Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-113-2023.pdf
PDF · 106.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/113/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, B. C. XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Jánom Polákom, advokátom, IČO: 31 817 432, so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, F. X, XXX XX D., o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 16.5.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 224 755,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012.
2. Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 19C/50/2017 – 420 zo dňa 20.10.2021 konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 554,70 eur zastavil (I. výrok). Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 224 200,98 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Súd ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Žalobcovi súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (IV. výrok). Dopĺňacím rozsudkom č. k. 19C/50/2017 – 437 zo dňa 15.10.2021 súd štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov štátu bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
3. Krajský súd v Nitre o odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom 25Co/22/2022 – 481 zo dňa 13.4.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 5Cdo/216/2022 zo dňa 27.9.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.4.2022 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. 19C/50/2017 vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. 19C/50/2017 a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. 19C/50/2017 vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2021 sp. zn. 19C/50/2017 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bolo dovolanie žalovaného zamietnuté.
5. Dovolací súd poukázal na námietku žalovaného o neprimeranosti priznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ku ktorej sa odvolací súd nevyjadril, čím zasiahol do práva na spravodlivé súdne konanie žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje dovolací súd za arbitrárny vzhľadom na zmluvné dojednanie o výške zmluvnej pokuty 0,05 % ročne za každý deň omeškania a priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne. Do pozornosti bolo dané, že primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty v občianskoprávnom spore dvoch fyzických osôb nemožno odvíjať od jej porovnania s hodnotením primeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom spore tak, ako to urobil súd prvej inštancie.
6. Po vrátení veci dovolacím súdom súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom spor opäť prejednal. Súd pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že je bežnou rozhodovacou praxou aj vo veciach registra „C“ priznávanie zmluvnej pokuty vo výške aj vyššej ako v tomto spore, špecificky poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 41C/45/2020, kde bola priznaná zmluvná pokuta predstavujúca ročne sumu 73 % z istiny. Priamo v tomto rozsudku sa hovorí, že primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako aj vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Žalovaný mohol zvrátiť zmluvnú pokutu úhradou istiny, čo neurobil. Práve naopak, začal sa zbavovať majetku, previedol jediné dve významné zložky aktív svojho majetku, a to rodinný dom v k. ú. D. a obchodný podiel spoločnosti MIROSLAV PETROVIČ s.r.o. V prejednávanej veci bola pôžička dojednaná ako bezúročná a výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá takto s ohľadom na to, že zabezpečovala zánik pohľadávky zaplatením, čo žalovaný mohol urobiť sám a neurobil tak. Žalovaný mal priestor aj na to, aby sa snažil so žalobcom dohodnúť na rozložení splátok, napriek tomu sa radšej zbavil celého majetku a dokonca touto nemajetnosťou dôvodil pri žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku v tejto veci. Právny zástupca žalobcu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 528/2015, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019, ktorý je aj publikovaný v zbierke pod R43/2019. Napriek tomu, že ide o obchodnú vec, je tento právny názor plne aplikovateľný aj na občiansko-právne vzťahy. Z judikatúry Českej republiky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/613/2018. Najvyšší súd v tomto spore neprikázal tunajšiemu súdu uplatniť moderačné právo k zmluvnej pokute, aj keď takéto oprávnenie súd má aj v občiansko-právnych vzťahoch. Výška zmluvnej pokuty v predmetnej veci s prihliadnutím na všetky argumenty bola dojednaná platne, to
žalovaný ani nespochybňuje a v primeranej výške. Dojednanie 0,05 % p. a. považuje za bežnú pisársku chybu, zo všetkých okolností vyplýva, že sa jednalo o denný úrok.
8. Z doterajšieho priebehu konania tu súd uvádza podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa nároku, ktorý je aktuálne predmetom tohto konania.
9. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník sa dojednali na poskytnutí bezúročnej pôžičky vo výške 250 000 eur veriteľom dlžníkovi v deň podpisu zmluvy. V čl. II. zmluvy o pôžičke označenom ako Vrátenie pôžičky bolo dojednané: „Dlžník je povinný vrátiť celú pôžičku veriteľovi (v zmluve aj „pohľadávka“) najneskôr do 30.7.2015. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude bezúročná. V prípade, ak dlžník nesplatí pôžičku v deň, keď sa stane pohľadávky z poskytnutia pôžičky splatnou, je povinný zaplatiť veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % p. a. za každý deň omeškania. Dlžník výslovne súhlasí s takouto výškou zmluvnej pokuty. Dlžník je oprávnený splácať pôžičku aj čiastočne. Dlžník je oprávnený pôžičku splatiť aj pred dňom splatnosti pôžičky.“
10. Z výpisu z účtu žalobcu č. 2617292719 bolo preukázané, že dňa 26.8.2015 bola na tento účet pripísaná platba vo výške 30 107,92 eur od žalovaného s popisom vrátenie pôžičky: istina 30 000 eur, úroky z omeškania 107,92 eur.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 13.4.2021 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D., obec G. D., F. G. D., a to pozemky – parcely registra „C“ parc. č. 254/18 o výmere 415 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 254/37 o výmere 174 m2 – záhrada a rodinný dom s. č. 7 na parcele č. 254/18 vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve H. I. J., K. E., nar. X.X.XXXX titulom darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zapísanej pod V 593/2021- č.z. 86/21. V časti C ťarchy predmetného listu vlastníctva je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva v prospech žalovaného a D. E., K. J., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom F. X/XX, D., V 593/2021- č.z. 86/21.
12. Z totožného výpisu z listu vlastníctva ako podľa predchádzajúceho bodu vyhotoveného k 22.8.2021 vyplýva, že ako výlučný vlastník nehnuteľností je zapísaný L. M., K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX M.. Ako titul nadobudnutia je tu uvedené: Kúpna zmluva V 2139/2021 - č.z. 205/21, Dohoda o zrušení vecného bremena V 2481/2021 - č.z. 226/21. V časti C listu vlastníctva nie je zapísaná žiadna ťarcha.
13. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti MIROSLAV PETROVIČ, s.r.o., IČO: 51 151 898, so sídlom Obycká 7/99, 951 93 Machulince vyplýva, že jej spoločníkmi boli od 13.10.2017 do 8.6.2022 D. E. a D. E., obaja bytom F. X/XX, XXX XX D.. Od 9.6.2022 je jediným spoločníkom tejto spoločnosti D. D., bytom F. X/XXX, XXX XX D.. Konateľmi spoločnosti sú od vzniku spoločnosti naďalej D. E. a D. E..
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
18. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
19. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia. O ostatných nárokoch žalobcu uplatnených v žalobe zo dňa 16.5.2017 už bolo právoplatne rozhodnuté.
20. Účelom zmluvnej pokuty upravenej v ustanoveniach § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu záväzku hrozbou majetkovej sankcie. Zmluvná pokuta predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda alebo nie.
21. S ohľadom na doterajší priebeh konania a s poukazom na právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 19C/50/2017- 420 zo dňa 20.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Cdo/216/2022 zo dňa 27.9.2023 súd konštatuje, že bolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 20.12.2022, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 250 000 eur. Bolo zároveň preukázané, že žalovaný časť pôžičky v sume 30 000 eur žalobcovi vrátil, zostávajúca nesplatená istina predstavuje sumu vo výške 220 000 eur. Zmluvu o pôžičke zo dňa 20.12.2012 považuje súd za riadne uzavretý, platný právny úkon, v ktorom si strany sporu dojednali vzájomné práva a povinnosti. Okrem iného z nej vyplýva právo žalobcu ako veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie pôžičky najneskôr do 30.7.2015 (podľa zmluvy deň splatnosti). Súčasťou tejto písomne uzavretej zmluvy o pôžičke bolo dojednanie strán sporu o tom, že žalovaný ako dlžník je povinný v prípade nesplatenia pôžičky v deň splatnosti zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi aj zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, súd vychádzal z ustanovenia čl. II. Zmluvy o pôžičke, kde bola zmluvná pokuta dojednaná vo výške „0,05 % p. a. za každý deň omeškania“. Súd prvej inštancie už v prvom rozsudku (rozhodnutie č. k. 19C/50/2017 – 420 zo dňa 20.10.2021) žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu v sadzbe 0,05 % denne, čo bolo v súlade s petitom žaloby a takto vymedzenú sadzbu súd považoval aj za súladnú s dojednaním zmluvných strán v zmluve o pôžičke. Z doslovného znenia uvedeného zmluvného dojednania by síce mohla vniknúť pochybnosť o tom, akú vysokú zmluvnú pokutu si žalobca a žalovaný dojednali, keď na jednej strane je tu zmienka o úroku „za každý deň omeškania“ a zároveň o úroku „p. a.“, čo je ročný úrok, súd však tento úrok od samotného začiatku vnímal ako úrok v sadzbe 0,05 % denne, a preto sa tejto nezrovnalosti ani v odôvodnení uvádzaného rozhodnutia bližšie nevenoval. Podľa názoru súdu je pojem „denne“ podstatne zreteľnejší a zrozumiteľnejší ako skratka „p. a.“ Pokiaľ by bola zmluvná pokuta dojednaná v sadzbe 0,05 % ročne, išlo by o zmluvnú pokutu veľmi nízku a v takto dojednanej výške by neplnila svoj účel. Súd dospel k záveru, že strany sporu sa dojednali na zmluvnej pokute v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania aj vzhľadom na postoj a vyjadrenia žalovaného v tomto konaní, ktorý už v podanom odpore namietal, že žalobcovi nesvedčí právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Žalovaný uvedené bližšie neodôvodnil, neargumentoval inou dohodnutou výškou zmluvnej pokuty. Aj zo správania žalovaného je tak zrejmé, že samotný žalovaný vychádzal z toho, že zmluvná pokuta bola dojednaná v sadze 0,05 % denne a nie ročne. Pokiaľ mal žalovaný za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná v inej výške, mal na túto skutočnosť upozorňovať už od začiatku konania.
22. Zmluvná pokuta v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania v prejednávanom spore predstavuje ročnú zmluvnú pokutu v sadzbe 18,25 %. S poukazom na právne závery dovolacieho súdu zostala primeranosť v tejto výške ustálenej zmluvnej pokuty sporná. Vzhľadom na ustanovenie §545a Občianskeho zákonníka súd zvažoval, či je namieste aplikovať moderačné právo, ktoré súdu umožňuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Súd preto skúmal, či je zmluvná pokuta v sadzbe 18,25 % ročne z dlžnej sumy primeraná. Vychádzajúc z rozhodnutia dovolacieho súdu v tomto spore súd uvádza,
že primeranosť zmluvnej pokuty neposudzoval jej porovnávaním s priznanými zmluvnými pokutami v obchodnoprávnych sporoch v iných veciach.
23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 11.4.2022, sp. zn. 41C/45/2020, v ktorom súd v civilnej veci dospel k záveru o primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 73 % ročne z nezaplatenej istiny, čo je podstatne viac ako v prejednávanom spore. V inej veci, a to rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2008, sp. zn. 2 Cdo 172/2007 nepovažoval najvyšší súd za neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania s tým, že takáto výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí pripustil aj dojednanie zmluvnej pokuty vo výške, ktorá pri dlhotrvajúcom omeškaní dlžníka presiahne výšku zabezpečenej pohľadávky (v danom prípade výsledná výška zmluvnej pokuty predstavovala viac než trojnásobok zabezpečenej pohľadávky). Najvyšší súd tu ďalej uviedol, že „primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu; závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci.“ Nutnosť skúmať individuálne okolnosti každého prípadu akcentoval najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (napr. uznesení z 8.12.2010, sp. zn. 2Obdo/39/2010, rozsudku z 29.3.2007, sp. zn. 3Cdo/130/2006).
24. V spore, ktorý je predmetom tohto konania súd dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimeraná. Je potrebné si uvedomiť, že pôžička bola dojednaná medzi dvomi fyzickými osobami, ktoré mali v právnom vzťahu rovnaké postavenie. Nešlo tu o vzťah spotrebiteľa a dodávateľa, kde je aj zo strany súdu potrebná osobitá ingerencia pri skúmaní zmluvy a podmienok v nej dohodnutých, a pri ktorom právnom vzťahu (spotrebiteľskom) sa uplatňujú špecifické platnou právnou úpravou stanovené limity týkajúce sa jednak najvyššej prípustnej odplaty ako aj sankcií vyžadovaných veriteľom v prípade omeškania dlžníka – spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Pokiaľ by súd stranami dojednanú sadzbu zmluvnej pokuty 18,25 % ročne porovnal napr. so sadzbami úverov poskytovaných bankami a nebankovými inštitúciami v čase uzavretia zmluvy o pôžičky, teda v roku 2012, tak táto sadzba je síce vyššia ako bola priemerná úroková miera úverov (december 2012 – 11,19 % ročne), avšak tu si treba uvedomiť, že nejde o odplatu za poskytnutie peňazí, ale ide o sankciu spojenú s nevrátením pôžičky riadne a včas. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že pôžička bola žalovanému poskytnutá bezúročne a pokiaľ by ju žalovaný vrátil žalobcovi v lehote splatnosti tak, ako sa v zmluve o pôžičke zaviazal, okrem vrátenia samotnej istiny (ktorú mimochodom mohol dva a pol roka bezúročne využívať) by nemusel žalobcovi platiť nič navyše. Nemožno pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda zdôrazňujúcou plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie. Hoci vzhľadom na výšku dlžnej sumy a jej nevrátenie počas dlhého obdobia bude celková výška zmluvnej pokuty nie zanedbateľnou čiastkou, uvedené nemôže byť dôvodom, pre ktorý by ju sú žalobcovi nepriznal. Výsledná výška zmluvnej pokuty je totiž dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula (a stále plynie) odo dňa splatnosti pohľadávky žalobcu do jej zaplatenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.7.2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019, z ktorého cituje: „Dlžník, ktorý (vedome) dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní si zmluvné povinnosti), nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho pristúpi súd k uplatneniu moderačného práva.“ Nutné je tiež poukázať aj na správanie žalovaného, ktorý namiesto snahy svoje záväzky voči žalobcovi vyrovnať, realizuje úkony, ktorými sa zbavuje majetku. Žalobca výpisom z listu vlastníctva a výpisom z obchodného registra preukázal svoje tvrdenia o tom, že žalovaný sa zbavil dvoch významných zložiek svojho majetku, a to rodinného domu s. č. 7 s priľahlými pozemkami v obci Machulince a obchodného podielu v spoločnosti MIROSLAV PETROVIČ, s.r.o. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam nevyjadril. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá záujem o plnenie svojich povinností voči žalobcovi, naopak zámerne sa usiluje o dosiahnutie nevymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky.
25. Zhrnúc vyššie uvedené možno dospieť k záveru, že strany sporu sa dohodli na povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný zmluvnú povinnosť porušil, keď pôžičku žalobcovi v dojednanej lehote splatnosti v celom
rozsahu nevrátil. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je daný, dohodnutá výška zmluvnej pokuty nie je neprimeraná a je namieste ju žalobcovi priznať v súlade s petitom žaloby. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia. Sadzbu 0,05 % za každý deň omeškania považoval súd stranami dojednanú, čo súd odôvodnil vyššie, išlo o sadzbu dojednanú za každý deň omeškania a nie ročnú sadzbu. Bolo preukázané omeškanie žalovaného so zaplatením čiastky v sume 220 000 eur, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto čiastky je dôvodný. Za preukázané súd považoval aj dojednanie o splatnosti pôžičky do 30.7.2015, čo žalovaný v časti istiny vo výške 220 000 eur nedodržal, túto sumu žalobcovi nevrátil do dnešného dňa. Pokiaľ si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty počnúc dňom 27.8.2015, je tento nárok dôvodný, pretože žalovaný sa po splatnosti pôžičky nachádzal s plnením svojej peňažnej povinnosti voči žalobcovi v omeškaní. Žalobu v časti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ako dôvodnú, a preto jej vyhovel.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalobca, zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, preto súd priznal žalobcovi voči žalovaného náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Podľa pomeru úspechu rozhodoval súd aj o náhrade trov štátu a na ich náhradu zaviazal procesne neúspešného žalovaného. Pokiaľ ide trovy konania v časti, v ktorej súd konanie zastavil, tu súd posudzoval, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 554,70 eur bezdôvodne a len preto, že si svoj nárok zle vyčíslil, možno mu preto pričítať zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Vzhľadom k tomu, že z predmetu sporu ide len o nepatrnú časť (0,24 %), súd zavinenie žalovaného na zastavení konania v tejto časti osobitne nezohľadňoval. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.