Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-39-2017.pdf
PDF · 107.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: L. S., I. D., A. XXX/X, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 20. 09. 2017, č. 48973-3/2017-BA, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 48973-3/2017-BA zo dňa 20. 09. 2017 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 20. 09. 2017 č. 48973-3/2017-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19. 06. 2017, č. 44051-115/2017-KEM vo veci priznania nároku na bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21. 02. 1999 v sume 90 eur.
2. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca dňa 21. 02. 1999 utrpel u zamestnávateľa VSŽ OCEĽ, spol. s r. o. Vstupný areál VSŽ Košice-Šaca pracovný úraz tak, že pri odoberaní vzorky ocele z liacej panvy došlo k prudkému výronu tekutej trosky a následnému zasiahnutiu oka poškodeného napriek tomu, že používal predpísané ochranné prostriedky. Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotoveného A.. W. T., oftalmologičkou Očného oddelenia UNLP Košice, Rastislavova 43, bola bolesť poškodeného žalobcu ohodnotená podľa položky 49 - cudzie teleso v orbite celkovým počtom bodov 30. Listom zo dňa 02. 05. 2017 bol posudkový lekár pobočky podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení požiadaný o kontrolu bodového hodnotenia bolesti uvedeného v posudku. Keďže tento posudok nebol vyhotovený v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., príslušný posudkový lekár bol listom zo dňa 18. 05. 2017 požiadaný o opravu posudku. Opraveným posudkom zo dňa 24. 05. 2017 bola bolesť poškodeného žalobcu ohodnotená podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. položkou 49 - cudzie teleso v orbite celkovým počtom bodov rovnako 30. Na základe záverov posudkového lekára pobočky, obsiahnutých v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 12. 06. 2017, v ktorom tento súhlasil s položkou 49, ale počet bodov navýšil na 45 z dôvodu, že poškodený žalobca absolvoval dve na sebe nezávislé operácie, vydala pobočka rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznala nárok na náhradu za bolesť v dôsledku predmetného pracovného úrazu v sume 90 eur, určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
3. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia citujúc ustanovenia § 99 zákona o sociálnom poistení, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. konštatovala, že tieto ustanovenia taxatívne určujú podmienky, za ktorých možno úrazovú dávku priznať a v akej výške s tým, že
správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s týmito ustanoveniami. Preto námietku poškodeného žalobcu, týkajúcu sa hodnoty jedného bodu náhrady za bolesť považovala za neopodstatnenú. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/97/2009, 4 Cdo/112/2010, 9 So/143/2009 a 4 Cdo/124/2009, ktoré podľa jej názoru nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. a z ktorých nevyplývajú žiadne pochybnosti o uplatňovaní týchto zákonných ustanovení, pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zistenej pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. a ktoré nepoukazujú na určovanie sumy náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa tohto zákona. Zastáva názor, že zo znenia § 11 ods. 1 cit. zákona č. 437/2004 Z. z ani systematického usporiadania tohto zákona nevyplýva záver, že všetky inštitúty upravené týmto zákonom pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred nadobudnutím jeho účinnosti upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb. okrem výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože ak by to tak bolo, potom by sa mal logicky aplikovať tento zákon aj na zásady hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva žiadna výnimka a ak by zákonodarca mal takýto úmysel, takéto vymedzenie by v zákone jednoznačne uviedol. Poukázala na zákaz pravej retroaktivity i akceptovateľnosť nepravej retroaktivity ako nástroja na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci s tým, že nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti staršieho zákona. Nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. S poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zdôraznila, že toto prechodné ustanovenie je vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Vychádzajúc z uvedeného Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje striktne v nadväznosti na toto zákonné ustanovenie, ktoré je jednoznačné a nesporné. Preto ak k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb. a k ustáleniu zdravotného stavu alebo k zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poškodenému žalobcovi sa stal predmetný pracovný úraz za účinnosti uvedenej vyhlášky, podľa ktorej sa výška odškodnenia za bolesť určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.
4. Správnou žalobou zo dňa 28. 11. 2017, elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu doručenou súdu dňa 28. 11. 2017 o 21:44 hod., doplnenou jej písomným vyhotovením, podaným osobne na tunajšom súde dňa 29. 11. 2017, t. j. v súdom stanovenej lehote 10 dní (včas), sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. rozvíja úvahy o pravej a nepravej retroaktivite, považujúc ho za kogentné a z neho vyvodzuje správnosť svojho rozhodnutia, pričom pri tejto argumentácii ustanovenie § 99 zákona o sociálnom poistení nevedno z akých dôvodov nespomína. Poukázal na to, že podľa poznámky 60a k tomuto ustanoveniu osobitným predpisom, podľa ktorého má poškodený nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je zákon č. 437/2004 Z. z. Ak teda poznámka odkazuje na ustanovenia tohto zákona a nie iného právneho predpisu, nemožno postup žalovanej, kedy na odškodnenie žalobcu uplatnila iný právny predpis - vyhlášku č. 32/1965 Zb., nemožno považovať za správny. Zdôraznil, že žiadne ustanovenia príslušného právneho predpisu nie je možné vykladať v rozpore s Ústavou SR a so zreteľom na čl. 38 ods. Ústavy SR nemožno zmenu právnej úpravy, ktorá spočíva v prechode odškodňovania poškodení zdravia zo zamestnávateľa na žalovanú, aplikovať spôsobom, ktorý zbaví žalobcu priaznivých účinkov ktorejkoľvek z týchto úprav. Zároveň poukázal na to, že ak žalovaná zotrváva na názore, že poškodenie jeho zdravia, naposledy zistené v r. 2017 bolo potrebné odškodniť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., táto sa žiadnym spôsobom nevyrovnala ani s ustanovením § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, aj keď bola účastníčkou konania pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 12C/678/2000, v ktorom bolo bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozsudkom zo dňa 19. 02. 2016 zvýšené, pričom citovaný právoplatný rozsudok bol v čase jeho vydania podľa právnej úpravy, účinnej v čase jeho vydania, pre účastníkov konania záväzný. Dôsledky poškodenia jeho zdravia jej boli známe, keďže vyplývali z dôkazov, vykonaných v uvedenom konaní, preto bolo jej povinnosťou vysporiadať sa s uvedenými skutočnosťami a zohľadniť ich pri stanovení výšky odškodnenia poškodenia jeho zdravia. Vychádzajúc z uvedeného považuje postup
žalovanej, kedy aplikuje na vec platnú právnu úpravu spôsobom, kedy z nej aplikuje pre žalobcu menej výhodné ustanovenia, nezodpovedá jej povinnostiam, vyplývajúcim z ustanovení § 195, § 196 ods. 1, 6 a § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
5. V písomnom vyjadrení zo dňa 14. 12. 2017 žalovaná navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré reagujúc na námietky žalobcu, obsiahnuté v podanej žalobe, zopakovala. K námietke, ktorá sa týkala vysporiadania s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. s odvolaním sa na rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 19. 02. 2016, sp. zn. 12C/678/2000 uviedla, že právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje v rámci občianskoprávneho konania a nie v rámci správneho konania pred správnym súdom, preto ju považovala za irelevantnú.
6. V replike zo dňa 18. 12. 2019 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v správnej žalobe a na jej podporu poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach (5Sa/16/2017 zo dňa 02. 01. 2018, 10Sa/11/2017 zo dňa 09. 04. 2018) i Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso/23/2008 zo dňa 28. 04. 2009, vydané v skutkovo i právne obdobných resp. totožných veciach.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
8. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca si v žiadosti o priznanie náhrady za bolesť zo dňa 26. 04. 2017 uplatnil nárok na túto náhradu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 21. 02. 1999 u zamestnávateľa VSŽ OCEĽ, spol. s r. o. Vstupný areál VSŽ Košice-Šaca tak, že pri odoberaní vzorky ocele z liacej panvy došlo k prudkému výronu tekutej trosky a následnému zasiahnutiu oka poškodeného napriek tomu, že používal predpísané ochranné prostriedky. Ako prílohu k žiadosti zo dňa 26. 04. 2017 predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný A.. W. T., oftalmologičkou Očného oddelenia UNLP Košice, Rastislavova 43, z ktorého vyplýva, že žalobca bol v dôsledku uvedeného pracovného úrazu v liečbe od 20. 09. 2016, z tohto v ústavnej starostlivosti bol v období od 10. 11. 2016 do 12. 11. 2016 a od 23. 02. 2017 do 27. 02. 2017. Bolesť poškodeného žalobcu bola ohodnotená podľa položky 49 prílohy č. 1 (časti I a III) k zákonu o sociálnom poistení - cudzie teleso v orbite celkovým počtom bodov 30 za dva výkony v celkovej anestéze.
9. V rámci kontroly lekárskeho posudku o bolestnom, realizovanej na základe žiadosti správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 05. 2017 oddelením lekárskej posudkovej činnosti, bola menovaná odborná lekárka listom zo dňa 18. 05. 2017 požiadaná o opravu posudku v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré ustanovenie predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch, keďže úraz sa stal 21. 02. 1999 a na predpísanom tlačive podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. je potrebné vyplniť dva posudky o bolestnom za každú operáciu osobitne, vrátane vyplnenia kolónky o ukončení liečenia.
XX. A.. W. T., oftalmologička Očného oddelenia UNLP Košice, Rastislavova 43, opravila predmetný posudok v požadovanom rozsahu a v dvoch posudkoch zo dňa 24. 05. 2017, vypracovaných osobitne vo vzťahu k jednotlivým žalobcom absolvovaným operáciám a v súvislosti s nimi hospitalizáciám, bolesť poškodeného žalobcu ohodnotila celkovým počtom bodov 45.
11. Zo zápisnice o kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 12. 06. 2017 vyplýva, že lekárske posudky zo dňa 24. 05. 2017 boli vystavené správne aj pre nutnosť autolágneho transplantátu z ústnej dutiny s tým, že sa jednalo o dve na sebe nezávislé operácie v rámci hospitalizácií od 10. 11. 2016 do 12. 11. 2016 s ukončením liečenia 29. 11. 2016 a od 23. 02. 2017 do 27. 02. 2017 s ukončením liečenia 23. 03. 2017.
12. Dňa 19. 06. 2017 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bolo rozhodnuté o tom, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku predmetného pracovného úrazu v sume 90 eur, určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., v zmysle § 7 ktorej je výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia za jeden bod 60,- Sk. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 90 eur zodpovedajúcej 45 bodom.
13. O odvolaní žalobcu zo dňa 24. 07. 2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.
14. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
15. V poznámke 60a k uvedenému ustanoveniu zákona o sociálnom poistení je odkaz na zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
17. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť:
a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia a c) úrazového poistenia.
18. Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa:
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch a d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.
19. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
20. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Aj keď správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, nevyvodil z neho správny právny záver.
21. Z vykonaného dokazovania, najmä z lekárskych posudkov o bolestnom zo dňa 24. 05. 2017, vypracovaných osobitne vo vzťahu k dvom na sebe nezávislým operáciám vyplýva, že u žalobcu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 21. 02. 1999 u zamestnávateľa VSŽ OCEĽ, spol. s r. o. Vstupný areál VSŽ Košice-Šaca. Zo zápisnice o kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 12. 06. 2017 zároveň vyplýva, že tieto posudky boli vypracované správne a že vychádzali z hospitalizácie od 10. 11. 2016 do 12. 11. 2016 s ukončením liečenia 29. 11. 2016 a z hospitalizácie od 23. 02. 2017 do 27. 02. 2017
s ukončením liečenia 23. 03. 2017, pričom bolesť poškodeného žalobcu bola ohodnotená celkovým počtom bodov 45. Žalobca požiadal o priznanie náhrady za bolesť žiadosťou zo dňa 26. 04. 2017.
22. Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V osobitných ustanoveniach vymedzuje základné pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy na účely tohto zákona, a to poškodenie na zdraví, poškodený poskytovateľ náhrady upravuje náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok, zásady na hodnotenie bolesti, zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
23. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať iba bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, pričom výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné poskytnúť žalobcovi podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu. Tento právny názor sa opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 28. 04. 2009 sp. zn. 4Sžso/23/2008, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010 a ktorého právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z. z.“, ako aj o jeho právny názor, obsiahnutý v rozsudkoch zo dňa 27. 07. 2015 sp. zn. 1Sžso/27/2015, zo dňa 24. 06. 2015 sp. zn. 9Sžso/2/2014 a ďalších, pričom súdnu prax v tomto smere je potrebné považovať za ustálenú.
24. Z uvedeného vyplýva, že u žalobcu, keďže utrpel pracovný úraz (21. 02. 1999) je potrebné podľa doterajších predpisov (vyhlášky č. 32/1965 Zb.) posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Správny orgán prvého stupňa takto postupoval, keďže vyzval odbornú lekárku (A.. W. T.), ktorá vypracovala lekársky posudok predložený žalobcom dňa 26. 04. 2017, aby tento opravila v uvedenom smere, čo táto aj realizovala vypracovaním dvoch posudkov zo dňa 24. 05. 2017 vo vzťahu k jednotlivým operáciám, ktorým sa žalobca podrobil.
25. Správne orgány v danom prípade nemohli zohľadniť skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/678/2000-580 zo dňa 19. 02. 2016 bola zvýšená základná výška náhrady za bolestné, pretože všeobecný súd pri rozhodovaní o určení príslušného násobku vychádzal zo zákonných ustanovení vyhlášky č. 32/1967 Zb. V danom prípade bol nárok žalobcu na priznanie náhrady za bolesť posudzovaný podľa § 99 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa tieto nároky posudzujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tento v prechodnom ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, ktorý právny predpis sa má použiť na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom.
26. Vychádzajúc z právnych názorov Najvyššieho súdu SR, vyslovených v citovaných rozhodnutiach, správny súd konštatuje, že pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné a preto podľa § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné podľa doterajších predpisov (vyhláška č. 32/1965 Zb.) posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale pri určení výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné sa riadiť zákonom o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z. z.). Žalobcovi preto vznikol nárok na náhradu za bolesť v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu (2 operácie v súvislosti s následkami predmetného pracovného úrazu), vyčíslenú podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, t. j. zákona č. 437/2004 Z. z.
27. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovanej pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaná právnym názorom správneho súdu viazaná (§ 191 ods. 6 SSP).
28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, právo na ich plnú náhradu. O výške účelne vynaložených trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2, 3 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak :
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).