Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-42-2023.pdf
PDF · 131.56 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zast. Tomáš KUBÁŇ, advokátska kancelária s.r.o., Dunajská 48, 911 08 Bratislava, IČO: 55 382 665 proti žalovanému E. D. F. G., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX I., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, v konaní o zaplatenie 497,83 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/93/2022 zo dňa 12. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/93/2022 zo dňa 12. júla 2023 v rozsahu prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 497,83 Eur s príslušenstvom. Druhou výrokovou vetou v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 400,- Eur od 18.06.2021 do zaplatenia a zo sumy 97,83 Eur od 20.08.2021 do zaplatenia žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava, IČO: 00 152 285 sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 497,83 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.06.2021 do zaplatenia a zo sumy 97,83 Eur od 20.08.2021 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že bol vlastníkom bankového účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. pobočka Štefánikova 44, Nitra. Peňažné prostriedky sústredené na tomto bankovom účte boli jeho majetkom. Žalovaný u neho vykonával funkciu likvidátora od 15.10.2013 do 20.08.2021. Žalovaný porušil zákonné povinnosti likvidátora spravovať majetok pôvodného žalobcu, keď v rozpore s právnymi predpismi a bez právneho dôvodu previedol z jeho bankového účtu dňa 17.06.2021 na svoj súkromný bankový účet finančné prostriedky vo výške 400,- Eur a dňa 19.08.2021 vo výške 97,83 Eur, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohatil. Následne protiprávne zrušil bankový účet pôvodného žalobcu, bez súhlasu zakladateľa, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR, ktorý existoval od roku 1980. Žalobca poukázal na ust. § 451 ods. 1 OZ a mal za to, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Uviedol, že užíva finančné prostriedky pôvodného žalobcu dlhodobo a neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Mal za to, že sa 18.06.2021 dostal do omeškania zo zaplatenia sumy 400,- Eur a od 20.08.2021 sa dostal do omeškania zo zaplatenia sumy 97,83 Eur.
3. Upomínací súd vydal v spore platobný rozkaz sp. zn. 15Up/1167/2022 zo dňa 12.09.2022, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietol, že sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie žalovaného ale o riadnu úhradu pohľadávok žalovaného. Úhradu sumy 497,83 Eur označil za úhradu odmeny žalovanému vyplývajúcu z mandátnej zmluvy, ktorú Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky uzatvorilo so žalovaným dňa 19.11.2013. Z mandátnej zmluvy v zmysle čl. V vznikol mandatárovi nárok na mesačnú odmenu vo výške 400,- Eur dňom nasledujúcim po dni zverejnenia tejto zmluvy v Centrálnom registri zmlúv v čase do podania návrhu na výmaz štátneho podniku z obchodného registra, prípadne do odvolania likvidátora z funkcie. 4. Žalovaný namietol vyčíslené trovy konania, keď mal za to, že neplnia predpoklad účelne a dôvodne vynaložených nákladov z dôvodu, že K. I. C. je likvidátorom štátneho podniku a ako likvidátor bol spôsobilý podať návrh bez potreby zapojenia právneho zástupcu, keďže právnym zástupcom je on sám. Za účelné a odôvodnené je podľa žalovaného možné považovať iba také náklady, ktoré sú nevyhnutné. 5. Okresný súd uviedol, že uznesením č.k. 36Cb/93/2020-80 zo dňa 08.06.2023 rozhodol tak, že na strane žalobcu vstúpil do konania v zmysel ust. § 80 ods. 1, 2 CSP žalobca A. B. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023. Žalovaný voči tomuto rozhodnutiu vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že postupovaná pohľadávka neexistuje, pretože nejde o bezdôvodné obohatenie. Alternatívne, ak by aj o bezdôvodné obohatenie išlo, tak zanikla započítaním, ktoré vykonal žalovaný vo svojom podaní dňa 10.05.2023, pričom toto bolo žalovanému pred postúpením žalovanej pohľadávky doručené. Žalovaný z opatrnosti opätovne vzniesol námietku započítania pre prípad, že by z akéhokoľvek dôvodu nebol pôvodný úkon v podobe započítania zo dňa 10.05.2023 účinný. Započítanie odôvodnil tým, že mal nárok na paušálnu odmenu vo výške 400,- Eur, ktorá mu od uzatvorenia mandátnej zmluvy až do dňa vyjadrenia nebola vyplatená. Nevyplácaním odmeny vznikala postupne žalovanému pohľadávka proti postupcovi na zaplatenie tejto odmeny, pričom v súčasnosti ju vyčíslil vo výške súčinu 400,- Eur a všetkých mesiacov počas ktorých vykonával žalovaný funkciu likvidátora. 6. Žalovaný mal za to, že podľa znenia Obchodného zákonníka do 30.09.2020 bola pohľadávka na odmenu likvidátora podľa § 75 ods. 6 ObZ pohľadávkou proti majetku likvidovanej spoločnosti a z tohto majetku sa aj uhrádzala. Poukázal na ust. § 75 ods. 6 v znení do 30.09.2020, v zmysle ktorého odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval a okrem iného z neho vyplýva aj to, že odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. Podľa názoru žalovaného tak z uvedeného vyplýva, že pohľadávka na odmenu likvidátora je pohľadávkou proti postupcovi, keďže Ministerstvo hospodárstva SR je a bol jediným orgánom postupcu oprávneným ustanoviť žalovaného do funkcie likvidátora postupcu a z titulu takéhoto orgánu s ním uzatvoriť mandátnu zmluvu a v nej mu určiť odmenu, ktorá tak podľa žalovaného bola v zmysle § 75 ods. 6 ObZ v znení do 30.09.2020 pohľadávkou proti majetku likvidovanej spoločnosti, t.j. proti postupcovi, pričom tomu je tak i naďalej, nakoľko odmena likvidátora sa podľa § 75a ods. 2 ObZ uhrádza z likvidačnej podstaty. Žalovaný mal za to, že žalovaná pohľadávka neexistuje, eventuálne zanikla započítaním, v dôsledku čoho v zmysle § 529 OZ vzniesol námietku započítania a započítal si pohľadávku na odmenu za výkon funkcie likvidátora za mesiac jún 2020 a júl 2020 spolu v celkovej výške 800,- Eur proti pohľadávke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 497,83 Eur s príslušenstvom. Rovnako z opatrnosti vzniesol námietku započítania vo výške 497,83 Eur, pričom malo ísť o započítanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia proti nároku žalovaného na všetky nezaplatené pohľadávky na odmenu likvidátora vzniknuté od začatia výkonu funkcie likvidátora až do 01.10.2020, nakoľko tieto sú pohľadávky proti majetku žalobcu. Poukázal pritom na to, že podľa § 529 ods. 1 OZ sú námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia zachované aj po postúpení pohľadávky. 7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že na likvidáciu štátneho podniku sa použijú iba vybrané ustanovenia právnej úpravy likvidácie obchodných spoločností výslovne vymenované v § 761 ods. 3 ObZ. Mal za to, že pre likvidáciu štátneho podniku neplatí ust. § 75 ods. 6 ObZ v znení účinnom do 30.09.2020, v zmysle ktorého je odmena likvidátora pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. Okresný súd upozornil, že likvidátor štátneho podniku bol zapísaný do obchodného registra pred 30.09.2020 a preto podľa § 768s ods. 7 ObZ aplikoval ust. § 761 ods. 3 ObZ v znení účinnom do 30.09.2020. 8. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako likvidátor štátneho podniku uzavrel mandátnu zmluvu ako mandatár s Ministerstvom hospodárstva SR ako mandantom v zmysle § 566 ods. 1 ObZ. Okresný súd zdôraznil, že podľa § 566 ods. 1 ObZ sa odplatu mandatára zaväzuje platiť mandant, teda v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu vznikol v tomto prípade na základe mandátnej zmluvy žalovanému ako
likvidátorovi pôvodného žalobcu nárok na zmluvne dohodnutú odmenu likvidátora voči mandantovi, t.j. voči Ministerstvu hospodárstva SR. Okresný súd uviedol, že v spore nebolo preukázané, že by žalovanému ako likvidátorovi vzniklo právo na vyplatenie odmeny likvidátora voči štátnemu podniku, teda pôvodnému žalobcovi. Uviedol, že ust. § 75 ods. 6 ObZ v znení účinnom do 30.09.2020 sa v zmysle § 761 ods. 3 ObZ v znení účinnom do 30.09.2020 na odmenu likvidátora štátneho podniku nevzťahuje a teda v tomto prípade nezaložilo právo žalovaného ako likvidátora, aby si sám v priebehu likvidácie uhradil odmenu likvidátora z účtu štátneho podniku v likvidácii. Súd mal za to, že práva a povinnosti žalovaného ako likvidátora pôvodného žalobcu sa spravujú mandátnou zmluvou zo dňa 18.11.2013, ktorou sa mu odmenu zaviazal zaplatiť mandant, Ministerstvo hospodárstva SR. 9. Okresný súd tak nemal preukázaný právny dôvod úhrady sumy 497,83 Eur, na základe čoho zaviazal žalovaného, aby túto sumu uhradil žalobcovi. 10. Okresný súd žalobu zamietol v rozsahu príslušenstva uplatneného žalobcom k istine 497,83 Eur s odôvodnením, že podľa § 458 ods. 2 OZ sa príslušenstvo pohľadávky musí vydať iba vtedy, ak ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, nebol dobromyseľný. Aj s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy obsiahnutej v § 75 a § 761 ObZ nemal súd v spore za preukázané, že by žalovaný ako likvidátor konal pri úhrade sumy 497,83 Eur z titulu vyplatenia odmeny likvidátora nedobromyseľne, keďže odmena likvidátora mu patrila, hoci v tomto prípade nepredstavovala pohľadávku voči štátnemu podniku, ale voči mandantovi, teda Ministerstvu hospodárstva SR. Na základe uvedeného žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva 9% ročne zamietol. 11. K námietkam žalovaného okresný súd uviedol, že v priebehu konania došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023 na žalobcu a preto žalobca je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore, keďže je subjektom (nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. 12. Námietku započítania uvedenú žalovaným vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, nakoľko nebola preukázaná spôsobilosť pohľadávky v sume 800,- Eur na započítanie voči pôvodnému žalobcovi a ani voči súčasnému žalobcovi. Opätovne pripomenul, že podľa mandátnej zmluvy zo dňa 18.11.2013 vzniklo žalovanému ako likvidátorovi právo na zaplatenie zmluvnej dohodnutej odmeny voči Ministerstvu hospodárstva SR ako mandantovi. Preto ani tvrdená pohľadávka žalovaného ako likvidátora voči štátnemu podniku z titulu výkonu funkcie likvidátora za mesiace jún a júl 2020 vo výške 800,- Eur preukázaná nebola. 13. Z rovnakých dôvodov potom okresný súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku započítania uplatnenú v konaní v písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2023, ktorou si žalovaný započítal všetky nezaplatené pohľadávky žalovaného na odmenu likvidátora. Zároveň pripomenul, že ani v prípade aplikácie § 761 ods. 3 ObZ by nebola preukázaná spôsobilosť pohľadávky žalovaného ako likvidátora na zaplatenie celkovej odmeny likvidátora na započítanie, nakoľko v takom prípade by sa vyplácala až z likvidačného zostatku, a to až po schválení konečnej správy o priebehu likvidácie účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý by vyplynul z likvidácie (likvidačný zostatok). Z uvedených dôvodov nebola v spore preukázaná pohľadávka žalovaného ako likvidátora voči pôvodnému žalobcovi (štátnemu podniku) a ani žalobcovi z titulu výkonu funkcie likvidátora za celé obdobie trvania jeho funkcie. 14. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu 100% trov konania z dôvodu, že neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti, ktorý predstavoval úroky z omeškania. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vrátane náhrady trov jeho právneho zastúpenia, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia pôvodného žalobcu s odôvodnením, že i keď jeho likvidátorom bol K. I. C., ktorý je zároveň právnym zástupcom pôvodného aj súčasného žalobcu, nie je možné ani pôvodnému žalobcovi z tohto dôvodu uprieť jeho ústavne zaručené právo na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. S poukazom na judikatúru Najvyššieho SR, Ústavného súdu SR uviedol, že zo žiadnych ustanovení Ústavy SR, ani Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť záver, že by strane sporu, ktorá má likvidátora osobu s právnickým vzdelaním, ktorá je zároveň advokátom a konateľom obchodnej spoločnosti ako právneho zástupcu žalobcu, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením strany sporu advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Z judikatúry, na ktorú okresný súd poukázal vyplynulo, že akceptácia neúčelnosti trov konania právneho zastúpenia v tých prípadoch, kedy účastník konania zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie by znamenalo, že musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám.
15. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal žalovaný odvolanie v rozsahu voči výroku I. a výroku III., a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, pričom uviedol, že vadu rozsudku vidí najmä v tom, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Žalovaný poukázal na to, že jeho obrana závisela od posúdenia otázky, či pohľadávka na odmenu likvidátora, na ktorú mal podľa mandátnej zmluvy žalovaný nárok, je pohľadávkou proti majetku likvidovanej spoločnosti alebo ide o pohľadávku proti osobe mandanta. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, ktorý uviedol, že na likvidáciu štátneho podniku sa použijú iba vybrané ustanovenia právnej úpravy likvidácie obchodných spoločností vymenované v § 761 ods. 3 ObZ. Uviedol, že žiadne ustanovenie Zákona o štátnom podniku nevylučuje aplikáciu § 75 ods. 6 ObZ v znení účinnom do 30.09.2020. Špecifické ustanovenia týkajúce sa likvidácie štátneho podniku podľa Zákona o štátnom podniku v časti likvidácie neobsahujú špeciálnu úpravu toho, či je odmena likvidátora pohľadávkou proti majetku likvidovanej spoločnosti alebo nie, pričom § 75 ods. 6 ObZ túto úpravu obsahuje. 17. Žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akého výkladu dospel okresný súd k právnemu názoru, že § 761 ods. 3 ObZ a len v ňom uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka sa majú aplikovať na likvidáciu štátneho podniku, keďže z gramatického výkladu ust. § 761 ods. 3 ObZ uvedená reštrikcia prezentovaná súdom nevyplýva, keďže ustanovenie nešpecifikuje, ktoré ustanovenia Obchodného zákonníka sa nepoužijú a ani z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa iné ustanovenia Obchodného zákonníka použiť nemali, keďže spojka „aj“ nevyjadruje vylúčenie iných ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potrebné vnímať s prihliadnutím na ust. § 761 ods. 2 ObZ, ktoré hovorí, že na likvidáciu iných právnických osôb (štátneho podniku) sa použijú ust. § 70 až § 75 ObZ, ak nemajú právneho nástupcu a z právnych predpisov, ktoré ich upravujú, nevyplýva niečo iné, pričom v danom prípade Zákon o štátnom podniku nevylučuje aplikáciu § 75 ods. 6 ObZ a okresný súd v rozsudku neuviedol, podľa akého ustanovenia Zákona o štátnom podniku by sa práve ust. § 75 ods. 6 ObZ použiť nemalo.
18. Podľa názoru žalovaného je rozhodnutie okresného súdu v časti odôvodnenia o výlučnej aplikácii ustanovení uvedených v § 761 ods. 3 ObZ na likvidáciu štátneho podniku nepreskúmateľné a zároveň je toto ustanovenie nesprávne vyložené, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože ak by súd vec posúdil tak, že odmena likvidátora je pohľadávkou proti majetku likvidovanej spoločnosti, potom by žalobca nemal proti žalovanému žiadnu pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, eventuálne by táto zanikla v rámci uplatnených prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného v konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil odvolanie za nedôvodné a účelové. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správnym procesným postupom pri zachovaní práv účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. S rozhodnutím okresného súdu sa plne stotožnil, pričom uviedol, že Ústavný poriadok Slovenskej republiky sa o.i. riadi derogačnými pravidlami. Jedným z týchto pravidiel je aj lex specialis derogat legi generali. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a jeho ustanovenia o likvidácii sú komplexnou, osobitnou (špeciálnou) úpravou likvidácie v prípade štátneho podniku. Vo vzťahu k právnej úprave § 761 ods. 2 a 3 žalobca uviedol, že táto upravuje rozdielne subjekty. Kým v ods. 2 hovorí o iných právnických osobách než obchodných spoločnostiach, z logicko-systematického výkladu právnych noriem je zreteľné, že v ods. 3 sa jedná o osobitnú úpravu podmienok pre likvidáciu štátneho podniku rozdielnu od ods. 2. Mal za to, že ohľadom gramatického výkladu § 761 ods. 3 ObZ právna doktrína považuje gramatický výklad za nedostatočný spôsob poznávania práva a právnych noriem, pretože právny poriadok je mimoriadne komplexný systém právnych noriem skladajúci sa z tisícok právnych predpisov a preto na materiálne poznanie právnych vzťahov treba použiť komplexnejšie výkladové metódy, ako je systematický výklad, logický výklad, teleologický výklad a iné. Zotrval na tom, že žalovaný sa svojim konaním bezdôvodne obohatil, s poukazom na čo navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podaní v plnom rozsahu a uviedol, že s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožňuje.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
22. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
23. Podľa menovacieho dekrétu zo dňa 01.10.2013 bol žalovaný Ministrom hospodárstva SR dňom 15.10.2013 vymenovaný do funkcie likvidátora štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO 00 152 285. Podľa odvolacieho dekrétu zo dňa 18.10.2021 bol žalovaný podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva SR s účinnosťou ku dňu 20.08.2021 odvolaný z funkcie likvidátora štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO 00 152 285.
24. Z výpisu z Centrálneho registra zmlúv (ID zmluvy 1145410) a písomného vyhotovenia Mandátnej zmluvy je zrejmé, že dňa 18.11.2013 uzavrelo Ministerstvo hospodárstva SR ako mandant so žalovaným ako likvidátorom štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO 00 152 285, a ako mandatárom Mandátnu zmluvu reg. č. 386/2013-2050-2000, ktorou sa mandatár zaviazal vykonávať pre mandanta funkciu likvidátora štátneho podniku Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO 00 152 285 v súlade s § 15 až § 15f zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
25. Podľa čl. IV bodu 1 Mandátnej zmluvy, funkciu mandatára, ktorá je vyšpecifikovaná v čl. II ods. 1 písm. a) až g) tejto zmluvy, je mandatár povinný vykonávať osobne a s odbornou starostlivosťou chrániť majetok š.p. v likvidácii, ako aj záujmy mandanta.
26. Podľa čl. V bodu 1 Mandátnej zmluvy, mandatárovi patrí mesačná odmena 400,- Eur v čase odo podania návrhu na výmaz štátneho podniku v likvidácii registrovému súdu alebo vyhlásenia konkurzu.
27. Podľa čl. V bodu 6 Mandátnej zmluvy, účel a právnu potrebu alebo inú vecnú potrebu jednotlivých úkonov mandatára v rámci likvidácie štátneho podniku v likvidácii, slúžiacich na určenie odmeny, vyhodnotí mandant.
28. Podľa výpisov z bankového účtu pôvodného žalobcu Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii, z účtu pôvodného žalobcu bola v prospech účtu žalovaného odpísaná dňa 17.06.2021 suma 400,- Eur a dňa 19.08.2021 suma 97,83 Eur.
29. Z písomného vyhotovenia zmluvy a potvrdenia o zverejnení zmluvy je zrejmé, že dňa 26.05.2023 uzatvoril pôvodný žalobca Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO 00 152 285 ako postupca so žalobcom A. B. ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou boli postúpené pohľadávky postupcu proti žalovanému, ktoré sú predmetom konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/93/2022.
30. Podľa § 15a ods. 5 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výšku odmeny určí hlavne s ohľadom na dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie.
31. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
32. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
34. Podľa § 768s ods. 7 Obch. zák., ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak, likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2020.
35. Podľa § 761 ods. 3 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, ustanovenia § 71 ods. 3 až 6, § 72, § 75 ods. 2 a 3, ako aj § 75a tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.
36. Podľa § 75 ods. 6 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.
37. Podľa § 75 ods. 7 Obch. zák. v znení účinnom do 30.09.2020, podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
38. Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
39. Podľa § 571 ods. 2 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
40. Žalovaný napadol rozhodnutie okresného súdu primárne z dôvodu, že nesúhlasil so záverom, že ust. § 75 ods. 6 ObZ v znení účinnom do 30.09.2020 sa neaplikuje na likvidáciu štátneho podniku. Žalovaný má za to, že na likvidáciu štátneho podniku je prostredníctvom ust. § 761 ods. 2 ObZ možné aplikovať aj ust. § 70 až § 75a ObZ v znení účinnom do 30.09.2020. S takýmto výkladom citovaných ustanovení odvolací súd nemôže súhlasiť.
41. Ako okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, na likvidáciu štátneho podniku sa aplikuje zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a iba vybrané ustanovenia právnej úpravy likvidácie obchodných spoločností, ktoré sú výslovne vymenované v § 761 ods. 3 Obchodného zákonníka.
42. Uvedené vyplýva zo vzájomného vzťahu Zákona o štátnom podniku a Obchodného zákonníka, kedy Zákon o štátnom podniku je lex specialis pre úpravu vzťahov týkajúcich sa štátneho podniku, kým Obchodný zákonník je lex generalis a jeho ustanovenia sa teda môžu použiť výlučne vtedy, keď Zákon o štátnom podniku určitú oblasť neupravuje. Zákon o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. pritom už od svojho počiatku upravuje problematiku likvidácie štátneho podniku, preto na likvidáciu štátneho podniku nie je možné v zásade aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností. Určité presne vymedzené ustanovenia Obchodného zákonníka je napriek vzťahu špeciality možné aplikovať aj na likvidáciu štátneho podniku len vďaka tomu, že Obchodný zákonník takúto aplikáciu výslovne uvádza, a to v ust. § 761 ods. 3 ObZ.
43. Vzhľadom na skutočnosť, že likvidátor bol menovaný podľa právnych predpisov účinných do 30.09.2020, odvolací súd v ďalšom bude odkazovať na právnu úpravu, ktorá bola účinná do 30.09.2020.
44. Obchodný zákonník nie je všeobecnou právnou normou, ktorá by sa vzťahovala na všetky typy právnických osôb, vzťahuje sa na obchodné spoločnosti. Za obchodné spoločnosti sa považujú iba tie spoločnosti, ktoré sú v Obchodnom zákonníku v § 56 ods. 1 výslovne vymenované, pričom štátny podnik medzi obchodné spoločnosti nikdy nepatril. Pokiaľ je prijatá samostatná právna úprava vo vzťahu k inému subjektu, než je obchodná spoločnosť (štátny podnik), nie je dôvod aplikovať Obchodný zákonník, pokiaľ zákon výslovne neustanoví inak.
45. Záver, že právna úprava likvidácie ako takej a odmeny likvidátora zvlášť bola samostatne upravená právnym predpisom pre oblasť štátneho podniku zák. č. 111/1990 Zb. a samostatne upravená pre oblasť obchodných spoločností Obchodným zákonníkom (pôvodne § 75 ods. 5 ObZ), je možné zistiť už z jednoduchého porovnania znenia týchto ustanovení v právnej úprave Zákona o štátnom podniku a Obchodného zákonníka v ich pôvodnom znení (ku dňu účinnosti Obchodného zákonníka od 01.01.1992). Kým v Zákone o štátnom podniku bola problematika odmeny likvidátora upravená tak, že „odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výšku odmeny určí hlavne s ohľadom na dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie“, v Obchodnom zákonníku bolo ust. § 75 ods. 5 ObZ pojednávajúce o odmene likvidátora rovnako jednoduché a stručné a ustanovovalo, že „Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Ak likvidátora vymenoval súd, určuje jeho odmenu tento súd“. Z uvedeného je zrejmé, že problematika odmeny likvidátora bola v prípade štátneho podniku špeciálne upravená tak, že túto určuje zakladateľ, ktorý následne postupuje v zmysle právnych predpisov vzťahujúcich sa na likvidáciu štátneho podniku, zatiaľ čo pre oblasť obchodných spoločností odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval, resp. súd, a to opäť podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na obchodné spoločnosti. Oblasť likvidácie a špecificky odmeny likvidátora tak bola upravená v predpise lex specialis pre štátny podnik, čo bráni tomu, aby sa na túto oblasť (likvidácia všeobecne a odmena likvidátora osobitne) aplikovali ustanovenia Obchodného zákonníka.
46. Špecifiká likvidácie štátneho podniku oproti likvidácii obchodnej spoločnosti vyplývali od počiatku z toho, že štátny podnik je osobitným druhom právnickej osoby, ktorého zakladateľom je ústredný orgán štátnej správy a tento ústredný orgán štátnej správy má vo vzťahu k riadeniu a rozhodovacím procesom štátneho podniku kľúčovú úlohu. Oproti tomu v obchodných spoločnostiach proces rozhodovania o podnikaní obchodnej spoločnosti, rovnako ako proces prípadného ukončenia činnosti obchodnej spoločnosti prostredníctvom zrušenia s likvidáciou, je záležitosťou primárne spoločníkov spoločnosti, teda oblasťou súkromného práva. Vo sfére regulácie Zákona o štátnom podniku bola odmena likvidátora od počiatku v dispozičnej kompetencii jeho zakladateľa. Uvedené sa odrazilo aj v metodických pokynoch ministerstiev, ktoré v prípade zakladania štátneho podniku ustanovovali, že likvidátor pôsobil v rámci pracovného pomeru v likvidovanom štátnom podniku, kedy pracovný pomer likvidátora k podniku v likvidácii vznikol na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú a jeho odmena bola realizovaná v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Z tohto uhla pohľadu bola v tom čase odmena hradená z prostriedkov likvidovaného podniku, ale nie preto, že by sa uhrádzala z jeho likvidačného zostatku ako v Obchodnom zákonníku, ale preto, že pretože likvidovaný podnik bol zamestnávateľom likvidátora. Neskôr bol tento postup zo strany zakladateľov zmenený tak, že zakladatelia uzatvárajú s likvidátormi mandátnu zmluvu, ktorá je uzavretá priamo medzi príslušným ústredným orgánom štátnej správy (v prejednávanej veci Ministerstvom hospodárstva SR) a likvidátorom štátneho podniku ako fyzickou osobou tak, že vstupujú do právneho vzťahu mandátnej zmluvy, kedy ústredný orgán štátnej správy je mandantom a likvidátor je mandatárom vykonávajúcim činnosti smerujúce k likvidácii podniku, na základe čoho mu vzniká nárok na odmenu v zmysle príslušných ustanovení mandátnej zmluvy. Takáto právna úprava nevylučuje, že odmena likvidátora štátneho podniku bude hradená z prostriedkov, ktoré vzišli z likvidácie, ale výlučne na základe rozhodnutia zakladateľa, pretože zakladateľ je subjekt, ktorý o odmene likvidátora rozhodol a ktorý sa mandátnou zmluvou zaviazal, že ju likvidátorovi zaplatí.
47. Pôvodnú stručnú odmenu likvidátora obchodných spoločností bližšie precizovala rozsiahla novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z.z., účinná od 01.01.2002, kedy § 75 ods. 6 ObZ nahradil predtým účinný § 75 ods. 5 ObZ. Podľa tejto právnej úpravy odmenu likvidátora naďalej určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval, detailnejšie sa upravila otázka odmeny likvidátora v prípade vymenovania likvidátora súdom a výslovne sa uviedlo, že odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. Posledná citovaná veta pritom vyplývala z princípov likvidácie a napriek tomu, že predtým nebola expresis verbis vyjadrená v Obchodnom zákonníku, tak isto platilo, že po úspešne vykonanej likvidácii bol likvidátor obchodnej spoločnosti uspokojený z likvidačného zostatku, teda z majetku spoločnosti. Uvedená zmena právnej úpravy však zahŕňala oblasť likvidácie obchodných spoločností a nemala vplyv na likvidáciu štátneho podniku.
48. Na základe uvedeného tak právna úprava odmeny likvidátora v rámci štátneho podniku a odmeny likvidátora obchodných spoločností bola paralelne upravená popri sebe tak, že pre štátny podnik sa musia použiť ustanovenia zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a pre obchodné spoločnosti Obchodný zákonník. Pre likvidáciu štátnych podnikov v čase vydania Obchodného zákonníka podľa vtedy účinného
§ 761 platilo, že likvidácia štátnych podnikov sa spravovala ust. § 27 až § 27d Hospodárskeho zákonníka. Keďže právna úprava likvidácie v zákone o štátnom podniku ako lex specialis vylučovala aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, pokiaľ zákonodarca mal vôľu aby sa aj na štátny podnik aplikovala vybraná úprava Obchodného zákonníka, musel to výslovne upraviť. Preto prostredníctvom § 761 ods. 3 ObZ upravil, ktoré jeho konkrétne ustanovenia sa použijú aj na likvidáciu štátnych podnikov (§ 71 ods. 3 až 6, § 72, § 75 ods. 2 a 3). Ak by vôľa zákonodarcu mala smerovať k tomu, že sa likvidácia obchodných spoločností má na štátny podnik aplikovať v rozsahu ustanovení § 70 až §75, ako je to pre iné druhy právnických osôb (§761 ods. 2 ObZ), výslovne by to v ustanovení § 761 ods. 3 ObZ upravil a nevymedzil by iba zúžený okruh ustanovení (§ 71 ods. 3 až 6, § 72, § 75 ods. 2 a 3). Od počiatku účinnosti Obchodného zákonníka a Zákona o štátnom podniku sa tak právna úprava odmeny likvidátora podľa Obchodného zákonníka nevzťahovala na odmenu likvidátora štátneho podniku.
49. Žalovaný sa aplikácie ust. § 75 ods. 6 ObZ, konkrétne pravidla, že odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti, domáha na základe predpokladu, že táto skutočnosť vyplýva z ust. § 761 ods. 2 ObZ, ktorý upravuje, že ust. § 70 až § 75a ObZ (proces likvidácie) sa použijú obdobne aj na likvidáciu iných právnických osôb, než obchodných spoločností, ak nemajú právneho nástupcu a z právnych predpisov, ktoré ich upravujú, nevyplýva niečo iné.
50. Žalovaný pritom abstrahuje od základnej podmienky, ktorá je v uvedenom pravidle jednoznačne vyjadrená a teda ust. § 70 až § 75a ObZ sa môžu použiť iba na také právnické osoby, pre likvidáciu ktorých nevyplýva z osobitných právnych predpisov niečo iné. Pre likvidáciu štátneho podniku vyplýva niečo iné práve z ustanovení Zákona o štátnom podniku č. 111/1990 Zb., v kombinácii s ustanoveniami Obchodného zákonníka vymedzenými v § 761 ods. 3 ObZ. Keďže prostredníctvom ust. § 761 ods. 2 ObZ nebolo možné pokryť likvidáciu štátneho podniku práve preto, že likvidácia bola samostatne upravená v Zákone o štátnom podniku, takže „ z právnych predpisov, ktoré likvidáciu upravovali, vyplývalo niečo iné“, na základe čoho nebolo na ňu možné vztiahnuť ust. § 70 až § 75a prostredníctvom § 761 ods. 2 ObZ, bolo nutné upraviť možnosť prípadnej aplikácie ust. Obchodného zákonníka samostatnou normou vyjadrenou v ust. § 761 ods. 3 ObZ. Tento vzťah vyjadruje skutočnosť, že likvidácia štátneho podniku je upravená samostatne v Zákone o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. a preto, že Obchodný zákonník tak výslovne upravuje, sa tie ustanovenia, ktoré Obchodný zákonník kogentnou normou označuje v ust. § 761 ods. 3 ObZ, aplikujú aj na likvidáciu štátneho podniku. V zmysle uvedeného tak nie je možné akceptovať požiadavku žalovaného, aby bol oprávnený uspokojiť svoju odmenu za likvidáciu spoločnosti z majetku likvidovanej spoločnosti, pretože mu to umožňuje aplikácia § 761 ods. 2 ObZ.
51. Ako správne upozornil okresný súd, nárok likvidátora na odmenu bol v prejednávanom prípade bol riešený prostredníctvom mandátnej zmluvy, ktorú likvidátor uzavrel s Ministerstvom hospodárstva SR. Preto pokiaľ sa likvidátor domnieval, že splnil všetky povinnosti, ktoré mu ako mandatárovi z mandátnej zmluvy vyplývali a na základe splnenia povinností mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny mandatára podľa čl. V, môže sa zaplatenia domáhať iba vo vzťahu k Ministerstvu hospodárstva SR na základe mandátnej zmluvy. Uvedené rešpektuje pravidlo likvidácie štátneho podniku, v zmysle ktorej odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výška odmeny sa určuje hlavne s ohľadom na dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie.
52. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žiadne ustanovenie Zákona o štátnom podniku nevylučuje aplikáciu § 75 ods. 6 ObZ. S uvedeným je možné sa stotožniť, pretože Zákon o štátnom podniku nemal dôvod vylučovať aplikáciu § 75 ods. 6 ObZ, keďže § 75 ods. 6 ObZ sa na likvidáciu štátneho podniku nikdy nevzťahoval. Pokiaľ by argumentácia žalovaného, že na likvidáciu štátneho podniku je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka mala byť správna, pri vedomosti, že zákonodarca mal záujem na tom, aby sa iba určitá oblasť úpravy Obchodného zákonníka vzťahovala zároveň na štátny podnik, by v zmysle filozofie žalovaného musela tá právna úprava potom vyzerať tak, že by v rámci úpravy likvidácie štátneho podniku boli naopak vymenované tie ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré sa na likvidáciu štátneho podniku nevzťahujú, čo, poznajúc vôľu zákonodarcu, by pri právnej úprave do 30.09.2020 znamenalo, že by musel v Zákone o štátnom podniku vylúčiť aplikáciu všetkých ustanovení ObZ okrem tých, ktoré sú vypočítané v § 761 ods. 3 (§ 71 ods. 3 až 6, § 72, § 75 ods. 2 a 3, § 75a), pretože len o aplikáciu týchto mal zákonodarca záujem aj v prípade štátneho podniku. Všetky ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka by musel Zákon o štátnom podniku vylúčiť. Zo vzájomného vzťahu Zákona o štátnom podniku a Obchodného zákonníka totiž je jednoznačne zrejmé, na aplikácii ktorých ustanovení Obchodného zákonníka mal zákonodarca v prípade štátneho podniku záujem, a to sú práve
tie vymenované v § 761 ods. 3 ObZ. Keďže ust. § 75 ods. 6 ObZ medzi nimi vypočítané nie je, čo súvisí s tým, že problematika odmeny bola od počiatku samostatne špeciálne riešená v Zákone o štátnom podniku, argumentácia žalovaného je v tomto zmysle nesprávna.
53. Žalovaný sa domáhal z rozsahu úpravy odmeny likvidátora aplikácie iba poslednej vety ust. § 75 ods. 6 ObZ, v zmysle ktorej odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. To, že zákonodarca sa rozhodol takto precizovať otázku odmeny aj vo vzťahu k uhrádzaniu odmeny pre oblasť obchodných spoločností, sa nedotýka právnej úpravy odmeny likvidátora pre oblasť štátneho podniku. V konečnom dôsledku pôvodne sa odmena likvidátora štátneho podniku v zmysle metodických pokynov zriaďovateľov, teda orgánov štátnej správy hradila tiež z majetku podniku, keďže im vznikal pracovný pomer k podniku, čo znamená, že boli odmeňovaní mzdou vyplácanou z podniku. Skutočnosť, že zakladatelia sa neskôr rozhodli upravovať odmenu likvidátora iným spôsobom, teda mandátnou zmluvou uzavretou priamo medzi zakladateľom podniku ako mandantom a likvidátorom ako fyzickou osobou mandatárom je voľbou, ktorá je v súlade s ust. Zákona o štátnom podniku. Na rozdiel od Obchodného zákonníka však Zákon o štátnom podniku nikdy neupravoval oprávnenie likvidátora, aby uspokojil nárok na likvidačnú odmenu z majetku štátneho podniku.
54. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že okresný súd správne vyložil ust. § 761 ods. 3 ObZ vo vzťahu k ust. § 761 ods. 2 ObZ a celkovo správne posúdil vzťah Obchodného zákonníka a Zákona o štátnom podniku v rozsahu likvidácie. Správne tiež vyhodnotil námietku započítania, keďže žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie odmeny likvidátora voči štátnemu podniku ani za ostatné mesiace jeho pôsobenia, preto nebolo čo započítať.
55. Zároveň rozhodnutie okresného súdu obsahuje jasné zdôvodnenie myšlienkového postupu sudcu, preto sa odvolací súd nestotožnil s námietkou odvolateľa, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd má za to, že okresného súdu sú vnútorne konzistentné a zrozumiteľne odpovedali na námietky žalovaného.
56. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).
57. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
58. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
59. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).