Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/129/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, adresa na doručovanie C., D. XX, proti žalovaným 1/ E. F. E., nar. X.XX.XXXX, bytom B., G. XX, 2./ H. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. – I., E. XX, 3/ J. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. – L., M. X a 4/ J. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. - N. O., P. XX, všetci žalovaní zastúpení JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom Košice, Idanská č. 17, za účasti intervenienta Wűstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO : 31383408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie 28.000 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -603 z 15.3.2022 v znení opravného uznesenia sp. zn. -621 z 5.4.2022 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia sp. zn. -621 z 5.4.2022 Okresného súdu Košice II .

P r i z n á v a intervenientovi na strane žalovaných náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

V právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) žalobu o zaplatenie 28.000 € zamietol a žalovaným 1/ - 4/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

2. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 282 € titulom náhrady škody spôsobenej právnym predchodcom žalovaných, pôvodným žalovaným ako advokátom pri výkone činnosti advokáta. Škoda vznikla tak, že pôvodný žalovaný na základe požiadavky žalobkyne vyhotovil dňa 29.4.2010 darovaciu zmluvu, ktorou matka žalobkyne jej darovala v celosti nehnuteľnosti, ktorých bola výlučnou vlastníčkou. Návrh darovacej zmluvy obsahujúcej aj návrh na zriadenie vecného bremena v prospech darkyne, bol na vklad do katastra nehnuteľností podaný dňa 30.4.2010. Dňa 5.5.2010 darkyňa - matka žalobkyne, zomrela. Dňa 19.5.2010 bolo vkladové konanie rozhodnutím č. V 3927/2010 príslušnej správy katastra prerušené na dobu 30 dní pre potreby vykonania opravy darovacej zmluvy. Pre úmrtie darkyne už nemohlo dôjsť k oprave darovacej zmluvy a jej právny nástupca s vykonaním opravy nesúhlasil, k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností tak nedošlo a konanie vedené pod č. V 3729/2010 bolo rozhodnutím zo dňa 14.5.2014, právoplatným 13.6.2014, zastavené. Nárok uplatnený žalobkyňou pozostával zo sumy 150 €, ktoré pôvodnému žalovanému uhradila titulom poskytnutého právneho poradenstva a sumy 132 €, ktorú uhradila ako správny poplatok za katastrálne

konanie. V priebehu konania žalobkyňa podaním doručeným súdu 26.6.2014 žalobu rozšírila o nárok na zaplatenie sumy 486,29 € titulom súdnych trov a trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. a o zaplatenie sumy 28.000 € titulom hodnoty polovice nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom darovania v zmysle darovacej zmluvy. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením sp. zn. -74 dňa 29.9.2014. Rozsudkom sp. zn. -142 zo 6.5.2016 súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 282 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo vyhovujúcom výroku sa rozsudok stal právoplatným dňa 2.7.2016. Rozhodujúc o odvolaní žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -175 z 30.8.2017 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti sumy 486,29 €, v prevyšujúcej zamietavej časti zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania ostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 28.000 € titulom náhrady škody vyčíslenej ako 1 hodnoty nehnuteľnosti, ktorú napokon nenadobudla výlučne do vlastníctva z dôvodu nevykonania opravy darovacej zmluvy, čo viedlo k tomu, že táto nebola vložená do katastra nehnuteľností.

4. Na ustálenie výšky škody, ktorá vychádzala zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, súd nariadil znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku č. 32/2018 znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností J. N. Q., bola ku dňu 13.6.2014 všeobecná hodnota stavieb a pozemkov spolu 45.400 €. Žalobkyňa k znaleckému posudku uviedla, že predmetná nehnuteľnosť, ktorej bola po ukončení dedičského konania po svojej matke podielovou spoluvlastníčkou v 1, bola dňa 19.8.2016 predaná za 63.000 €. Mala tiež za to, že vzhľadom na známe predajné ceny bytov na sídlisku Terasa v Košiciach, je zrejmá disparita medzi ohodnotením nehnuteľnosti znaleckým posudkom a trhovou cenou, a znalecký posudok nedáva dostatočnú odpoveď na to, aká je skutočná všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Následne žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok č. 68/2018 vypracovaný znalkyňou J. E. R., podľa ktorého všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti k 13.6.2014 by bola 57.000 € a v tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Okresného súdu Košice II vo veci prejednania dedičstva po jej matke poručiteľke S. B., sp. zn. D not 28/2013, podľa ktorého hodnota nehnuteľnosti bola 55.921,04 € a nadobudli ju A. B., pozostalá dcéra a mal. pozostalá vnučka A. A., každá v 1-ici. Žalobkyňa za účelom odstránenia pochybností o všeobecnej hodnote bytu dala vyhotoviť znalecký posudok J. D. Q., ktorý v znaleckom posudku č. 2/2019 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v 2. štvrťroku 2014 na sumu 58.600 €.

5. Žalovaný počas konania, dňa 26.5.2020, zomrel. Uznesením sp. zn. -499 z 29.7.2021 v spojení s uznesením sp. zn. -520 zo 17.9.2021 v znení opravného uznesenia sp. zn. -534 z 28.10.2021súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní vo veci s dedičmi pôvodného žalovaného, ktorí sú v záhlaví tohto rozsudku označení ako žalovaní 1/ - 4/.

6. Súd vec posudzoval podľa , , , , o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a až 3 (ďalej len „“). Konštatoval, že v priebehu konania bola žalovanými ako aj intervenientom opakovane vznesená námietka premlčania a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že otázka premlčania nároku žalobkyne bola predmetom skúmania v odvolacom konaní, v ktorom Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. -175 z 30.8.2017 dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. vyjadril svoju viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, nevzhliadol žiaden dôvod na odklon od právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom a mal za to, že ani opätovné argumenty žalovaných a intervenienta nespochybnili právny názor týkajúci sa otázky premlčania nároku žalobkyne. Dôvodil, že v posudzovanej veci mala škoda žalobkyni vzniknúť konaním advokáta, ktorá sa primárne posudzuje podľa zákona o advokácii a doplnená je ustanoveniami o zodpovednosti za škodu, pričom pre obe úpravy platí, že nárok na náhradu škody poškodenému vznikne za kumulatívneho splnenia podmienok, medzi ktoré patrí existencia protiprávneho úkonu, v danom prípade súvisiaca s výkonom advokátskej činnosti, vznik škody a napokon príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobením škody. V tejto súvislosti citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21.10.2010, „ Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov:

činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený.“ Súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v konaní vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v konkrétne posudzovanej nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním pôvodného žalovaného ako advokáta, ktorý mal vypracovať vadnú darovaciu zmluvu, a vznikom škody na strane žalobkyne, ktorá mala spočívať v nenadobudnutí celej prevádzanej nehnuteľnosti (žalobkyňa nadobudla len 1 v darovacej zmluve identifikovanej nehnuteľnosti v rámci dedičského konania po darkyni). Odkázal na ustálený právny názor, podľa ktorého viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.2.2006, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.10.2010) a mal za to, že právne nástupkyne darkyne, t.j. žalobkyňa a maloletá A. A. boli viazané prejavom vôle darkyne darovať nehnuteľnosti identifikované v darovacej zmluve zo dňa 29.4.2010. Žalobkyňa sa v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Košice II, domáhala uloženia povinnosti žalovanej maloletej A. A., vykonať opravu nesprávností v katastrálnom konaní, ale v tomto konaní bola neúspešná a proti tomuto rozsudku sa neodvolala. Bez ohľadu na výsledok predmetného konania súd uzavrel, že prioritným dôvodom nenadobudnutia darovanej nehnuteľnosti žalobkyňou nebolo konanie pôvodného žalovaného, ale fakt, že nebola dodržaná vyššie uvedená zásada viazanosti prejavom vôle poručiteľa jeho právnymi nástupcami. Takto nemohla byť naplnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi konaním pôvodného žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne. Súd doplnil, že sa plne stotožnil s tvrdením intervenienta v podaní z 11.11.2021, v zmysle ktorého nebude mať každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta automaticky za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Vzhľadom na uvedené súd žalobu o zaplatenie 28.000 € zamietol ako nedôvodnú.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď nevidel dôvody pre aplikáciu ust. . Celkový nárok, ktorý si žalobkyňa v konaní uplatnila bol vo výške 28.768,29 €. Úspešná bola len do sumy 282 €. Jej úspech predstavuje 1 %, resp. čistý úspech protistrany je vo výške 98 % (99 % - 1 %). Žalovaným preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 28.000 € a nahradiť trovy konania. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že prioritným dôvodom nenadobudnutia darovanej nehnuteľnosti nebolo konanie pôvodného žalovaného – vadný návrh vypracovanej zmluvy, ale fakt, že nebola dodržaná zásada viazanosti prejavu vôle poručiteľa jeho právnymi nástupcami a tým nebola naplnená príčinná súvislosť medzi vadným konaním advokáta a vznikom škody na strane žalobkyne. Mala za to, že právne závery vyplývajúce z rozsudkov NS SR sp. zn. a sp. zn. nezbavujú pôvodného žalovaného zodpovednosti za škodu, nakoľko v dôsledku vád ním pripravenej zmluvy v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti, bol prejav vôle prevodcu nespôsobilý vyvolať prevod, t.j. aj viazanosť takýmto prejavom do rozhodnutia katastrálneho orgánu, resp. nástup právneho nástupcu na miesto prevodcu do takejto vadnej zmluvy nič nemení na skutočnosti, že zmluva naďalej v dôsledku vád nemá spôsobilosť vyvolať prevod predmetu prevodu na žalobkyňu. Neexistuje žiadna zákonná povinnosť, na základe ktorej by darkyňa, prípadne jej právni nástupcovia boli povinní odstraňovať vady zmluvy. Vytkla súdu, že poprel vlastné právne stanovisko vyslovené v rozsudku zo 6.5.2016, v ktorom potvrdil zodpovednosť pôvodného žalovaného za škodu, ktorá jej vznikla. Uviedla, že zodpovednosť advokáta pri vypracovaní zmluvy je zodpovednosťou v tom zmysle, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti, t.j. že je vkladuschopná. Pôvodný žalovaný pri výkone svojej advokátskej činnosti pre žalobkyňu vyhotovil návrh darovacej zmluvy, ktorý nebol v súlade so zákonom a takéto jeho konanie bolo v rozpore s zákona o advokácii, t.j. s povinnosťou poskytovať právne služby s odbornou starostlivosťou. Dôvodom nenadobudnutia predmetu prevodu žalobkyňou bolo konanie pôvodného žalovaného, príprava nevkladuschopnej zmluvy, v dôsledku čoho žalobkyňa nenadobudla predmet prevodu.

9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril intervenient, ktorý odvolanie považuje za neopodstatnené, lebo nie je odôvodnené žiadnymi relevantnými argumentmi. Odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny. Zotrval na svojej argumentácii v prvoinštančnom konaní. Trval na vznesenej námietke premlčania a záver súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním pôvodného žalovaného (advokáta) a vznikom škody na strane žalobkyne je podľa neho vecne správny. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobkyňa reagovala vyjadrením, v ktorom zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní a v podstatnom uviedla, že ak by zmluva nemala vady, tak by kataster povolil vklad zmluvy v prospech žalobkyne. Citovala z rozsudku NS SR sp. zn. ako aj z Katastrálneho bulletinu č. 1/2000, podľa ktorých smrť darcu sama o sebe nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad, resp. dodatočné zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky, t.j. nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu vkladu žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.7.2023 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

13. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa , a .

14. K odvolaciemu dôvodu podľa , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukačná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v alebo vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami ( ) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu ( ).

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa , spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobkyne (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy a relevantné zák. ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

18. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

19. Žalobkyňa ako odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu privodili rozhodnutie v jej prospech. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní veci.

20. Argumentácia žalobkyne v odvolaní, že súd odôvodnením rozsudku poprel vlastné právne stanovisko vyslovené v rozsudku zo 6.5.2016, v ktorom potvrdil zodpovednosť pôvodného žalovaného za vzniknutú škodu, je irelevantná. Odhliadnuc od toho, že súd prvej inštancie sa v rozsudku z uvedeného dňa vôbec nezaoberal pri náhrade škody uplatnenej vo výške 28.000 € existenciou a naplnením podstatných náležitostí pre vznik nároku na náhradu škody (medzi nimi aj príčinnou súvislosťou medzi činnosťou advokáta a vznikom škody), lebo dospel k záveru o premlčaní nároku, s čím sa nestotožnil odvolací súd, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolací súd dáva do pozornosti, že súd v konaní po zrušení jeho skoršieho rozsudku nie je viazaný skôr zaujatým vlastným právnym názorom a svoj právny názor môže v ďalšom konaní zmeniť.

21. Vzťah medzi klientom a advokátom je primárne upravený v zákone o advokácii. Zodpovednosť advokáta je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie; vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Aj keď obsahom spisu v prejednávanej veci nie je písomná zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi klientom a advokátom, nebolo sporné, že medzi nimi došlo k ústnej dohode (podporne o tom svedčia listinné dôkazy v spise – príjmový pokladničný doklad o prijatí zálohy 50 € od A. B. dňa 27.4.2010 a dňa 28.4.2010 o prevzatí zálohy 100 € advokátom), a preto v posudzovanej veci, zodpovednosť advokáta za škodu vo vzťahu ku klientovi sa posudzuje podľa zákona o advokácii ako osobitnej právnej normy (lex specialis) vo vzťahu k .

22. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia

povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. ).

23. Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo prekazené budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej udalosti.

24. Žalobkyňa si škodu (ušlý zisk) vyčíslila vo výške 1 hodnoty nehnuteľnosti, ktorú ako obdarovaná mala získať v celosti a jej vlastníčkou sa nestala pre vady darovacej zmluvy, ktoré sa vo vkladovom konaní nedalo odstrániť z dôvodu úmrtia darkyne, preto nedošlo ku vkladu darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosť bola následne prededená v dedičskom konaní po poručiteľke (pôvodnej darkyni) S. B., matke žalobkyne, v ktorom žalobkyňa zdedila 1 nehnuteľnosti a druhú polovicu nadobudla vnučka poručiteľky Soňa Semančíková.

25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uzavrel, že nebola preukázaná jedna z podstatných náležitostí pre zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi (preukázať ju mala poškodená), a to príčinná súvislosť medzi konaním pôvodného žalovaného ako advokáta a vznikom škody na strane žalobkyne.

26. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávne vyhotovenou, vadnou darovacou zmluvou a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Je síce pravda, že otázka príčinnej súvislosti (vyriešenie ktorej patrilo k najvýznamnejšej zložke pre posúdenie predmetnej právnej veci) je v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. ).

27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k súčasnému (kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti za škodu advokáta v predmetnej veci nedošlo.

28. Postup, resp. spôsob vyhotovenia darovacej zmluvy advokátom, by v okolnostiach konkrétnej veci mohol mať za následok vznik jeho zodpovednosti len vo vzťahu k takej žalobkyňou tvrdenej škode (ušlému zisku), ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto, teda takouto jeho činnosťou.

29. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi všeobecnou hodnotou celej spornej nehnuteľnosti a hodnotou jej jednej polovice. Plnenie, ktorého sa v tomto konaní domáha titulom náhrady škody, však nepredstavuje jej majetkovú ujmu spôsobenú advokátom; jej majetok sa podľa posúdenia odvolacieho súdu nerozrástol v dôsledku vis maior (nepredvídateľnosti a neodvrátiteľnosti) spočívajúceho v smrti darkyne pred vkladom darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností a v nerešpektovaní, resp. neakceptovaní vôle darkyne vyjadrenej v darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena právnou nástupkyňou darkyne mal. A. A.. Uvedené možno vyvodiť aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. z 18.2.2014, o uloženie povinnosti žalovanej (mal. A. A.) na opravu zrejmej nesprávnosti v katastrálnom konaní, v ktorom bola žalobkyňa A. B. neúspešná.

30. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že poručiteľka podpísala dňa 29.4.2010 darovaciu zmluvu s vecným bremenom, ktorou darovala žalobkyni v celosti nehnuteľnosti v nej špecifikované. Návrh darovacej zmluvy na vklad vlastníctva do katastra bol podaný za jej života 30.4.2010. Darkyňa zomrela X.X.XXXX. Dňa 19.5.2010 Správa katastra Košice svojím rozhodnutím prerušila vkladové konanie o darovacej zmluve s vecným bremenom na 30 dní s tým, že v zmluve je potrebné doplniť spoluvlastnícky podiel k parc. č. 1262 a opraviť č.l. IV zmluvy. Rozhodnutím zo 14.5.2014 sp. zn. 3729/10 Katastrálny úrad v Košiciach zastavil vkladové konanie pre neodstránenie vytknutých nedostatkov návrhu na vklad, po predchádzajúcom (v poradí druhom) prerušení katastrálneho konania dňa 11.6.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona, t.j. o žalobe vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. .

31. Z opísanej chronológie vyplýva, že darkyňa zomrela skôr, ako katastrálny orgán vôbec začal rozhodovať o darovacej zmluve uzavretej v prospech žalobkyne ako obdarovanej. Od podania návrhu na vklad darovacej zmluvy s vecným bremenom až do 19.5.2010 sa katastrálny orgán nezaoberal predloženým návrhom na vklad, nerozhodoval o ňom. Vzhľadom na to, že darkyňa zomrela predtým, ako katastrálny orgán vôbec začal riešiť návrh na vklad, bola sporná nehnuteľnosť v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve a patrila do dedičstva po nej. Požiadavka na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností je jasne a jednoznačne vymedzená v tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. augusta 2011, sp. zn. ). K vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalobkyňu dňa 19.5.2010, po smrti darkyne, podľa následného rozhodnutia katastra síce nedošlo pre neodstránenie vád zmluvy, ale nepochybne podstatným dôvodom bola smrť darkyne pred rozhodovaním o povolení vkladu a nesúhlas zákonnej zástupkyne maloletej dedičky s darovacou zmluvou, ktorá odmietla podpísať opravnú doložku k predmetnej darovacej zmluve (viď č.l. 56 spisu, vyjadrenie Katastrálneho úradu v Košiciach) a byt sa stal predmetom dedičského konania po poručiteľke, ktorá bola pôvodne aj darkyňou. Tieto skutočnosti boli bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobkyne a nimi došlo k prerušeniu priamej väzby medzi vadami zmluvy, vzniknutými pri činnosti advokáta a škodou, vyčíslenou ako 1 hodnoty sporného bytu.

32. Podľa katastrálnej praxe, ak sa kataster o smrti prevodcu nedozvedel a povolil vklad vlastníctva po smrti prevodcu, dodatočné zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky, t.j. nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu vkladu žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami. V prípade, ak sa kataster dozvie o úmrtí prevodcu pred povolením vkladu konanie preruší podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, následne, keď sú dedičia známi, pokračuje s nimi ako účastníkmi v konaní (ako v posudzovanej veci, keď do úvahy prichádzajúca dedička neakceptovala vôľu darkyne, nesúhlasila s jednoduchou, ľahkou opravou zmluvy a s jej vkladom do katastra nehnuteľností).

33. Odvolací súd odkazuje tiež na katastrálnu prax týkajúcu sa darovacích zmlúv spojených so zriadením vecného bremena, v zmysle ktorej ak prevodca a zároveň oprávnený z vecného bremena zomrel, nie je zmluva, ktorá je predmetom vkladového konania s poukazom na o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v spojení s katastrálneho zákona, spôsobilá vkladu (vkladuschopná), nakoľko predmetom povolenia vkladu môže byť len zmluva ako celok a vklad nemožno povoliť len v rozsahu jednotlivých (čiastkových

úkonov), ktoré táto zmluva obsahuje (Katastrálny bulletin 1/2017 odkazujúci na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.3.2016).

34. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky podstatné okolnosti veci, ktoré rozviedol a vyargumentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. S jeho dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

35. Pokiaľ súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereaguje na niektoré námietky žalobkyne, odvolací súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

37. V odvolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná, preto bola zaviazaná na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu intervenientovi na strane žalovaných, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní. Žalovaným však v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd v právnom vzťahu žalobkyne a žalovaných stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).