Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 56 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (71)911/364916.810006.pdf
PDF · 119.15 KB
No categories available
3Cdo/29/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 29/2010
Slovesnkej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ S. S., bývajúcej
v Ž., 2/ G. C., bývajúceho v Ž., 3/ V. S., bývajúcej v Ž., zastúpených JUDr. A. K. V.,
advokátkou so sídlom v R., proti odporkyni R. G., bývajúcej v Ž., o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
6 C 206/2006, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 9.
septembra 2009 sp. zn. 6 Co 84/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 9. septembra 2009 sp. zn. 6 Co 84/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 23. januára 2009 č.k. 6 C 206/2006-53 zamietol návrh,
ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území L.
zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele
č. X. a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² (ďalej len
„nehnuteľnosti“) patria v celosti do dedičstva po poručiteľovi G. B., ktorý sa narodil X.,
naposledy býval v L. a zomrel X.. Uznesením z 11. februára 2009 č.k. 6 C 206/2006-78
rozhodol súd prvého stupňa o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal
z toho, že ak v čase od uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktorou ešte
nedochádza k prevodu vlastníctva, dôjde k smrti prevodcu, ide o objektívnu právnu
skutočnosť, ktorou nedochádza k zániku záväzkov vzniknutých z uzavretej kúpnej zmluvy
(§ 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka a contrario). Smrťou dlžníka dochádza k prevodu nielen
práv ale aj povinností na právnych nástupcov, ktorí sú voči tretím osobám zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Ak bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva za života prevodcu
(poručiteľa), právne nástupníctvo dedičov sa prejaví v zásade len v účastníctve vo vkladovom
konaní. V súvislosti s tým poukázal súd prvého stupňa na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 184/2005. Pokiaľ navrhovatelia namietali neplatnosť
kúpnej zmluvy z dôvodu jej rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
dospel k záveru, že zmluva nie je z tohto dôvodu neplatná. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. septembra 2009
sp. zn. 6 Co 206/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením z 11. februára 2009
č.k. 6 C 206/2006-78 potvrdil. Rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi poručiteľom G. B. a odporkyňou bola zavŕšená
prvá fáza prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Na základe tejto zmluvy
bol G. B. nositeľom záväzku (povinnosti) previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
odporkyňu, ktorej vznikol záväzok zaplatiť za nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu. Pre
splnenie záväzku G. B. bolo potrebné, aby prebehla druhá fáza nadobudnutia vlastníckeho
práva, teda aby došlo k vkladu vlastníckeho práva odporkyne k týmto nehnuteľnostiam. G. B.
zomrel pred rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu do katastra nehnuteľností,
jeho smrťou však nedošlo k zániku povinnosti previesť na odporkyňu vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia 1/ až 3/ ako dedičia G. B. nadobudli smrťou poručiteľa
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a zároveň na nich prešiel záväzok previesť toto
vlastnícke právo na odporkyňu. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik
účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa
§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, teda vo vecno-právnych následkoch, nie však v obligačno-právnych
následkoch, ktoré nastali už platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu
vlastníctva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka. Ak právny predchodca
navrhovateľov G. B. uzatvoril s odporkyňou riadnu kúpnu zmluvu, v ktorej prejavil vôľu
previesť na ňu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, navrhovatelia ako jeho právni
nástupcovia sú viazaní týmto prejavom jeho vôle. Preto aj po smrti poručiteľa sa mohla
zavŕšiť druhá fáza nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam,
a to vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že prevodca
(poručiteľ) zomrel, nebránila uskutočneniu vkladového konania. Odporkyňa sa preto na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 17. januára 2006, stala týmto dňom
vlastníčkou sporných nehnuteľností. Navrhovatelia sa preto nemôžu úspešne domáhať
určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Odvolací súd pripustil
proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom za otázku zásadného právneho významu považoval:
„či je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ak tento za svojho
života uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti
na druhú zmluvnú stranu a po podaní návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak
pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrie, vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi
nástupcami a vklad vlastníckeho práva na nadobúdateľa bol právoplatne povolený“.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie s odôvodnením, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Nesúhlasili s názorom súdu o neopodstatnenosti ich návrhu. Zdôraznili, že pre
rozhodnutie v tejto veci treba posúdiť, aký vplyv má smrť prevodcu nehnuteľnosti, ku ktorej
došlo po uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností, ale pred rozhodnutím o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy. V súvislosti s tým
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 196/2005
a zastávali názor, že smrť účastníka katastrálneho konania pred právoplatnosťou rozhodnutia
katastrálneho úradu o povolení vkladu má tie právne dôsledky, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom návrhu na vklad, patria do dedičstva po tomto poručiteľovi. Dedičstvo sa
nadobúda už okamihom smrti poručiteľa, nehnuteľnosti preto naďalej zostali v čase smrti
poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Keďže za života poručiteľa
nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech odporkyne, bol poručiteľ v čase
svojej smrti vlastníkom nehnuteľností a jeho dedičia zo zákona (§ 460 Občianskeho
zákonníka) smrťou poručiteľa nadobudli vlastníctvo sporných nehnuteľností. Dovolatelia
namietali aj správnosť záveru odvolacieho súdu o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa
§ 40a Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru bola kúpna zmluva uzavretá v rozpore
s § 589 Občianskeho zákonníka a tiež v rozpore so všeobecne záväznými cenovými
predpismi. Práve preto sa dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podaním, ktoré bolo
doručené odporkyni 8. decembra 2009. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadali zrušiť
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadali
priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p. proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že toto
rozhodnutie treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodu, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadna z týchto procesných vád nebola v dovolaní namietaná
a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.
V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom rozsudku prípustnosť dovolania, ak je toto rozhodnutie zásadného právneho
významu. Pokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, je dovolateľ oprávnený
napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené.
Podľa názoru dovolateľov spočíva dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd v súvislosti s pripustením dovolania proti svojmu rozsudku za otázku
zásadného právneho významu označil otázku, „či je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po poručiteľovi, ak tento za svojho života uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže
previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na druhú zmluvnú stranu a po podaní návrhu
na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrie,
vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi nástupcami a vklad vlastníckeho práva
na nadobúdateľa bol právoplatne povolený“.
So zreteľom na odvolacím súdom pripustenú tzv. dovolaciu otázku nemohol dovolací
súd posudzovať správnosť záverov odvolacieho súdu v otázke neplatnosti kúpnej zmluvy
(na jej vyriešenie nebolo dovolanie pripustené).
V konaní na súdoch nižších stupňov boli – akoby proti sebe, avšak bez náležitého
vecného opodstatnenia – prezentované dva právne názory vyjadrené už skôr v dvoch
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď nižšie 1. a 2.):
1. V právnej veci, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom
z 28. februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 184/2005 (ktorý bol na základe výsledkov rokovania
občianskoprávneho kolégia v dňoch 16. a 17. apríla publikovaný v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 59/2007) bolo dovolanie
pripustené za účelom vyriešenia otázky, „či úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím
o vklade, ale po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej
strane sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a na druhej strane sú dedičia do rozhodnutia
o vklade viazaní prejavom vôle svojho právneho predchodcu“. Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa v tomto prípade zameralo predovšetkým na otázky dopadu smrti
prevodcu na katastrálne konanie; riešilo najmä otázku vecných a obligačných účinkov zmluvy
o prevode nehnuteľností. Dovolací súd v ňom konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon
spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky
vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie
v obligačnoprávnych následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre jej
účastníkov obligačnoprávne účinky – obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným. Dodal, že
viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku
vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj
na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho
vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom
vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Uzavrel, že smrť prevodcu nebola sama osebe
dôvodom zamietnutia návrhu na vklad v katastri nehnuteľností.
2. V inej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. novembra
2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005 (ktorý bol rovnako na základe záverov občianskoprávneho
kolégia v dňoch 16. a 17. apríla uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 60/2007) riešil dovolací súd otázku, či do
dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy uzavretej
poručiteľom za jeho života, ale k povoleniu vkladu do katastra došlo po jeho smrti. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra
nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali v danom
prípade ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli
nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jej vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Dovolací
súd v súvislosti s tým vysvetlil, prečo sa nezaoberal otázkou (ne)platnosti kúpnej zmluvy,
a prečo tiež neriešil otázky súvisiace s tým, či a ako sa mala premietnuť do súpisu aktív
a pasív dedičstva skutočnosť, že poručiteľ v čase smrti vlastnil nehnuteľnosti, jeho právnym
úkonom však boli dedičia viazaní. Dovolací súd neriešil otázku, čo malo byť v danom prípade
zaradené medzi aktíva dedičstva – či nehnuteľnosti alebo kúpna cena za ne a čo malo byť
zaradené medzi pasíva dedičstva; uvedené otázky sa riešia v konaní o dedičstve podľa § 175a
a nasl. O.s.p. Dovolací súd sa nedotkol ani otázok, ktoré sú riešené v katastrálnom konaní;
poznamenal, že v konaní o určenie, či nehnuteľnosti patria do dedičstva, súdu neprislúcha
preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho úradu alebo jeho rozhodnutia.
3. Danej právnej problematiky (osobitne vo vzťahu ku konaniu katastrálneho úradu) sa
dotkol aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2008 sp. zn.
8 Sžo 41/2008, v ktorom bolo uvedené, že zmluva je platná po podpísaní všetkými jej
účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva
súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán
neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až
vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni
nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Tieto závery sa nepriečia
právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 196/2005, v zmysle ktorého ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra
nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu
nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli
nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.
Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až
do právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Dedenie je
všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov,
o ktorých zákon ustanovuje inak; dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti.
4. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rokovaní 16. mája 2011 rozhodlo
o uverejnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn.
3 Cdo 154/2010 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. V tomto uznesení dovolací súd uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa
dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých
žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované
určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu
mať vplyv na rozhodnutie súdu. Dovolací súd dodal, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej
uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,
nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti
vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti,
s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného; v konaní, v ktorom sa
zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie)
skutočnosti právne bezvýznamné.
5. V preskúmavanej veci s prihliadnutím na pripustenú dovolaciu otázku a tiež obsah
dovolania bolo potrebné vyriešiť otázku, či poručiteľ v čase smrti (X.) bol vlastníkom
predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ uzavrel 8. decembra 2005
zmluvu o prevode nehnuteľností na odporkyňu, návrh na vklad vlastníctva do katastra bol
podaný za jeho života 14. decembra 2005, k povoleniu vkladu do katastra došlo ale až po jeho
smrti (17. januára 2006). Keďže nešlo o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú
inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra, bolo určujúcim to, že
rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa.
Vzhľadom na to boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do
dedičstva po ňom.
6. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie navrhovateľov je
opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu spočívajúcemu na právnom
posúdení veci, ktoré nie je správne (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. augusta 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková