Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: G. D., nar. X.X.W., bytom D. K. XXX, W. XX K., zastúpeného: JUDr. Ján Polák, advokát, IČO: 31 817 432, so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X., W. XX Z., o zaplatenie 224 755,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. októbra 2021 pod č.k. - 420 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15. decembra 2021 pod č.k. - 437 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 554,70 eura zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 224 200,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 224 755,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podaním zo dňa 10.3.2021 žalobca svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania opravil v časti požadovaných úrokov z omeškania z pôvodne žalovanej sadzby 8,05 % ročne na 5,05 % ročne a v časti vyčíslených úrokov z omeškania v sume 554,70 eur vzal žalobu čiastočne späť.

1.2. Z vykonaného dokazovania zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 predloženej žalobcom zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník sa dojednali na poskytnutí bezúročnej pôžičky vo výške 250 000 eur veriteľom dlžníkovi v deň podpisu zmluvy. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný žalobcovi pôžičku vrátiť najneskôr do 30.7.2015 s tým, že ak nesplatí pôžičku v deň, keď sa stane pohľadávka z poskytnutia pôžičky splatnou, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne za každý deň omeškania. V čl. III. zmluvy sú uvedené povinnosti a prehlásenia dlžníka. Dlžník sa zaviazal do úplného splatenia pohľadávky a jej príslušenstva bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa neuskutočniť žiadne podstatné zmeny na svojom majetku (nehnuteľnosti, pohľadávky a pod.)

najmä založením, predajom, darovaním, prevodom, nájmom, vkladom, zabezpečovacím prevodom; bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa poskytnúť tretej osobe akékoľvek zabezpečenie; informovať o všetkých prípadoch zmeny vo svojej majetkovej či finančnej situácii. V čl. IV. zmluvy sa konštatuje, že zmluva je vyhotovená v dvoch exemplároch, z ktorých každý má platnosť originálu, po jednom exempláre pre každú zo zmluvných strán. Zmluva o pôžičke je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca predložil výdavkový pokladničný doklad z 20.12.2012, podpísaný zmluvnými stranami, potvrdzujúci vyplatenie bezúročnej pôžičky v sume 250 000 eur žalobcom žalovanému. Z výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX zistil, že dňa 26.8.2015 bola na tento účet pripísaná platba vo výške 30 107,92 eura od žalovaného s popisom vrátenie pôžičky: istina 30 000 eur, úroky z omeškania 107,92 eura. Ďalej uviedol, že zo záverov znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného Mgr. R. C., znalkyňou z odboru S., odvetvie Ručné písmo vyplýva, že sporný podpis na origináli listiny zmluva o pôžičke zo dňa 20.12.2012 vyhotovil žalovaný. Sporný podpis na origináli výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 20.12.2012 vyhotovil žalovaný. Otázka, či podpis dlžníka na žalobcom do súdneho spisu doloženého originálu Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 a podpis príjemcu na žalobcom do súdneho spisu doloženého originálu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 20.12.2012 boli mechanicky sfalšované je zodpovedaná znalkyňou z odboru Kriminalistika, v Znaleckom posudku č. 8/2019. Podľa Znaleckého posudku č. 8/2019 znalkyne Ing. G. C., znalkyne z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov, skúmaním bezprostredného okolia sporných podpisov pod podpisovou doložkou s textom „DLŽNÍK: Z. S.“ na druhej strane spornej zmluvy a v kolónke „podpis príjemcu“ na predloženom spornom pokladničnom doklade, nebolo zistené žiadne mechanické poškodenie povrchovej vrstvy nosného dokladu - v tomto prípade papiera, takže neboli nájdené žiadne stopy po gumovaní, okrem kontúr samotných podpisov, ktoré by svedčili o použití mechanického falšovania. Obidva sporné podpisy sú vyhotovené druhovo zhodným písacím prostriedkom s náplňou pasty modrej farby zhodného farebného odtieňa, t. j. na ich vyhotovenie nebola použitá žiadna z metód technického falšovania.

1.3. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , , , , a uviedol, že žalobca voči žalovanému domáhal vrátenia pôžičky vychádzajúc zo sumy vo výške 250 000 eur, ktorú mal žalovanému ako pôžičku poskytnúť. Žalovaný na svoju obranu nepoprel poskytnutie pôžičky, ale tvrdil, že nešlo o sumu vo výške 250 000 eur, ale 30 000 eur, ktorú sumu žalobcovi v celom rozsahu vrátil s úrokmi z omeškania. Vzhľadom na uvedené bolo podstatným pre posúdenie dôvodnosti žalobcovho nároku preukázať, aká suma peňažných prostriedkov bola žalobcom žalovanému skutočne poskytnutá. Žalobca súdu predložil písomnú zmluvu o pôžičke podpísanú obidvomi stranami sporu. V čl. I. tejto zmluvy je výška peňažnej pôžičky jednoznačne uvedená a vyplýva z nej, že veriteľ v deň podpisu predmetnej zmluvy poskytol dlžníkovi peňažnú pôžičku v celkovej výške 250 000 eur, čo dlžník podpisom na uvedenej zmluve výslovne potvrdil. K zmluve o pôžičke strany sporu vyhotovili výdavkový pokladničný doklad, ktorý prevzatie sumy vo výške 250 000 eur žalovaným potvrdzuje. Žalovaný pravosť podpisu dlžníka na zmluve o pôžičke a na výdavkovom pokladničnom doklade spochybnil, preto boli podpisy predmetom znaleckého skúmania. Zo záverov znaleckého posúdenia jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalovaný obe listiny (zmluvu o pôžičke i výdavkový pokladničný doklad) vlastnoručne podpísal. Žalovaný inú písomnú zmluvu o pôžičke na ním deklarovanú sumu 30 000 eur súdu nepredložil, hoci sám potvrdil, že zmluvu o pôžičke podpisoval. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že si od žalobcu požičal „len“ 30 000 eur za účelom pomoci pre svojho syna. Túto obranu vyhodnotil ako nedostatočnú v smere spochybniť tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky vo výške 250 000 eur. Žalovaný síce preukázal, že dňa 13.2.2014 svojmu synovi skutočne previedol na účet sumu 30 000 eur, z ktorej jeho syn následne uhradil prvú časť kúpnej ceny za nadobudnutie nehnuteľnosti. Táto skutočnosť však nespochybňuje, že žalovaný si od žalobcu mohol požičať aj vyššiu sumu, čo svojim podpisom na vyššie uvádzaných listinných dôkazoch potvrdil.

1.4. Ďalej uviedol, že so závermi znaleckého posudku č. 1/2021 Mgr. R. C. potvrdzujúcim pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke a výdavkovom pokladničnom doklade sa žalovaný nestotožnil. V priebehu konania žiadal o odročenie pojednávania, aby bolo možné požiadať iného znalca na zodpovedanie rovnakých otázok. Pretože súd pojednávanie odročoval i z dôvodov práceneschopnosti právneho zástupcu žalovaného, žalovaný získal niekoľko mesiacov, aby si ďalší znalecký posudok zabezpečil, avšak iný znalecký posudok súdu nepredložil.

1.5. K námietkam podpisu žalovaného na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 20.12.2012 uviedol, že sú len domnienkami, ktoré nijaký dôkaz nepreukazuje. Znalkyňa Mgr. C. sa podrobne zaoberala skúmaním sporných podpisov a po ich preskúmaní dospela k jednoznačnému záveru, že žalovaný oba dokumenty podpísal.

1.6. K výpovediam svedkov dodal, že poskytnutie sumy vo výške 250 000 eur žalobcom žalovanému nespochybnil ani jeden zo žalobcom navrhnutých a na pojednávaní vypočutých svedkov. Ani jeden zo svedkov nebol pri dojednávaní pôžičky či pri jej preberaní osobne prítomný a o pôžičke vedeli len z rozprávania žalovaného.

1.7. Záväzok žalovaného zo zmluvy o pôžičke nespochybňujú ani jeho tvrdenia o relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke, poukazujúc na ust. . Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, ŠEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Pre súdenú vec má uvedené posúdenie taký význam, že v danej veci ide o záväzok žalovaného (nie aj jeho manželky) s tým, že v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho manželky sa vykoná vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle).

1.8. V ďalšej časti zdôvodnil rozhodnutie v časti úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Uviedol, že zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný mal pôžičku vrátiť v lehote do 30.7.2015 (deň splatnosti). Svoju povinnosť vrátiť pôžičku v lehote splatnosti nesplnil, čím sa dostal do omeškania a v súlade s ustanovením mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Žalobca si nárok na úroky z omeškania vyčíslil v zákonnej sadzbe vo výške 5,05 % ročne, t. j. v súlade so sadzbou stanovenou podľa nariadenia vlády č. 87/1995, počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti pôžičky, t. j. od 31.7.2015. Vzhľadom k tomu, že časť pôžičky v sume 30 000 eur bola žalovaným uhradená dňa 26.8.2015, vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy vo výške 250 000 eur od 31.7.2015 do 26.8.2015, čo predstavuje sumu 933,90 eura. Pretože žalovaný platbou zo dňa 26.8.2015 nárok žalobcu na úroky z omeškania čiastočne plnil, žalobca správne vyčíslené úroky z omeškania znížil o vykonanú úhradu v sume 107,92 eura (933,90 eura - 107,92 eura = 825,98 eura). Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalovanému úroky z omeškania v sume 825,98 eura ako aj ďalšie úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy vo výške 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia.

1.9. V časti zmluvnej pokuty citoval ustanovenia , , Občianskeho a uviedol, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca voči žalovanému uplatnil s poukazom na čl. II. stranami uzavretej zmluvy o pôžičke, kde sa žalovaný zaviazal, že v prípade nesplatenia pôžičky v deň, kedy sa stane pohľadávka z poskytnutia pôžičky splatnou, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne za každý deň omeškania. Strany sporu sa na povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v uzavretej zmluve o pôžičke platne dojednali. Predpoklady pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu boli splnené, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti pôžičku žalobcovi vrátiť. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil popri nároku na úroky z omeškania, čo medzi stranami sporu nebolo vylúčené a uplatnenie uvedených nárokov popri sebe pripúšťa i platná právna úprava, ktorá toto výslovne nezakazuje. Výšku zmluvnej pokuty 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo zodpovedá sadzbe 18,25 % ročne, nie je možné považovať za neprimeranú. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu počnúc dňom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením pôžičky, teda dňom 31.7.2015. Od 31.7.2015 do 26.8.2015 bol žalovaný v omeškaní s vrátením sumy 250 000 eur, žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie sumy 3375 eur. Dňa 26.8.2015 žalovaný sumu 30 000 eur vrátil, je však naďalej v omeškaní so splatením zostávajúcej časti pôžičky vo výške 220 000 eur, z ktorej sumy je žalobcovi povinný zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania odo dňa 27.8.2015 až do vrátenia pôžičky. Celkovo žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 224 200,98 eura pozostávajúcej z nesplatenej istiny pôžičky vo výške 220 000 eur, zo sumy vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 825,98 eura a zmluvnej pokuty vo výške 3 375 eur (220 000 eur + 825,98 eura + 3 375 eur = 224 200,98 eura). Žalobcovi priznal nárok

na ďalšie úroky z omeškania a zmluvnú pokutu z dlžnej sumy istiny vo výške 220 000 eur počnúc dňom 27.8.2015 do zaplatenia.

1.10. V závere súd prvej inštancie doplnil, že v konaní nevykonal žalovaným navrhované znalecké dokazovanie spočívajúce v preskúmaní identity tlačeného písma na obidvoch stranách spornej zmluvy o pôžičke z dôvodu, že žalovaný uvedený návrh na vykonanie dokazovania neuplatnil včas. Žalovaný tento návrh na znalecké dokazovanie predniesol až na pojednávaní dňa 20.10.2021, 4 roky po začatí konania. Pokiaľ mal pochybnosti o zmluve o pôžičke, mohol vykonanie dôkazu navrhnúť podstatne skôr. Jeho námietky neobstoja vo vzťahu k posúdeniu pravosti listinného dôkazu výdavkového pokladničného dokladu, ktorý je vyhotovený len na jednej strane a jednom liste papiera, podpísanom žalovaným a ktorého pravosť mal súd po vykonaní dokazovania preukázanú.

1.11. O trovách konania rozhodol podľa , podľa pomeru úspechu. V konaní bol úspešný žalobca, zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). V časti zastavenia konania posudzoval, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 554,70 eura bezdôvodne len preto, že si svoj nárok zle vyčíslil. Možno mu preto pričítať zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Vzhľadom k tomu, že z predmetu sporu ide len o nepatrnú časť konania (0,24 %) tvoriaceho v podstate príslušenstvo žalobcovej pohľadávky, zavinenie žalovaného na zastavení konania v tejto časti osobitne nezohľadňoval.

1.12. O trovách štátu rozhodol podľa a neúspešného žalovaného zaviazal k náhrade trov konania.

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Uviedol, že listina o pôžičke je falzifikát pôvodnej zmluvy. Do vyhlásenia rozsudku nestihol vyprodukovať kvalifikovaný dôkaz o sofistikovanom podvode uskutočneného žalobcom úpravou pôvodnej zmluvy o pôžičke na sumu 30 000 eur. V ďalšej časti namietal výšku priznanej zmluvnej pokuty. Považoval ju za úžernícku a v rozpore s ustanovením . Nestotožnil sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie poukazujúceho na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. , kedy boli bankové úvery poskytované za vyššie sadzby a v súčasnej dobe sa úvery poskytujú za 5 - 7 %. V ďalšej časti namietal nezáujem vykonať navrhované znalecké dokazovanie spočívajúce v preskúmaní identity tlačeného písma na obidvoch stránkach zmluvy o pôžičke z dôvodu jeho neuplatnenia včas. Návrh podal 20.10.2021, pretože bol presvedčený o nepodpísaní zmluvy a ním vykonané súkromné dokazovanie znalcov v odbore písmoznalectvo preukáže, že podpis je napodobenina. Žiadal, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa so spisom, znaleckým posudkom z odboru grafickej diagnostiky, ktorý bude predložený bezokladne po jeho vyhotovení a po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol. V časti dopĺňajúceho rozsudku v odvolaní citoval ustanovenie , , , , a namietal, že rozsudok nebol vyhlásený verejne, nebol predvolaný na pojednávanie. Nesúhlasil s uložením povinnosti platiť trovy štátu, pretože nepodal návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. V časti náhrady trov konania poukázal na ustanovenie citujúc dôvody aplikácie daného ustanovenia tvrdiac, že u neho sú splnené. V čom mali tieto dôvody spočívať neuviedol. Požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov opätovne citujúc len ustanovenia zákona tvrdiac, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 270,70 eura. Predlžil tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania bez jeho vyplnenia, v ktorom okrem vyplnenie časti o invalidnom dôchodku manželky nič neuviedol. Neuviedol ani svoj dôchodok.

3. Žalobca nepodal vyjadrenie k odvolaniu.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ) skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

5. Žalovaný v odvolaní uviedol odvolacie dôvody - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V čom mala spočívať iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z obsahu odvolania nie je možné zistiť. Preto sa odvolací súd týmto odvolacím dôvodom nezaoberal. Z obsahu odvolania vyplýva námietka nevykonania znaleckého dokazovania navrhnutého žalovaným dňa 20.10.2012, námietka neplatnosti dojednania zmluvy v časti zmluvnej pokuty, v časti náhrady trov konania neaplikovanie ustanovenia a v časti trov konania štátu nesprávnosť rozhodnutia, pretože znalecké dokazovanie navrhol žalovaný a nedošlo k vyhlásenie doplňujúceho rozsudku na pojednávaní. Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Ustanovenie upravuje novoty v odvolacom konaní, kedy možno uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej veci žalovaný v odvolaní namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke v časti zmluvnej pokuty pre rozpor s . Nikdy v priebehu konania neuplatnil námietku neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre jej rozpor s dobrými mravmi a nikdy sa v priebehu konania nevyjadril ku zmluvnej pokute. Námietku uplatnil až v odvolacom konaní. Pretože neboli splnené podmienky pre použitie tejto námietky podľa , odvolací súd na ňu neprihliadal.

8. Žalovaný namietal neochotu súdu prvej inštancie vykonať ním navrhnuté znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie sa v bode 57 vyporiadal so svojim postupom a odvolací súd sa s ním stotožnil. Znalecký posudok bol doručený žalovanému 10.02.2021. Spolu so znaleckým posudkom boli strany upozornené o následkoch sudcovskej koncentrácie a súd ich vyzval v lehote 10 dní na uplatnenie dôkazov a námietok voči znaleckému posudku. Žalovaný podal vyjadrenie spochybňujúce závery znaleckého posudku. Právny zástupca žalovaného požiadal Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave 14.04. 2021 o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý žiadal súd o predloženie spisu podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX. Právny zástupca JUDr. A. S. doručil splnomocnenie do spisu 18.05.2021. Požiadal o poskytnutie lehoty 4 mesiacov na predloženie znaleckého posudku. Spis bol poskytnutý Prezídiu policajného zboru dňa 08.06.2021 a vrátený 14.07.2021. JUDr. A. S. odvolal plnomocenstvo doručené súdu 10.09.2021. Žalovaný podaním zo dňa 13.10.2021 predloženom na pojednávaní 20.10.2021 žiadal súd o nariadenie znaleckého dokazovania Kriminalistickým a expertíznym policajného zboru. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že návrh podal na pojednávaní, pretože ním súkromne vykonané dokazovanie znalcov v odbore písmoznalectvo preukáže, že jeho podpis je napodobnenina. Až po vykonaní súkromného znaleckého dokazovania, znalec z odboru písmoznalectvo mu otvoril oči a poučil

ho, na základe čoho dospel k tomu, že mohlo dôjsť k zneužitiu listiny. Žalovaný pred súdom prvej inštancie žiaden súkromný znalecký posudok nepredložil a nepredložil ho do rozhodnutia odvolacieho súdu. V priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci znalecké posudky vypracované v priebehu konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že od podania žaloby v roku 2017 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 20.10.2021 mal dostatočný časový priestor na preukázanie svojho tvrdenia. Neurobil tak ani po vznesení jeho námietok voči znaleckému dokazovaniu. Zo spisu sa javí, že žalovaný požiadal sám o vypracovanie znaleckého posudku ako bolo vyššie uvedené. V priebehu odvolacieho konania bola odvolaciemu súdu doručená žiadosť Ing. R. M., znalkyne z odboru Kriminalistika, kriminalistické skúmanie dokumentov, z ktorej vyplýva, že JUDr. A. S., advokát ju požiadal 29.12.2021 o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bude použitý v konaní sp.zn. . JUDr. S. nie je právnym zástupcom žalovaného. Odvolací súd z toho dôvodu na uvedené podanie neprihliadal a neprihliadal by naň ani za situácie, že by bol právnym zástupcom, pretože žiadosť bola podaná až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a uplynutí odvolacej lehoty obom stranám.

9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobcu. Žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia predložením zmluvy o pôžičke, príjmovým dokladom. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Ničím nespochybnil preložené písomné doklady a znalecké posudky. Jeho obrana zostala len v rovine spochybnenia a jeho úvah bez predloženia relevantných dôkazov.

10. Žalovaný v odvolaní namietal rozhodnutie v časti náhrady trov konania a žiadal rozhodnúť podľa . Odvolací súd sa zaoberal týmto odvolacím dôvodom a dospel k záveru, že nie je daný. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, sp. zn. či sp. zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. ). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP U. proti U. republike (sťažnosť č. XXXX/XX), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR, sp. zn. a sp. zn. ]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii vyjadrila svoje stanovisko. Existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Aj podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. či uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) výnimočnosť použitia ustanovenia 257, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené (Števček, M.; U., S.; C., J.; Z., S.; C., J.; R., M.; a kol. L. sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 940 - 943).

12. Žalovaný žiadal v odvolaní aplikáciu ustanovenia . Okrem citácie zákona a právnej teórie neuviedol žiadne dôvody osobitného zreteľa spočívajúce v predmete konania a jeho pomeroch. Jediné čo tvrdil, bola výška jeho dôchodku, ktorú tiež nepreukázal a nemá vplyv na jeho povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi. Počas konania trvajúceho takmer 5 rokov nepredložil dôkazy svojho tvrdenia. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody osobitosti daného sporu pre použitie aplikácie ustanovenia . Preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd k žiadosti žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov dodáva, že na povinnosť nahradiť trovy konania nemá vplyv oslobodenie strany od platenia súdnych poplatkov ( ).

13. Žalovaný namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, pretože dopĺňací rozsudok nebol vyhlásený na pojednávaní a nesúhlasil s platením trov konania štátu, pretože tento dôkaz navrhol žalobca. Rozsudok bol vyhlásený verejne na pojednávaní dňa 15.12.2021. Znalecké dokazovanie navrhol v odpore platobnému rozkazu žalovaný. Žalobca pre postoj žalovanému so znaleckým dokazovaním súhlasil. Preto je aj v tejto časti odvolanie žalovaného nedôvodné a ním tvrdené skutočnosti nepravdivé.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení v spojení s a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).