Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/17/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX D., zastúpenom: JUDr. Ján Polák, advokát so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 817 432, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX E., o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného a E. F., nar. XX.XX.XXXX bytom G. X/XX, XXX XX E., proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. januára 2024 pod č.k. -731 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolanie E. F. o d m i e t a .

IV. Žalobca má voči E. F. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 224 755,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012. Okresný súd Nitra rozsudkom pod č.k. - 420 zo dňa 20.10.2021 konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 554,70 eur zastavil (I. výrok). Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 224 200,98 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (IV. výrok). Dopĺňacím rozsudkom č. k. - 437 zo dňa 15.10.2021 štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov štátu bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre o odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom pod č.k. - 481 zo dňa 13.4.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom pod č. k. zo dňa 27.9.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.4.2022 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bolo dovolanie žalovaného zamietnuté. Dovolací súd poukázal na námietku žalovaného o neprimeranosti priznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ku ktorej sa odvolací súd nevyjadril, čím zasiahol do práva na spravodlivé súdne konanie žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za arbitrárny vzhľadom na zmluvné dojednanie o výške zmluvnej pokuty 0,05 % ročne za každý deň omeškania a priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne. Do pozornosti bolo dané, že primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty v občianskoprávnom spore dvoch fyzických osôb nemožno odvíjať od jej porovnania s hodnotením primeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom spore tak, ako to urobil súd prvej inštancie. 1.2. Z vykonaného dokazovania zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník sa dojednali na poskytnutí bezúročnej pôžičky vo výške 250 000 eur veriteľom dlžníkovi v deň podpisu zmluvy. V čl. II. zmluvy o pôžičke označenom ako vrátenie pôžičky bolo dojednané: „Dlžník je povinný vrátiť celú pôžičku veriteľovi (v zmluve aj „pohľadávka“) najneskôr do 30.7.2015. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude bezúročná. V prípade, ak dlžník nesplatí pôžičku v deň, keď sa stane pohľadávka z poskytnutia pôžičky splatnou, je povinný zaplatiť veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % p. a. za každý deň omeškania. Dlžník výslovne súhlasí s takouto výškou zmluvnej pokuty. Dlžník je oprávnený splácať pôžičku aj čiastočne. Dlžník je oprávnený pôžičku splatiť aj pred dňom splatnosti pôžičky.“ Z výpisu z účtu žalobcu č. 2617292719 bolo preukázané, že dňa 26.8.2015 bola na tento účet pripísaná platba vo výške 30 107,92 eura od žalovaného s popisom vrátenie pôžičky: istina 30 000 eur, úroky z omeškania 107,92 eura. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 13.4.2021 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. E., obec H. E., G. H. E., a to pozemky - parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere 415 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XX o výmere 174 m2 - záhrada a rodinný dom s. č. 7 na parcele č. XXX/XX vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve I. C. J., K. F., nar. X.X.XXXX titulom darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zapísanej pod V 593/2021- č.z. 86/21. V časti C ťarchy predmetného listu vlastníctva je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva v prospech žalovaného a E. F., K. J., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom G. X/ XX, E., V 593/2021- č.z. 86/21. Z totožného výpisu z listu vlastníctva ako podľa predchádzajúceho bodu vyhotoveného k 22.8.2021 vyplýva, že ako výlučný vlastník nehnuteľností je zapísaný L. M., K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX M.. Ako titul nadobudnutia je tu uvedené: Kúpna zmluva V 2139/2021

- č.z. 205/21, Dohoda o zrušení vecného bremena V 2481/2021 - č.z. 226/21. V časti C listu vlastníctva nie je zapísaná žiadna ťarcha. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti MIROSLAV PETROVIČ, s.r.o., IČO: 51 151 898, so sídlom Obycká 7/99, 951 93 Machulince vyplýva, že jej spoločníkmi boli od 13.10.2017 do 8.6.2022 E. F. a E. F., obaja bytom G. X/XX, XXX XX E.. Od 9.6.2022 je jediným spoločníkom tejto spoločnosti E. E., bytom G. X/XXX, XXX XX E.. Konateľmi spoločnosti sú od vzniku spoločnosti naďalej E. F. a E. F.. 1.3. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , , , , a uviedol, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia. O ostatných nárokoch žalobcu uplatnených v žalobe zo dňa 16.5.2017 už bolo právoplatne rozhodnuté. S ohľadom na doterajší priebeh konania a s poukazom na právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie pod č. k. - 420 zo dňa 20.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 13.04.2022 (omylom uvedený rozsudok NS SR ). konštatoval preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2022, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 250 000 eur, žalovaný časť pôžičky v sume 30 000 eur žalobcovi vrátil. Zostávajúca nesplatená istina predstavuje sumu vo výške 220 000 eur. Zmluvu o pôžičke zo dňa 20.12.2012 považoval za riadne uzavretý, platný právny úkon, v ktorom si strany sporu dojednali vzájomné práva a povinnosti. Okrem iného z nej vyplýva právo žalobcu ako veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie pôžičky najneskôr do 30.7.2015 (podľa zmluvy deň splatnosti). Súčasťou uzavretej zmluvy o pôžičke bolo dojednanie strán sporu o tom, že žalovaný ako dlžník je povinný v prípade nesplatenia pôžičky v deň splatnosti zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi aj zmluvnú pokutu. Pri výške zmluvnej pokuty vychádzal z ustanovenia čl. II. zmluvy o pôžičke, kde bola zmluvná pokuta dojednaná vo výške „0,05 % p. a. za každý deň omeškania“. V prvom rozsudku (rozhodnutie č. k. - 420 zo dňa 20.10.2021) žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu v sadzbe 0,05 % denne, čo bolo v súlade s petitom žaloby a takto vymedzenú sadzbu považoval za súladnú s dojednaním zmluvných strán v zmluve o pôžičke. Z doslovného znenia uvedeného zmluvného dojednania by síce mohla vniknúť pochybnosť o tom, akú vysokú zmluvnú pokutu si žalobca a žalovaný dojednali, keď na jednej strane je tu zmienka o úroku „za každý deň omeškania“ a zároveň o úroku „p. a.“, čo je ročný úrok, súd však tento úrok od samotného začiatku vnímal ako úrok v sadzbe 0,05 % denne, a preto sa tejto nezrovnalosti ani v odôvodnení uvádzaného rozhodnutia bližšie nevenoval. Podľa názoru súdu je pojem „denne“ podstatne zreteľnejší a zrozumiteľnejší ako skratka „p. a.“ Pokiaľ by bola zmluvná pokuta dojednaná v sadzbe 0,05 % ročne, išlo by o zmluvnú pokutu veľmi nízku a v takto dojednanej výške by neplnila svoj účel. Dospel k záveru, že strany sporu sa dojednali na zmluvnej pokute v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania aj vzhľadom na postoj a vyjadrenia žalovaného v konaní. Už v podanom odpore namietal, že žalobcovi nesvedčí právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Bližšie neodôvodnil, neargumentoval inou dohodnutou výškou zmluvnej pokuty. Z jeho správania je zrejmé, že vychádzal z dojednania zmluvnej pokuty v sadze 0,05 % denne a nie ročne. Pokiaľ mal za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná v inej výške, mal na túto skutočnosť upozorňovať už od začiatku konania. 1.4. Zmluvná pokuta v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania predstavuje ročnú zmluvnú pokutu v sadzbe 18,25 %. S poukazom na právne závery dovolacieho súdu zostala primeranosť v tejto výške ustálenej zmluvnej pokuty sporná. Vzhľadom na ustanovenie zvažoval, či je namieste aplikovať moderačné právo, ktoré súdu umožňuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Preto skúmal, či je zmluvná pokuta v sadzbe 18,25 % ročne z dlžnej sumy primeraná. Vychádzajúc z rozhodnutia dovolacieho súdu v tomto spore uviedol, že primeranosť zmluvnej pokuty neposudzoval jej porovnávaním s priznanými zmluvnými pokutami v obchodnoprávnych sporoch v iných veciach. 1.5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 11.4.2022, sp. zn. , v ktorom súd v civilnej veci dospel k záveru o primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 73 % ročne z nezaplatenej istiny, čo je podstatne viac ako v prejednávanom spore. V inej veci v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2008, sp. zn. nepovažoval najvyšší súd za neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania s tým, že takáto výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí pripustil aj dojednanie zmluvnej pokuty vo výške, ktorá pri dlhotrvajúcom omeškaní dlžníka presiahne výšku zabezpečenej pohľadávky (v danom prípade výsledná výška zmluvnej pokuty predstavovala viac než trojnásobok zabezpečenej pohľadávky). Najvyšší súd tu ďalej uviedol, že „primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v

každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu; závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci.“ Nutnosť skúmať individuálne okolnosti každého prípadu akcentoval najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (napr. uznesení z 8.12.2010, sp. zn. < rozsudku z 29.3.2007, sp. zn. ). 1.6. Dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimeraná. Pôžička bola dojednaná medzi dvomi fyzickými osobami, ktoré mali v právnom vzťahu rovnaké postavenie. Nešlo o vzťah spotrebiteľa a dodávateľa, kde je aj zo strany súdu potrebná osobitá ingerencia pri skúmaní zmluvy a podmienok v nej dohodnutých, a pri ktorom právnom vzťahu (spotrebiteľskom) sa uplatňujú špecifické platnou právnou úpravou stanovené limity týkajúce sa jednak najvyššej prípustnej odplaty ako aj sankcií vyžadovaných veriteľom v prípade omeškania dlžníka - spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Pokiaľ by stranami dojednanú sadzbu zmluvnej pokuty 18,25 % ročne porovnal napr. so sadzbami úverov poskytovaných bankami a nebankovými inštitúciami v čase uzavretia zmluvy o pôžičke v roku 2012, tak sadzba je síce vyššia ako bola priemerná úroková miera úverov (december 2012 - 11,19 % ročne). Treba si uvedomiť, že nejde o odplatu za poskytnutie peňazí, ale ide o sankciu spojenú s nevrátením pôžičky riadne a včas. Pôžička bola žalovanému poskytnutá bezúročne. Pokiaľ by ju žalovaný vrátil žalobcovi v lehote splatnosti tak, ako sa v zmluve o pôžičke zaviazal, okrem vrátenia samotnej istiny (ktorú mimochodom mohol dva a pol roka bezúročne využívať) nemusel by žalobcovi platiť nič navyše. Nemožno pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda zdôrazňujúcou plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie. Hoci vzhľadom na výšku dlžnej sumy a jej nevrátenie počas dlhého obdobia bude celková výška zmluvnej pokuty nie zanedbateľnou čiastkou, uvedené nemôže byť dôvodom, pre ktorý by ju sú žalobcovi nepriznal. Výsledná výška zmluvnej pokuty je totiž dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula (a stále plynie) odo dňa splatnosti pohľadávky žalobcu do jej zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.7.2019, sp. zn. z ktorého citoval: „Dlžník, ktorý (vedome) dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní si zmluvné povinnosti), nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho pristúpi súd k uplatneniu moderačného práva.“ Poukázal na správanie žalovaného, ktorý namiesto snahy svoje záväzky voči žalobcovi vyrovnať, realizuje úkony, ktorými sa zbavuje majetku. Žalobca výpisom z listu vlastníctva a výpisom z obchodného registra preukázal svoje tvrdenia o tom, že žalovaný sa zbavil dvoch významných zložiek svojho majetku, rodinného domu s. č. 7 s priľahlými pozemkami v obci E. a obchodného podielu v spoločnosti MIROSLAV PETROVIČ, s.r.o. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam nevyjadril. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá záujem o plnenie svojich povinností voči žalobcovi, naopak, zámerne sa usiluje o dosiahnutie nevymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky. 1.7. Záverom súd prvej inštancie dodal, že žalovaný zmluvnú povinnosť porušil, keď pôžičku žalobcovi v dojednanej lehote splatnosti v celom rozsahu nevrátil. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je daný, dohodnutá výška zmluvnej pokuty nie je neprimeraná a je namieste ju žalobcovi priznať v súlade s petitom žaloby. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia. Sadzbu 0,05 % za každý deň omeškania považoval za stranami dojednanú. Pokiaľ si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty počnúc dňom 27.8.2015, je nárok dôvodný, pretože žalovaný sa po splatnosti pôžičky nachádzal s plnením svojej peňažnej povinnosti voči žalobcovi v omeškaní. Žalobu v časti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako dôvodnú, a preto jej vyhovel. 1.8. O trovách konania rozhodol , , podľa pomeru úspechu v zmysle . V konaní bol úspešný žalobca, zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, preto priznal žalobcovi voči žalovaného náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Podľa pomeru úspechu rozhodoval súd aj o náhrade trov štátu a na ich náhradu zaviazal procesne neúspešného žalovaného. V zastavujúcej časti posudzoval, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 554,70 eura bezdôvodne , svoj nárok zle vyčíslil. Možno mu preto pričítať zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Vzhľadom k tomu, že z predmetu sporu ide len o nepatrnú časť (0,24 %), zavinenie žalovaného na zastavení konania v tejto časti osobitne nezohľadňoval. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. V odvolaní namietal vznik zmluvy o pôžičke, poskytnutie peňazí, priebeh dokazovania. Uviedol, že súd mal rozhodnúť aj vo vzťahu k jeho manželke. Žiadal odvolací súd pri skúmaní odvolacích dôvodov odpovedať, či nedošlo k porušeniu práv a slobôd, pretože súd konal bez jeho prítomnosti. Predvolanie mu doručoval do elektronickej schránky, ktorú navštívi dva krát do roka. Konanie bez jeho prítomnosti považoval za nespravodlivý proces. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne vykonať dokazovanie písmoznalcom a kriminalistickým , alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť.

3.1. Žalobca podal písomné vyjadrenia k odvolaniu. Uviedol, že žalovaná E. F. nie je stranou v konaní a preto nie je osobou oprávnenou podať odvolanie. Navrhol jej odvolanie v zmysle odmietnuť. Žalovaný podal odvolanie voči výrokom rozsudku o zmluvnej pokute a trovách. Všetky dôvody odvolania smerujú celkom zjavne voči rozsudku vo veci samej (právny základ - istina s úrokmi z omeškania), o ktorej už súd medzi stranami právoplatne rozhodol (vecnú správnosť rozsudku v uvedenej časti posudzoval Krajský súd v Nitre, NS SR a podľa vyjadrenia žalovaného aj Ústavný súd SR). Z uvedeného dôvodu sa žalobca k týmto dôvodom a osobným narážkam a poznámkam žalovaného na žalobcu, jeho právneho zástupcu či na údajné výroky konajúcej sudkyne mimo pojednávania vyjadrovať detailne nebude. Uviedol, že v tejto veci s OČTK plne spolupracuje, vo veci vypovedal ako svedok a predložil vyšetrovateľke originál všetkých dokladov, ktoré od neho postupne žiadala a to vrátane samotnej zmluvy o pôžičke a pokladničného dokladu (ak by nebol presvedčený o ich pravosti, nepredkladal by ich na znalecké dokazovanie ani v súdnom a už vonkoncom nie v trestnom konaní a vedome by sa nevystavoval riziku tr. stíhania práve pre tr. čin marenia spravodlivosti). Z duplicitne vykonaných znaleckých posudkov, ktoré žalovaný predkladá ako prílohu k odvolaniu, jasne vyplýva, že zmluvu o pôžičke podpisoval on a jedná sa o pravý, nemanipulovaný dokument. Žiadna z hypotéz, ktoré žalovaný fabuluje v jeho odvolaní, nie je znaleckými posudkami potvrdená. Jedná sa o posudky z 5. decembra 2023 a 9. januára 2024, ku dnešnému dňu vyšetrovateľka nevzniesla nikomu obvinenie. Nie je splnená žiadna zo zákonných podmienok uvedených v až d/ . 3.2. Námietka smerujúca k rozhodovaniu súdu v neprítomnosti žalovaného je nedôvodná a argumenty žalovaného irelevantné. Súd doručil žalovanému predvolanie na pojednávanie zákonným spôsobom a s dostatočným časovým predstihom. Žalovaný má ako fyzická osoba aktivovanú e-schránku. Súd zachoval zákonom predpokladanú postupnosť pri výbere spôsobu doručovania zásielok a primárne doručoval zásielku elektronicky. Tomuto postupu súdu nemožno nič vytknúť. Narážkam na zaujatosť sudkyne v tejto otázke nerozumie. Zdá sa, že žalovanému píše podania osoba zrejme aspoň s minimálnym právnym povedomím a mala by vedieť, ako súd musí pri doručovaní postupovať. Žalobca zastúpený advokátom nenavrhoval na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože sám má záujem na tom, aby súd o zmluvnej pokute a trovách konania rozhodol rozsudkom, až po vecnom prejednaní takto uplatneného nároku. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že v zmysle napadnutý rozsudok ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch potvrdí a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa a , súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva námietka porušenia práva na spravodlivý súdny proces súdom prvej inštancie, pojednávajúceho bez jeho prítomnosti.

6. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť

nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkami predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom prípade, pričom miera tohto porušenia má za následok nespravodlivý súdny proces. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( ). Rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každej strane sporu. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. ). Za prejav porušenia zásady rovnosti procesných strán civilného sporového konania nemožno považovať to, že súd mal za preukázané a pre meritórne rozhodnutie určujúce to, čo uvádzala jedna z procesných strán.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bolo doručené elektronicky predvolanie na pojednávane 22.12. 2023. Pojednávanie bolo 17.01.2014, žalovaný sa nedostavil, súd prvej inštancie pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením . Žalovaný požiadal podaním doručeným súdu 23.01.2024 o doručenie zápisnice zo súdneho pojednávania konaného dňa 17.01.2024 o 8.30 hodine. Bola mu doručená elektronicky dňa 26.01.2024. Rovnako mu bol doručený rozsudok a vyjadrenie žalovaného.

8. Podľa , , súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom právnom úkone súdu: tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Doručovanie do elektronickej schránky upravuje – zákon o Governmente. Podľa je súd povinný v konaní doručovať podania do elektronickej schránky, ak je u fyzickej osoby aktivovaná. Žalovaný nerozporoval doručenie predvolania. Namietal iba skutočnosť, že elektronickú poštu otvára dva krát do roka. Z uvedeného vyplýva, že mal doručenie predvolania riadne vykázané, preto súd prvej inštancie správne v súlade s ustanovením pojednával v jeho neprítomnosti. Odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v odňatí možnosti konať pred súdom a porušenia práva na spravodlivý súdny proces tým nie je daný. Odvolací súd preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto

preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

12. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva namietanie uzavretia zmluvy o pôžičke a jeho povinnosť dlh vrátiť. Ani jedným slovom sa v odvolaní nezmienil, v čom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúceho o zmluvnej pokute za nesprávne. Nenamietal nesprávnosť rozhodnutia v danej časti, namietal stále základ predmetu sporu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. októbra 2021 pod č.k. -420 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. apríla 2022 pod č.k. -481 tak, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 224 200,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 220 000 eur od 27.08.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. NS SR zrušil oba rozsudky iba v časti zmluvnej pokuty a trov konania. Nesprávne uviedol dátum rozhodnutia súdu prvej inštancie 15.12. 2021 v záhlaví rozhodnutia a vo výroku, pretože rozhodnutím zo dňa 15.12. 2021 pod č.k.19C/50/2017-437 bolo rozhodnuté o trovách konania. Vytkol odvolaciemu súdu nezaoberanie sa námietkou vzťahujúcou sa k zmluvnej pokute. Odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku uviedol, že zmluvnú pokutu žalovaný namietal až v odvolacom konaní. Nikdy v priebehu konania nespochybnil jej dôvodnosť.

13. Žalovaný opakovane nezdôvodnil v čom spočíva nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V pôvodnom odvolaní namietal výšku zmluvnej pokuty tvrdiac, že úžernícku pokutu vo výške 18,25% by nikdy neodsúhlasil výslovne ani konkludentne. V čom videl nesprávnosť rozsudku zo dňa 17.01.2014 z odvolania nie je možné zistiť. Pokiaľ by odvolací súd vzal do úvahy jeho námietky počas konania (odvolanie ich neobsahuje), je potrebné poukázať na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa s uvedenou námietkou žalovaného podrobne vyporiadal. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s dojednaním o zmluvnej pokute a jej výške. Ako neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nemožno posúdiť zmluvnú pokutu vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej pohľadávky dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určité časové obdobie. NS SR ). Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorým sa zabezpečuje splnenie zmluvnej povinnosti niektorou zmluvnou stranou. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody. Pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. Zmluvnú pokutu vo výške 1/50 z hodnoty zabezpečovacieho záväzku nemožno považovať na neprimeranú (. ZSP pod č. 18/1999). NS SR v rozsudku o primeranosti zmluvne pokuty uviedol, že výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečovanú povinnosť neplní- čím dlhšia doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania. V uznesení uviedol, že zmluvná pokuta má čeliť porušeniu práva, lebo ak bola plnená povinnosť, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Zmluvná pokuta má reparačnú funkciu, lebo jej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti za strany dlžníka. Pri zmluvnej pokute dohodnutej vo forme určitej sadzby za časové obdobie ak dlžník dlhodobo porušuje svoje záväzky, nemôže byť následne zvýhodnený v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovacej pohľadávky. Za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nebola rozhodnutiami NS SR vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1% za každý deň omeškania (, ), vo výške 0,67% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (), vo výške 0,23% denne (). Strany

dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania. Neprevyšovala vyššie uvedené dojednané pokuty, v ktorých dovolací súd nevzhliadol neprimeranosť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaná priznal nárok na náhradu trov konania .

15. Odvolací súd odmietol odvolanie manželky žalovaného podľa ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože nebola stranou sporu.

16. O trovách konania žalobcu a manželky žalovaného E. F. rozhodol podľa v spojení s , pretože jej odvolanie bolo odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré je možné analogicky posúdiť ako zapríčinenie zastavenia konania. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).