Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/93/2022

Potvrdené rozhodnutím 42Cob/42/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zast. Tomáš KUBÁŇ, advokátska kancelária s.r.o., Dunajská 48, 911 08 Bratislava, IČO: 55 382 665 proti žalovanému E. D. F. G., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX I., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, v konaní o zaplatenie 497,83 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/93/2022 zo dňa 12. júla 2023, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/93/2022 zo dňa 12. júla 2023 v rozsahu prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zast. Tomáš KUBÁŇ, advokátska kancelária s.r.o., Dunajská 48, 911 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO 55 382 665 proti žalovanému E. D. F. G., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/ X, XXX XX I., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO 52 536 891, o zaplatenie 497,83 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 497,83 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. II. V časti o zaplatenie 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 400,- € od 18.06.2021 do zaplatenia a zo sumy 97,83 € od 20.08.2021 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a . III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Pôvodný žalobca Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285 sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 497,83 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.06.2021 do zaplatenia a zo sumy 97,83 € od 20.08.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že bol vlastníkom bankového účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného Všeobecnej úverovej banke, a.s. pobočka Štefánikova 44, Nitra. Peňažné prostriedky sústredené na tomto bankovom účte boli jeho majetkom. Žalovaný u neho vykonával funkciu likvidátora od 15.10.2013 do 20.08.2021. Žalovaný bol odvolaný z funkcie likvidátora dňa 20.08.2021. V zmysle § 74 Obch. zák., likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. Žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti likvidátora spravovať majetok pôvodného žalobcu, v rozpore s právnymi predpismi a bez právneho dôvodu previedol z jeho bankového účtu dňa 17.06.2021 na svoj súkromný bankový účet IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške 400,- € a dňa 19.08.2021 na svoj súkromný účet IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške 97,83 €, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohatil. Následne protiprávne zrušil bankový účet pôvodného žalobcu, bez súhlasu zakladateľa – Ministerstva hospodárstva SR, ktorý existoval od roku 1980. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný užíva finančné prostriedky pôvodného žalobcu dlhodobo a neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný doteraz bezdôvodné obohatenie vo výške 497,83 € pôvodnému žalobcovi nevydal, čím sa dostal do omeškania so sumou 400,- € od 18.06.2021 do zaplatenia a so sumou 97,83 € od 20.08.2021 do zaplatenia.

1.2. K žalobe pôvodný žalobca pripojil listiny: výpis pôvodného žalobcu Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285 z obch. registra, menovací dekrét žalovaného do funkcie likvidátora pôvodného žalobcu zo dňa 01.10.2013, odvolací dekrét žalovaného z funkcie likvidátora pôvodného žalobcu zo dňa 18.10.2021, výpisy z bankového účtu pôvodného žalobcu zo dňa 30.06.2021, 31.07.2021 a 31.08.2021.

2. Okresný súd Banská bystrica vydal v spore, v upomínacom konaní, platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 12.09.2022, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že prevodom predmetných prostriedkov sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie žalovaného, ale o riadnu úhradu pohľadávok žalovaného. Úhrada sumy 497,83 € bola úhradou odmeny žalovanému vyplývajúcej z Mandátnej zmluvy, ktorú Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky uzatvorilo so žalovaným dňa 19.11.2013. Mandátna zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv ID: 1145410. Z tejto Zmluvy v zmysle čl. V vznikol mandatárovi nárok na mesačnú odmenu vo výške 400,- € dňom nasledujúcim po dni zverejnenia tejto zmluvy v Centrálnom registri zmlúv v čase do podania návrhu na výmaz štátneho podniku z Obchodného registra, prípadne do odvolania likvidátora z funkcie. Taktiež vyčíslené trovy konania neplnia predpoklad účelne a dôvodne vynaložených nákladov, a to najmä z toho dôvodu, že K. I. C. je likvidátorom štátneho podniku a ako likvidátor bol spôsobilý podať návrh bez potreby zapojenia právneho zástupcu, čo je doložené aj tým, že týmto právnym zástupcom je on. Za účelné a odôvodnené je však možné považovať iba také náklady, ktoré sú nevyhnutné.

3.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: výpis z Centrálneho registra zmlúv ID zmluvy 1145410, Mandátna zmluva reg. č. 386/2013-2050-2000.

4. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -80 zo dňa 08.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.06.2023, vstúpil do konania, v zmysle , , na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023, na miesto pôvodného žalobcu Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285 žalobca A. B..

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.06.2023 žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že postupovaná pohľadávka vo výške 497,83 € s príslušenstvom neexistuje, a teda pôvodný žalobca postúpil na nového žalobcu – A. B. neexistujúcu pohľadávku. Nejde o bezdôvodné obohatenie. Alternatívne, ak by aj išlo o bezdôvodné obohatenie, tak žalovaná pohľadávka zanikla započítaním, ktoré vykonal žalovaný vo svojom podaní dňa 10.05.2023, pričom toto bolo žalovanému pred postúpením žalovanej pohľadávky doručené. Zároveň žalovaný z opatrnosti, ak by z akéhokoľvek dôvodu nebol pôvodný úkon žalovaného v podobe započítania zo dňa 10.5.2023 účinný, opätovne vzniesol námietku započítania. Uviedol, že podľa predloženej mandátnej zmluvy, respektíve článku IV ods. 1 tejto Mandátnej zmluvy mal žalovaný nárok na paušálnu odmenu vo výške 400,- € mesačne za výkon funkcie likvidátora, a to do podania návrhu na výmaz štátneho podniku v likvidácií registrovému súdu alebo do vyhlásenia konkurzu. Od uzatvorenia Mandátnej zmluvy až do dňa tohto vyjadrenia mu zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a ani zo strany pôvodného žalobcu Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácií, IČO 00 152 285 (postupca) nebola vyplatená žiadna paušálna odmena podľa článku IV ods. 1 tejto zmluvy. Nevyplácaním odmeny žalovanému podľa článku IV ods. 1 Mandátnej zmluvy vznikala postupne žalovanému pohľadávka proti postupcovi na zaplatenie tejto odmeny za každý jeden mesiac výkonu funkcie likvidátora, pričom v súčasnosti je táto pohľadávka vo výške súčinu sumy 400,- € a všetkých mesiacov počas ktorých vykonával žalovaný funkciu likvidátora. Podľa znenia do 30.09.2020 bola pohľadávka na odmenu likvidátora podľa Obch. zák. pohľadávkou proti majetku likvidovanej spoločnosti a z tohto majetku sa aj uhrádzala. Podľa Obch. zák. v znení do 30.09.2020, odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka na odmenu likvidátora je pohľadávkou proti postupcovi, keďže Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky je

a bol jediným orgánom postupcu oprávneným ustanoviť žalovaného do funkcie likvidátora postupcu a z titulu takéhoto orgánu mu určiť s ním uzatvoriť Mandátnu zmluvu a určiť mu v Mandátnej zmluve aj odmenu, ktorá bola, v zmysle Obch. zák. v znení do 30.09.2020, pohľadávkou proti majetku likvidovanej spoločnosti, t.j. proti postupcovi, pričom tomu je tak i naďalej, nakoľko odmena likvidátora sa podľa uhrádza z likvidačnej podstaty. Žalovaný uviedol, že hoci má za to, že žalovaná pohľadávka neexistuje, eventuálne zanikla spôsobom popísaným vyššie, týmto z opatrnosti v súlade s Obč. zák. vznáša námietku započítania a započítava pohľadávku na odmenu za výkon funkcie likvidátora za mesiac jún 2020 a júl 2020 spolu v celkovej výške 800,- € proti pohľadávke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 497,83 € s príslušenstvom, čím pohľadávka žalobcu zaniká v celom rozsahu. Rovnako z opatrnosti, ak by z akéhokoľvek dôvodu nebolo možné započítať pohľadávku za mesiac jún 2020 a júl 2020, žalovaný vzniesol námietku započítania a započítal proti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 497,83 € s príslušenstvom všetky nezaplatené pohľadávky žalovaného na odmenu likvidátora, vzniknuté od začatia výkonu funkcie likvidátora až do nadobudnutia účinnosti zmeny dňa 01.10.2020, vrátane všetkých nezaplatených pohľadávok žalovaného na odmenu likvidátora, vzniknuté od účinnosti zmeny dňa 01.10.2020 až do skončenia výkonu funkcie likvidátora – žalovaného, nakoľko aj tieto sú, podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, pohľadávky proti majetku žalobcu, keďže sa podľa Obch. zák. uhrádzajú z likvidačnej podstaty, pričom takýmto započítaním zaniká pohľadávka žalobcu vo výške 497,83 € s príslušenstvom v celom rozsahu. Záverom žalovaný uviedol, že podľa Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Podľa Obč. zák. platí, že dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( ), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. Ak by teda z akéhokoľvek dôvodu nedošlo k zániku žalovanej pohľadávky prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany uplatnených v podaní žalovaného zo dňa 10.05.2023, tak podľa názoru žalovaného došlo k zániku žalovanej pohľadávky započítaním na základe tohto podania, keďže podľa citovaných ustanovení dlžník (žalovaný) môže na započítanie voči postupníkovi (novému žalobcovi) použiť spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi, pričom z tohto podania je zrejmé, že žalovaný sa o postúpení žalovanej pohľadávky dozvedel prvýkrát až 08.06.2023, vo svojom podaní zo dňa 08.06.2023 a teda bez zbytočného odkladu oznámil postupníkovi (novému žalobcovi) svoje pohľadávky proti postupcovi a uplatnil v súlade s Obč. zák. námietky, a to v podobe námietky započítania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba, výpis pôvodného žalobcu Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285 z obch. registra, menovací dekrét žalovaného do funkcie likvidátora pôvodného žalobcu zo dňa 01.10.2013, odvolací dekrét žalovaného z funkcie likvidátora pôvodného žalobcu zo dňa 18.10.2021, výpisy z bankového účtu pôvodného žalobcu zo dňa 30.06.2021, 31.07.2021 a 31.08.2021, odpor proti platobnému rozkazu, výpis z Centrálneho registra zmlúv ID zmluvy 1145410, Mandátna zmluva reg. č. 386/2013-2050-2000, písomné vyjadrenia pôvodného žalobcu zo dňa 17.10.2022, 12.05.2023, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.05.2023, 07.06.2023, 08.06.2023, súhlas so vstupom do konania zo dňa 31.05.2023, návrh na zmenu strany sporu zo dňa 31.05.2023, potvrdenie o zverejnení zmluvy zo dňa 26.05.2023, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023.

7. Podľa menovacieho dekrétu zo dňa 01.10.2013 bol žalovaný Ministrom hospodárstva SR dňom 15.10.2013 vymenovaný do funkcie likvidátora štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285. Podľa odvolacieho dekrétu zo dňa 18.10.2021 bol žalovaný podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva SR s účinnosťou ku dňu 20.08.2021 odvolaný z funkcie likvidátora štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285.

8.1. Z výpisu z Centrálneho registra zmlúv (ID zmluvy 1145410) a písomného vyhotovenia Mandátnej zmluvy je zrejmé, že dňa 18.11.2013 uzavrelo Ministerstvo hospodárstva SR ako mandant so žalovaným ako lividátorom štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom

Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285, a ako mandatárom Mandátnu zmluvu reg. č. 386/2013-2050-2000, ktorou sa mandatár zaviazal vykonávať pre mandanta funkciu likvidátora štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285 v súlade s až o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

8.2. Podľa čl. IV bodu 1 Mandátnej zmluvy, funkciu mandatára, ktorá je vyšpecifikovaná v čl. II ods. 1 písm. a) až g) tejto zmluvy, je mandatár povinný vykonávať osobne a s odbornou starostlivosťou chrániť majetok š.p. v likvidácii, ako aj záujmy mandanta.

8.3. Podľa čl. V bodu 1 Mandátnej zmluvy, mandatárovi patrí mesačná odmena 400,- € v čase odo podania návrhu na výmaz štátneho podniku v likvidácii registrovému súdu alebo vyhlásenia konkurzu. 8.4. Podľa čl. V bodu 6 Mandátnej zmluvy, účel a právnu potrebu alebo inú vecnú potrebu jednotlivých úkonov mandatára v rámci likvidácie štátneho podniku v likvidácii, slúžiacich na určenie odmeny, vyhodnotí mandant.

9. Podľa výpisov z bankového účtu pôvodného žalobcu Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii, z účtu pôvodného žalobcu bola v prospech účtu žalovaného odpísaná dňa 17.06.2021 suma 400,- € a dňa 19.08.2021 suma 97,83 €.

10. Z písomného vyhotovenia zmluvy a potvrdenia o zverejnení zmluvy je zrejmé, že dňa 26.05.2023 uzatvoril pôvodný žalobca Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava – Ružinov, IČO 00 152 285 ako postupca so žalobcom A. B. ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou boli postúpené pohľadávky postupcu proti žalovanému, ktoré sú predmetom konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. .

11.1. Podľa o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výšku odmeny určí hlavne s ohľadom na dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie.

11.2. Podľa Obč. zák., ustanovenia o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.

11.3. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11.4. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.5. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11.6. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

11.7. Podľa § 458 ods. 2 Obč. zák., s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

11.8. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

11.9. Podľa § 529 ods. 1 Obč. zák., námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

11.10. Podľa § 529 ods. 2 Obč. zák., dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

11.11. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

11.12. Podľa § 768s ods. 7 Obch. zák., ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak, likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2020.

11.13. Podľa § 761 ods. 3 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, ustanovenia § 71 ods. 3 až 6, § 72, § 75 ods. 2 a 3, ako aj § 75a tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.

11.14. Podľa § 75 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov. Likvidátor je oprávnený zvolať valné zhromaždenie spoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Ustanovenia tohto zákona alebo stanov o zvolávaní valného zhromaždenia sa použijú primerane. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti rozhodujú o návrhoch predložených likvidátorom spôsobom a väčšinou hlasov určenou na prijatie rozhodnutia o zrušení spoločnosti.

11.15. Podľa § 75 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, ak sa napriek opakovanej výzve likvidátora ku konečnej správe a k návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku nevyjadrí zákonom ustanovený alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkov alebo ak príslušný orgán spoločnosti k nim neprijme rozhodnutie, považuje sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo odo dňa zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy podľa osobitného zákona. Uložením likvidačného zostatku do úschovy sa považuje likvidácia za skončenú. Konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súdu. Konečná správa spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku sa uložia do zbierky listín.

11.16. Podľa § 75 ods. 6 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.

11.17. Podľa § 75 ods. 7 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

11.18. Podľa § 763 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ustanovenia § 72 ods. 3, § 73 ods. 2 až 4, § 74, § 75b ods. 3 a 4, § 75i ods. 3, § 75j ods. 4 až 6, ako aj § 75k tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.

11.19. Podľa § 75a ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, odmena a náhrada výdavkov likvidátora sa uhrádza z preddavku na likvidáciu a z likvidačnej podstaty. Odmena a náhrada výdavkov likvidátora, ktorá má byť uhradená z preddavku na likvidáciu, je splatná

najskôr schválením konečnej správy o priebehu likvidácie, účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok).

11.20. Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

11.21. Podľa § 571 ods. 1 Obch. zák., ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

11.22. Podľa § 571 ods. 2 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

11.23. Podľa § 358 Obch. zák., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

11.24. Podľa § 363 Obch. zák., ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

12. Likvidáciu štátneho podniku upravuje o štátnom podniku. Vzhľadom na osobitnú a pomerne podrobnú úpravu likvidácie štátneho podniku ( až 15f o štátnom podniku v znení neskorších predpisov), ktorá bola do , na likvidáciu štátneho podniku sa použijú iba vybrané ustanovenia právnej úpravy likvidácie obchodných spoločností výslovne vymenované v odseku Obch. zák.. Likvidátor štátneho podniku (pôvodného žalobcu) bol zapísaný do obchodného registra pred 30.09.2020, a preto súd, podľa Obch. zák., v tomto prípade aplikoval ustanovenie Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020.

13. Podľa o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výšku odmeny určí hlavne s ohľadom na dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie. V zmysle ust. Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, pre likvidáciu štátneho podniku neplatí ust. Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, v zmysle ktorého je odmena likvidátora pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný (mandatár) ako likvidátor štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva SR ako mandantom, v zmysle § 566 ods. 1 Obch. zák., Mandátnu zmluvu zo dňa 18.11.2013, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať pre mandanta a v jeho prospech funkciu likvidátora pôvodného žalobcu. Podľa § 566 ods., 1 Obch. zák. sa odplatu mandatára zaväzuje platiť mandant, teda v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu vznikol v tomto prípade na základe predmetnej Mandátnej zmluvy žalovanému ako likvidátorovi pôvodného žalobcu nárok na zmluvne dohodnutú odmenu likvidátora voči mandantovi, t.j. Ministerstvu hospodárstva SR.

15. Aj s prihliadnutím na predmetnú Mandátnu zmluvu, v spore nebolo preukázané, že by žalovanému ako likvidátorovi vzniklo právo na vyplatenie odmeny likvidátora voči štátnemu podniku (pôvodnému žalobcovi). Ustanovenie § 75 ods. 6 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020 sa, v zmysle § 761 ods. 3 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, na odmenu likvidátora štátneho podniku nevzťahuje, a teda v tomto prípade nezaložilo právo žalovaného ako likvidátora, aby si sám, v priebehu likvidácie uhradil odmenu likvidátora z účtu štátneho podniku v likvidácii. Súd mal zato, že práva a povinnosti žalovaného ako likvidátora pôvodného žalobcu sa spravujú Mandátnou zmluvou zo dňa 18.11.2013, ktorou sa mu zaviazal zaplatiť odmenu likvidátora mandant Ministerstvo hospodárstva SR.

16. V spore teda nebol preukázaný právny dôvod úhrady sumy 497,83 € z účtu pôvodného žalobcu v prospech účtu žalovaného, ktorým mala byť úhrada odmeny likvidátora, a preto súd posúdil uvedené plnenie (úhradu sumy 497,83 €) ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák.. Na základe § 451 ods. 1 Obč. zák. zaviazal súd žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 497,83 €. Pohľadávka v sume 497,83 € titulom bezdôvodného obohatenia vznikla, v zmysle § 456 Obč. zák., pôvodnému žalobcovi Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii, na úkor ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil. V dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák., na základe ktorej prešla pohľadávka v sume 497,83 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia na žalobcu, uložil súd povinnosť zaplatiť sumu 497,83 € žalovanému žalobcovi.

17. Žalovaný sumu 497,83 € pôvodnému žalobcovi, ani žalobcovi doteraz neuhradil. Je teda s jej zaplatením v omeškaní v zmysle § 365 ods. 2 Obch. zák. (predmetom sporu je záväzkový vzťah medzi štátnym podnikom a jeho likvidátorom, ktorý sa v zmysle § 261 ods. 6 písm. a) Obch. zák. spravuje Obch. zák.). Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. sa musí vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo, teda v tomto prípade aj príslušenstvo pohľadávky v sume 497,83 €, ktoré, v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. predstavujú aj úroky z omeškania. Podľa § 458 ods. 2 Obč. zák. sa však príslušenstvo pohľadávky (úžitky nadobudnuté bezdôvodným obohatením) musí vydať len vtedy, keď ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, nebol dobromyseľný. Aj s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy, obsiahnutej v § 75 a § 761 Obch. zák., súd v spore nemal preukázané, že by žalovaný ako likvidátor konal pri úhrade sumy 497,83 € z titulu vyplatenia odmeny likvidátora nedobromyseľne, keďže odmena likvidátora mu patrila, hoci v tomto prípade nepredstavovala pohľadávku voči štátnemu podniku v zmysle § 75 ods. 6 Obch. zák. v znení účinnom do 30.06.2020, ale voči mandantovi na základe predmetnej Mandátnej zmluvy v zmysle § 566 ods. 1 Obch. zák.. Podľa tvrdenia žalovaného, zo strany Ministerstva hospodárstva SR mu doteraz žiadna, zmluvne dohodnutá odmena likvidátora vyplatená nebola. Z uvedených dôvodov, v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák., súd žalobu v časti o zaplatenie 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 400,- € od 18.06.2021 do zaplatenia a zo sumy 97,83 € od 20.08.2021 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú.

18. Suma 497,83 € bola na účet žalovaného uhradená z účtu štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii, ktorý si aj v spore uplatnil jej vydanie titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023 v zmysle § 524 Obč. zák. na žalobcu. Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaným v tomto spore, keďže je subjektom (noisiteľom) hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

19. Námietku započítania, uplatnenú žalovaným v písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2023, ktorou si žalovaný započítal voči pôvodnému žalobcovi a následne i žalobcovi (písomné vyjadrenie zo dňa 08.06.2023) pohľadávku v sume 800,- € titulom odmeny likvidátora za jún a júl 2020, súd posúdil v zmysle § 580 Obč. zák., ako nedôvodnú, nakoľko nebola preukázaná spôsobilosť uvedenej pohľadávky v sume 800,- € na započítanie voči pôvodnému žalobcovi, ani žalobcovi (§ 358 Obch. zák.). Podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 18.11.2013 vzniklo žalovanému ako likvidátorovi právo na zaplatenie zmluvnej dohodnutej odmeny likvidátora voči Ministerstvu hospodárstva SR ako mandantovi. Súd podotýka, že ustanovenie § 75 ods. 6 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020 sa na likvidáciu štátneho podniku, v zmysle § 761 ods. 3 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, v tomto prípade nevzťahuje. V spore teda nebola preukázaná pohľadávka žalovaného ako likvidátora voči pôvodnému žalobcovi (štátnemu podniku), a ani žalobcovi z titulu výkonu funkcie likvidátora v sume 800,- € za jún a júl 2020.

20. Ako nedôvodnú súd, v zmysle § 580 Obč. zák. a § 358 Obch. zák., posúdil aj námietku započítania, uplatnenú žalovaným v písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2023, ktorou si žalovaný započítal voči pôvodnému žalobcovi a následne i žalobcovi (písomné vyjadrenie zo dňa 08.06.2023) všetky nezaplatené pohľadávky žalovaného na odmenu likvidátora, vzniknuté od začatia výkonu funkcie likvidátora až do nadobudnutia účinnosti zmeny dňa 01.10.2020, vrátane všetkých nezaplatených pohľadávok žalovaného na odmenu likvidátora, vzniknutých od účinnosti zmeny dňa 01.10.2020 až do skončenia výkonu funkcie likvidátora – žalovaného, nakoľko aj tieto sú, podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, pohľadávky proti majetku žalobcu, keďže sa podľa Obch. zák. uhrádzajú z likvidačnej podstaty. Podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 18.11.2013 vzniklo žalovanému ako likvidátorovi právo na zaplatenie zmluvnej dohodnutej odmeny likvidátora voči Ministerstvu hospodárstva SR ako mandantovi, a to za celú dobu, po ktorú vykonával

funkciu likvidátora štátneho podniku (pôvodného žalobcu). Súd podotýka, že podľa § 768s ods. 7 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku sa likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020, dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2020, na základe čoho bolo potrebné aplikovať na likvidáciu štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii ustanovenie § 761 ods. 3 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, ktoré neodkazuje na § 75 ods. 6 Obch. zák. (podľa ktorého odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti). Avšak i v prípade aplikácie § 761 ods. 3 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku (ktorá v zmysle § 768s ods. 7 Obch. zák. nebola možná) by nebola preukázaná spôsobilosť pohľadávky žalovaného ako likvidátora na zaplatenie (celkovej) odmeny likvidátora na započítanie, nakoľko v takomto prípade by sa vyplácala až z likvidačného zostatku, a to až po (splatnosť) schválením konečnej správy o priebehu likvidácie, účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vy vyplynul z likvidácie (likvidačný zostatok). Z uvedených dôvodov nebola v spore preukázaná pohľadávka žalovaného ako likvidátora voči pôvodnému žalobcovi (štátnemu podniku), a ani žalobcovi z titulu výkonu funkcie likvidátora za celé obdobie trvania jeho funkcie.

21.1. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.2. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Žalobca mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti (úroky z omeškania), preto mu súd proti žalovanému, v zmysle , priznal náhradu 100% trov konania. Súd priznal žalobcovi A. B. náhradu trov konania vrátane náhrady trov jeho právneho zastúpenia v konaní a náhrady trov právneho zastúpenia pôvodného žalobcu Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii. Pôvodný žalobca Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii bol štátny podnik, ide teda o subjekt súkromného práva. I keď jeho likvidátorom bol K. I. C., ktorý je zároveň advokátom a konateľom právneho zástupcu pôvodného i terajšieho žalobcu Tomáš KUBÁŇ, advokátska kancelária s.r.o., pôvodnému žalobcovi z tohto dôvodu nemožno uprieť jeho ústavne zaručené právo na právnu pomoc v zmysle SR. Zo žiadnych ustanovení SR, ani nemožno vyvodiť záver, že by strane sporu (v tomto prípade právnickej osobe súkromného práva – pôvodný žalobca), ktorý má likvidátora osobu s právnickým vzdelaním, ktorá je zároveň advokátom a konateľom obchodnej spoločnosti ako právneho zástupcu žalobcu, a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením strany sporu advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Takáto situácia však v spore preukázaná nebola. V tomto prípade nebolo preukázané ani zneužitie práva na zastúpenie advokátom v konaní. Aj z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že predmetom sporu bolo najmä právne posúdenie vzniku práva likvidátora na zaplatenie odmeny likvidátora s poukazom na zmenu príslušnej právnej úpravy, nešlo teda o tzv. banálny spor. Vzhľadom k uvedenému mal súd zato, že, aj po zohľadnení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.04.2014 („Súdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenie advokátom. Porušením práva na spravodlivý proces podľa SR a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa jej čl. 47 preto nie je také rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkovi náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, lebo ich nevyhodnotí ako účelne vynaložené. Pritom pravidlo, podľa ktorého možno úspešnému účastníkovi priznať len náhradu účelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na akékoľvek náklady konania, teda aj na náklady spojené so zastupovaním advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty). Za účelne vynaložené náklady podľa možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať aj situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom (pozri aj nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. )“), že žalobcu ako

stranu sporu, a ani pôvodného žalobcu nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že pôvodný žalobca sa mohol v konaní brániť sám, keďže jeho likvidátorom bol advokát. V súvislosti s prijatým právnym názorom súd vychádzal z nasledovnej judikatúry: Ústavný súd SR, : Zo žiadnych ustanovení ani nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej osobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Ústavný súd SR, : Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. : Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Ústavný súd SR, (ZNUÚS 68/2015): Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to, aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby. Najvyšší súd SR, sp. zn. : Záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia (v konaní úspešných) žalovaných odvolací súd vyvodil z právneho názoru, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar. Akceptácia o neúčelnosti trov konania (právneho zastúpenia) v týchto prípadoch by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je podľa názoru dovolacieho súdu v rozpore nielen s ustanovením , ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti občianskeho súdneho konania. Nález Ústavného súdu SR zo 17. augusta 2016, sp. zn. : Účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Úspešný je vo veci ten účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené (mal vo veci plný úspech). Zo žiadnych ustanovení SR ani nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej osobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v

celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne.

23. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prihliadne pritom aj na to, že trovy, potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa, v zmysle (ich preukázanie, odôvodnenosť a účelne vynaloženie) nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď má strana sporu nárok na náhradu trov konania, pretože mala vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. : Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( , , , ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.