Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)60e/378056.8905b7.pdf
PDF · 117.6 KB
No categories available
2Cdo/44/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka
v právnej veci žalobcu JUDr. F. H., správcu konkurznej podstaty B., s.r.o. so sídlom v K.,
zastúpeného JUDr. O. K., advokátkou v K., proti žalovanej Ing. M. S., bývajúcej v N.,
zastúpenej JUDr. Ľ. K., advokátom v B., o zaplatenie 76 000 Sk
s prísl., vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 85/2005,
o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3. októbra 2006 sp. zn.
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
3 228 Sk do rúk JUDr. O. K., advokátky so sídlom v K..
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom z 8. marca 2006 č.k. 13 C 85/2005-158
zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej ako bývalej zamestnankyni
úpadcu náhrady škody titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať. Vychádzal zo záveru, že žalovaná sa zo zodpovednosti
za škodu, ktorá vznikla, vyvinila v zmysle ustanovenia § 176 ods. 3 Zákonníka práce.
Krajský súd v Nitre na odvolanie obidvoch účastníkov rozsudkom z 3. októbra 2006
č.k. 6 Co 127/2006-198 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi na istine 76 000 Sk so 16,5 %-ným úrokom z omeškania od 4.9.2002 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 71 618 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám JUDr. O. K., advokátky v Košiciach. Na rozdiel od okresného súdu mal za to, že
žalovaná mala vytvorené pracovné podmienky k tomu, aby zodpovedala za prevzaté ceniny.
Skutočnosť, že 4.2.2002 boli uzavreté pobočky úpadcu pre klientov, neznamená skončenie
povinnosti alebo zbavenie sa zodpovednosti žalovanej za zverené hodnoty. Táto aj naďalej
bola zamestnankyňou úpadcu, naďalej mala kľúče od kancelárie ako aj od trezoru.
Nepreukázala, že by došlo k odcudzeniu T. poukážok vlámaním, že by neboli vytvorené
podmienky na úschovu (mala k dispozícii trezor). Mohla odovzdať zvyšné T. poukážky
poštovou formou na adresu úpadcu. Nebola preukázaná žiadna protiprávna skutočnosť na
základe ktorej by sa žalovaná zbavila zodpovednosti sčasti alebo celkom.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala
z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p.
Namietala vecnú príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky ako aj Krajského súdu v Nitre
s tým, že spor je vyvolaný konkurzom a vecne príslušným na prejednanie predmetnej
žaloby je konkurzný súd. V danom prípade nejde o pracovno-právny vzťah zamestnanca
a zamestnávateľa ale o právny vzťah bývalej zamestnankyne k úpadcovi, v ktorého mene
teraz vystupuje a nároky uplatňuje správca konkurznej podstaty. Pri ukončení pracovného
pomeru jej zamestnávateľ nevykazoval ani neuplatňoval voči nej žiadne nároky, teda ani tie,
ktoré uplatňuje správca konkurznej podstaty. Poukázala na to, že pri ukončení pracovného
pomeru zamestnávateľ nezabezpečil fyzickú inventúru. Čo sa týka poukážok T., tieto stratili
platnosť 30.9.2002, vracať ich nebol dôvod, pretože neboli platné. Posielať poštou nejaké
ceniny nebolo v súlade s právnym poriadkom. Neupotrebené poukážky nakoniec zostali v
trezore, do ktorého už nemala prístup. Je nejasné, ako vôbec súd vyvodil záver
o vzniku škody, a jej výšku, keď T. poukážky nie je možné považovať za cenné papiere.
Svojim konaním nespôsobila žalobcovi škodu ani sa na úkor neho bezdôvodne neobohatila,
ale protiprávnosť spočíva v činnosti spoločnosti B., s.r.o., ktorá bola protizákonná. Namietala
taktiež priznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi, keď sa nemali použiť ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, ale konkurzný súd mal rozhodnúť
o priznaní odmeny podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Žiadala zrušiť rozsudok krajského
súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že vymáhanie peňažnej
pohľadávky správcom nie je sporom vyvolaným konkurzom alebo vyrovnaním. Žalovaná
mala vytvorené pracovné podmienky k tomu, aby zodpovedala za prevzaté ceniny. Vzhľadom
na to, že žalovaná v konaní nepopierala prevzatie T. poukážok v hodnote 252 000 Sk,
z ktorých vyúčtovala len poukážky v hodnote 176 000 Sk a zvyšné poukážky nevyúčtovala,
nebolo právne významné či zamestnávateľ splnil svoju povinnosť inventarizácie, ktorá sa
mala vykonať pri zániku dohody o hmotnej zodpovednosti v súvislosti s ukončením
pracovného pomeru žalovanej 31.7.2002. Poukázal na to, že v Občianskom súdnom konaní
patria správcovi rovnaké práva a povinnosti, aké majú účastníci občianskeho súdneho
konania, teda aj právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolia. Navrhol,
aby dovolací súd dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol v celom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka namietala vadu zmätočnosti v zmysle
ustanovenia § 237 O.s.p. (vecnú príslušnosť súdu) avšak takýto dôvod v ustanovení § 237
O.s.p. absentuje. Existencia vád v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. nevyšla v dovolacom
konaní najavo.
Inou vadou, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Takúto vadu dovolateľ namietol domnievajúc sa že ide o vadu uvedenú v § 237 O.s.p.,
t.j vecnú nepríslušnosť súdu. Dovolateľ prezentuje názor, že na podanie incidenčných žalôb
či už ide o uplatnenie pohľadávky voči konkurznej podstate alebo uplatnenie pohľadávky
správcom konkurznej podstaty v prospech podstaty je príslušný konkurzný súd (§ 88 ods. 1
písm. j/ O.s.p.). Z dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. j/ Občianskeho súdneho poriadku
vyplýva, že na miesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd na ktorom
sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané s výnimkou sporov
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nesporné, že vymáhanie
peňažnej pohľadávky správcom nie je sporom vyvolaným konkurzom alebo vyrovnaním
obdobne ako spory o určenie vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, o čom už zaujal
právne stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. Obpj. 1/99). Z uvedeného
dôvodu vecná príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky ako súdu prvostupňového
a Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho je daná. Ani existencia inej vady v dovolacom
konaní nevyšla najavo.
Dovolateľka namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak so správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za
vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú
pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej
zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom
alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom
skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení
dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu
alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Zodpovednosť zamestnanca podľa uvedených ustanovení Zákonníka práce je
osobitným druhom pracovno-právnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok
vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo na iných
hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (ďalej len „hodnoty“) vznikol schodok. Pri tejto
zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca (viď § 179
ods. 1 Zákonníka práce). Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, takže
zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom, alebo
čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182
ods. 3 Zákonníka práce).
Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi
údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší, než účtovný stav. Schodok sa
zisťuje za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním,
počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do
konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia
vo svojom zverení tieto hodnoty, ktoré podľa dokladov dosiaľ nevydal a musí kedykoľvek
preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa u neho nenachádzajú. Hmotne
zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt.
Schodok býva spravidla zistený inventarizáciou ako inventarizačný rozdiel medzi stavom
majetku v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku, avšak skutočnosť, že schodok
bol zistený inak než inventarizáciou, neznamená ešte sama o sebe, že by zamestnávateľ nemal
voči zamestnancovi nárok na náhradu vzniknutej škody podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce;
pokiaľ má byť žaloba úspešná, musí zamestnávateľ v takom prípade preukázať vznik schodku
inými dôkaznými prostriedkami.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaná so svojim zamestnávateľom uzavrela
24. júna 1998 pracovný pomer a 1.7.1998 dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené
hodnoty, ktoré je povinná vyúčtovať. Žalovaná nespochybňovala, že od zamestnávateľa
prevzala T. poukážky v celkovej hodnote 252 000 Sk a že mu nevyúčtovala poukážky
v hodnote 76 000 Sk, ani ich nevrátila. Takisto nevedela preukázať ani ich vydanie klientom
zamestnávateľa.
Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila poukazom na ustanovenie § 182 ods. 3 Zákonníka
práce, dospel dovolací súd k záveru zhodnému s odvolacím súdom, že žalovanej sa
nepodarilo preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. I keď ako
tvrdila žalovaná v súvislosti s uzavretím pobočiek B., s.r.o. (4. februára 2002) vznikla
chaotická situácia aj v pobočke, ktorej bola riaditeľkou, obsah spisu nesvedčí o tom, že by v
nej nemala vytvorené také pracovné podmienky, že by sa nemohla starať o zverené hodnoty.
Žalovaná v tejto riadiacej pozícii nepotrebovala usmernenie od zamestnávateľa,
ako má naložiť s T. poukážkami – musela vedieť, že dohoda o hmotnej zodpovednosti
ju naďalej zaväzuje a že bude musieť (či už dôjde k obnoveniu činnosti pobočky alebo nie)
vyúčtovať aj zvyšné poukážky v hodnote 76 000 Sk. Na tom nič nemení skutočnosť, že (ako
uvádzala) nevedela dokedy má zamestnávateľovi vrátiť poukážky, ktoré nevydala klientom
alebo či a dokedy ich má vydať klientom, ktorým mali byť vydané. Žalovaná mala vytvorené
podmienky na to, aby uschovala T. poukážky (trezor) a vrátila ich zamestnávateľovi.
Zodpovednosti sa však v žiadnom prípade nemôže zbaviť argumentáciou, že nikto od nej
nežiadal vyúčtovanie. Pre úplnosť treba dodať, že žalovaná ak sa domnievala, že nemá
vytvorené podmienky, mala upozorniť na túto skutočnosť zamestnávateľa, keďže takýto
postup predpokladá čl. 4 Dohody o hmotnej zodpovednosti.
Vzhľadom na to, že žalovaná v konaní nepopierala prevzatie T. poukážok
v celkovej hodnote 252 000 Sk, z ktorých vyúčtovala len poukážky v hodnote 176 000 Sk,
avšak zvyšné poukážky nevyúčtovala, nevedela preukázať ich vydanie klientom
zamestnávateľa a pripustila možnosť, že im ich nevydala. Skutočnosť, či zamestnávateľ
si splnil alebo nesplnil svoju povinnosť inventarizácie, ktorá sa mala vykonať pri zániku
dohody o hmotnej zodpovednosti v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalovanej
31.7.2002 (§ 183 ods. 2 a § 184 ods. 1 Zákonníka práce), nebolo právne významné. Povinnosť
vyúčtovať a vrátiť T. poukážky, ktoré neboli vydané klientom zamestnávateľa mala
bezpochyby splniť najneskôr pri skončení pracovného pomeru.
Záver o tom, či (a v akej výške) vznikol schodok na hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať, predstavuje skutkové zistenie súdu. Ide o výsledok dokazovania, pri
ktorom súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Vzhľadom na to, že žalovaná v podstate
potvrdila existenciu schodku a jeho zavinenie za vznik schodku sa predpokladá, sú bez
právneho významu dovolacie námietky týkajúce sa otázky, či poukážky mali v čase skončenia
pracovného pomeru žalovanej charakter hodnoty, ktorú je povinná vyúčtovať, kto zavinil
nevydanie poukážok klientom jej zamestnávateľa, alebo že činnosť žalobcu bola protiprávna
od samého počiatku a jej konatelia boli právoplatne odsúdení. Správny je preto právny názor
odvolacieho súdu, že žalovaná zodpovedá v plnom rozsahu za vzniknutý schodok vo výške
76 000 Sk.
Neobstojí ani námietka žalovanej, že ani súd ani žalobca sa nezaoberal začiatkom
doby omeškania žalovanej. Z dikcie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov účinného do 1.1.2006 totiž vyplýva,
že splatnosť pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa podstaty sa viaže na vyhlásenie konkurzu
(konkurz na žalobcu bol vyhlásený 3.9.2002). Odvolací súd vo výroku aj v odôvodnení
rozhodnutia jasne určil dobu plynutia úrokov z omeškania.
Žalovaná takisto namietala priznanie trov konania právnemu zástupcovi žalobcu.
Správca konkurznej podstaty, ak tak urobil, musí právne služby advokáta hradiť z odmeny,
ktorá mu pripadne v rámci konkurzu a nemôže trovy účtovať duplicitne na účet účastníka
konania. Je nesporné, že správca konkurznej podstaty je oprávnený dať sa zastúpiť advokátom
v konaní, v ktorom vymáha prospech konkurznej podstaty pohľadávku úpadcu. V občianskom
súdnom konaní patria správcovi rovnaké práva a povinnosti ako majú účastníci občianskeho
súdneho konania, teda aj právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24
a nasl. O.s.p.). Okolnosť, že správca konkurznej podstaty je sám advokátom nemá na tento
záver žiadny vplyv (Stanovisko občiansko-právneho a obchodného kolégia NS Cpjn 19/98
zo 17.6.1998).
Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalovaná nedôvodne napadla rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto jej dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za právnu
službu, ktorú poskytla žalobcovi vypracovaním vyjadrenia z 12. februára 2007 k dovolaniu
žalovanej (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto
vyhlášky vo výške 3 050 Sk (1 250 Sk + 6 x 300 Sk), čo s náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
(§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky, t.j. 178 Sk) predstavuje spolu 3 228 Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: