Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/46/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členiek senátu JUDr. Eriky Šobichovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov, IČO: 31 690 360, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom, so sídlom K. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Gruberom, advokátom, so sídlom J. W. X, XXX XX X. X., v konaní o zaplatenie 162.650,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -602 zo dňa 05.12.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -602 zo dňa 05.12.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 902,11 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petra Grubera, advokáta, so sídlom ul. Y. W. X, XXX XX X. X..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 5.618,32 Eur.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v (ďalej len „"), OZ, , 13/1991 Zb. (ďalej len „OBZ"), , , , , , ,, , , , , , , okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.04.2010 sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému, aby okresný súd „určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcovi vo forme ušlého zisku na realizácii diela - výstavba projektu Kubínske Terasy Dolný Kubín, čím má žalobca voči žalovanému právo na náhradu škody a náhrady trov tohto konania." Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 30.09.2008 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 01/2008, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - výstavba (stavebné práce) projektu Kubínske Terasy Dolný Kubín. Dielo sa stavia na častiach pozemkov vedených Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Dolný Kubín pre katastrálne územie J. W., obec Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 1057/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14.489 m2 a parc. č. 1057/25 - orná pôda o výmere 6.034 m2, ktoré má žalovaný prenajaté od vlastníka, ktorým je Mesto Dolný Kubín. Žalobca riadne vykonal časť diela a na základe vzájomne odsúhlasených súpisov vykonaných prác v súlade so zmluvou o dielo vyfakturoval žalovanému práce uskutočnené za obdobie do 31.07.2009 v celkovej výške 1.441.911,05 Eur vrátane

DPH. Napriek tomu, že všetky faktúry boli žalovanému riadne doručené a žalovaný voči žiadnej z nich nevzniesol žiadne námietky do ich dôvodu ani výšky, do dňa podania žaloby žalobcovi neuhradil celkovú sumu vo výške 1.286.365,37,- Eur s príslušenstvom, a to aj napriek opakovaným výzvam žalobcu na zaplatenie, resp. viacerým nezrealizovaným prísľubom zo strany žalovaného za obdobie posledných 6 mesiacov.

Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. zo dňa 16.06.2010 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 162.650,- Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy od 11.04.2010 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Predmetom konania sa teda stalo zaplatenie sumy 162.650,- Eur s príslušenstvom. Okresný súd Ružomberok medzitýmnym rozsudkom č.k. -549 zo dňa 23.05.2011 určil, že základ nároku žalobcu titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla odstúpením žalovaného od Zmluvy o dielo č. 01/2008 uzatvorenej dňa 30.09.2008 listom zo dňa 20.09.2009 je daný. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -579 zo dňa 11.10.2012 medzitýmny rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 23.05.2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sa opätovne oboznámil s obsahom doterajšieho spisu a vykonaných dôkazov, pričom na pojednávaní konanom dňa 05.12.2012 konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí požiadali o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasili s tým, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe Zmluvy o dielo č. 01/2008, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 30.09.2008. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu vykonať pre objednávateľa - žalovaného riadne a včas dielo - výstavbu (stavebné práce) projektu Kubínske Terasy Dolný Kubín, na Nemocničnej ulici v Dolnom Kubíne, na časti pozemkov vedených Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Dolný Kubín pre katastrálne územie a obec J. W. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. 1057/14, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14.479 m2 a parc. č. 1057/25 - orná pôda o výmere 6.034 m2, pričom predpokladaná zastavaná časť týchto pozemkov komplexu Kubínske Terasy mala mať výmeru 1.321,4 m2 podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie diela. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi - žalobcovi zaplatiť za dielo dohodnutú cenu v zmysle čl. 6 zmluvy. Predmetom uvedenej zmluvy bola aj úprava ďalších vzájomných práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s realizáciou diela. Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť riadne a včas na požadovanej odbornej úrovni a v prvotriednej kvalite a stanovenej lehote. Termín zhotovenia diela bol stanovený od 01.10.2008 do 30.09.2009. Zmluvné strany si v čl. 24 uvedenej zmluvy dohodli, kedy sú oprávnené od zmluvy odstúpiť. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 08.09.2009 oznámil žalobcovi skutočnosť, že hoci podľa čl. 5.2 uzatvorenej zmluvy bol termín dokončenia stavby dohodnutý na termín 30.09.2009, vzhľadom na nepredvídané problémy na strane žalovaného tento žalobcovi oznámil, že uvedený termín nebude požadovať a nový termín dokončenia stavby bude dohodnutý medzi zmluvnými stranami po vyriešení problému na strane žalovaného. Následne žalovaný listom zo dňa 20.09.2009 (v konaní však bolo preukázané, že uvedený list bol vyhotovený až dňa 20.10.2009) odstúpil od Zmluvy o dielo č. 01/2008 „bytový dom Kubínske Terasy" s poukazom na a nasl. , nakoľko sa žalobca zaviazal v uzatvorenej zmluve dokončiť dielo do 30.09.2009, pričom dielo nebolo k uvedenému termínu dokončené a skolaudované a odvolal sa ďalej na prejav vôle žalobcu na spoločnom stretnutí dielo za daných podmienok nedokončiť. Okresný súd teda v uvedenom prípade skúmal, či k odstúpeniu od zmluvy došlo platne a na základe skutočností predpokladaných v uzatvorenej zmluve a v zákone. Okresný súd mal preukázané, že účastníci konania si v uzatvorenej zmluve o dielo č. 01/2008 v článku 24 tejto zmluvy dohodli, kedy je žalovaný ako objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Jedným z dôvodov odstúpenia od zmluvy bola aj skutočnosť, že si zhotoviteľ - žalobca neplní harmonogram prác, ktorý bol dohodnutý a presne stanovený v prílohe č. 3 k uvedenej zmluve. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v liste zo dňa 20.09.2009 označenom ako Odstúpenie od zmluvy o dielo č. 01/2008 "bytový dom Kubínske terasy" odstúpil od zmluvy z dôvodu nedokončenia diela v lehote do 30.9.2009. V zmysle čl. 24.1 uzatvorenej zmluvy o dielo bol žalovaný ako objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípadoch, ak zhotoviteľ neplní kvalitatívne-technické parametre a podmienky zhotovovania diela určených projektom pre realizáciu stavby, STN a všeobecnými záväznými právnymi predpismi

Slovenskej republiky a touto zmluvou alebo ak zhotoviteľ neplní harmonogram prác (príloha č. 3). Podľa článku 22.1 uzatvorenej zmluvy všetky právne úkony smerujúce k zmene alebo k zrušeniu zmluvy vyžadujú písomnú formu. Podľa článku 22.5 akékoľvek oznámenie, požiadavka alebo súhlas, ktorý sa bude vyžadovať na základe zmluvy, musí byť vykonaný v písomnej forme. Podľa článku 19.7 ak zhotoviteľ nesplní dielo v termíne podľa zmluvy alebo preruší vykonávanie predmetu tejto zmluvy, je objednávateľ oprávnený požadovať uhradenie nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli. Podľa článku 25.1 uzatvorenej zmluvy zmeny obsahu zmluvy môžu nastať výlučne na základe dohody zmluvných strán, a to prijatím písomného dodatku k zmluve podpísaným oboma zmluvnými stranami. Ak nedôjde k dohode o znení dodatku k zmluve, oprávňuje to obe strany, aby ktorákoľvek z nich požiadala súd o rozhodnutie. Z vyššie citovaných ustanovení článku uzatvorenej zmluvy o dielo č. 01/2008 teda podľa okresného súdu vyplynulo, že žalovaný ako objednávateľ diela bol oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, ak zhotoviteľ neplní harmonogram prác (príloha č. 3). V zmysle článku 5.2 termín zhotovenia diela bol od 01.10.2008 do 30.09.2009. Podľa článku 5.3 zmluvy o dielo č. 01/2008 termíny zhotovenia diela sú pre zmluvné strany záväzné a ich zmena (ako aj zmena čiastkových termínov) môže nastať výlučne podpísaním dodatku k tejto zmluve. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k 30.09.2009 žalobca ako zhotoviteľ diela dielo v termíne do 30.09.2009, ktorý bol dohodnutý v uzatvorenej zmluve o dielo, neodovzdal. Žalovaný ako objednávateľ diela teda využil ust. článku 24 bod 1 druhá odrážka uzatvorenej zmluvy a odstúpil od uzatvorenej zmluvy z dôvodu nedokončenia diela v termíne jeho zhotovenia. Okresný súd teda vykonaným dokazovaním ustálil, že žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo a tiež bolo zistené, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol v omeškaní so zhotovením diela, bol naplnený skutkový dôvod, na základe ktorého žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo. Tiež bolo preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalobca odstúpenie od zmluvy prevzal, teda toto odstúpenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. K termínu zhotovenia diela, resp. ku skutočnosti, že dielo nebolo zhotovené žalobcom k 30.09.2009, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že samotný žalovaný listom zo dňa 08.09.2009 oznámil žalobcovi, že netrvá na dokončení diela v lehote do 30.09.2009. K tejto skutočnosti však okresný súd poukázal na ustanovenie článku 25.1 uzatvorenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zmeny obsahu zmluvy môžu nastať výlučne na základe dohody zmluvných strán, a to prijatím písomného dodatku k zmluve podpísaného oboma zmluvnými stranami. V konaní nebolo preukázané, že by bol medzi účastníkmi konania podpísaný nejaký dodatok k uzatvorenej zmluve ohľadom zmeny termínu zhotovenia diela, a preto samotný list žalovaného zo dňa 08.09.2009, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že netrvá na dokončení diela v lehote do 30.09.2009, nemal žiadnu právnu účinnosť, nakoľko nedošlo týmto listom k účinnej zmene obsahu zmluvy článku 5.2, v ktorom bol záväzne stanovený termín zhotovenia diela. Z tohto dôvodu sa preto žalobca nemohol odvolávať na tú skutočnosť, že žalovaný nežiadal zhotoviť dielo v lehote do 30.09.2009, tak ako to bolo v zmluve zmluvnými stranami dohodnuté. Okrem toho podľa tvrdenia štatutárneho zástupcu žalovaného, list bol napísaný pod nátlakom zo strany zástupcov žalobcu, ktorí sa týmto spôsobom snažili o to, aby žalovaný nemohol využiť článok 19.7 uvedenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorého, ak zhotoviteľ nesplní dielo v termíne podľa zmluvy alebo preruší vykonávanie predmetu zmluvy, je žalovaný ako objednávateľ oprávnený požadovať uhradenie nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli. V danom prípade ak teda žalobca prestal vykonávať dielo, bol to práve žalovaný, ktorý bol oprávnený požadovať uhradenie nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli.

Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobou, ktorej zmenu okresný súd pripustil, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 162.650,- Eur s príslušenstvom titulom škody vo forme ušlého zisku na realizácii diela - výstavba projektu Kubínske Terasy, nakoľko žalovaný neplatne odstúpil od zmluvy o dielo, a tým neumožnil žalobcovi, aby dielo dokončil. V danej veci teda ide o náhradu škody titulom ušlého zisku. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Tieto predpoklady musia byť všetky splnené, aby sa mohlo jednať o vznik zodpovednosti za škodu. V prípade, že jeden z týchto predpokladov absentuje, nie je daná zodpovednosť za škodu. V konaní mal okresný súd preukázané, že žalovaný tým, že odstúpil od zmluvy o dielo, nekonal protiprávne, pretože na takýto úkon bol oprávnený na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá umožňovala jednej zo zmluvných strán odstúpiť od zmluvy za splnenia určitých skutkových predpokladov, ktoré boli takisto v prípade žalovaného splnené, nakoľko bolo preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ bol v omeškaní so zhotovením diela, a preto žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo. V konaní nebolo preukázané iné porušenie povinnosti zo strany žalovaného, a preto okresný súd ustálil, že v danom prípade neboli naplnené

základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu vo forme ušlého zisku. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil a nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané počas celého súdneho sporu. Okresný súd v rozsudku zo dňa 05.12.2012, pod č.k. -602, svoj právny názor zmenil bez relevantných dôkazov a podľa žalobcu nie v súlade právnym názorom Krajského súdu v Žiline, ktorý vyplýval z jeho uznesenia zo dňa 11.10.2012 pod sp.zn. . Svedecké dôkazy, predložené žalobcom (list žalovaného zo dňa 08.09.2009) jasne preukazovali vôľu žalovaného „zmeniť Zmluvu o dielo vo vzťahu k termínu ukončenia diela a celý harmonogram, čo odporuje listu odporcu, ktorým odstúpil od zmluvy. Samotné odstúpenie bolo vykonané v rozpore s ustanovením ustanovenia , ." Podľa , , ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu, vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Žalobca v odvolaní uviedol, že na základe realizácie diela žalobcom, došlo zo strany žalovaného k omeškaniu s platbami za dielo, na základe čoho mohol žalobca, ako zhotoviteľ diela, v zmysle čl. 24, ods. 24.2, tretia odrážka, odstúpiť od zmluvy. List žalovaného zo dňa 08.09.2009 tak nebol vyhotovený v tiesni, alebo na základe tlaku žalobcu, ale z obavy, že žalobca od zmluvy odstúpi a dielo nebude mať kto dokončiť, vzhľadom na platobnú neschopnosť žalovaného. Zároveň, počas realizácie diela, maril súčinnosť žalovaný a to tým, že dodal žalobcovi nesprávne zameranie sieti, nesprávne statické posudky, čím došlo k zosuvu pôdy. To všetko zapríčinilo nemožnosť splnenia termínov na strane žalobcu. Samotné odstúpenie, ak by mal na to žalovaný oporu, by sa mohlo na základe týchto skutočností udiať len v zmysle a nasl. a nie tak, ako to urobil žalovaný. Celé konanie žalovaného, vo vzťahu k žalobcovi bolo úmyselne zavádzajúce, so snahou uviesť žalobcu do omylu, že sa žalovaný snažil riešiť financovanie stavby, pričom zároveň rokoval s poddodávateľom žalobcu „(firma UNISTAV HSV, spol. s r.o., IČO: 36 172 669)" a ako náhle sa dohodli, odstúpil od zmluvy a zadal dokončiť stavbu poddodávateľovi žalobcu, ktorému zaplatil prevodom nedokončených a neskolaudovaných bytov v priestoroch realizovaného diela. Žalobca navrhol, aby odvolací súd „vydal Uznesenie, ktorým zruší Rozsudok Okresného súdu v Ružomberku, zo dňa 05.12.2012, pod sp.zn.: -602, IČS: 5910202352, v celom jeho rozsahu, vec vráti na ďalšie konanie na Okresný súd v Ružomberku a zaviaže odporcu na trovy konania."

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu, ktorý uviedol, že prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol plne v intenciách uznesenia krajského súdu, v súlade s právnym názorom v tomto uznesení krajským súdom vysloveným. Z hľadiska skúmania určitosti, zrozumiteľnosti a najmä dôvodnosti odstúpenia od zmluvy o dielo žalovaným, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukázal na relevantné ustanovenia zmluvy o dielo a s prihliadnutím na tieto ustanovenia zmluvy, ako i na ďalšie okolnosti, vyhodnotil zásadnú, prejudiciálnu otázku tak, že žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil platne a v súlade so zmluvou o dielo, že žalobca odstúpenie od zmluvy prevzal, čím nastali právne účinky platného odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na tieto okolnosti okresný súd vyhodnotil, že nedošlo k naplneniu základného predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, nakoľko v danom prípade absentovala existencia protiprávneho úkonu. Keďže v konaní neboli preukázané ani iné porušenia povinností žalovaného voči žalobcovi, okresný súd ustálil, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle , v spojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa . V súlade s , a došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -627 zo dňa 31.03.2014 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo dňa 31.03.2014 na č.l. 628 spisu, a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu Žilina.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 21.01.2013. V rámci odvolacieho konania boli preskúmavané závery okresného súdu tak, ako to namietal odvolateľ v písomne podanom odvolaní, t.j. vyhodnocoval správnosť záverov okresného súdu, v zmysle ktorých žalobcovi nebol priznaný žalobou uplatnený nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednaním veci podľa len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní zo dňa 21.01.2013 (č.l. 613 a nasl. spisu) a z nich len tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré boli predmetom uplatneného nároku žalobcu pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci v zmysle , krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie v intenciách návrhov účastníkov. Rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd aplikoval , keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd, podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s a následne vyvodil aj správne skutkové závery.

Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Ako novým tvrdením, neprodukovaným žalobcom v prvostupňovom konaní bolo vyhodnotené tvrdenie, že žalovaný počas realizácie diela maril súčinnosť, a to tým, že dodal žalobcovi nesprávne zameranie sietí, nesprávne statické posudky, čím došlo k zosuvu pôdy, čo všetko zapríčinilo nemožnosť splnenia termínov na strane žalobcu a konanie žalovaného by mohlo mať prípadnú oporu v zmysle a nasl. . Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa (č.l. 584 rub spisu, v spojení s doručenkami na č.l. 583 spisu), nebol naplnený žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v , len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na novo tvrdené skutočnosti, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na novo skutočnosti v rámci uplatneného nároku v skutkovej rovine, ktoré sa premietlo i do právneho posúdenia uvedené až v odvolaní, prihliadať a zaoberať sa s nimi ako relevantnými odvolacími dôvodmi.

Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s tým súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu, spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, krajský súd poukazuje na skutkové a právne vymedzenie žalobou uplatneného nároku, ako žalobca produkoval v rámci podanej žaloby a v priebehu celého prvostupňového konania, kedy nárok uplatnil titulom náhrady škody vo forme ušlého zisku. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal podstatný obsah prednesov, dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky, nastolené účastníkmi konania, ktoré mali pre vec podstatný význam a dostatočne objasňovali skutkový stav veci. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že zo strany žalovaného došlo k omeškaniu s platbami za dielo, na základe čoho mohol žalobca ako zhotoviteľ diela v zmysle zmluvy o dielo, a to čl. 24 ods. 24.2 tretia odrážka odstúpiť od zmluvy, čo však neučinil a list žalovaného zo dňa 08.09.2009, tak podľa žalobcu nebol vyhotovený v tiesni, alebo na základe tlaku žalobcu, ale z obavy, aby žalobca od zmluvy neustúpil. Z uvedeného dôvodu preto podľa žalobcu nebolo možné odstúpenie od zmluvy žalovaným akceptovať. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu v odvolaní považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že odstúpenie od zmluvy je chápané primárne ako právo účastníka zmluvného vzťahu a nie ako povinnosť. I v prípade, že na základe žalobcom uvádzaného správania žalovaného by bol vytvorený priestor pre prípadné odstúpenie žalobcu od zmluvy na základe ním uvádzaného správania žalovaného, bolo predovšetkým na jeho vôli a slobodnom rozhodnutí, či toto právo aj skutočne využije. Pokiaľ však toto právo nevyužil (za predpokladu v hypotetickej rovine, že mu toto právo aj skutočne vzniklo) a využil ho druhý účastník konania, v tomto prípade žalovaný, ktorý na základe iných relevantne kvalifikovaných skutočností od zmluvy skutočne odstúpil, tak potom takéto odstúpenie druhej zmluvnej strany v tomto prípade žalovaného, nie je možné podľa krajského súdu bez ďalšieho a len z tohto dôvodu vyhodnotiť ako neplatné.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu v rovine vyhodnotenia platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným okresným súdom, považuje krajský súd za podstatné uviesť, že sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý predmetné odstúpenie od zmluvy učinené žalovaným vyhodnotil ako platné s tým, že okresný súd uvedené odstúpenie od zmluvy zároveň vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy o dielo. Okresný súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že k termínu zhotovenia diela, teda ku dňu 30.09.2009 dielo žalobcom zhotovené nebolo, pričom samotná skutočnosť - oznámenie žalovaného listom zo dňa 08.09.2009 žalobcovi, že netrvá na dokončení diela v lehote do 30.09.2009, nemalo podľa krajského súdu za následok zmenu dohodnutých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že zmluvné strany si v zmluve dohodli podmienky odstúpenia od zmluvy, v zmysle ktorých i okresný súd správne následne vyhodnocoval odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným. K uvedenému listu zo dňa 08.09.2009 považuje krajský súd za podstatné uviesť, že okolnosti, za ktorých vznikol, ako i skutočnosti viažuce sa k finančnej situácii žalovaného, resp. problémov na jeho strane, ktoré nastali a ktoré tvorili obsah tohto

listu, boli bezpochyby bez ďalšieho podľa krajského súdu bez dopadu na zmluvné práva a povinnosti, teda bez reálneho premietnutia do zmeny obsahu záväzkov zo zmluvy o dielo tak, že podľa krajského súdu, záväzky zo zmluvy o dielo zostali v nezmenenej forme, teda zostali tak, ako boli účastníkmi definované pri uzatvorení Zmluvy o dielo zo dňa 30.09.2008. V tejto rovine sa podľa krajského súdu žiada dodať, že jednostranné oznámenie, ktoré bolo doručené žalovaným žalobcovi, nemôže byť akceptované pri dvojstrannej zmluve, ktorou vznikali účastníkom vzájomné práva a povinnosti a ktorou si účastníci výslovne dojednali pre prípad zmeny zmluvy o dielo písomnú formu takejto zmeny zmluvy o dielo v zmysle čl. 5.3 (č.l. 8 spisu), tak ako správne ustálil okresný súd. V súvislosti s predmetným listom zo dňa 08.09.2009 (č.l. 92 spisu) krajský súd pre úplnosť uvádza, že z neho nie je zrejmé konkretizovanie rozhodných skutočností, pre ktoré by dlžník - žalovaný nemohol plniť svoje zmluvné povinnosti, ktoré skutočnosti je potrebné presne špecifikovať, jednak v rovine kvalifikovania samotnej okolnosti omeškania, pre ktorú si nemohol plniť svoje záväzky a potom aj doby omeškania, po ktorú si nemohol plniť svoje záväzky, a to všetko samozrejme vo väzbe na zmluvné záväzky účastníkov. Z uvedeného listu zo dňa 08.09.2009 (č.l. 92 spisu) takéto rozhodné okolnosti však nevyplývali, preto uvedený list 08.09.2009 nebolo možné posúdiť ako prejav vôle žalovaného, majúci bez ďalšieho vplyv na obsah záväzkového vzťahu účastníkov. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval i možnou aplikáciou , a to vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z listu zo dňa 08.09.2009, tak podľa krajského súdu vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a ich vyčerpávajúce vyhodnotenie nebol priestor na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. V tomto smere sa javí odvolaciemu súdu ako dôležité poukázať v rámci komplexného vyhodnotenia všetkých dôkazov v intenciách i na to, že ani z vyjadrenia žalobcu (č.l. 94 spisu), ale ani z ďalších ním produkovaných dôkazov, nie je možné s dôrazom na jeho dôkaznú povinnosť, vyvodiť záver existencie takej konkrétnej argumentácie žalobcu vo väzbe na list žalovaného zo dňa 08.09.2009, ktorá by mohla ovplyvniť správnosť záveru okresného súdu o platnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo zo dňa 30.09.2008. Krajský súd zdôrazňuje, že bolo na žalobcovi, aby preukázal splnenie všetkých atribútov na to, aby bolo možné konštatovať, že mu vznikol nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pre priznanie nároku na náhradu škody i v žalovanom prípade sa vyžaduje vzhľadom na kumulatívny charakter všetkých atribútov, ich súčasné splnenie.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu a s odvolacími dôvodmi, považuje krajský súd za podstatné poukázať pre úplnosť a len primerane i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , zo dňa 21. decembra 2009, v ktorom v inej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril, že pod pojmom škoda v zmysle ust. sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne, o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Súdom prvého stupňa bolo vyhodnotené odstúpenie žalovaného od zmluvy ako platné, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil, pričom práve vyhodnotenie (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným bolo prejudiciálnou otázkou pre posúdenie existencie základných predpokladov pre konštatovanie existencie vzniku škody na strane žalobcu. Keďže odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo okresným súdom a následne v rámci vyvolaného odvolacieho konania odvolacím súdom vyhodnotené ako platné, tak potom nebolo možné na základe skutočností uvádzaných žalobcom v priebehu celého konania ustáliť iný záver, než že v konaní nebolo žalobcom preukázané, že mu vznikla v dôsledku konania žalovaného škoda, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorý žalobu zamietol, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , , potvrdil.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

V súvislosti s dostatočne vykonaným dokazovaním a jeho následným vyhodnotením, v súlade s ust. , podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. , v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov".

Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd poukazuje i na ust. , z ktorého vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej bol potvrdený ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil a vyčíslil v zákonnej lehote trovy odvolacieho konania v podaní zo dňa 10.04.2014 (č.l. 629 a nasl. spisu). Priznaná náhrada trov odvolacích trov na strane žalovaného spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 1 vykonaný úkon právnej služby písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v sume 745,25 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, teda celkovo v sume 902,11 Eur, ktorú sumu nahradí žalobca žalovanému v lehote podľa , a to na účet advokáta - právneho zástupcu žalovaného, v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

().