Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-60-2021.pdf
PDF · 122.87 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovanému Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, právne zastúpenému SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, o zaplatenie 858,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 858,82 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 24.11.2021 do zaplatenia, ako aj sumou 40,- € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 858,82 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žalobného návrhu žalovaným do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.10.2019 v čase okolo 20:34 hod došlo k menšej nehode kategórie B2 – vykoľajenie vlaku Nex 55127 dopravcu ZSSK Cargo na výhybke č. XX, v km 172,923 v železničnej stanici A. B. C.. Pri nehode došlo k poškodeniu železničného zvršku, HKV, 1 vozňa, k vykoľajeniu 1 vozňa dopravcu ZSSK Cargo, k zmeškaniu 13 vlakov osobnej dopravy, 3 vlakov nákladnej dopravy a k úplnému prerušeniu dopravy v medzistaničnom úseku D. – A. B. C.. Príčinou vzniku nehody bol nesprávny postup pri spájaní HKV s odstavenou súpravou vlaku rušňovodičom vlaku – zamestnancom dopravcu ZSSK Cargo – C. E.. Žalobcovi uvedenou škodovou udalosťou vznikla škoda vo výške 5.710,16 €, ktorá pozostáva z 1/ priamej materiálovej škody vo výške 2.221,08 €, 2/ výkonov zamestnancov vo výške 3.172,17 €, 3/ výzisku vo výške – 24,39 € a 4/ koľajovej mechanizácie vo výške 341,30 €. Uvedenú škodu si žalobca uplatnil v rámci svojho majetkového poistenia u spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., a to na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX. Poisťovňa uhradila žalobcovi škodu vo výške 710,16 €, nakoľko zo strany poisťovne došlo k odpočítaniu zmluvne dohodnutej spoluúčasti vo výške 5.000,- €, ktorú si žalobca uplatnil listom u žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 24.11.2020 žalobcovi oznámil, že mu uhradí škodu vo výške 4.141,18 € s odvolaním sa na § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Škodovou udalosťou bola žalobcovi spôsobená celková škoda vo výške 5.710,16 €, pričom sa jedná o náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalovaný plnenie odmietol, nakoľko od skutočne vynaložených nákladov odrátal tzv. amortizáciu vo výške 858,82 € a k dobrovoľnému plneniu nepristúpil. Preto žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade istiny 858,82 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc odo
dňa nasledujúceho po dni doručenia žalobného návrhu žalovaným do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.
3. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to:
- prípis Železnice SR adresovaný Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. – Uplatnenie nároku na náhradu škody (ŠU F. XXX/XX/XX/XXXX/XXXX-XXXX) zo dňa 16.9.2020,
- Čiastočnú reklamáciu náhrady škody (G. F. XXX/XX/XX/XXXX/XXXX-XXXX) H. A. B. C. 27.10.2019, zo dňa 24.11.2020,
- Správu zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody kategórie B 2 – vykoľajenie vlaku Nex 55127 ZSSKC, ku ktorému došlo počas odchodu zo ŽST A. B. C., I. koľaje č. 4, na výhybke č. 16 v km 172,923, dňa 27.10.2019 o 20:34 h, zo dňa 6.12.2019,
- rekapituláciu nákladov pre Granden , zo dňa 23.6.2020,
- zostavu interných zákaziek s nákladmi zo dňa 12.6.2020,
- OZ – výdaj k PM zákazkám zo dňa 28.10.2019, 29.10.2019, 30.10.2019, 18.5.2020,
- Príjem ostatný – výzisk – zo dňa 19.5.2020, 21.5.2020,
- pracovný príkaz,
- oznámenie Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 1.7.2020 o poukázaní poistného plnenia vo výške 710,16 €.
4. V zmysle návrhu žalobcu tunajší súd vo veci vydal dňa 22.11.2021 platobný rozkaz pod č.k. 14Cb/60/2021-59, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 858,82 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 26.10.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 51,- €, všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že vo vzťahu k škodovej udalosti je nevyhnutné zohľadniť, že žalobca vystupuje na základe zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR ako tzv. manažér, resp. ako správca infraštruktúry, pričom predmetom tejto činnosti sa v zmysle uvedeného okrem iného rozumie zabezpečenie a obsluha železničnej infraštruktúry a servisných zariadení určených na pohyb železničných koľajových vozidiel. Nároky v súvislosti so škodovou udalosťou si žalobca uplatnil prostredníctvom majetkového poistenia, ktoré si uplatnil vo výške rovnajúcej sa nákladom, ktoré mu v súvislosti s odstraňovaním následkov spôsobených škodovou udalosťou vznikli, t.j. celkovú sumu vo výške 5.710,16 €. Poisťovňa poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 710,16 €, pričom z dôvodu dohodnutej spoluúčasti si poisťovňa odpočítala čiastku 5.000,- €. Poskytnutie a prijatie poistného plnenia žalobca nepopiera, preto túto skutočnosť nemožno považovať za spornú. Sporným vo vzťahu k škodovej udalosti ostáva výklad pojmu skutočná škoda, resp. určenie rozsahu nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody a s tým súvisiace vyčíslenie škody. Žalovaný má za to, že žalobca nepostupoval pri vyčíslení skutočnej škody lege artis. Mal totiž odpočítať od celkových nákladov hodnotu opotrebovania (amortizácie) poškodeného infraštrukturálneho zariadenia, resp. prihliadnuť k zhodnoteniu majetku, ku ktorému v súvislosti s výmenou poškodeného zariadenia (resp. jeho časti) v danom prípade došlo. Zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (2Obdo/48/2012, 5Cdo 89/2008, 5Cdo/200/2011, 4Cdo/77/2008), judikatúru Najvyššieho súdu SR ako aj rozhodnutia súdov nižších inštancií, ktorých predmetom rozhodovania boli skutkovo totožné veci. Po zohľadnení uvedených skutočností a s prihliadnutím aj na opotrebovanie poškodeného infraštrukturálneho zariadenia, žalovaný reklamoval žalobcovi celkové náklady, ktoré si voči nemu uplatnil, a to na základe Čiastočnej reklamácie náhrady škody zo dňa 24.11.2020. Žalovaný žalobcovi oznámil, že uhradí len čiastku, ktorá zodpovedá skutočnej výške škody, t.j. 4.141,18 € a čiastku vo výške 858,82 € pripadajúcu na opotrebovanie – amortizáciu infraštrukturálneho zariadenia neuhradí. Čiastku 4.141,18 € žalovaný žalobcovi uhradil a žalobca príjem predmetnej čiastky potvrdil. V závere uviedol, že na základe uvedeného a po zohľadnení špecifík daného prípadu, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, má za to, že priznaním nároku uplatneného žalobou bez toho, aby bolo zohľadnené zhodnotenie veci opravou, teda opotrebovanie, bol by takýto postup v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania vzťahov a neprimeraným zásahom do majetkových práv žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobcovi bola poskytnutím poistného plnenia a plnenia žalovaného skutočná škoda už uhradená a preto navrhuje, aby súd žalobu ako zjavne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Uznesením č. k. 14Cb/60/2021-89 zo dňa 12.1.2022 súd platobný rozkaz zo dňa 22.11.2021 zrušil z dôvodu podania odporu žalovaným.
7. Žalobca doručil súdu dňa 9.2.2022 písomné vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že spornou podľa žalovaného je výška škody, a to najmä v otázke určenia skutočnej výšky škody. K tomu uviedol, že naďalej trvá na stanovenom vyčíslení vo výške 5.710,16 €. Je to suma, ktorá predstavuje náklady, ktoré vynaložil žalobca na uvedenie veci do pôvodného stavu a zároveň suma, o ktorú sa reálne znížil majetok žalobcu. Má za to, že táto škoda bola žalobcovi „vnútená“ tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov, následkom čoho došlo k vzniku škody. Železničná prevádzka je veľmi špecifická, má svoje prísne legislatívne a prevádzkové pravidlá a tiež nemenej dôležité sú požiadavky na bezpečnosť prevádzky, preto bolo nevyhnutné po neho pristúpiť k obnoveniu pôvodného stavu takým spôsobom, aby bola zaručená bezpečnosť železničnej prevádzky v uvedenom úseku. Nesúhlasí so žalovaným predloženými vykonateľnými rozhodnutiami, ktoré sa týkali škôd vzniknutých na motorových vozidlách, teda nie v každom deklarovanom prípade sa jednalo o poškodenie železničnej infraštruktúry. Vo vzťahu k judikatúre uvádzanej žalovaným v odpore podotkol, že predchádzala rozhodnutiu NS SR č. k. 2Obdo 48/2012, ktoré zmenilo celkový pohľad na uplatnenie si tzv. amortizácie pri náhrade škody, ku ktorej došlo porušením predpisov zo strany škodcu. Poukázal na to, že právo je živá vec, ktorá sa vyvíja v súlade so spoločnosťou a jej potrebami. Na tento vývoj adekvátne reagovali príslušné súdy, pričom svojimi rozhodnutiami pomaly menia zaužívaný prístup k uplatneniu si tzv. amortizácie, čoho dôkazom sú aj spomínané rozhodnutia okresných a krajských súdov. V závere uviedol, že „v súvislosti so záväznosťou judikátov NS SR a ÚS SR by radi poukázali na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011. č. k. IV. ÚS 499/2011-25, ktoré hovorí, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“ Preto odvolávajúc sa na princíp právnej istoty ako aj na ústavné právo na ochranu vlastníctva trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.2.2022, 11.5.2022 ako aj 16.11.2022 k vyjadreniam žalobcu uviedol, že žalobca spolu s vyjadrením nepredložil žiadne dôkazy. Reaguje najmä na citované rozsudky NS SR (5Cdo/89/2008 a 5Cdo/200/2011), v ktorom súd svoj právny názor potvrdil. Uviedol, že je potrebné zohľadniť, že v danom prípade vznikla škoda medzi dvoma dopravcami, ktorí sú navyše subjektami zapísanými v obchodnom registri, a škoda vznikla na infraštrukturálnom zariadení, ktoré bolo v prevádzke po dobu 29 rokov, čo žalobca nepopiera ani nenamieta. Je nepochybné, že po 29 rokoch užívania je infraštrukturálne zariadenie (resp. jeho príslušné časti, ktoré bolo potrebné vymeniť v dôsledku škodovej udalosti) zjavne opotrebované, čím nie je len legálne, ale aj legitímne amortizáciu odpočítať. Žiada, aby súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca v praxi aplikuje z jeho strany protichodný názor, podľa ktorého je dôvodné odpočítať z vyčíslenia škody čiastku pripadajúcu na opotrebovanie materiálu (tzv. amortizáciu). Dôkazom sú žiadosti doručené žalovanému v súlade s ktorým žalobca žiada žalovaného o vystavenie dobropisu na čiastku zodpovedajúcu amortizácii. Ďalej uviedol, že pred posúdením hmotnoprávnych a skutkových otázok je nevyhnutné posúdiť procesnoprávne otázky, a to konkrétne, či žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní, aby si uplatňoval nárok na náhradu škody voči žalovanému. Subjektom aktívne vecne legitimovaným domáhať sa náhrady škody na súd je jednoznačne poškodený, t.j. osoba, ktorá v dôsledku škodovej udalosti utrpela škodu. Pokiaľ škoda spočíva v poškodení veci, osobou oprávnenou domáhať sa náhrady škody je v zásade jej vlastník. Zdôraznil, že škoda vznikla na infraštrukturálnom zariadení, ktorej však vlastníkom nie je žalobca ale štát, t.j. Slovenská republika. Je nepochybné, že žalobca je v súlade s osobitnými predpismi povereným správcom tejto infraštruktúry, avšak nie je jej vlastníkom. Absencia vlastníckeho práva k poškodenému infraštrukturálnemu zariadeniu znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie. Uvedené neplatí pokiaľ sa dodrží zákonný postup alebo sa udelí plnomocenstvo, čo však z tohto prípadu nevyplýva. Preto konštatuje, že žalobca si nesplnil povinnosti mu uložené
v osobitnom hmotnoprávnom a procesnoprávnom predpise a v žalobe neuvádza názov štátu vrátane skutočnosti, že v tomto konaní uplatňuje nárok v mene iného subjektu ako je on sám, t.j. štátu. Je preto podľa žalovaného nepochybné, že pokiaľ žalobca má záujem na úspešnom podaní žaloby, musí v prvom rade splniť povinnosti podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu v spojení s § 135 ods. 1 CSP. V opačnom prípade vzniká dojem, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na majetku v jeho vlastníctva. Záverom uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a žiada žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.4.2022 uviedol, že absolútne nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu pre uplatnenie si pohľadávky v tomto konaní. Žiadne zákonné ustanovenie nehovorí, že škodu si musí uplatniť iba vlastník poškodenej veci. V tomto konaní si žalobca uplatňuje náhradu škody, ku ktorej došlo zavineným konaním žalovaného. Škoda, je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V tomto prípade ide o finančné prostriedky, ktoré boli zo strany žalobcu vynaložené a o ktoré sa jeho majetok reálne znížil. Železnice SR sú jednoznačne podnikateľský subjekt, ktorý okrem správy majetku štátu zverenej mu na základe zákona o ŽSR, vykonáva aj svoju podnikateľskú činnosť, pričom zo zákona majú povinnosť právo takto nadobudnuté finančné prostriedky využívať na opravy železničnej infraštruktúry. Finančné prostriedky použité na odstránenie následkov škody, ktorú nepochybne spôsobil a zodpovedá za ňu žalovaný, neboli finančné prostriedky z účtu Slovenskej republiky, resp. Ministerstva dopravy a výstavby SR, ale z účtu žalobcu, teda ŽSR. Námietku aktívnej legitimácie podaný žalovaným považuje za účelovú. Následne podaním zo dňa 28.10.2022 žalobca upravil petit žalobného návrhu tak, že navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 858,82 € spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žalobného návrhu žalovanému do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a náhradu trov konania. V stanovisku zo dňa 5.6.2023 žalobca doplnil svoje písomné podania vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že „východiskom určenia výšky škody je trhová cena, t.j. hodnota, za ktorú by bolo možné poškodenú vec na danom mieste a v danom čase predať.“ Má za to, že práve to je špecifikum železničnej infraštruktúry, v prípade ktorej nie je možné uvažovať o „predaji“ , nakoľko jednotlivé prvky železničnej infraštruktúry nie sú predmetom predaja na voľnom trhu (koľajnice, podvaly či výhybky sa nepredávajú cez „Bazoš.sk). K tvrdeniu, že poškodené zariadenia mali 29 rokov a ich životnosť bola znížená uviedol, že zariadenia boli v zmysle predpisov žalobcu pravidelne udržiavané, čo znamená, že bola zabezpečená ich plná funkčnosť a zároveň bezpečnosť prevádzky. Na poškodenej výhybke č. 16 v ŽST A. B. C. boli v roku 2017 vymenené podstatné súčasti výhybky a to: jazyk výhybky, upevňovadlá, opornice. Touto výmenou došlo dva roky pred nehodou k zlepšeniu technického stavu a kvality predmetnej výhybky.
10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.7.2023, na ktoré riadne predvolal žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil. Z uvedených dôvodov súd pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ako CSP).
11. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich písomných podaniach a nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Splnomocnený zástupca žalobcu v záverečnom prednese uviedol, že trvá na podanej žalobe ako aj na podaní zo dňa 28.10.2022, ktorým žiadali zmeniť žalobný petit. Preukázanými listinnými dôkazmi žalobca preukázal všetky podstatné skutočnosti, že škoda vznikla, kde vznikla a kto ju zavinil. Preukázal tiež, že žalobca je aktívne legitimovaný ako aj to, že žalovaný nemá právo amortizovať škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Navrhol zaviazať žalovaného k náhrade škody vo výške 858,82 € s príslušenstvom, paušálnu náhradu vo výške 40,- € a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku. Právny zástupca žalovaného v záverečnom prednese uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach. Považuje žalobu za nedôvodnú a odkazuje na staršiu judikatúru z roku 2010, 2011, ktorá bola v spise spomenutá. Uznesením súd pripustil zmenu žalobného návrhu v znení navrhnutom žalobcom v podaní zo dňa 28.10.2022. Vzhľadom na prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, uznesenie nebolo potrebné vyhotoviť v písomnej podobe ani ho doručiť stranám.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi (viď bod 3. odôvodnenia rozsudku), pričom vec právne posúdil v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami:
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len ako Obchodný zákonník), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 17. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 18. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 20. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o Železniciach Slovenskej republiky“), železnice zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností. 21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o Železniciach Slovenskej republiky, predmetom činnosti železníc je základný predmet činnosti a to prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 2 ods. 2 zákona o Železniciach Slovenskej republiky, prevádzkovaním železničných dráh sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje železničná infraštruktúra a servisné zariadenia určená na pohyb železničných koľajových vozidiel vrátane pevných železničných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu týchto vozidiel a zariadení slúžiacich na zabezpečenie bezpečnej železničnej prevádzky (ďalej len „železničná infraštruktúra a servisné zariadenia“).
23. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.10.2019 došlo k škodovej udalosti, ktorá bola uzavretá s výslednou mierou zavinenia na dopravcu Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. 100 % so zavinením vlastným zamestnancom. Nebolo sporné ani to, že žalobca si uvedenú škodu uplatnil zo svojho majetkového poistenia u poistiteľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti vo výške 5.000,- € uhradil časť škody vo výške 710,16 € žalobcovi. Medzi stranami nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca si túto sumu 5.000,- € uplatnil u žalovaného listom zo dňa 16.9.2020. Tiež nebola sporná skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 24.11.2020 oznámil žalobcovi, že mu uhradí zvyšnú čiastku do hodnoty skutočnej škody vo výške 4.141,18 €, avšak čiastku 858,82 € neuznáva, nakoľko by išlo o preplatenie skutočnej škody. V súvislosti so vzniknutou škodou súd má za preukázanú skutočnosť, že v dôsledku škodovej udalosti žalobca vynaložil náklady na opravu vo výške 5.710,16 €, ktorá výška škody spochybňovaná nebola. Poistné plnenie za poistnú udalosť č. 1960605648, spôsobené nárazom, bolo poisťovňou poukázané vo výške 710,16 €. Výška poistného plnenia bola vypočítaná v zmysle príslušných ustanovení Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy číslo 411026655, a to na základe vykonanej obhliadky a predložených dokladov. 24. Sporným je v tomto prípade postup a otázka odpočítania amortizácie, teda upotrebenia materiálu (železničnej infraštruktúre), na ktorom došlo ku škode a na ktorých odstránenie poškodenia vynaložil žalobca náklady. Podľa názoru žalovaného je povinný uhradiť len skutočnú škodu, teda škodu vo výške v akej sa poškodená vec nachádzala v čase poškodenia, aj vzhľadom na opotrebovávanie (amortizáciu) veci do vzniku škodovej udalosti. V prípade nezohľadnenia tejto skutočnosti by došlo zo strany poškodeného k bezdôvodnému obohateniu voči škodcovi v dôsledku zisku na veci vyššej hodnoty ako mala pred samotným vznikom škody. Možno teda povedať že takéto nazeranie na vec súvisí s tým, že pri výpočte má byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu zariadenia ZI
vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa inej definície skutočná škoda predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR Cpj 87/70). Za dôležité súd považuje aj rozhodnutie R25/1990 “podľa ktorého pri stanovaní výšky škody treba vychádzať z nákladov, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu.
25. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti škodcom, vznik a rozsah škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou poškodeného. Porušenie právnej povinnosti škodcom je porušením povinností uloženej zákonom alebo zmluvnej povinnosti. Škodou v tomto prípade je škoda na majetku. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.
26. Povinnosťou žalobcu bola povinnosť poškodené zariadenia železničnej infraštruktúry bezodkladne uviesť do pôvodného stavu alebo ich nahradiť novými, nakoľko bez ich funkčnosti nemožno zabezpečiť plynulú dopravu a prepravu na železničnej dráhe. V tejto súvislosti preto uviedol poškodené zariadenia železničnej infraštruktúry do pôvodného stavu sám, na čo vynaložil potrebné náklady, ktoré by inak nevznikli, ak by nedošlo ku vzniku škodovej udalosti, ku ktorej došlo na strane žalobcu k zmenšeniu majetkovej sféry, a teda k vzniku škody. Žalobcovi by mala byť vykompenzovaná majetková ujma, ktorá mu vznikla v dôsledku poškodenia zariadenia železničnej infraštruktúry a úhrady nákladov vynaložených na opravu poškodených zariadení železničnej infraštruktúry. Samotná oprava zariadení, ktorú musel žalobca uskutočniť, bola opravou, ktorá bola takouto škodovou udalosťou a poškodením žalobcovi vnútená. Žalobca na základe správy o zisťovania príčin vzniku menšej nehody zo dňa 6.12.2019 poukazuje na 100 % mieru zavinenia žalovaného, ktorý spôsobil úbytok z jeho majetkových hodnôt.
27. K určeniu skutočnej výšky škody a odčítavaniu amortizácie súd uvádza, že pri určení výšky skutočnej škody sa síce vychádza z ceny veci v čase poškodenia, ale nahradená má byť predovšetkým ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkovej sféry poškodeného, pričom zmenšením tejto sféry je už samotné poškodenie veci. Peňažná náhrada je tak buď skutočným ekvivalentom hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu alebo v prípade, ak vec nemožno vrátiť do pôvodného stavu, až potom možno vychádzať z ceny, akú mala vec v čase poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená škodcom. Žalobca nevykonal opravu z vlastného podnetu, ale táto mu bola vnútená pochybením zo strany žalovaného. K amortizácii majetku žalobcu na ktorom došlo k škode súd taktiež uvádza, že žalovaný súdu v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazné prostriedky a dôkazy smerujúce k určeniu amortizácie predmetných poškodených zariadení železničnej infraštruktúry.
28. Aj napriek tomu, že poškodené zariadenie bolo vecou použitou a opotrebenou, bolo potrebné zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Súd poukazuje aj na judikatúru, a to nález Ústavného súdu ČR č. k. II.ÚS 2221/07 z 19.3.2008, s ktorým sa súd stotožňuje a ktorý nesúhlasil s určovaním škody ako technickej kategórie, keď sa odpočítala amortizácia náhradných dielov a poškodený tak niesol zodpovednosť za „zhodnotenie vozidla", ktoré mu bolo protiprávnym konaním nanútené. K podobnému záveru dospel Ústavný súd ČR aj v náleze I.ÚS 1902/13 zo dňa 11.6.2014, keď uviedol, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy (smerujúcej len k odstráneniu následkov škodnej udalosti) by mala byť pravidlom (bod 21). Takéto riešenie predstavuje rozumné usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami. Súd tiež poukazuje aj na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013 podľa ktorého škoda vzniknutá žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody a spočívajúca vo vykonanej oprave poškodeného vozidla predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. 29. Za skutočnú škodu súd považoval náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu železničnej infraštruktúry. Tieto náklady boli totiž nevyhnutné a účelné, keďže bolo nevyhnutné čo najskôr dané zariadenie kvôli bezpečnosti v premávke sfunkčniť. V danom prípade, má súd za to, že na strane žalobcu vznikla škoda plným zavinením žalovaného, predstavujúca finančné náklady spojené s opravou
a uvedením zariadení železničnej infraštruktúry do pôvodného stavu. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 858,82 € titulom žalovaným zavinenej vzniknutej škody. 30. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 31. V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
32. V zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. V zmysle § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
34. V zmysle § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. V zmysle § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 € jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
36. Súd zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 8 % ročne zo sumy 858,82 € a počítaný odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žalobného návrhu žalovanému, ktorý bol doručený dňa 23.11.2021, t. j. odo dňa 24.11.2021 do zaplatenia.
37. Súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.