovacej, 2/ uhradzovacej. Dotvrdzuje to aj výška tejto zabezpečenej pohľadávky, zmluvnej pokuty 331.939,19 Eur vo vzťahu k obidvom pôžičkám, ktoré boli 320.000 Eur, rovnako zabezpečené záložným právom.

Okresný súd preto vecne správne skonštatoval, že existovali zabezpečené pohľadávky, a to záväzky z pôžičiek vyplývajúce z uzavretých zmlúv medzi veriteľom PROVAN, s.r.o. a dlžníkom úpadcom, ktoré záväzky ako zabezpečené pohľadávky záložného veriteľa podľa uzavretých Dodatkov k zmluve o pôžičke zo dňa 30.6.2009 (č.l. 290, 291 spisu) boli splatné 15.8.2009, t.j. ich splatnosť už bola v čase realizovaného výkonu záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti

zo dňa 30.09.2009. Krajský súd sa ďalej stotožňuje so zisteniami okresného súdu, že existovala aj zabezpečená pohľadávka zmluvnej pokuty, avšak táto nemala splatnosť k dátumu uzavretej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, t.j. k 30.09.2009, ktorou kúpnou zmluvou bol realizovaný výkon záložného práva, keďže podľa Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) zmluvná pokuta mala splatnosť 31.12.2009. Nebolo tak splnené, že v čase výkonu záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 nastala splatnosť záložným právom zabezpečenej pohľadávky a preto, ak došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti dňa 30.09.2009, tak táto kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom zastúpeným záložným veriteľom PROVAN, s.r.o. ako predávajúcim a VAN, s.r.o. ako kupujúcim na prevod vlastníckeho práva k vymedzenej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľnostiam, bola v rozpore so zákonným ustanovením , a tým neplatná v zmysle ust. . Práve z ust. vyplýva, že záložný veriteľ môže začať s výkonom záložného práva až vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, čo nebolo splnené pri zabezpečenej pohľadávke zmluvnej pokuty so splatnosťou 31.12.2009, t.j., že záložný veriteľ zrealizoval výkon záložného práva skôr, ako uplynula lehota záložcovi pre riadne a včasné splnenie zabezpečenej pohľadávky. Podľa výsledkov dokazovania, ako aj z písomných právnych úkonov Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 vo väzbe k ďalším dôkazom vykonaným v tejto sporovej veci nevyplynulo, že by k výkonu záložného práva mohlo dôjsť pri nadobudnutí splatnosti, ktorejkoľvek časti zabezpečenej pohľadávky, preto k výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa mohlo dôjsť len po splatnosti celej zabezpečenej pohľadávky, pretože táto tvorila predmet zabezpečenia a vyplývala z uzavretých zmlúv o pôžičke a zo zmluvnej pokuty.

Pri konštatovaní neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 pre rozpor so zákonom podľa ust. v spojení s ust. tak nemohli nastať relevantné právne dôsledky, to znamená, že kupujúci VAN, s.r.o. sa nestal vlastníkom nehnuteľností a ako nevlastník nemohol platným spôsobom predať nehnuteľnosti kúpnou zmluvou kupujúcemu Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j. Následne dôsledok neplatnosti dopadá aj na Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.05.2011, ktorú mal žalobca ako kupujúci uzavretú s predávajúcim Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j.. Okresný súd po právnej stránke správne vyhodnotil neplatnosť aj nadväzujúcich kúpnych zmlúv, keďže v prípade kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci nie je aplikovateľné ust. , pretože pri predaji nehnuteľnosti nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo od subjektu, ktorý toto vlastnícke právo nemal. Práve preto, že predmetný spor zasahuje do základného práva vlastniť majetok a nakladať s majetkom, bolo potrebné prihliadnuť na túto absolútnu neplatnosť, a tým nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi, ktorý vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol, a tak zabezpečiť práva skutočného vlastníka, ktorým je úpadca.

Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že úkony Potvrdenia zo dňa 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) o vrátení pôžičky a úkon - Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 30.4.2009 (č.l. 107 spisu), ktorým sa mal vypustiť čl. 3 bodu 3.7 uvedenom v Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 23.7.2009, t.j. vypustiť dojednanie o zmluvnej pokute, sú neplatné právne úkony pre absenciu vôle v zmysle ust. , pretože výsledky dokazovania pri týchto úkonoch preukázali, že k ich vykonaniu nedošlo vážne. Vo vzťahu k týmto listinám svedok Milan Cibulka na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 14.5.2013 uviedol, že pôžičky veriteľovi PROVAN, s.r.o. neboli vrátené, a tým nedošlo ani k naplneniu dodatku č. 2. Svedok ďalej uviedol, že predmetom zabezpečenia bola pohľadávka tak, ako je vyjadrená v čl. III. uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.03.2009. Svedok Ing. Ivan Gondáš vo svojej výpovedi pred okresným súdom dňa 4.10.2013 tiež k dôkazom, a to k Potvrdeniam o vrátení požičanej sumy zo dňa 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) uviedol, že obsahovo nezodpovedajú skutočnosti, pretože pôžičky neboli vrátené a pokiaľ išlo o Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 30.4.2009, tak tento podpisoval za rovnakých súvislostí ako aj ostatné doklady s tým, že naňho pán Cibulka tlačil s požiadavkou, že má investora, ale potrebuje z predmetných nehnuteľností nejako odstrániť záložné právo, očistiť tieto nehnuteľnosti. Ďalej svedok Ing. Ivan Gondáš potvrdil, že v skutočnosti chcel, aby záložné právo pre záložného veriteľa PROVAN, s.r.o. zostalo zachované, preto pri podaní návrhu na výmaz záložného práva neboli podpisy na dokladoch overené. Svedok ďalej vypovedal, že postupoval spôsobom, aby bola zachovaná možnosť uplatnenia záložného práva, keďže existovala zabezpečená pohľadávka. Krajský súd uvádza, že právne úkony,

a to dodatok č. 2, potvrdenia o vrátení požičanej sumy sú neplatné právne úkony z dôvodu absencie vážnosti prejavu vôle účastníkov, čo vychádzalo z výsledkov vykonaného dokazovania, zo svedeckých výpovedí Ing. Gondáša, Cibulku. Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) nebol realizovaný ako platný právny úkon tak, ako aj Potvrdenia o vrátení požičanej sumy zo dňa 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) spolu s návrhom na výmaz záložného práva (jeho neskorším späťvzatím) (č.l. 100 až 104 spisu) z dôvodu, že vôľa účastníkov týchto vzťahov pri ich realizácii nesmerovala k reálnemu spôsobeniu právnych účinkov. Svedok Gondáš výpoveďou potvrdil, že Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 30.4.2009 ako aj Potvrdenia o vrátení požičanej sumy zo dňa 30.4.2009 podpísal len preto, lebo pán Cibulka naňho tlačil, že má investora a potrebuje z nehnuteľností odstrániť záložné právo. Túto argumentáciu nevyvrátil ani svedok Cibulka, naopak ju potvrdzoval svojou výpoveďou. Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V súvislosti so závermi okresného súdu a následne vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajského súdu vo vzťahu k vyššie uvedeným úkonom je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. januára 2011, z ktorého vyplýva ...„konečne, právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je z okolností zrejmé, že konajúci subjekt nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú".

Z výsledkov dokazovania pred okresným súdom vyplynulo aj to, že záložné právo bolo realizované aj na zmluvnú pokutu, čo potvrdil vo svojej výpovedi svedok Milan Cibulka na pojednávaní konanom dňa 14.5.2013, ktorý okrem iného uviedol, že po realizácii záložného práva bol účtovníčkou CISS Martin, s.r.o. oboznámený s tým, že všetky záväzky subjektu CISS Martin, s.r.o. voči PROVAN, s.r.o., aj voči OTB banke boli uspokojené práve z kúpnej ceny, pri realizácii záložného práva, teda boli vyplatené pôžičky 100.000 Eur, 220.000 Eur, ďalej zmluvná pokuta 320.000 Eur, OTP banke išlo 130.000 Eur a ďalej si pán Gondáš, teda PROVAN, s.r.o. uspokojil svoje náklady s realizáciou záložného práva a subjektu CISS Martin, s.r.o. nebola vyplatená žiadna suma, ktorá by prevyšovala tieto záväzky. To, že sa realizovalo záložné právo aj na zmluvnú pokutu, potvrdil svedok Cibulka aj v ďalšej časti výpovede, keď uviedol, že pri realizácii záložného práva išlo o záväzky CISSu Martin, s.r.o. z titulu prvej pôžičky, druhej pôžičky a zmluvnej pokuty. Dôkazmi stav zistený pred okresným súdom potvrdil skutočnosť, že výkon záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 sa vzťahoval nielen k pôžičkám, ale aj k zmluvnej pokute. Ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal, že by nebolo preukázané to, že k výkonu záložného práva došlo aj v časti zabezpečenej pohľadávky, a to zmluvnej pokuty. Práve výsledky dokazovania potvrdili, že záložné právo sa realizovalo aj na časť zabezpečenej pohľadávky, a to zmluvnej pokuty, ktorá v čase výkonu ešte nebola splatná, a to k dátumu uzavretej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, pretože splatnosť zmluvnej pokuty bola až 31.12.2009. Tak z výpovedí svedkov ako aj z listín vyplynulo, že sa realizovalo záložné právo na celú pohľadávku, t.j. aj na časť zabezpečenej pohľadávky - zmluvnej pokuty, ktorá v čase výkonu záložného práva nebola splatná. Nebola potvrdená námietka žalobcu v tom, že by výkon záložného práva bol len na pôžičky, resp. záväzky z pôžičiek, pretože to z dôkazného stavu nevyplynulo.

Krajský súd nezistil ako relevantný ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu, preto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené ako vecne správne. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ani pre zrušenie veci a vrátenie na ďalšie konanie. Závery okresného súdu boli riadnym spôsobom odôvodnené a vychádzali z logických zhodnotení, ktorým predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu a následné aj správne právne vyhodnotenie, posúdenie, pretože okresným súdom citované zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku boli aj správnym spôsobom interpretované, z ktorého dôvodu nebolo možné konštatovať nesprávne právne posúdenie veci, čoho sa domáhal žalobca v odvolaní.

Žalobca v podanom odvolaní pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku okresného súdu žiadal pripustiť dovolanie v zmysle ust. , a to na posúdenie otázok vyjadrených pod písmenom a) až e) podaného odvolania zo dňa 08.11.2013, keďže mal za to, že v danej sporovej veci boli riešené otázky zásadného právneho významu, pre ktoré absentuje judikatúra pre prípad výkonu záložného práva za stavu zabezpečenia viacerých pohľadávok, pokiaľ sa realizuje záložné právo v čase splatnosti len niektorej zo zabezpečených pohľadávok i napriek tomu, že iná zabezpečená pohľadávka ešte nenadobudla splatnosť a či možno hovoriť o platnom výkone záložného práva za tohto stavu. Krajský súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nepripustil dovolanie, keďže nezistil dôvod pre

tento mimoriadny opravný prostriedok. V danej veci išlo len o vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie. V danej sporovej veci nebola riešená zásadnosť právneho významu, keďže bola zhodnocovaná len okolnosť, či žalobcovi prináleží právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu z titulu posúdenia jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo väzbe na posúdenie výkonu záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 za aplikácie ust. .

Krajský súd v súvislosti so svojim postupom primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa požiadavky sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé". Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.

V súvislosti s dovolaním ako mimoriadneho opravného prostriedku krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého ...„procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia".

Za aplikácie ust. krajský súd vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, pretože tento použil ust. a nerozhodoval o trovách prvostupňového konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.