Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/153/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. H. Haukvitzovej

v právnej veci navrhovateľa P. Č., zastúpeného JUDr. D. T. proti odporcom 1/ R. Č.,

2/ H. Č.Č., zastúpeným

JUDr. M. L., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. PK – , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 23. októbra 2008 , sp. zn. , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 23. októbra 2008, sp. zn. , vo výroku,

ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol, z a m i e t a.

Vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa dovolanie navrhovateľa

o d m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania

136,76 € do rúk JUDr. M. L., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 10. mája 2006 č. k. PK – -105,

určil, že do dedičstva po poručiteľke A. Č.X.Č., patria nehnuteľnosti a to pozemok parcelné

číslo X. – zastavané plochy o výmere 855 m2 s rodinným domom so súpisným číslom X.

stojacom na tomto pozemku, pozemok parcelné číslo X. – záhrada o výmere 744 m2

a pozemok parcelné číslo X. – záhrada o výmere

1812 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území M. a zapísané na LV č. X. Katastrálnym

úradom v B., Správa katastra P. a nehnuteľnosť a to pozemok parcelné číslo X. – zastavaná

plocha o výmere 493 m2 nachádzajúca sa v katastrálnom území M. a zapísaná na LV č. X.

Katastrálnym úradom v B., Správa katastra P.. Mal preukázané v konaní, že matka

navrhovateľa a odporcu 1/ A. Č., bola vlastníčkou uvedených nehnuteľností, ktorá

predmetné nehnuteľnosti kúpnou a zaopatrovacou zmluvou previedla na odporcov 1/ a 2/,

ktorých vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. X. zo dňa 17.9.2003 a pod č. X. zo dňa

21. októbra 2003. Poručiteľka dňa 11. septembra 2003 zomrela, teda pred povolením vkladu

do katastra nehnuteľností. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že nedošlo k účinnosti

predmetných zmlúv, nakoľko nebolo kladné rozhodnutie príslušného orgánu právoplatné

a preto predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po matke navrhovateľa a odporcu 1/.

O náhrade trov konania rozhodol podľa a priznal úspešnému

navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 103 319,- Sk .

Uznesením č. k. PK – 25 C –159 zo dňa 12. októbra 2006 nepriznal

odporcom 1/,2/ oslobodenie od súdnych poplatkov, majúc za to, že suma súdneho poplatku

vzhľadom na pomery odporcov 1/,2/ nie je taká vysoká, že by sa jej zaplatením dostali

do stavu hmotnej núdze.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. októbra 2008, sp. zn. ,

, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. Uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1/,2 trovy konania

23 433,50 Sk do troch dní. Uviedol, že kúpna zmluva a zaopatrovacia zmluva o prevode

nehnuteľností uzatvorená medzi odporcami 1/ a 2/ a neb. A. Č. je zmluvou platnou, z ktorej

vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre

účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne

so vznikom platnej zmluvy pokiaľ alebo dohoda strán

neustanovuje inak. Rozhodnutie Správy katastra o povolenie vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy

o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2

spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j.

vo vecnoprávnych následkoch a nie v obligačnoprávnych následkoch účinnosti zmluvy, ktoré

nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ).

Ak teda navrhovateľ v návrhu vychádzal z toho, že zmluva o prevode nehnuteľnej veci sa

stane účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva,

stotožňoval okamih účinnosti zmluvy so zánikom zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo je

v rozpore so znením a a zodpovedá skôr zneniu

týchto ustanovení pred nadobudnutím účinnosti , ktorým sa mení

a dopĺňa , zrušuje sa zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym

notárstvom, menia sa a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Viazanosť účastníkov ich prejavmi

vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte

kladného rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú

do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade

zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej

zmluvy. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych

nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva

a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi

k zmluve. Z ustanovení ani z povahy občianskoprávneho vzťahu

vyplývajúceho z kúpnej zmluvy nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva

a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané

v . Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti

účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda

naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka

občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle

účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva

k nehnuteľnej veci. Odvolací súd bol toho názoru, že dedičia pokiaľ sa nedomáhali určenia

neplatnosti právneho úkonu urobeného poručiteľkou, sú viazaní jej právnym úkonom, ktorým

previedla svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, ako aj jej návrhom na vklad v katastri

nehnuteľností. Odporcovia 1/ a 2/ preto nehnuteľnosť nadobudli „titulom rozhodnutia“

orgánu katastra o povolení vkladu, preto bol návrh navrhovateľa na určenie, že predmetné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke A. Č. bezdôvodný a rozsudok súdu prvého

stupňa podľa bolo potrebné zmeniť.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že odporcovia nespĺňajú

podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a to najmä vzhľadom na výšku

súdneho poplatku, pretože jednorazová platba v tejto sume nemôže ohroziť životnú a už

vonkoncom nie ich existenčnú úroveň a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,

ktorým nepriznal odporcom 1/,2/ oslobodenie od súdnych poplatkov ako vecne správne

potvrdil.

Proti rozsudku podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ho žiadal zmeniť, potvrdiť

rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu náhradu trov konanie, keď mal za to, že odvolací

súd vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal odvolaciemu súdu, že sa dôsledne neriadil

ustanoveniami v znení noviel.

Uviedol, že bolo preukázané, že poručiteľka A. Č. zomrela skôr (X.) ako Katastrálny úrad

v B. - Správa katastra v P. povolila vklad vlastníctva

do katastra nehnuteľností na základe zmlúv označených v konaní. Za tohto skutkového

a právneho stavu preto nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcov 1/, 2 /

k predmetným nehnuteľnostiam, lebo okamihom smrti prevodkyne, jej majetok, teda i vyššie

citované nehnuteľnosti nadobudli jej dedičia, teda i navrhovateľ ako syn poručiteľky. Po smrti

prevodkyne preto ani nemohlo dôjsť následne k právoplatnému povoleniu vkladu vlastníctva

Správou katastra v P. a teda k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcami 1/,2/, keďže

rozhodnutie správy katastra sa stalo právne neúčinné, poručiteľka zomrela skôr ako správa

katastra vo veci vkladu rozhodla a rozhodnutie jej riadne doručila. Mal za to, že § 7 ods. 1, 2

a jednoznačne vylučujú, aby nastali právoplatné účinky

povolenia vkladu vlastníctva v danom prípade. Preto nie je dôvodný ani záver o tom, že

právnymi účinkami z už uzavretej zmluvy sú viazaní aj dedičia. Takémuto výkladu

jednoznačne bráni v znení noviel, kde sa uvádza, že len pri

prevodoch bytu a nebytového priestoru podľa osobitného predpisu právne účinky vkladu

zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia o jeho povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad. Z takéhoto znenia citovaného

ustanovenia cit. zák. v znení jeho noviel je zrejmé, že iný prípad ani

občiansky zákon ako všeobecný občianskoprávny predpis a ani citovaný zákon číslo 162/1993

Z.z. v platnom a účinnom znení ako špeciálny predpis, ktorý upravuje bližšie spôsoby

nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepoznajú, kedy je právne dovolené

a umožnené, aby účinky povolenia vkladu vlastníctva katastrom, teda nadobudnutie

vlastníctva k nehnuteľnostiam mohli nastať i v prípade, ak sa prevodca nedožije okamihu,

kedy správa katastra rozhodne o povolení vkladu vlastníctva. Rovnako preto nie je dôvodný

a správny názor odvolacieho súdu, že úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti

účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda

naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka

občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôli účastníkov

ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.

Ak by bol správny názor odvolacieho súdu, takýto výklad v danej veci by všeobecne

vylučoval uplatnenie v praxi, teda by vlastne vylúčil samotné

dedenie, ktoré je založené na princípe v tomto jeho ustanovení, že dedičstvo sa nadobúda

okamihom smrti poručiteľa .

Odporcovi 1/,2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu zhodne uviedli dovolanie ako

bezdôvodné zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Uviedli, že kúpne

zmluvy spĺňali všetky zákonom stanovené náležitosti a z toho dôvodu Správa katastra

povolila vklad týchto zmlúv do katastra nehnuteľností v súlade so správnym poriadkom

a odporcovia 1/,2/ nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že

vklad do katastra bol povolený až 17. septembra 2003 a 21. októbra 2003 bola spôsobená

katastrom nehnuteľností, ktorý mal v tom čase veľký sklz pri zápisoch. Obe predmetné

zmluvy boli platne uzatvorené a teda účastníci boli viazaní prejavmi vôle. Mali za to, že

odvolací súd rozhodol vecne a právne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním je možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených vád v konaní nezistil

a dovolateľ ich ani nenamietal.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani výskyt

procesnej vady nebol dovolacím súdom v konaní zistený a dovolateľom namietaný.

Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že právne posúdenie otázky viazanosti

účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva po smrti účastníka

takéhoto prejavu vôle, už bola riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a je obsiahnuté i v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2007 pod č. 59 (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006 sp. zn. ) od ktorých záverov

nemá dovolací súd dôvod sa odchýliť.

Účastníkmi učinené zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi

úkonmi zakladajúcimi v zmysle medzi účastníkmi

občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti.

Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon (§ 47

) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra

o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon

spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky

vkladu podľa ustanovenia spočívajú v nadobudnutí

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie

v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu

na uzavretie zmluvy ( ).

Správne preto odvolací súd uviedol, že z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov

obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako

a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy) a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle,

smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladného

rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho

práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných

prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Práva

a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov;

rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti

z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve.

Z ustanovení ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho

z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len

na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle

smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov

účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho

vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom

vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.

Podľa dovolacieho súdu nie je tu žiadny významný dôvod, pre ktorý by sa mal v danej

veci odchýliť od uvedených zásad prezentovaných doterajšou judikatúrou; takým dôvodom

rozhodne nie sú zmeny v ustanoveniach a ,

vykonané , ktorým sa mení a dopĺňa , zrušuje sa

zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom a menia a dopĺňajú sa niektoré

ďalšie zákony, ktoré sa týkali iba obligačných a vecnoprávnych účinok zmluvy o prevode

nehnuteľnosti.

Ani dovolateľom prezentovaný výklad nie je spôsobilý

spochybniť správnosť uvedených právnych záveroch. Dedičstvo sa nadobúda okamihom

smrti poručiteľa, ale predmetom dedičstva môže byť len tá vec, ktorú poručiteľ v okamihu

smrti skutočne vlastnil, nie vec, ku ktorej len nenastali vecnoprávne účinky, podmienené

správnym aktom, ale ktorej obligačné účinky, na základe platnej zmluvy, sú, ako v danom

prípade, nesporné a účastníkov zaväzujúce.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa

zamietol.

Vzhľadom k tomu, že dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu

v celosti, napriek tomu, že tento obsahuje vo i výrok o potvrdení uznesenia súdu prvého

stupňa, ktorým nepriznal odporcom 1/,2/ oslobodenie od súdnych poplatkov, musel dovolací

súd dovolanie navrhovateľa odmietnuť ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený

( ods 5, ).

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1,/2 vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s ). Dovolací súd im priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v dovolacom konaní v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním

písomného vyjadrenia k dovolaniu (spolu s režijným paušálom ) vo výške 136,76 €, ktoré

zaviazal žalobcu zaplatiť k rukám právnej zástupkyne odporcov 1/,2/ do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová