Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/23/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej

veci žalobcu: M. O., bytom v M., zast. JUDr. D., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej:

Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ulica 29. augusta č. 8, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 223-3205/2007, 1107033611, zo dňa 17. augusta

2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca

2008, č.k. -39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. marca 2008, č.k. -39, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa zrušil a vrátil

na ďalšie konanie rozhodnutie žalovanej č. 223-3205/2007, 1107033611 zo dňa 17. augusta

2007 a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

konania v sume 3.619 Sk v lehote 3 dní.

Žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím zo 17. augusta 2007 podľa § 218 ods. 2

o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, č. 300-551/2007-1 zo 16. apríla 2007 vo veci

nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby

z povolania zistenej 15. marca 1993, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava.

Žalovaná poukázala na to, že choroba z povolania bola žalobcovi (poškodenému)

zistená 15. marca 1993 a bodové hodnotenie bolo vykonané dňa 24. marca 2006; poškodený

preto podľa žalovanej nemá nárok na hodnotu bodu podľa o náhrade

za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „), ale podľa vyhlášky č. v znení

vyhlášky č. Hodnota jedného bodu bola preto u poškodeného rozhodnutím

zo 6. novembra 2006 určená v súlade s vyhláškou č. v znení vyhl.č.

v sume 30 Sk. K požiadavke žalobcu, aby mu bol doplatený rozdiel medzi sumou 345,48 Sk

za jeden bod, ktorá bola určená pre rok 2006 podľa a

a sumou 30 Sk za jeden bod priznanou a vyplatenou podľa vyhl.č. v znení

vyhl.č. žalovaná uviedla, že neobsahuje žiadne

ustanovenie, ktoré by umožňovalo doplácať poškodeným rozdiel medzi sumou náhrady

určenou podľa tohto

Krajský súd v odôvodnení poukázal na zistený skutkový stav veci; odcitoval príslušné

ustanovenia (, ,,, , ) a vyslovil,

že je nesporné, že u žalobcu vzniklo zhoršenie následkov v súvislosti s chorobou z povolania

už za účinnosti Hodnotenie následkov bolo vykonané novým

lekárskym posudkom. Vzhľadom na uvedené, i napriek tomu, že choroba z povolania bola

u žalobcu zistená v roku 1993, v súvislosti s následkami, ktoré sú v príčinnej súvislosti

s chorobou z povolania a ktoré boli v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu zistené až

v roku 2006, je potrebné postupovať podľa a Keďže

žalovaná takto nepostupovala, vychádzala z nesprávneho právneho hodnotenia veci a preto

krajský súd na základe podanej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a vyhl.č.

Žalovaná sa proti rozsudku krajského súdu odvolala. Odvolanie podala podľa § 205

ods. 2 písm. f/ a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

So závermi krajského súdu žalovaná nesúhlasí. Podľa nej ustanovenie § 11 ods. 1 zák.č.

neznamená použitie nepriamej retroaktivity, ako to uviedol krajský súd, ale

okrem iného jednoznačne upravuje, aké predpisy sa vzťahujú na bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia z choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tohoto

zákona, t.j. pred 1. augustom 2004. Ustanovenie bez

uvedenia akýchkoľvek výnimiek upravuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

v dôsledku úrazu a iného poškodenia zdravia, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tohto

zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom,

sa vzťahujú doterajšie predpisy. Doterajším predpisom je

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok z hľadiska dôvodov obsiahnutých v odvolaní, o ktorom rozhodol bez

nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej

nemožno vyhovieť.

V konaní bolo preukázané, že choroba z povolania bola v prípade žalobcu zistená

15. marca 1993 a hlásená 18. marca 1993. Dňa 24. marca 2006 bol vypracovaný lekárkou

kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie posudok o odškodnení za bolesť,

sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Sťaženie spoločenského

uplatnenia žalobcu bolo v posudku z 24. marca 2006 hodnotené počtom bodov 400 a súčasne

bolo v ňom uvedené, že 10. marca 2000 bolo v súvislosti so zistenou chorobou z povolania

sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené počtom bodov 350.

Na základe posudku z 24. marca 2006 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava

6. novembra 2006 rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznala náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 1.500 Sk, určenej podľa vyhl.č. , keďže choroba z povolania

bola zistená 15. marca 1993. Náhrada bola teda žalobcovi poskytnutá za 50 bodov, o ktoré

body bolo zvýšené pôvodné bodové hodnotenie, pričom za jeden bod pobočka Sociálnej

poisťovne priznala žalobcovi 30 Sk podľa vyhl.č. v znení vyhl.č.

s poukazom na ust. (bývalý zamestnávateľ žalobcu – L.

pritom podľa listu z 8. januára 2001 žalobcovi poskytli odškodnenie za 350 bodov po 60 Sk,

spolu v sume 21.000 Sk).

Žiadosťou z 19. marca 2007, resp. 22. marca 2007, žalobca žiadal o priznanie hodnoty

315,48 Sk za každý jeden bod ako rozdiel medzi hodnotou 345,48 Sk a vyplatenou sumou

30 Sk za jeden bod.

O tejto žiadosti žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava rozhodla 16. apríla

2007 tak, že na jej základe žalobcovi nepriznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia s tým, že náhrada mu už bola v plnom rozsahu uhradená.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu

zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Rožňave potvrdila

s odôvodnením, že aj keď nový posudok obsahujúci hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia bol vydaný za účinnosti , práve s ohľadom na jeho ustanovenie

§ 11 ods. 1 nemožno pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia postupovať podľa neho, ale podľa doterajšieho predpisu.

Podľa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá

bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Aj s prihliadnutím na uvedené ustanovenie cit. zákona odvolací súd dospel k záveru,

že v danom prípade náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi treba poskytnúť

podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu.

upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady

za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku

o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako i zásady na hodnotenie bolesti a zásady

na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 cit. zák.).

V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť,

sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví,

poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie

bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10).

Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné

rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť

a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa

§ 11 ods. 1 cit. zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť

a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení

výslovne uvedené. Znenie však predpokladá, že podľa

doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj

ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd preto považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny

a podľa ho potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo žalobca

síce mal úspech aj v odvolacom konaní a jeho zástupca aj o náhradu trov požiadal, tieto trovy

ale nevyčíslil ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. apríla 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová