Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/131/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobkyne: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. V. 44, zast. JUDr. Petra Hromádková, advokát, Štúrovo, Széchényiho 6, proti žalovanému: Real Estate s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, Tallerova 4, zast. Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., Košice, Žižkova 4D, IČO: 47240482, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že je podielovým spoluvlastníkom k podielu zapísanému pod B2 na LV č. XXX pre kat. územie T., parc. č. XXX/X a č. XXX/X a rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX/X. Tvrdila, že nadobudla vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu dňa 17.09.2019 udelením príklepu, ktorý schválil súd a stala sa vlastníčkou podielu na nehnuteľnosti. Kúpna zmluva, ktorou tento podiel nadobudol žalovaný bola uzavretá neskôr a považuje ju za neplatnú, pričom ak žalovaný poukazuje na § 93 odsek 3 zák. o konkurze a vyrovnaní, tvrdia, že ako kupujúci musel žalovaný vedieť, že úpadca nie je vlastníkom veci, ktorú kupuje. Za účelom preukázania týchto skutočností navrhla oboznámenie listinných dôkazov, ktoré k žalobe pripojila.

2. Výsluch žalobkyne, výsluch správkyne konkurznej podstaty a výsluch svedka K. navrhla právna zástupkyňa žalobkyne až na pojednávaní dňa 24.5.2023 pri svojom úvodnom vyjadrení. Až vo svojom záverečnom vyjadrení na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa uviedla, že správkyňa konkurznej podstaty mala povinnosť zistiť si skutočný stav a je nemožné uveriť, že nemala vedomosť o týchto exekúciách. V zmysle zákona 8/2005 je totiž povinná konať s odbornou starostlivosťou a bola povinná o týchto exekučných konaniach sa informovať. Navyše podľa § 93 odsek 1 mala povinnosť písomne ponúknuť tento podiel žalobkyni čo neurobila a svoju povinnosť porušila. Tým došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Predmetná kúpna zmluva je teda neplatná.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol: poukazujeme na ustanovenia § 93 odsek 3 zák. o konkurze a vyrovnaní, ktorý hovorí o tom, že pokiaľ bola vec zapísaná do súpisu majetku úpadcu a ďalšia osoba ju nadobudne odplatne, nadobudne k nej vlastníctvo aj v prípade, že úpadca nebol jej vlastníkom, pričom poukázal na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu , kde sa v bodoch 73 a 82 hovorí o obdobnom prípade, pričom ide o prelomenie zásady nemo plus iuris. Mal za to, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný vlastníctvo nadobudol nie je neplatná. Žalovaný nevedel o tom, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k uvedenému podielu v exekúcii, nemal o tom vedomosť, pričom preukazovanie negatívnej skutočnosti možné nie je. ustanovenie § 93 odsek 3 zák. o konkurze

je v tomto prípade uplatniteľné. Žalobkyňa tvrdila, že úpadca mal byť informovaný o exekučnom konaní a o tom, že žalobkyňa v exekúcii predmetný podiel vydražila a že mal o tom informovať SKP, resp. že tá si pri odbornej starostlivosti tieto skutočnosti mala zistiť, pričom však oni tvrdia, že žalovaný sa o týchto skutočnostiach nedozvedel. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný o vydražení podielu žalobkyňou mal vedomosť. Rozpor správania SKP so zákonom síce zakladá určité nároky, ale nie voči žalovanému. Máme za to že žalobkyňa na takejto určovacej žalobe nemá ani naliehavý právny záujem, pretože existujú iné možnosti obrany jej práv a to uplatnením nároku voči SKP. Poznámky na liste vlastníctve o exekúciách nezakladajú vedomosť žalovaného o tom, že by o týchto skutočnostiach vedel, dokonca existencia exekúcie je podmienkou pre vyhlásenie konkurzu voči fyzickej osobe a pokiaľ táto je vlastníkom nehnuteľnosti je zrejmé, že sa taká exekúcie bude viesť aj na takéto vlastníctvo. Pokiaľ ide o o tvrdenia žalobkyne o porušení predkupného práva, tieto boli vznesené až v záverečnom vyjadrení a teda v rozpore so zásadou koncentrácie konania a navyše poukazujem na § 167s zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý je lex specialis a podľa ktorého SKP v takomto prípade nie je viazaný predkupným právom. Tvrdíme, že žaloba je nedôvodná, žiadame ju zamietnuť a uplatňujeme si náhradu trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z LV č. XXX pre kat. územie T. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X a č. XXX/X a rodinného domu č. súp. XXX na parcele č. XXX/X sú žalobkyňa v podiele 2/4 ( pod B1 ) a žalovaný v podiele 1 ( pod B2) a v podiele 1 ( B3 ).

6. Z prípisu Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 27.10.2022 súd zistil, že je skutočne pravda, že spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam ( pod B2 ), ktorý nadobudla udelením príklepu na dražbe ( uznesenie súdu o tom bolo katastru doručené dňa 3.1.2020 ), je zapísaný vo vlastníctve žalovaného a to na základe vkladu vlastníckeho práva pod V-6928/2021 a toto rozhodnutie nie je možné zmeniť.

7. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok -120 zo dňa 30.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2019 preukázané, že ním bol schválený príklep udelený na dražbe na dražbe dňa 17.9.2019, vykonanej súdnym exekútorom JUDr. J. A. v rámci uvedenej exekúcie na podiel dlžníka Róberta K. nadobudla vydražením vlastníctvo k spornému spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach a tiež je z neho možné zistiť, že žalobkyňa uhradila najvyššie podanie.

8. Z obchodného vestníka č. 103/2021 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 25.5.2021 bol na majetok úpadcu T. K. vyhlásený konkurz a bol mu ustanovený konkurzný správca

- N. F., N., H. XX.

9. Z oznámenia správkyne konkurznej podstaty úpadcu T. K. vo veci konkurzu na jeho majetok nariadeného Okresným súdom Nitra pod K043841 zo dňa 31.8.2021 a pod a pod K041748 zo dňa 20.8.2021 ( ktoré boli zverejnené v obchodnom vestníku č. a č. 168/2021 ) súd zistil, že sporný spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach ( B2 ) bol zaradený do súpisu majetku úpadcu.

10. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi T. K. ako predávajúcim ( zastúpeným V.. N. A. ako správcom konkurznej podstaty, ktorá zmluvu podpísala dňa 8.10.2021 ) a žalovaným ako kupujúcim ( podpísal zmluvu 15.10.2021 ) súd zistil, že jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach uvedených v bode 5 tohto rozsudku vedený pod B2.

11. Z podaní súdnej exekútorky Q.. J. A. zo dňa 4.9.2009 a 7.11.2019 v exekučnom konaní EX 1506/2008 vedenom proti T. K. súd zistil, že nimi bol povinný z tejto exekúcie upovedomený o oceňovaní nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a tiež mu bolo zaslané uznesenie o udelení príklepu v prospech žalobkyne.

12. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že uvedený rodinný dom bol jej dedičstvom po rodičoch, podiel 1 z neho darovala dcére, tá sa dala dokopy s Kubom, ktorému darovala tento podiel a potom sa začali problémy, pretože K. mal 4 exekúcie, ktorých sa chcel zbaviť prostredníctvom tohto domu a zneužil ich. Prišla exekúcia z Nového mesta nad Váhom, volala jej exekútorka, či nechce podiel 1 k domu odkúpiť, ona som chcela, vybavili to, zaplatila 3000 eur, no potom začali problémy s katastrom.

Žiadala list vlastníctva, ale nebolo to ešte zapísané, na to tam volala, tvrdili že treba čakať, kým prídu papiere zo súdu, no keď to pokračovalo bola tam aj osobne a zistilo sa, že tam papiere prišli, len boli inde ako mali byť, zapatrošili ich, preto to nebolo zapísané, aj vedúca katastra to potvrdila. Uviedla, že predtým bola aj na súde v archíve, kde sa zistilo, že všetky papiere odišli ako mali a že chyba bola na katastri. Pán K. všetky tieto papiere dostal, o všetkom vedel, dokonca sa aj z domu vysťahoval, ona nepochybila, všetko robila v súlade so zákonom. Zistilo sa, že tento podiel kúpila s.r.o., kúpili teda čo patrilo už jej a dodala, že od správkyne konkurznej podstaty výzvu na uplatnenie predkupného práva podľa § 93 odsek 1 zákona o konkurze nedostala a že žalovaný jej ponúkol odkúpenie podielu, ktorý kúpil asi pred 6-8 mesiacmi, hneď ako to oni kúpili a to za 17.500,- eur.

13. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 150 ExP po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

16. Podľa Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi21) tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky. Speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu. Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

17. Podľa 153 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenia , , zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o cenných papieroch a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) [resp. v spojení s Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017]. 19. Aj z uvedeného je podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia zrejmé, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce“ vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu, hoci

konajúcu v dobrej viere. Naďalej tak je potrebné zotrvať na právnom závere, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom (jeho katastrálnym odborom) nie je možné podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnostiam, ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy podľa ustanovenia . Aby však došlo de iure k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a nie len k zmene faktického stavu (t. j. stavu zapísanému v katastri nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené vyššie, a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa, a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušným okresným úradom. Dobrá viera nadobúdateľa v správnosť zápisov v katastri nehnuteľností je limitovaná právnou úpravou katastra. Absenciu vlastníckeho práva na strane prevodcu (okrem zákonom predpísaných výnimiek) vzhľadom na uvedené nie je možné zhojiť ani odkazom na princíp právnej istoty argumentujúc správnosťou aktov štátu, a preto nie je možné dospieť k záveru, že by mala byť priznaná ochrana „vlastníckemu“ právu nadobúdateľa, hoci konajúcemu v dobrej viere. Pokiaľ ide o princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a k uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, považuje veľký senát obchodnoprávneho kolégia za nevyhnutné zdôrazniť, že „predmetná zásada, vychádza z toho, že právo bolo skutočne nadobudnuté, a teda, že niekto sa stal jeho subjektom, a preto spravidla nemôže byť tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím (zrušením) právneho dôvodu, na ktorého základe sa stal prevodca (predchádzajúci prevodca) vlastníkom veci. Predpokladom uplatnenia tejto zásady, a teda aj princípu právnej istoty je, že nadobúdateľ vec nadobudol od skutočného vlastníka a nie od nevlastníka“ (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 30. mája 2012, sp. zn. ). Je tak zrejmé, že ak „nadobúdateľ nehnuteľností“ mal nadobudnúť vec od osoby, ktorá v skutočnosti nebola jej vlastníkom, toto vlastnícke právo v skutočnosti nikdy nenadobudol, a preto sa nemôže dovolávať ochrany práva nadobudnutého v dobrej viere. Dobrá viera nadobúdateľa má právny význam len vtedy, ak to uvádza zákon (k tomu viď rozhodnutia citované v bode 49. odôvodnenia vyššie, rovnako aj rozsudok najvyššieho súdu z 20. marca 2008, sp. zn. ). Uvedené znamená, že v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa významná v prípade vydržania podľa , v prípade nadobudnutia veci z dedičstva od dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené podľa , v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od predávajúceho podľa (len v prípade hnuteľných vecí), v prípade dobromyseľného nadobudnutia veci v konkurze podľa , v prípade nadobudnutia cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch a v prípade nadobudnutia veci v exekúcii podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. v prípade vydraženia nehnuteľnosti v exekúcii, ak do začatia dražby nebolo preukázané právo inej osoby nepripúšťajúce dražbu podľa v spojení s Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017. V iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam len pri nárokoch podľa ustanovenia v spojení s , ktorých sa však nadobúdateľ v dobrej viere - ktorý sa nestal vlastní ( bod 73 a bod 82 uznesenia NS SR z 27.04.2021 )

20. Sudcovská koncentrácia konania je prostriedok procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť sporovú stranu, aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva k zrýchleniu k konania. Sudcovská koncentrácia konania ma diskrečný charakter, avšak len v závislosti od toho, či ju v danom prípade súd uplatnení alebo nie. Pokiaľ už raz bola v konaní uplatnená, súd je takýmto procesným postupom viazaný. V zásade ju môže súd využiť na začiatku konania v súlade s ustanovením s tým, že na neskôr uplatnené dôkazy, ktoré by sporová strana uviedla v konaní, s poukazom na ustanovenie nebude prihliadať. Takýto postup ale môže využiť aj v už začatom konaní (sudcovská koncentrácia konania má tak svoj priestor aj v konaniach začatých za účinnosti ) a to postupom podľa o. 4 v spojení s . Pokiaľ bolo v konaní uplatnená sudcovská koncentrácia konania súd nemôže toto ignorovať a v rozpore s ňou pripustiť nové dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť do uplynutia lehoty určenej súdom. V prípade, ak súd v rozpore so zvoleným postupom, t. j. sudcovskou koncentráciou pripustí dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť včas, nepochybne zaťaží konanie procesnou vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod. Z

vyššie uvedeného možno pripustiť v zásade dve výnimky, ktorými sú (i) nové skutočnosti a dôkazy, ako prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré sporové strana bez vlastného zavinenia nemohla uplatniť v rozsahu sudcovskej koncentrácie, a (ii) iné subjektívne alebo objektívne dôvody, ktoré súd vyhodnotí z hľadiska ustanovenia o. 2 , pričom s pripustením takýchto dôkazov a skutočností by sa mal náležite vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia.

21. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr. ( rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 15.11.2018 )

22. Pokiaľ ide o a uplatnenie zásady sudcovskej koncentrácie konania, súd poukazuje na skutočnosti a závery uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto rozsudku a konštatuje, že žalobkyňa návrhy na výsluch svedka Kubu a správkyne konkurznej podstaty predniesla až na pojednávaní dňa 24.5.2023 a to napriek tomu, že ich mohla uplatniť už skôr a to jednak po tom ako jej bolo doručené vyjadrenie sa žalovaného k žalobe ( prevzala ho dňa 25.1.2023 ), resp. po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.2.2023 ( prevzala ho dňa 27.2.2023 ), pretože už z týchto podaní žalovaného bolo zrejmé, že svoju obranu postavil na dobromyseľnom nadobudnutí vlastníctva k predmetnému podielu s použitím . Právna zástupkyňa žalobkyne však predniesla návrhy na výsluch uvedených svedkov až na pojednávaní a to napriek tomu, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 3.2.2023 argumentuje proti tvrdeniam žalovaného o tom, že žalovaný nemal vedomosť o nadobudnutí vlastníctva predmetného spoluvlastníckeho podielu pánom K. ( v bode II ), avšak nenavrhovala vykonanie žiadnych dôkazov v tomto smere. Jej návrh na výsluch svedkov vykonaný až na pojednávaní preto nebol uplatnený včas, nebol bezprostrednou reakciou na skutkové tvrdenia protistrany a viedol by nevyhnutne k odročeniu pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Takéto návrhy súd neakceptoval, nakoľko boli v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania a vykonal výlučne výsluch žalobkyne, ktorý návrh síce tiež bol navrhnutý v rozpore s uvedenou zásadou, avšak žalobkyňa bola prítomná na pojednávaní, na ktorom jej výsluch bol navrhnutý a nebolo teda potrebné kvôli tomu pojednávanie odročiť.

23. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané a nebolo to medzi stranami sporu ani sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie T. ako parc. č. XXX/X a č. XXX/X a rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX/X a to žalobkyňa v podiele 2/4 ( pod B1 ) a žalovaný v podiele 1 ( pod B2) a v podiele 1 ( B3 ). Tieto skutočnosti má súd za preukázané aj z príslušného listu vlastníctva.

24. Rovnako tak je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel dedením v roku 1998 v celku a následne z neho previedla 1 na svoju dcéru, ktorá tento podiel darovaním previedla na T. K., ktorý 1 z neho ( teda 1 z celku ) previedol na inú osobu a následne rovnakú 1 z neho odkúpil vo svoj prospech. Tieto skutočnosti má súd preukázané z príslušného listu vlastníctva a z predmetnej kúpnej zmluvy.

25. Tiež je rovnakým spôsobom preukázané a nesporné, že T. K. bol podľa LV č. XXX k predmetným nehnuteľnostiam podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 ( pod B2 - na základe darovacej zmluvy z 26.1.2007 v znení dodatku z 12.3.2007 ) a v podiele 1 ( pod B3 - na základe kúpnej zmluvy z 15.12.2011 ), pričom na podiel pod B2 bola vedená exekúcia a bolo na ňu zriadené exekučné záložné právo v 4 rôznych exekúciách ( Q.. Q. J.., Q.. J. A. a Q.. V. K. ).

26. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok -120 zo dňa 30.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2019 preukázané, že žalobkyňa na dražbe dňa 17.9.2019, vykonanej súdnym exekútorom JUDr. J. A. v rámci uvedenej exekúcie na podiel dlžníka T. K. nadobudla vydražením vlastníctvo k tomuto podielu, príklep bol súdom schválený a žalobkyňa zaplatila najvyššie podanie ( a stala sa vlastníčkou tohto podielu ) a z prípisu Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 27.10.2022 to, že napriek týmto skutočnostiam nebolo vlastníctvo žalobkyne k podielu 1 pod B2 zapísané, hoci uznesenie súdu bolo katastru doručené dňa 3.1.2020.

27. Je zrejmé, že napriek tomu, že Okresnému úradu Nové Zámky, katastrálny odbor bolo dňa 3.1.2020 doručené uznesenie o udelení príklepu na dražbe predmetného spoluvlastníckeho podielu v prospech žalobkyne, táto skutočnosť sa do katastra nehnuteľností nepremietla a jej vlastnícke právo zapísané nebolo, pričom všetko nasvedčuje tomu, že sa tak stalo z dôvodov na strane katastra. Tiež je zrejmé,

že T. K. ako povinný v uvedenej exekúcii musel vedieť, že jeho podiel pod B2 nadobudla žalobkyňa a že mu už tento podiel nepatrí, nakoľko uznesenie o schválení príklepu súdom nadobudlo právoplatnosť a teda mu muselo byť ako dlžníkovi doručené.

28. Nakoniec je nesporne preukázané, že žalovaný nadobudol podiel, ktorý je predmetom tohto konania, t.j. podiel 1 na predmetných nehnuteľnostiach ( vedený pod B2 ) kúpnou zmluvou zo dňa 15.10.2021, ktorú za predávajúceho podpísala správkyňa konkurznej podstaty a to v rámci konkurzného konania na majetok úpadcu T. K., pričom teda išlo o odplatný prevod na žalovaného a o predaj majetku úpadcu, ktorý bol zapísaný do súpisu majetku úpadcu ( viď bod 9 tohto rozsudku ).

29. Žalovaný svoje spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným v súpise majetku úpadcu nadobudol odplatne v rámci konkurzného konania vedeného proti Róbertovi K. - úpadcovi. Sporným zostalo to, či žalovaný v čase nadobudnutia svojho vlastníctva k týmto podielom vedel o tom, že tieto vlastnícky nepatria úpadcovi - T. K. alebo o tom vedomosť nemal, resp. či mal vedomosť o tom, že totožné nehnuteľnosti nadobudla dražbou žalobkyňa v exekúcii voči T. K. ešte predtým.

30. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v konaní včas nenavrhla súdu vykonanie dôkazov ( viď body tohto rozsudku ) a sú ich z vyššie uvedených dôvodov nevykonal, konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by bol žalovaný v čase kúpy predmetných nehnuteľností mal vedomosť o tom, že tieto veci, hoc zaradené do súpisu majetku úpadcu, nie sú v jeho vlastníctve a teda žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno v tomto smere, keď túto skutočnosť nepreukázala.

31. V konaní nebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný vedel o tom, že zmluvou z 15.10.2021 kupuje vec zaradenú do súpisu majetku úpadcu, hoci tá úpadcovi nepatrí.

32. Súd v súlade s uznesením NS SR z 27.04.2021 konštatuje, že žalovaný svoj spoluvlastnícky podiel 1 ( vedený pod B2 ) nadobudol dobromyseľne, hoci od nevlastníka a že prelomenie zásady nemo plus iuris je tu namieste. Uvedené platí i napriek tomu, že žalobkyňa neporušila zákon a chovala sa v súlade s ním a nepochybila, no v danom prípade je treba uprednostniť dobrú vieru nadobúdateľa - žalovaného a to v zmysle .

33. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

34. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o tom, že konaním správkyne konkurznej podstaty došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne a k relatívnej neplatnosti právneho úkonu a teda, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, je treba uviesť, že toto tvrdenie predniesla právna zástupkyňa žalobkyne až v rámci svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 24.5.2023. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa môže strana sporu domáhať podľa , pričom právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Súd bez skúmania dôvodnosti tvrdenia žalobkyne o relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy sa touto otázkou v konaní nezaoberal, pretože otázku relatívnej neplatnosti súd v konaní ako otázku predbežnú riešiť nemôže, samostatná žaloba na určenie predmetného právneho úkonu za neplatný na súde podaná nebola a tiež preto, že k prednesu týchto tvrdení došlo až na záver konania a to v rámci záverečného vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne a v danom smere neboli ( okrem výpovede samotnej žalobkyne ) produkované a ani navrhované žiadne dôkazy ( ktoré by museli byť v takom prípade pre ich zjavný rozpor so zásadou sudcovskej koncentrácie konania zamietnuté ).

35. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.