Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-27-2019.pdf
PDF · 105.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom Toryská č. 6, 040 11 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.07.2019 č. 55284-2/2019-BA, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta 8-10, 813 63 Bratislava č. 55284-2/2019-BA zo dňa 18.07.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len „pobočka"), na základe žiadosti žalobcu o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola pobočke doručená dňa 5. apríla 2019, vydala dňa 23. mája 2019 rozhodnutie č. 12380-15/2019-SN, ktorým podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 400,00 EUR, určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“).
2. Pobočka v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla: „Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného U. X. vychádzala z nasledovných dokladov:
- oznámenie poistnej udalosti spísané na 29 júla 2003 zodpovedným zamestnávateľom Želba, po výmaze z obchodného registra IČO: 36178063, doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves dňa 21.8.2003
- hlásenie choroby z povolania, doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves 21.augusta 2003
- lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený dňa 13. marca 2019 posudzujúcim lekárom I.. G. C. potvrdený C.. I. Ľ. W., C.. doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves dňa 5. apríla 2019. (...)
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo na základe počtu bodov, ktorými bolo ohodnotené v lekárskom posudku vystavenom ošetrujúcim lekárom poškodeného. Podľa § 7 vyhlášky je hodnota jedného bodu 2 eurá a odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nesmie presiahnuť sumu 7 966,55 eur z toho poškodenie za bolesť môže byť najviac 2 389,97 eur. (...)
V posudku vydanom príslušným ošetrujúcim lekárom podľa ustanovení článku IV. príloh vyhlášky bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené na 1000 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 400 eur určená ako rozdiel tisíc bodov hodnotených KPL a KT dňa 13. marca 2019 mínus 800 bodov hodnotených KPL a KT dňa 15. februára 2016. V posudku zo dňa 13. marca 2019 hodnotených 1000 bodov mínus v posudku zo dňa 15. februára 2016 hodnotených 800 bodov, rovná sa po odpočte 200 bodov a súčin 200 bodov a sumy 2,00 eur za jeden bod rovná sa 400 eur.“
3. Proti rozhodnutiu, ktoré bolo doručené do pobočky dňa 11.6.2019 podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. V odvolaní, rovnako ako v správnej žalobe, žiadal, aby mu bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 052,00 EUR (200 bodov x 20,26 EUR za bod).
4. O dovolaní rozhodol žalovaný správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 18.07.2019 č. 55284-2/2019-BA tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie pobočky.
5. Sociálna poisťovňa, ústredie vo svojom rozhodnutí citovala relevantnú právnu úpravu, a to § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z a § 99 zákona o sociálnom poistení a taktiež § 4 ods. 1 a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
6. V odôvodnení žalovaný správny orgán uvádza: „Pokiaľ ide o námietku poškodeného k hodnote bodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ústredie uvádza, že túto nebolo možné v konaní vziať do úvahy. Hodnotu jedného bodu určila pobočka podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri aplikácii § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.
Poznamenávame, že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR"), ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. napríklad rozhodnutie 2 Cdo 97/2009 zo dňa 27. apríla 2010, rozhodnutie 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26. mája 2010, rozhodnutie 9 So/143/2009 zo dňa 26. mája 2010 a rozhodnutie 4 Cdo 124/2009 zo dňa 28. septembra 2010. Z týchto rozhodnutí NS SR, ako aj z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali, nevyplývajú žiadne pochybnosti o uplatňovaní § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v súvislosti s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zistenou pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. V žiadnom z týchto rozhodnutí sa nepoukazuje na určovanie sumy náhrady za bolesť a sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnotách podľa zákona č. 437/2004 Z. z.
Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že v prípade, ak došlo k poškodeniu zdravia pred účinnosťou tohto zákona, bude konanie o nároku na dávku úrazového poistenia prebiehať za uplatnenia inštitútov upravených vyhláškou č. 32/1965 Zb. okrem hodnoty jedného bodu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá by sa mala, podľa poškodeného, použiť podľa aktuálne platných a účinných právnych predpisov, t. j. podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a jeho vykonávajúceho predpisu. Pokiaľ by to tak bolo, potom by sa logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Táto skutočnosť vyplýva zo zákazu retroaktivity, tzv. spätného pôsobenia aktuálne platných právnych predpisov (zákona č. 437/2004 Z. z.) na právne skutočnosti, ktoré nastali pred nadobudnutím ich platnosti. (...)
Možnosť uplatniť nepravú retroaktivitu, t. j. použiť nový právny predpis (zákon č. 4372004 Z. z.) na právne skutočnosti (choroba z povolania) vzniknuté za účinnosti starého právneho predpisu (vyhláška č. 32/1965 Zb.) je možné iba za situácie, že zákonodarca túto možnosť v príslušnom ustanovení výslovne povoľuje. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. ako prechodné ustanovenie však túto možnosť nepripúšťa a preto je potrebné vychádzať z právnej teórie o všeobecnom zákaze pravej retroaktivity. (...)
Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Sociálna poisťovňa považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.“
II. Správna žaloba, vyjadrenie a replika
7. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 1.8.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta 8-10, 813 63 Bratislava č. 55284-2/2019-BA zo dňa 18.07.2019 a priznania náhrady trov konania.
8. V správnej žalobe právny zástupca žalobcu uviedol: „Základom pre vydanie obidvoch rozhodnutí bol Posudok Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 13.03.2019, podľa ktorého z dôvodu progresie ochorenia bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 1000 bodov, čo predstavuje zvýšenie o 200 bodov oproti predošlým hodnoteniam.
Žalobca namieta zákonnosť postupu žalovanej, ktorá pri určení sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupovala podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. (ďalej len „zákon") a stanovila hodnotu jedného bodu v sume 2,- EUR. Podľa § 11 ods. 1 zákona na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola zistená pred 1.8.2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb. Výklad tohto ustanovenia zákona bol už súdnou praxou vyriešený a zjednotený. Žalobca k veci uvádza, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č.k. 9Sžso 23/2009 pri výklade § 11 ods. 1 zákona vychádza z rozdielnosti pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia", pričom treba podľa doterajších predpisov posudzovať sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z. z., t.j. podľa predpisu účinného v čase, vzniku nároku na túto náhradu (rozhodnutie bolo na základe uznesenia správneho kolégia Najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky od č. R 47/2010). Žalobca považuje za potrebné uviesť, že má vedomosť o tom, že žalovaná aj v iných prípadoch, a to aj napriek novším zrušujúcim súdnym rozhodnutiam, postupuje pri vydávaní rozhodnutí s administratívnych konaniach tak, že určuje sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., čím v praxi dochádza k vzniku zbytočných súdnych konaní a zároveň aj k odkladu plnenia nárokov poškodených. Tento postup žalobca považuje za protiprávny, účelový a nehospodárny. V prípade žalobcu mala byť výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaná podľa § 5 zákona v znení platnom k 13.3.2019. V roku 2019 je podľa § 5 ods. 2 zákona hodnota jedného bodu 20,26 EUR, čo pri počte 200 bodov predstavuje sumu 4.052,- EUR. Postup žalovanej pri vydaní napádaného rozhodnutia zo dňa 18.07.2019, keď rozhodnutie vydala na základe neúčinného predpisu pri určení sumy náhrady pokladá žalobca za protiprávny a zároveň za porušenie § 5 zákona č. 437/2004 Z. z.“
9. Listom zo dňa 24.9.2019 sa vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá bola v nich obsiahnutá. Zároveň súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
10. Replikou zo dňa 24.9.2019 sa vyjadril právny zástupca žalobcu tak, že zotrval na doterajšom právnom názore. Na repliku žalobcu sa už žalovaný správny orgán nevyjadril.
III. Právny názor správneho súdu
11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP.
12. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 17.03.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 5.3.2021.
13. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
14. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. V súdnom konaní nebol medzi účastníkmi konania sporný priebeh administratívneho konania a zistený skutkový stav (bod 2. rozsudku), ani ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia čo do počtu bodov. Sporná bola priznaná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Kým žalobca tvrdil, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod mala byť priznaná podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení platnom k 13.3.2019, čo znamená, že hodnota jedného bodu je 20,26 eur, žalovaný judikoval, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod mala byť priznaná podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v sume 2,- eurá za jeden bod.
16. Žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie kasačného súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010 a na právnu vetu publikovaného rozhodnutia, ktorá znie: „Pojem bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie v spoločenskom uplatnení nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zák. č. 437/2004 Z. z.“
17. Z tohto judikátu je jednoznačné, že je potrebné dôsledne odlišovať pojmy sťaženie spoločenského uplatnenia a pojem výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prechodné ustanovenie umožňuje použiť doterajšie predpisy výlučne na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, avšak nie na určenie výšky náhrady.
18. Primárna funkcia náhrady je formulovaná v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
19. Funkcia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je primerane k povahe následkov nahradiť stratu uplatnenia v živote spoločnosti. Vzhľadom na to, že náhrada sa poskytuje v peniazoch, je nevyhnutné posudzovať primeranosť náhrady vo vzťahu k hodnote peňažnej čiastky v čase, kedy sa náhrada poskytuje, resp. kedy na ňu vznikol nárok.
20. Zákon č. 437/2004 Z. z. v ust. § 5 ods. 2 naviazal výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Je nepochybné, že z hľadiska proporcionality je takáto úprava akceptovateľná. Zákonodarca zároveň v § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. upravil, že v otázke náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné novú právnu úpravu okrem iného použiť aj na všetky choroby z povolania, ktoré boli zistené pred účinnosťou tohto zákona.
21. Z uvedeného vyplýva, že pre daný prípad je potrebné poskytnúť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške podľa predpisu účinného v čase, keď vznikol nárok na túto náhradu. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnoteného v momente vyhotovenia lekárskeho posudku. Podľa ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa celkový počet bodov, ktorý za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotilo v lekárskom posudku, vynásobí hodnotou jedného bodu.
22. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
23. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8 zák. č. 437/2004 Z. z). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 zák. č. 437/2004 Z. z..
24. Podľa § 10 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.
25. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
26. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo teda súdu posúdiť predovšetkým správnosť výkladu a aplikácie ustanovení citovaných právnych predpisov, najmä v súvislosti s výškou odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si žalobca uplatnil podaním žiadosti, doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 5. apríla 2019.
27. V čase uplatnenia nároku žalobcu na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v roku 2019 reguloval predmetnú problematiku zák. č. 461/2003 Z. z. a zák. č.437/2004 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 11 ods. 1 určil, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona (do 31.07.2004), sa vzťahujú doterajšie predpisy. Toto ustanovenie je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že okolnosti vzniku poškodenia zdravia v dôsledku choroby z povolania a všetky práva a povinnosti, ktoré dotknutým subjektom vznikli do 31.07.2004, je treba posudzovať podľa predpisov platných do tohto dňa. Tento právny režim však nemožno aplikovať na práva a nároky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti zák. č. 437/2004 Z. z., nakoľko tieto je zásadne potrebné posudzovať
vždy podľa práva platného a účinného v čase ich vzniku. To znamená, že v prípade zistenia ďalších následkov sťažujúcich spoločenské uplatnenie poškodeného zamestnanca v dôsledku v minulosti zistenej choroby z povolania je treba právne nároky vyplývajúce z tejto skutočnosti posúdiť podľa práva platného v čase ich zistenia a stabilizácie dôsledkov choroby z povolania.
28. Pokiaľ teda posudkom z roku 2019 bolo zistené a bodovo ohodnotené ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu, nie je možné aplikovať pri vyčíslení odškodnenia právny predpis (vyhl. č. 32/1965 Zb.), ktorý platil v čase vzniku choroby z povolania. Je treba mať na zreteli účel náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vymedzený zákonom, podľa ktorého náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a musí byť poskytnutá v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie má totiž kompenzovať dôsledky zdravotného prípadne sociálneho hendikepu poškodeného a z toho vyplývajúce životné obmedzenia. Výška náhrady preto musí zodpovedať ich aktuálnej povahe a rozsahu, so zohľadnením perspektívy ich ďalšieho vývoja.
29. Výklad a aplikácia zákona žalovaným je podľa názoru súdu v rozpore s účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože výšku odškodnenia fixuje na čas vzniku choroby z povolania, čo v prípade žalobcu znamená odškodnenie vo výške 2,- eurá/1 bod, ktoré je zjavne neprimerané povahe následkov choroby z povolania a ich predpokladanému vývoju z hľadiska vplyvu na možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti. Žalobca v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sžso 23/2008 zo dňa 28.4.2009 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010, s ktorého závermi sa správny súd stotožňuje.
30. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom neriadili, napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, preto zaťažili svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
31. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán opätovne posúdi nárok žalobcu a pri rozhodovaní zohľadní ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu v tejto oblasti.
32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).