Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-31-2013.pdf
PDF · 122.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: O. I., B.. X.XX.XXXX, X. Q. X, G., právne zast. Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou, so sídlom Čajakova 1, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 17699-2/2013-BA zo dňa 20.2.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 17699-2/2013-BA z 20. februára 2013, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava č. 18541-11/2012-RV z 12. decembra 2012 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 413,91 Eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán na základe podaného odvolania žalobcu vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava č. 18541-11/2012-RV zo dňa 12.12.2012 potvrdil.
I.
Rozhodnutím č. 18541-11/2012-RV zo dňa 12.12.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava podľa ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobca O. I. má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 9.7.2004 v sume 400,00 EUR, určenej podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
Prvostupňový správny orgán pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal z nasledovných dokladov: Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 8.3.2005, Hlásenie choroby z povolania zo dňa 9.12.2004, Lekársky posudok zo dňa 10.9.2012 vypracovaný posudzujúcim lekárom MUDr. Q. L., Posudok kontroly bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 19.10.2012, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava MUDr. P. J. a Písomné stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 20.11.2012.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava dňa 19.9.2012. Posudzujúci lekár ohodnotil poškodenie zdravia žalobcu v posudku zo dňa 10.9.2012 o ďalších 200 bodov na celkových 1200 bodov, z ktorých bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 1000 už odškodnené podľa vyhlášky. Podľa § 7 vyhlášky č. 19/1999 Z. z. platnej od 1.4.1999, t. j. platnej v čase vzniku choroby z povolania poškodeného, bola hodnota jedného bodu 60 Sk, čo je v prepočte 2,00 EUR. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 400,00 EUR bola určená ako súčin uvedeného počtu bodov 200 a sumy 2,00 EUR za jeden bod.
II.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie vo veci nepriznania správnej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že vydané rozhodnutie je nezákonné, vecne nesprávne a nepreskúmateľné. Žalobca mal za to, že má priznanú chorobu z povolania zo dňa 9.12.2004, a preto navrhoval, aby mu bola priznaná hodnota bodov za rok 2012. V tejto súvislosti poukázal aj na obsah znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní 8C 83/2005, z ktorého vyplýva jednoznačný záver, že žalobca mal chorobu z povolania priznanú dňa 9.12.2004. Z Hlásenia choroby z povolania taktiež vyplýva, že dátumu priznania v zhode s textom zákona č. 437/2004 Z. z. zodpovedá dátum 9.12.2004, čo je dôkazom, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava nerešpektuje zákon. Z objektívneho zhodnotenia skutkového stavu, právneho stavu v zmysle platného právneho poriadku po 1.8.2004 (vylučujúc aplikáciu vyhlášky č. 32/1965 Zb.), záverov súdneho znalca, poznatkov z teórie práva, Metodického pokynu na hlásenie choroby z povolania a najobjektívnejšej skutočnosti, že dňa 9.12.2004 bol prijatý odborný konsenzus zmeniť u poškodeného doterajšie ochorenie na profesionálne ochorenie. Preto je tu tvrdenie, že súdny znalec správne pomenoval, že k dátumu 9.7.2004 išlo o chorobu - ale nie chorobu z povolania. Profesionálne ochorenia tak bolo možné priznať iba odo dňa 9.12.2004 ex nunc do budúcnosti, pretože právna úprava nepozná priznávanie choroby spätne. Z tohto dôvodu žalobca žiada v roku 2012 priznať hodnotu bodov patriacu podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o odškodňovaní, výšku za jeden bod v sume 15,72 Eur.
III.
V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2001 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb., v čom sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu.
Z Hlásenia choroby z povolania vyplýva, že poškodenému bolo zistené "iné poškodenie zdravia z práce", s dátumom prvého zistenia dňa 9.7.2004 a s dátumom priznania dňa 9.12.2004. V Lekárskom posudku zo dňa 10.9.2012 je uvedené, že poškodený mal dňa 9.7.2004 zistené iné poškodenie zdravia pri práci. Po prešetrení zdravotného stavu poškodeného s prihliadnutím na vývin jeho ochorenia bolo dňa 10.9.2010 podľa § 5 ods. 3 vyhlášky navýšené sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 % s počtom bodov: 1000 + 20 % = 1200. V súvislosti s chorobou z povolania "iné poškodenie zdravia", ktoré bolo
žalobcovi zistené dňa 9.7.2004, mu bol rozhodnutím č. 300-123/2005-2 zo dňa 7.7.2005 priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1000 bodov, pričom hodnota jedného bodu podľa § 7 ods. 1 vyhlášky bola určená sumou 60 Sk, t. j. žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 60 000 Sk.
V právnej veci žalobcu v súvislosti s priznanou chorobou z povolania Okresný súd Rožňava rozsudkom č. 8 C 83/2005-130 zo dňa 29.11.2006 priznal žalobcovi zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15-násobku základného bodového ohodnotenia, čo predstavovalo sumu 900 000 Sk, s prihliadnutím už na doteraz vyplatenú čiastku. Ďalej žalovaná citovala ustanovenie § 8 ods. 2, 3 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe. Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac 3 roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu. Podľa žalovanej z Hlásenia jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bola priznaná choroba z povolania s dátumom prvého zistenia dňa 9.7.2004, pričom rovnaký dátum zistenia choroby je uvedený aj v Lekárskom posudku, z ktorého je zrejmé, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo určené Klinikou v zmysle ustanovení vyhlášky.
Žalovaná ďalej konštatovala, že zistenie choroby z povolania sa vzťahuje vždy na dátum prvého zistenia choroby z povolania, ktorý je uvedený v Hlásení a je dátumom vzniku choroby z povolania, ktorý určuje Klinika pracovného lekárstva. Na Hlásení choroby z povolania v mesiaci december 2004 je uvedený dátum prvého zistenia 9.7.2004. Keďže k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňa 31.5.2012, výška sťaženia spoločenského uplatnenia sa posudzuje v zmysle ustanovení vyhlášky v znení novelizácie č. 19/1999 Zb. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na právne názory Najvyššieho súdu SR, ktoré nevylučujú uplatňovanie vyhlášky č. 32/1965 Zb., uvedené v rozsudkoch sp. zn. 6 Cdo 146/2011 zo dňa 3.10.2011, sp. zn. 2 Cdo 97/2009 zo dňa 27.4.2010, sp. zn. 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26.5.2010 a sp. zn. 4 Cdo 124/2009 zo dňa 28.9.2010.
IV.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote žalobu poukazujúc na nesprávnu výšky bodu a nesprávnu výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V úvode poukázal na to, že má priznanú chorobu z povolania zo dňa 9.12.2004 a navrhol, aby mu bola priznaná platná hodnota bodov za rok 2012. Tvrdil, že postup Sociálnej poisťovne v roku 2004 nebol správny, keď došlo k zrušeniu pôvodného lekárskeho posudku zo dňa 9.12.2004 podľa vzoru zákona č. 437/2004 Z. z. a k vydaniu nesprávneho lekárskeho posudku podľa neúčinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V tejto súvislosti žalobca znovu poukázal na obsah znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní, z ktorého vyplýva, že žalobca mal chorobu z povolania priznanú dňa 9.12.2004. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava bolo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou, na základe neúčinného právneho predpisu, a preto je nezákonné a zmätočné.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že jediný správny lekársky posudok je ten, ktorý bol ako prvý vystavený dňa 9.12.2004 s uvedením dátumu priznania choroby z povolania dňa 9.12.2004, ktorý zodpovedá zákonu č. 437/2004 Z. z. o odškodňovaní. Podľa názoru žalobcu ak by sa k 1.1.2004 nebola zmenila forma tlačiva na hlásenie choroby z povolania, k dátumu 9.12.2004 by bola choroba z povolania zistená. Iba zmena tlačiva a zavedenie nových termínov nemôže znamenať manipuláciu - posun dátumu, ku ktorému sa pôvodné všeobecné ochorenie zmení na profesionálne ochorenie. Žalobca ďalej tvrdí, že k dátumu 9.12.2004 "až odovzdané tlačivo je dokladom o chorobe z povolania".
Uvedené postupy zo strany Sociálnej poisťovne a Kliniky pracovného lekárstva označil žalobca za zmätočné, narušujúce princíp nepravej retroaktivity, ktoré majú aj negatívny dopad pri vydaní lekárskeho posudku v roku 2012 a následne aj napádaných rozhodnutí. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu: 9 Sžso 18/2009 zo dňa 27.1.2010, 4 So 195/2008 zo dňa 7.12.2009 a 4 Sžso 23/2008 publikovaný pod R 47/2010. Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že pri ustálenom zdravotnom stave žalobcu v decembri 2004 a v septembri 2012 doterajší postup žalovanej nezodpovedá zákonným kritériám podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a je v rozpore s prevažujúcou a stabilnou rozhodovacou činnosťou súdov SR.
Žalobca sa ďalej domáha toho, aby mal za zhoršenie zdravotného stavu priznanú platnú hodnotu 15,72 Eur za jeden bod, a aby aj lekársky posudok zodpovedal platnej právnej úprave. Z doterajších zistení je zrejmé, že mal dňa 9.12.2004 priznanú chorobu z povolania podľa prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, položka č. 37. V položke č. 72, časť IV, v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. o odškodňovaní za "Iné poškodenie na zdraví z práce" patrí hodnota bodov v rozpätí od 60 do 3000 bodov. V nesprávne vystavenom posudku podľa vyhlášky v položke č. 302f s hodnotou od 400 do 1000 bodov podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o odškodňovaní zodpovedá hodnota bodov v položke č. 304f od 520 do 1300 bodov.
Základ nesprávnej právnej úvahy žalovanej vidí žalobca v nesprávnom výklade od kedy sa považuje choroba z povolania za profesionálne poškodenie. V tejto súvislosti poukázal na názor Asociácie fakultných nemocníc SR v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania (č. materiálu UV-25852/2008 zo dňa 8.11.2008) k zákonu č. 437/2004 Z. z., že dátum prvého zistenia choroby ešte neznamená chorobu z povolania, ide o neodškodniteľnú formu. To znamená, že kým ochorenie žalobcu nebolo na Celoslovenskom konzultačnom dni v Bratislave dňa 9.12.2004 uznané a následne hlásené, pred týmto dňom jeho ochorenie nebolo odškodniteľné. Čiže aplikácia § 11 ods. 1 zákona o odškodňovaní by bola možná iba splnenia dvoch podmienok súčasne, a to, že žalobca mal priznanú chorobu z povolania do 31.7.2004, čo nebolo splnené a súčasne by sa dosiahol odborný konsenzus v tom, že ustálenie zdravotného stavu je datované do dňa 31.7.2004, čo tiež nie je splnené. Nesprávnym výkladom § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. došlo k aplikácii nepravej retroaktivity na jeho vec. Nemôže preto obstáť názor žalovanej, že na vec žalobcu sa má aplikovať vyhláška č. 32/1965 Zb. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 23/2008 zo dňa 28.4.2009 publikovaný pod R 47/2010. V závere žalobca poukázal aj na judikatúru, na ktorú vo svojom rozhodnutí odkázala žalovaná a uviedol, že v predmetnej veci mala žalovaná uplatniť inštitút nepravej retroaktivity a postupovať tak, ako to uvádza R 47/2010.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd postupom podľa § 250i ods. 1, druhá veta O.s.p. vykonal dôkaz ustanovením znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na nové konanie.
V.
Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila dňa 25.4.2013, pričom zotrvala na všetkých dôvodoch už uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Znovu konštatovala, že postup žalovanej pri priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol správny. Žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške bodového ohodnotenia v sume za jeden bod podľa zákona č. 437/2004 Z. z. platného v roku 2012 považuje za neopodstatnený, ktorý nezodpovedá právnemu stavu v čase zistenia choroby z povolania u žalobcu. Preto navrhla, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
VI.
Na pojednávaní súdu, ktoré sa konalo dňa 26.9.2013, právna zástupkyňa žalobcu poukázala na obsah písomného vyhotovenia žaloby, pričom dala do pozornosti súdu skutočnosť, že podľa jej názoru žalovaná rozhodla podľa neúčinného právneho predpisu a z tohto pohľadu je jej rozhodnutie nutné považovať za nezákonné. Preto navrhla zrušiť rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. V tomto smere upresnila petit uvedený v žalobe zo dňa 5.3.2013 a zároveň navrhla, aby súd rozhodol o náhrade trov konania žalobcu.
Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že naďalej trvá na obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ako aj na obsahu písomného vyjadrenia zo dňa 25.4.2013 k jednotlivým žalobným námietkam. Pokiaľ ide o výhradu právnej zástupkyne žalobcu na dnešnom pojednávaní, že žalovaná rozhodla podľa neúčinného právneho predpisu, t. j. podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. uviedla, že najmä pokiaľ ide o judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžso/23/2008, ktorý pojednáva o tejto vyhláške, iba vylučuje aplikáciu hodnoty bodu podľa danej vyhlášky, pričom hodnota bodu má byť stanovená po ustálení zdravotného stavu účastníka konania podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. Zároveň poukázala aj na samotný právny predpis - zákon č. 437/2004 Z. z. a konkrétne v tejto súvislosti na ustanovenie § 14a ako prechodné ustanovenie, kde je odkaz na predchádzajúci právny stav. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
VII.
Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. (ust. § 247 a nasl.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Z Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vyplýva, že žalobcovi bolo zistené "iné poškodenie zdravia z práce", s dátumom prvého zistenia dňa 9.7.2004 a s dátumom priznania choroby z povolania dňa 9.12.2004. Dňa 9.12.2004 bol vypracovaný Posudok o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Sťaženie spoločenského uplatnenia bola ohodnotené počtom 1000 bodov. Žalobca si prvýkrát podal žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 15.3.2005 a následne rozhodnutím č. 300-123/2005-2 zo dňa 7.7.2005 mu bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1000 bodov, pričom hodnota jedného bodu podľa § 7 ods. 1 vyhlášky bola určená sumou 60 Sk, t. j. v sume 60 000 Sk. Rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 18.7.2005. Okresný súd Rožňava rozsudkom č. k. 8C 83/2005-130 zo dňa 29.11.2009 priznal žalobcovi zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15-násobku základného bodového ohodnotenia, čo predstavovalo sumu 900 000 Sk.
Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava rozhodnutím č. 18541-11/2012-RV zo dňa 12.12.2012 priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 9.7.2004 v sume 400,00 Eur na základe Lekárskeho posudku zo dňa 10.9.2012, v ktorom bolo dobodované sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu o ďalších 200 bodov. Suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená podľa § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej od 1.4.1999 v sume 60 Sk/2,00 EUR za jeden bod. S vyššie uvedeným rozhodnutím žalobca nesúhlasil, a preto podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla tak, že ho v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava potvrdila.
V tomto prípade je žalobcom namietaná nesprávne určená hodnota jedného bodu v rámci dobodovania určeného posudkom zo dňa 10.9.2012 v počte 200 bodov v dôsledku zmeny zdravotného stavu žalobcu.
Podľa ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
Týmto predpisom je zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z."), účinný od 1.8.2004.
Podľa ust. § 1 zákona č. 437/2004 Z. z., tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
V ďalších ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady
- § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10).
Podľa ust. § 11 zákona č. 437/2004 Z. z., na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto predpisom je vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, účinná do 31.7.2004.
Podľa ust. § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Sžso 23/2008 zo dňa 28.4.2009, a to že "z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa ust. 11 ods. 1 cit. zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia."
Taktiež v ďalšom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 146/2011 zo dňa 3.10.2011, na ktorý poukázala žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia, Najvyšší súd SR vyslovil názor, ktorý svedčí v prospech tvrdenia žalobcu: "K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení platnom v čase, kedy tieto nároky ešte nevznikli, treba pri jej určení vychádzať zo znenia predpisu v čase vzniku odškodňovanej bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia."
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť v tomto prípade posudzovaná podľa zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa zákona platného a účinného v čase zhoršenia pôvodného poškodenia na zdraví žalobcu, čiže v čase vzniku odškodňovaného sťaženia spoločenského uplatnenia, a nie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako to posúdila žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí. Výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje cit. zákon v ustanovení § 5 nasledovne:
(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis.
(4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
(5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa ustanovenia § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012 zo dňa 14. mája 2012 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012, je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod 15,72 eura.
Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava ako prvostupňový správny orgán a rovnako aj Sociálna poisťovňa, ústredie ako žalovaný správny orgán pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupovali podľa nesprávneho právneho predpisu, t. j. vec nesprávne právne posúdili, čo malo za následok nesprávne určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávne určenej hodnoty jedného bodu bola preto správna.
Nakoľko žalobcovi bolo zistené iné poškodenie zdravia z práce už dňa 9.7.2004, t. j. v čase keď platila vyhláška č. 32/1965 Zb., čo nepochybne vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu, postup posudzujúceho lekára pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v posudku zo dňa 10.9.2012 bol v súlade s uvedenou vyhláškou. Zákon č. 437/2004 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 1 totiž výslovne uvádza, že ide o posudzovanie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred dňom účinnosti tohto zákona, a preto v tejto časti námietka žalobcu nebola dôvodná.
Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Keďže žalovaná a rovnako aj prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzali z neprávneho právneho predpisu, t. j. z vyhlášky č. 32/1965 Zb., rozhodol súd o zrušení rozhodnutia žalovanej č. 17699-2/2013-BA zo dňa 20.2.2013, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava č. 18541-11/2012-RV zo dňa 12.12.2012 a vrátení veci žalovanej na ďalšie konanie.
Na základe vyššie uvedeného bude žalovaná v ďalšom konaní pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupovať podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa právneho predpisu účinného v čase vzniku odškodňovaného sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže v tomto konkrétnom prípade došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu za účinnosti cit. zákona.
Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v celkovej sume 413,91 Eur.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: 1.) prevzatie a príprava zastúpenia, 2.) žaloba na súd zo dňa 7.3.2013 a 3.) účasť na pojednávaní dňa 26.9.2013 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len "vyhláška") v nasledovnej výške: 3 x (130,16 Eur + 7,81 Eur režijný paušál) = 413,91 Eur.
Právna zástupkyňa žalobcu si vo vyčíslení trov konania zo dňa 26.9.2013 uplatnila aj nárok na trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby, ktorý špecifikovala ako podanie odvolania na SP zo dňa 2.1.2013 vo výške 130,16 Eur + 7,81 Eur. Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa jedná o trovy súdneho konania, tunajší súd mu za tento úkon právnej služby odmenu nepriznal, pretože uvedený úkon nespadá do súdneho preskúmavacieho konania v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p., ale bol súčasťou administratívneho konania podľa zákona č. 461/2003 Z. z..
Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 413,19 Eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený vo P. banke a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..
Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.