Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/295/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Z.. X. U. G. E. G. R. G. , bytom C., T. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, Bratislava, Lamačská cesta č. 8/A, IČO: 00 151 882, zastúpený JUDr. Jánom Pokorným, advokátom v Bratislave, Anenská č. 1, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 9. januára 2013, č.k. -135, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 99,10 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Pokorného, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 9.1.2013, č.k. -135, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti spočívajúcej v uložení povinnosti odporcovi ospravedlniť sa mu z titulu svojich vyhlásení a návrhu, že sa výrobné družstvo V.D.LASSO NEW YORK neoprávnene obohatilo predajom nehnuteľnosti vedenej pre Obec C.-K. Z., katastrálne územie K. Z. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX vo výmere 465 m2; znenie ospravedlnenia: „prepáčte za návrh“. Zároveň žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 7,5 mil. eur. Svoje nároky založil na tom skutkovom základe, že dňa 26.2.2001 právny nástupca Slovenskej technickej knižnice (SLTK) Centrum vedecko- technických informácií Slovenskej republiky, Lamačská cesta 8/A, Bratislava, podal na Okresnom súde Bratislava I. návrh na vyslovenie neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 1/1990-EÚ uzavretej dňa 26.3.1990 podľa § 319 Hospodárskeho zákonníka medzi Slovenskou technickou knižnicou a V.D.LASSO, Šalviová č. 48, Bratislava, o prevode vlastníctva objektu A. Č.. XX N. C., parcela č. XXXX, zastavaná plocha vo výmere 465 m2; vec bola vedená pod sp.zn. . Išlo o nepravdivé tvrdenie, že zmluva je neplatná a družstvo sa ňou údajne bezdôvodne obohatilo na úkor odporcu v I. rade, čo údajne odporca zistil až v roku 2001, hoci právny nástupca má rovnaké práva zo zákona ako jeho právny predchodca. Ten mal podľa Hospodárskeho zákonníka lehotu na uplatnenie neplatnosti zmluvy podľa § 130 ods. 2 písm. c/ len jeden rok od uzavretia zmluvy. Na základe „zásady intemporality“ v čase 26.2.2001 dotknutá zmluva podľa § 130 ods. 2 písm. c/ Hospodárskeho zákonníka bola platná, lebo už neplatilo právo odporcu na uplatnenie neplatnosti, ktoré bolo podľa uvedeného ustanovenia premlčané a zmluvu dovtedy nevyhlásil za neplatnú žiaden súd. Ustanovenia Hospodárskeho zákonníka sú kogentné a lehota začala plynúť podľa § 131 Hospodárskeho zákonníka a poznámok výkladu veta druhá strana 214 prvým dňom nasledujúceho mesiaca a končiť má tým istým dňom nasledujúceho roku. Ak bola zmluva uzavretá dňa 26.3.1990, potom lehota podľa § 131 Hospodárskeho zákonníka na uplatnenie neplatnosti

začala plynúť dňa 1.4.1990 a skončila sa dňa 1.4.1991. Odporca v I. rade predstieral aj právo vlastníka na určenie neplatnosti zmluvy, aj keď bol iba správcom majetku. Okresný súd Bratislava I. napriek skutočnosti, že určovaciu žalobu nemôže podať správca národného majetku, ako aj napriek „zásade intemporality“ a iným vadám návrhu v rozpore s rozhodol rozsudkom dňa 24.5.2005 tak, že vyhlásil zmluvu za neplatnú, čím vyhlásil tiež právny záujem na jej zrušení, čo bolo nezákonné. Stalo sa tak v rozpore so zákazom konania, lebo litispendencia konania sp.zn. vyplývala pre súd z rovnakého konania odporcu v I. rade na tom istom súde v konaní vedenom pod sp. zn. . V rozpore s , podľa ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostal, súd výrok o vrátení nehnuteľnosti obišiel, lebo družstvo V.D.LASSO NEW YORK už nebolo vlastníkom nehnuteľnosti a nemohlo ju vydať, čo nebolo v súlade s , z dôvodu ktorého rozsudok o vyslovenie neplatnosti bol ex tunc nevykonateľný a návrh nepriechodný. Do dnešného dňa odporca nevrátil ani zaplatenú kúpnu cenu. Od roku 2003 sa V.D.LASSO NEW YORK stalo súčasťou zahraničnej akciovej spoločnosti Panonia Motion Pictures Corp. USA, a tým družstvo už nebolo pasívne legitimované, aby bolo odporcom v konaní o neplatnosť zmluvy. Zástupca odporcu nebol vo väzbe súdom vyrozumený a po prepustení sa len náhodou dozvedel o pojednávaní a rozsudku až 18.1.2006, počas svojej práceneschopnosti, ktorá trvala od 14.12.2005 do 15.3.2006. Už dňa 23.1.2006 podal odvolanie a dňa 7.3.2006 návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie vo svoj prospech. Tým ani jeden z účastníkov v uvedenom konaní nezmeškal zákonnú lehotu na odvolanie, ktorá začala plynúť až dňa 16.3.2006 z objektívneho dôvodu uznanej práceneschopnosti od 14.12.2005 do 15.3.2006. Z dôvodu, že platnú zmluvu nezákonne zrušil súd dôsledkom nepravdivého vyhlásenia odporcu vo veci neoprávneným konaním voči navrhovateľovi ako neplatnú zmluvu, svojimi výrokmi, že sa družstvo V.D.LASSO NEW YORK bezdôvodne obohatilo následným predajom nehnuteľnosti, odporca, ktorému družstvo V.D.LASSO NEW YORK vydalo podľa dotknutú nehnuteľnosť do vlastníctva platným prevodom v transformácii družstva v roku 1992, ho poškodil. V roku 1997 bola nehnuteľnosť prevedená do vlastníctva tretích osôb podvodom a konanie o neplatnosti tohto prevodu sa na Okresnom súde Bratislava I ešte neskončilo. Do tunelovania majetku bol zatiahnutý odporcom a súdom, čo vyplýva z uznesenia zo dňa 15.1.2007, ktoré výrokom smeruje voči jeho osobe, hoci sám nie je účastníkom konania. Bol nezákonne vzatý do väzby, ktorá skončila dňa 25.8.2005, rozsudok bol vyhlásený dňa 24.5.2005, právoplatnosť nadobudol dňa 20.7.2005. Zmluva bola uzavretá podľa Hospodárskeho zákonníka a napadnuteľná na hospodárskej arbitráži v lehote jedného roka podľa Hospodárskeho zákonníka. V roku 2001 bolo toto právo prekludované a premlčané podľa z dôvodu, že ubehlo viac ako 10 rokov. V roku 2003 o transformácii v družstve, kedy mu družstvo vydalo nehnuteľnosť, túto nehnuteľnosť aj s podnikom družstva predal zahraničnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu sa tunelovanie družstva bezprostredne týkalo jeho investičného podielu v zahraničnej firme. Tým bol vtiahnutý do nepríjemností súdnych konaní, do stavu bezprávia. Ochrana osobnosti spočíva v tom, že bol pozbavený majetku ako nezamestnaný. Napriek jeho žiadosti mu odporca doteraz nevrátil kúpnu cenu; tento nebol nikdy vlastníkom nehnuteľností. Nie je povinný rešpektovať ani súd ani odporcu, lebo on osobne kúpil nehnuteľnosť. Preto žiadal o ochranu osobnosti, aby mal niečo zaplatené, keď sa musí podrobiť rozhodnutiu súdu. Porušenie svojich práv videl v tom, že navrhovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. vyhlásil, že družstvo sa bezdôvodne obohatilo, čím zakrýva záujem o nehnuteľnosť.

V priebehu konania na návrh navrhovateľa súd pripustil ( ) zmenu návrhu v časti týkajúcej sa ospravedlnenia odporcu navrhovateľovi v tomto znení: Odporca je povinný ospravedlniť sa do zápisnice z pojednávania, na ktorom bude vyhlásený rozsudok, Z.. X. U. z titulu svojich vyhlásení a žalobného návrhu, ide o vyhlásenia, že sa výrobné družstvo V.D.LASSO NEW YORK neoprávnene obohatilo predajom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v C., ulica A. Č.. XX, zapísanej na LV č. XXXX, parcela č. XXXX katastrálne územie C. - K. Z., vo výmere 465 m2 v znení "prepáčte za návrh." V časti návrhu týkajúcej sa nemajetkovej ujmy v sume 7,5 mil. eur zostal návrh nezmenný. Súd nepripustil zmenu návrhu rozšírením návrhu o náhradu škody vo výške 7,5 mil. eur podľa (, ).

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, vrátane vyjadrení oboch účastníkov, preukázaný nasledovný skutkový stav veci. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. sa navrhovateľ Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (v prejednávanej veci odporca) proti odporcom I. LASSO výrobné družstvo Bratislava, Šalviova č. 48,

II. V.D.LASSO NEW YORK, Bratislava, Jozefská č. 15, domáhal vyslovenia neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 1/1990-EÚ uzavretej dňa 26.3.1990 vo veci nehnuteľnosti vedenej pre katastrálne územie C. v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XXXX vo výmere 465 m2 nachádzajúcej sa na A. V. Č.. XX, určiť povinnosť navrhovateľovi vrátiť odporcovi v II. rade nadobúdaciu cenu pozemku v sume 37.291,-- Sk. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. zistil, že V.D. LASSO v čase uzavretia hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku nebolo zapísané v podnikovom registri, a preto nemohlo nadobúdať práva a brať povinnosti; organizácie, ktoré sa zapisovali do podnikového registra mohli nadobúdať práva a zaväzovať sa až odo dňa zápisu do podnikového registra (§ 107 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka). Sám ako právny nástupca SLTK mal právny záujem na tom, aby národný majetok zverený do správy SLTK nebol prevedený do vlastníctva iného subjektu bez právneho podkladu, pričom mal podozrenie, že išlo o fyzickú osobu. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 24.5.2005 tak, že proti odporcovi v I. rade bolo konanie zastavené, súd hospodársku zmluvu určil za neplatnú a navrhovateľovi bola uložená povinnosť vrátiť odporcovi v II. rade nadobúdaciu cenu pozemku v sume 37.291,-- Sk.

poskytuje ochranu subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich uplatnenie a ohrozenie v spoločnosti, prípadne ich dobré meno (právnické osoby). Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu, resp. že konanie bolo objektívne spôsobilé takýto zásah spôsobiť. Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo dotknutej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať sankcie. okrem práv spätých s ochranou osobnosti (čl. 19) zaručuje aj iné základné práva a slobody, napr. právo na súdnu ochranu (čl. 46-50) a slobodu prejavu (čl. 26). Ich uplatňovanie a právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nepotlačila ochrana iného práva. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Navrhovateľ nepreukázal zásah do svojich osobnostných práv zo strany odporcu, nepreukázal také konanie odporcu, ktoré by v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. bolo spôsobilé zasiahnuť do chránenej sféry osobnosti navrhovateľa. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. bol vymedzený právny záujem navrhovateľa (v prejednávanej veci odporcu) spočívajúci vo vyslovení, že ako právny nástupca SLTK má právny záujem na tom, aby národný majetok zverený do SLTK nebol prevedený bez právneho podkladu a v tomto prípade, aby nedošlo k neoprávnenému majetkovému prospechu; tento nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv jeho osobnosti. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom, ako výrok odporcu, u koho a kedy zasiahol do jeho osobnostných práv. Podľa platnej judikatúry za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti nemožno považovať vyjadrenia subjektívneho názoru vysloveného v rámci uplatňovania procesných práv účastníka (aj) občianskoprávneho konania, ak sa tak stalo spôsobom primeraným okolnostiam. Z obsahu návrhu vo veci vedenej pod sp.zn.15 C 30/2001 zo dňa 13.2.2001 o určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 1/1990-EÚ uzavretej dňa 26.3.1990, ktorým malo dôjsť podľa navrhovateľa k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv a privodiť mu ujmu na osobnosti, iný výrok viažuci sa k pojmu neoprávnený majetkový prospech (po novele z roku 1991 bezdôvodné obohatenie a nasl. ) nevyplýva. Keďže v konaní nebolo preukázané také konanie odporcu, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do chránenej sféry osobnosti navrhovateľa, neboli splnené podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy. Súd sa stotožnil tiež s námietkou odporcu o premlčaní práva na nemajetkovú ujmu. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje a došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, premlčuje sa, vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( ). Odporca namietal premlčanie práva na nemajetkovú ujmu vzhľadom na to, že navrhovateľ sa dozvedel o konaní a rozhodnutí vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. , čo aj sám potvrdil, dňa 18.1.2006, od kedy mohol navrhovateľ tento nárok uplatniť prvý krát. Návrh na ochranu osobnosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy podal na súd až dňa 28.2.2011, teda po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula v roku 2009. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že hospodárska zmluva je platná, súd nemohol prisvedčiť predmetnému tvrdeniu, nakoľko právoplatným rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo určené, že zmluva je neplatná. Navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že bolo toto rozhodnutie súdom vyššieho stupňa zmenené tak, že zmluva je platná. Rozsudok odôvodnil ustanovením , , Občianskeho

zákonníka. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 395,42 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia, ktorých spôsob výpočtu, dôvodnosť, súčasne odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením ods. l , vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že rozsudok je založený „na právnom základe totálnej zmätočnosti sudcu JUDr. Zlaty Mrázovej“, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V prvej časti odvolania sa venoval konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. . Podľa platnej judikatúry Slovenskej republiky R 65/1996 platí, že ak v žalobe žalobcom označený subjekt zanikne pred podaním žaloby výmazom z obchodného registra, nikdy nenadobudne procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak odporca podal návrh dňa 28.2.2001 a V.D.LASSO zaniklo výmazom z obchodného registra už 22.7.1990, V.D.LASSO nemohlo byť účastníkom konania s pasívnou legitimáciou. Keďže družstvo žiadnu procesnú spôsobilosť nemalo, vylučuje právo a povinnosť alebo možnosť V.D.LASSO delegovať procesnú spôsobilosť na práva a povinnosti byť účastníkom konania. Rozsudok súdu v danej veci je preto neplatný vo výroku voči obom odporcom, je viacnásobne nulitný, nemôže byť platným a vymožiteľným právnym titulom. Bol vydaný pre prekážku res iudicata a litispendencie konania vo veci vedenej pod sp.zn. 7 C 72/1992.V dôsledku toho bol napadnutý odvolaním, ktoré je vedené od 30.10.2012 na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. . V.D.LASSO NEW YORK sa stalo súčasťou medzinárodnej organizácie jeho vlastníka, ktorý by svojím vlastným menom Panonia Motion Pictures Corp. USA mal aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania na strane odporcu; súd rozhodol aj napriek nedostatku právomoci tuzemského súdu voči zahraničnej organizácii vlastníka. Od roku 1997 dodnes V.D.LASSO NEW YORK nevlastnilo predmetnú nehnuteľnosť, a teda nemohlo byť pasívne legitimované vo veci na vydanie nehnuteľnosti naturálnou reštitúciou, o ktorej súd pri výroku o neplatnosti zmluvy vždy rozhodne. Súd v konaní a v rozsudku uvedený výrok na vydanie predmetnej nehnuteľnosti obišiel a rozhodol bez naturálnej reštitúcie. V právnych vzťahoch družstvo ručí podľa kogentných ustanovení celým svojím majetkom, a tým V.D.LASSO NEW YORK by nemohlo byť sukcesiou totožné s V.D.LASSO, lebo podľa o vysporiadaní majetkových vzťahov v družstvách muselo vydať predmetnú nehnuteľnosť v transformácii družstva v zákonnej lehote do konca roku 1993 svojmu štatutárnemu zástupcovi. Sám nehnuteľnosť kúpil pre V.D.LASSO a nie pre transformované V.D.LASSO NEW YORK. Na pojednávanie konané dňa 24.5.2005 súd nepredvolal právnickú osobu zahraničného vlastníka družstva V.D.LASSO NEW YORK, ani V.D.LASSO NEW YORK, ak by malo procesnú spôsobilosť konať vo veci, následné nedoručovanie rozsudku nemalo vôbec právne účinky doručenia fikciou doručenia. Nedoručoval pre V.D.LASSO NEW YORK na meno jeho štatutárneho zástupcu - Z.. X. U. a iné doručovanie je preto neplatné. Súdy schvaľujú odporcovi žalobu na konanie ako zákonný postup len preto, že odporca je štátna príspevková organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Zdôraznil tiež R 12/1999, R 62/2003, R 75/2004, R 87/1989.

Čo sa týka prejednávanej veci navrhovateľ dôvodil, že nemal rovnaké práva ako odporca. Žaloval ho preto vo veci ochrany osobnosti a nesprávneho úradného postupu podľa na zaplatenie sumy 7,5 mil. eur z dôvodu, že odporca trvá na rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. a na dohodu o vyriešení sporu nepristúpil. Súd prvého stupňa vystupuje zaujato, keď sa odvoláva na údajné právo odporcu domáhať sa zákonným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde; obhajuje dôvodnosť postupu odporcu, jeho vyhlásenia o porušení zákona obchádza. Urobil kontradiktórne vyhlásenia v tom, že Okresný súd Bratislava I. vo veci vedenej pod sp.zn. rozhodol tak, že vyhlásil hospodársku zmluvu za neplatnú, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2005, vykonateľnosť dňa 25.7.2005. Na pojednávaní ale uviedol, že rozsudok nie je právoplatný, ale napadnutý na Krajskom súde v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. , čím si súd otvorene protirečí. Súd prvého stupňa vylúčil údajné rozšírenie návrhu o náhradu škody v zmysle z konania vedeného pod sp.zn. . V priebehu konania si uplatňuje nárok na ochranu osobnosti v nadväznosti na nesprávny úradný postup odporcu a Okresného súdu Bratislava I. vo veci vednej pod sp.zn. podľa o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu so zaplatením, čím si tento nárok uplatnil riadne a včas. Pre totálnu absenciu formálneho odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 9.1.2013, sp.zn. , o vylúčení petitu nesprávneho úradného postupu podľa z konania sp.zn. , sa uvedený súd v nadväznosti na porušenie povinnosti

súdu podľa dopustil porušenia zákona tým, že ani od 21.5.2012 doteraz formálne v zákonnej lehote uvedený petit z konania doručeným uznesením v písomnej forme nevylúčil, a tým mu zmaril obhajobu. Bez prerokovania nesprávneho úradného postupu odporcu súd nemohol dospieť ani k vyhláseniu odôvodnenia rozsudku v časti ochrany osobnosti. Vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. nie je právoplatne skončená, lebo je napadnutá na Krajskom súde v Bratislave v odvolacom konaní sp.zn. , predmetná hospodárska zmluva č. 1/1990-EÚ z 26.3.1990 je preto stále platná, V.D.LASSO NEW YORK sa nemohol neoprávnene obohatiť, čím je rozsudok sp.zn. neopodstatnený. Má za to, že pre podvod na súdoch, ktoré ho prieťahmi a rozhodovaním vyčlenili zo spoločnosti, spôsobujúc mu pretrvávajúcu sociálnu tieseň potvrdením rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.5.2005, sp.zn. , rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 9.1.2013, sp.zn. , je neplatný. Zásahom do práv V.D.LASSO NEW YORK na súdnu ochranu odporca viedol zásah do vlastníckeho práva a prenájmu navrhovateľa a pozbavením navrhovateľa majetku ho degraduje na základnú odkázanosť „v marginalizovanej spoločnosti“, v ktorej sú občania diskriminovaní bez práva na dôstojný život a na ochranu základných práv a ľudských slobôd. Pozbavenie majetnosti v konaní vedenom pod sp.zn. je zásahom do jeho dobrého mena aj pri najobjektívnejších námietkach, lebo nemôže znamenať ten istý rozvoj jeho predošlých osobnostných práv alebo predošlú životnú úroveň. Za odňatie majetku žiadal satisfakciu, pretože majetok stratil v dôsledku nezákonnej žaloby odporcu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. a jeho rozsudkom. Bez svojho majetku alebo zaplatenia žalovanej satisfakcie si svoje spoločenské postavenie zabezpečiť na prospech svojej osobnosti v štáte, ktorý nie je právnym štátom, nedokáže, lebo sú to súdy, ktoré voči nemu vystupujú ako voči neplnoprávnemu občanovi a odporca dohodu odmieta. Jeho nárok premlčaný nie je, pretože premlčacia lehota troch rokov platí odo dňa, kedy si mohol objektívne uplatniť svoje právo na súde prvý raz, a preto začala plynúť od vyznačenia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.5.2005, sp.zn. , po 19.1.2009; právoplatnosť si ešte overil aj 18.1.2012. Súd zmätočne a iracionálne počíta uplynutie lehoty od podania a zaplatenia odvolania V.D.LASSO NEW YORK 18.1.2006, čím súd neoprávnene znižuje význam zaplateného odvolania ako racionálneho prostriedku nápravy a priori podaniu návrhu na ochranu osobnosti. Právo na ochranu osobnosti na súde si mohol uplatniť objektívne prvý krát vtedy, keď mu súd vyznačil právoplatnosť a iná náprava na súde už nebola možná (dohoda). Okrem toho odporca uhradil vrátenie kúpnej ceny iba čiastočne a až dňa 6.6.2012, a preto je počítanie lehoty na podanie návrhu vo veci ochrany osobnosti už dňom podania odvolania proti uvedenému rozsudku zo strany súdu maximálne svojvoľné a absurdné. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, vo svojom odvolaní navrhovateľ vôbec nenamietal jeho vecnú a právnu správnosť.

Podaním zo dňa 7.1.2014 navrhovateľ odvolanie doplnil v tom, že Krajský súd v Bratislave vydal dňa 24.4.2013 potvrdenie, že vec nie je právoplatne skončená. Tým v čase vydania rozsudku Okresný súd Bratislava II. vo veci vedenej pod sp.zn. vychádzal z právneho stavu, ktorý neexistoval a ktorý premietol v rozpore so zákonom do rozsudku.

Odporca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Predmetom konania podľa návrhu bola ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy z dôvodu, že sa (odporca) domáhal na Okresnom súde Bratislava I. ochrany určovacou žalobou o neplatnosť hospodárskej zmluvy č. 1/1990-EÚ. V danom konaní však navrhovateľ nebol účastníkom konania, ale právnické osoby, a tak podaním návrhu v danej veci nemohol zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa podľa ustanovenia . Náhrady nemajetkovej ujmy v sume 7,5 mil. eur sa domáha na tom právnom základe, že nesprávnym úradným postupom v konaní pred Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn. mu vznikla nemajetková ujma. Navrhovateľ prehliada, že nároky na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu podľa v tom čase platného sa uplatňujú voči taxatívne v zákone uvedeným subjektom. Návrh o neplatnosť právneho úkonu podal v medziach zákona a týmto právnym úkonom smerujúcim proti právnickým osobám a nie navrhovateľovi nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa. Podaním návrhu na súd nenaplnil objektívnu stránku zásahu do osobnostných práv navrhovateľa podľa a nasl. . V tejto súvislosti zdôraznil čl. 46 ods. l . Navrhovateľ nepreukázal, akým spôsobom podanie návrhu o neplatnosť právneho úkonu zasiahlo do jeho osobnostných práv, v čom spočívala nemajetková ujma

(zníženie ľudskej dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti), nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemá oporu v ustanovení . V podrobnostiach sa pridržiaval svojich vyjadrení v konaní pred súdom prvého stupňa. Zotrval na vznesenej námietke premlčania nárokov navrhovateľa, pretože nároky podľa ustanovení a nasl. na ochranu osobnosti sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá podľa začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. O podaní návrhu o neplatnosť hospodárskej zmluvy č. 1/1990-EÚ sa preukázateľne navrhovateľ dozvedel skôr ako 2.3.2008 (tri roky pred podaním návrhu na ochranu osobnosti), lebo ako sám v odvolaní uviedol, už v roku 2006 konal vo veci vedenej pod sp.zn. a vo veci robil podania. Navrhol preveriť, či navrhovateľ má spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže sa na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. viedlo konania ohľadom jeho duševného stavu. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 99,10 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, jedenkrát paušálna suma náhrad.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l v znení účinnom od 1.6.2014, ďalej len ; ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia ods. l neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. júna 2014 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, rovnako vecne správny je vo svojich dôvodoch, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd (, ). Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnu rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, keďže odporca odvolanie nepodal a navrhovateľ vecnú a právnu správnosť rozsudku v danom rozsahu nenamietal. Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.

K návrhu odporcu preveriť, či navrhovateľ má spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže sa na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. viedlo konania ohľadom jeho duševného stavu, odvolací súd dôvodí, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22.5.2000, č.k. -129, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2000, bol návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony Ota Feketeho, narodeného dňa 5.3.1954, zamietnutý. Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že konal a rozhodol napadnutým rozsudkom skôr, ako bolo o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.5.2005, sp.zn. , rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. . Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.4.2013, č.k. -437, odvolanie odporcu v II. rade (V.D.LASSO NEW YORK) odmietol postupom podľa ustanovenia ods. l písm. a/ Je notorietou, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10.6.2014, sp.zn. , sťažnosť Mgr. O.F., spoločnosti V.D.LASSO NEW YORK, a spoločnosti PANONIA MOTION PICTURES Corp., pre porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. l, , čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp.zn. a jeho rozsudkom zo dňa 24.5.2005, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. a jeho uznesením zo dňa 30.4.2013, odmietol ako podanú oneskorene. Znamená to, že navrhovateľ má spôsobilosť byť účastníkom konania ( ), že v čase rozhodovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. , od ktorého navrhovateľ odvíja svoj nárok a odvolanie, je právoplatne skončené.

Zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, ani len netvrdil, ako sa návrh navrhovateľa (v prejednávanej veci odporcu) vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava

I. pod sp.zn. dotkol jeho osobnosti, či vôbec a ako presne, kedy, kde nastali skutočnosti odôvodňujúce náhradu nemajetkovej ujmy v požadovanej sume. V celom konaní neboli preukázané, ani len tvrdené, skutočnosti, aké má na mysli ustanovenie , , , ktoré by odôvodňovali vyhoveniu návrhu navrhovateľa. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa v tom, že sa domáhal nárokov aj podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Totiž v tejto súvislosti by odporcovi nesvedčala pasívna vecná legitimácia, a tak súd prvého stupňa správne nepripustil zmenu návrhu.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ( ). Rovnako zo spisu nevyplýva, žeby súd prvého stupňa porušil zásadu rovnakého postavenia oboch účastníkov ( veta prvá ). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo nevyhovel nárokom navrhovateľa na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ). Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

V neposlednom rade odvolací súd dôvodí, že sa nezaoberal navrhovateľom namietanou zaujatosťou súdu prvého stupňa, neprihliadal na ňu; išlo len o veľmi všeobecné tvrdenie, ktoré nemalo predpísané náležitosti a týkalo sa postupu súdu ( ods. l, ods. l, 2, 5 ).

Odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom odporca (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jeho vyjadrení v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa navrhovateľa k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli

žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 99,10 € na základe vyúčtovania, ktorej zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa dňa 22.5.2013 proti rozsudku súdu prvého stupňa v sume 91,29 €, paušálna suma náhrad v sume 7,81 € ( ods. l, ods. l, , , ; , , ods. l, , ods. l písm. b/, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby /do 30.6.2013/); tarifnou hodnotou zostala suma 2.000,-- €, keďže sa navrhovateľ domáha ochrany osobnosti podľa a tiež náhrady nemajetkovej ujmy.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.