Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)28c/374611.48c73c.pdf
PDF · 109.11 KB
No categories available
5Cdo/45/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza
v právnej veci žalobcov 1/ D. K., bývajúceho v C., 2/ S. K., bývajúcej v C., proti žalovaným
1/ Z. L., bývajúcemu v K., 2/ Z. L., bývajúcej v K., 3/ Ing. J. K., bývajúcemu v K., 4/
Mgr. J. K., bývajúcej v K., žalovaní 3/ a 4/ v dovolacom konaní zastúpení JUDr. R. S.,
advokátom v K., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde
v Komárne pod sp.zn. 9 C 408/2001, o dovolaní žalovaných 3/ a 4/ proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 27. septembra 2006, sp.zn. 6 Co 11/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaných 3/, 4/ z a m i e t a .
Žalobcom 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Komárne rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 12. septembra 2005 č.k.
9 C 408/2001-148 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.1997, ktorou žalovaní 1/, 2/ predali byt č. X. na X.. poschodí
obytného domu súp.č. X. na D. ulici č. X., vedený v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
č. X., katastrálne územie K., ako stavba na parcele č. X. do bezpodielového spoluvlastníctva
žalovaných 3/ a 4/. Žalobcov 1/, 2/ zaviazal žalovaným 3/, 4/ zaplatiť náhradu trov konania 7
114 Sk k rukám ich právneho zástupcu, žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Dospel k záveru, že žalovaní 3/ a 4/ boli pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
od žalovaných 1/, 2/ dobromyseľní a v dobrej viere kúpili predmetný byt do svojho
vlastníctva, za ktorý zaplatili kúpnu cenu 400 000 Sk. Mal za to, že v uvedenom prípade,
došlo k prelomeniu zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má.
Žalovaní pri nadobúdaní práva spornou kúpnou zmluvou boli dobromyseľní, preto je kúpna
zmluva platným právnym úkonom a všetky finančné nezrovnalosti si musia medzi sebou
vysporiadať žalobcovia 1/, 2/ a žalovaní 1/, 2/. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/, 2/ rozsudkom z 27. septembra 2006,
sp.zn. 6 Co 11/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že kúpna zmluva uzavretá
dňa 17.10.1997 medzi žalovanými 1/, 2/ ako predávajúcimi a žalovanými 3/, 4/ ako
kupujúcimi o predaji bytu č. X. na X.. poschodí obytného domu súp.č. X. na D. ulici č. X.,
vedený v katastri nehnuteľností na LV č. X., katastrálne územie K. ako stavba č. X., je
neplatná. Žalovaných 1/ až 4/ zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
náhradu trov prvostupňového konania 1 000 Sk a náhradu trov odvolacieho konania 3 728 Sk
na účet ich právnej zástupkyne. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil. Žalobcovia 1/, 2/ naliehavosť právneho
záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ ako
predávajúcimi a žalovanými 3/, 4/ odôvodnili dostatočne tým, že v prípade určenia
neplatnosti zmluvy, možno následne dosiahnuť obnovenie zápisu ich vlastníctva v katastri
nehnuteľností, čím sa ich právne postavenie v súvislosti s vlastníctvom bytu zmení. Nebolo
sporné, že žalovaní 3/, 4/ odkúpili dňa 17.10.1997 od žalovaných 1/, 2/ predmetný byt do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Nevedeli o tom, že kúpna zmluva, ktorou tento byt
nadobudli žalovaní 1/, 2/ od žalobcov 1/, 2/, je absolútne neplatným právnym úkonom v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá
za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Žalovaní 3/, 4/ boli v
čase uzavretia zmluvy dobromyseľní. Táto skutočnosť však bola podľa právneho názoru
odvolacieho súdu v danom prípade právne bezvýznamná. Občiansky zákonník totiž
zakotvuje právnu ochranu spojenú s dobromyseľnosťou len v ustanovení § 486, podľa
ktorého, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo
potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Za situácie, že
žalovaní 3/ a 4/ nadobudli vlastníctvo bytu od nevlastníkov, nemohli sa domáhať ochrany aj
v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, že nikto nemôže previesť na iného viac
práv, než sám má. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti prvej kúpnej zmluvy medzi
žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 1/, 2/ rozsudkom Okresného súdu v Komárne zo dňa 6.5.1998,
č.k. 10 C 317/97-88 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 4.4.2001 sp.zn.
7 Co 125/00, účinky neplatnosti nastali od počiatku, potom aj následná zmluva uzavretá
medzi žalovanými 1/, 2/ a žalovanými 3/, 4/ zo dňa 17.10.1997 sa musela vyhodnotiť ako
neplatná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 3/, 4/, ktoré odôvodnili
nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. Žiadali rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že jednou
z najdôležitejších zásad súkromného práva je zásada bona fides, ktorá má v danom prípade
prednosť pred zásadou, ktorú uviedol odvolací súd. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli
predávajúci (žalovaní 1/, 2/) vlastníci a ich vlastníctvo vyplývalo z katastra nehnuteľností.
Mali, za to, že ten, kto vychádza v dobrej viere z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností,
že tam zapísaný stav zodpovedá skutočnému stavu, mal by byť zákonom chránený. V tomto
smere poukazovali na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka. Pri porušení zásady
dobromyseľnosti by utrpeli závažnú stratu finančných prostriedkov vrátane sporného bytu,
pričom ostatní účastníci, ktorí spôsobili absolútnu neplatnosť právneho úkonu, by žiadnu
škodu neutrpeli, ale naopak získali by finančné prostriedky.
Žalobcovia 1/, 2/ ani žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie bolo podané včas na tento procesný úkon oprávnenými osobami (§ 240 ods. 1
O.s.p.) a proti takému rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1
O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
dovolanie žalovaných 3/, 4/ nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia.
Obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vady podľa § 237 O.s.p. (spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v odňatí možnosti účastníka pred
súdom konať a v rozhodovaní vylúčeným sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným),
ani iné vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli dovolateľmi
namietané a nevyplývajú ani z obsahu spisu.
Dovolací súd preto pristúpil k skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného žalovanými 3/, 4/, vrátane jeho
obsahového vymedzenia. Dospel k záveru, že obsah dovolania žalovaných 3/, 4/ nie je
spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska dovolacích
dôvodov výslovne v ňom uvedených.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho
viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k zamietnutiu žaloby, je však vecne
správne.
Argumentácia dovolateľov v dovolaní je založená na výklade zásady dobrej viery
(bona fides), ktorá má, podľa ich názoru, relevantnejšiu právnu silu, ako zásada, ktorou
odôvodnil svoje rozhodnutie odvolací súd a to, že nikto nemôže previesť na iného viac práv
ako sám má. Títo poukazovali na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom
predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke práva nadobudnúť, vedel, že
predávajúci nie je vlastníkom. Sami súčasne uviedli, že obdobné ustanovenie Občiansky
zákonník nepozná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomuto názoru uvádza, že definícia kúpnej
zmluvy v ustanovení § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie je totožná s ustanovením § 588
Občianskeho zákonníka. Ak sa týka kúpna zmluva nehnuteľnosti, riadi sa Obchodným
zákonníkom iba v prípadoch, kedy nehnuteľnosť je predmetom zmluvy o predaji podniku
(§ 476 Obchodného zákonníka), prípadne je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci (§ 489
Obchodného zákonníka). V ostatných prípadoch sa v Obchodnom zákonníku odkazuje na
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka na kúpnu zmluvu
o nehnuteľnej veci neprichádza do úvahy ani v prípadoch, že je uzavretá medzi podnikateľmi.
K neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.1997, ktorú vyslovil odvolací súd,
s poukazom na skutočnosť, že prvá zmluva o predaji predmetného bytu, medzi
navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcami 1/, 2/ bola rozhodnutím súdu určená za neplatný právny
úkon, t.j. zrušená s účinkami od počiatku (ex tunc), dovolací súd uvádza, že zrušenie zmluvy
s účinkami od počiatku znamená nielen to, že zmluva stráca svoje právne účinky a že
neposkytuje základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi. Medzi účastníkmi zmluvy sa
zrušením zmluvy obnovujú ich práva a povinnosti v tej podobe, v akej ich mali k predmetu
zmluvy pred uzatvorením zmluvy (t.j. že sa obnovuje pôvodný stav) a to bez zreteľa na to, či
zmluva mala mať právne následky len v podobe obligačných účinkov, alebo či mala mať tiež
vecnoprávne účinky. Ak bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
a každý z účastníkov zrušenej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal
(§ 457 Občianskeho zákonníka). Uvedené platí i v prípade, že bola s účinkami od počiatku
zrušená kúpna zmluva o prevode nehnuteľností, podľa ktorej bolo do katastra nehnuteľností
vložené vlastnícke právo. Zrušením kúpnej zmluvy od počiatku totiž s účinkami od počiatku
zaniká právny titul, na základe ktorého kupujúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
V danej veci preto, ak prvá kúpna zmluva o predaji predmetného bytu medzi
žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 1/, 2/ bola vyslovená za neplatný právny úkon, s účinkami ex
tunc, žalobcovia 1/, 2/ neprestali byť vlastníkmi predmetného bytu. Žalovaní 1/, 2/ sa nestali
vlastníkmi a nemohli svoje vlastnícke práva k bytu previesť platne na žalovaných 3/, 4/.
Žalovaní 3/, 4/ preto kúpnou zmluvou zo dňa 17.10.1997 kupovali nehnuteľnosť – byt od
nevlastníkov a vlastnícke právo nemohli platne nadobudnúť, pretože žalovaní 1/, 2/ na nich
nemohli previesť právo, ktoré sami nemali. Okolnosť, že žalovaní 3/, 4/ boli pri uzatváraní
tejto kúpnej zmluvy v dobrej viere, že nehnuteľnosť – byt kupujú od vlastníkov tu
nerozhodovala. Dobrá viera nadobúdateľov v tomto smere má právny význam len vtedy, ak to
uvádza zákon (napríklad § 486 Občianskeho zákonníka). Posudzovaná vec však medzi tieto
prípady nepatrí a názor dovolateľov o „všeobecnej prednosti“ zásady bona fides pred zásadou,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, nemá oporu v platnom práve.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym
názorom odvolacieho súdu a na jeho správne dôvody, vedúce k vyhoveniu návrhu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, v podrobnostiach odkazuje.
Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalovaných 3/, 4/ bezdôvodne vytýkalo
odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.
Keďže dovolací súd nezistil ani vady konania podľa § 237 O.s.p. ani iné (v § 237 O.s.p.
neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolanie
žalovaných 3/, 4/ zamietol (§ 243b ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou O.s.p.).
Úspešným žalobcom 1/, 2/ (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 a § 243c O.s.p.) dovolací
súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodali návrh na ich priznanie
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :