Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)e10/376167.4213be.pdf
PDF · 134.64 KB
No categories available
9So/143/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci navrhovateľa J. D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 27. mája 2009, č.k. 3Sp/32/2009-28, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 27. mája 2009, č.k. 3Sp/32/2009 - 28, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo
222-247/2009 z 20. januára 2009 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 27. mája 2009, č.k. 3Sp/32/2009-28, potvrdil rozhodnutie
odporkyne číslo 222-247/2009 z 20. januára 2009, ktorým rozhodla, že navrhovateľ nemá
nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), pretože v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel
dňa 15. novembra 2006, nemá viac ako 40 %-ný pokles pracovnej schopnosti, pokles jeho
pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu je v rozsahu 0%. Krajský súd konštatoval,
že aj kontrolné lekárske vyšetrenia potvrdzujú, že pracovný úraz, v dôsledku ktorého
navrhovateľ utrpel zlomeninu 7. až 9. rebra, nezanechal u neho zdravotné následky. Osvojil si
záver posudkových lekárov, že ťažkosti uvádzané navrhovateľom môžu byť spôsobené
bolesťami chrbtice, resp. syndrómom karpálneho tunela, ktorý nemá žiadnu súvislosť
s utrpeným pracovným úrazom, ani s prípadnou chorobou z povolania, ktorá u navrhovateľa
ani nebola potvrdená klinikou pracovného lekárstva, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný
od 28. januára 2008 do 6. februára 2008.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
okrem zjavného poškodenia (zlomeniny rebier, pohmoždenia hrudníka a pravého predkolenia)
mohlo dôjsť aj k inému poškodeniu, ktoré sa začalo prejavovať až neskôr po úraze, v jeho
prípade napríklad poškodenie ramena a krčnej chrbtice. Žiaden lekár ani súčasná lekárska
veda nemôže jednoznačne stanoviť, že po ťažkom pracovnom úraze bol dokonale vyliečený
a že mu úraz nemohol spôsobiť aj ďalšie zranenia, ktoré sa môžu prejaviť až v neskoršom
období. Bol opakovane práceneschopný a naďalej mu pretrvávali zdravotné problémy ako
bolesti hlavy, tŕpnutie rúk, bolesti ramena a pod., pre ktoré si nemohol nájsť žiadne
zamestnanie. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na skutočnosť, že
pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa posudkoví lekári vychádzali z prepúšťacej
správy z traumatologického oddelenia, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný po pracovnom
úraze, z výsledkov uvedených v prepúšťacej správe kliniky pracovného lekárstva a z ďalších
vyšetrení navrhovateľa - traumatologického, chirurgického, neurologického, ako i zo záveru
hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa na Regionálnom konzultačnom dni v Košiciach
za prítomnosti preventívnych a klinických lekárov. Posudkoví lekári vyhodnotili všetky
predložené lekárske nálezy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pracovný úraz navrhovateľa
nezanechal žiadne následky na jeho zdraví a jeho zdravotné ťažkosti môžu byť spôsobené
inými ochoreniami, ktoré s pracovným úrazom nesúvisia– predovšetkým syndróm karpálneho
tunela alebo bolesti chrbtice, ktoré môžu byť zdrojom súčasných zdravotných ťažkostí
navrhovateľa. Syndróm karpálneho tunela bol zistený už pri hospitalizácii navrhovateľa
v čase od 15. novembra 2006 do 22. novembra 2006 a vôbec nesúvisí s pracovným úrazom,
utrpeným 15. novembra 2006. K námietke navrhovateľa, že krajský súd sa nezaoberal
priebehom úrazového deja, odporkyňa uviedla, že v konkrétnom prípade nie je tak dôležitý
priebeh pracovného úrazu, ako jeho zdravotné následky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba
vyhovieť.
Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2
(ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1
v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu.
Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací
súd zistil, že navrhovateľ bol od 3. mája 2004 zamestnaný v stavebnej firme ako pomocný
stavebný robotník. Dňa 15. novembra 2006 utrpel pracovný úraz, keď sa pri vykonávaní
terénnych úprav šmykol na mokrom teréne a pravou stranou hrudníka spadol na kovovú
vidlicu stavebného mechanizmu - utrpel zlomeninu 7. až 9. rebra vpravo, odreniny hrudníka
vpravo, pohmoždenie a odreniny predkolenia vpravo. Pri kontrolnom vyšetrení dňa 2. januára
2007 ošetrujúci lekár konštatoval, že liečba zlomeniny a poranenia hrudníka je skončená
a pre bolesti, na ktoré sa navrhovateľ sťažoval, odporučil kontrolu na neurologickej
ambulancii pre VAS cervikalis a syndróm karpálneho tunela. Z dôvodu pretrvávajúcich
bolestí chrbtice a tŕpnutia rúk bol navrhovateľ hospitalizovaný od 28. januára 2008
do 6. februára 2008 na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN v Košiciach
a 14.mája 2008 bol zdravotný stav navrhovateľa hodnotený na Regionálnom konzultačnom
dni v Košiciach za prítomnosti preventívnych a klinických lekárov so záverom, že u neho
nejde o chorobu z povolania.
Navrhovateľ bol medzičasom od 24. marca 2008 uznaný invalidným podľa § 71 ods.1
zákona pre 60 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie boli určené poruchy krčných medzistavcových platničiek
s radikulopatiou.
Pre posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu je v zmysle ustanovenia § 88
ods. 1 zákona podstatné to, či v dôsledku pracovného úrazu má navrhovateľ viac ako 40 %-ný
pokles schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie.
Z lekárskych správ posudkových lekárov odporkyne vyplýva, že u navrhovateľa
nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom a jeho zdravotné
ťažkosti môžu byť spôsobené inými ochoreniami. Pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca však posudkoví lekári neposúdili.
Posudok vypracovaný na účely § 88 by nemal spočívať len vo výpočte ochorení,
ktorými navrhovateľ trpí, ale aj vo vyhodnotení, či a prečo jeho ochorenia, ktoré spôsobujú
zníženie schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie sú alebo nie sú
v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Na ten účel je potrebné zistiť a v posudku sa
vyporiadať s tým, aký bol zdravotný stav navrhovateľa v čase, kedy utrpel pracovný úraz, ako
sa po úraze zmenil. V záujme zistenia skutočného stavu veci je potrebné ustáliť, ktoré
ochorenia súvisia s pracovným úrazom, resp. zhoršenie ktorých ochorení s ním súvisia.
Príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a poruchou zdravia, ktorá vyvolala
zníženie schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie, musí byť jednoznačne
preukázaná..
Percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť nie je pritom možné
na účely § 88 zákona posudzovať podľa prílohy č.4 zákona, ktorú možno použiť len na účely
určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 zákona).
Posudky posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre preskúmavané rozhodnutie
odporkyne odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval za dostatočné. Vzhľadom
na to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/
OSP), odvolací súd rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250l
ods. 2 OSP rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil
na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie (§ 196 ods.1 a 3
zákona) v zmysle vyššie uvedeného, zadovážiť si riadny posudok o percentuálnej miere
poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť (pomocný robotník na stavbe),
a znovu rozhodnúť o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, pričom sa v novom rozhodnutí
vyporiada so všetkými námietkami navrhovateľa.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže navrhovateľovi trovy v odvolacom konaní nevznikli a odporkyňa nemá
nárok na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .
V Bratislave dňa 26. mája 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová