Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/112/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. F., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. J. G., advokátom v T., proti žalovanej Z. T. s r.o., C., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10,

Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. decembra 2009 sp.zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie

2 160 787,-- Sk, z toho z titulu náhrady bolestného si uplatnil 533 587,-- Sk ako 10-násobok

priznaného bodového ohodnotenia, z ktorej sumy odpočítal vyplatenú sumu bolestného,

a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia požadoval 1 695 000,-- Sk ako

25-násobok priznaného bodového ohodnotenia, z ktorej sumy odpočítal vyplatenú sumu

za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Okresný súd Trnava rozsudkom z 18. júna 2009 č.k. -162 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 7 603,05 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny

poplatok 456,-- € a trovy konania štátu 414,80 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

a žalobcovi náhradu trov konania 1 217,95 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk

právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné zvýšiť odškodnenie za bolesť v zmysle

ustanovenia vyhlášky č. v znení účinnom do 31.07.2004 a dôvody

hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobca utrpel poranenie oboch rúk. Pri väčšine

poranení išlo o poranenia závažnejšieho druhu, čo vyplývalo aj z toho, že boli ohodnotené

lekárom pri hornej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe. Základné ohodnotenie bolo

žalobcovi priznané vo výške 793,95 bodu, pričom pri hodnote bodu 60,-- Sk odškodnenie

predstavuje 47 625,-- Sk. Za dôvodné považoval zvýšenie odškodnenia za bolesť

na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje

95 250,-- Sk a po odpočítaní už poskytnutého plnenia 72 000,-- Sk, sumu 23 250,-- Sk, t.j.

771,76 €. Pri sťažení spoločenského uplatnenia prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že

v osobnom a rodinnom živote došlo u žalobcu k obmedzeniu, až vylúčeniu vykonávania

niektorých základných úkonov. Za primerané považoval odškodnenie vo výške štvornásobku

základného počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj napriek tomu, že

v prípade žalobcu nešlo o špičkového športovca ani o kultúrne, politicky, či spoločensky

angažovanú osobu. Odškodnenie zvýšil pri základnom počte bodov 1140. Pri hodnote bodu

60,-- Sk tak základné odškodnenie predstavuje 68 400,-- Sk a zvýšenie na štvornásobok

273 600,-- Sk a po odpočítaní už poskytnutého plnenia 67 800,-- Sk, sumu 205 800,-- Sk, t.j.

6 831,29 €. O povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1

, o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa Zákona

o súdnych poplatkoch a o trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 21. decembra 2009 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi

na jej strane nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil tým, že moderným ústavným nepísaným pravidlom je princíp

proporcionality, pričom súd nepremietol takýto princíp do svojho rozhodnutia, čoho

výsledkom je priznanie sumy nezodpovedajúcej následku vzniknutému žalobcovi ako škoda

na zdraví. Poukázal na to, že v dôsledku zranení je celkom vylúčený z normálneho

plnohodnotného života a trpel aj obzvlášť výraznými bolesťami, pričom jeho prípad je

potrebné hodnotiť aj z pohľadu zmeny spoločenských pomerov, keďže mu bola ako hodnota

bodu priznaná suma vychádzajúca z predchádzajúcich spoločenských pomerov a v prípade, že

by sa mu úraz stal nie dňa 15. mája 2004, ale len o dva a pol mesiaca neskôr (po 1. auguste

2004, kedy nadobudol účinnosť ), dostal by podstatne viac, v čom je

práve priestor na uplatnenie princípu proporcionality. Súdu vytkol, že jeho úvaha o priznanom

násobku nie je žiadnym spôsobom v rozhodnutí odôvodnená v tom smere, prečo priznal práve

dvojnásobok základného bodového ohodnotenia pri bolestnom a štvornásobok pri sťažení

spoločenského uplatnenia a nie iný násobok. Rozhodnutie súdu je tak nepreskúmateľné.

Žalobca má za to, že práve v tomto smere mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ).

Žalovaná ako aj vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojich písomných

vyjadreniach navrhli dovolanie žalobcu odmietnuť (“zamietnuť“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky), je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré

poukazoval dovolateľ. Dovolateľ tvrdí, že neuplatnením princípu proporcionality

v rozhodnutí súdu a nepreskúmateľnosťou súdneho rozhodnutia pre absenciu zdôvodnenia

úvahy súdu, prečo nepriznal práve dvojnásobok základného bodového ohodnotenia pri

bolestnom a štvornásobok pri sťažení spoločenského uplatnenia a nie iný násobok, mu bola

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom

v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Odňatím možnosti konať pred

súdom je nielen procesný postup súdu ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník

nemôže uplatniť svoje práva napr. preto, že jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne

odmietnuté. O odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, ak súd nevyhovie

návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s . Zo spisu

nevyplýva, že by súdy v prípade žalobcu nerešpektovali niektoré z jeho procesných práv.

Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera

prípustnosť dovolania podľa nemožno považovať za odňatie možnosti

účastníkovi konať pred súdom.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav vychádzajúci z rozhodnutia súdu prvého stupňa, opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán, obsah odvolania žalobcu, vyjadrenie žalovanej a vedľajšej

účastníčky k odvolaniu žalobcu, stotožnil sa s aplikáciou súdom prvého stupňa označeného

právneho predpisu a tiež s vyvodeným právnym záverom. Účastníkom tak nebolo upreté

právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom. Dovolací súd

zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby

všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov a tiež,

aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel

k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s a že odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa požiadavku zákona na riadne

odôvodnenie rozsudku ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

ods. 1 až 3 , nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania

v zmysle a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová