Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sas-7-2025.pdf
PDF · 103.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sas/7/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22298-2/2025-BA zo dňa 19. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 22298-2/2025-BA zo dňa 19. mája 2025 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 694-21/2025-KEM zo dňa 31. marca 2025 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 694-21/2025-KEM zo dňa 31. marca 2025 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 28.10.2003, v sume 603,40 eur, určenej podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška“).
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 22298-2/2025-BA zo dňa 19.05.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), že ho zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
3. Z obsahu vyššie uvedených rozhodnutí orgánov verejnej správy najmä vyplynulo, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobkyni pôvodne priznaná na základe jej žiadosti, v súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 28.10.2003, rozhodnutím č. 110 40 22168 zo dňa 02.07.2004 v sume 24 000,- Sk, určenej podľa vyhlášky. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené v roku 2003 počtom bodov 400. Žiadosťou zo dňa 23.12.2024 si žalobkyňa uplatnila nárok na ďalšiu náhradu na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 05.12.2024, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené položkou 66 (časť IV.)-asthma bronchiale perzistujúca stredne ťažká, nekontrolovateľná s precitlivelosťou na glitaraldehyd, s celkovým počtom 700 bodov (priznaných 400 bodov z dôvodu progresie ochorenia dobudovaných o 300 bodov ).
4. Keďže posudok zo dňa 05.12.2024 nebol vyhotovený v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 437/2004 Z.z.“), bola požiadaná posudzujúca lekárka o opravu posudku. Prvostupňovému správnemu orgánu bol následne doručený opravený posudok o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci zo dňa 29.01.2025 (ďalej aj „opravený posudok“), v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené podľa prílohy k vyhláške položkou 106/IV. – asthma bronchiale perzistujúca stredne ťažká, nekontrolovaná s precitlivelosťou na glutaraldehyd, rovnako počtom bodov 700.
5. Na základe uvedeného posudku prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, s ktorého závermi sa stotožnila tiež žalovaná. Dôvodom podania odvolania bola hodnota jedného bodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa sa dožadovala, aby táto bola určená podľa zákona č. 437/2004 Z.z., s čím sa však žalovaná nestotožnila s tým, že hodnota jedného bodu má byť určená podľa § 7 ods. 1 vyhlášky pri aplikácii § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy (t. j. vyhláška).
II.
Správna žaloba, stanoviská
6. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Žalobkyňa namieta, že jej má byť za jeden bod priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., nie podľa § 7 ods. 1 vyhlášky. V tejto súvislosti najmä poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2009 sp. zn. 4Sžso/23/2008, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 47/2010, podľa ktorého pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z. Súčasne žalobkyňa poukázala aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozsudky sp. zn. 1Sžso/27/2015 zo dňa 27.07.2016, sp. zn. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015, sp. zn. 10Sžsk/39/2017 zo dňa 18.07.2018 a sp. zn. 10Sžso/65/2014 zo dňa 15.07.2015. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a tiež, aby žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.
7. Žalovaná sa k obsahu správnej žaloby vyjadrila podaním zo dňa 08.09.2025, v ktorom stručne zrekapitulovala priebeh a výsledky administratívneho konania, pričom k námietkam žalobkyne najmä poukázala na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a zotrvala na závere, že v zmysle predmetného ustanovenia je potrebné výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia určiť podľa vyhlášky. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Ide o rozsudky sp. zn. 2 Cdo 97/2009 zo dňa 27.04.2010, sp. zn. 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26.05.2010, sp. zn. 9 So/143/2009 zo dňa 26.05.2010 a rozhodnutie 4 Cdo 124/2009 zo dňa 28.09.2010. Súčasne uviedla, že zo znenia sporných ustanovení nevyplýva a ani zo systematického usporiadania zákona č. 437/2004 Z.z. sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené týmto zákonom upravuje vyhláška, okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predmetné prechodné ustanovenie je vymedzené jednoznačne a neumožňuje dvojaký spôsob výkladu, pričom žalovaná môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto žalovaná v tejto súvislosti postupuje
striktne v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Preto navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.
8. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa v replike zo dňa 22.10.2025 s tým, že zotrvala na svojej argumentácii. Výklad žalovanej je podľa žalobkyne v rozpore so zmienenými rozsudkami Najvyššieho súdu SR, v ktorých išlo o prípady, keď k poškodeniu zdravia došlo za účinnosti vyhlášky, avšak predmetom konania bol nárok uplatnený v dôsledku zhoršenia sťaženia spoločenského uplatnenia alebo novej bolesti, teda v dôsledku nových skutočností, ktoré vznikli až počas účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z.. Súčasne uviedla, že rozhodnutia, na ktoré sa žalovaná odvoláva sa týkali mimoriadneho zvýšenia náhrady alebo úrazovej renty a netýkajú sa prípadov, ako je ten žalobkyne, keď k prvotnému poškodeniu zdravia došlo za účinnosti vyhlášky, ale zhoršenie následkov nastalo za účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z.
9. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.
10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, s čím účastníci konania súhlasili. Rozsudok správneho súdu bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2026.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
12. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.
13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
14. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
15. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas.
16. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových odkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ako aj prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu s tým že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, posudzujúc žalobu neformálne, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
18. Skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Žalobkyni bol rozhodnutím č. 110 40 22168 zo dňa 02.07.2004 priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania –asthma bronchiale – precitlivelosť na dezinfekčné prostriedky, zistenej dňa 28.10.2003 v sume 24 000,- Sk, určenej podľa vyhlášky. V lekárskom posudku zo dňa 13.02.2004 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené počtom bodov 400. Žiadosťou zo dňa 23.12.2024 si žalobkyňa uplatnila nárok na ďalšiu náhradu na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 05.12.2024, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené položkou 66 (časť IV.)-asthma bronchiale perzistujúca stredne ťažká, nekontrolovateľná s precitlivelosťou na glitaraldehyd, s celkovým počtom 700 bodov (priznaných 400 bodov z dôvodu progresie ochorenia dobodovaných o 300 bodov). Následne bol po výzve prvostupňovému správnemu orgánu doručený opravený posudok, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené podľa prílohy k vyhláške položkou 106/IV. – asthma bronchiale perzistujúca stredne ťažká, nekontrolovaná s precitlivelosťou na glutaraldehyd, rovnako s počtom bodov 700. O žiadosti žalobkyne bolo následne rozhodnuté tak, že jej bola priznaná náhrada s tým, že hodnota jedného bodu má byť určená podľa § 7 ods. 1 vyhlášky pri aplikácii § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy (t. j. vyhláška). Medzi účastníkmi konania bola spornou práve aplikácia vyššie uvedených ustanovení.
19. Podľa žalovanej je potrebné § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vykladať tak, že v prípade ak bola choroba z povolania zistená za účinnosti vyhlášky (t.j. do 31.07.2004), avšak k uplatneniu si nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dôjde už za účinnosti zákona 437/2004 Z.z. (t.j po 01.08.2004), tak v tom prípade, podľa žalovanej sa náhrada poskytuje v hodnote stanovenej podľa vyhlášky. Uvedený výklad § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. žalovanou je však podľa správneho súdu v rozpore nie len s doslovným jeho znením, ale aj so systematikou a pojmoslovím zákona, ako aj s historickým vývojom právnej úpravy v tejto oblasti a napokon aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 23/2008 zo dňa 28.04.2009 a ďalšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.
20. Podľa v rozhodnom čase účinného znenia cit. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. „Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.“, t.j. z tohto ustanovenia doslova vyplýva, že doterajší predpis, ktorým je vyhláška je aplikovateľný iba na „sťaženie spoločenského uplatnenia“ v súvislosti s chorobou z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z.. Prechodné ustanovenie § 11 ods. 1, odkazuje na predchádzajúcu právnu úpravu, t.j. na vyhlášku iba pokiaľ ide o pojem „sťaženie spoločenského postavenia“ nie však pokiaľ ide o pojem „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“, ako to nesprávne vykladá žalovaná.
21. V nadväznosti na uvedené je nevyhnutným tiež uviesť, že cit. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. je nutné vykladať v celkovom kontexte s ostatnými ustanoveniami tohto zákona, ktorý rozlišuje medzi pojmami „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“, čoho dôsledkom je, že v osobitnom ustanovení upravuje problematiku zásad na hodnotenie „sťaženia spoločenského uplatnenia“ (§ 10) a osobitne upravuje problematiku „náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“ (§ 4) a výšku „náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“ (§ 5). Pokiaľ teda v § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. zákonodarca v príčinnej súvislosti s tomuto zákonu predchádzajúcou právnou úpravou (t.j. s vyhláškou) zmieňuje iba pojem „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a nie aj pojem „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“, má tým nepochybne
na mysli, že predchádzajúca právna úprava, t.j. vyhláška sa má aplikovať iba (výhradne) na zásady hodnotenia „sťaženia spoločenského uplatnenia“, t.j. iba na zásady bodového ohodnotenia „sťaženia spoločenského uplatnenia“ lekárom z poškodenia na zdraví (v danom prípade choroby z povolania), keďže zásady tohto bodového hodnotenia sú odlišne nastavené vo vyhláške aj v zákone č. 437/2004 Z.z.
22. V § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. teda zákonodarca špecifikuje skutočnosti, na ktoré je možné aplikovať predchádzajúci právny predpis, t.j. vyhlášku s tým, že automaticky na všetky ostatné skutočnosti, ktoré zákonodarca v tejto špecifikácii v § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. nepomenoval, je potrebné aplikovať už zákon č. 437/2004 Z.z..
23. Uvedený výklad je plne v súlade aj s historickým vývojom právnej úpravy v tejto oblasti. Vyhláška, ktorá predchádzala zákon č. 437/2004 Z.z. napríklad v cit. § 14 obsahovala identickú právnu úpravu aká je uvedená aj v cit. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., keďže aj podľa cit. § 14 vyhlášky cit. „Bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa posudzujú podľa doterajších predpisov.“, avšak keďže v prípade vyhlášky zákonodarca chcel, aby sa vyhláške predchádzajúca právna úprava aplikovala nie iba na problematiku „sťaženia spoločenského uplatnenia“, ale aj na problematiku „náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“, tak toto upravil osobitne v cit. § 14a vyhlášky, podľa ktorého cit. „Pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov.“ Inými slovami, ak by sa zákonodarca pri tvorbe zákona č. 437/2004 Z.z. chcel inšpirovať vyhláškou a mienil by počas účinnosti tohto zákona umožniť aplikáciu vyhlášky aj na problematiku „náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“, tak by to vyslovene uviedol aj v zákone č. 437/2004 Z.z. tak, ako to učinil aj vo vyhláške, čo sa však v tomto prípade nestalo.
24. Napokon uvedený výklad § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť je plne v súlade aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), podľa právnej vety ktorého „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 457/2004 Z.z.“
25. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ak by sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
26. V intenciách vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 23/2008 zo dňa 28.04.2009 pokračujú aj ďalšie rozhodnutia napr. sp. zn. 9 Sžso 18/2009 z 27.01.2010; sp. zn. 9 Sžso/2/2014 z 24.06.2015; sp. zn. 10 Sžso/65/2014 z 15.07.2015 a taktiež napr aj sp. zn. 1 Sžso/27/2015 z 27.07.2016, v ktorom rozhodnutí Najvyšší súd SR uvedené podporil aj argumentom cit. „Náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch a primeranosť jej výšky by mali zodpovedať najmä v súvislosti s hodnotou peňažnej čiastky súčasným ekonomickým a sociálnym štandardom, aby bol dosiahnutý jej účel.“, čím sa v podstate najvyšší súd vyjadril, že náhrada by sa mala komplexne posudzovať s ohľadom na ekonomickú situáciu v čase vzniku nároku na túto náhradu a nie v čase vzniku poškodenia na zdraví.
27. Pokiaľ ide o rozsudky sp. zn. 2 Cdo 97/2009 zo dňa 27.04.2010 a sp. zn. 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26.05.2010, tieto sa netýkali preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale uloženia povinnosti zaplatiť zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky. Rozsudok sp. zn. 4 Cdo 124/2009 zo dňa 28.09.2010 sa týkal vydania bezdôvodného obohatenia a rozsudok sp. zn. 9So/143/2009 zo dňa 26.05.2010 sa týkal úrazovej renty. Ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí pritom neobsahuje žiaden výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.
28. Vzhľadom k uvedeným záverom, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) S.s.p., keďže rozhodnutia orgánov verejnej správy sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice na ďalšie konanie.
29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.