Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-343-2016.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/343/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. 76, proti žalovanému Z.. I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Y. XX, zast. Z.. Z. N., advokátom, so sídlom H., F. 17, za účasti intervenienta H.0585441, o zaplatenie 28.768,29 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 36C 84/2012-142 zo 6.5.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti 486,29 € a v prevyšujúcej zamietavej časti zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 282 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 282 € a neskôr po rozšírení žaloby, ktorú súd pripustil uznesením 36C 84/2012 zo 7.7.2014, zaplatenia sumy 28.768,29 € z titulu náhrady škody. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že žalovaný pri výkone advokátskej činnosti vyhotovil pre ňu darovaciu zmluvu, ktorá mala vadu a z tohto dôvodu katastrálny orgán nepovolil vklad vlastníckeho práva v jej prospech. Vadu zmluvy nebolo možné neskôr odstrániť, pretože darkyňa (jej matka) medzičasom zomrela. Uplatnená suma pozostáva z odmeny vo výške 150 €, ktorú žalovanému zaplatila za vyhotovenie návrhu darovacej zmluvy, zo sumy 132 €, ktorú zaplatila ako správny poplatok za podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, zo sumy 486,29 €, ktorú zaplatila ako náhradu trov neúspešného súdneho konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia) voči právnej nástupkyni darkyne v konaní pred súdom o určenie povinnosti odstrániť vadu darovacej zmluvy a zo sumy 28.000 €, ktorá predstavuje polovicu hodnoty z predmetu daru (bytu), pretože v dedičskom konaní získala iba polovicu bytu.
3. Intervenient do konania vstúpil na strane žalovaného, pretože má na výsledku sporu právny záujem, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že je poisťovateľom zodpovednosti za škodu, ktorú žalovaný ako advokát môže spôsobiť výkonom svojej činnosti.
4. Žalovaný neuznal nárok žalobkyne, žiadal žalobu zamietnuť, pretože škoda nevznikla, katastrálne konanie je len prerušené a je iba na žalobkyni, aby odstránila vady vytýkané v katastrálnom konaní. Tvrdil, že pri výkone svojej advokátskej činnosti v prospech žalobkyne nič nezanedbal a namietal aj to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala výšku škody. Neskôr vzniesol námietku premlčania.
5. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako advokát vyhotovil dňa 29.4.2010 darovaciu zmluvu medzi darkyňou D. H., matkou žalobkyne, a žalobkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie bytu č. XX na 3. poschodí bytového domu na V.. Na základe návrhu žalobkyne na povolenie vkladu tejto darovacej zmluvy sa na Katastrálnom úrade v Košiciach dňa 30.4.2010 začalo katastrálne konanie pod sp. značkou V- 3729/10. Za podanie tohto návrhu zaplatila žalobkyňa správny poplatok vo výške 132 €. Rozhodnutím z 19.5.2010 bolo toto katastrálne konanie prerušené na 30 dní a účastníci konania boli vyzvaní, aby vykonali opravu darovacej zmluvy tak, že doplnia spoluvlastnícky podiel k parcele č. 1262 a opravia článok IV. zmluvy, v ktorom je uvedené, že dom stojí na parcele č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy o výmere 296 m2, pričom k pozemku je zriadené zákonné právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytov v dome. Následne Katastrálny úrad v Košiciach dňa 11.6.2013 rozhodol o prerušení konania do ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II, na ktorom žalobkyňa dňa 5.4.2013 podala žalobu súvisiacu s príslušným katastrálnym konaním. Súd zistil, že žalobkyňa na Okresnom súde Košice II viedla súdne konanie, ktorým sa proti právnej nástupkyni darkyne, ktorá zomrela dňa 5.5.2010, domáhala vydania rozsudku, že „Žalovaná je povinná v darovacej zmluve zo dňa 29.4.2010 doplniť spoluvlastnícky podiel k parc. č. 1262 a opraviť čl. IV v zmysle požiadavky Správy katastra v konaní V-3729/10 do 10 dní po právoplatnosti rozsudku“. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, súd rozsudkom sp. zn. 36 C 50/2013 z 18.2.2014 žalobu ako neoprávnenú zamietol a zaviazal ju nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 386,79 €, ktoré žalobkyňa uhradila právnemu zástupcovi žalovanej advokátovi JUDr. Dušanovi Remetovi dňa 19.6.2014. Katastrálny úrad v Košiciach dňa 14.5.2014 rozhodnutím V 3729/2010 zastavil konanie o povolení vkladu podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že neboli odstránené nedostatky návrhu (doplnené spoluvlastnícky podiel k parcele č. 1262 a opravený článok IV. zmluvy).
6. Súd po právnom posúdení veci podľa § 18 ods. 2 zákona č. 563/2003 Z.z. o advokácii, § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uzavrel, že žalovaný pri výkone svojej advokátskej činnosti vyhotovil darovaciu zmluvu, ktorá nebola v súlade so zákonom, preto príslušný katastrálny orgán po neodstránení jej vád, katastrálne konanie zastavil, teda nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Žalovaný teda porušil svoju právnu povinnosť poskytovať právne služby s odbornou starostlivosťou, preto zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyni, pretože táto škoda je v priamej príčinnej súvislosti s vyhotovením zlej darovacej zmluvy. Súd ho preto zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 282 €, ktorá pozostáva zo sumy 150 €, ktorú mu zaplatila za vyhotovenie darovacej zmluvy a zo sumy 132 € ako správneho poplatku za podanie návrhu na vklad darovacej zmluvy.
7. Na obranu žalovaného, ktorý uviedol, že ponúkol žalobkyni zastupovanie aj v katastrálnom konaní, súd argumentoval, že jednak žalovaný ako advokát mal zákonnú povinnosť vyhotoviť návrh zmluvy s odbornou starostlivosťou, tak, aby bola vkladuschopnou listinou bez akejkoľvek následnej opravy zmluvy a jednak aj keby mu žalobkyňa udelila plnomocenstvo na zastupovanie v katastrálnom konaní, tak opravu zmluvy po prerušení katastrálneho konania (19.5.2010) už nebolo možné vykonať, pretože darkyňa zomrela skôr, dňa 5.5.2010.
8. K nároku žalobkyne na náhradu škody v sume 486,29 €, ktorá mala žalobkyni vzniknúť zaplatením náhrady trov neúspešného súdneho konania voči právnej nástupkyni darkyne v konaní pred súdom o určenie povinnosti odstrániť vadu darovacej zmluvy, súd uviedol, že tieto výdavky žalobkyne by bolo možné považovať za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný iba v prípade súčasného naplnenia troch podmienok: 1. protiprávneho úkonu, 2. spôsobenia škody a 3. príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobením škody. Súd dospel k záveru podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu nie sú naplnené, pretože chýba príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného (zle pripravená darovacia zmluva) a vznikom príslušného súdneho sporu, pretože tento začal na základe žaloby žalobkyne, ktorá ako plne spôsobilá osoba na právne úkony sama nesie zodpovednosť za prípadný neúspech v tomto konaní. Žalobu v tejto časti preto súd ako nedôvodnú zamietol
9. Žalobkyňa sa ďalej domáhala zaplatenia sumy 28.000 € (polovica hodnoty z predmetu daru). Po vznesení námietky premlčania žalovaným v tejto časti nároku, súd po jej právnom posúdení podľa § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2 OZ, § 120 ods. 1, 4 O.s.p. dospel k záveru, že námietka je dôvodná a došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, preto žalobu aj v tejto časti zamietol. Uviedol, že žalobkyňa si tento svoj nárok uplatnila na súde dňa 26.6.2014 a žalovaný darovaciu zmluvu vyhotovil najneskôr ku dňu 29.4.2010 (deň podpísania zmluvy), z čoho vyvodil, že žaloba bola podaná po viac ako štyroch
rokoch od udalosti, z ktorej škoda vznikla, preto tento nárok žalobkyňa uplatnila po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je trojročná.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a žalovanému nepriznal náhradu trov z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý videl v tom, že spor vznikol protiprávnym konaním žalovaného, ktorý ako advokát neposkytol svoje služby žalobkyni riadne, čím jej vznikla škoda, ktorú jej súd nemohol priznať pre vznesenú námietku premlčania.
11. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania z napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a h/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Argumentovala, že v zmysle ustálenej judikatúry začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tento pojem zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody ale aj vznik škody samej. Z hľadiska ustanovenia § 106 ods. OZ totiž nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.2.2009, sp. zn. 2 Cdo 118/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.3.2008, sp. zn. 25 Cdo 490/2006). Plynutie subjektívnej premlčacej doby sa nemôže začať skôr než plynutie objektívnej premlčacej doby, t.j. skôr než škoda vznikla, teda objektívna premlčacia doba môže začať plynúť až od okamihu vzniku škody a najskôr v tento deň môže začať plynúť aj subjektívna doba (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.10.2005, sp. zn. 25 Cdo 2232/2005). Dôvodila, že škoda jej vznikla rozhodnutím katastra o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva, pretože toto malo za následok, že nenastali vecno- právne účinky darovacej zmluvy vypracovanej žalovaným a teda nenadobudla vlastnícke právo k bytu, t.j. uvedenou skutočnosťou jej vznikla škoda. Až do rozhodnutia o zastavení konania škoda len hrozila, nakoľko účastníci katastrálneho konania (účastníci darovacej zmluvy, resp. jej právni nástupcovia) mohli dobrovoľne odstrániť vady darovacej zmluvy. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, konanie zastavil rozhodnutím zo 14.5.2014, právoplatným 10.6.2014. Táto právoplatnosť zakladá moment vzniku škody pre žalobkyňu, pretože nenastali vecno-právne účinky darovacej zmluvy a žalobkyňa sa nestala vlastníčkou predmetu daru a zároveň zakladá aj začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody. Zároveň deň právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania zakladá začiatok plynutia aj subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Nárok na náhradu škody v rozsahu 28.000 € si žalobkyňa uplatnila dňa 26.6.2014, t.j. v lehote do jedného mesiaca od vzniku škody samej, preto k premlčaniu nedošlo.
12. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 24.8.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolacie námietky sú čiastočne dôvodné.
14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny) platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania (spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.
17. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, v tejto časti je rozsudok právoplatný a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný (§ 379 CSP), preto preskúmava rozsudok len v žalobkyňou napadnutom rozsahu.
18. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne je tvrdenie, že jej nárok na náhradu škody v sume 28.000 €, ktorý uplatnila proti žalovanému návrhom na rozšírenie žaloby dňa 26.6.2014, nie je premlčaný.
19. Úpravu práv a povinností advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi, upravuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len zákon o advokácii ). Zákon o advokácii právnu úpravu premlčania neobsahuje. Všeobecná úprava náhrady škody, vrátane rozsahu náhrady škody a komplexná úprava premlčania je upravená v Občianskom zákonníku. Na právny vzťah účastníkov je potrebné aplikovať ustanovenia o náhrade škody upravené v zákone o advokácii a podporne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a na premlčanie práva vyplývajúceho z tohto právneho vzťahu je potrebné použiť ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda aplikoval na vec správny právny predpis, keď posudzoval otázku premlčania podľa Občianskeho zákonníka.
20. Pri premlčaní práva na náhradu škody ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (§ 106 ods. 1 OZ) a objektívnu (§ 106 ods. 2 OZ). Ich začiatok je stanovený samostatne. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá (R 16/2014). Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih kedy k škodovej udalosti došlo. Udalosť, z ktorej škoda vznikla, nemožno stotožňovať iba s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia doba začať plynúť skôr, než ku škode na veci vôbec došlo. Vzájomný vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby teda platí zásada, že lehota zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V tejto súvislosti môžu nastať rôzne okolnosti plynutia subjektívnej doby premlčania.
21. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemožno tvrdiť, že ku škode žalobkyne vo výške 28.000 € došlo už vyhotovením darovacej zmluvy dňa 29.4.2010. Z obsahu spisu vyplýva, že Správa katastra Košice, po tom, čo jej darovacia zmluva dňa 30.4.2010 bola predložená s návrhom na jej vklad, rozhodnutím z 19.5.2010 najskôr prerušila konanie, aby sa odstránili údajné nedostatky zmluvy, a napokon katastrálne konanie evidované pod č. V 3729/2010 právoplatne ukončila dňa 13.6.2014 rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu na vklad podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona. O prípadnej škode žalobkyne, ktorú určila vo výške 28.000 €, možno preto hovoriť až od právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy bolo jednoznačne zrejmé, že ku vkladu predmetnej darovacej zmluvy vyhotovenej žalovaným, do katastra nehnuteľností z dôvodu jej vád nedôjde, a žalobkyňa sa z tohto dôvodu nestane výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy.
22. Pretože súd prvej inštancie pri posudzovaní premlčacej doby nároku žalobkyne na náhradu škody vo výške 28.000 € vychádzal z iného právneho názoru, odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o náhrade škody v tejto výške a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť a vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné (právne významné) pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody a jeho výške a vysporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a argumentáciou žalobkyne v odvolaní ako aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným.
29. Odvolací súd sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP) pretože im v ňom žiadne trovy nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).