Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 196/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice,

za ktorú koná advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorou

žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 4.000, EUR, ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 730,73 EUR...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z jej príloh a zo zistení

ústavného súdu, sťažovateľ bol ako žalobca účastníkom konania o ochranu osobnosti

vedeného pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

proti Centru vedecko technických informácií Slovenskej republiky (ďalej len

„žalovaný“), v ktorom sa domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Okresný súd rozsudkom č. k. 135 z 9. januára 2013 žalobu

sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie. Na krajskom súde

bolo od 12. júna 2013 vedené o tomto odvolaní odvolacie konanie, a to pod sp. zn.

. Sťažovateľ 25. marca 2014 doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy vo vedení odvolacieho konania, ktorá bola vybavená prípisom č. Spr 2095/2014

zo 7. apríla 2014 tak, že bola konštatovaná jej dôvodnosť.

Sťažnosť doručenú ústavnému súdu 2. septembra 2014 na porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sťažovateľ odôvodnil tým, že

konanie krajského súdu je poznačené neefektívnou činnosťou a nečinnosťou krajského súdu.

Ani po vybavení sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedom súdu ako dôvodnej

nedošlo k náprave. Odvolacie konanie nebolo ani po roku od jeho začatia skončené.

Ako vyplýva zo zistení ústavného súdu, krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom

č. k. z 11. júna 2014 tak, že rozsudok okresného súdu č. k.

135 z 9. januára 2013 ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal

právo na náhradu trov konania vo výške 99,10 €. Rozsudok okresného súdu č. k.

135 z 9. januára 2013 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.

z 11. júna 2014 nadobudol právoplatnosť 22. augusta 2014.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajský

súd bol vo veci sp. zn. dlhodobo nečinný.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv nepokračovalo ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným

prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie takejto

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, jej príloh a zistení ústavného súdu, sťažovateľ

doručil ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu vo veci sp. zn.

2. septembra 2014, teda v čase, keď už odvolacie konanie vedené pred

krajským súdom bolo skončené rozsudkom č. k. z 11. júna 2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť ešte 22. augusta 2014.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa v tomto prípade nesmeruje proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu verejnej moci (krajského

súdu) do základných práv sťažovateľa. Je preto vylúčené, aby k namietanému porušeniu

práv sťažovateľa postupom krajského súdu v označenom konaní v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu mohlo dochádzať.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť podľa pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015