Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/29/2010

Najvyšší súd

Slovesnkej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ S. S., bývajúcej

v Ž., 2/ G. C., bývajúceho v Ž., 3/ V. S., bývajúcej v Ž., zastúpených JUDr. A. K. V.,

advokátkou so sídlom v R., proti odporkyni R. G., bývajúcej v Ž., o určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 9.

septembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 9. septembra 2009 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 23. januára 2009 č.k. -53 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území L.

zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele

č. X. a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² (ďalej len

„nehnuteľnosti“) patria v celosti do dedičstva po poručiteľovi G. B., ktorý sa narodil X.,

naposledy býval v L. a zomrel X.. Uznesením z 11. februára 2009 č.k. -78

rozhodol súd prvého stupňa o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal

z toho, že ak v čase od uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktorou ešte

nedochádza k prevodu vlastníctva, dôjde k smrti prevodcu, ide o objektívnu právnu

skutočnosť, ktorou nedochádza k zániku záväzkov vzniknutých z uzavretej kúpnej zmluvy

( a contrario). Smrťou dlžníka dochádza k prevodu nielen

práv ale aj povinností na právnych nástupcov, ktorí sú voči tretím osobám zaviazaní spoločne

a nerozdielne. Ak bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva za života prevodcu

(poručiteľa), právne nástupníctvo dedičov sa prejaví v zásade len v účastníctve vo vkladovom

konaní. V súvislosti s tým poukázal súd prvého stupňa na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. . Pokiaľ navrhovatelia namietali neplatnosť

kúpnej zmluvy z dôvodu jej rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

dospel k záveru, že zmluva nie je z tohto dôvodu neplatná. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil podľa

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. septembra 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením z 11. februára 2009

č.k. -78 potvrdil. Rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení

uviedol, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi poručiteľom G. B. a odporkyňou bola zavŕšená

prvá fáza prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Na základe tejto zmluvy

bol G. B. nositeľom záväzku (povinnosti) previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na

odporkyňu, ktorej vznikol záväzok zaplatiť za nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu. Pre

splnenie záväzku G. B. bolo potrebné, aby prebehla druhá fáza nadobudnutia vlastníckeho

práva, teda aby došlo k vkladu vlastníckeho práva odporkyne k týmto nehnuteľnostiam. G. B.

zomrel pred rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu do katastra nehnuteľností,

jeho smrťou však nedošlo k zániku povinnosti previesť na odporkyňu vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia 1/ až 3/ ako dedičia G. B. nadobudli smrťou poručiteľa

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a zároveň na nich prešiel záväzok previesť toto

vlastnícke právo na odporkyňu. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik

účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa

spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, teda vo vecno-právnych následkoch, nie však v obligačno-právnych

následkoch, ktoré nastali už platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1

). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu

vlastníctva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka. Ak právny predchodca

navrhovateľov G. B. uzatvoril s odporkyňou riadnu kúpnu zmluvu, v ktorej prejavil vôľu

previesť na ňu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, navrhovatelia ako jeho právni

nástupcovia sú viazaní týmto prejavom jeho vôle. Preto aj po smrti poručiteľa sa mohla

zavŕšiť druhá fáza nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam,

a to vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že prevodca

(poručiteľ) zomrel, nebránila uskutočneniu vkladového konania. Odporkyňa sa preto na

základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 17. januára 2006, stala týmto dňom

vlastníčkou sporných nehnuteľností. Navrhovatelia sa preto nemôžu úspešne domáhať

určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Odvolací súd pripustil

proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom za otázku zásadného právneho významu považoval:

„či je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ak tento za svojho

života uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti

na druhú zmluvnú stranu a po podaní návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak

pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrie, vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi

nástupcami a vklad vlastníckeho práva na nadobúdateľa bol právoplatne povolený“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie s odôvodnením, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

Nesúhlasili s názorom súdu o neopodstatnenosti ich návrhu. Zdôraznili, že pre

rozhodnutie v tejto veci treba posúdiť, aký vplyv má smrť prevodcu nehnuteľnosti, ku ktorej

došlo po uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností, ale pred rozhodnutím o povolení vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy. V súvislosti s tým

poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a zastávali názor, že smrť účastníka katastrálneho konania pred právoplatnosťou rozhodnutia

katastrálneho úradu o povolení vkladu má tie právne dôsledky, že nehnuteľnosti, ktoré boli

predmetom návrhu na vklad, patria do dedičstva po tomto poručiteľovi. Dedičstvo sa

nadobúda už okamihom smrti poručiteľa, nehnuteľnosti preto naďalej zostali v čase smrti

poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Keďže za života poručiteľa

nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech odporkyne, bol poručiteľ v čase

svojej smrti vlastníkom nehnuteľností a jeho dedičia zo zákona (§ 460 Občianskeho

zákonníka) smrťou poručiteľa nadobudli vlastníctvo sporných nehnuteľností. Dovolatelia

namietali aj správnosť záveru odvolacieho súdu o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa

. Podľa ich názoru bola kúpna zmluva uzavretá v rozpore

s a tiež v rozpore so všeobecne záväznými cenovými

predpismi. Práve preto sa dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podaním, ktoré bolo

doručené odporkyni 8. decembra 2009. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadali zrušiť

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadali

priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení v súlade s

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že toto

rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodu, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadna z týchto procesných vád nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom rozsudku prípustnosť dovolania, ak je toto rozhodnutie zásadného právneho

významu. Pokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, je dovolateľ oprávnený

napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené.

Podľa názoru dovolateľov spočíva dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v súvislosti s pripustením dovolania proti svojmu rozsudku za otázku

zásadného právneho významu označil otázku, „či je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí

do dedičstva po poručiteľovi, ak tento za svojho života uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže

previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na druhú zmluvnú stranu a po podaní návrhu

na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrie,

vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi nástupcami a vklad vlastníckeho práva

na nadobúdateľa bol právoplatne povolený“.

So zreteľom na odvolacím súdom pripustenú tzv. dovolaciu otázku nemohol dovolací

súd posudzovať správnosť záverov odvolacieho súdu v otázke neplatnosti kúpnej zmluvy

(na jej vyriešenie nebolo dovolanie pripustené).

V konaní na súdoch nižších stupňov boli – akoby proti sebe, avšak bez náležitého

vecného opodstatnenia – prezentované dva právne názory vyjadrené už skôr v dvoch

rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď nižšie 1. a 2.):

1. V právnej veci, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom

z 28. februára 2006 sp. zn. (ktorý bol na základe výsledkov rokovania

občianskoprávneho kolégia v dňoch 16. a 17. apríla publikovaný v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 59/2007) bolo dovolanie

pripustené za účelom vyriešenia otázky, „či úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím

o vklade, ale po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie

vlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej

strane sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a na druhej strane sú dedičia do rozhodnutia

o vklade viazaní prejavom vôle svojho právneho predchodcu“. Rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sa v tomto prípade zameralo predovšetkým na otázky dopadu smrti

prevodcu na katastrálne konanie; riešilo najmä otázku vecných a obligačných účinkov zmluvy

o prevode nehnuteľností. Dovolací súd v ňom konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu

o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon

spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky

vkladu podľa ustanovenia spočívajú v nadobudnutí

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie

v obligačnoprávnych následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre jej

účastníkov obligačnoprávne účinky – obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným. Dodal, že

viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku

vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj

na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho

vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom

vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Uzavrel, že smrť prevodcu nebola sama osebe

dôvodom zamietnutia návrhu na vklad v katastri nehnuteľností.

2. V inej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. novembra

2005 sp. zn. (ktorý bol rovnako na základe záverov občianskoprávneho

kolégia v dňoch 16. a 17. apríla uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 60/2007) riešil dovolací súd otázku, či do

dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy uzavretej

poručiteľom za jeho života, ale k povoleniu vkladu do katastra došlo po jeho smrti. Najvyšší

súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou

poručiteľa ( ) a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra

nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali v danom

prípade ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli

nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jej vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Dovolací

súd v súvislosti s tým vysvetlil, prečo sa nezaoberal otázkou (ne)platnosti kúpnej zmluvy,

a prečo tiež neriešil otázky súvisiace s tým, či a ako sa mala premietnuť do súpisu aktív

a pasív dedičstva skutočnosť, že poručiteľ v čase smrti vlastnil nehnuteľnosti, jeho právnym

úkonom však boli dedičia viazaní. Dovolací súd neriešil otázku, čo malo byť v danom prípade

zaradené medzi aktíva dedičstva – či nehnuteľnosti alebo kúpna cena za ne a čo malo byť

zaradené medzi pasíva dedičstva; uvedené otázky sa riešia v konaní o dedičstve podľa § 175a

a nasl. Dovolací súd sa nedotkol ani otázok, ktoré sú riešené v katastrálnom konaní;

poznamenal, že v konaní o určenie, či nehnuteľnosti patria do dedičstva, súdu neprislúcha

preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho úradu alebo jeho rozhodnutia.

3. Danej právnej problematiky (osobitne vo vzťahu ku konaniu katastrálneho úradu) sa

dotkol aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2008 sp. zn.

, v ktorom bolo uvedené, že zmluva je platná po podpísaní všetkými jej

účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva

súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán

neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až

vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni

nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Tieto závery sa nepriečia

právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, v zmysle ktorého ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra

nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu

nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli

nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.

Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až

do právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Dedenie je

všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov,

o ktorých zákon ustanovuje inak; dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti.

4. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že občianskoprávne

kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rokovaní 16. mája 2011 rozhodlo

o uverejnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn.

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky. V tomto uznesení dovolací súd uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa

dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých

žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované

určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu

mať vplyv na rozhodnutie súdu. Dovolací súd dodal, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej

uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,

nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti

vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti,

s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného; v konaní, v ktorom sa

zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie)

skutočnosti právne bezvýznamné.

5. V preskúmavanej veci s prihliadnutím na pripustenú dovolaciu otázku a tiež obsah

dovolania bolo potrebné vyriešiť otázku, či poručiteľ v čase smrti (X.) bol vlastníkom

predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ uzavrel 8. decembra 2005

zmluvu o prevode nehnuteľností na odporkyňu, návrh na vklad vlastníctva do katastra bol

podaný za jeho života 14. decembra 2005, k povoleniu vkladu do katastra došlo ale až po jeho

smrti (17. januára 2006). Keďže nešlo o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú

inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra, bolo určujúcim to, že

rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa.

Vzhľadom na to boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do

dedičstva po ňom.

6. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie navrhovateľov je

opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu spočívajúcemu na právnom

posúdení veci, ktoré nie je správne ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok zrušil ( ) a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková