Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 29 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)95a/362036.916e6e.pdf
PDF · 168.96 KB
No categories available
1Cdo/191/2009
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci
ţalobcov 1/ E. N., bývajúcej v P., 2/ M. N., bývajúceho v P., 3/ V. N., bývajúceho v T.,
4/ A. S., bývajúcej v P.P., zastúpených JUDr. V. S., advokátkou v P., proti ţalovaným 1/ Ľ.
K., 2/ J. K., obom bývajúcim v P.P., zastúpeným Mgr. K. Š., advokátom v P., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných S., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 29 C 330/2006, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2009 sp.zn. 11 Co 75/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ z a m i e t a .
Ţalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania
nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 19. marca 2007 č.k. 29 C 330/2006-100 vyhovel
ţalobe a určil, ţe kúpna zmluva uzatvorená dňa X. medzi ţalobcami a ţalovanými,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území P., zapísaných na LV č. X.
a to rodinný dom č. súpisné č. X. s príslušenstvom na parcele č. X., parcela č. X. zastavaná
plocha a nádvoria vo výmere X. m2 a parcela č. X., záhrada vo výmere X. m2 je neplatná.
Ţalovaným 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom 1/ a 4/ trovy
konania v sume 35 662,-- Sk na (bliţšie nešpecifikovaný) účet právnej zástupkyne ţalobcov
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe
vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobcovia a ţalovaní uzavreli dňa X. zmluvu o budúcej
zmluve, predmetom ktorej bol prevod vyššie označených nehnuteľností za kúpnu cenu
1 400 000,-- Sk. Táto mala byť uhradená v troch splátkach s tým, ţe ţalovaní 1/, 2/ sa
zaviazali po odkúpení podielu M. N., vo výške 1/15-tiny z rodinného domu ako aj z pozemku,
tomuto zaplatiť cenu 350 000,-- Sk a zostatok kúpnej ceny sa uhradí dňa 31.3.2003 v sume
700 000,-- Sk a do júna 2003 sumu 350 000,-- Sk. Podľa článku IV. bod 3 sa účastníci zmluvy
dohodli uzavrieť kúpnu zmluvu do 30.6.2003. Dňa X. bola uzatvorená kúpna zmluva ohľadne
prevodu predmetných nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 800 000,-- Sk s tým, ţe
ţalovaní 1/, 2/ sa zaviazali pri podpise kúpnej zmluvy zaplatiť 350 000,-- Sk a zostatok
v dvoch splátkach po 225 000,-- Sk splatných k 31.3.2003 a 30.6.2003. Vklad tejto zmluvy
bol povolený dňa X. pod V. S.. Ţalobcovia v tejto súvislosti namietali neplatnosť kúpnej
zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nezhodu vôle s prejavom účastníkov zmluvy
v časti kúpnej ceny, keď zhodne uviedli, ţe od začiatku dojednávania podmienok kúpnej
zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu 1 400 000,-- Sk a na podporu tohto svojho
tvrdenia poukazovali na znenie zmluvy o budúcej zmluve zo dňa X.. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania mal potom súd prvého stupňa za nesporne preukázané, ţe
zúčastnené strany sa pri prevode predmetných nehnuteľností dohodli, ţe tento bude
uskutočnený po uhradení kúpnej ceny vo výške 1 400 000,-- Sk s tým, ţe v písomnom
vyhotovení kúpnej zmluvy bude uvedená kúpna cena vo výške 800 000,-- Sk. Uvedené bolo
preukázané výpoveďou svedka Ľ. P., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ predaja a bol
prítomný pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľností. Tento svedok
jednoznačne potvrdil, ţe zmluvné strany sa dohodli na prevode nehnuteľnosti za kúpnu cenu
1 400 000,-- Sk a v tomto smere bola nimi vypracovaná aj zmluva o budúcej zmluve, avšak
následne mu oznámili, ţe v písomnom vyhotovení zmluvy bude uvedená kúpna cena
800 000,-- Sk, ale k vkladu prevodu dôjde aţ po vyplatení ceny 1 400 000,-- Sk. Za tým
účelom mal u seba uschované všetky originálne listiny potrebné k zápisu zmeny vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam a tieto mal odovzdať aţ po preukázaní vyplatenia
kúpnej ceny 1 400 000,-- Sk. Jeden originál listiny vydal ţalovanej 2/ v dobrej viere, ţe tento
potrebuje na účel prihlásenia sa na odber elektrickej energie a plynu. Dojednaniu zmluvných
strán o výške kúpnej ceny 1 400 000,-- Sk podľa názoru prvostupňového súdu nepriamo
nasvedčuje aj skutočnosť, ţe kúpna zmluva bola uzatvorená dňa X., pričom kúpna cena podľa
písomného vyhotovenia zmluvy bola uhradená ešte v prvej polovici roka 2003, teda v danom
prípade neexistoval ţiadny právny dôvod, aby k zápisu vkladu prevodu došlo takmer po
uplynutí troch rokov od uzatvorenia zmluvy, ak boli splnené všetky podmienky týkajúce sa
prevodu nehnuteľnosti. Keďţe právny úkon vyjadrený slovami je potrebné vykladať nielen
podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale tieţ podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
prvostupňový súd uzavrel, ţe bola v danom prípade jednoznačne preukázaná v súlade
s ustanoveniami § 37 a § 35 Občianskeho zákonníka nezhoda vôle zmluvných strán
s prejavom pri dohode kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti, a preto určil kúpnu zmluvu
zo dňa X. za neplatnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka
rozsudkom z 30. júna 2009 sp. zn. 11 Co 75/2008 v spojení s opravným uznesením z 9. júla
2009 tej istej sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovaným
1/, 2/ ako aj vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov celého konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po doplnení dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa,
a to výsluchom svedka Ľ. P., výsluchom ţalobkyne 4/ a oboznámením kúpnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi dňa X. dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Poukázal na to,
ţe na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu
obsahujúceho podstatné náleţitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Tieto
náleţitosti predmetná kúpna zmluva obsahuje a pokiaľ ide o tvrdenú nezhodu vôle a prejavu
odvolací súd zdôraznil, ţe obe zmluvné strany potvrdili (č.l. V. Kúpnej zmluvy – pozn.
dovolacieho súdu), ţe im je obsah zmluvy známy, ţe s ním súhlasia a túto skutočnosť
potvrdili podpismi. Pohnútka, ktorá viedla účastníkov k tomu, aby bola uvedená kúpna cena
800 000,-- Sk, a ktorá spočívala v niţšej daňovej zaťaţenosti ţalobcov, nemôţe viesť
k neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Z vyhlásenia účastníkov uvedeného v článku V.
Predmetnej zmluvy je zrejmé, ţe títo sa jednoznačne dohodli na predmete zmluvy a na kúpnej
cene. Kaţdá iná dohoda neuskutočnená v písomnej forme je potom neplatnou dohodou
vzhľadom na skutočnosť, ţe kúpna zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uskutočnená
v písomnej forme, ako to vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 1 a § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie trov v konaní úspešným účastníkom videl v okolnostiach,
za akých došlo k sporu, za kých došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, k dohodám
o kúpnej cene a v konečnom dôsledku aj k vyjadreniu v kúpnej zmluve zo dňa X., na ktorých
skutočnostiach mali podiel všetci účastníci.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolanie, navrhli
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, ţe
na rozdiel od rozhodnutia súdu prvého stupňa, s právnymi závermi ktorého sa stotoţňujú,
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), pretoţe kúpna zmluva zo dňa X. je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre nezhodu vôle s prejavom, nedostatok váţnosti k podstatnej
náleţitosti kúpnej zmluvy – kúpnej cene, ako aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor právneho úkonu so zákonom. Poukázali na judikatúru k § 588 Občianskeho
zákonníka a odvolaciemu súdu vytkli, ţe jeho závery nezodpovedajú zákonným podmienkam,
ktoré sú kladené na právny úkon (náleţitosti vôle, náleţitosti prejavu vôle, dovolenosť
a moţnosť právneho úkonu). V závere dovolania odvolaciemu súdu (zrejme) tieţ vytkli, ţe
odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
Ţalovaní 1/ 2/, ako aj vedľajší účastník na ich strane vo svojich vyjadreniach
k dovolaniu toto navrhli zamietnuť a uplatnili si náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom
konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd jej
existenciu z obsahu spisu nezistil.
Dovolatelia namietajú, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe
odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe pokiaľ sporná kúpna
zmluva obsahuje všetky podstatné náleţitosti takejto zmluvy (t.j. predmet kúpy a kúpnu
cenu), pričom obe zmluvné strany svojimi podpismi potvrdili, ţe im je obsah zmluvy známy
a súhlasia s ním, ide o platnú kúpnu zmluvu, k neplatnosti ktorej nemôţe viesť pohnútka,
ktorá viedla účastníkov k tomu, aby bola uvedená v zmluve kúpna cena 800 000,-- Sk.
Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie otázky (ne)platnosti kúpnej zmluvy,
z ktorých vychádzali oba súdy niţšieho stupňa pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci
postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako z výsledkov vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva účastníci uzavreli dňa X. písomne ˝Zmluvu o budúcej zmluve –
odkúpenie rodinného domu s pozemkom“ (ďalej len zmluva o budúcej zmluve), predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia,
s dohodnutou kúpnou cenou 1 400 000,-- Sk. Obsahovou súčasťou tejto zmluvy o budúcej
zmluve bola, o. i., aj dohoda zmluvných strán o splatnosti kúpnej ceny a dohoda o termíne
uzavretia kúpnej zmluvy do 30.6.2003. Následne účastníci uzavreli dňa X. ohľadne
predmetných nehnuteľností kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 800 000,-- Sk.
V čl. V. kúpnej zmluvy účastníci prejavili súhlas s jej obsahom, čo potvrdzujú vlastnoručnými
podpismi. Vklad tejto zmluvy bol povolený S. dňa X. pod V.V.. V tejto súvislosti ţalobcovia
namietali neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nezhodu
vôle s prejavom účastníkov zmluvy v časti kúpnej ceny, keď zhodne tvrdili, ţe od začiatku
dojednávania podmienok kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu
1 400 000,-- Sk.
Zamietavé rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na závere, ţe kúpna zmluva
o prevode predmetných nehnuteľností uzavretá medzi účastníkmi dňa X. je platným právnym
úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S takýmto záverom odvolacieho súdu sa
dovolací súd stotoţňuje.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho
zákonníka).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ako vyplýva z cit. ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je určovaný
(definovaný) prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo
zánikom (zrušením) práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho
úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej
prejavu. Pokiaľ by totiţ neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), nebol by ani
právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle.
Z uvedeného je zrejmé, ţe nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho
úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému
(chcenému) následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe
objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný
zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú
pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým sa
stal jeho súčasťou. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma jej vonkajšieho
manifestovania poznateľná inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami sa
táto poznateľnosť dosiahne.
Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sankcia neplatnosti
právneho úkonu sa viaţe k náleţitostiam prejavu vôle; prejav je neurčitý, ak je jeho obsah
neistý, t.j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným
spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným
sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti
právneho úkonu predpokladá, ţe ani jeho výkladom nemoţno dospieť k nepochybnému
poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nie je
urobený slobodne, ak prejav vôle konajúceho subjektu bol ovplyvnený nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby a to buď priamym –
fyzickým donútením alebo bezprávnou vyhráţkou. Konečne, právny úkon nie je urobený
váţne vtedy, ak je z okolností zrejmé, ţe konajúci subjekt nechcel svojim prejavom vôle
spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Podľa
ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba
vyhľadať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tieţ podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Na základe týchto teoretických východísk s poukazom na uţ vyššie uvedený skutkový
stav dovolací súd dospel k záveru, ţe námietka dovolateľov, podľa ktorej ak je v porovnaní
s dohodou o kúpnej cene v zmluve o budúcej zmluve uvedená v kúpnej zmluve kúpna cena
iba v sume 800 000,-- Sk, a preto nesúhlasia s názorom odvolacieho súdu, ţe kúpna zmluva je
platným právnym úkonom, je nesprávna a neopodstatnená. Totiţ okolnosť, ţe v kúpnej
zmluve sa účastníci dohodli na niţšej kúpnej cene ako v zmluve o budúcej zmluve, nerobí
kúpnu zmluvu (ktorá inak spĺňa všetky formálne i obsahové náleţitosti kúpnej zmluvy
o prevode nehnuteľností poţadované zákonom) neplatnou, pretoţe z okolností prejednávanej
veci je zrejmé, ţe tak ţalobcovia ako aj ţalovaní chceli svojim prejavom vôle v kúpnej
zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva
spájajú, t.j. previesť na ţalovaných vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za
dohodnutú kúpnu cenu 800 000,-- Sk a ţalovaní vôľu nehnuteľnosti za túto cenu kúpiť;
pokiaľ by ţalobcovia takúto vôľu nemali, kúpnu zmluvu by so ţalovanými neuzavreli.
Pretoţe ţalobcovia netvrdili, ţe by kúpnu zmluvu neuzavreli slobodne, a pretoţe sporná
kúpna zmluva je určitá a zrozumiteľná, je platným právnym úkonom (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ako správne uzavrel aj odvolací súd.
Pokiaľ ide o ţalobcami uvádzaný dôvod neplatnosti spornej kúpnej zmluvy aj podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka napriek tomu, ţe mu ani jeden zo súdov niţšieho stupňa zvlášť
osobitnú pozornosť nevenoval, skutkové zistenia pre posúdenie (ne)platnosti kúpnej zmluvy
aj z tohto dôvodu sú taktieţ pre rozhodnutie dovolacieho súdu postačujúce.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka právne významným
účelom zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu) je taký účel, ktorý sledujú všetci
účastníci zmluvy alebo ho sleduje iba niektorý z účastníkov, ostatní však o tomto cieli vedia
alebo ho z okolností, za ktorých k dojednávaniu zmluvy dochádza, musia predpokladať.
Ak jedna zo strán právneho úkonu (zmluvy) sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v obsahu
právneho úkonu nie je vyjadrený, a o ktorom druhá strana nevie a vedieť nemôţe, ide len
o pohnútku (motív), ktorá je právne bezvýznamná a na platnosť právneho úkonu nemá vplyv
(ako uţ bolo uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozsudku).
V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe v preskúmavanej veci z obsahu spisu moţno
nepochybne vyvodiť, ţe ak aj zmluvné strany pri uzatváraní kúpnej zmluvy v časti dohody
o kúpnej cene v sume 800 000,-- Sk (ktorá cena inak v zásade zodpovedala cene
nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom) sledovali nejaký osobitný (zvláštny) účel, ktorý
v obsahu kúpnej zmluvy nie je vyjadrený, nešlo o účel spoločne sledovaný obidvomi
zmluvnými stranami, ani o účel sledovaný len jednou zo zmluvných strán, o ktorom by druhá
zmluvná strana vedela alebo vedieť mala (či dokonca vedieť musela); išlo tak iba o pohnútku
(motív), ktorá nemohla mať právny význam z hľadiska neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Takémuto záveru podľa názoru dovolacieho súdu nasvedčuje
fakt, ţe v priebehu konania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred súdom odvolacím,
samotní ţalobcovia dôvodu neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka venovali iba
okrajovú pozornosť, akoby bol tento dôvod neplatnosti právneho úkonu uvedený iba
z opatrnosti (pre prípad, ţe by súdy neuznali kúpnu zmluvu za neplatnú z ˝ťaţiskového“
dôvodu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom zrejme bez povšimnutia nemoţno
ponechať ani tú skutočnosť, ţe zatiaľ, čo v ţalobe ţalobcovia uviedli, ţe uvedenie niţšej ceny
prevádzaných nehnuteľností v kúpnej zmluve navrhli ţalovaní za účelom platenia niţšej dane
z príjmov (čo ţalovaní po celý čas popierali) – t.j. za účelom obchádzania zákona,
na pojednávaní pred odvolacím súdom 14.5.2009 ţalobkyňa 4/ uviedla, ţe podľa nej
dôvodom uvedenia niţšej kúpnej ceny v kúpnej zmluve bolo, ţe ţalovaní sa do prevádzaných
nehnuteľností chceli nasťahovať a v skutočnosti ţalobcom nikdy dohodnutú cenu
1 400 000,-- Sk vyplatiť nechceli a nakoniec, v dovolaní ţalobcovia namietali absolútnu
neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor právneho úkonu
so zákonom (bez uvedenia bliţšej špecifikácie).
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pokiaľ dovolatelia v dovolaní poukazujú
na judikatúru k § 588 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu
SSR z 30. januára 1975 sp. zn. 1 Cz 129/74 (rozhodnutie bolo oboznámené vo Výbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR, zošit 2/1976, por. č. 5), ktorý inak
v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj súd prvého stupňa, cit. rozhodnutie sa na danú
vec nevzťahuje. Toto rozhodnutie totiţ v konkrétnej veci sa dotýka vzťahu zastierajúceho
a zastretého právneho úkonu a ich neplatnosti, a to u zastierajúceho úkonu z dôvodu, ţe
nezodpovedá vôli účastníkov a u zastretého úkonu z dôvodu nedodrţania jeho zákonom
poţadovanej (§§ 40 ods. 1, 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka) písomnej formy.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov
1/ aţ 4/ proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešným ţalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaných
za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo
v porovnaní s ich vyjadreniami v základnom konaní neobsahovali nové okolnosti.
Vedľajšiemu účastníkovi v dovolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová