Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-45-2020.pdf
PDF · 137.07 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Ž., zastúpený JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Mostová 33, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený JUDr. Mgr. Dušanom Divkom, MBA, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, v spore o zaplatenie 5.670,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne od 13.09.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 9.410,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 13.09.2019 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 670,- eur (vyčíslenej ku dňu podania žaloby), zmluvnej pokuty vo výške 10,- eur denne odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby (žaloba podaná dňa 18.11.2019) do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že strany sporu dňa 13.08.2019 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú sumu vo výške 6.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 12.09.2019. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky výzvou zo dňa 16.09.2019. Žalovaný výzvu neprevzal. Žalovaný žalobcovi splatil sumu 1.000,- eur (21.08.2019), čím splatiť časť istiny v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Zvyšnú časť žalovaný nezaplatil, čím sa dostal do omeškania. V zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 10,- eur denne za každý deň omeškania, až do splatenia istiny. V dôsledku porušenia zmluvných povinností vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.09.2019 do zaplatenia. K zmluvnej pokute žalobca uviedol, že túto si ku dňu podania návrhu uplatňuje vo výške 670,- eur (z dôvodu formulárového podania) a následne si zmluvnú pokutu uplatňuje od dňa nasledujúceho po podaní žaloby, t.j. od 19.11.2019 vo výške 10,- eur denne až do jej zaplatenia (čo nebolo možné uviesť do príslušného formulára). Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz sp.zn. 17Up/1453/2019 zo dňa 06.12.2019. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor. V podanom odpore uviedol, že si od žalobcu peniaze nepožičal, tieto neprevzal a ani mu časť pôžičky nezaplatil. Zmluvu o pôžičke, čestné prehlásenie bez riadnej kontroly podpísal na notárskom úrade. Žalobca využil jeho dôveru, keď mu prerábal byt, tvrdiac, že ide o dokumenty potrebné k prerábke bytu. Žalobcovi dôveroval, čo žalobca zneužil na podvodné konanie voči jeho osobe a preto žalovaný žiada súd o právnu ochranu. Žalovaný poukázal na to, že dňa 18.12.2019 podal na žalobcu trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ v Žiline, ktoré začalo vo veci konať pod Č. B.-XXXX/X-D.-F.-XXXX.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovanému byt nerekonštruoval, len mu poskytol kontakt na murára, vodára, elektrikára a sadrokartonistu. Vybavil mu vyhlásenie správcu so súhlasným stanoviskom na rekonštrukciu a nákres pôdorysu bytu. Žalovaný požiadavku na pôžičku odôvodnil rekonštrukciou bytu, zaplatením niekoľkých vecí a vyplatením manželky z polovice auta. Dňa 13.08.2019 došlo k podpisu zmluvy o pôžičke na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej. Žalobca žalovanému odovzdal sumu 6.000,- eur, pričom žalovaný podpísal príjmový doklad. Nakoľko išlo o vyplatenie v hotovosti, žalovaný podpísal aj čestné prehlásenie toho istého dňa na notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej. Žalovaný vedel o existencii pôžičky, o čom svedčí aj mailová komunikácia zo dňa 23.08.2019, v ktorej žalovaný explicitne žiada žalobcu, aby o pôžičke nikomu nehovoril, že je to jeho súkromná záležitosť. Skutočnosť, že žalobca prevzal od žalovaného 1.000,- eur preukazuje príjmový doklad, ktorý žalobca vystavil žalovanému. Žalovaný ho následne požiadal o vydanie čestného prehlásenia, ktoré žalobca vystavil, overil u notára a spolu s revíznou správou a nákresom pôdorysov zaslal žalovanému doporučene. Zásielka sa žalobcovi vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca na doporučenú zásielku upozornil žalovaného v sms komunikácii zo dňa 02.09.2019. Žalovaný žiadal predĺžiť splatnosť pôžičky, čo žalobca odmietol, preto mu žalovaný navrhol, aby pôžičku „predal“. Dňa 16.09.2019 zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie, na čo ho upozornil aj sms správou dňa 07.10.2019. Žalovaný si opätovne zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný sa o pôžičke zdôveril V.. Y. C., od ktorého si rovnako požičal. Žalobca mal za to, že žalovaný vedel o existencii pôžičky, vedel aké dokumenty podpisuje u notára. Uviedol, že žalovaný existenciu tejto pôžičky nepopieral a že do záväzkového vzťahu vstúpil na základe svojej slobodnej a vážnej vôle. Žalobca poukázal tiež na to, že poverený zamestnanec notárskeho úradu sa vždy jasne a zrozumiteľne pýta, aké dokumenty sa idú overovať, koľko osôb bude prítomných a koľko podpisov sa bude overovať. Žalovaný musel na notárskom úrade vysloviť požiadavku, že chce podpisy na predložených dokladoch uznať za vlastné. Vlastnoručný a notárom overený podpis žalovaného na predložených dokladoch je jasným a zrozumiteľným prejavom vôle žalovaného a práve osvedčenie pravosti podpisu notárom možno považovať za spôsob nevzbudzujúci pochybnosť o pravosti podpisu žalobcu. Žalobca poukázal na § 34, § 35 ods. 1, § 40a, § 49a a § 415 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný v súlade s princípom zmluvnej autonómie vstúpil do záväzkového vzťahu so žalobcom a na základe individuálneho a slobodného rozhodnutia prebral na seba práva a povinnosti. Pokiaľ dokumenty nečítal, svojou hrubou nedbanlivosťou zanedbal prevenčnú povinnosť, preto musí znášať následky s tým spojené. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia nepreukázal.
4. Žalovaný v duplike poprel, že vedel čo je obsahom dokumentov, ktoré podpisoval na notárskom úrade. Žalobca mu uviedol, že ide o dokumenty, ktoré treba podpísať pre potreby stavebného úradu. Žalobca mu dokumenty neukázal, na výzvu pracovníčky notárskeho úradu ich podpísal. Do dokumentov nenahliadol. Do notárskeho úradu sa vrátili podpísať ďalšie dokumenty, predpokladal, že opätovne ide o doklady pre potreby stavebného úradu. Podpísal ich bez toho, aby ich čítal. To sa týkalo aj príjmového dokladu. Keď ho podpisoval, tento nebol vyplnený. Žalobca ho úmyselne uviedol do omylu, aby sa na jeho úkor obohatil. Preto podal trestné oznámenie, ktoré bolo vyšetrovateľkou I.. V.. Z. D. odmietnuté pre nedostatok dôkazov. Len medzi rečou mu vyšetrovateľka uviedla, že žalobca takto podviedol viacero Žilinčanov. Žalovaný zdôraznil, že žiada súd o ochranu a nápravu tejto na ňom spáchanej krivdy. Po skončení vojenčiny sa zamestnal a do dnešného dňa čestne pracoval, nikdy nikoho neklamal a vôbec ho nenapadlo, že ho žalobca takto jednoducho dobehne a oberie o ťažko zarobené peniaze. Žalobcovi slepo dôveroval. Jednu takúto podvodnú pôžičku už spláca V.. Y. C.. Opätovne zdôraznil, že od žalobcu si nič nepožičal, žiadne finančné prostriedky neprevzal a údajnú splátku pôžičky žalobcovi nezaplatil. V ďalšom uviedol, že jeho príjem v čistom mesačne dosahuje výšku 780,- eur, pričom z tejto čiastky uhrádza mesačne: výživné na syna Lukáša vo výške 150,- eur, životnú poistku vo výške 45,- eur, splátku práčky vo výške 20,- eur, podvodnú pôžičku V.. Y. C. vo výške 229,- eur, inkaso a náklady na byt vo výške 60,- eur, teda spolu mesačne 504,- eur. Zostáva mu necelých 280,- eur. Preto žiadal, aby súd
žalobu zamietol a priznal mu nárok na trovy konania. Alternatívne navrhol, aby súd výšku istiny, ako aj príslušenstva primerane znížil a moderoval v súlade s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, najmä však s ohľadom na to, ako ku pôžičke došlo, ako aj s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery, jeho spôsobilosť v čase uzavretia údajnej pôžičky, ako aj s prihliadnutím na pomery a správanie sa žalobcu nielen k nemu, ale aj k iným podvedeným tretím osobám a to tak, že túto len v súdom moderovanej časti istiny by bol povinný splácať v splátkach vo výške do 50,- eur mesačne, s tým, že by súd následne z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
5. Na pojednávaní konanom dňa 11.04.2022 žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby v súlade so svojimi písomnými vyjadreniami. K vyjadreniam právneho zástupcu žalovaného a žalovaného na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tieto sú len v rovine tvrdení, naviac podávané značne emotívnym spôsobom. Trestné oznámenie nebolo odmietnuté ani nie tak pre nedostatok dôkazov, ale preto, že v trestnom konaní sa nerieši občianskoprávna alebo obchodnoprávna zodpovednosť. Poukázala na znenie predmetného uznesenia, v ktorom bolo vyšetrovateľom konštatované, že „Mám za to, že I. Q. si oprávnene uplatňuje nárok na vrátenie peňazí, ktoré požičal I. I., čo je podložené viacerými dôkazmi“.
6. Žalovaný na pojednávaní zotrval na tvrdení o podvodnom konaní zo strany žalobcu, ako aj požiadavke, aby súd, pokiaľ uzná žalobu za dôvodnú, v zmysle písomných vyjadrení žalovaného moderoval výšku istiny a príslušenstva a prihliadal na okolnosti na strane žalobcu a žalovaného s tým, že rozhodne o povinnosti žalovaného dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach vo výške do 50,- eur mesačne. Žalovaný opätovne namietal platnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 13.08.2019, čestného prehlásenia a príjmového dokladu zo dňa 13.08.2019, tieto boli podpísané v nevedomosti s tým, že podľa názoru právneho zástupcu žalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Podané trestné oznámenie bolo odmietnuté pre nedostatok dôkazov.
7. Súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vypočul žalobcu i žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 13.08.2019 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že predmetom pôžičky bola suma 6.000,- eur, ktorú podľa čl. II bodu 2 veriteľ poskytne v hotovosti k rukám dlžníka pri podpise zmluvy s tým, že dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie peňažných prostriedkov od veriteľa. V čl. II. bod 4 predmetnej zmluvy sa dlžník zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť do 12.09.2019. Podľa čl. II bodu 6 zmluvy veriteľ poskytol finančné prostriedky dlžníkovi bezúročne. V čl. II bode 7 zmluvy si zmluvné strany pre prípad, že dlžník z akéhokoľvek dôvodu nevráti veriteľovi istinu riadne a včas, dojednali zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur denne za každý deň omeškania až do úplného vrátenia istiny. Zo znenia tohto bodu ďalej vyplýva, že dlžník svojim podpisom vyhlasuje, že na výške zmluvnej pokuty uvedenej v predchádzajúcej vete sa s veriteľom výslovne dohodol, súhlasí s ňou, a nemá voči jej výške žiadne výhrady ani námietky a nepovažuje jej výšku za neprimeranú. Predmetná zmluva o pôžičke bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom pravosť podpisov bola osvedčená na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej dňa 13.08.2019.
9. Z čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 13.08.2019 súd zistil, že týmto prehlásením žalovaný vyhlásil, že plne súhlasí so Zmluvou o pôžičke zo dňa 13.08.2019 uzatvorenou medzi ním ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom s tým, že pri podpise zmluvy o pôžičke mu bola dňa 13.08.2019 odovzdaná suma 6.000,- eur. Predmetné čestné prehlásenie bolo podpísané žalovaným, pričom pravosť podpisu žalovaného bola osvedčená na notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej dňa 13.08.2019.
10. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.08.2019 zistil, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 6.000,- eur, účel: pôžička zo dňa 13.08.2019.
11. Z čestného prehlásenia V.. Y. C. zo dňa 04.06.2020 súd zistil, že menovaný čestne prehlásil, že má vedomosť o existencii pôžičky, ktorú si zobral žalovaný od žalobcu s tým, že nebol osobne pri podpisovaní predmetnej zmluvy o pôžičke a nevie za akých podmienok, kedy, v akej výške a akým
spôsobom došlo k naplneniu tejto zmluvy o pôžičke. Pravosť podpisu menovaného bola osvedčená dňa 04.06.2020 na notárskom úrade JUDr. Zuzany Kolembusovej.
12. Z výzvy na vrátenie poskytnutej pôžičky zo dňa 16.09.2019 adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 5.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 10,- eur denne od 13.09.2019 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.09.2019 do zaplatenia titulom nesplatenej pôžičky poskytnutej vo výške 6.000,- eur (čiastočne uhradenej dňa 21.08.2019 vo výške 1.000,- eur) na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.08.2019. Z kópie doručenky vyplýva, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z kópie podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola odovzdaná na prepravu dňa 16.09.2016.
13. Uznesením vyšetrovateľky OR PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície, zo dňa 07.02.2020 pod Č.:B.- XXXX/X-D.-F.-XXXX bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. trestné oznámenie žalovaného odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por.
14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
18. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
20. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. V prejednávanej veci sa žalobca okrem iného domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.000,- eur titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 13.08.2019.
24. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej lehoty veci rovnakého (toho istého) druhu. Pre platnosť tohto záväzku sa nevyžaduje osobitná forma, môže byť písomná, ústna alebo konkludentná, t.j. vyplývajúca z konaní daných subjektov záväzkového vzťahu. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami vzťah z pôžičky. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o pôžičke a zo strany žalobcu ako veriteľa aj došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky. V konaní nebolo sporné, že žalovaný predmetnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 13.08.2019 podpísal, pričom zmluva o pôžičke obsahuje prehlásenie dlžníka/žalovaného, že prevzatie pôžičky potvrdzuje svojím podpisom na zmluve. Pravosť podpisov zmluvných strán na zmluve bola úradne overená. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný podpísal aj čestné prehlásenie zo dňa 13.08.2019, v ktorom vyhlásil, že pri podpise zmluvy o pôžičke mu bola dňa 13.08.2019 odovzdaná suma 6.000,- eur. Pravosť podpisu dlžníka/žalovaného bola rovnako úradne overená. Žalobca v konaní predložil aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.08.2019, v ktorom žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy 6.000,- eur poskytnutej mu z titulu peňažnej pôžičky. Existencia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke, ako aj poskytnutie peňažných prostriedkov (hoci nie v konkrétnej výške) podporne vyplýva aj z obsahu žalobcom predloženej sms komunikácie, pričom žalovaný na pojednávaní potvrdil, že sa jedná o jeho služobné telefónne číslo.
26. Žalovaný uzatvorenie zmluvy o pôžičke a poskytnutie finančných prostriedkov v konaní popieral. Obrana žalovaného v konaní bola založená na tvrdení, že mu nebol známy obsah dokumentov (zmluva o pôžičke, čestné prehlásenie), ktoré v rozhodný deň podpisoval na notárskom úrade (podpísal ich bez toho, aby ich čítal), pričom mal byť zo strany žalobcu uvedený do omylu v otázke ich obsahu, takže sa domnieval, že sú to doklady vyhotovené pre potreby stavebného úradu. K príjmovému pokladničnému dokladu uviedol, že keď ho podpisoval, tento nebol vyplnený. Súd takto postavenej obrane žalovaného neuveril. Aj za predpokladu, že by žalovaný zmluvu o pôžičke nečítal, len ťažko možno uveriť, že si pri podpise zmluvy o pôžičke nevšimol, že priamo pod menom žalobcu je uvedené veriteľ a pod jeho menom je uvedené dlžník. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie zo dňa 13.08.2019, je to zhruba 15 riadkový dokument, teda oboznámenie sa s jeho obsahom je doslova otázkou niekoľkých minút. Naviac z textu priamo vyplýva, že žalovaný súhlasí so zmluvou o pôžičke a že pri podpise zmluvy o pôžičke mu bola odovzdaná suma 6.000,- eur. Nejde o rozsiahly, neprehľadný dokument, ktorého obsah by bol koncipovaný zavádzajúcim spôsobom znemožňujúcim bez ťažkostí pochopiť jeho obsah. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu, súdu až absurdne vyznieva tvrdenie žalovaného, že tento podpisoval nevyplnený. Opätovne ide o doklad, z ktorého je jednoznačne zrejmý jeho účel, pričom žalovaný neuviedol žiaden dôvod, prečo by nevyplnený príjmový pokladničný doklad podpisoval. Pri predpokladanej minimálnej miere opatrnosti je nepravdepodobné podpísanie nevyplneného príjmového pokladničného dokladu. Žalovaný teda nie raz, ale tri krát svojim podpisom potvrdil prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ho žalobca v otázke obsahu dokumentov úmyselne uviedol do omylu, možno konštatovať, že jeho tvrdenia zostali len v rovine tvrdení nepreukázaných. Súdu neposkytol žiaden dôkaz, ktorý by takéto konanie žalobcu preukazoval.
27. V súvislosti s dôkazným bremenom žalovaného súd uvádza, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
28. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej
skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).
29. Na základe uvedeného bol dôvodný záver, že žalovaný v otázke úmyselného uvedenia do omylu žalobcom a tým absencie nielen vôle, ale aj potreby uzavretia zmluvy o pôžičke, ako aj v tvrdení, že nikdy žiadne finančné prostriedky od žalobcu neprevzal, neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že konanie žalobcu naplnilo skutkovú podstatu trestného činu podvodu, jeho tvrdenie vyvracia spôsob rozhodnutia vyšetrovateľa OR PZ v Žiline o jeho trestnom oznámení jeho odmietnutím v podstate s odôvodnením, že trestné konanie nie je prostriedkom na riešenie súkromnoprávnych sporov. Žalovaný v konaní navrhol vypočuť príslušnú vyšetrovateľku, I.. V.. Z. D. dôvodiac, že z jej strany mu bolo oznámené, že sa obdobného (podvodného) konania mal žalobca dopustiť aj voči iným osobám, a tiež navrhol v tomto zmysle vyžiadať od OR PZ Žilina správu o prípadných takýchto trestných oznámeniach na žalovaného. Uvedené návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania súd na pojednávaní zamietol. Konanie žalobcu voči tretím osobám majúce znaky podvodného konania samé o sebe nie sú v prejednávanej veci relevantné. Mohli by síce vyvolať možné pochybnosti o dôveryhodnosti konania žalobcu, bez ďalšieho by však nestačili na vyslovenie rovnakého záveru aj vo vzťahu k žalovanému. Žalobca v konaní navrhol ako svedka vypočuť V.. Y. C.. Súd žalobcu oznámením zo dňa 25.08.2020, ako aj zo dňa 03.03.2022, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.09.2020, resp. dňa 17.03.2022, upozornil na znenie § 197 CSP. Žalobca prítomnosť svedka na pojednávaní nezabezpečil, ani nepožiadal súd o jeho predvolanie, preto súd jeho návrh na vykonanie dokazovania na pojednávaní zamietol.
30. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd výšku istiny, ako aj príslušenstva primerane znížil a moderoval v súlade s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, najmä však s ohľadom na to, ako ku pôžičke došlo, ako aj s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovaného, jeho spôsobilosť v čase uzavretia údajnej pôžičky, ako aj s prihliadnutím na pomery a správanie sa žalobcu nielen k nemu, ale aj k iným podvedeným tretím osobám a to tak, že túto len v súdom moderovanej časti istiny by bol povinný splácať v splátkach vo výške do 50,- eur mesačne s tým, že by súd následne z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
31. Pokiaľ ide o moderovanie výšky istiny, súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva oprávnenie súdu znížiť istinu, t.j. nepriznať dôvodne uplatnený nárok veriteľa na peňažné plnenie. Dlžník je vždy povinný vrátiť to, čo mu veriteľ preukázateľne požičal. Je výlučne len na veriteľovi či a v akej výške si nárok voči dlžníkovi bude uplatňovať.
32. Na základe uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 5.000,- eur titulom poskytnutej pôžičky za dôvodný a v tomto rozsahu žalovanému uložil povinnosť predmetnú sumu žalobcovi zaplatiť. Podľa § 517 ods. 2 OZ súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 5.000,- eur s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. od 13.09.2019 do zaplatenia. Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplýva splatnosť poskytnutej pôžičky do 12.09.2019. Žalovaný v konaní popieral nielen uzavretie zmluvy o pôžičke a prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu, ale aj akúkoľvek úhradu žalobcovi (žalobcom v tvrdenej sume 1.000,- eur), teda súd mal za nesporné, že žalovaný poskytnuté finančné prostriedky v zmluvne dojednanej lehote, t.j. do 12.09.2019 nevrátil. Žalovaný sa teda dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po lehote splatnosti, t.j. od 13.09.2019 bol v omeškaní.
33. Žalobca si v konaní uplatňoval tiež nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá v zmysle čl. II bod 7 zmluvy o pôžičke bola dojednaná vo výške 10,- eur za každý deň omeškania a to až do úplného vrátenia istiny.
34. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď sa dlžník, ktorý svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, ocitne v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), sa zabezpečenie záväzkov môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené.
Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; popri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
35. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná; nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 OZ.
36. Súd teda skúmal, či dojednaná zmluvná pokuta 10,- eur za každý deň omeškania, t.j. 0,17 % denne z dlžnej sumy, resp. 60,80 % ročne nie je neprimeraná, v rozpore s dobrými mravmi, resp. či odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom.
37. Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
38. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 OZ je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.
39. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Nemožno pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda, v súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie.
40. Žalovaný namietal, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 10,- eur denne (0,17 % denne z dlžnej sumy), čo predstavuje 60,8 % ročne z dlžnej sumy je neprimeraná. Súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Súd mal naopak za to, že takáto výška dohodnutej zmluvnej pokuty nie je neprimeraná, ani v rozopre s dobrými mravmi, neobchádza zákon, ani sa mu neprieči. Je potrebné poznamenať, že ustálená judikatúra považuje za primerané aj zmluvné pokuty dohodnuté v oveľa vyššej výške, napr. 1% denne, t.j. 365 % ročne (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Cdo 172/2007, 2Obdo/39/2010, 8Cdo/174/2020), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (sp. zn. 33Odo/61/2005), ako aj zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (sp. zn. 33Odo/1779/2006). Záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty bol vyslovený v prípadoch, keď zmluvná pokuta bola napr. vo výške 100.000,- Sk/3.319,- eur k hodnote zabezpečovanej povinnosti 3.000,- Sk/99,58 eur (sp. zn. 3Cdo/130/2006),
resp. zmluvná pokuta vo výške 13 % denne z dlžnej sumy (sp. zn. 1ObdoV/93/2004). Z uvedeného dôvodu zmluvná pokuta dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným vo výške 10,- eur denne, čo je 0,17 % denne z dlžnej sumy, resp. 60,8 % ročne z dlžnej sumy, nedosahuje mieru neprimeranosti a to ani vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Zmluva o pôžičke bola dojednaná ako bezúročná pôžička, s presne stanovenou lehotou splatnosti do 12.09.2019 (t.j. do jedného mesiaca). Zmluvná pokuta bola dojednaná ako jediný zabezpečovací prostriedok veriteľa a to určitým a zrozumiteľným spôsobom, t.j. jej presne stanovenou výškou 10,- eur za každý deň omeškania. Vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, pôžička vo výške 6.000,- eur, pri bezúročnosti poskytnutej pôžičky, zmluvná pokuta vo výške 10,- eur denne, ako jediný zabezpečovací inštitút veriteľa, nie je podľa súdu zmluvnou pokutou neprimeranou. Výška zmluvnej pokuty v prejednávanej veci podľa súdu nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť.
41. V posudzovanej veci bola konečná výška zmluvnej pokuty plne závislá na dobe, po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú sám zmluvne prevzal. Výsledná výška zmluvnej pokuty, predstavujúca viac než 100% zabezpečenej pohľadávky je totiž dôsledkom dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky do rozhodnutia súdu (941 dní). Preto súd pri hodnotení primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty musel vychádzať tak zo sadzby ako aj z dĺžky omeškania. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku.
42. Je potrebné prihliadnuť na to, že pri zmluvnej pokute vo výške 10,- eur denne, ak by žalovaný bol v omeškaní len zopár dní resp. týždňov, zmluvná pokuta stanovená formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, by v konečnom dôsledku nepredstavovala sumu v žalovanej výške. Celková výška zmluvnej pokuty tak dosiahla sumu 9.410,- eur (ku dňu rozhodnutia súdu) len v dôsledku dlhodobého omeškania žalovaného. Tu totiž konečná výška zmluvnej pokuty plne závisela od doby, po ktorú žalovaný ako dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplnil - čím dlhšia bola doba omeškania, tým vyššiu výšku zmluvná pokuta dosiahla. Inak povedané neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú či mesačnú sadzbu zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Žalovaný mohol zabrániť nárastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnil svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu žalobcovi, na ktorú sa zmluvne zaviazal (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.11.2006, sp. zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.06.2009, sp. zn. 33Odo/1779/2006). V zásade dlžník nemôže úspešne namietať rozpor dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, ak on sám mohol zabrániť nárastu celkovej výšky zmluvnej pokuty práve splnením si jeho zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Posudzovanie samotnej konečnej výšky zmluvnej pokuty by odporovalo účelu zmluvnej pokuty a neoprávnene by zvýhodňovalo dlžníka, keď zvyšovanie výhodnosti jeho pozície pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty by tak bolo priamo úmerné dĺžke neplnenia si jeho povinnosti a čím dlhšie by si dlžník neplnil svoje povinnosti, potom by bola väčšia pravdepodobnosť, že dohoda o zmluvnej pokute bude posudzovaná ako neprimeraná.
43. Pokiaľ právny zástupca žalovaného v konaní argumentoval dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ich existenciu súd v konaní nemal za preukázanú. Spôsob uzavretia zmluvy o pôžičke majúci napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu zostal len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení žalovaného, ktorá skutočnosť napokon vyplýva aj zo spôsobu vybavenia trestného oznámenia žalovaného jeho odmietnutím. Právny zástupca žalovaného tiež poukázal na spôsobilosť žalovaného v čase uzavretia pôžičky. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že v čase po rozvode bol fyzicky a psychicky na dne a vôbec si neuvedomoval svoje konanie. Všetky finančné operácie a zmluvné veci počas manželstva robila bývalá manželka, vrátane internetbankingu. Súd sa ani s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že v čase uzavretia pôžičky chodil do práce, prerábal byt, teda robil obvyklé činnosti nenaznačujúce, že by sa nachádzal v stave, za existencie ktorého nebol schopný
uvedomovať si následky svojho konania. Dôkazy na preukázanie svojho nepriaznivého psychického stavu súdu nepredložil.
44. Na základe uvedených skutočností, po prijatí záveru, že dojednaná zmluvná pokuta nie je v rozpore s dobrými mravmi, resp. nie je ani neprimeraná, súd priznal žalobcovi nárok na jej zaplatenie vo výške 9.410,- eur. Uvedenú výšku dosiahla zmluvná pokuta v dôsledku dlhodobého omeškania žalovaného. Do rozhodnutia súdu bol žalovaný v omeškaní so zaplatením 941 dní, t.j. od 13.09.2019 do 11.04.2022. Súd v tejto súvislosti podotýka, že predmetné konanie, napriek tomu, že žalovaný bol právne zastúpený, je poznačené úplnou dôkaznou pasivitou žalovaného v konaní. Sám právny zástupca žalovaného na pojednávaní dokonca pripustil nedostatok dôkazov na strane žalovaného. Dôkazná situácia sa od podania žaloby v konaní nezmenila. Bolo preto na zvážení žalovaného, narastanie výšky zmluvnej pokuty zvrátiť uhradením uplatňovanej istiny vo výške 5.000,- eur. Pokiaľ tak neurobil, zmluvná pokuta nevyhnutne dosiahla súdom priznanú výšku.
45. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalobcovi prizná nárok na zmluvnú pokutu až do zaplatenia dlžnej sumy, súd v tejto časti žalobu zamietol. Zmluvnú pokutu totiž nemožno priznať do budúcnosti.
46. Žalovaný v prípade, že súd vyhovie nároku žalobcu žiadal o povolenie splácať dlh v splátkach z dôvodov hodných osobitného zreteľa (s ohľadom na to, ako ku pôžičke došlo, s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovaného, jeho spôsobilosť v čase uzavretia údajnej pôžičky, s prihliadnutím na pomery a správanie sa žalobcu nielen k nemu, ale aj k iným podvedeným tretím osobám). Tak ako už bolo uvedené vyššie, súd v konaní tvrdenia žalovaného o podvodnom správaní žalobcu, nespôsobilosti žalovaného v čase uzavretia pôžičky nemal za preukázané. Žalovaný rovnako v priebehu celého konania nepreukázal svoje finančné a majetkové pomery odôvodňujúce povolenie splátok, preto ho súd zaviazal k plneniu v prospech žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Naviac žalovaný požiadal o povolenie splácať dlh v splátkach po maximálne 50,- eur mesačne, čím by sa úhrada jeho dlhu neprimerane predĺžila na úkor žalobcu, čo žalobca na pojednávaní namietal. Pri splátkach 50,- eur mesačne by žalovaný zaplatil ročne 600,- eur, čo znamená, že by len istinu a zmluvnú pokutu splácal okolo 24 rokov, čo je neakceptovateľné.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Pre civilné sporové konanie, pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, platí zásada úspechu vo veci, t.j. neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (§ 255 CSP). Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Ustanovenie § 257 CSP prestavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
51. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, aj tu musí súd konštatovať rovnaký záver, ako pri návrhu žalovaného na povolenie platiť dlh v splátkach. V danej veci súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP zákonná úprava vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, ktoré však v predmetnej veci neboli preukázané.
52. O nároku na náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal úspechu žalobcu v konaní.
53. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.Začiatok formulára
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.