Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/18/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

žalobcu Š. J., zastúpeného advokátom JUDr. D. A., proti žalovanej Sociálnej poisťovni,

ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 223-

1375/2008 zo dňa 19.marca 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č.k. -21 zo 4. decembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-21 zo 4. decembra 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej č. 223-

1375/2008 zo dňa 19. marca 2008 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovanej z 19. marca 2008, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila

rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka Rožňava z 2. januára 2008 č. 300-2170/2007-1

o nepriznaní nároku žalobcovi na náhradu za bolestné v dôsledku pracovného úrazu zo dňa

14. mája 2004.

Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi bol sporný výklad ustanovenia § 11

ods. 1 Ide o prechodné ustanovenie, ktoré rieši otázku aplikácie

právnej úpravy na príslušné právne vzťahy v súvislosti so zmenou právneho predpisu. Podľa

žalobcu sa výška sumy za jeden bod ohodnotenia bolestného v dôsledku pracovného úrazu má

určiť podľa právneho predpisu účinného v čase „aktuálnej fázy bolesti, t.j. sčasti aj podľa

“. Žalovaná v správnom konaní naopak zastávala názor, že pre stanovenie

hodnoty bodu je rozhodujúci dátum vzniku pracovného úrazu.

Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právnou skutočnosťou, ktorá

zakladá nárok na náhradu za bolesť, je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou

z povolania, alebo iným poškodením na zdraví ( ).

Podľa rozhodujúcou právnou skutočnosťou, od ktorej sa

odvíja aj bodové ohodnotenie za bolesť, je dátum poškodenia zdravia poškodeného. Pretože

k pracovnému úrazu žalobcu došlo pred účinnosťou za účinnosti

vyhlášky č. , má sa pre určenie hodnoty bodu použiť právna úprava obsiahnutá

vo vyhláške č. Náhrada za bolesť bola žalobcovi v dôsledku predmetného

pracovného úrazu priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. 300-

679/2006-1 zo dňa 8. februára 2006 v súlade so žalobcom predloženým lekárskym posudkom,

a to podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku pracovného úrazu. Preto žalobcovi nevznikol

nárok na priznanie rozdielu na náhrade za bolesť medzi sumou 287,30 Sk a sumou 60 Sk.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol podľa ustanovenia .

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle

a tiež preto, že prvostupňový súd pri rozhodovaní dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (§ 205

ods. 2 písm. d/ ). Žalobca poukázal na to, že mu nebola priznaná náhrada za jeden bod

na základe lekárskeho posudku z 12. decembra 2005 za bolestné po ustálení zdravotného

stavu, kedy možno bolesť hodnotiť a týmto okamihom je aj zistená. Poukázal tiež na to, že

mohol predložiť len taký posudok, aký mu lekár vystavil, pričom iný posudok by príslušná

pobočka nezobrala na vedomie. Preto tvrdenie uvedené v rozsudku, že mu nevznikol nárok

na priznanie požadovaného rozdielu do hodnoty 287,30 Sk za jeden bod, je nesprávne.

Žalobca zotrval na argumentácii, že sa neodškodňuje pracovný úraz, alebo čas – dátum vzniku

pracovného úrazu, ale vždy sa odškodňuje škoda, ktorá môže nastať v inom čase, ako samotná

poistná udalosť (neskorší prejav), prípadne aj následné zhoršenie (progresia). Zo strany

žalovanej ide podľa žalobcu o nesprávny výklad , pretože

vzťah doterajších predpisov treba aplikovať na bolesť (akútna fáza) podľa času, kedy došlo

k odzneniu tzv. akútnej fázy bolesti (podľa ustálenej judikatúry), aj podľa ustálenej judikatúry

(MCdo 37/2000, R 68/2003). Aplikácia tohto postupu sa najviac prejaví pri hodnotení

progresie.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,

že podľa lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia,

spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Z uvedeného je zrejmé, že

ustálenie zdravotného stavu je dôležité pre vyhotovenie lekárskeho posudku a bodové

ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného, ale nie pre stanovenie

výšky sumy za jeden bod. Pre stanovenie hodnoty bodu je rozhodujúci dátum vzniku nároku,

t.j. dátum vzniku poškodenia zdravia spôsobeného pracovným úrazom a nie dátum ustálenia

zdravotného stavu. Podľa sa na bolesť a SSU v dôsledku úrazu

a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona (t.j. pred 1. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá

bola zistená pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. vyhláška, ktorá platila

do 31. júla 2004. Nakoľko v čase vzniku pracovného úrazu žalobcu bola platná a účinná

vyhláška, žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť podľa , ale má nárok

na náhradu podľa vyhlášky. Nárok na náhradu za SSU Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava,

priznala žalobcovi podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vzniku pracovného úrazu,

ktorý žalobca utrpel dňa 14. mája 2004, a to rozhodnutím pobočky zo dňa 7. augusta 2006,

ktoré sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 23. októbra 2006 a náhrada bola žalobcovi už

vyplatená.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa .

Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav nie je medzi účastníkmi sporný. V danej

veci je možné z administratívnych spisov zistiť, že žalobca utrpel pracovný úraz dňa 14. mája

2004. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 12. decembra 2005 bolo bolestné ohodnotené

na 868,75 bodov. Žalobcovi bola priznaná náhrada za jeden bod podľa § 7 ods. 1 vyhlášky

č. v sume 60 Sk, pričom plnenie bolo krátené o spoluzavinenie poškodeného

vo výške 55%, čo tiež nie je sporné.

Podľa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá

bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Aj s prihliadnutím na uvedené ustanovenie citovaného zákona odvolací súd dospel

k záveru, že v danom prípade náhradu za bolesť žalobcovi treba poskytnúť podľa predpisu

účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu.

upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady

za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku

o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady

na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 cit. zákona).

V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť,

sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví,

poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie

bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10).

Z uvedeného je teda zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné

rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť

a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa

§ 11 ods. 1 cit. zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť

a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení

výslovne uvedené. Znenie predpokladá, že podľa doterajších

predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich

hodnotenie podľa počtu bodov stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd poukazuje na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na svojom zasadnutí 13. novembra 2009 prijalo uznesenie o publikovaní

rozhodnutia z 28. apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie:

Zo znenia vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa

posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri

posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti.

Odvolací senát sa v prejednávanej veci cíti viazaný publikovaným rozhodnutím, ako

rozhodnutím, ktoré zjednocuje súdnu prax v zmysle

o súdoch. Z týchto dôvodov najvyšší súd, ako súd odvolací, podľa zmenil

prvostupňový rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá a zrušil rozhodnutie žalovanej,

ktorým nepriznala žalobcovi rozdiel medzi už vyplatenou výškou náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia a výškou náhrady, ktorá mu patrí podľa ,

účinného v čase vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.

Podľa žalobca má právo na náhradu trov konania, ktoré však

nevyčíslil. Preto o ich náhrade odvolací súd nerozhodol a ponechal ich na rozhodnutie

samostatným uznesením.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová