Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Ľ. K., O.. XX.XX.XXXX, V. V., F. X, štátny občan SR, v zastúpení: U.. P. M., R., AK X. Z., B. XX, proti žalovanému: Y. P. V., R..F.., F. F. D. X, V. C.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.459,15 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. mája 2022 č.k. -54 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.449,66 Eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 90,47 Eur od 12.01.2016 do 05.03.2021, zo sumy 90,97 Eur od 12.02.2016 do 05.03.2021, zo sumy 92,97 Eur od 12.04.2016 do 05.03.2021, zo sumy 47,73 Eur od 12.08.2016 do 05.03.2021, zo sumy 47,73 Eur od 12.09.2016 do 05.03.2021, zo sumy 95,47 Eur od 12.10.2016 do 05.03.2021, zo sumy 94,94 Eur od 12.12.2016 do 05.03.2021, zo sumy 47,47 Eur od 12.01.2017 do 05.03.2021, zo sumy 48,15 Eur od 12.02.2017 do 05.03.2021, zo sumy 97,17 Eur od 12.05.2017 do 05.03.2021, zo sumy 97,17 Eur od 12.06.2017 do 05.03.2021, zo sumy 48,13 Eur od 12.08.2017 do 05.03.2021, zo sumy 48,13 Eur od 12.09.2017 do 05.03.2021, zo sumy 96,27 Eur od 12.10.2017 do 05.03.2021, zo sumy 99,46 Eur od 12.12.2017 do 05.03.2021, zo sumy 99,46 Eur od 12.01.2018 do 05.03.2021, zo sumy 52,96 Eur od 12.02.2018 do 05.03.2021, zo sumy 50,72 Eur od 12.04.2018 05.03.2021, zo sumy 50,72 Eur od 12.05.2018 do 05.03.2021, zo sumy 101,43 Eur od 12.06.2018 do 05.03.2021, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18%.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.459,15 Eur istiny s príslušenstvom z titulu nezaplatenej náhrady mzdy za sviatok a náhrady trov konania v rozsahu 100%, tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.02.2013 ako vodič autobusu v služobnom zadelení 5/2, čo znamená, že pracoval od pondelka do piatku, pričom bol odmeňovaný hodinovou mzdou. Žalobou si uplatňoval nárok na zaplatenie ušlej mzdy za sviatky, ktoré v období od apríla 2014 do mája 2018 pripadli na jeho obvyklý pracovný deň, počas ktorých nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Poukázal na a , o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Podľa zákona o štátnych sviatkoch štátnymi sviatkami sú: 1. a 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. a 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. a 15.

september, 1. a 17. november, 24., 25. a 26. december. Žalobca nepracoval vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, za ktorý mu v zmysle patrila náhrada mzdy v sume priemerného zárobku, pričom ide o dni v roku 2014 - 18.04., 21.04., 01.05., 08.05., ôsmy, 01.09., 15.09., 17.11., 24.12., 25.12. a 26.12.. V roku 2015 ide o dni - 01.01., 06.01., 03.04., 06.04., 01.05., 08.05., 01.09., 15.09., 17.11., 24. 12 6. a 25.12.. V roku 2016 ide o dni - 01.01., 06.01., 25.03., 28.03., 05.07., ôsmy, 01.09., 15.09., 1. 14., 17.11. A 26.12.. V roku 2017 ide o dni - 06.01., 14. 4, 17.04., 01.05., 08.05., 05.07., 29.08., 01.09., 15.09., 01.11., 17.11., 20. 05.12. a 26.12.. V roku 2018 ide o dni

- 01.01., 06.01., 18.04., 21.04., 01.05. a 08.05. Žalovaná suma predstavuje náhradu mzdy za uvedené obdobie. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom, preto si žalobca uplatňoval aj nárok na úrok z omeškania v zmysle . Žalobca poukázal na to, že u žalovaného bola vykonaná za týmto účelom inšpekcia práce, ktorá protokolom zo dňa 07.09.2018 zistila nedostatky - porušenie povinnosti uvedenej v žalovaným. Na základe týchto zistení boli vo veci náhrady mzdy za sviatok realizované viaceré rokovania medzi odborovou organizáciou pôsobiacou u žalovaného Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislave a žalovaným, ktoré neboli úspešné. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil pracovnú zmluvu z 20.02.2013.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že otázka náhrady mzdy za sviatky pri vodičoch MHD je pre neho otázkou komplexnou, pričom jeho úsilím je vyriešiť túto otázku spravodlivo u všetkých dotknutých zamestnancov a preto vo všetkých súdnych konaniach inicioval mimosúdne rokovania. Žalovaný preto o vyčíslených mzdových nárokoch informoval hlavné mesto SR Bratislavu ako jediného akcionára, ktorý finančnou dotáciou pokrýva mzdové náklady žalovaného. Po schválení príslušných finančných prostriedkov žalovaný pristúpil k postupnému zaplateniu náhrady mzdy dotknutým zamestnancom a neskôr aj bývalým zamestnancom za obdobie od 12/2015 do 11/2018 pričom žalobcovi, ktorý už nie je zamestnancom žalovaného, bude náhrada mzdy za obdobie od 12/2015 do 5/2018 uhradená vo výške 1.449,66 Eur v najbližšom výplatnom termíne za mesiac marec 2021. Pracovný čas vodičov MHD je rozvrhnutý nerovnomerne, to znamená, že žalovaný určuje vodičom rozpis pracovných zmien v danom kalendárnom období nadväzne na potreby zabezpečenia mestskej hromadnej dopravy a nie výskyt sviatku. Výkon práce vodičov MHD je vykonávaný v nepretržitej prevádzke, pričom služobné zadelenie vodičov MHD vychádza z dvoch základných systémov obehu služieb, a to 4 služby plus 2 dni voľno alebo 5 služieb plus 2 dni voľno. Naplnenie ustanoveného týždenného pracovného času vodičov mestskej hromadnej dopravy sa zabezpečuje vzhľadom na pracovisko s nepretržitým a nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, v období príslušného kalendárneho štvrťroka. Ak vodič nemal rozpisom služieb určenú pracovnú službu vo sviatok, teda v ten deň nepracoval, v príslušnom kalendárnom štvrťroku mal vodič rozpis služieb stanovený tak, aby splnil štvrťročný fond pracovného času. Nešlo teda a nadpracovanie sviatku. Vzhľadom na nejednoznačnosť a neurčitosť právnej úpravy náhrady mzdy za sviatok zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň v režime nepretržitej prevádzky a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, pri absencii rozhodnutí relevantných štátnych orgánov k tejto problematike až do zistenia inšpekciou práce vykonanou v období júl až október 2018, u žalovaného v minulosti neexistoval jednoznačný názor, ako sa má v tejto otázke správne postupovať. V zmysle uvedeného žalovaný od mesiaca december 2018 postupuje pri platení náhrady mzdy za sviatky vodičom MHD v zmysle protokolu inšpektorátu práce. S ohľadom na plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby žalovaný pristúpil k spätnému zaplateniu náhrady mzdy dotknutým vodičom od mesiaca december 2015 do novembra 2018, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný by sa plynutia premlčacej doby mohol dovolávať od uplatnenia práva jednotlivými dotknutými zamestnancami. Uviedol, že žalobcovi bude náhrada mzdy za sviatky uhradená za obdobie od 12/2015 do 5/2018 vo výške 1.449,66 Eur ako aj súvisiaci príplatok za nadčas vo výške 362,44 Eur v najbližšom výplatnom termíne v mesiaci marec 2021. Vo vzťahu k zvyšnej časti žalovaného nároku na náhradu mzdy za obdobie do decembra 2015 žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalovaný mal záujem uhradiť všetkým dotknutým zamestnancom zákonné nároky náležite a úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia v rámci tohto konania je pripravený riešiť mimosúdne.

4. V replike zo dňa 27.05.2021 k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný po podaní žaloby čiastočne žalobcovi uhradil svoj záväzok a to vo výške 1.271,19 Eur netto dňa 05.03.2021 (z vyplatenej sumy vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 1.449,66 Eur + 362,44 Eur brutto). Preto upravil svoj nárok a tento znížil o sumu 1.449,66 Eur na sumu 1.009,49 Eur s príslušenstvom s príslušným úrokom z omeškania. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným žalobca uviedol, že od septembra 2018 (teda od oznámenia žalovaného s výsledkami inšpekcie práce) do decembra 2019 vo veci náhrady mzdy za

sviatok žalovaného skutočne prebiehali viaceré rokovania medzi žalovaným a odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného, pričom tieto rokovania boli neúspešné, a teda žalovaný svojim konaním, keď dal prísľub na vyplatenie náhrady mzdy za sviatok zamestnancom a potom vyplatení tejto náhrady mzdy za sviatok vedome odďaľoval, konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na judikatúru súdov vo veci posúdenia námietky premlčania vo vzťahu k dobrým mravom s tým, že žalobca je v postavení slabšej strany, v dôsledku čoho má požívať zvýšenú ochranu.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 09.09.2021 uviedol, že v rámci predmetného konania zostala neuhradená náhrada mzdy vo výške 1.009,49 Eur a úrok z omeškania. Žalovaný vo vzťahu k náhrade mzdy vyčíslenej za obdobie do decembra 2015 vzniesol námietku premlčania. Žalovaný pristúpil k zaplateniu náhrady mzdy dotknutým zamestnancom za obdobie od decembra 2015 do novembra 2018, pričom žalobcovi bola náhrada mzdy za toto obdobie uhradená vo výške 1.449,66 Eur. Právny rozbor zo dňa 27.11.2018, ktorý si žalovaný dal vypracovať, žalobca nesprávne interpretuje ako rozbor, na základe ktorého má žalovaný bez pochybností aplikovať podmienkach vodičov MHD. Tento právny rozbor si dal žalovaný vypracovať s ohľadom na posúdenie, či pristúpi k podaniu správnej žaloby voči rozhodnutiu inšpektorátu práce. Aj po vydaní rozhodnutia inšpektorátu práce mal žalovaný pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia, nakoľko nepretržitá prevádzka a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas pri zadeľovaní pracovných služieb vodičom MHD má svoje osobitosti, ktoré z praktickej stránky aplikácie kolidujú. Podľa ustálenej súdnej praxe dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je zákonným inštitútom, použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie je a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Vzhľadom na uvedené, postup súdu podľa tohto ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva v neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a, voči ktorému by nepriznanie nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou jej úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu. Žalovaný ohľadom vyplácania náhrady mzdy za sviatky a posudzovania tohto nároku v minulosti nekonal a ani nekoná v rozpore s dobrými mravmi a žalovaný považuje vznesenie námietky premlčania za dôvodné. Dôvodné vznesenie námietky premlčania nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný tiež potreboval prejednať finančný balík s akcionárom Hlavným mestom Bratislava, keďže išlo o stovky zamestnancov, a preto došlo k časovému posunu vyplatenia týchto náhrad bez vzťahu k podaným žalobám. Žalovaný išiel nad rámec zákona a námietku premlčania nevznáša na nároky nad 3 roky spätne od podania žaloby, ale až nad 3 roky spätne od vydania protokolu Inšpektorátu. V roku 2019 sa menilo vedenie na vrcholových pozíciách v predstavenstve u žalovaného, teda staré vedenie tieto náhrady nevyplatilo a nové vedenie si to dalo posúdiť a vyplatilo. Žaloby boli podané jednorázovo na podnet jednej odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného. U väčšiny podaných žalôb skončili konania zmierom, čo žalovaný preferuje aj v tomto konaní.

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pracovný pomer medzi stranami sporu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.02.2013, z ktorej zistil, že ju uzavreli žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ, druh práce - vodič autobusu, nástupný deň 20.02.2013, ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny týždenne.

7. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení , , , Nariadenia vlády SR č. , , (ďalej len „“).

8. Uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 27.05.2021 žalobca oznámil, že žalovaný po podaní žaloby mu čiastočne uhradil svoj záväzok, a to vo výške 1.271,19 Eur netto dňa 05.03.2021 (z vyplatenej sumy vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 1.449,66 Eur + 362,44 Eur brutto). Preto žalobca svoj nárok znížil o sumu 1.449,66 Eur, t. j. na sumu 1.009,49 Eur s príslušenstvom s príslušným úrokom z omeškania. Preto konanie v časti o zaplatenie 1.449,66 Eur istiny zastavil (výrok I.) s tým, že súhlas žalovaného

so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania vo veci samej.

9. Skonštatoval, že v konaní medzi stranami neboli sporné nasledovné skutočnosti: existencia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného v žalovanom období, skutočnosť, že žalobca nepracoval cez sviatky, ktoré pripadli na jeho obvyklý pracovný deň tak, ako ich špecifikoval v žalobe zo dňa 14.10.2020 v období od 4/2014 do 5/2018, - že žalobcovi za tieto dni patrila náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (špecifikovaného v uvedenom období v žalobe), že žalovaný v uvedenom období žalobcovi túto náhradu mzdy nevyplácal, splatnosť mzdy žalobcu najneskôr 11. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca (článok 5 ods.5.1.7. dodatku č. 7 ku Kolektívnej zmluve z apríla 2019 žalovaného na roky - 2020) nárok žalobcu na úrok z omeškania (jeho výška a dátumy vzniku omeškania u jednotlivých náhrad) z uplatnených náhrad mzdy za sviatky. Uviedol, že základ uplatneného nároku žalovaný nespochybňoval, tento uznal, a v priebehu konania žalobcovi dňa 05.03.2021 uhradil svoj záväzok za obdobie od 12/2015 do 5/2018, a to vo výške 1.271,19 Eur netto (1.449,66 Eur brutto). Spornou otázkou medzi stranami sporu zostalo posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným voči nároku uplatneného žalobcom za obdobie od 4/2014 do 11/ 2015. Žalobca považoval vznesenú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi. Poukázal pritom okrem iného na judikatúru súdov k tejto otázke. Podľa žalovaného dôvodné vznesenie námietky premlčania nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi.

10. Vyslovil, že pojem premlčanie neupravuje, pre pracovnoprávne vzťahy treba použiť v súvislosti s vymedzením uvedených pojmov . V danom prípade boli jednotlivé mesačné náhrady mzdy (za sviatok, ktorý žalobca nepracoval preto, že pripadol na jeho obvyklý pracovný deň v režime nepretržitej prevádzky a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času), splatné najneskôr 11. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca, keď z vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy teda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten, ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná. Námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, ktorá sa v súdnom konaní prejavuje ako prostriedok procesnej obrany alebo útoku. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 31. marca 2016 ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť okolnosti, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Úvaha súdu pri použití korektívu dobrých mravov musí vychádzať z okolností konkrétnej veci a musí byť podporená konkrétnymi zisteniami. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nej by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je podľa súdu prvej inštancie potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20. apríla 2011). Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 30. júla 2015). V tomto prípade zo skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalobca pracoval u žalovaného ako vodič MHD, pričom pracovný čas vodiča je rozvrhnutý nerovnomerne, žalovaný určuje vodičom rozpis pracovných zmien v danom kalendárnom období v závislosti od potrieb zabezpečenia mestskej hromadnej dopravy. Výkon práce vodičov MHD je vykonávaný v nepretržitej prevádzke a naplnenie ustanoveného týždenného pracovného času vodičov

sa zabezpečuje vzhľadom na pracoviská s nepretržitým a nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom v období príslušného kalendárneho štvrťroka. Žalovaný považoval problematiku náhrady mzdy zamestnancovi z dôvodu, že nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň za dlhodobú, spôsobenú nejednoznačnosťou a neurčitosťou právnej úpravy tohto inštitútu. K uvedenej problematike absentovali rozhodnutia relevantných štátnych orgánov až do inšpekcie práce vykonanej v období júl až október 2018 žalovaného, výsledkom, ktorej bol protokol Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 07.09.2018 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 09.10.2018, ktorý predstavoval prvé oficiálne stanovisko relevantného orgánu k tejto problematike. Na základe uvedeného protokolu žalovaný uhradil všetkým dotknutým zamestnancom vrátane žalobcu zákonné nároky s tým, že úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia v rámci podaných žalôb bol pripravený žalovaný riešiť mimosúdne. Žalovaný zdôvodnil vyplatenie náhrad až v roku 2020, 2021, išlo o veľký objem finančných prostriedkov (vzhľadom na obdobie, ktorého sa náhrada mzdy týkala a počet vodičov, keď sa jednalo o stovky vodičov), pričom bolo potrebné prejednať finančný balík s akcionárom Hlavným mestom Bratislava. Žalovaný pristúpil u všetkých zamestnancov, ktorých sa náhrada mzdy týkala k vyplateniu náhrady mzdy spätne od mesiaca december 2015. V tomto smere bolo podľa neho treba konštatovať, že žalobca podal žalobu na súd dňa 15.10.2020, t.z. že prípadné nároky žalobcu už za obdobie do 15.10.2017 by boli premlčané. Žalovaný uhradil žalobcovi náhrady mzdy za sviatky za obdobie od 12/2015 do mája 2018, teda tri roky spätne od času, od kedy tento nárok zamestnancom vypláca (t. j. od novembra 2018) na základe výsledkov inšpekcie práce z októbra 2018, a to bez ohľadu na premlčanie. Túto okolnosť súd prvej inštancie považoval za dôležitú pre posúdenie, či došlo zo strany žalovaného vznesením námietky premlčania voči nároku za obdobie od 4/2014 do 11/2015 k zneužitiu práva. Mal za to, že vzhľadom na postup žalovaného, keď akceptoval výsledky inšpekcie práce aj 3 roky spätne od ich zistenia a vyplatil zamestnancom, ktorých sa tieto zistenia týkali, náhrady mzdy za sviatky, ktoré pripadli na obvyklý pracovný deň za 3 roky spätne a to bez ohľadu na prípadné premlčanie ich nárokov vzhľadom na uplynutie času, nemožno považovať vznesenú námietku premlčania voči časti nároku uplatneného žalobcom za obdobie od 4/2014 do 11/2015 za rozpornú s dobrými mravmi. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že od septembra 2018 (teda od oboznámenia žalovaného s výsledkami inšpekcie práce) do decembra 2019 vo veci náhrady mzdy za sviatok prebiehali viaceré rokovania medzi žalovaným a odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného, pričom tieto rokovania boli neúspešné, nakoľko ani prihliadnutie na týchto 16 mesiacov (vzhľadom na dátum podania žaloby), by nemalo vplyv na nárok žalobcu uplatnený za obdobie od 4/2014 do 11/2015. V prípade vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného nezistil nerovnováhu práv strán spolu v neprospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené, vyhovel žalobe v časti uplatneného príslušenstva za obdobie od 12/2015 do 5/2018 (t.j. obdobie, za ktoré žalovaný uhradil náhradu mzdy žalobcovi v priebehu konania), pričom žalovaný tento nárok žalobcu nespochybňoval a v tejto časti navrhoval žalobcovi uzatvorenie zmieru (výrok II. ). Vo zvyšku, teda v časti uplatneného nároku, voči ktorému žalovaný vzniesol námietku premlčania považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol (výrok III.). Dokazovanie navrhnuté žalobcom v rozsahu pripojenia spisov Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 31.03.2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp.zn. zo dňa 05.03.2019 nenariadil, považoval ho za nadbytočné, keď pri posúdení námietky premlčania vychádzal z obsahu vykonaného dokazovania v tomto konaní.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a ods. 1 s tým, že o výške o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa . V časti čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 1.499,66 Eur rozhodol podľa ust. s odôvodnením, že k zastaveniu konania v časti nároku žalobcu o zaplatenie 1.449,66 Eur došlo pre správanie žalovaného, ktorý po začatí konania 05.03.2021 uhradil nárok žalobcu v časti náhrady mzdy za sviatky v období od 12/2015 do 5/2018. Pomer úspechu strán sporu určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia 2.459,15 Eur s prísl., t. j. 100 %, žalobca bol úspešný v časti 1.499,66 Eur t. j. 59%, v ktorej procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, ktorý po podaní žaloby istinu žalobcovi uhradil, teda žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne. V časti o zaplatenie sumy 1.009,49 Eur (t, j, 41%) žalobca nebol úspešný, v tejto časti bol úspešný žalovaný. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (59 - 41 = 18%) celkový úspech žalobcu predstavuje 18%.

12. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva ( ), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (s. 1 písm.e/ ), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vo svojej argumentácii k dôvodnosti dovolania sa žalobcu rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, resp. k premlčaniu časti nároku v odôvodnení rozsudku v bode 30 obmedzil v rozhodujúcej časti len na pomerne stručnú argumentáciu, teda pomerne stroho konštatoval, že nezistil nerovnováhu práv strán sporu spolu v neprospech žalobcu a bližšie nerozviedol svoje úvahy presvedčivým spôsobom, prečo by daný prípad nespĺňal atribúty rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, čo podľa neho spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukázal na to, že právny poriadok SR priznáva ochranu slabšej strane, čo okrem iného vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 16.6.2020 sp.zn. :„ Ak jedna strana môže ťažiť zo svojich profesionálnych skúseností, odborných znalostí, lepšej informovanosti o práve, či z ľahšej dostupnosti právnych služieb, zatiaľ čo druhá strana takýmito výhodami nedisponuje, je východisková pozícia oboch strán nevyvážená, a ich rovné postavenie iba formálne. K dosiahnutiu skutočnej rovnováhy je tak nutné vzájomné vzťahy právne vyvažovať“. V citovanom rozhodnutí súd zároveň posudzoval aj námietku premlčania optikou dobrých mravov, pričom prisvedčil, že v konkrétnom prípade vzhľadom na postavenie sťažovateľky ako slabšej zmluvnej strany dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že vzhľadom na právnu formu žalovaného a sféru jeho pôsobenia, keď mohol ťažiť zo svojich profesionálnych skúseností, odborných znalostí, lepšej informovanosti o práve či z ľahšej dostupnosti právnych služieb, zatiaľ čo žalobca takýmito výhodami v rozhodnom čase nedisponoval, a preto východisková pozícia oboch strán bola nevyvážená a ich rovné postavenie bolo len formálne. Namietal, že súd prvej inštancie sa týmito okolnosťami vo vzťahu k dôvodnosti dovolania sa žalobcu rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi odôvodnení nevysporiadal, čo podľa neho spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. V tomto smere súd prvej inštancie nevykonal ani ním navrhnuté dôkazy: uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 31.3.2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 17/2017 zo dňa 5.3.2019, z ktorých dôkazov malo byť preukázané, že žalovaný dostatočne dlhý čas disponoval informáciami o porušení a napriek tomu až po podaní žaloby mu čiastočne uhradil svoj záväzok, a to vo výške 1.271,19 Eur netto dňa 5.3.2021. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa týmito okolnosťami vo vzťahu k dôvodnosti dovolania sa rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, v čom tiež videl nepreskúmateľnosť rozsudku. Uviedol, že žalovaný vedel o svojej povinnosti vyplácať zamestnancom náhradu mzdy za sviatok, ak zamestnanec nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, keďže takýto nárok bol už predmetom vyššie uvedených súdnych konaní medzi žalovaným a inými zamestnancami žalovaného, ktoré boli ukončené zmierom. Z týchto rozhodnutí malo byť preukázané, že žalovaný musel mať vedomosť o porušení a súd prvej inštancie si ich mohol vyžiadať v rámci dokazovania podľa . Bol toho názoru, že bol v pozícii slabšej strany, v dôsledku čoho mal požívať zvýšenú ochranu. S ohľadom na uvedené žalobca zastával názor, že námietka premlčania vznesená žalovaným, s ohľadom na dobré mravy bola nedôvodná v celom rozsahu a aplikáciou bola vec súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdená, dospel k nepresvedčivému formalistickému záveru o nedôvodnosti jeho dovolania sa rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi bez dostatočného vysvetlenia jeho úvah. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čo mal za porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s obsahom a odvolacími dôvodmi odvolania žalobcu, poukazujúc na to, že žalobca v odvolaní v zásade argumentuje tvrdeniami, ktoré použil v samotnej žalobe a vyjadreniach v rámci prvoinštančného konania. V odvolaní žalobcu podľa neho absentujú akékoľvek nové tvrdenia, pričom sa žalobca relevantným spôsobom nevysporiadal ani s jeho procesnou obranou zhmotnenou v jeho vyjadreniach a ústnych prednesoch v prvoinštančnom konaní, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, 380 ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znova zopakovať ( ), prejednal vec v odvolaním napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami , s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

18. Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

19. Podľa dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa prvej vety zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok.

21. Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

22. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. V prejednávanej veci si žalobca ako zamestnanec voči žalovanému ako zamestnávateľovi uplatňoval svoj nárok na zaplatenie sumy 2.459,15 Eur istiny s príslušenstvom z titulu nezaplatenej náhrady mzdy za sviatok z titulu nezaplatenej náhrady mzdy za sviatok spolu s úrokmi z omeškania na základe toho, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.02.2013 ako vodič autobusu v služobnom zadelení 5/2, čo znamená, že pracoval od pondelka do piatku, pričom bol odmeňovaný hodinovou mzdou. Žalobou si uplatňoval nárok na zaplatenie ušlej mzdy za sviatky, ktoré v období od apríla 2014 do mája 2018 pripadli na jeho obvyklý pracovný deň, počas ktorých nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Po čiastočnom plnení vo výške 1.271,19 Eur netto dňa 05.03.2021 (z vyplatenej sumy vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 1.449,66 Eur + 362,44 Eur brutto), znížil svoj nárok o sumu 1.449,66 Eur na sumu 1.009,49 Eur s príslušenstvom s príslušným úrokom z omeškania. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným žalobca uviedol, že od septembra 2018 (teda od oznámenia žalovaného s výsledkami inšpekcie práce) do decembra 2019 vo veci náhrady mzdy za sviatok žalovaného skutočne prebiehali viaceré rokovania medzi žalovaným a odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného, pričom tieto rokovania boli neúspešné, a teda žalovaný svojim konaním, keď dal prísľub na vyplatenie náhrady mzdy za sviatok zamestnancom a potom vyplatení tejto náhrady mzdy za sviatok vedome odďaľoval, konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na judikatúru súdov vo veci posúdenia námietky premlčania vo vzťahu k dobrým mravom s tým, že žalobca je v postavení slabšej strany, v dôsledku čoho má požívať zvýšenú ochranu.

26. Základ uplatneného nároku žalovaný nespochybňoval, tento uznal, a v priebehu konania žalobcovi dňa 05.03.2021 aj uhradil svoj záväzok za obdobie od 12/2015 do 5/2018, a to vo výške 1.271,19 Eur netto (1.449,66 Eur brutto). Spornou otázkou medzi stranami sporu tak zostalo posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným voči nároku uplatneného žalobcom za obdobie od 4/2014 do 11/2015. Žalobca považoval vznesenú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi. Poukázal pritom okrem iného na judikatúru súdov k tejto otázke. Podľa žalovaného dôvodné vznesenie námietky premlčania nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi.

27. Súd prvej inštancie sa s uvedenými tvrdeniami strán sporu ohľadom premlčania nároku správne vysporiadal a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, preto nebola dôvodná odvolacia námietka žalobcu. K tejto jeho odvolacej námietke odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru:

28. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 31. marca 2016 sp.zn. vyslovil, že uplatnenie námietky premlčania sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva. Výrazom zneužitia práva v neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, (prípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov), či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.

29. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 3. októbra 2012 námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores ( ).

30. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20. apríla 2011).

31. Podľa Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23. septembra 2013 uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak strana konania, voči ktorej sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mala by v zásade tento rozpor v konaní nielen uplatniť, ale aj náležite preukázať (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2020 23 tento rozpor aj náležite preukázať).

32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedená judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.

33. V danom prípade je odvolací súd názoru, že ani v pracovnoprávnych sporoch nie je dôvod odchýliť sa od tejto ustálenej judikatúry, keď definícia dobrých mravov ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania, sa vzťahuje rovnako aj na spotrebiteľské vzťahy. Ustálená judikatúra v tomto smere rešpektuje a vychádza zo základných princípov práva, akými sú princíp právnej istoty, zásada rovnosti strán a rovnosti zbraní, zásada spravodlivosti, pri zachovaní zásady zvýšenej ochrany slabšej strany sporu. V prejednávanom spore totiž okolnosti tohto prípadu nie sú takej výnimočnej povahy, ktoré by spôsobovali prelomenie týchto zásad, kedy by bolo možné dôjsť k záveru, že vznesenie námietky premlčania žalovaným by bolo možné považovať za rozpor s dobrými mravmi.

34. Žalobca v odvolaní namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 31.3.2014 a uznesením Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 17/2017 zo dňa 5.3.2019, z ktorých dôkazov malo byť preukázané, že žalovaný dostatočne dlhý čas disponoval informáciami o porušení a napriek tomu až po podaní žaloby mu čiastočne uhradil svoj záväzok, a to vo výške 1.271,19 Eur netto dňa 5.3.2021.

35. Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný.

36. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom v rozsahu pripojenia spisov Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 31.03.2014 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp.zn. zo dňa 05.03.2019 nenariadil, čo však aj náležite odôvodnil tým že toto žalobcom navrhované dokazovanie považoval za nadbytočné s odôvodnením, že pri posúdení námietky premlčania vychádzal z obsahu vykonaného dokazovania v tomto konaní. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie o tom, že takéto dokazovanie nebolo potrebné, stotožnil.

37. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu označujúcu rozsudok súdu prvej inštancie za formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čo mal za porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne, presvedčivo a náležite odôvodnené v súlade s ust. a s jeho odôvodnením sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil ( ).

38. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Posudzujúc procesný postup súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie konal vo veci zákonom predpísaným procesným postupom, ktorý plne korešpondoval so zákonnými požiadavkami a požiadavkami kladenými a dohovoru na procesný postup súdu.

39. Podstatou práva na spravodlivý proces nie je právo strany sporu, aby sa súd plne stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, II. ÚS 251/03)- uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010 sp.zn. .

40. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa ( .) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).