Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Ek-2226-2022.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Subarea
12Ek/2226/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti povinnému: J. F., X.. XX. XX. XXXX, V. L. S. XXX/XX, XXX XX G. Y., právne zast.: Mgr. Marcel Kandrík, advokát so sídlom Greškova 7, 080 01 Prešov, IČO: 50 005 871, o vymoženie 9.042,55 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 938 916, pod sp. zn. 274EX 733/22, o sťažnosti oprávneného proti výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2226/2022 zo dňa 19. 01. 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2226/2022 zo dňa 19. 01. 2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2226/2022 zo dňa 19. 01. 2023 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania o návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 277,20 EUR, ktorých prijímateľom je advokát povinného, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 72,- EUR, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného a predložené listinné dôkazy. Dopytom na Okresný súd Prešov si exekučný súd vyžiadal informáciu o aktuálnom stave konania vzhľadom na podanie povinného na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 32 ods. 6 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. Dňa 13. 01. 2023 bolo súdu zaslané Uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/1/2022-88 zo dňa 03. 10. 2022, ktorým výrokom Okresný súd Prešov vo veci vydania platobného rozkazu č. k. 15Csp/1/2022-44 zo dňa 14. 02. 2022 vyslovil neúčinnosť elektronického doručenia podľa § 33 zákona č. 305/2013 Z.z. zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) vo vzťahu k žalovanému. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 10. 2022. Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že platobný rozkaz č. k. 15Csp/1/2022-44 zo dňa 14. 02. 2022 (exekučný titul) teda nenadobudol právoplatnosť, z dôvodu, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením a poukázal na ustanovenie § 364 ods. 4 Csp, a teda ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Na základe vyššie uvedeného bolo nesporne preukázané, že Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/1/2022-88 zo dňa 03. 10. 2022 došlo k zrušeniu exekučného titulu, na základe ktorého je vedená predmetná exekúcia. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS
456/2011). Exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Zrušenie exekučného titulu (rozhodnutia súdu) nastáva najmä v konaniach o opravných prostriedkoch, ak súd konajúci o opravnom prostriedku napadnuté rozhodnutie zrušuje (prípadne mení). Základným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa výkon exekúcie (exekučný titul). Zrušenie exekučného titulu je dôvodom na zastavenie exekúcie exekučným súdom. Vyššia súdna úradníčka vychádzala pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení a dospela k právnemu záveru, že bol preukázaný dôvod zastavenia exekúcie uvedený v § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavila. Povinný si v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia. Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol s návrhom na zastavenie exekúcie v celom úspešný, vyššia súdna úradníčka mu priznala nárok na náhradu trov vo výške 277,20 EUR pozostávajúcich z 1 úkonu - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 126,97 EUR + 11,63 EUR režijný paušál za rok 2022, 1 úkon návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 08. 2022 vo výške 126,97 EUR + 11,63 EUR režijný paušál za rok 2022, (vychádzajúc z tarifnej hodnoty 9.042,55 EUR), t. j. spolu vo výške 277,20 EUR. Vyššia súdna úradníčka tak zaviazala oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia povinného vo výške 277,20 EUR. O trovách súdneho exekútora ďalej rozhodla podľa § 198 ods. 2 v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, keď na ich náhradu zaviazala oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému (zrušený exekučný titul) a dané zrušenie exekučného titulu znamená neúspech oprávneného v základnom konaní. Exekútorovi priznala náhradu trov vo výške, ktorá mu podľa § 22 ods. 1 vyhlášky prináleží, a to vo výške 60,- EUR vrátane DPH, celkom 72,- EUR.
2. Proti výrokom II. a III. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený, ktorú odôvodnil tým, že dňa 28. 07. 2022 podal Návrh na vykonanie exekúcie a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/1/2022 zo dňa 14. 02. 2022. Uvedený Platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť dňa 25. 03. 2022 čím sa stál spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd Prešov v sporovej veci vedenej pod sp. zn. 15Csp/1/2022 upovedomil Oprávneného o nenadobudnutí právoplatnosti Platobného rozkazu zo dňa 14. 02. 2022 až Uznesením zo dňa 03. 10. 2022, ktoré bolo Oprávnenému doručené dňa 10. 10. XXXX. Oprávnený má za to, že v čase podania Návrhu na vykonanie exekúcie nemohol mať vedomosť o nenadobudnutí právoplatnosti Platobného rozkazu, resp. vyslovení neúčinnosti elektronického doručenia v zmysle § 33 zákona č. 305/2013 Z. z. zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V zmysle ust. § 257 C. s. p. „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“ Oprávnený má zato, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 257 C. s. p. a výnimočne nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán. Domnieva sa, že vyššie uvedený skutkový stav veci nemôže byť na ujmu Oprávneného.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie t.j. dňa 28. 07. 2022 si bol vedomý, že v zmysle ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. Oprávnený mal rovnako v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť o výške náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur bez DPH, v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NS SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Oprávnený si teda musel byť vedomý skutočnosti, že ak exekučné konanie skončí z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným bude znášať trovy exekúcie. Súdny exekútor má zato, že neobstojí tvrdenie Oprávneného, že ním uvedený skutkový stav veci nemôže byť na ujmu Oprávneného, lebo žiadna ujma tým, že súd zaviazal Oprávneného zaplatiť trovy exekúcie Oprávnenému nevznikla, došlo len k naplneniu možných, zákonom predvídateľných procesných postupov pri inom spôsobe ukončenia exekúcie ako pri vymožení alebo splnení dlhu. Naopak argumentum a contrario možno logicky vykladať tvrdenie Oprávneného, že cit: „vyššie uvedený skutkový stav nemôže byť na ujmu Oprávneného“, ako návrh, aby trovy exekúcie neboli súdnemu exekútorovi priznané a rozhodnutie súdu bolo na ujmu súdneho exekútora. S čím absolútne nemožno súhlasiť. Z uvedených dôvodov súdny exekútor navrhuje, aby súd
sťažnosť Oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12Ek/2226/2022 zo dňa 19. 01. 2023, zamietol a potvrdil výrok č. III. sťažnosťou napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
11. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
12. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
13. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. a III. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
14. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekučného konania, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný súd konštatovať správnosť napadnutých výrokov uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdna úradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila a sťažnostný súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom CSP (tak ako to v podstate žiada aj oprávnený) je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na
základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade náhrady trov účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199d Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom (m. m. I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011). Pokiaľ návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nárok na náhradu trov vzniká oprávnenému.
16. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že vzhľadom na zastavenie exekúcie, ktorému predchádzal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora a súčasne prizná náhradu trov v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil - zapríčinil zastavenie exekúcie. V danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu neskoršieho zrušenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu a následne aj z dôvodu zrušenia samotného exekučného titulu - platobného rozkazu v dôsledku podaného odporu zo strany povinného. Dôvod zastavenia exekúcie tak možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi a ani povinnému by nárok na náhradu trov exekúcie nevznikol. Aj keď išlo v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
17. To, že sa oprávnený spoliehal na vykonateľnosť exekučného titulu vyznačenú súdnou autoritou, ho totiž nezbavuje v predmetnej exekúcii procesnej zodpovednosti za zastavenie exekúcie. Brániť sa voči nezákonnému rozhodnutiu či nesprávnemu úradnému postupu slúžia iné právne inštitúty. Naopak, za nespravodlivé by sťažnostný považoval, keby náhradou trov exekúcie súd zaviazal práve povinného, ktorý sa voči exekučnému titulu ako aj samotnej exekúcii bránil len tak, ako mu to zákon umožňoval, resp. keby náhradu trov žiadnemu účastníkovi nepriznal. Podľa názoru sťažnostného súdu je tak práve oprávnenému nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie, a preto vyššia súdna úradníčka správne rozhodla, keď povinnosťou nahradiť trovy exekúcie tak súdnemu exekútorovi ako i povinnému zaviazala práve oprávneného.
18. Vo vzťahu k prejednávanej veci sťažnostný súd ešte poukazuje na závery uvedené v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2014 z 13.05. 2014, ktoré Ústavný súd SR opätovne zopakoval aj v uznesení ÚS SR sp. zn. III. ÚS 114/2023 zo dňa 02. 03. 2023, a teda že: „...nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak boli sťažovatelia, ktorí boli oprávnenými v exekučnom konaní, zaviazaní na náhradu trov konania povinného, ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku toho, že napriek skôr vydanej doložky vykonateľnosti bolo neskôr zistené, že exekučný titul sa nestal vykonateľným.“ „Podľa ústavného súdu okolnosti veci môžu odôvodňovať, aby oprávnenému bola uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému, v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré v dôsledku doložky vykazuje znaky vykonateľnosti, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie vykonateľné nebolo. Hoci podľa ústavného súdu záver všeobecných súdov o tom, že oprávnený má nahradiť trovy exekúcie, nie je jediným možným, nejaví sa svojvoľným či odporujúcim zmyslu a účelu zákona.“ Ako ďalej uviedol Ústavný súd SR: „....v normách Exekučného poriadku nemožno nájsť ustanovenia, podľa ktorých by nesprávnosť postupu okresného súdu pri vyznačení vykonateľnosti exekučného titulu bolo možné preniesť či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy. I voči nim by bolo nespravodlivé, aby znášali trovy zastavenej exekúcie, čoho prvotnou príčinou bol nesprávny postup okresného súdu, ktorý rozhodoval v spore sťažovateľa a žalovaného. Bol to sťažovateľ, ktorý sa domáhal svojho práva žalobou a následne, hoc aj v dobrej viere, návrhom na vykonanie exekúcie, keď predložil rozhodnutie, o ktorom bolo zistené, že nie je vykonateľné.“
19. Aplikujúc vyššie uvedené závery najvyššej súdnej autority tak sťažnostný súd dospel k záveru, že rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky v danom prípade nemožno označiť za svojvoľné, ale vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Súčasne, aj z dôvodov uvedených vyššie nebolo v danom prípade možné použiť § 257 CSP, ktorého sa oprávnený dovolával, keďže právna úprava náhrady trov exekúcie v Exekučnom poriadku je komplexná, pričom neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 257 CSP. Ako už sťažnostný súd uviedol vyššie, Exekučný poriadok ako procesná norma pri rozhodovaní o náhrade trov konania neumožňuje zohľadniť zjavnú nesprávnosť postupu iného subjektu ako oprávneného, povinného a súdneho exekútora. Postup súdu pri vyznačovaní vykonateľnosti exekučného titulu však napĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu, a preto nie je vylúčený nárok oprávneného na náhradu škody týmto spôsobený, a to vrátane plnení, ktoré by inak neboli oprávnenému uložené.
20. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd prvej inštancie konštatuje, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky v napadnutých výrokoch považuje za vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2226/2022 zo dňa 19. 01. 2023 ako nedôvodnú zamietol.
21. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi konania uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).