Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/18/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A., akciovej spoločnosti

M., so sídlom v M., IČO: X., proti ţalovanej JUDr. I. K., advokátke so sídlom v K.,

zastúpenej JUDr. A. F., advokátom so sídlom v K., o zaplatenie 6 339,37 € (190 980 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , v konaní

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2008 sp. zn. , rozsudku Okresného

súdu Košice I z 1. júna 2007 č.k. -88 a uzneseniu Okresného súdu Košice I z

28. júna 2007 č.k. -93, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2008 sp. zn. ,

rozsudok Okresného súdu Košice I z 1. júna 2007 č.k. -88 a uznesenie

Okresného súdu Košice I z 28. júna 2007 č.k. -93 z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť ţalovaná pri

jeho zastupovaní v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. .

Tvrdil, ţe nesplnila a zanedbala povinnosti, ktoré jej vyplývali z právneho vzťahu zaloţeného

mandátnou zmluvou uzavretou účastníkmi 21. apríla 1999 v zmysle § 566 Obchodného

zákonníka (ďalej len „mandátna zmluva“), resp. z právneho vzťahu zastúpenia klienta

a advokáta pri poskytovaní právnej pomoci v zmysle o advokácii

(ďalej len „“). Škoda podľa názoru ţalobcu spočívala v jeho majetkovej

ujme, ktorá u neho nastala uhradením trov proti nemu vedenej exekúcie; tieto trovy by mu

nevznikli, pokiaľ by ţalovaná riadne plnila svoje zmluvné a zákonné povinnosti.

Okresný súd Košice I rozsudkom z 1. júna 2007 č.k. -88 ţalobu

zamietol s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, ţe na základe mandátnej zmluvy ţalovaná zastupovala ţalobcu

v konaní pred Okresným súdom Michalovce sp. zn. a ako jeho právna

zástupkyňa sa zúčastnila aj pojednávania 8. februára 2000; v ten istý deň jej bola doručená

výpoveď ţalobcu z mandátnej zmluvy (v zmysle mandátnej zmluvy výpovedná doba uplynula

30. apríla 2000). Ţalovaná sa súdneho pojednávania, ktoré bolo odročené za účelom

vyhlásenia rozsudku na 11. február 2000, nezúčastnila. Keďţe ani jeden z účastníkov

uvedeného konania neoznámil vec prejednávajúcemu súdu, ţe ţalobkyni bola daná výpoveď

z mandátnej zmluvy alebo ţe plnomocenstvo udelené advokátke bolo odvolané, doručoval

Okresný súd Michalovce rozsudok z 11. februára 2000 sp. zn. naďalej

ţalovanej (ako zástupkyni ţalobcu), ktorá súdnu zásielku s rozsudkom prevzala 15. mája 2000

a 20. júna 2000 ju vrátila súdu s tým, ţe od 1. mája 2000 uţ ţalobcu nezastupuje. O tomto

rozsudku Okresného súdu Michalovce sa ţalobca dozvedel aţ z jemu doručeného

upovedomenia o nariadení exekúcie. Ţalobca poţiadal o doručenie vykonávaného rozsudku,

ktorý následne napadol odvolaním; odvolací súd ale jeho odvolanie odmietol ako oneskorene

podané s tým, ţe napadnuté rozhodnutie medzitým nadobudlo právoplatnosť. V rámci

exekučného konania vznikla ţalobcovi (o.i.) povinnosť zaplatiť trovy exekúcie vo výške

381 960 Sk. So zreteľom na tento skutkový stav súd prvého stupňa vychádzal z § 574 ods. 3

a dospel k záveru, ţe ţalovaná od účinnosti výpovede bola povinná

nepokračovať ďalej v poskytovaní právnej pomoci, ukončením mandátnej zmluvy zaniklo

i plnomocenstvo, ktoré jej bolo udelené. Z týchto dôvodov ţalovaná nebola povinná

oznamovať súdu ukončenie zastupovania a ani vrátiť súdu rozsudok Okresného súdu

Michalovce, ktorý jej bol doručený; povinnosť oznámiť súdu zánik právneho vzťahu

zastúpenia zaťaţovala mandanta (ţalobcu). Rozsudok Okresného súdu Košice I z 1. júna 2007

č.k. -88 napadol ţalobca odvolaním.

Uznesením z 28. júna 2007 č.k. -93 Okresný súd Košice I ţalobcu

zaviazal nahradiť do 3 dní trovy konania ţalovanej vo výške 66 910,50 Sk a štátu vo výške

304 Sk. Aj toto rozhodnutie napadol ţalobca odvolaním.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z 20. októbra 2008 sp. zn.

potvrdil obe rozhodnutia napadnuté odvolaniami ţalobcu. Účastníkom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe výpoveďou mandátnej

zmluvy zaniklo i plnomocenstvo udelené ţalovanej, lebo mandátna zmluva je v podstate

zmluvou o splnomocnení na zastupovanie podľa zákona o advokácii. V dôsledku toho

povinnosť zastupovať ţalobcu skončila ţalovanej vypovedaním plnomocenstva. I keď

ţalovaná neoznámila súdu termín vyhlásenia rozsudku, nemohla tým ţalobcovi spôsobiť

škodu, lebo bolo predovšetkým na ňom, aby sa „sám staral o spory, v ktorých bol

účastníkom“ a mal súdu „generálnym oznámením dať na vedomie zánik plnomocenstva vo

všetkých veciach, v ktorých ho ţalovaná zastupovala, lebo zánikom mandátnej zmluvy tieto

povinnosti prevzal na seba“. Odvolací súd dodal, ţe ţalobca nesplnil, čo mu vyplynulo

z právoplatného rozhodnutia súdu, preto chýba súvislosť medzi trovami exekúcie, ktoré musel

ţalobca zaplatiť, a konaním ţalovanej. Ak teda neexistuje súvislosť medzi konaním ţalovanej

a vznikom škody, nemôţe za túto škodu zodpovedať. Nie je preto rozhodujúca ani tá

skutočnosť, či a kedy zaniklo udelené plnomocenstvo – určujúcim je, ţe ţalovaná svojím

konaním nemohla ţalobcovi spôsobiť škodu, lebo povinnosť zaplatiť trovy exekúcie mu

uloţil súd. Ţalovaná nemôţe niesť zodpovednosť za škodu, ktorá ţalobcovi vznikla po zániku

právneho vzťahu zastúpenia. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý

rozsudok je vecne správny. Správne je aj uznesenie o trovách prvostupňového konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na

základe podnetu ţalobcu napadol rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2008

sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Košice I z 1. júna 2007 č.k.

12 C -88 a uznesenie Okresného súdu Košice I z 28. júna 2007 č.k.

12 C -93 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom

vyslovil názor, ţe spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, ku ktorému došlo

predovšetkým v dôsledku nesprávnej interpretácie .

Podľa generálneho prokurátora bolo po účinnosti výpovede mandátnej zmluvy povinnosťou

ţalovanej (mandatára) upozorniť ţalobcu (mandanta) na opatrenia potrebné na to, aby sa

zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením poskytovania

právnej pomoci. Súdy sa otázkou splnenia preventívnej povinnosti mandatára podľa tohto

ustanovenia nezaoberali, riešili iba otázku zániku plnomocenstva; nevzali vôbec na zreteľ, ţe

ţalobkyňa nesplnila svoju povinnosť mandatára upozorniť ţalobcu ako mandanta, ţe na

11. februára 2000 je nariadený termín súdneho pojednávania, na ktorom bude vyhlásený

rozsudok. Neoznámenie tejto skutočnosti malo za následok, ţe prvostupňový rozsudok

nadobudol právoplatnosť bez vedomia mandanta, ktorému tým bolo zabránené podať

odvolanie. Podľa názoru vysloveného v mimoriadnom dovolaní ţalovaná postupovala tieţ

v rozpore s , a to tým, ţe 15. mája 2000 (po uplynutí

výpovednej doby v zmysle mandátnej zmluvy) osobne prevzala rozsudok Okresného súdu

v Michalovciach a tento nevrátila obratom súdu s tým, ţe uţ nie je jeho právnou zástupkyňou,

ale ho zaslala súdu aţ s dlhším časovým odstupom. Z uvedených dôvodov ţiadal generálny

prokurátor napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poprela, ţe porušila povinnosť

vyplývajúcu z . Skutočnosť, ţe 11. februára 2000 mal byť

Okresným súdom Michalovce vyhlásený rozsudok, nemoţno povaţovať za hrozbu vzniku

škody, a tým menej za bezprostrednú hrozbu vzniku škody. Navyše, účasť na súdnom

pojednávaní je právom, nie však povinnosťou účastníka konania. Neúčasťou na vyhlásení

rozsudku spravidla ku škode nedochádza, a preto jej vznik ani v danom prípade ţalobcovi

nehrozil. Predmetným postupom ţalovanej nebola porušená prevenčná povinnosť. Neexistuje

ani príčinná súvislosť medzi tým, ţe ţalovaná ţalobcovi neoznámila termín vyhlásenia

rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11. februára 2000 sp. zn. a tým, ţe

uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť bez toho, aby sa ţalobca o ňom dozvedel a mohol

vyuţiť procesné oprávnenie napadnúť ho odvolaním. Pokiaľ ţalobca súdu neoznámil

ukončenie zastupovania, spôsobil sám, ţe rozsudok bol doručovaný ţalovanej a ţe jeho

odvolanie muselo byť odmietnuté ako oneskorene podané. Ţalovaná rovnako poprela aj

porušenie svojich povinností advokátky vyplývajúcich z

Predmetné ustanovenie sa podľa jej názoru týka iba práv a povinností, ktoré tvoria obsah

(existujúceho) právneho vzťahu klienta a advokáta. V danom prípade uţ ale v čase prevzatia

uvedeného rozsudku Okresného súdu Michalovce (15. mája 2000) tento právny vzťah medzi

účastníkmi nebol – zanikol uplynutím výpovednej doby (30. apríla 2000). Celkom

neakceptovateľný je právny záver generálneho prokurátora, ţe zodpovednosť ţalovanej za

spôsobenú škodu vyplýva z Toto ustanovenie je totiţ pouţiteľné

iba v prípadoch, v ktorých rozhodujúce skutočnosti nastali za existencie právneho vzťahu

medzi advokátom a klientom. Zo všetkých týchto dôvodov ţalovaná ţiadala mimoriadne

dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

( ) na základe podnetu účastníka konania ( a ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa

v spojení s a dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutia treba zrušiť.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z hľadiska skutkového nie je sporné uzavretie mandátnej zmluvy 21. apríla 1999,

zastupovanie ţalobcu ţalovanou v konaní pred Okresným súdom Michalovce sp. zn.

(viď generálne plnomocenstvo zo 14. apríla 1999 zaloţené na č.l. 179 spisu

Okresného súdu Michalovce sp. zn. ), účasť ţalovanej na pojednávaní

8. februára 2000 a neúčasť na vyhlásení rozsudku 11. februára 2000, vypovedanie mandátnej

zmluvy ţalobcom (výpoveď z 28. januára 2000 prevzala ţalovaná osobne 8. februára 2000),

uplynutie výpovednej doby 30. apríla 2000, neoznámenie vypovedania mandátnej zmluvy

účastníkmi konania, prevzatie rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11. februára 2000

sp. zn. ţalovanou 15. mája 2000 (viď č.l. 246 spisu Okresného súdu

Michalovce sp. zn. ) a vrátenie predmetného rozsudku tomuto súdu 20. júna

2000 s tým, ţe ţalovaná ţalobcu uţ od 1. mája 2000 nezastupuje (viď č.l. 248 spisu

Okresného súdu Michalovce sp. zn. ). Sporným nie je ani to, ţe rozsudok

Okresného súdu Michalovce z 11. februára 2000 sp. zn. nadobudol

právoplatnosť 31. mája 2000 a ţe v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom J. B.

pod sp. zn. Ex 337/2000 vznikla ţalobcovi povinnosť zaplatiť trovy exekúcie vo výške

381 960 Sk. Sporným aj v konaní o mimoriadnom dovolaní zostalo, či ţalovaná zodpovedá za

zníţenie majetku ţalobcu, ktoré u neho nastalo zaplatením trov tohto exekučného konania.

Generálny prokurátor vychádza z názoru, ţe ţalovaná zodpovedá za majetkovú ujmu

ţalobcu, ktorú mu spôsobila ako mandatárka ( )

a advokátka ( a ).

Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, ţe pre mandanta na jeho účet zariadi za

odplatu určitú obchodnú záleţitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo

uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (§ 566 ods. 1

). Mandant môţe zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu

vypovedať ( ). Od účinnosti výpovede je mandatár

povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta

upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej

mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záleţitosti (§ 574 ods. 3

). Pre účely prejednávanej veci (najmä so zreteľom na niektoré názory

zaujaté súdmi niţších stupňov) dovolací súd poznamenáva, ţe mandátna zmluva je

dvojstranný právny úkon, ktorý sa týka (vnútorného) vzťahu mandanta a mandatára; na jej

základe vznikajú zmluvným stranám ich vzájomné subjektívne práva a povinnosti. Zatiaľ čo

dohoda o právnom zastúpení obsiahnutá v mandátnej zmluve je dvojstranný právny úkon,

plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým voči tretím osobám

(navonok) vyhlasuje, ţe splnomocnil určitú osobu, aby ho v rozsahu vymedzenom

v plnomocenstve zastupovala. Zánik právneho vzťahu zaloţeného mandátnou zmluvou nemá

bez ďalšieho za následok zánik plnomocenstva.

V zmysle , ktorý treba v danej veci aplikovať

z dôvodu, ţe k tvrdenému vzniku škody došlo v roku 2000 (t.j. za účinnosti tohto zákona),

je advokát pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na

ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta. Advokát je povinný chrániť práva

a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne vyuţívať všetky

zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za

prospešné ( ). Advokát je povinný dbať na to, aby jeho

právna pomoc bola účelná a hospodárna ( ). Advokát

zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie;

zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho

pracovníkom ( ). Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa

odseku 1, ak preukáţe, ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré

moţno od neho ţiadať ( ).

určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy

o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie záväzkov

zásadne všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia tohto zákona,

ktoré upravujú práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú

klientovi (viď § 13 aţ 21 tohto zákona), predstavujú osobitnú právnu normu (lex specialis)

voči tým ustanoveniam , ktoré upravujú práva a povinnosti mandatára

[vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú mandantovi (viď § 567 aţ 576 tohto

zákonníka)] a majú povahu všeobecnej právnej úpravy (lex generalis). Vzhľadom na to, ţe

všeobecnú úpravu práv a povinností mandatára zariaďujúceho právne záleţitosť mandanta

(obsiahnutú v ) moţno aplikovať len ak nie je osobitná úprava práv

a povinností advokáta pri výkone advokácie (lex specialis derogat generali), nemoţno súdom

v danej veci vytýkať, ţe sa sústredili na otázku porušenia povinností ţalovanej ako advokátky

zastupujúcej ţalobcu a ţe sa nezaoberali otázkou, či ţalovaná bola povinná upozorniť

mandanta na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej

mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záleţitosti (§ 574 ods. 3 veta

druhá ). Podľa je totiţ povinnosťou advokáta

informovať klienta o aktuálnom stave veci a svedomito postupovať tak, aby boli oprávnené

záujmy klienta chránené. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, ţe v čase, v ktorom mala

ţalovaná zanedbať plnenie uvedenej povinnosti (pred právoplatným skončením konania

vedeného na Okresnom súde Michalovce sp. zn. ), o ţiadnu bezprostredne

hroziacu škodu v podobe trov exekučného konania, ani nemohlo ísť.

I. Všeobecne treba uviesť, ţe zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi

v súvislosti s výkonom advokácie ( ) je objektívna

zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemoţno zbaviť. Táto zodpovednosť je

zaloţená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca

s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta

súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov

zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto

smere poškodený.

a/ Z ustanovenia moţno vyvodiť, ţe výkonom

advokácie je najmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických

osôb pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín,

poskytovanie právnych rád a spracovávanie právnych rozborov. O výkon advokácie

relevantný z hľadiska ide bezpochyby najmä v prípade výkonu

advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené

Advokát je povinný svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta, dôsledne

vyuţívať všetky zákonné prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu

klienta pokladá za prospešné a dbať o to, aby jeho právna pomoc bola účelná (§ 13 ods. 2 a 3

). Súčasťou týchto povinností je bezpochyby tieţ povinnosť advokáta

riadne a včas (priebeţne) informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o všetkých

nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej ho zastupuje. Uvedené povinnosti

má advokát počas celej existencie právneho vzťahu zaloţeného zmluvou o poskytnutí právnej

pomoci. Treba dodať, ţe svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky

ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý

nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav nedoceňuje.

b/ Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 21 zákona

č. rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým peňaţného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníţenie či iné

znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou

udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaloţiť pre uvedenie veci do

predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech

(prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoţenie majetku poškodeného), ktorý bolo moţné

očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej

udalosti.

c/ O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný

vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola

príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej

súvislosti môţe byť vţdy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina

ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny

a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj

R 21/1992). V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom

niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť

však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je

„priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu

(porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn.

).

II. Pre účely preskúmavanej veci dovolací súd v ďalšom rozlišuje skutkové okolnosti

vyplývajúce zo spisu, ku ktorým došlo: 1/ od 8. februára 2000 (prevzatia výpovede

z mandátnej zmluvy ţalovanou) do 30. apríla 2000 (zániku právneho vzťahu zaloţeného touto

zmluvou) a 2/ od 1. mája 2000 (deň nasledujúci po zániku právneho vzťahu zaloţeného

mandátnou zmluvou) do 10. augusta 2000 (deň tvrdeného vzniku škody – uhradenia trov

exekučného konania ţalobcom).

1/ Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, ţe súdy niţších

stupňov v plnom rozsahu neobstarali dostatočné skutkové zistenia pre posúdenie danej veci,

napríklad o tom, kto za ţalobcu osobne odovzdal ţalovanej 8. februára 2000 výpoveď

z mandátnej zmluvy, ako prebiehalo toto odovzdanie a čo konkrétne bolo pri ňom dohodnuté

– ţalovaná vo vyjadrení k ţalobe na č.l. 17 spisu totiţ uviedla, ţe zo strany ţalobcu bola pri

osobnom doručení výpovede z mandátnej zmluvy upozornená, ţe „týmto dňom končí jej

právne zastupovanie ţalobcu a ďalej vo veci bude ţalobcu zastupovať ich právnička“.

Neúplné sú tieţ skutkové zistenia súdu napríklad o priebehu a výsledku údajného stretnutia

„právničky spoločnosti“ so ţalovanou v marci 2000. Treba dodať, ţe i keď „právnička

spoločnosti“ pred súdom poprela, ţe od ţalovanej prevzala relevantný spisový materiál

(č.l. 97 spisu), v rámci svojho prednesu nevylúčila, ţe sa so ţalovanou po vypovedaní

mandátnej zmluvy stretla (ako vyplýva z č.l. 35 spisu, iba „odmietla odpovedať“ na otázku, či

bola osobne v marci 2000 u ţalovanej). Tieto skutkové otázky boli v danom prípade

významné z hľadiska posúdenia, či ţalovaná ako advokátka konala lege artis.

Obsah spisu v stave ku dňu jeho predloţenia na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní

nepotvrdzuje, ţe ţalovaná v čase od 8. februára 2000 do 30. apríla 2000 svedomito

a dostatočne dôsledne plnila povinnosti advokáta ( aţ 21 ), a to

predovšetkým povinnosť dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov klienta, vyuţívať

všetky zákonné prostriedky slúţiace záujmom klienta a informovať ho priebeţne o stave

konania, v ktorom ho zastupuje. Na druhej strane ale doterajší obsah spisu celkom nevylučuje

moţnosť existencie dohody ţalobcu a ţalovanej o tom, ţe faktické zastupovanie ţalobcu

ţalovanou končí uţ doručením výpovede z mandátnej zmluvy; relevantné skutkové zistenia

však spis v tomto smere neobsahuje.

Pre prípad, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou nebola osobitná dohoda o ukončení

faktického zastupovania ţalobcu ţalovanou dňom 8. februára 2000 (ako o tom svedčí obsah

spisu), dovolací súd uvádza, ţe pri poskytovaní právnej pomoci je prvoradý záujem klienta

[viď tieţ § 8 ods. 1 Zásad výkonu advokácie schválených konferenciou advokátov

11. decembra 1999 (ďalej len „zásady výkonu advokácie“)]. Advokát je povinný bezodkladne

upovedomiť klienta o všetkých dôleţitých skutočnostiach a úkonoch (viď bliţšie § 9 zásad

výkonu advokácie). Pokiaľ ţalovaná vo vyššie uvedenom časovom rozmedzí nepodala

ţalobcovi ţiadnu informáciu o veci, v ktorej ho zastupovala, nemoţno povaţovať plnenie jej

povinností súvisiacich s výkonom advokácie za postačujúce. Tak, ako jedným z prvotných

úkonov advokáta vo vzťahu ku klientovi je prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby

(viď tieţ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnej pomoci), má byť jedným z jeho posledných úkonov v súvislosti

s ukončením zastupovania alebo obhajoby úkon advokáta, v rámci ktorého podá klientovi

aktuálnu (záverečnú) informáciu o stave veci, v ktorej ho zastupoval. Po skončení zastúpenia

je advokát povinný v primeranej lehote vrátiť klientovi doklady, ktoré mu zveril a iné

doklady, ktoré mu patria (viď § 10 ods. 2 zásad výkonu advokácie). Po skončení zastúpenia je

advokát povinný vec s klientom finančne usporiadať (§ 12 zásad výkonu advokácie).

Treba však zdôrazniť, ţe (v rámci uţ spomenutej postupnosti javov) nie kaţdé

zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik

jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo

pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť

advokáta ani nie je daná v kaţdom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol

v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta

je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom

prípade samo neinformovanie ţalobcu ţalovanou o priebehu a výsledku pojednávania

8. februára 2000, neúčasť ţalovanej na vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa 11. februára

2000, ani nesplnenie povinnosti ţalovanej podať ţalobcovi v súvislosti so zánikom právneho

vzťahu zastúpenia aktuálnu informáciu o stave konania vo veci, v ktorej ho zastupovala,

nemohli mať za následok zmenšenie majetku ţalobcu, ku ktorému v zmysle ţaloby došlo aţ

zaplatením trov exekúcie.

Medzi účastníkmi bolo sporné, kto mal v danom prípade oznámiť súdu zánik právneho

vzťahu zastúpenia ţalobcu ţalovanou. Pri riešení tejto otázky treba vziať na zreteľ

ustanovenie , v zmysle ktorého odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo

jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca

oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd. I keď

predmetné ustanovenie z pohľadu súdu priznáva rovnaké účinky oznámeniu účastníka

a oznámeniu zástupcu, je uvedené oznámenie vţdy predovšetkým na tom z nich, z iniciatívy

ktorého stráca plnomocenstvo účinky. Je teda predovšetkým vecou účastníka, aby súdu

oznámil odvolanie plnomocenstva; obdobne je hlavne na advokátovi, aby súdu oznámil, ţe

klientovi zo závaţných dôvodov vypovedal plnomocenstvo. Tento záver nepriamo vyplýva aj

z ustanovenia (v zmysle ktorého je len advokát, ktorý

vypovedal klientovi plnomocenstvo, povinný do 15 dní od doručenia výpovede

plnomocenstva klientovi vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia)

a tieţ z ustanovenia [podľa ktorého len vtedy, ak

k zániku právneho vzťahu zastúpenia nedošlo na základe úkonu splnomocniteľa (ak

splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo), je splnomocnenec

povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny

nástupca neutrpel ujmu na svojich právach]. Z obdobného náhľadu vychádza aj jeden

z komentárov k (viď Občanský soudní řád, Panorama, 1985,

str. 184), v ktorom je vyslovený názor, ţe splnomocnenec po účinnom odvolaní plnej moci

nemá uţ k splnomocniteľovi (z titulu zániku zastupovania na základe plnej moci) osobitné

povinnosti.

V danom prípade nebolo súdu oznámené ani odvolanie ani vypovedanie

plnomocenstva. Úkon smerujúci k ukončeniu právneho vzťahu zaloţeného mandátnou

zmluvou urobil však ţalobca. Pre to, aby tento úkon týkajúci sa vnútorného vzťahu ţalobcu

a ţalovanej mal aj ţalobcom sledované účinky voči súdu (navonok), bolo potrebné, aby súdu

oznámil odvolanie plnomocenstva. Ţalobca tak nepostupoval. Treba dodať, ţe zo spisu

nevyplýva, ţe ţalovaná mala zákonný dôvod vypovedať plnomocenstvo (viď § 17 ods. 1

). Sama okolnosť, ţe ţalovaná neoznámila súdu vypovedanie

mandátnej zmluvy ţalobcom alebo zánik právneho vzťahu zastúpenia ţalobcu ţalovanou,

nemôţe mať ale za následok vznik jej zodpovednosti za škodu, náhrady ktorej sa ţalobca voči

nej domáha.

2/ V čase od 1. mája 2000 uţ ţalovaná (z pohľadu vnútorného vzťahu ţalobcu

a ţalovanej) nebola zástupkyňou ţalobcu, naďalej však (vzhľadom na to, ţe súdu nebolo

oznámené odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom)

zostala (navonok – vo vzťahu k súdu) subjektom, v prípade ktorého malo doručenie rozsudku

súdu prvého stupňa za následok doručenie tohto rozhodnutia s účinkami pre ţalobcu.

Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom súdov, ţe po 1. máji 2000 ţalovanej z doručenia

predmetného rozsudku nevyplynula ţiadna povinnosť. I keď moţno súhlasiť so ţalovanou

v tom, ţe voči ţalobcovi nemala ţiadnu zmluvnú povinnosť, lebo zmluvný vzťah medzi

ţalobcom a ňou v čase doručenia rozsudku súdu prvého stupňa neexistoval, a preto je

vylúčená jej zodpovednosť za porušenie zmluvného záväzku (č.l. 17, resp. 45 spisu), nie je

v uvedenom časovom období celkom vylúčená moţnosť zanedbania inej neţ zmluvnej

povinnosti a v dôsledku toho nastúpenie inej zodpovednosti ţalovanej, a to zodpovednosti za

škodu spôsobenú ţalobcovi prípadným porušením povinnosti v zmysle Občianskeho

zákonníka. Do úvahy prichádza medziiným napríklad porušenie preventívnej povinnosti

v zmysle , podľa ktorého je kaţdý povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a ţivotnom prostredí.

Spomedzi skutkových okolností spadajúcich do tohto časového obdobia povaţuje

dovolací súd za významné, ţe ţalovaná prevzala 15. mája 2000 za ţalobcu rozsudok

Okresného súdu Michalovce z 11. februára 2000 č.k. -241; tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť 31. mája 2000. Obsah spisu opodstatňuje záver, ţe pokiaľ by

ţalovaná o prevzatí tohto rozsudku bezodkladne informovala priamo ţalobcu, mal by zrejme

moţnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok (a nedošlo by k jeho odmietnutiu ako

oneskorene podaného). Ţalovaná o prevzatí tohto rozsudku ale ţalobcu neinformovala;

doručený rozsudok zaslala späť Okresnému súdu Michalovce, aj to aţ s odstupom vyše

mesiaca (20. júna 2000) s tým, ţe ţalobcu uţ od 1. mája 2000 nezastupuje. Ţalovaná,

advokátka poskytujúca profesionálne odbornú právnu pomoc, sa podľa obsahu spisu v danej

situácii spoliehala na to, ţe uvedený rozsudok jej bol doručený súdom „duplicitne“. Zrejme

nepočítala s moţnosťou, ţe súdu nebolo doručené oznámenie ţalobcu o odvolaní

plnomocenstva, a ţe v dôsledku toho prevzatím uvedeného rozsudku začne ţalobcovi plynúť

lehota na podanie odvolania, po márnom uplynutím ktorej uţ ţalobca nebude mať moţnosť

podať riadny opravný prostriedok a rozsudok sa uplynutím lehoty určenej na plnenie stane

vykonateľným (exekučným titulom). So zreteľom na postupný, na seba nadväzujúci, sled

jednotlivých javov (príčin a dôsledkov), a tieţ s prihliadnutím na individuálne okolnosti

prejednávanej veci moţno uzavrieť, ţe toto (ne)konanie ţalovanej malo v porovnaní s ďalšími

skutočnosťami uvádzanými ţalobcom osobitný význam.

III. Súdy v danom prípade vec neposúdili z aspektov, na ktoré poukázal dovolací súd

vyššie (viď II. 2/) a záver, ţe ţalovaná nemôţe zodpovedať ţalobcovi za spôsobenú škodu

vyvodili – predčasne – len zo samej skutočnosti, ţe právny vzťah zastúpenia medzi nimi uţ

od 1. mája 2000 neexistoval, pričom sa ale opomenuli zaoberať otázkou moţnosti jej

prípadnej zodpovednosti za škodu v zmysle . Vzhľadom na

prieskumnú povahu konania o mimoriadnom dovolaní (so zreteľom na ktorú môţe dovolací

súd preskúmať len tie právne závery, z ktorých vychádza rozhodnutie súdu niţšieho stupňa)

sa touto otázkou nemohol zaoberať ani Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

mimoriadne dovolanie je sčasti opodstatnené. Vzhľadom na to napadnuté rozhodnutia zrušil

( v spojení s ) a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na

ďalšie konanie.

Pre účely ďalšieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe ani

ţalobca sám ako účastník konania vedeného na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn.

nebol po jeho prejave smerujúcom k zániku právneho vzťahu zastúpenia

dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv. Dovolací súd poukazuje jednak na to, ţe ţalobca

súdu neoznámil odvolanie plnomocenstva, jednak na to, ţe v súlade so zásadou, ţe právo patrí

bdelým (pozorným, ostraţitým, bedlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú

chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa

na náhodu, predvídajú aj moţnosti vzniku komplikovaných situácií sťaţujúcich výkon práv

a ich uplatnenie v stanovených lehotách (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ), mal ţalobca aj sám – osobitne po 1. máji 2000 – iniciovať

prevzatie spisového materiálu od ţalovanej, prípadne sa informovať na súde o stave konania,

v ktorom jednostranne z vlastnej iniciatívy ukončil svoje zastupovanie ţalovanou. Takto by

zrejme, stále ešte s dostatočným časovým predstihom (skôr, neţ rozsudok súdu prvého stupňa

nadobudol znaky vykonateľného exekučného titulu) získal informácie nielen o uţ

uskutočnenom vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ale aj o tom, ţe ţalovaná neoznámila

súdu vypovedanie plnomocenstva. Dovolací súd k tomu dodáva, ţe ţalobca za určitých

okolností mohol získať relevantné informácie aj inak – od „právničky spoločnosti“, ktorá (viď

vyššie) nevylúčila, ţe sa so ţalovanou po vypovedaní mandátnej zmluvy stretla.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková