Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/93/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. B., bývajúceho vo

V., zastúpeného P., so sídlom v K., v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr. M. P.,

PhD., proti ţalovaným 1/ H. F., rod. L., t. č. na neznámom mieste, 2/ F. L., t. č. na neznámom

mieste, 3/ A. L., t. č. na neznámom mieste, 4/ M. L., t. č. na neznámom mieste, 5/ L. L., t. č.

na neznámom mieste, 6/ C. K., rod. L., t. č. na neznámom mieste, 7/ F. L., t. č. na neznámom

mieste, 8/ S. L., t. č. na neznámom mieste, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom,

so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, zastúpeným JUDr. R. B., PhD., LL.M., advokátkou

v P., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaných proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 9. februára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 9. februára

2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. februára 2011 č.k. -141 ţalobu

(na určenie, ţe špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi V. B.,

zomrelom X.) zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd Prešov uznesením z 15. júla 2011 č.k. -154 ţalobcovi

uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným 1/ aţ 8/ trovy konania vo výške 3 423,30 € na účet ich

právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Takto rozhodol (vyšší súdny

úradník JUDr. Branislav Vavrek) podľa a pri určení výšky odmeny

2

za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z trhovej ceny sporných nehnuteľností 3 €/m

vyplývajúcej z potvrdenia Obce Š. č. X. zo 6. decembra 2010 ( vyhlášky č.

2

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, ďalej len vyhláška

č. ).

Na odvolanie ţalobcu Okresný súd Prešov uznesením z 26. augusta 2011 č.k.

-183 zmenil uznesenie okresného súdu z 15. júla 2011 tak, ţe ţalobcovi uloţil

povinnosť nahradiť ţalovaným 1/ aţ 8/ trovy konania vo výške 705,20 € na účet ich právnej

zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Stotoţnil sa s rozhodnutím

prvostupňového súdu o trovách konania podľa , ale nepovaţoval

za správne určenú odmenu za jeden úkon právnej pomoci a tým za správnu aj celkovú

(priznanú) výšku trov právneho zastúpenia. Uviedol, ţe konanie o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo ţaloby sporom

s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej sa má

vlastnícke právo určiť. Rovnaký princíp treba aplikovať aj pri určení tarifnej odmeny

advokáta za poskytovanie právnych sluţieb a pri stanovení tarifnej odmeny treba vychádzať

zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci (§ 11 ods. 1 vyhlášky

č. ). Preto vyhovel odvolaniu ţalobcu v celom rozsahu ( )

a priznal ţalovaným 1/ aţ 8/ náhradu trov konania za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1

písm. a/ vyhlášky č.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/ aţ 8/ uznesením z 9. februára 2012

sp. zn. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaným (1/ aţ 8/)

náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe v konaní úspešným ţalovaným patrila náhrada

trov konania za stavu, ţe neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí

náhradu trov konania priznať celkom alebo sčasti ( ). Skúmanie dôvodov

hodných osobitného zreteľa pritom musí byť v kaţdej veci súčasťou rozhodovania súdu

o trovách konania. Aplikácia ustanovenia znamená teda odchýlku

od zásady zodpovednosti za výsledok a zodpovednosti za zavinenie. Vychádzajúc z cieľa

sledovaného a z neho vyplývajúceho poslania Slovenského

pozemkového fondu v oblasti ním upravenej dospel odvolací súd k záveru, ţe v danom

prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

ţalovaným 1/ aţ 8/. Tieto spočívali v tom, ţe Slovenský pozemkový fond (zástupca

ţalovaných) má zriadené právne oddelenie, resp. právny odbor (čl. 28) a teda disponuje

viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie. Napriek tomu udelil plnomocenstvo

na zastupovanie advokátskej kancelárii. Preto odvolací súd uplatnil zákonom mu daný

3

priestor pre zváţenie účelnosti trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/ aţ 8/. Navrhli

ho (ako aj uznesenie prvostupňového súdu) zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Namietali, ţe v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania neboli splnené

podmienky pre postup podľa a nešlo ani o neúčelne vynaloţené trovy.

Odvolací súd nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré podľa neho mali vplyv

na rozhodnutie o trovách konania. Na jednej strane totiţ zastával názor, ţe u nich išlo

o neúčelné trovy, na druhej strane ale aplikoval ustanovenie Dokonca

postup podľa tohto ustanovenia odôvodnil práve neúčelnosťou trov, čo nie je správne. Iné

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by postup podľa ustanovenia

odôvodňovali, neboli v konaní ani preukázané. Keďţe odvolací súd otázku náhrady trov

konania posúdil inak ako súd prvého stupňa, bol povinný vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili

k aplikácii iných zákonných ustanovení ( , ktorým sa súd prvého stupňa

nezaoberal). Preto postupom odvolacieho súdu, ktorý sám odôvodnil prvostupňové

rozhodnutie, odňal účastníkom konania moţnosť konať pred súdom ( ),

lebo im uprel právo argumentovať proti dôvodom nepriznania trov konania v rámci

odvolacieho konania. Nestotoţnili sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým

odôvodnil neúčelnosť vynaloţených nákladov, lebo právne zastúpenie je ponechané na vôli

účastníka bez ohľadu na skutočnosť, či by bol schopný sa zastupovať aj sám a bez ohľadu

na jeho vzdelanie, vek, majetok, spoločenské postavenie a pod. Zo ţiadnych ustanovení

, ani z ustanovení nie je moţné

vyvodiť záver, ţe v prípade účastníkov konania, ktorí majú zamestnancov s právnickým

vzdelaním, resp. sami majú právnické vzdelanie a napriek tomu si zvolia zástupcu z radov

advokátov, náhrada trov konania im z tohto dôvodu nepatrí. Naopak, v praxi je beţné, ţe aj

osoby s právnickým vzdelaním, prípadne právnické osoby zamestnávajúce osoby

s právnickým vzdelaním sa nechávajú v súdnom konaní zastupovať advokátom. V tejto

súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008

sp. zn. a Stanovisko občiansko – právneho kolégia a obchodného kolégia NS

Cpjn 19/98 zo 17. júna 1998. Pokiaľ ide o samotný Slovenský pozemkový fond tento vedie

mnoţstvo súdnych sporov so špecifickou a zloţitou agendou a právny odbor je zriadený len

na jeho riaditeľstve v Bratislave. Preto je zastupovanie advokátmi efektívnejšie

a hospodárnejšie a v prípade úspechu si môţe voči druhému (neúspešnému) účastníkovi

uplatniť vzniknuté mu trovy súdneho konania (pri zastúpení vlastnými zamestnancami by to

nebolo moţné) a zamedziť tak aj nárastu súdnych sporov, ktoré sú zjavne nedôvodné

a zbytočne zaťaţujú fond a súdy. Týmito skutočnosťami sa odvolací súd vôbec nezaoberal,

preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Potreba zrozumiteľného

a presvedčivého odôvodnenia bola v tomto prípade umocnená skutočnosťou, ţe krajský súd

napadnutým uznesením vyjadril právny názor, ktorý je pomerne ojedinelý, keďţe

Slovenskému pozemkovému fondu je pravidelne v súdnych konaniach priznávaná náhrada

trov právneho zastúpenia. Jeho prijatie by v budúcnosti mohlo zásadným spôsobom narušiť

doterajšiu koncepciu právneho zastúpenia v súdnych konaniach a významne zasiahnuť

do majetkovej sféry Slovenského pozemkového fondu. Tento záver potvrdzuje aj ustálená

rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nálezy ÚS SR

z 24. apríla 2008, z 19. júna 2008).

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalovaných 1/ aţ 8/ smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je

ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ). Podľa

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa výslovného znenia ustanovenia však ustanovenia odsekov

1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním ţalovaných napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú

taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým nie je

dovolanie prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných z ustanovenia § 239

vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi konať pred súdom, prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom

nesprávne obsadeným). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ ţalovaní

nenamietali a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolatelia namietali odňatie im moţnosti konať pred súdom ( )

postupom odvolacieho súdu tým, ţe rozhodol o trovách konania z iného právneho dôvodu ako

súd prvého stupňa, s ktorým sa účastníci konania nemali moţnosť oboznámiť. Namietali tieţ

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ako aj nepreskúmateľnosť

a nezrozumiteľnosť odôvodnenia ním vysloveného právneho názoru.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť taký

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 142

ods. 1 , vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní a priznal ţalovaným, ktorí

zamietnutím ţaloby ţalobcu mali v konaní plný úspech, uplatňovanú náhradu trov konania

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej sluţby aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky

č. , t.j. vychádzal zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou.

V porovnaní s ním odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa

a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal,

(v plnom rozsahu úspešným) ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. Aţ z rozhodnutia

odvolacieho súdu sa účastníci dozvedeli, ţe odvolací súd vyvodil iný právny záver

(o nepriznaní náhrady trov konania ţalovaným) zo skutočností prvostupňovým súdom

neposudzovaných a nehodnotených. V tomto štádiu uţ ale nemali moţnosť sa k nim

vyjadrovať, prípadne namietať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorú

odvolací súd vyvodil z neúčelnosti trov vynaloţených ţalovanými, zastúpenými Slovenským

pozemkovým fondom.

Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky

dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera moţnosť prieskumu správnosti

nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, z hľadiska posúdenia

odvolacím súdom však rozhodujúcich skutočností.

Z uvedeného potom vyplýva, ţe ak odvolací súd dospel k záveru, ţe sú dané dôvody

(hodné osobitného zreteľa podľa ) pre nepriznanie náhrady trov konania

v konaní úspešným ţalovaným, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal (a účastníci ich ani

netvrdili), mal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pretoţe odvolací súd tak nepostupoval, odňal tým ţalovaným moţnosť konať pred súdom

( ). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

písm. f/ je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale súčasne je tieţ

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované

za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Dovolací súd povaţuje ale za potrebné (v súvislosti s právnym názorom vysloveným

odvolacím súdom) uviesť, ţe ustanovenia aţ upravujú predpoklady,

za splnenia ktorých majú účastníci konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov

konania, ktoré vynaloţili.

Pri rozhodovaní o trovách konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok,

ktorá je obmedzená iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis upravuje. Ďalšou

všeobecne platnou zásadou je, ţe účastník konania má právo iba na náhradu tých trov

konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemoţno preto

priznať náhradu trov konania, hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má

náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaloţené. Účelnosť vynaloţených trov

bude vţdy závisieť od konkrétnych okolností danej veci. Záver o neúčelnosti trov právneho

zastúpenia (v konaní úspešných) ţalovaných odvolací súd vyvodil z právneho názoru, podľa

ktorého nie je moţné povaţovať za účelne vynaloţené trovy konania pozostávajúce z odmeny

advokáta v prípade, ak právnická osoba (Slovenský pozemkový fond), ktorá udelila plnú moc

na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj

vlastný právny útvar. Akceptácia o neúčelnosti trov konania (právneho zastúpenia) v týchto

prípadoch by v konečnom dôsledku znamenala, ţe účastník konania, ktorý zamestnáva osoby

s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho

zastúpenia sám. Takýto výklad je podľa názoru dovolacieho súdu v rozpore nielen

s ustanovením , ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov

občianskeho súdneho konania (pozri I. diel Komentár

JUDr. Jaroslav Krajčo a kolektív str. 556). Následne odvolací súd neúčelnosť trov právneho

zastúpenia posúdil ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa , pre ktorý

nebolo dôvodné ţalovaným náhradu trov konania priznať.

Podľa ustanovenia ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne

najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol

skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania

nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie dáva súdu moţnosť, aby za splnenia stanovených podmienok

(pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa) výnimočne nepriznal náhradu trov

konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre

priznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Teda existenciu podmienok hodných

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa súd skúma

len vtedy, ak dospeje k záveru, ţe sú splnené podmienky pre priznanie trov (celkom alebo

sčasti) úspešnému účastníkovi konania. To znamená, ţe aplikácia tohto ustanovenia dopadá

na toho účastníka konania, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Výnimočnosť

jeho pouţitia i to, v čom súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, musí súd náleţite

odôvodniť.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová