Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/191/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci

ţalobcov 1/ E. N., bývajúcej v P., 2/ M. N., bývajúceho v P., 3/ V. N., bývajúceho v T.,

4/ A. S., bývajúcej v P.P., zastúpených JUDr. V. S., advokátkou v P., proti ţalovaným 1/ Ľ.

K., 2/ J. K., obom bývajúcim v P.P., zastúpeným Mgr. K. Š., advokátom v P., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných S., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2009 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ z a m i e t a .

Ţalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania

nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 19. marca 2007 č.k. -100 vyhovel

ţalobe a určil, ţe kúpna zmluva uzatvorená dňa X. medzi ţalobcami a ţalovanými,

predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území P., zapísaných na LV č. X.

a to rodinný dom č. súpisné č. X. s príslušenstvom na parcele č. X., parcela č. X. zastavaná

2

plocha a nádvoria vo výmere X. m2 a parcela č. X., záhrada vo výmere X. m2 je neplatná.

Ţalovaným 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom 1/ a 4/ trovy

konania v sume 35 662,-- Sk na (bliţšie nešpecifikovaný) účet právnej zástupkyne ţalobcov

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe

vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobcovia a ţalovaní uzavreli dňa X. zmluvu o budúcej

zmluve, predmetom ktorej bol prevod vyššie označených nehnuteľností za kúpnu cenu

1 400 000,-- Sk. Táto mala byť uhradená v troch splátkach s tým, ţe ţalovaní 1/, 2/ sa

zaviazali po odkúpení podielu M. N., vo výške 1/15-tiny z rodinného domu ako aj z pozemku,

tomuto zaplatiť cenu 350 000,-- Sk a zostatok kúpnej ceny sa uhradí dňa 31.3.2003 v sume

700 000,-- Sk a do júna 2003 sumu 350 000,-- Sk. Podľa článku IV. bod 3 sa účastníci zmluvy

dohodli uzavrieť kúpnu zmluvu do 30.6.2003. Dňa X. bola uzatvorená kúpna zmluva ohľadne

prevodu predmetných nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 800 000,-- Sk s tým, ţe

ţalovaní 1/, 2/ sa zaviazali pri podpise kúpnej zmluvy zaplatiť 350 000,-- Sk a zostatok

v dvoch splátkach po 225 000,-- Sk splatných k 31.3.2003 a 30.6.2003. Vklad tejto zmluvy

bol povolený dňa X. pod V. S.. Ţalobcovia v tejto súvislosti namietali neplatnosť kúpnej

zmluvy podľa pre nezhodu vôle s prejavom účastníkov zmluvy

v časti kúpnej ceny, keď zhodne uviedli, ţe od začiatku dojednávania podmienok kúpnej

zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu 1 400 000,-- Sk a na podporu tohto svojho

tvrdenia poukazovali na znenie zmluvy o budúcej zmluve zo dňa X.. Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania mal potom súd prvého stupňa za nesporne preukázané, ţe

zúčastnené strany sa pri prevode predmetných nehnuteľností dohodli, ţe tento bude

uskutočnený po uhradení kúpnej ceny vo výške 1 400 000,-- Sk s tým, ţe v písomnom

vyhotovení kúpnej zmluvy bude uvedená kúpna cena vo výške 800 000,-- Sk. Uvedené bolo

preukázané výpoveďou svedka Ľ. P., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ predaja a bol

prítomný pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľností. Tento svedok

jednoznačne potvrdil, ţe zmluvné strany sa dohodli na prevode nehnuteľnosti za kúpnu cenu

1 400 000,-- Sk a v tomto smere bola nimi vypracovaná aj zmluva o budúcej zmluve, avšak

následne mu oznámili, ţe v písomnom vyhotovení zmluvy bude uvedená kúpna cena

800 000,-- Sk, ale k vkladu prevodu dôjde aţ po vyplatení ceny 1 400 000,-- Sk. Za tým

účelom mal u seba uschované všetky originálne listiny potrebné k zápisu zmeny vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam a tieto mal odovzdať aţ po preukázaní vyplatenia

kúpnej ceny 1 400 000,-- Sk. Jeden originál listiny vydal ţalovanej 2/ v dobrej viere, ţe tento

potrebuje na účel prihlásenia sa na odber elektrickej energie a plynu. Dojednaniu zmluvných

strán o výške kúpnej ceny 1 400 000,-- Sk podľa názoru prvostupňového súdu nepriamo

3

nasvedčuje aj skutočnosť, ţe kúpna zmluva bola uzatvorená dňa X., pričom kúpna cena podľa

písomného vyhotovenia zmluvy bola uhradená ešte v prvej polovici roka 2003, teda v danom

prípade neexistoval ţiadny právny dôvod, aby k zápisu vkladu prevodu došlo takmer po

uplynutí troch rokov od uzatvorenia zmluvy, ak boli splnené všetky podmienky týkajúce sa

prevodu nehnuteľnosti. Keďţe právny úkon vyjadrený slovami je potrebné vykladať nielen

podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale tieţ podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,

prvostupňový súd uzavrel, ţe bola v danom prípade jednoznačne preukázaná v súlade

s ustanoveniami a nezhoda vôle zmluvných strán

s prejavom pri dohode kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti, a preto určil kúpnu zmluvu

zo dňa X. za neplatnú. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka

rozsudkom z 30. júna 2009 sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 9. júla

2009 tej istej sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovaným

1/, 2/ ako aj vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov celého konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po doplnení dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa,

a to výsluchom svedka Ľ. P., výsluchom ţalobkyne 4/ a oboznámením kúpnej zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi dňa X. dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Poukázal na to,

ţe na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu

obsahujúceho podstatné náleţitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Tieto

náleţitosti predmetná kúpna zmluva obsahuje a pokiaľ ide o tvrdenú nezhodu vôle a prejavu

odvolací súd zdôraznil, ţe obe zmluvné strany potvrdili (č.l. V. Kúpnej zmluvy – pozn.

dovolacieho súdu), ţe im je obsah zmluvy známy, ţe s ním súhlasia a túto skutočnosť

potvrdili podpismi. Pohnútka, ktorá viedla účastníkov k tomu, aby bola uvedená kúpna cena

800 000,-- Sk, a ktorá spočívala v niţšej daňovej zaťaţenosti ţalobcov, nemôţe viesť

k neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Z vyhlásenia účastníkov uvedeného v článku V.

Predmetnej zmluvy je zrejmé, ţe títo sa jednoznačne dohodli na predmete zmluvy a na kúpnej

cene. Kaţdá iná dohoda neuskutočnená v písomnej forme je potom neplatnou dohodou

vzhľadom na skutočnosť, ţe kúpna zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uskutočnená

v písomnej forme, ako to vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 1 a § 46 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa , pričom dôvody hodné

osobitného zreteľa pre nepriznanie trov v konaní úspešným účastníkom videl v okolnostiach,

za akých došlo k sporu, za kých došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, k dohodám

o kúpnej cene a v konečnom dôsledku aj k vyjadreniu v kúpnej zmluve zo dňa X., na ktorých

skutočnostiach mali podiel všetci účastníci.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolanie, navrhli

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, ţe

na rozdiel od rozhodnutia súdu prvého stupňa, s právnymi závermi ktorého sa stotoţňujú,

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), pretoţe kúpna zmluva zo dňa X. je absolútne neplatná v zmysle

pre nezhodu vôle s prejavom, nedostatok váţnosti k podstatnej

náleţitosti kúpnej zmluvy – kúpnej cene, ako aj v zmysle

pre rozpor právneho úkonu so zákonom. Poukázali na judikatúru k § 588 Občianskeho

zákonníka a odvolaciemu súdu vytkli, ţe jeho závery nezodpovedajú zákonným podmienkam,

ktoré sú kladené na právny úkon (náleţitosti vôle, náleţitosti prejavu vôle, dovolenosť

a moţnosť právneho úkonu). V závere dovolania odvolaciemu súdu (zrejme) tieţ vytkli, ţe

odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením

Ţalovaní 1/ 2/, ako aj vedľajší účastník na ich strane vo svojich vyjadreniach

k dovolaniu toto navrhli zamietnuť a uplatnili si náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd jej

existenciu z obsahu spisu nezistil.

Dovolatelia namietajú, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe

odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe pokiaľ sporná kúpna

zmluva obsahuje všetky podstatné náleţitosti takejto zmluvy (t.j. predmet kúpy a kúpnu

cenu), pričom obe zmluvné strany svojimi podpismi potvrdili, ţe im je obsah zmluvy známy

a súhlasia s ním, ide o platnú kúpnu zmluvu, k neplatnosti ktorej nemôţe viesť pohnútka,

ktorá viedla účastníkov k tomu, aby bola uvedená v zmluve kúpna cena 800 000,-- Sk.

Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie otázky (ne)platnosti kúpnej zmluvy,

z ktorých vychádzali oba súdy niţšieho stupňa pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci

postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako z výsledkov vykonaného dokazovania

nepochybne vyplýva účastníci uzavreli dňa X. písomne ˝Zmluvu o budúcej zmluve –

odkúpenie rodinného domu s pozemkom“ (ďalej len zmluva o budúcej zmluve), predmetom

6

ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia,

s dohodnutou kúpnou cenou 1 400 000,-- Sk. Obsahovou súčasťou tejto zmluvy o budúcej

zmluve bola, o. i., aj dohoda zmluvných strán o splatnosti kúpnej ceny a dohoda o termíne

uzavretia kúpnej zmluvy do 30.6.2003. Následne účastníci uzavreli dňa X. ohľadne

predmetných nehnuteľností kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 800 000,-- Sk.

V čl. V. kúpnej zmluvy účastníci prejavili súhlas s jej obsahom, čo potvrdzujú vlastnoručnými

podpismi. Vklad tejto zmluvy bol povolený S. dňa X. pod V.V.. V tejto súvislosti ţalobcovia

namietali neplatnosť kúpnej zmluvy podľa pre nezhodu

vôle s prejavom účastníkov zmluvy v časti kúpnej ceny, keď zhodne tvrdili, ţe od začiatku

dojednávania podmienok kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu

1 400 000,-- Sk.

Zamietavé rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na závere, ţe kúpna zmluva

o prevode predmetných nehnuteľností uzavretá medzi účastníkmi dňa X. je platným právnym

úkonom ( ). S takýmto záverom odvolacieho súdu sa

dovolací súd stotoţňuje.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho

zákonníka).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný

( ).

Ako vyplýva z cit. ustanovenia , právny úkon je určovaný

(definovaný) prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo

zánikom (zrušením) práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré

právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho

úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej

prejavu. Pokiaľ by totiţ neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), nebol by ani

právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle.

Z uvedeného je zrejmé, ţe nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho

úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému

(chcenému) následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe

objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný

zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú

pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým sa

stal jeho súčasťou. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma jej vonkajšieho

manifestovania poznateľná inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami sa

táto poznateľnosť dosiahne.

Vychádzajúc z cit. ustanovenia sankcia neplatnosti

právneho úkonu sa viaţe k náleţitostiam prejavu vôle; prejav je neurčitý, ak je jeho obsah

neistý, t.j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným

spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným

sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti

právneho úkonu predpokladá, ţe ani jeho výkladom nemoţno dospieť k nepochybnému

poznaniu, čo chcel účastník prejaviť ( ). Právny úkon nie je

urobený slobodne, ak prejav vôle konajúceho subjektu bol ovplyvnený nedovoleným

nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby a to buď priamym –

fyzickým donútením alebo bezprávnou vyhráţkou. Konečne, právny úkon nie je urobený

váţne vtedy, ak je z okolností zrejmé, ţe konajúci subjekt nechcel svojim prejavom vôle

spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Podľa

ustanovenia právne úkony vyjadrené slovami treba

vyhľadať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tieţ podľa vôle toho, kto právny

úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Na základe týchto teoretických východísk s poukazom na uţ vyššie uvedený skutkový

stav dovolací súd dospel k záveru, ţe námietka dovolateľov, podľa ktorej ak je v porovnaní

s dohodou o kúpnej cene v zmluve o budúcej zmluve uvedená v kúpnej zmluve kúpna cena

iba v sume 800 000,-- Sk, a preto nesúhlasia s názorom odvolacieho súdu, ţe kúpna zmluva je

platným právnym úkonom, je nesprávna a neopodstatnená. Totiţ okolnosť, ţe v kúpnej

zmluve sa účastníci dohodli na niţšej kúpnej cene ako v zmluve o budúcej zmluve, nerobí

kúpnu zmluvu (ktorá inak spĺňa všetky formálne i obsahové náleţitosti kúpnej zmluvy

o prevode nehnuteľností poţadované zákonom) neplatnou, pretoţe z okolností prejednávanej

veci je zrejmé, ţe tak ţalobcovia ako aj ţalovaní chceli svojim prejavom vôle v kúpnej

zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva

spájajú, t.j. previesť na ţalovaných vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za

dohodnutú kúpnu cenu 800 000,-- Sk a ţalovaní vôľu nehnuteľnosti za túto cenu kúpiť;

pokiaľ by ţalobcovia takúto vôľu nemali, kúpnu zmluvu by so ţalovanými neuzavreli.

Pretoţe ţalobcovia netvrdili, ţe by kúpnu zmluvu neuzavreli slobodne, a pretoţe sporná

kúpna zmluva je určitá a zrozumiteľná, je platným právnym úkonom (§ 37 ods. 1

), ako správne uzavrel aj odvolací súd.

Pokiaľ ide o ţalobcami uvádzaný dôvod neplatnosti spornej kúpnej zmluvy aj podľa

napriek tomu, ţe mu ani jeden zo súdov niţšieho stupňa zvlášť

osobitnú pozornosť nevenoval, skutkové zistenia pre posúdenie (ne)platnosti kúpnej zmluvy

aj z tohto dôvodu sú taktieţ pre rozhodnutie dovolacieho súdu postačujúce.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc z cit. ustanovenia právne významným

účelom zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu) je taký účel, ktorý sledujú všetci

účastníci zmluvy alebo ho sleduje iba niektorý z účastníkov, ostatní však o tomto cieli vedia

alebo ho z okolností, za ktorých k dojednávaniu zmluvy dochádza, musia predpokladať.

Ak jedna zo strán právneho úkonu (zmluvy) sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v obsahu

právneho úkonu nie je vyjadrený, a o ktorom druhá strana nevie a vedieť nemôţe, ide len

o pohnútku (motív), ktorá je právne bezvýznamná a na platnosť právneho úkonu nemá vplyv

(ako uţ bolo uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozsudku).

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe v preskúmavanej veci z obsahu spisu moţno

nepochybne vyvodiť, ţe ak aj zmluvné strany pri uzatváraní kúpnej zmluvy v časti dohody

o kúpnej cene v sume 800 000,-- Sk (ktorá cena inak v zásade zodpovedala cene

nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom) sledovali nejaký osobitný (zvláštny) účel, ktorý

v obsahu kúpnej zmluvy nie je vyjadrený, nešlo o účel spoločne sledovaný obidvomi

zmluvnými stranami, ani o účel sledovaný len jednou zo zmluvných strán, o ktorom by druhá

zmluvná strana vedela alebo vedieť mala (či dokonca vedieť musela); išlo tak iba o pohnútku

(motív), ktorá nemohla mať právny význam z hľadiska neplatnosti právneho úkonu podľa

. Takémuto záveru podľa názoru dovolacieho súdu nasvedčuje

fakt, ţe v priebehu konania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred súdom odvolacím,

samotní ţalobcovia dôvodu neplatnosti podľa venovali iba

okrajovú pozornosť, akoby bol tento dôvod neplatnosti právneho úkonu uvedený iba

z opatrnosti (pre prípad, ţe by súdy neuznali kúpnu zmluvu za neplatnú z ˝ťaţiskového“

dôvodu podľa ). Pritom zrejme bez povšimnutia nemoţno

ponechať ani tú skutočnosť, ţe zatiaľ, čo v ţalobe ţalobcovia uviedli, ţe uvedenie niţšej ceny

9

prevádzaných nehnuteľností v kúpnej zmluve navrhli ţalovaní za účelom platenia niţšej dane

z príjmov (čo ţalovaní po celý čas popierali) – t.j. za účelom obchádzania zákona,

na pojednávaní pred odvolacím súdom 14.5.2009 ţalobkyňa 4/ uviedla, ţe podľa nej

dôvodom uvedenia niţšej kúpnej ceny v kúpnej zmluve bolo, ţe ţalovaní sa do prevádzaných

nehnuteľností chceli nasťahovať a v skutočnosti ţalobcom nikdy dohodnutú cenu

1 400 000,-- Sk vyplatiť nechceli a nakoniec, v dovolaní ţalobcovia namietali absolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy podľa pre rozpor právneho úkonu

so zákonom (bez uvedenia bliţšej špecifikácie).

Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pokiaľ dovolatelia v dovolaní poukazujú

na judikatúru k , a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu

SSR z 30. januára 1975 sp. zn. (rozhodnutie bolo oboznámené vo Výbere

rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR, zošit 2/1976, por. č. 5), ktorý inak

v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj súd prvého stupňa, cit. rozhodnutie sa na danú

vec nevzťahuje. Toto rozhodnutie totiţ v konkrétnej veci sa dotýka vzťahu zastierajúceho

a zastretého právneho úkonu a ich neplatnosti, a to u zastierajúceho úkonu z dôvodu, ţe

nezodpovedá vôli účastníkov a u zastretého úkonu z dôvodu nedodrţania jeho zákonom

poţadovanej (§, ods. 1 ) písomnej formy.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov

1/ aţ 4/ proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešným ţalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaných

za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo

v porovnaní s ich vyjadreniami v základnom konaní neobsahovali nové okolnosti.

Vedľajšiemu účastníkovi v dovolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

10