Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/146/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcu J. C.,

bývajúceho v J., zastúpeného JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému

MVDr. D. G., bývajúcemu v S., za účasti Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul.

29. augusta č. 8, pobočka Stará Ľubovňa, ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného,

o náhradu škody z pracovného úrazu, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa

pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 11. februára 2008 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie vedľajšej účastníčky z a m i e t a .

Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Stará Ľubovňa 7. apríla 2003 sa ţalobca domáhal

voči ţalovanému náhrady škody spôsobenej mu pracovným úrazom dňa 27. marca 1996,

pri ktorom utrpel zlomeninu ľavého predkolenia a členka vpravo, v dôsledku čoho bol

viackrát operovaný a bol mu priznaný invalidný dôchodok. V rámci uplatneného nároku

po pripustení zmeny ţaloby v priebehu konania ţiadal priznať náhradu za bolesť v sume

8 550,-- Sk (zodpovedajúcej 2-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený

lekárskym posudkom), za sťaţenie spoločenského uplatnenia v sume 1 005 500,-- Sk

(zodpovedajúcej 50-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený lekárskym

posudkom) a za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti.

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo 14. decembra 2006 č. k. -284

uloţil ţalovanému povinnosť uhradiť ţalobcovi z titulu bolestného sumu 4 275,-- Sk

(141,90 EUR) a z titulu sťaţenia spoločenského uplatnenia sumu 5 100,-- Sk (169,29 EUR),

a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatnených

náhrad bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol,

ţe v ďalšej prevyšujúcej časti týkajúcej sa uplatnených náhrad za stratu na zárobku vylučuje

vec na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu rozsudkom

z 11. februára 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom

výroku zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu sťaţenia

spoločenského uplatnenia sumu 381 900,-- Sk (12 676,76 EUR) do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku o zamietnutí ţaloby nad sumu 4 275,-- Sk z titulu

bolestného a vo výroku o zamietnutí ţaloby nad sumu 387 000,-- Sk (12 846,05 EUR) z titulu

sťaţenia spoločenského uplatnenia rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodol tieţ, ţe

o trovách odvolacieho konania sa rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe v časti uplatneného nároku na náhradu za sťaţenie

spoločenského uplatnenia sú splnené podmienky pre zvýšenie tejto náhrady na 20-násobok

sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený lekárskym posudkom. Takéto zvýšenie

náhrady povaţoval za primerané poukazujúc pritom na výsledky vykonaného dokazovania,

ktorým bolo zistené, ţe ţalobca utrpel úraz vo veku 35 rokov, ţe pred úrazom okrem

zamestnania vykonával všetky domáce fyzické práce, ktoré v súčasnej dobe nie je schopný

vykonávať ani v minimálnom rozsahu, ţe v oblasti športového, kultúrneho a osobného ţivota

je značne hendikepovaný a stal sa plným invalidným dôchodcom. Vychádzajúc zo základného

počtu bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia 335 a z náhrady za 1 bod 60,-- Sk určil

prisúdenú sumu 381 900,-- Sk ako rozdiel medzi sumou 402 000,-- Sk (predstavujúcu

20-násobok základnej náhrady 20 100,-- Sk /335 x 60 Sk/) a uţ vyplatenou sumou

15 000,-- Sk a sumou 5 100,-- Sk právoplatne priznanou rozsudkom súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka.

Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Namietala, ţe

u ţalobcu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady za

sťaţenie spoločenského uplatnenia a ţe odvolací súd vychádzal z nesprávnej sumy

odškodnenia pripadajúcej na jeden bod.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) uznesením z 24. novembra 2009 sp. zn. rozsudok

Krajského súdu v Prešove z 11. februára 2008 sp. zn. a rozsudok Okresného

súdu Stará Ľubovňa zo 14. decembra 2006 č. k. -284 vo výroku o povinnosti

ţalovaného uhradiť ţalobcovi z titulu bolestného sumu 4 275,-- Sk a z titulu sťaţenia

spoločenského uplatnenia sumu 5 100,-- Sk do troch dní do právoplatnosti rozsudku

a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti uplatnených náhrad bolestného

a sťaţenia spoločenského uplatnenia zrušil a konanie zastavil. Zároveň rozhodol, ţe

po právoplatnosti uznesenia sa vec postupuje Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta

č. 8 a ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zrušenie označených

rozsudkov a zastavenie konania odôvodnil zánikom právomoci súdu na konanie

a rozhodovanie o uplatnených nárokoch na náhradu za bolesť a za sťaţenie spoločenského

uplatnenia v dôsledku zmeny právnej úpravy vykonanej

o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 24. novembra

2010 sp. zn. okrem iného rozhodol, ţe uznesenie najvyššieho súdu

z 24. novembra 2009 sp. zn. sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu

na ďalšie konanie. Zrušenie označeného uznesenia najvyššieho súdu odôvodnil porušením

princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ku ktorému došlo tým, ţe najvyšší súd

rozhodol odlišným spôsobom ako v skutkovo i právne obdobných veciach bez toho, aby

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol argumenty, pre ktoré sa odchýlil od stanoviska

občianskoprávneho a správneho kolégia najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 27/2006. Ústavný súd ďalej zdôraznil, ţe aj

v prípade, ak by najvyšší súd poukázal na uvedené stanovisko, v materiálnom právnom štáte

sa od všeobecných súdov vyţaduje, aby v prípadoch, keď došlo k zmene rozhodovania,

rozhodovali v súlade so zmenným právnym názorom. To znamená, ţe ak by senáty

najvyššieho súdu rozhodovali v súlade s týmto stanoviskom, no jeden senát by rozhodoval

inak, dochádzalo by rozhodovaním tohto senátu k porušovaniu zásad právnej istoty.

Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci, viazaný právnym názorom ústavného

súdu, podľa ktorého, by rozhodovanie vychádzajúce zo záveru o nedostatku právomoci súdu,

vzhľadom na inú rozhodovaciu prax ostatných senátov najvyššieho súdu, bolo porušením

zásady právnej istoty (teda viazaný právnym názorom, ţe právomoc súdu daná je), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie

vedľajšej účastníčky nie je dôvodné.

Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.

Následne preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho

dôvodu, a to (vychádzajúc z obsahu podaného dovolania) právneho posúdenia veci odvolacím

súdom v otázke opodstatnenosti nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia

vo výške 20-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený znaleckým

posudkom a v otázke určenia správnej výšky tejto náhrady za jeden bod.

Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného

práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne

rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci,

dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver,

ku ktorému dospel odvolací súd.

Pri určovaní výšky náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia v preskúmavanej

veci treba vychádzať z právneho predpisu, ktorým je o odškodňovaní

bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení platnom v čase vzniku nároku (ďalej len

„“). Tento právny predpis v ustanovení určuje výšku

odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia za jeden bod (60,-- Sk v čase

vzniku škody) a v odseku 2 tohto ustanovenia maximálnu výšku celkového odškodnenia

(240 000,-- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť 72 000,-- Sk). V odseku 3

uvedeného ustanovenia umoţňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie

za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad sumu stanovenú

v odsekoch 1 a 2.

Správna interpretácia ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 z hľadiska

vymedzenia prípadov hodných osobitného zreteľa závisí od okolností konkrétneho prípadu,

pričom významným kritériom je závaţnosť spôsobenej škody na zdraví a moţnosti vyliečenia

či eliminácie spôsobenej škody, tzn. či v dôsledku poškodenia zdravia je poškodený

obmedzený vo svojom spôsobe ţivota, či je nútený k pravidelným kontrolám u lekárov,

prípadne k ďalším operatívnym zákrokom. Pri určovaní rozsahu odškodnenia súd má

moţnosť, aby podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského

uplatnenia je v posudzovanej veci primerané. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti potom

môţe byť primerané aj niekoľkonásobné zvýšenie tohto odškodnenia. Pri posudzovaní otázky,

či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia súd musí dbať na to,

aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku

na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia treba povaţovať také, ktoré rešpektuje jeden

zo základných princípov právneho štátu a to princíp proporcionality, patriaci medzi

všeobecné zásady právne. Tento princíp vyţaduje, aby medzi priznanou výškou náhrady za

sťaţenie spoločenského uplatnenia, zaloţenou na objektívnych a rozumných dôvodoch,

a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti.

V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu riešenie otázky existencie

dôvodov hodných osobitného a určenie rozsahu náhrady za sťaţenie spoločenského

uplatnenia ţalobcu odvolacím súdom bolo správne. Odvolací súd poukazujúc na skutkový

stav zistený súdom prvého stupňa, od ktorého sa neodklonil, správne dospel k záveru, ţe

u ţalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďţe pracovný úraz utrpel vo veku 35

rokov, a v dôsledku tohto úrazu stratil schopnosť vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť,

pričom bola podstatne obmedzená moţnosť jeho uplatnenia sa v rodinnom, spoločenskom,

kultúrnom a športovom ţivote. Aj rozsah priznaného odškodnenia vo výške 20-násobku sumy

zodpovedajúcej základnému počtu bodov určeného znaleckým posudkom (po odrátaní uţ

vyplatenej sumy a sumy právoplatne priznanej prvostupňovým rozsudkom) bol v súlade

s princípom proporcionality, teda bol primeraný utrpeným trvalým následkom poškodenia

zdravia (keď naopak odškodnenie len v rozsahu sumy zodpovedajúcej základnému počtu

bodov – 20 100,-- Sk /667,20 EUR/, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, bolo zjavne

neprimerané). Odvolací súd svoje úvahy aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa

s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky o nesprávnom určení výšky náhrady za

sťaţenie spoločenského uplatnenia za jeden bod, ktorá podľa jej názoru mala byť táto určená

sumou 30,-- Sk a to v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 v znení platnom v čase vzniku

úrazu, a nie sumou 60,-- Sk, z ktorej vychádzal prvostupňový i odvolací súd. Nehľadiac na to,

ţe proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola ţalobcovi čiastočne priznaná uvedená

náhrada, vychádzajúca z výšky náhrady za jeden bod 60,-- Sk, ţalovaný ani vedľajšia

účastníčka odvolanie nepodali, v súvislosti s touto otázkou povaţuje dovolací súd za potrebné

uviesť nasledovné:

V zmysle vyhlášky č. , ktorou bola s účinnosťou od 1. apríla 1999

novelizovaná (okrem iného tak, ţe výška náhrady za sťaţenie

spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk za jeden bod), pri odškodňovaní bolesti

a sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené

pred 1. aprílom 1999, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Uvedené ustanovenie moţno

vykladať dvojakým spôsobom a to jednak tak, ţe nároky na odškodnenie bolesti a sťaţenia

spoločenského uplatnenia sa riadia vyhláškou č. 32/1965 v znení do 31. marca 1999,

ak do tohto dátumu došlo k škodnej udalosti (úrazu, či inému poškodeniu zdravia), pričom nie

je rozhodujúce, kedy došlo aj k vzniku odškodňovanej bolesti, resp. k ustáleniu zdravotného

stavu umoţňujúcemu konštatovať stav sťaţenia spoločenského uplatnenia, a jednak tak, ţe

uvedené nároky sa riadia touto vyhláškou v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu

došlo nielen k škodnej udalosti, ale aj k vzniku bolesti, resp. k takému ustáleniu zdravotného

stavu poškodeného, ktorý umoţňuje posúdiť sťaţenie spoločenského uplatnenia. Podľa

názoru dovolacieho súdu za ústavne súladný treba povaţovať výklad podľa druhej alternatívy.

V zmysle § 2 uvedenej vyhlášky sa totiţ odškodnenie za bolesť poskytuje nielen za bolesti

spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia

alebo odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť

totoţný z okamihom odškodňovanej bolesti. V prípade sťaţenia spoločenského uplatnenia sa

odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony

poškodeného a pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb. K sťaţeniu

spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia

na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také

zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho ţivotné úkony. Či a aké

zmeny v zdravotnom stave nastali, je moţné zistiť, ak je moţné povaţovať zdravotný stav

poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je moţné vykonať jeho posúdenie. Sťaţenie

spoločenského uplatnenia teda vzniká aţ v tejto dobe. Keďţe neexistuje rozumný dôvod,

pre ktorý by výška náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia mala byť

posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte

nevznikli, treba pri jej určení vychádzať zo znenia tohto predpisu v čase vzniku

odškodňovanej bolesti alebo sťaţenia spoločenského uplatnenia.

Pretoţe v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu ţalobcu podľa

skutkového zistenia súdu prvého stupňa (vyplývajúceho zo znaleckého posudku

zohľadňujúceho opakované komplikácie a operácie ţalobcu) aţ počnúc aprílom 2005 (str. 6

prvostupňového rozsudku), riadi sa výška odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia

vyhláškou č. 32/1965 v znení novely vykonanej vyhláškou č. To znamená, ţe

výška tejto náhrady je 60,-- Sk za jeden bod.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie vedľajšej účastníčky smerujúce proti

správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy

súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné

na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová