Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)2cc/365037.0063b1.pdf
PDF · 119.17 KB
No categories available
6Cdo/146/2011
Legal thesis Official
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcu J. C.,
bývajúceho v J., zastúpeného JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému
MVDr. D. G., bývajúcemu v S., za účasti Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, pobočka Stará Ľubovňa, ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného,
o náhradu škody z pracovného úrazu, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod sp. zn. 4 C 22/2003, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 11. februára 2008 sp. zn. 8 Co 28/2007 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie vedľajšej účastníčky z a m i e t a .
Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Stará Ľubovňa 7. apríla 2003 sa ţalobca domáhal
voči ţalovanému náhrady škody spôsobenej mu pracovným úrazom dňa 27. marca 1996,
pri ktorom utrpel zlomeninu ľavého predkolenia a členka vpravo, v dôsledku čoho bol
viackrát operovaný a bol mu priznaný invalidný dôchodok. V rámci uplatneného nároku
po pripustení zmeny ţaloby v priebehu konania ţiadal priznať náhradu za bolesť v sume
8 550,-- Sk (zodpovedajúcej 2-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený
lekárskym posudkom), za sťaţenie spoločenského uplatnenia v sume 1 005 500,-- Sk
(zodpovedajúcej 50-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený lekárskym
posudkom) a za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti.
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo 14. decembra 2006 č. k. 4 C 22/2003-284
uloţil ţalovanému povinnosť uhradiť ţalobcovi z titulu bolestného sumu 4 275,-- Sk
(141,90 EUR) a z titulu sťaţenia spoločenského uplatnenia sumu 5 100,-- Sk (169,29 EUR),
a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatnených
náhrad bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol,
ţe v ďalšej prevyšujúcej časti týkajúcej sa uplatnených náhrad za stratu na zárobku vylučuje
vec na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu rozsudkom
z 11. februára 2008 sp. zn. 8 Co 28/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom
výroku zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu sťaţenia
spoločenského uplatnenia sumu 381 900,-- Sk (12 676,76 EUR) do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku o zamietnutí ţaloby nad sumu 4 275,-- Sk z titulu
bolestného a vo výroku o zamietnutí ţaloby nad sumu 387 000,-- Sk (12 846,05 EUR) z titulu
sťaţenia spoločenského uplatnenia rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodol tieţ, ţe
o trovách odvolacieho konania sa rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel
od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe v časti uplatneného nároku na náhradu za sťaţenie
spoločenského uplatnenia sú splnené podmienky pre zvýšenie tejto náhrady na 20-násobok
sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený lekárskym posudkom. Takéto zvýšenie
náhrady povaţoval za primerané poukazujúc pritom na výsledky vykonaného dokazovania,
ktorým bolo zistené, ţe ţalobca utrpel úraz vo veku 35 rokov, ţe pred úrazom okrem
zamestnania vykonával všetky domáce fyzické práce, ktoré v súčasnej dobe nie je schopný
vykonávať ani v minimálnom rozsahu, ţe v oblasti športového, kultúrneho a osobného ţivota
je značne hendikepovaný a stal sa plným invalidným dôchodcom. Vychádzajúc zo základného
počtu bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia 335 a z náhrady za 1 bod 60,-- Sk určil
prisúdenú sumu 381 900,-- Sk ako rozdiel medzi sumou 402 000,-- Sk (predstavujúcu
20-násobok základnej náhrady 20 100,-- Sk /335 x 60 Sk/) a uţ vyplatenou sumou
15 000,-- Sk a sumou 5 100,-- Sk právoplatne priznanou rozsudkom súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka.
Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Namietala, ţe
u ţalobcu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaţenie spoločenského uplatnenia a ţe odvolací súd vychádzal z nesprávnej sumy
odškodnenia pripadajúcej na jeden bod.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako
neopodstatnený zamietnuť.
Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O.s.p.) uznesením z 24. novembra 2009 sp. zn. 4 Cdo 190/2008 rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 11. februára 2008 sp. zn. 8 Co 28/2007 a rozsudok Okresného
súdu Stará Ľubovňa zo 14. decembra 2006 č. k. 4 C 22/2003-284 vo výroku o povinnosti
ţalovaného uhradiť ţalobcovi z titulu bolestného sumu 4 275,-- Sk a z titulu sťaţenia
spoločenského uplatnenia sumu 5 100,-- Sk do troch dní do právoplatnosti rozsudku
a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti uplatnených náhrad bolestného
a sťaţenia spoločenského uplatnenia zrušil a konanie zastavil. Zároveň rozhodol, ţe
po právoplatnosti uznesenia sa vec postupuje Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta
č. 8 a ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zrušenie označených
rozsudkov a zastavenie konania odôvodnil zánikom právomoci súdu na konanie
a rozhodovanie o uplatnených nárokoch na náhradu za bolesť a za sťaţenie spoločenského
uplatnenia v dôsledku zmeny právnej úpravy vykonanej zákonom č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 24. novembra
2010 sp. zn. I. ÚS 233/2010 okrem iného rozhodol, ţe uznesenie najvyššieho súdu
z 24. novembra 2009 sp. zn. 4 Cdo 190/2008 sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu
na ďalšie konanie. Zrušenie označeného uznesenia najvyššieho súdu odôvodnil porušením
princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ku ktorému došlo tým, ţe najvyšší súd
rozhodol odlišným spôsobom ako v skutkovo i právne obdobných veciach bez toho, aby
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol argumenty, pre ktoré sa odchýlil od stanoviska
občianskoprávneho a správneho kolégia najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 27/2006. Ústavný súd ďalej zdôraznil, ţe aj
v prípade, ak by najvyšší súd poukázal na uvedené stanovisko, v materiálnom právnom štáte
sa od všeobecných súdov vyţaduje, aby v prípadoch, keď došlo k zmene rozhodovania,
rozhodovali v súlade so zmenným právnym názorom. To znamená, ţe ak by senáty
najvyššieho súdu rozhodovali v súlade s týmto stanoviskom, no jeden senát by rozhodoval
inak, dochádzalo by rozhodovaním tohto senátu k porušovaniu zásad právnej istoty.
Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci, viazaný právnym názorom ústavného
súdu, podľa ktorého, by rozhodovanie vychádzajúce zo záveru o nedostatku právomoci súdu,
vzhľadom na inú rozhodovaciu prax ostatných senátov najvyššieho súdu, bolo porušením
zásady právnej istoty (teda viazaný právnym názorom, ţe právomoc súdu daná je), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie
vedľajšej účastníčky nie je dôvodné.
Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.
Následne preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho
dôvodu, a to (vychádzajúc z obsahu podaného dovolania) právneho posúdenia veci odvolacím
súdom v otázke opodstatnenosti nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia
vo výške 20-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený znaleckým
posudkom a v otázke určenia správnej výšky tejto náhrady za jeden bod.
Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného
práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne
rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci,
dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver,
ku ktorému dospel odvolací súd.
Pri určovaní výšky náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia v preskúmavanej
veci treba vychádzať z právneho predpisu, ktorým je vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení platnom v čase vzniku nároku (ďalej len
„vyhláška č. 32/1965“). Tento právny predpis v ustanovení § 7 ods. 1 určuje výšku
odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia za jeden bod (60,-- Sk v čase
vzniku škody) a v odseku 2 tohto ustanovenia maximálnu výšku celkového odškodnenia
(240 000,-- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť 72 000,-- Sk). V odseku 3
uvedeného ustanovenia umoţňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie
za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad sumu stanovenú
v odsekoch 1 a 2.
Správna interpretácia ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 z hľadiska
vymedzenia prípadov hodných osobitného zreteľa závisí od okolností konkrétneho prípadu,
pričom významným kritériom je závaţnosť spôsobenej škody na zdraví a moţnosti vyliečenia
či eliminácie spôsobenej škody, tzn. či v dôsledku poškodenia zdravia je poškodený
obmedzený vo svojom spôsobe ţivota, či je nútený k pravidelným kontrolám u lekárov,
prípadne k ďalším operatívnym zákrokom. Pri určovaní rozsahu odškodnenia súd má
moţnosť, aby podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského
uplatnenia je v posudzovanej veci primerané. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti potom
môţe byť primerané aj niekoľkonásobné zvýšenie tohto odškodnenia. Pri posudzovaní otázky,
či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia súd musí dbať na to,
aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku
na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia treba povaţovať také, ktoré rešpektuje jeden
zo základných princípov právneho štátu a to princíp proporcionality, patriaci medzi
všeobecné zásady právne. Tento princíp vyţaduje, aby medzi priznanou výškou náhrady za
sťaţenie spoločenského uplatnenia, zaloţenou na objektívnych a rozumných dôvodoch,
a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti.
V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu riešenie otázky existencie
dôvodov hodných osobitného a určenie rozsahu náhrady za sťaţenie spoločenského
uplatnenia ţalobcu odvolacím súdom bolo správne. Odvolací súd poukazujúc na skutkový
stav zistený súdom prvého stupňa, od ktorého sa neodklonil, správne dospel k záveru, ţe
u ţalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďţe pracovný úraz utrpel vo veku 35
rokov, a v dôsledku tohto úrazu stratil schopnosť vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť,
pričom bola podstatne obmedzená moţnosť jeho uplatnenia sa v rodinnom, spoločenskom,
kultúrnom a športovom ţivote. Aj rozsah priznaného odškodnenia vo výške 20-násobku sumy
zodpovedajúcej základnému počtu bodov určeného znaleckým posudkom (po odrátaní uţ
vyplatenej sumy a sumy právoplatne priznanej prvostupňovým rozsudkom) bol v súlade
s princípom proporcionality, teda bol primeraný utrpeným trvalým následkom poškodenia
zdravia (keď naopak odškodnenie len v rozsahu sumy zodpovedajúcej základnému počtu
bodov – 20 100,-- Sk /667,20 EUR/, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, bolo zjavne
neprimerané). Odvolací súd svoje úvahy aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa
s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky o nesprávnom určení výšky náhrady za
sťaţenie spoločenského uplatnenia za jeden bod, ktorá podľa jej názoru mala byť táto určená
sumou 30,-- Sk a to v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 v znení platnom v čase vzniku
úrazu, a nie sumou 60,-- Sk, z ktorej vychádzal prvostupňový i odvolací súd. Nehľadiac na to,
ţe proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola ţalobcovi čiastočne priznaná uvedená
náhrada, vychádzajúca z výšky náhrady za jeden bod 60,-- Sk, ţalovaný ani vedľajšia
účastníčka odvolanie nepodali, v súvislosti s touto otázkou povaţuje dovolací súd za potrebné
uviesť nasledovné:
V zmysle § 14a vyhlášky č. 19/1999 Z. z., ktorou bola s účinnosťou od 1. apríla 1999
novelizovaná vyhláška č. 32/1965 (okrem iného tak, ţe výška náhrady za sťaţenie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk za jeden bod), pri odškodňovaní bolesti
a sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené
pred 1. aprílom 1999, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Uvedené ustanovenie moţno
vykladať dvojakým spôsobom a to jednak tak, ţe nároky na odškodnenie bolesti a sťaţenia
spoločenského uplatnenia sa riadia vyhláškou č. 32/1965 v znení do 31. marca 1999,
ak do tohto dátumu došlo k škodnej udalosti (úrazu, či inému poškodeniu zdravia), pričom nie
je rozhodujúce, kedy došlo aj k vzniku odškodňovanej bolesti, resp. k ustáleniu zdravotného
stavu umoţňujúcemu konštatovať stav sťaţenia spoločenského uplatnenia, a jednak tak, ţe
uvedené nároky sa riadia touto vyhláškou v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu
došlo nielen k škodnej udalosti, ale aj k vzniku bolesti, resp. k takému ustáleniu zdravotného
stavu poškodeného, ktorý umoţňuje posúdiť sťaţenie spoločenského uplatnenia. Podľa
názoru dovolacieho súdu za ústavne súladný treba povaţovať výklad podľa druhej alternatívy.
V zmysle § 2 uvedenej vyhlášky sa totiţ odškodnenie za bolesť poskytuje nielen za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia
alebo odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť
totoţný z okamihom odškodňovanej bolesti. V prípade sťaţenia spoločenského uplatnenia sa
odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony
poškodeného a pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb. K sťaţeniu
spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia
na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také
zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho ţivotné úkony. Či a aké
zmeny v zdravotnom stave nastali, je moţné zistiť, ak je moţné povaţovať zdravotný stav
poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je moţné vykonať jeho posúdenie. Sťaţenie
spoločenského uplatnenia teda vzniká aţ v tejto dobe. Keďţe neexistuje rozumný dôvod,
pre ktorý by výška náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia mala byť
posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte
nevznikli, treba pri jej určení vychádzať zo znenia tohto predpisu v čase vzniku
odškodňovanej bolesti alebo sťaţenia spoločenského uplatnenia.
Pretoţe v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu ţalobcu podľa
skutkového zistenia súdu prvého stupňa (vyplývajúceho zo znaleckého posudku
zohľadňujúceho opakované komplikácie a operácie ţalobcu) aţ počnúc aprílom 2005 (str. 6
prvostupňového rozsudku), riadi sa výška odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia
vyhláškou č. 32/1965 v znení novely vykonanej vyhláškou č. 19/1999 Z.z. To znamená, ţe
výška tejto náhrady je 60,-- Sk za jeden bod.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie vedľajšej účastníčky smerujúce proti
správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy
súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné
na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. októbra 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová