Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/199/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členiek senátu JUDr. Eriky Šobichovej, JUDr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: ČESMAD Slovakia, so sídlom Levická 1, 826 40 Bratislava - Ružinov, IČO: 30 779 553, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom, so sídlom F. XX, XXX XX L., proti žalovanému: PC - PLUS, s.r.o., so sídlom S. Sakalovej 1300, 014 01 Bytča, IČO: 36 402 273, v konaní o zaplatenie 1.284,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -82 zo dňa 05.03.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -82 zo dňa 05.03.2013 v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 707,76 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 707,76 Eur od 04.02.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v až 3 13/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), , , , , (ďalej len „“), okresný súd žalobe v časti o zaplatenie 707,76 Eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.08.2011 žalobca žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.284,87 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej istiny od 04.02.2010 až do zaplatenia, ako i na náhradu trov konania. Žalobca dôvodil, že na základe objednávky žalovaného vykonal asistenčnú službu ČESMAD ASSISTENCE riadne a včas. Služba spočívala vo vyslobodení vozidla DAF ev. č. BY018AN pri obci F. v smere na Mikovice v Českej republike. Služba bola dodaná zmluvným partnerom žalobcu - AUTO 3000 s.r.o., so sídlom 5. května 714/1, Sokolov, Česká republika. Zmluvný partner žalobcovi vyúčtoval dodanú službu v sume 1.363,- Eur bez DPH a túto sumu žalobca refakturoval žalovanému faktúrou č. 210810029. Žalovaný následne reklamoval dĺžku práce vyslobodzovacieho špeciálu tvrdiac, že táto práca netrvala 4 hodiny, ako bolo fakturované. Zmluvný partner, tak ako je to obvyklé, v mieste a čase zásahu si za poskytnuté služby fakturoval každú začatú hodinu činnosti vyslobodzovacieho špeciálu, pritom čas práce počítal od výjazdu na miesto zásahu až po príjazd do miesta zmluvného partnera. Vzhľadom na dobré obchodné vzťahy ako na strane žalobcu a žalovaného, tak aj na strane žalobcu a jeho zmluvného partnera pristúpil k tomu, že dobropisoval jednu hodinu zásahu, teda čas jazdy špeciálu

na miesto zásahu a z miesta zásahu. Žalobca následne dobropisovanú sumu dobropisoval žalovanému v zmysle daňových predpisov navýšenú o DPH dobropisom č. 210810480. Skutočnosť, že samotný zásah vyslobodzovacieho špeciálu v mieste zásahu trval dve a pol hodiny (teda tri začaté hodiny času práce na mieste, pričom v tomto čase nie je zarátaný príjazd a odjazd techniky na miesto zásahu), preukazoval žalobca výpisom z Car Control, ďalej sériou chronologických fotografií predložených i na nosiči CD a výpisom z elektronickej knihy jázd.

Žalobe bolo okresným súdom v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V odpore žalovaný uviedol, že faktúru č. 210810029 vystavenú na sumu 1.621,97 Eur za asistenčné služby reklamoval listom z 27.01.2010 a vrátil ako neuhradenú z dôvodu, že ku fakturácii nebol doložený prvotný doklad potvrdzujúci čas výkonu zásahu vodičom vozidla ev. č. BY 018AN, ako i neoprávnená fakturácia výkonu vyslobodzovania v zmysle cenníka firmy AUTO 3000, Sokolov v rozsahu 4 hodín namiesto 2,5 hodín, práce mechanika v rozsahu 12 hodín namiesto 5 hodín, čo vyplývalo z digitálneho záznamu vozidla. Z požadovanej čiastky, ktorú žalobca v konaní uplatnil v sume 1.284,87 Eur, bol žalovaný ochotný uhradiť čiastku 1.038,87 Eur po vystavení dokladu. V priebehu konania doplnil žalovaný svoju procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého žalobca predložil prvotné doklady za výkon služby k fakturácii neodsúhlasené a nepotvrdené posádkou vyslobodzovaného motorového vozidla. Fakturovaný výkon musí byť odsúhlasený zástupcom odberateľa, aby nedošlo ku skresleniu údajov, prípadne k neoprávnenej fakturácii. Žalovaný potvrdil oprávnenosť faktúry v rozsahu práce vyslobodzovacieho „špeciálu 8 x 8 od 4.52 hod. do 7.22 hod., t.j. spolu 1,5 hodiny x 250,60 EUR = 375,90 EUR, v rozsahu ubehnutých kilometrov vyslobodzovacieho špeciálu 110 km x 1,50 EUR = 165,- EUR a v rozsahu práce dvoch mechanikov od 4.52 hod. do 7.22 hod., t.j. 1,5 hod. x 2 = 3 hod. x 16,30 EUR = 48,90 EUR, čo spolu predstavuje 589,80 EUR + 20 % DPH v sume 117,76 EUR, a to zodpovedá oprávnene fakturovanej čiastke 707,76 EUR.“ Žalovaný poukázal na vyjadrenie vodiča vyslobodzovaného kamiónu p. E. H., podľa ktorého nedošlo ku odopnutiu ťahača od návesu, ani k odpojeniu, či vyveseniu hnacieho hriadeľa, a teda práca mechanikov spočívala v zapnutí a vytiahnutí súpravy na komunikáciu v časovom rozsahu od 4,52 hod. do 7,22 hod., čo predstavovalo čas výkonu v trvaní 1,5 hod., teda prácu dvoch mechanikov spolu 3 hodiny a prácu vyslobodzovacieho špeciálu v trvaní 1,5 hodiny. Poukázal na spôsob fakturácie zo strany AUTO 3000, s.r.o., CZ, v zmysle jeho mailového vyjadrenia z 20.9.2011, kde je jednoznačne deklarovaný spôsob fakturácie za jazdu špeciálu podľa sadzby zvlášť a vyslobodzovacích prác za jednu hodinu zvlášť. Ďalej v priebehu konania žalovaný namietal pravdivosť a hodnovernosť všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil a ktorými preukazoval rozsah realizovaných asistenčných služieb pri jednotlivých položkách z hľadiska ich časového trvania a z hľadiska kvantifikácie, ako i uplatnenú cenu plnenia (č.l. 75 spisu).

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávanie dňa 05.03.2013 sa k momentu jeho začatia o 13,10 hod. neustanovil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorí mali doručenie predvolania na termín pojednávania včas a riadne vykázané, na základe čoho okresný súd za splnenia podmienok podľa vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Po tom, ako bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania v tejto veci a uznesenie o prerušení pojednávania do 16,00 hod. (uznesenie o prerušení pojednávania do 16,00 hod. dňa 05.03.2013 bolo vyhlásené o 13,30 hod.), ako i potom, ako štatutárny zástupca žalovaného opustil pojednávaciu miestnosť, sa do pojednávacej miestnosti ustanovil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoj oneskorený príchod na pojednávanie, bol sudkyňou upovedomený o tom, že bolo vo veci vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a pojednávanie bolo prerušené do 16,00 hod., kedy bude vyhlásený vo veci rozsudok. Uvedené skutočnosti vyplývali aj z úradného záznamu, ktorý bol súčasťou zápisnice z pojednávania 05.03.2013.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dňa 13.01.2010 zrealizoval na základe ústneho dojednania žalobca pre žalovaného plnenie, spočívajúce v poskytnutí asistenčných služieb, a to konkrétne vo vyslobodení vozidla žalovaného DAF, ŠPZ BY018AN zapadnutého v záveji pri obci F. v smere na Mikovice v Českej republike. Žalobca realizoval toto plnenie, teda poskytnutie vymedzenej asistenčnej služby prostredníctvom zmluvného partnera žalobcu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom Česká republika. Cenu poskytnutého plnenia žaloba vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 210810029, splatnou 03.02.2010 v sume 1.621,97 Eur, z ktorej následne dobropisom, ktorý je v písomnom vyhotovení súčasťou spisu na č.l. 11 spisu, dobropisoval jednu hodinu vyslobodzovania v Českej republike v sume 337,01 Eur. Skutočnosť, že samotný zásah vyslobodzovacieho špeciálu v mieste zásahu trval 2,5 hodiny,

teda 3 začaté hodiny práce na mieste, v ktorom čase nie je zarátaný príjazd a odjazd techniky na miesto zásahu, preukazoval žalobca v konaní listinnými dôkazmi: výpisom z Car Control vyslobodzovacieho špeciálu, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 12, fotodokumentáciou, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 13, 14 a 15, ako i výpisom z elektronickej knihy jázd vyslobodzovacieho špeciálu, ktorý je súčasťou spisu na „č.l. 16, 16 p.v.“.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi v tomto konaní „neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Vznik zmluvného vzťahu - ústnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na predmet plnenia žalobcu - vyslobodenie do záveja zapadnutého vozidla žalovaného v mieste plnenia pri obci F. v smere na Mikovice v Českej republike, plnenie tejto zmluvnej povinnosti žalobcu prostredníctvom tretieho subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom v Českej republike, 5. května 714/1, Sokolov, Česká republika, dojednanie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným pri prejavení ich vzájomnej vôle uzatvoriť túto zmluvu bez určenia ceny a skutočnosť samotnej realizácie plnenia žalobcu - poskytnutia asistenčnej služby spočívajúcej vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla žalovaného prostredníctvom subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom v Českej republike k 13.1.2010 pri použití mechanizmu - vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 a pri použití práce dvoch mechanikov.“ Vo vzťahu k rozsahu a druhu zrealizovaného plnenia žalobcu a výške žalovanej pohľadávky nebolo medzi účastníkmi sporné právo žalobcu na zaplatenie ceny plnenia v rozsahu práce vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 za 1,5 hodiny v sadzbe 250,60 Eur, teda 375,90 Eur, v rozsahu ubehnutých kilometrov vyslobodzovacieho špeciálu 110 km v sadzbe 1,50 Eur za jeden kilometer, teda 165,- Eur v rozsahu práce dvoch mechanikov (každý 1,5 hodiny v sadzbe 16,30 Eur za jednu hodinu) x 2, teda 2-krát 24,45 Eur, čo celkom zodpovedá vrátane 20 % DPH nespornému právu žalobcu na zaplatenie ceny plnenia v sume 707,76 Eur. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si okresný súd podľa osvojil. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený v ústnej forme, tak ako vyplývalo z ich komunikácie - z prepisu telefonického hovoru, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 48 až 49 spisu, vyhodnotil okresný súd pri zohľadnení dohody vymedzujúcej predmet zmluvy ako poskytnutie asistenčnej služby spočívajúce vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla žalovaného ako zmluvu o dielo podľa , . Žalobca ako zhotoviteľ vykonal dielo pre žalovaného ako objednávateľa prostredníctvom tretieho subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom v Českej republike, teda postupoval podľa .

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca v konaní uplatnil celú žalovanú pohľadávku v sume 1.284,87 Eur ako právo na zaplatenie obvyklej ceny plnenia v mieste a čase realizácie plnenia, teda ako právo na zaplatenie ceny za dielo podľa veta druhá . Pri takomto skutkovom vymedzení žalovanej pohľadávky bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu podľa veta prvá vo vzťahu k istine žalovanej peňažnej pohľadávky nad jej nespornú výšku (teda na sumu 707,76 Eur) preukázať dôvodnosť uplatnenej ceny plnenia, a teda preukázať rozsah realizovaného plnenia a obvyklú cenu takéhoto plnenia. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámením listinných dôkazov a to najmä „vyjadrenia sa vodiča vyslobodzovaného vozidla E. H. z 15.2.2010 - č.l. 45, výpisom z Car Control vyslobodzovacieho špeciálu podľa č.l. 12, fotodokumentáciou z č.l. 13, 14 a 15, výpisom z elektronickej knihy jázd z č.l. 16, 16 p.v., oboznámením cenníka subjektu AUTO 3000 pre vyslobodzovacie a ostatné práce platným od 1.1.2010 podľa č.l. 51 a vyjadrením sa subjektu AUTO 3000 s.r.o. na dožiadanie súdu, ktoré vyjadrenie z 20.11.2012 je v spise na č.l. 67,“ a po vyhodnotení týchto dôkazov podľa , pri súčasnom prihliadnutí na obranu žalovaného, ktorý na pojednávaní 05.03.2013 namietal pravdivosť a hodnovernosť všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil vo vzťahu ku tvrdeniam o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky a k tvrdeniam o druhu a rozsahu realizovaného plnenia, dospel okresný súd k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Pri hodnotení vykonaných dôkazov bolo nevyhnutné prihliadať na označenú časť procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal pravdivosť a hodnovernosť všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní, v dôsledku ktorej procesnej obrany žalovaného došlo k presunu dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu ich hodnovernosti a pravdivosti na žalobcu, ktorý tieto súkromné listiny v konaní predložil. Okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku na právnu vetu vyplývajúcu „z rozsudku NS SR sp.zn. , podľa ktorej : Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka , ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.“ Uvedený procesný dôsledok sa vzťahoval na listinné dôkazy predložené žalobcom, ktorými preukazoval v konaní rozsah zrealizovaného plnenia a výšku žalovanej pohľadávky, ako ceny obvyklej v mieste a čase, teda na výpis z Car Control, na

fotodokumentáciu podľa č.l. 13, 14, 15 spisu, výpis z elektronickej knihy jázd, ako i predložený cenník subjektu AUTO 3000 z č.l. 51 spisu. Žalobca po vznesení uvedenej procesnej obrany žalovaného neoznačil a nepredložil okresnému súdu dôkazy, preukazujúce ním tvrdený rozsah plnenia - asistenčnej služby spočívajúcej vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla žalovaného v rozsahu položiek 1 až 4 podľa špecifikácie vyplývajúcej z č.l. 50 spisu (teda v rozsahu 1621,97 Eur pri zohľadnení dobropisovanej sumy 337,01 Eur) a ani dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatnenej ceny plnenia, teda ceny za dielo vo vzťahu k istine nad rámec nespornej sumy 707,76 Eur. V nadväznosti na to okresný súd žalobe vyhovel, pokiaľ išlo o právo žalobcu na zaplatenie obvyklej ceny za dielo v sume 707,76 Eur, tak ako vyplývalo z výroku napadnutého rozsudku podľa veta druhá a vo zvyšnej časti rozhodol o zamietnutí žaloby. Obvyklá cena za dielo v sume 707,76 Eur zodpovedala plneniu v rozsahu „práce vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 v rozsahu 1,5 hodiny v sadzbe 250,60 EUR, teda 375,90 EUR, ubehnutým kilometrom vyslobodzovacieho špeciálu v rozsahu 110 km v sadzbe 1,5 EUR za 1 kilometer, teda 165,- EUR a plneniu v rozsahu práce dvoch mechanikov, každý 1,5 hodiny v sadzbe 16,60 EUR za každú hodinu, teda 2-krát 24,45 EUR, čo celkom predstavuje sumu 589,80 EUR plus 20 % DPH v sume 117,96 EUR, teda dôvodne uplatnenú obvyklú cenu za dielo 707,76 EUR.“ Žalobca realizoval svoje plnenie ako zhotoviteľ prostredníctvom tretieho subjektu AUTO 3000 s.r.o. ( ), preto okresný súd pri meritórnom rozhodovaní zohľadňoval i výsledok vykonaného dôkazu - dožiadania okresného súdu adresovaného subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom Sokolov, Česká republika, „ktorý bol dopytovaný, tak ako vyplýva z dožiadania súdu z č.l. 64 teda:

- akým spôsobom a v akých jednotkách k 13.1.2010 bola účtovaná práca vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8,

- ak sa doba skutočného výkonu vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 k 13.1.2010 zaokrúhľovala na nejaké časové úseky, bolo žiadané vysvetlenie, akým spôsobom,

- ak sa doba skutočného výkonu vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 zaokrúhľovala na časové jednotky, bolo žiadané vyjadrenie sa, či to bolo k 13.1.2010 obvyklé i u iných poskytovateľov asistenčných služieb,

- akým spôsobom a v akých jednotkách sa k 13.1.2010 účtovala práca mechanikov, ak sa doba skutočného výkonu práce mechanikov k 13.1.2010 zaokrúhľovala na nejaké časové jednotky, bolo žiadané vysvetlenie, akým spôsobom,

- ak sa doba skutočného výkonu práce mechanikov zaokrúhľovala na nejaké časové jednotky, bolo žiadané vyjadrenie sa, či k 13.1.2010 bol takýto postup obvyklý i u iných poskytovateľov asistenčných služieb a zároveň bol tento tretí subjekt žiadaný o predloženie špecifikácie k zásahu evidenčné číslo E01137, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 3002400004 a tiež bol žiadaný, aby sa vyjadril, či je na špecifikácii k zásahu evidenčné číslo E01137 správne uvedená účtovacia jednotka pri práci mechanikov a v prípade, že tomu tak nie je, bolo žiadané vysvetlenie.“ Na dožiadanie okresného súdu subjekt AUTO 3000 reagoval listom z 20.11.2012, ktorým oznámil, že cenník vyslobodzovacích služieb platný k 13.1.2010 nevlastní, oficiálna mena užívaná v Českej republike je koruna, nie euro a k ostatným otázkam v zmysle žiadosti okresného súdu ohľadne podrobností k zásahu z januára 2010, teda k udalosti z doby takmer z pred troch rokov, nebol schopný sa presnejšie vyjadriť vzhľadom k časovému posunu od doby zásahu. Všetku dokumentáciu, ktorú k tomuto zásahu mal, odovzdal partnerom. Z uvedeného vyplýval teda podľa okresného súdu záver, podľa ktorého ani tento dôkaz vykonaný na návrh žalobcu nepreukázal dôvodnosť tvrdení žalobcu vo vzťahu k rozsahu plnenia žalobcu a jeho ceny nad rámec, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný. Okresný súd zdôraznil, že v prejednávanej veci bol s poukazom na vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu irelevantný obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a subjektom AUTO 3000 s.r.o., teda bola irelevantná skutočnosť ich vzájomnej úpravy práv a povinností v rámci ich zmluvného vzťahu, pretože dokazovanie v tejto veci nesvedčilo záveru, podľa ktorého by práva a povinnosti v rámci zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným boli závislé alebo akokoľvek inak prepojené so zmluvou, ktorú mal na realizáciu plnenia uzatvorenú žalobca so subjektom AUTO 3000 s.r.o. Z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nevyplýval žiaden odkaz na cenník subjektu AUTO 3000 s.r.o. a žiadna závislosť zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a subjektom AUTO 3000 s.r.o. Pri uplatnení práva žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny za dielo obvyklej v mieste a čase realizácie plnenia, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu, preukázať tvrdený rozsah plnenia a dôvodnosť uplatnenej obvyklej ceny za dielo nad medzi účastníkmi nesporný rozsah, čo žalobca v konaní nepreukázal. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, podľa ktorého by mala byť účtovaná cena práce vyslobodzovacieho špeciálu i nad rámec jeho vlastného výkonu pri vyslobodzovaní vozidla, teda pri realizácii súvisiacich plnení, počas ktorých sa vyslobodzovací špeciál už nachádzal na mieste vyslobodzovania, avšak ešte nerealizoval vlastný výkon vyslobodzovania, prípadne i počas premiestňovania vyslobodzovacieho špeciálu do miesta zásahu a z miesta zásahu.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú cenu za dielo v sume 707,76 Eur je žalovaný v omeškaní, pričom okresný súd ustálil vznik omeškania sa žalovaného s týmto jeho peňažným záväzkom ku dňu, ktorý nasledoval po dni splatnosti pôvodne vystavenej faktúry, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 9 a bola splatná 03.02.2010. Táto faktúra, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, sa nesporne dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda splnila úlohu výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na zaplatenie peňažného záväzku - na plnenie, všetko pri absencii osobitnej dohody o spôsobe platenia ceny za dielo medzi účastníkmi. Vo vzťahu k sadzbe úroku z omeškania vychádzal okresný súd z konštatovania o dôvodnosti uplatnenej sadzby úroku z omeškania 9 % ročne podľa , opäť pri zohľadnení absencie osobitnej dohody o sadzbe úroku z omeškania pre prípad omeškania sa žalovaného so splnením jeho záväzku zaplatiť cenu za dielo. O náhrade trov prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v časti nepriznanej časti istiny 339,84 Eur, ako aj v časti príslušenstva a trov konania, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), resp. okresný súd sa pri výpočtoch, ktoré boli podkladom rozhodnutia vo veci samej dopustil chyby v počítaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe dokazovania počas konania, ako aj vyjadrení strán konania na pojednávaní dňa 27.07.2012 bolo účastníkmi ustálené, že nie je sporné dodanie asistenčnej služby v časovom rozsahu od 4,52 hod. do 7,22 h. (uvádza sa vo vyjadreniach strán v zápisnici na str. č. 4 a 5). Zástupca žalobcu na pojednávaní upozornil na chybný údaj žalovaného a chybnú protokoláciu, keď zástupca žalovaného uviedol že ide o dodanie asistenčnej služby v rozsahu 1,5 hod. Správny údaj je pritom 2,5 hod (4:52 - 7:22, uvedené na str. č. 4 zápisnice z pojednávania dňa 27.07.2012). Súd prvého stupňa pri výpočtoch použil nesprávny časový údaj, keď vypočítal odplatu za dodanie služieb v rozsahu 1,5 hod, pričom mal uplatniť odplatu za dodanie služieb v rozsahu 2,5 hod. Výpočet okresného súdu v napadnutom rozsudku „(vychádza z dodania služby v rozsahu 1,5 hod):

poskytnutá služba jednotka cena za jednotku počet jednotiek cena celkom v Eur práca vyprosťovacieho špeciálu 8x8 1 hod 250,60 1,50 375,90 € sadzba za km 1 km 1,50 110,00 165,00 € práca mechanika 1 hod 16,30 1,50 24,45 € práca 2. mechanika 1 hod 16,30 1,50 24,45 € cena celkom bez DPH 589,80 € cena celkom s DPH 707,76 € Výpočet ceny za dodané služby (vychádza z dodania služby v rozsahu 2,5 hod): poskytnutá služba jednotka cena za jednotku počet jednotek cena celkem v Eur práca vyprosťovacieho špeciálu 8x8 lhod 250,60 2,50 626,50 € sadzba za km lkm 1,50 110,00 165,00 6 práca mechanika lhod 16,30 2,50 40,75 € práca 2. mechanika 1 hod 16,30 2,50 40,75 € cena celkom bez DPH 873,00 € cena celkom s DPH 1 047,60 €

Vzhľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že podľa ustáleného časového rozsahu dodania služby od 4:52 do 7:22 mal súd navrhovateľovi priznať sumu vo výške 1.047,60 € nie sumu vo výške 707,76 €.“

Žalobca v odvolaní poukázal tiež na „zrejmý iný pomer na úspechu vo veci a súd by mal navrhovateľovi priznať pomernú časť náhrady trov súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie PR vo výške 77,00 Eur zo súdneho poplatku za odvolanie ktorý bude zaplatený na výzvu súdu trov právneho zastúpenia vo výške 959,60 Eur (viď príloha)“. Žiadal, aby bol rozsudok okresného v napadnutej časti výroku zrušený a aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.047,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.047,60 Eur od 04.02.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania v príslušnej výške.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 15.08.2013, doručenom okresnému súdu dňa 19.08.2013, ktorý nesúhlasil so stanoviskom žalobcu ohľadne nepriznanej časti istiny 339,84 Eur, ako aj časti príslušenstva a trov konania, pričom poukázal na odpor zo 06.07.2012,

„kde sme preukázali oprávnenú a priznanú čiastku z prvotných dokladov k fakturácii v celkovej výške 707,76 € včetne Dph“. Žalovaný zdôraznil, že nedošlo k počítacej chybe, ako tvrdil žalobca, ale z dôvodu neznámych skutočností, stále nepochopil, že výpočet nákladov na vyslobodenie vozidla a práce mechanikov podľa záznamu z „digit. tachografu“ vyslobodzovaného vozidla ako i prehláseniu vodiča E. H. trval 1,5 hod., ktoré žalobcovi uhradil. Rozporované položky žalobcom - práca vyslobodzovacieho špeciálu a práca mechanikov sú viazané k miestu výkonu, kde bol zásah zrealizovaný. Z tohto dôvodu bol aj vyčíslený čas zásahu 1,5 hod. vyslobodzovacieho špeciálu a práca mechanikov pri dopravnej nehode v F. a podľa toho mali byť aj fakturované, nakoľko tieto výkony sa viažu k miestu výkonu vyslobodenia podľa záznamu z „digit. Tachografu“ len v tejto lokalite. Žalobca nepredložil okresnému súdu dôkazy preukazujúce ním tvrdený rozsah plnenia asistenčnej služby, ale ani dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatnenej ceny plnenia za dielo vo vzťahu k istine nad rámec nespornej sumy 707,76 Eur. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , v spojení s a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -119 zo dňa 19.02.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaného s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu, v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.02.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. .

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmaval rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podaní zo dňa 19.04.2013 (č.l. 94 a nasl. spisu). Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný ( ), a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný ( ), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol vyvodený správne skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, teda v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému v rozsahu

požadovanom žalobcom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré mali pre vec podstatný význam a dostatočne objasňovali skutkový stav veci.

Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a okresný súd sa pri výpočtoch, ktoré boli podkladom rozhodnutia vo veci samej, dopustil chyby v počítaní, ktoré mali za následok podľa žalobcu nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalobca v odvolaní poukázal na zápisnicu z pojednávania vykonaného pred okresným súdom dňa 27.07.2012. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcu sa krajský súd oboznámil s celou predmetnou zápisnicou s dôrazom na skutočnosti z nej vyplývajúce práve v rozsahu odvolacej námietky žalobcu. Z obsahu zápisnice v súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu vyplývajú tvrdenia, z ktorých je zrejmé „ja nerozporujem tvrdenie žalovaného o tom, že špeciál bol na danom mieste od 4,52, kedy vlastne prišiel na miesto zásahu, až do 7,22. Uvedené konkrétne časové údaje exaktne nevyplývajú z predložených listinných dôkazov, ktoré som označil vo vzťahu k preukázaniu rozsahu asistenčných služieb, pretože napr. predložené fotografie nemôžu byť vyhotovené presne pri príjazde na miesto a tak isto presne v momente skončenia poskytovania asistenčnej služby, ale časový interval od 4,52 do 7,22 nerozporuje žalobca ako čas, po ktorý bol príslušný špeciál, ktorý realizoval asistenčnú službu, na mieste zásahu“. Žalobca v odvolaní uviedol, že upozornil na chybný údaj žalovaného a aj chybnú protokoláciu, keď žalovaný uviedol „že ide o dodanie asistenčnej služby v rozsahu 1,5 hodiny“. Správnym údajom pritom podľa žalobcu bolo 2,5 hodiny. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd zistil nesprávny časový údaj, keď vypočítal odplatu za dodanie služieb v rozsahu 1,5 hodiny, „pričom mal uplatniť odplatu za dodanie služieb v rozsahu 2,5 hodiny“. V rovine tejto odvolacej námietky žalobcu považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že v zmysle o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti. Žalobca v odvolaní poukázal na zápisnicu zo dňa 27.07.2012, s ktorou sa v rámci odvolacej námietky oboznámil odvolací súd, a to s dôrazom, tak ako už konštatoval odvolací súd na rozsah uvedenej odvolacej námietky. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.07.2012 (č.l. 52 a nasl. spisu) krajský súd okrem iného zistil, že bola spísaná Okresným súdom Žilina a že pojednávať sa začalo o 13,10 hod. V súvislosti s trvaním samotného vyslobodenia predmetného motorového vozidla žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu uvádzal vo svojej výpovedi trvanie predmetného zásahu v rozsahu 2,5 hodiny. Z obsahu danej zápisnice však voči protokolácii, ale ani voči skutočnostiam uvedeným v zápisnici nevyplývali žiadne námietky právneho zástupcu žalobcu, a to ani v rovine ním konštatovanej chybnej protokolácii uvádzanej v odvolaní. V tomto smere krajský súd považuje za nevyhnutné citovať rozhodujúcu právnu úpravu a to .

Podľa , predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.

Krajský súd pre úplnosť považuje za podstatné zvýrazniť, že z obsahu zápisnice, ale ani ďalšieho spisového materiálu nevyplýva, napriek tomu, že zápisnica bola mailovou cestou doručená právnemu zástupcovi žalobcu, návrh na opravu predmetnej zápisnice v zmysle . K dôvodom uvedeného odvolania pokiaľ žalobca uvádzal dĺžku rozsahu zásahu 2,5 hod., poukazuje krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti, s ktorým sa v zmysle stotožnil, v zmysle ktorého okresný súd priznal žalobcovi cenu v rozsahu práce vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 v rozsahu 1,5 hod. v sadzbe 250,60 Eur, teda 375,90 Eur, pričom poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený v ústnej forme tak, ako vyplývalo z komunikácie účastníkov prepisu telefonického rozhovoru, ktorý bol súčasťou spisu na č.l. 48-49 spisu (v spise nesprávne uvedené na č.l. 86 ako 459) a zohľadnil dohodu vymedzujúcu predmet zmluvy ako poskytnutie asistenčnej služby spočívajúci vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla žalovaného ako zmluvu o dielo podľa , . Žalobca ako zhotoviteľ sa teda zaviazal vykonať dielo pre žalovaného ako objednávateľa prostredníctvom tretieho subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom v Českej republike. Pokiaľ

žalobca v rámci odvolania poukazoval na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil cenu poskytnutého plnenia, keď bral do úvahy rozsah asistenčnej služby 1,5 hod., pričom samotný žalovaný pred súdom prvého stupňa výslovne namietal rozsah 2,5 hod. a uviedol „Ja nerozporujem tvrdenie žalobcu o tom, že prebehla telefonická komunikácia, na základe ktorej žalobca zabezpečil realizáciu asistenčných služieb prostredníctvom subjektu Auto 3000 s.r.o. v Českej republiky, v rámci čoho bolo vlastne vyprosťované vozidlo žalovaného. Pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku, tak žalovaný namieta jej výšku, a to v nadväznosti na dnes predloženú špecifikáciu uplatnenej pohľadávky podľa listinného dôkazu predloženého žalobcom označeného ako fakturácia podľa cenníka platného v danom mieste a čase za služby dodané v rozsahu 2,5 hodín“. Uvedený výkon podľa žalovaného trval 1,5 hod. (č.l. 56 spisu). Nosným pre postup okresného súdu a následne z neho vyvodené závery tak v skutkovej ako aj v právnej rovine bola uplatnená obrana žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa, v rámci ktorej spochybnil všetky listinné dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom v konaní. Z uvedených dôvodov potom okresný súd správne pri tejto námietke postupoval, keď poukázal na dotvrdenie správnosti svojho postupu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mu mali byť súkromnou listinou preukázané. Tento procesný dôsledok sa podľa okresného súdu, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil, vzťahoval na listinné dôkazy, predložené žalobcom, ktorými preukazoval v konaní rozsah zrealizovaného plnenia, výšku žalovanej pohľadávky ako ceny obvyklej v mieste a čase, teda na výpis z Car Control, na fotodokumentáciu podľa č.l. 13, 14, 15 spisu, výpis z elektronickej knihy jázd, ako i predložený cenník subjektu AUTO 3000 z č.l. 51 spisu. Žalobca po vznesení uvedenej procesnej obrany žalovaného neoznačil a nepredložil okresnému súdu, ani odvolaciemu súdu dôkazy, preukazujúce ním tvrdený rozsah plnenia asistenčnej služby spočívajúci vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla žalovaného v rozsahu položiek 1 až 4 podľa špecifikácie z č.l. 50 spisu, teda v celom rozsahu 1284,87 Eur pri zohľadnení dobropisovanej sumy 337,01 Eur, teda dôkazy, preukazujúce dôvodnosť uplatnenej ceny diela vo vzťahu i istine nad rámec spornej sumy 707,76 Eur. Ak za tejto situácie okresný súd potom priznal žalobcovi len právo na náhradu nespornej sumy 707,76 Eur „v sadzbe 250,60 EUR, teda 375,90 EUR, ubehnutým kilometrom vyslobodzovacieho špeciálu v rozsahu 110 km v sadzbe 1,5 EUR za 1 kilometer, teda 165,- EUR a plneniu v rozsahu práce dvoch mechanikov, každý 1,5 hodiny v sadzbe 16,60 EUR za každú hodinu, teda 2-krát 24,45 EUR, čo celkom predstavuje sumu 589,80 EUR plus 20 % DPH v sume 117,96 EUR, teda dôvodne uplatnenú obvyklú cenu za dielo 707,76 EUR“, nemal odvolací súd vzhľadom na absenciu splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom, ktorá nastúpila ako dôsledok procesnej uplatnenej obrany žalovaného pri spochybnení súkromnoprávnych listín predložených žalobcom, priestor, aby uvedené skutočnosti vyhodnotil rozdielne od súdu prvého stupňa. Relevanciu nebolo možné pripísať ani listinnému dôkazu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a išlo o vyjadrenie AUTO 3000 s.r.o., z ktorého nebolo možné preukázať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu. Krajský súd mal za to, že postup okresného súdu v tejto posudzovanej rovine, nemožno vyhodnotiť ako nesúladný so závermi, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorých „ Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia skutkových okolností súdenej veci, ktoré sú pre jej právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi konania sporné.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V súvislosti so svojimi závermi krajský súd považuje za podstatné poukázať na rozhodnú právnu úpravu.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Krajský súd zvýrazňuje, že v rámci posudzovania relevantnosti odvolacích námietok žalobcu, po oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením napadnutého rozsudku bolo zrejmé, tak ako už odvolací súd vyššie konštatoval, že žalovaný sa v priebehu prvostupňového konania bránil spôsobom, ktorým namietal pravdivosť, hodnovernosť všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil vo vzťahu k tvrdeniam o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky a k tvrdeniam, druhu a rozsahu realizovaného plnenia. Vzhľadom na námietku žalovaného bol správny postup okresného súdu, ktorý pri hodnotení vykonaných dôkazov nevyhnutne prihliadal na označenú časť procesnej obrany žalovaného v konaní a pri použitej obrane žalovaného potom konštatoval presun dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu hodnovernosti dôkazov produkovaných žalobcom, ktorý predmetné súkromné listiny v konaní predložil, na žalobcu. V súvislosti s týmito závermi a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania potom krajský súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že žalobca v tejto rovine neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v rámci presunutia dôkazného bremena (primerane a podporne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ) však v konaní neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by za stavu spochybnenia všetkých ním predložených listinných dôkazov žalovaným, nepochybne preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku žalobou. Krajský súd zdôrazňuje, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesno- právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23. mája 2012). Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k časti žalobou uplatneného nároku, ktorý bol okresným súdom zamietnutý.

V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp.zn. , ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu mal za to, že postup okresného súdu v prvostupňovom konaní a následne rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku možno hodnotiť ako rozhodnutie, v ktorom dal okresný súd odpoveď na tie nastolené otázky, ktoré mali pre rozhodnutie relevantný význam. „Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ), tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa , čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne nedostatočne obsahujú skutkový a právny základ rozhodnutia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2012, sp.zn. ).

Ťažisko dokazovania, z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa veta tretia o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov.

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , .

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, preto mu náhrada odvolacích trov nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.