Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/44/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci žalobcu JUDr. F. H., správcu konkurznej podstaty B., s.r.o. so sídlom v K.,

zastúpeného JUDr. O. K., advokátkou v K., proti žalovanej Ing. M. S., bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. Ľ. K., advokátom v B., o zaplatenie 76 000 Sk

s prísl., vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3. októbra 2006 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

3 228 Sk do rúk JUDr. O. K., advokátky so sídlom v K..

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom z 8. marca 2006 č.k. -158

zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej ako bývalej zamestnankyni

úpadcu náhrady škody titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré

je zamestnanec povinný vyúčtovať. Vychádzal zo záveru, že žalovaná sa zo zodpovednosti

za škodu, ktorá vznikla, vyvinila v zmysle ustanovenia .

Krajský súd v Nitre na odvolanie obidvoch účastníkov rozsudkom z 3. októbra 2006

č.k. -198 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobcovi na istine 76 000 Sk so 16,5 %-ným úrokom z omeškania od 4.9.2002 do

zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v sume 71 618 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku

k rukám JUDr. O. K., advokátky v Košiciach. Na rozdiel od okresného súdu mal za to, že

žalovaná mala vytvorené pracovné podmienky k tomu, aby zodpovedala za prevzaté ceniny.

Skutočnosť, že 4.2.2002 boli uzavreté pobočky úpadcu pre klientov, neznamená skončenie

povinnosti alebo zbavenie sa zodpovednosti žalovanej za zverené hodnoty. Táto aj naďalej

bola zamestnankyňou úpadcu, naďalej mala kľúče od kancelárie ako aj od trezoru.

Nepreukázala, že by došlo k odcudzeniu T. poukážok vlámaním, že by neboli vytvorené

podmienky na úschovu (mala k dispozícii trezor). Mohla odovzdať zvyšné T. poukážky

poštovou formou na adresu úpadcu. Nebola preukázaná žiadna protiprávna skutočnosť na

základe ktorej by sa žalovaná zbavila zodpovednosti sčasti alebo celkom.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala

z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia ,

Namietala vecnú príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky ako aj Krajského súdu v Nitre

s tým, že spor je vyvolaný konkurzom a vecne príslušným na prejednanie predmetnej

žaloby je konkurzný súd. V danom prípade nejde o pracovno-právny vzťah zamestnanca

a zamestnávateľa ale o právny vzťah bývalej zamestnankyne k úpadcovi, v ktorého mene

teraz vystupuje a nároky uplatňuje správca konkurznej podstaty. Pri ukončení pracovného

pomeru jej zamestnávateľ nevykazoval ani neuplatňoval voči nej žiadne nároky, teda ani tie,

ktoré uplatňuje správca konkurznej podstaty. Poukázala na to, že pri ukončení pracovného

pomeru zamestnávateľ nezabezpečil fyzickú inventúru. Čo sa týka poukážok T., tieto stratili

platnosť 30.9.2002, vracať ich nebol dôvod, pretože neboli platné. Posielať poštou nejaké

ceniny nebolo v súlade s právnym poriadkom. Neupotrebené poukážky nakoniec zostali v

trezore, do ktorého už nemala prístup. Je nejasné, ako vôbec súd vyvodil záver

o vzniku škody, a jej výšku, keď T. poukážky nie je možné považovať za cenné papiere.

Svojim konaním nespôsobila žalobcovi škodu ani sa na úkor neho bezdôvodne neobohatila,

ale protiprávnosť spočíva v činnosti spoločnosti B., s.r.o., ktorá bola protizákonná. Namietala

taktiež priznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi, keď sa nemali použiť ustanovenia

, ale konkurzný súd mal rozhodnúť

o priznaní odmeny podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Žiadala zrušiť rozsudok krajského

súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že vymáhanie peňažnej

pohľadávky správcom nie je sporom vyvolaným konkurzom alebo vyrovnaním. Žalovaná

mala vytvorené pracovné podmienky k tomu, aby zodpovedala za prevzaté ceniny. Vzhľadom

na to, že žalovaná v konaní nepopierala prevzatie T. poukážok v hodnote 252 000 Sk,

z ktorých vyúčtovala len poukážky v hodnote 176 000 Sk a zvyšné poukážky nevyúčtovala,

nebolo právne významné či zamestnávateľ splnil svoju povinnosť inventarizácie, ktorá sa

mala vykonať pri zániku dohody o hmotnej zodpovednosti v súvislosti s ukončením

pracovného pomeru žalovanej 31.7.2002. Poukázal na to, že v Občianskom súdnom konaní

patria správcovi rovnaké práva a povinnosti, aké majú účastníci občianskeho súdneho

konania, teda aj právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolia. Navrhol,

aby dovolací súd dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka namietala vadu zmätočnosti v zmysle

ustanovenia (vecnú príslušnosť súdu) avšak takýto dôvod v ustanovení

absentuje. Existencia vád v zmysle ustanovenia nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Inou vadou, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Takúto vadu dovolateľ namietol domnievajúc sa že ide o vadu uvedenú v ,

t.j vecnú nepríslušnosť súdu. Dovolateľ prezentuje názor, že na podanie incidenčných žalôb

či už ide o uplatnenie pohľadávky voči konkurznej podstate alebo uplatnenie pohľadávky

správcom konkurznej podstaty v prospech podstaty je príslušný konkurzný súd (§ 88 ods. 1

písm. j/ ). Z dikcie ustanovenia

vyplýva, že na miesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd na ktorom

sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané s výnimkou sporov

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nesporné, že vymáhanie

peňažnej pohľadávky správcom nie je sporom vyvolaným konkurzom alebo vyrovnaním

obdobne ako spory o určenie vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, o čom už zaujal

právne stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. Obpj. 1/99). Z uvedeného

dôvodu vecná príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky ako súdu prvostupňového

a Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho je daná. Ani existencia inej vady v dovolacom

konaní nevyšla najavo.

Dovolateľka namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak so správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ak zamestnanec prevzal na základe dohody

o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu

alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za

vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú

pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej

zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom

alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom

skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení

dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu

alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Zodpovednosť zamestnanca podľa uvedených ustanovení je

osobitným druhom pracovno-právnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok

vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej

zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo na iných

hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (ďalej len „hodnoty“) vznikol schodok. Pri tejto

zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca (viď § 179

ods. 1 ). Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, takže

zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom, alebo

čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182

ods. 3 ).

Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi

údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší, než účtovný stav. Schodok sa

zisťuje za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním,

počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do

konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia

vo svojom zverení tieto hodnoty, ktoré podľa dokladov dosiaľ nevydal a musí kedykoľvek

preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa u neho nenachádzajú. Hmotne

zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt.

Schodok býva spravidla zistený inventarizáciou ako inventarizačný rozdiel medzi stavom

majetku v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku, avšak skutočnosť, že schodok

bol zistený inak než inventarizáciou, neznamená ešte sama o sebe, že by zamestnávateľ nemal

voči zamestnancovi nárok na náhradu vzniknutej škody podľa ;

pokiaľ má byť žaloba úspešná, musí zamestnávateľ v takom prípade preukázať vznik schodku

inými dôkaznými prostriedkami.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaná so svojim zamestnávateľom uzavrela

24. júna 1998 pracovný pomer a 1.7.1998 dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené

hodnoty, ktoré je povinná vyúčtovať. Žalovaná nespochybňovala, že od zamestnávateľa

prevzala T. poukážky v celkovej hodnote 252 000 Sk a že mu nevyúčtovala poukážky

v hodnote 76 000 Sk, ani ich nevrátila. Takisto nevedela preukázať ani ich vydanie klientom

zamestnávateľa.

Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila poukazom na ustanovenie § 182 ods. 3 Zákonníka

práce, dospel dovolací súd k záveru zhodnému s odvolacím súdom, že žalovanej sa

nepodarilo preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. I keď ako

tvrdila žalovaná v súvislosti s uzavretím pobočiek B., s.r.o. (4. februára 2002) vznikla

chaotická situácia aj v pobočke, ktorej bola riaditeľkou, obsah spisu nesvedčí o tom, že by v

nej nemala vytvorené také pracovné podmienky, že by sa nemohla starať o zverené hodnoty.

Žalovaná v tejto riadiacej pozícii nepotrebovala usmernenie od zamestnávateľa,

ako má naložiť s T. poukážkami – musela vedieť, že dohoda o hmotnej zodpovednosti

ju naďalej zaväzuje a že bude musieť (či už dôjde k obnoveniu činnosti pobočky alebo nie)

vyúčtovať aj zvyšné poukážky v hodnote 76 000 Sk. Na tom nič nemení skutočnosť, že (ako

uvádzala) nevedela dokedy má zamestnávateľovi vrátiť poukážky, ktoré nevydala klientom

alebo či a dokedy ich má vydať klientom, ktorým mali byť vydané. Žalovaná mala vytvorené

podmienky na to, aby uschovala T. poukážky (trezor) a vrátila ich zamestnávateľovi.

Zodpovednosti sa však v žiadnom prípade nemôže zbaviť argumentáciou, že nikto od nej

nežiadal vyúčtovanie. Pre úplnosť treba dodať, že žalovaná ak sa domnievala, že nemá

vytvorené podmienky, mala upozorniť na túto skutočnosť zamestnávateľa, keďže takýto

postup predpokladá čl. 4 Dohody o hmotnej zodpovednosti.

Vzhľadom na to, že žalovaná v konaní nepopierala prevzatie T. poukážok

v celkovej hodnote 252 000 Sk, z ktorých vyúčtovala len poukážky v hodnote 176 000 Sk,

avšak zvyšné poukážky nevyúčtovala, nevedela preukázať ich vydanie klientom

zamestnávateľa a pripustila možnosť, že im ich nevydala. Skutočnosť, či zamestnávateľ

si splnil alebo nesplnil svoju povinnosť inventarizácie, ktorá sa mala vykonať pri zániku

dohody o hmotnej zodpovednosti v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalovanej

31.7.2002 ( a ), nebolo právne významné. Povinnosť

vyúčtovať a vrátiť T. poukážky, ktoré neboli vydané klientom zamestnávateľa mala

bezpochyby splniť najneskôr pri skončení pracovného pomeru.

Záver o tom, či (a v akej výške) vznikol schodok na hodnotách, ktoré je zamestnanec

povinný vyúčtovať, predstavuje skutkové zistenie súdu. Ide o výsledok dokazovania, pri

ktorom súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Vzhľadom na to, že žalovaná v podstate

potvrdila existenciu schodku a jeho zavinenie za vznik schodku sa predpokladá, sú bez

právneho významu dovolacie námietky týkajúce sa otázky, či poukážky mali v čase skončenia

pracovného pomeru žalovanej charakter hodnoty, ktorú je povinná vyúčtovať, kto zavinil

nevydanie poukážok klientom jej zamestnávateľa, alebo že činnosť žalobcu bola protiprávna

od samého počiatku a jej konatelia boli právoplatne odsúdení. Správny je preto právny názor

odvolacieho súdu, že žalovaná zodpovedá v plnom rozsahu za vzniknutý schodok vo výške

76 000 Sk.

Neobstojí ani námietka žalovanej, že ani súd ani žalobca sa nezaoberal začiatkom

doby omeškania žalovanej. Z dikcie ustanovenia

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov účinného do 1.1.2006 totiž vyplýva,

že splatnosť pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa podstaty sa viaže na vyhlásenie konkurzu

(konkurz na žalobcu bol vyhlásený 3.9.2002). Odvolací súd vo výroku aj v odôvodnení

rozhodnutia jasne určil dobu plynutia úrokov z omeškania.

Žalovaná takisto namietala priznanie trov konania právnemu zástupcovi žalobcu.

Správca konkurznej podstaty, ak tak urobil, musí právne služby advokáta hradiť z odmeny,

ktorá mu pripadne v rámci konkurzu a nemôže trovy účtovať duplicitne na účet účastníka

konania. Je nesporné, že správca konkurznej podstaty je oprávnený dať sa zastúpiť advokátom

v konaní, v ktorom vymáha prospech konkurznej podstaty pohľadávku úpadcu. V občianskom

súdnom konaní patria správcovi rovnaké práva a povinnosti ako majú účastníci občianskeho

súdneho konania, teda aj právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24

a nasl. ). Okolnosť, že správca konkurznej podstaty je sám advokátom nemá na tento

záver žiadny vplyv (Stanovisko občiansko-právneho a obchodného kolégia NS Cpjn 19/98

zo 17.6.1998).

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalovaná nedôvodne napadla rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto jej dovolanie zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za právnu

službu, ktorú poskytla žalobcovi vypracovaním vyjadrenia z 12. februára 2007 k dovolaniu

žalovanej ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 3 050 Sk (1 250 Sk + 6 x 300 Sk), čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

(§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky, t.j. 178 Sk) predstavuje spolu 3 228 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: