Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoPv-4-2023.pdf
PDF · 188.07 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoPv/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu EMARK, s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 803 606, v konaní zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 proti žalovanému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. R. XXXX/X, XXX XX L., v konaní zast. JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 42 171 083, o zdržanie sa používania označenia „EMARK", o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12CbPv/5/2022-189 zo dňa 26. októbra 2022, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12CbPv/5/2022-189 zo dňa 26. októbra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa používania označenia „EMARK“ vo vlastnom mene pre podnikanie v nasledovných oblastiach: reklamné služby; obchodný manažment; obchodná správa; obchodná administratíva; kancelárske práce, vzdelávanie; zabezpečovane výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť, služby vedecké a technologické, ako aj výskum v oblasti vedy a priemyslu; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; návrh a vývoj počítačového hardvéru a softvéru; poskytovanie softvéru; poradenské služby ohľadne elektronických zariadení na spracovanie dát; automatizované spracovanie dát; ako aj disponovania s ním formou prevodu označenia „EMARK“ alebo poskytnutia označenia „EMARK“ do užívania formou licencie. Vo výroku II. zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa registrácie označenia „EMARK“ ako slovnej, obrazovej, priestorovej, pozičnej, farebnej, zvukovej, pohybovej, multimediálnej, holografickej alebo kombinovanej ochrannej známky pre nasledovné tovary a služby: reklamné služby; obchodný manažment; obchodná správa; obchodná administratíva; kancelárske práce, vzdelávanie; zabezpečovane výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť, služby vedecké a technologické, ako aj výskum v oblasti vedy a priemyslu; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; návrh a vývoj počítačového hardvéru a softvéru; poskytovanie softvéru; poradenské služby ohľadne elektronických zariadení na spracovanie dát; automatizované spracovanie dát. Vo výroku III. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 17.02.2022 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania označenia „EMARK“ vo vlastnom mene pre podnikanie v nasledovných oblastiach: reklamné služby; obchodný manažment; obchodná správa; obchodná administratíva; kancelárske práce, vzdelávanie; zabezpečovane výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť, služby vedecké a technologické, ako aj výskum v oblasti vedy a priemyslu; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; návrh a vývoj počítačového hardvéru a
softvéru; poskytovanie softvéru; poradenské služby ohľadne elektronických zariadení na spracovanie dát; automatizované spracovanie dát; ako aj disponovania s ním formou prevodu označenia „EMARK“ alebo poskytnutia označenia „EMARK“ do užívania formou licencie a povinnosti zdržať sa registrácie označenia „EMARK“ ako slovnej, obrazovej, priestorovej, pozičnej, farebnej, zvukovej, pohybovej, multimediálnej, holografickej alebo kombinovanej ochrannej známky pre nasledovné tovary a služby: reklamné služby; obchodný manažment; obchodná správa; obchodná administratíva; kancelárske práce, vzdelávanie; zabezpečovane výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť, služby vedecké a technologické, ako aj výskum v oblasti vedy a priemyslu; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; návrh a vývoj počítačového hardvéru a softvéru; poskytovanie softvéru; poradenské služby ohľadne elektronických zariadení na spracovanie dát; automatizované spracovanie dát a uloženia povinnosti žalovanému uhradiť trovy konania žalobcovi.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je poradenskou spoločnosťou s obchodným menom „EMARK s.r.o.“, založenou dňa 23.11.2000, ktorá vznikla dňa 21.12.2000 a v súčasnosti má dvoch spoločníkov, a to Martin Kostič, t.j. žalovaný, ktorý má 51% obchodný podiel a Ondrej Javorka, ktorý ma 49% obchodný podiel. Žalovaný je jediným konateľom a nakoľko sa uplatňuje nárok spoločnosti voči jej jedinému konateľovi, v zmysle § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka v mene žalobcu koná v spore jeho spoločník. Žalobca mal na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky registrované dve obrazové ochranné známky obsahujúce označenie „EMARK“ pre tovary a služby v triede 35, 41 a 42, a to ochrannú známku č. 231045, ktorej platnosť zanikla dňa 30.05.2021 (platnosť nebola žalovaným ako jediným konateľom obnovená) a ochrannú známku č. 231751, minimálna platnosť do 04.08.2021 (platnosť nebola v ochrannej dobe žalovaným ako jediným konateľom obnovená, žiadosť o obnovu podal dňa 27.01.2022 Ondrej Javorka ako osoba, ktorá má ako spoločník na jej obnove právny záujem a po doručení neodkladného opatrenia podal žiadosť o obnovu aj žalobca, pričom v súčasnosti je ochranná známka vedená ako platná). Dňa 31.08.2021 podal žalovaný ako fyzická osoba na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“), prihlášku č. 018544342, na základe ktorej si v súčasnosti registruje slovnú ochrannú známku EÚ „EMARK“ pre kategórie tovarov a služieb 35, 38 a 42. Prihláška bola zverejnená dňa 30.09.2021, žalobca podal dňa 22.12.2021 námietky. Dňa 04.10.2021 podal žalovaný prihlášku na registráciu slovnej ochrannej známky „EMARK“ aj v Austrálii, nakoľko tam podniká. Žalovaný zasahuje do práv žalobcu spojených s obchodným menom žalobcu a pokračuje v konaní aj napriek upozorneniu, výzve na zdržanie sa takéhoto konania zo strany Ondreja Javorku, ako aj vydanému neodkladnému opatreniu č.k. 16CbPv/1/2022-59 zo dňa 21.01.2022. Nakoľko žalovaný svojím konaním poškodzuje žalobcu, keď ako jediný konateľ žalobcu zrejme zámerne nepristúpil po uplynutí ochrannej doby k obnoveniu ochranných známok žalobcu a započal proces registrácie obchodného mena navrhovateľa ako vlastnej ochrannej známky EÚ pre kategórie služieb, v ktorých podniká žalobca, t.j. pri registrácii konal nie v mene a v prospech žalobcu, ale vo vlastnom mene ako fyzická osoba, pričom rovnako postupoval v Austrálii, žalobca má za to, že je nevyhnutné, aby mu bola poskytnutá právna ochrana jeho obchodného mena a aby došlo k zabráneniu ohrozenia jeho obchodného mena a nekalosúťažného konania zo strany žalovaného. Označenie „EMARK“ je bez ďalšieho chránené ako obchodné meno žalobcu, a to tak na základe slovenského práva, ako aj práva medzinárodného, proti akýmkoľvek zásahom tretích osôb. Neoprávnený zásah žalovaného do práv spojených s obchodným menom môže tiež napĺňať znaky nekalosúťažného konania, kedy neoprávneným používaním obchodného mena právnickej osoby môže byť vyvolané nebezpečenstvo zámeny či môže dôjsť k parazitovaniu na povesti dotknutej právnickej osoby. V prípade, ak by došlo k registrácii označenia, ktoré je obchodným menom žalobcu, žalobcovi v dôsledku správania žalovaného môže vznikať škoda v podobe ušlého zisku z tržieb za poskytované služby, ktoré, poskytované iným subjektom pod uvedenou ochrannou známkou, sú podobné/zhodné so službami ponúkanými žalobcom, a taktiež škoda vo forme zníženia rozlišovacej spôsobilosti potencionálnych zákazníkov podľa obchodného mena.
4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že tvrdenie žalobcu týkajúce sa postupu obnovy ochrannej známky č. 231751 nie je pravdivé, žalobca sa snaží navodiť dojem, že žalovaný koná spôsobom poškodzujúcim spoločnosť, ktorú sám založil, vybudoval a drží ju na trhu takmer 22 rokov ako úspešnú a prosperujúcu firmu a žalovaný ako konateľ podal žiadosť o obnovu ochrannej známky č. 231751 dňa 27.01.2022. Žalovaný zdôraznil, že žalobca má ochrannú známku č. 231751 registrovanú len ako obrazovú ochrannú známku a žiadny právny predpis nezakazuje žalovanému registrovať si slovnú ochrannú známku „EMARK“, ktorej pôvodcom je žalovaný, ktorý toto slovo vymyslel a pod týmto slovom neskôr aj založil obchodnú spoločnosť žalobcu, ktorej meno týmto spôsobom prepožičal, pričom
jediným zakladateľom a spoločníkom spoločnosti bol v období rokov 2000 až 2005 žalovaný. Žalovaný ako fyzická osoba svojou vlastnou tvorivou činnosťou vymyslel názov/slovné spojenie „EMARK“ a má k nemu autorské právo, ktoré je primárnym základom pre akékoľvek ďalšie nakladanie s predmetným duševným vlastníctvom. Žalobca sa zjavne úmyselne snaží navodiť dojem, že žalovaný ako fyzická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť, na toto konanie má zneužívať označenie „EMARK“ a tým poškodzovať žalobcu, avšak svoje tvrdenie nijako nepreukázal a v celej žalobe neuvádza konkrétne práva žalobcu, ktoré by mal žalovaný svojím konaním poškodzovať. Žalovaný udelil žalobcovi súhlas na používanie označenia „EMARK“ v obchodnom styku a súčasne udelil súhlas s použitím tohto slova ako obchodného mena spoločnosti EMARK s.r.o. a neskôr aj na podanie prihlášky tohto označenia výlučne však ako obrazovej ochrannej známky a právo k obrazovej ochrannej známke žalobcovi stále prináleží. K podaniu prihlášky o registráciu slovnej ochrannej známky žalovaný uviedol, že jeho konanie ako fyzickej osoby je spojené s jeho výlučným právom prednosti na slovo „EMARK“ a nie je možné ho v žiadnom prípade zamieňať s konaním žalovaného v postavení konateľa žalobcu. Rovnako tak nie je možné ani konštatovať, že by týmto úkonom žalovaný konal protiprávne, či v rozpore so svojimi povinnosťami konateľa žalobcu, nakoľko žalobu v mene žalobcu proti konateľovi môže podať spoločník len v presne špecifikovaných prípadoch upravených v § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný preto namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, nakoľko z obsahu žaloby a petitu je zrejmé, že žalobca sa nedomáha nárokov, ktoré má spoločnosť žalobcu voči žalovanému ako konateľovi spoločnosti žalobcu. Namietal aj celkom zjavnú predčasnosť podania žaloby, keďže žalobca neuvádza konkrétne porušenie alebo škodu, ktorého sa mal dopustiť alebo ktorú mal spôsobiť žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti žalobcu. Žalovaný k podaným námietkam voči zápisu ochrannej známky žalovaného uviedol, že námietky na EUIPO boli podané žalobcom, za ktorého neoprávnene konal spoločník Ondrej Javorka, bez plnej moci, na základe čoho úrad následne vyzval spoločníka Ondreja Javorku na predloženie plnej moci, ktorá ho v daných úkonoch oprávňuje konať za žalobcu. Žalovaný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ktorá by bola konkurenčnou k činnosti žalobcu, práve naopak, osoba, ktorá sa dopúšťa konkurenčného konania ku konaniu žalobcu je spoločník Ondrej Javorka, ktorý vyvíja takúto konkurenčnú činnosť na území Austrálie bez toho, aby mal z tejto činnosti výnos žalobca alebo aby mal na túto činnosť súhlas od žalovaného ako konateľa žalobcu. Vo vzťahu k zameniteľnosti obchodného mena a úvahám žalobcu o nebezpečenstve zámeny žalovaný poukázal na to, že v obchodnom registri Slovenskej republiky je zapísaných viac obchodných spoločností, ktoré majú v kmeni obchodného mena slovo EMARK a so zameniteľnosťou nemal v tomto prípade problém ani slovenský registrový súd, keď tieto navzájom veľmi podobné obchodné mená spoločností bez problémov do obchodného registra zapísal. Žalobcovi tiež žiadna škoda v súvislosti s konaním žalovaného ako konateľa spoločnosti nevznikla a ak sa žalobca domnieva, že žalovaný sa ako fyzická osoba dopustil nejakého nepriaznivého konania, ktoré by poškodzovalo záujmy žalobcu, môže podať žalobu podľa ustanovení CSP, ale nie ako spoločník žalobcu podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
5. Žalobca ďalej v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že žalovaný pristúpil k registrácii ochrannej známky č. 231751 až po vydaní neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že v žalobe jasne a zrozumiteľne uvádza, že predmetom žaloby je ochrana obchodného mena žalobcu, nie uplatnenie práv z ochrannej známky. Registráciu slovnej ochrannej známky na vlastné meno konateľa spoločnosti zakazuje práve právna úprava týkajúca sa ochrany obchodného mena, ako aj nekalosúťažné konanie. Žalobca voči registrácii slovnej ochrannej známky EÚ „EMARK“ zo strany žalovaného podal námietky a v nadväznosti na oznámenie EUIPO ohľadom predloženia plnomocenstva predložil žalobca EUIPO vyjadrenie k aplikácii § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka na zastupovanie spoločnosti spoločníkom pri uplatňovaní iných nárokov voči konateľovi spoločnosti. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že k označeniu „EMARK“ má autorské právo. Žalobca nerozporuje, že žalovaný bol jediným zakladateľom a spoločníkom spoločnosti žalobcu od času jej založenia do októbra 2005, avšak označenie „EMARK“ nemožno v žiadnom prípade označiť za dielo v zmysle autorského zákona, keď nespĺňa kritériá diela. Žalobca je tiež toho názoru, že pomenovaním spoločnosti žalobcu ako „EMARK s.r.o.“ udelil žalovaný spoločnosti žalobcu neodvolateľný súhlas na použitie tohto „diela“ na účel obvyklý, teda ako výhradnú neobmedzenú licenciu, resp. previedol právo toto „dielo“ použiť na spoločnosť žalobcu. K námietke týkajúcej sa vecnej legitimácie žalobca zdôraznil, že žalovaného ako fyzickú osobu nemožno bez ďalšieho oddeľovať od žalovaného ako konateľa žalobcu. Žalovaný ako fyzická osoba predstavuje samostatný subjekt práva, ktorý v zmysle zákonného zmocnenia vyjadruje z pozície štatutárneho orgánu za určitých okolností aj vôľu právnickej osoby. Nakoľko v zmysle § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka môže byť konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným len fyzická osoba, táto osoba je potom vždy povinná konať v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom a v záujme jej ostatných
spoločníkov, teda nemôže na jednej strane konať spôsobom poškodzujúcim záujmy spoločnosti a na druhej strane tvrdiť, že túto zastupuje v jej najlepšom záujme. Z podstaty veci nie je takéto konanie jednou osobou oddeliteľné. Zmyslom a účelom predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka je poskytnúť obchodnej spoločnosti ochranu v prípade, ak konateľ spoločnosti koná v neprospech spoločnosti, resp. sa konateľ nebude aktívne domáhať uspokojenia nárokov spoločnosti, ktoré má spoločnosť voči „nemu samému“, teda v prípade, ak konateľ spoločnosti nemá záujem na uplatňovaní záujmov spoločnosti. Žalobca tiež poukázal na to, že ochrana spojená s obchodným menom a nekalou súťažou smeruje aj k eliminácii činnosti, ktorá existujúce práva ohrozuje, a teda žalobca uplatnil svoj nárok na ochranu voči takémuto ohrozeniu, a to včas, pred tým, ako dôjde k akejkoľvek škode alebo inej ujme.
6. Žalovaný ďalej v konaní na súde prvej inštancie k nečestným záujmom Ondreja Javorku uviedol, že tieto preukazuje skutočnosť, že Ondrej Javorka bez súhlasu žalobcu, či bez súhlasu spoločníka alebo konateľa žalobcu Martina Kostiča, založil v Austrálii spoločnosť EMARK ANALYTICS APAC PTY LTD (ACN 648 740 836), pričom v názve spoločnosti neoprávnene uviedol ochrannú známku registrovanú žalobcom, t.j. slovo EMARK a žalobca nepreukázal, že by na tento úkon mal Ondrej Javorka akékoľvek oprávnenie, a teda práve sám Ondrej Javorka neoprávnene zasahuje do práv týkajúcich sa ochrannej známky a označenia EMARK. Žalovaný poukázal aj na to, že spoločnosť žalobcu má dvoch spoločníkov a v zmysle čl.15 spoločenskej zmluvy pri rozhodovaní spoločníkov na valnom zhromaždení má každý spoločník pri hlasovaní 1 hlas, pričom pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia je potrebný súhlas všetkých spoločníkov oprávnených hlasovať. Je preto nepochybné, že predmetnou registráciou ochrannej známky nedôjde a ani nemôže dôjsť k neoprávnenému zásahu do obchodného mena žalobcu, ktorý zároveň vôbec nepreukázal, akým spôsobom by k takémuto zásahu malo dôjsť, resp. aké konkrétne reálne riziká hrozia žalobcovi v oblasti ochrany obchodného mena, ak by došlo k registrácii označenia „EMARK“. Označenie „EMARK“ je výsledkom činnosti žalovaného ešte z obdobia počiatku roka 2000, keď žalovaný realizoval prvé vývojové pokusy webstránok www.emark.sk. Označenie „EMARK? vzniklo, keď žalovaný kombinoval slová „elektronický marketing“, „elektronický Martin Kostič“, „effectiveness-mark“, „efficiency-mark“, „efektívne manažérske riešenia a koncepcie“ až nakoniec vymyslel „EMARK?, a teda vymyslel jedinečné dielo/logo „EMARK?. Žalovaný je presvedčený, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby proti žalovanému, ktorý v žalobcom popísanom procese v žiadnom prípade nekoná ako konateľ spoločnosti žalobcu a že spoločnosť žalobcu nie je oprávnená mu ako autorovi diela akýmkoľvek spôsobom zasahovať do jeho osobnostných alebo majetkových práv. Je potrebné exaktne rozlišovať povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu a práva a povinnosti žalovaného ako fyzickej osoby, ktorá nekoná ako konateľ spoločnosti žalobcu, pričom žalobca doposiaľ nepreukázal ani jedno porušenie povinností žalovaného ako konateľa žalobcu a rovnako nepreukázal, že by žalovaný žalobcovi spôsobil akúkoľvek škodu.
7. Súd prvej inštancie úradnou činnosťou zistil, že konaniu vo veci samej predchádzalo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia sp.zn. 16CbPv/1/2022, v ktorom súd prvej inštancie uznesením č.k. 16CbPv/1/2022-59 zo dňa 21.01.2022 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia „EMARK“ vo vlastnom mene pre podnikanie v nasledovných oblastiach: reklamné služby; obchodný manažment; obchodná správa; obchodná administratíva; kancelárske práce, vzdelávanie; zabezpečovane výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť, služby vedecké a technologické, ako aj výskum v oblasti vedy a priemyslu; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; návrh a vývoj počítačového hardvéru a softvéru; poskytovanie softvéru; poradenské služby ohľadne elektronických zariadení na spracovanie dát; automatizované spracovanie dát ako aj disponovania s ním formou prevodu označenia „EMARK“ alebo poskytnutia označenia „EMARK“ do užívania formou licencie, a to do právoplatného skončenia vo veci samej a povinnosť zdržať sa registrácie označenia „EMARK“ ako slovnej, obrazovej, priestorovej, pozičnej, farebnej, zvukovej, pohybovej, multimediálnej, holografickej alebo kombinovanej ochrannej známky pre nasledovné tovary a služby: reklamné služby; obchodný manažment; obchodná správa; obchodná administratíva; kancelárske práce, vzdelávanie; zabezpečovane výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť, služby vedecké a technologické, ako aj výskum v oblasti vedy a priemyslu; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; návrh a vývoj počítačového hardvéru a softvéru; poskytovanie softvéru; poradenské služby ohľadne elektronických zariadení na spracovanie dát; automatizované spracovanie dát, a to do právoplatného skončenia vo veci samej a žalobcovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia žalobu vo veci samej. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoPv/8/2022-196 zo dňa 03.08.2022 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16/CbPv/1/2022-59 zo dňa 21.01.2022 zrušil a konanie o nariadení neodkladného opatrenia zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, a to s odôvodnením, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobcom nespĺňa predpoklady podania návrhu (žaloby) podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď navrhovateľ (žalobca) si neuplatňuje svoj nárok voči odporcovi (žalovanému) ako konateľovi spoločnosti EMARK s.r.o. Bratislava, ale ako proti fyzickej osobe, ktorú skutočnosť sám aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil a v tom prípade nie je možné, aby predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal za spoločnosť spoločník spoločnosti.
8. Žalobca ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že registrácia ochrannej známky EÚ umožní žalovanému označovať jeho vlastné tovary a služby, v rovnakej kategórii tovarov a služieb, v ktorých podniká žalobca, obchodným menom žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je jediným konateľom spoločnosti žalobcu, spoločnosť žalobcu sa nemôže voči takémuto konaniu jej vlastného konateľa brániť štandardnou cestou, teda nemôže sa domáhať svojich práv spojených s obchodným menom, keďže osobou, ktorá zasahuje do jej práv, je jej jediný konateľ, teda subjekt, ktorý v zmysle zákonného zmocnenia prejavuje vôľu právnickej osoby. Zmyslom a účelom ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka je umožniť spoločnosti s ručením obmedzeným účinne sa brániť, keď konateľ spoločnosti z akýchkoľvek subjektívnych či objektívnych dôvodov nekoná v prospech obchodnej spoločnosti, teda v prípade, ak by mal konateľ spoločnosti uplatňovať nároky spoločnosti voči sebe samému a uvedené potvrdil aj Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 23.10.2014, sp. zn. II. ÚS. 398/2014-27. Ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka predstavuje v právnom poriadku jediný právny prostriedok pre ochranu spoločnosti v prípade, ak konateľ spoločnosti akýmkoľvek spôsobom koná proti jej vlastným záujmom a žalobcovi ako spoločnosti, ktorá je priamo dotknutá konaním jej jediného konateľa, nie je umožnená iná právna ochrana. Obchodný zákonník v ustanovení § 122 ods. 3 nehovorí o žiadnom teoretickom rozdiele medzi žalovaným - konateľom a žalovaným - fyzickou osobou. Konateľ spoločnosti nie je dvojjedinou osobou, ale žalovaný ako fyzická osoba predstavuje samostatný subjekt práva, ktorý v zmysle zákonného zmocnenia vyjadruje z pozície štatutárneho orgánu za určitých okolností aj vôľu právnickej osoby. Žalovaný, ktorý je jediným konateľom žalobcu, na jednej strane koná v rozpore so záujmom spoločnosti žalobcu - registruje si obchodné meno ako ochrannú známku na vlastné meno a na druhej strane opomína konať v záujme spoločnosti žalobcu - nevykonáva žiadne kroky smerujúce k tomu, aby k registrácii takejto ochrannej známky nedošlo.
9. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového a právneho stavu, stotožňujúc sa aj s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrenom v rozhodnutí 41CoPv/8/2022-196 zo dňa 03.08.2022, dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v rozsahu, v akom bola podaná. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že spoločníci sú v mene spoločnosti oprávnení uplatňovať voči konateľom nároky spoločnosti, a to jednak nárok na náhradu škody, nárok zo zákonného ručenia konateľov založeného porušením povinnosti v súvislosti s neoprávnene vráteným vkladom, porušením ustanovení o kríze, súhlasom s neoprávneným vyplatením zisku spoločníkom, nároky vzniknuté spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu konkurencie zo strany konateľa, ako aj ďalšie nároky, o ktorých tak ustanoví zákon alebo spoločenská zmluva (t.j. povinnosti konateľov podľa § 135 Obchodného zákonníka, zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú výkonom ich pôsobnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka). Povinnosti konateľov definuje ustanovenie § 135 Obchodného zákonníka a patrí medzi ne najmä povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov, informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami, ako aj vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 135 a §135a Obchodného zákonníka teda jasne a striktne určuje, v ktorých prípadoch možno podať žalobu voči konateľovi spoločnosti spoločníkom spoločnosti.
10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v súdenej veci bola žaloba podaná voči žalovanému ako fyzickej osobe, keď sám žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že žalovaný ohrozuje spoločnosť svojím konaním, keď ako fyzická osoba podal na EUIPO prihlášku č. 018544342, na základe ktorej si registroval slovnú ochrannú známku EÚ „EMARK“ a v dôsledku takto vymedzeného konania žalovaného má dochádzať k ohrozeniu práv žalobcu spojených s jeho obchodným menom, k poškodzovaniu žalobcu a nekalosúťažnému konaniu. Uvedené konanie nevykonáva žalovaný ako fyzická osoba konateľ žalobcu,
ale ako fyzická osoba, ktorá koná popri štandardnom výkone svojich konateľských oprávnení žalobcu. Žalovaný nekoná v neprospech žalobcu ako konateľ žalobcu. Na to, aby žalobu mohol podať spoločník spoločnosti hájaci jej záujmy, musel by žalovaný svojim konaním porušovať svoje povinnosti ako konateľ spoločnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia ako štatutárneho orgánu spoločnosti. Také konanie tvrdené ani nebolo. Súd prvej inštancie potom vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o vysvetlení spôsobu oddelenia osoby žalovaného ako konateľa a ako fyzickej osoby uviedol, že práve rámec povinností konateľa, ktoré je povinný dodržiavať, prípadne vykonávať ako štatutárny orgán spoločnosti, je pomyselnou hranicou, ktorá konanie konateľa oddeľuje od konania fyzickej osoby ako takej, a to napriek tomu, že v zmysle § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka môže byť konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným len fyzická osoba. Podanie prihlášky na registráciu ochrannej známky žalovaným ako fyzickou osobou v zmysle citovaných ustanovení zákona nemožno potom považovať za porušenie povinností konateľa spoločnosti, keď tento pri predmetnom úkone nekonal v postavení konateľa spoločnosti, ale ako fyzická osoba, odhliadnuc od toho, že aj keby konal v danom prípade ako konateľ spoločnosti, jeho úkon by nebolo možné posudzovať ako konanie porušujúce jeho povinnosti, nakoľko by sa jednalo o konanie vykonané v záujme spoločnosti. Ak by spoločník spoločnosti, ktorý uplatňuje v spore za žalobcu jeho práva, podal žalobu voči žalovanému z dôvodu porušovania jeho povinnosti ako konateľa (§ 135Obchodného zákonníka, § 135a Obchodného zákonníka), bola by daná v spore jeho aktívna vecná legitimácia (napr. v dôsledku porušenia zákazu konkurencie konateľom). Pokiaľ žalobca tiež namietal, že Obchodný zákonník v ustanovení § 122 ods. 3 nehovorí o žiadnom teoretickom rozdiele medzi žalovaným-konateľom a žalovaným-fyzickou osobou, a teda že konateľ spoločnosti nie je dvojjedinou osobou, ale žalovaný ako fyzická osoba predstavuje samostatný subjekt práva, ktorý v zmysle zákonného zmocnenia vyjadruje z pozície štatutárneho orgánu za určitých okolností aj vôľu právnickej osoby, súd prvej inštancie v tejto súvislosti opätovne poukázal na to, že konateľ spoločnosti má určitý rámec povinností vymedzený zákonom (prípadne spoločenskou zmluvou), ktoré vyplývajúc z charakteru jeho pozície má povinnosť dodržiavať, resp. vykonávať a práve ich nedodržanie, resp. nečinnosť pri ich plnení je spojená s možnosťou spoločníka zasiahnuť a hájiť tak záujmy spoločnosti voči konateľovi. Súd prvej inštancie by si vedel predstaviť iné posúdenie a vyhodnotenie splnenia procesnej podmienky (aktívnej vecnej legitimácie), napr. v prípade podania žaloby, ktorou by si žalobca, konajúci prostredníctvom spoločníka, uplatňoval nárok na náhradu škody pre nesplnenie povinnosti konateľa v dôsledku nepodania predĺženia zápisu prihlášky ochrannej známky, ktoré však v predmetnom spore nebolo preukázané. V súdenej veci sa žalobca domáha ochrany spoločnosti ako takej, a to pred zásahom tretími osobami, hoci v danom prípade sa má jednať o konanie žalovaného- fyzickej osoby, ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom žalobcu. Na to ale ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 135 a §135a Obchodného zákonníka nedopadajú a neumožňujú spoločníkovi spoločnosti konať akoby namiesto konateľa spoločnosti hájiť záujmy spoločnosti. Chrániť záujmy spoločnosti je oprávneným jedine konateľ spoločnosti a v prípade ak ich nechráni spôsobom súladným s právom, môže sa potom spoločnosť domáhať nárokov prostredníctvom spoločníka voči konateľovi, ale to len v prípadoch, ak by konateľ spoločnosti nekonal tak, ako je od konateľa spoločnosti možné spravodlivo požadovať. Oprávnenie domáhať sa ochrany spoločnosti však prináleží vždy jej konateľovi, ako štatutárnemu orgánu a nie spoločníkovi ako takému, keď nemožno takpovediac chrániť spoločnosť pred sebou samou. V súdenej veci má spor svoj základ v spoločenskej zmluve a v tom, za akých podmienok k nej spoločník pristúpil alebo nepristúpil a aké má väčšinové, prípadne menšinové práva, pričom v danom spore sa nejedná ani o uplatnenie nároku týkajúceho sa poskytnutia ochrany menšinovému spoločníkovi. Na základe takto uvedených dôvodov, keď žalobcom skutkovými tvrdeniami vymedzený predmet žaloby nahrádza konanie samotnej spoločnosti, ktorá jediná je oprávnená domáhať sa ochrany svojho obchodného mena a ktoré konanie za ňu je oprávnený vykonať výlučne konateľ spoločnosti, keď žaloba nebola podaná z dôvodu, že konateľ nekoná, ale smeruje voči tretím osobám, ktoré majú porušovať práva žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na podanie takto formulovanej žaloby, a preto žalobu zamietol, pričom vzhľadom k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, nevzhliadol nevyhnutnosť venovať sa ďalšiemu posudzovaniu žalobcom uplatneného nároku v podanej žalobe a jeho následnému odôvodňovaniu.
11. Súd prvej inštancie o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške.
12. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalobca zastúpený spoločníkom Ondrejom Javorkom sa domáhal na súde prvej inštancie ochrany vzhľadom k tomu, že žalovaný ako jediný konateľ žalobcu koná na jednej strane v priamom rozpore so záujmom spoločnosti žalobcu, keď si registruje obchodné meno ako ochrannú známku na vlastné meno a na druhej strane opomína vykonať akékoľvek kroky v záujme spoločnosti žalobcu smerujúce k tomu, aby k registrácii takejto ochrannej známky nedošlo. Obchodný zákonník prostredníctvom ustanovenia § 122 ods. 3 dáva spoločníkom spoločnosti výlučnú možnosť chrániť spoločnosť v takomto prípade, t.j. v prípade, ak osoba konateľa spoločnosti koná proti spoločnosti a brániť sa voči konaniu konateľa spoločnosti konajúceho v rozpore so záujmami spoločnosti. Zjavným zmyslom a účelom § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka je umožniť spoločnosti s ručením obmedzeným účinne sa brániť aj v prípade, keď konateľ spoločnosti z akýchkoľvek subjektívnych dôvodov nekoná v prospech spoločnosti, teda najmä v prípade, ak by mal konateľ spoločnosti uplatňovať nároky spoločnosti voči sebe samému a uvedené potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 23.10.2014, sp. zn. II. ÚS 398/2014-27.
14. Žalobca v odvolaní upriamil pozornosť na to, že sám súd prvej inštancie v ods. 21 odôvodnenia uvádza, že konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť, t.j. konať/nekonať navonok v mene spoločnosti, s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Napriek zjavnému porušeniu uvedenej povinnosti lojality konateľa, t.j. povinnosti konateľa konať v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na podanie takto formulovanej žaloby. Podľa žalobcu z odôvodnenia súdom prvej inštancie nie je zrejmé, prečo sa v prejednávanom prípade súdu nejaví, že by konateľ spoločnosti nekonal tak, ako je od konateľa spoločnosti možné spravodlivo požadovať. Ochranná známka predstavuje označenie tovarov alebo služieb, ktoré slúžia primárne na rozlíšenie tovarov a služieb jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov. Je teda zrejmé, že registrácia ochrannej známky EÚ umožňuje žalovanému označovať jeho vlastné tovary a služby, v rovnakej kategórii tovarov a služieb, v ktorých podniká žalobca, obchodným menom žalobcu, čo je zjavne v rozpore so záujmami spoločnosti. Od konateľa spoločnosti, t.j. žalovaného, bolo možné v danom prípade spravodlivo očakávať, že bude konať v záujme spoločnosti a nie vo svojom vlastnom záujme si registrovať obchodné meno spoločnosti ako ochrannú známku. Žalobcovi rovnako nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nebola podaná z dôvodu, že konateľ nekoná, ale smeruje voči tretím osobám, ktoré majú porušovať práva žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je jediným konateľom spoločnosti žalobcu, spoločnosť žalobcu sa nemôže voči takémuto konaniu jej vlastného konateľa brániť štandardnou cestou, teda nemôže sa domáhať svojich práv spojených s obchodným menom, keďže osobou, ktorá zasahuje do jej práv, je jej jediný konateľ, teda subjekt, ktorý v zmysle zákonného zmocnenia prejavuje vôľu právnickej osoby a v ktorého záujme ale zároveň nie je v tomto prípade domáhať sa záujmov spoločnosti. Podľa žalobcu odôvodnenie súdu prvej inštancie je potom v úplnom rozpore so základnou logikou, keď nejde o žalobu smerujúcu voči akýmsi neadresným a nezávislým „tretím osobám“, ale práve voči konateľovi spoločnosti. Výklad ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka prezentovaný súdom prvej inštancie v rozhodnutí KS o NO je v priamom rozpore so zmyslom a účelom predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže oberá žalobcu o akúkoľvek možnosť brániť sa voči takému konaniu konateľa spoločnosti. Ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka predstavuje v právnom poriadku jediný právny prostriedok pre ochranu spoločnosti v prípade, ak jediný konateľ spoločnosti akýmkoľvek spôsobom koná proti jej vlastným záujmom. Žalobcovi ako spoločnosti, ktorá je priamo dotknutá konaním jej jediného konateľa, nie je umožnená iná právna ochrana.
15. Žalobca s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd mal za to, že súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka aplikoval výklad, ktorý sa prieči nielen zmyslu a účelu predmetného ustanovenia, odopiera spoločnosti žalobcu Ústavou SR garantované práva, ale ktorý ide bez akéhokoľvek dôvodu nad rámec jasného jazykového výkladu tohto ustanovenia. Obchodný zákonník v § 122 ods. 3 nehovorí o žiadnom
teoretickom rozdiele medzi žalovaným-konateľom a žalovaným-fyzickou osobou. Konateľ spoločnosti nie je dvojjedinou osobou, ale žalovaný ako fyzická osoba predstavuje samostatný subjekt práva, ktorý v zmysle zákonného zmocnenia vyjadruje z pozície štatutárneho orgánu za určitých okolností aj vôľu právnickej osoby. Podľa žalobcu sú absurdné, rozporuplné a na viacerých miestach aj zrozumiteľné tvrdenia súdu prvej inštancie v tom zmysle, že podanie prihlášky na registráciu ochrannej známky žalovaným ako fyzickou osobou nemožno považovať za porušenie povinnosti konateľa spoločnosti, keď tento pri predmetnom úkone nekonal v postavení konateľa spoločnosti, ale ako fyzická osoba,. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom právne teoreticky nevysporiadal s údajnou „dvojjedinou“ osobnosťou konateľa spoločnosti a neuviedol, aká ochrana je teda poskytnutá obchodnej spoločnosti v prípade, ak jediný konateľ v postavení fyzickej osoby výslovne poškodzuje túto spoločnosť, pričom právny poriadok tejto spoločnosti dáva isté právne prostriedky na obranu voči takémuto konaniu, ktoré však nemôže podľa tohto výkladu v zásade nikdy uplatniť. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo sa súdy rozhodli aplikovať zužujúci výklad predmetného ustanovenia, a to v rozpore s jasným gramatickým výkladom, ktorý hovorí o uplatňovaní iných nárokov voči osobe - konateľovi spoločnosti. Registrácia obchodného mena spoločnosti zo strany konateľa spoločnosti ako vlastnej ochrannej známky, slúžiacej z povahy veci na podnikanie, je celkom zjavne v priamom rozpore so záujmami spoločnosti, ktorá si mohla vlastné obchodné meno registrovať ako svoju ochrannú známku, ale jediný konateľ spoločnosti celkom zjavne uprednostnil vlastné osobné záujmy pred záujmami spoločnosti a rozhodol sa vykonať úkon podania prihlášky na registráciu ochrannej známky EÚ ako fyzická osoba. Zároveň sa jediný konateľ spoločnosti rozhodol, v rozpore so záujmami spoločnosti, nepodať v mene spoločnosti voči predmetnej registrácii ochrannej známky EÚ žiadne námietky. Osoba konateľa je vždy povinná konať v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom a záujme jej ostatných spoločníkov, teda nemôže na jednej strane konať spôsobom poškodzujúcim záujmy spoločnosti a na druhej strane tvrdiť, že ju zastupuje v jej najlepšom záujme.
16. Podľa žalobcu z rozhodnutia vôbec nevyplýva, kde je tá pomyselná „deliaca čiara“, kedy spoločník môže a kedy nemôže zastupovať spoločnosť pri uplatnení nárokov voči konateľovi, nakoľko je zjavné, že ani sám súd prvej inštancie ju nekladie medzi „konanie konateľa v mene spoločnosti“ a „konanie vo vlastnom mene“. Súd prvej inštancie totiž deklaratórne vymenúva niektoré prípady, keď konateľ koná vo vlastnom mene, ale v rozpore so záujmami spoločnosti a zároveň uvádza, že pre niektoré takéto prípady spoločník pri uplatňovaní nárokov spoločnosti voči nemu môže spoločnosť zastupovať. Súd prvej inštancie teda v rozhodnutí nijako neobjasnil svoje uvažovanie pri určení, prečo v prejednávanom prípade spoločník pri vymáhaní nárokov spoločnosti voči konateľovi túto zastúpiť nemôže. Podľa žalobcu keďže chýba myšlienková úvaha, z ktorej súd prvej inštancie vyvodil svoj záver, je v tomto smere rozhodnutie navyše rozhodnutím arbitrárnym.
17. Podľa žalobcu rozhodnutie taktiež žiadnym spôsobom neodpovedá na otázku, aký prostriedok ochrany má menšinový spoločník voči väčšinovému spoločníkovi a zároveň konateľovi, ktorý napriek viacerým upozorneniam koná spôsobom, ktorý je v priamom rozpore so záujmami spoločnosti. Z uvedeného výkladu vyplýva, že menšinový spoločník nemá voči konateľovi, ktorý je väčšinovým spoločníkom, žiadnu ochranu a v Obchodnom zákonníku deklarovaný zákaz zneužitia väčšiny a povinnosti konateľa konať v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom a v záujme jej ostatných spoločníkov, sú len deklaratórnymi právnymi normami, bez skutočnej vymožiteľnosti, teda právnymi normami obsolentnými. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek relevantného dôvodu vykladá ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka v rozpore s jeho zmyslom a účelom a reštriktívne, teda spôsobom, ktorý priamo porušuje právo na súdnu a inú ochranu, ako aj práva na spravodlivý súdny proces.
18. Podľa žalobcu zároveň odôvodnenie rozhodnutia je v kontexte argumentov žalobcu prezentovaných v konaní na súde prvej inštancie nelogické, nedostačujúce, nezrozumiteľné a nedáva odpovede na otázky nastolené žalobcom v priebehu konania, a to najmä na otázku, prečo je podľa súdu prvej inštancie namieste v tomto prípade zužujúci výklad, ktorý aplikoval, akým spôsobom je možné právne teoreticky vytvoriť dvojjedinú osobu konateľa a akým spôsobom sa má spoločnosť pri aplikácii výkladu navrhovaného zo strany súdu prvej inštancie domáhať právnej ochrany voči konateľovi, ktorý koná jednak v rozpore so záujmami spoločnosti a jednak úmyselne nevykonáva úkony na zastavenie predmetného konania, keďže takýmto konaním dochádza k odmietnutiu spravodlivosti.
19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný poukázal na to, že žiadosť o registráciu označenia „EMARK“ podal ako jeho tvorca a
pôvodca len na EUIPO, na ktorom je už t.č. označenie „EMARK“ ako ochranná známka zaregistrované a na území Slovenskej republiky sa žalovaný nesnaží o zaregistrovanie označenia „EMARK“ ako ochrannej známky, takého konanie nikdy neinicioval. Žalovaný poukázal na to, že v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Z obsahu podanej žaloby a petitu žaloby je totiž zrejmé, že žalobca sa nedomáha nárokov, ktoré má spoločnosť žalobcu voči žalovanému ako konateľovi spoločnosti žalobcu. Podľa žalovaného s poukazom na § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka je potrebné exaktne rozlišovať povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu a práva žalovaného ako fyzickej osoby, ktorá nekoná ako konateľ spoločnosti žalobcu. Aj keď je žalovaný fyzickou osobou a ako taký je súčasne konateľa žalobcu, je nepochybné, že žalovaný nekoná v každodennom živote súčasne aj ako konateľ žalobcu. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca v konaní neoznačil ani jednu povinnosť žalovaného, ktorú má ako konateľ obchodnej spoločnosti žalobcu vymedzenú Obchodným zákonníkom alebo spoločenskou zmluvou spoločnosti žalobcu a ktorú mal reálne porušiť. Žalobca nikdy nevzniesol proti žalovanému nárok na náhradu škody, ktorej sa ako konateľ žalobcu mal svojím konaním dopustiť. Žalobca si je vedomý, že žalovaný v postavení konateľa žalobcu žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil, ani žalobcu nijako neohrozuje, podanú žalobu žalovaný klasifikuje ako šikanózny výkon práva, ktorému nemôže byť za žiadnych okolností poskytnutá právna ochrana. Žalovaný považuje odôvodnenie rozhodnutia za dostatočné, z pohľadu žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s argumentami strán sporu a vo veci meritórne rozhodol.
20. V odvolacej replike žalobca zotrval na tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho aktívnu vecnú legitimáciu, nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu a najmä bez odôvodnenia v rozpore s princípom práva na spravodlivý proces sa rozhodol aplikovať zužujúci výklad ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka a v zásade odoprel žalobcovi akúkoľvek možnosť domáhať sa jeho práv a brániť sa zásahom.
21. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, postup súdu prvej inštancie, ktorým sa vysporiadal s podanou žalobou, považuje žalovaný za správny a legitímny.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vo výroku vecne správne.
23. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca je obchodnou spoločnosťou s obchodným menom „EMARK s.r.o.“, založenou dňa 23.11.2000, ktorá vznikla dňa 21.12.2000. Žalobca má v súčasnosti dvoch spoločníkov, a to Martin Kostič, t.j. žalovaný, ktorý má 51 % obchodný podiel v spoločnosti žalobcu a Ondrej Javorka, ktorý má 49 % obchodný podiel v spoločnosti žalobcu. Žalovaný je zároveň jediným konateľom spoločnosti žalobcu.
24. Žalobca má na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky registrovanú individuálnu obrazovú ochrannú známku č. 231751 s vyjadrením: „“, pre tovary a služby podľa Nicejského triedenia 35, 41 a 42; s minimálnou platnosťou do 04.08.2031.
25. Žalovaný podal dňa 31.08.2021 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo prihlášku č. 018544342 na registráciu slovnej ochrannej známky EÚ s vyjadrením: „EMARK“, pre kategórie tovarov a služieb 35, 38 a 42 Nicejského triedenia; prihláška bola zverejnená dňa 30.09.2021.
26. Žalobca podal dňa 22.12.2021 proti prihláške č. 018544342 námietky a Námietkové oddelenie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo rozhodnutím č. B 3 160 947, vydaným dňa 12.08.2022, námietky zamietlo ako neprípustné.
27. Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
28. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
29. Podľa § 135 ods. 2 Obchodného zákonník konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.
30. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
31. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie nevyhodnotil a neposúdil tvrdenia a argumenty, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie sporu a dospel tak k predčasnému záveru o tom, že žaloba nie je dôvodná.
32. Základným identifikačným znakom podnikateľa je obchodné meno, ktorým sa podľa § 8 Obchodného zákonníka rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. V prípade obchodných spoločností týmto názvom podľa § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa podľa § 12 ods. 1 Obchodného zákonníka proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav.
33. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému z titulu ochrany obchodného mena domáhal povinnosti zdržať sa používania označenia „EMARK“ vo vlastnom mene pre podnikanie v špecifikovaných oblastiach a povinnosti zdržať sa registrácie označenia „EMARK“ ako ochrannej známky pre špecifikované tovary a služby, keďže žalobca od svojho vzniku dňa 21.12.2000 má v obchodnom registri zapísané obchodné meno „EMARK s. r. o.“ a žalovaný podal dňa 31.08.2021 prihlášku č. 018544342 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“) pre slovnú ochrannú známku s vyjadrením „EMARK“ a dňa 04.10.2021 podal žalovaný prihlášku na registráciu slovnej ochrannej známky s vyjadrením „EMARK“ aj v Austrálii a keďže žalovaný je jediným konateľom žalobcu, žalobu v mene spoločnosti žalobcu podal spoločník Ondrej Javorka.
34. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby tak, ako bola formulovaná, keď žalobcom skutkovými tvrdeniami vymedzený predmet žaloby nahrádza konanie samotnej spoločnosti, ktorá jediná je oprávnená domáhať sa ochrany svojho obchodného mena a ktoré konanie za ňu je oprávnený vykonať výlučne konateľ spoločnosti a keď žaloba nebola podaná z dôvodu, že konateľ nekoná, ale smeruje voči tretím osobám, ktoré majú porušovať práva žalobcu, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca sa domáha ochrany spoločnosti ako takej, a to pred zásahom tretími osobami, hoci sa má jednať o konanie žalovaného (fyzickej osoby), ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom žalobcu, na to ale ustanovenia § 122 ods. 3 v spojení s § 135 a § 135a Obchodného zákonníka nedopadajú a neumožňujú spoločníkovi spoločnosti konať akoby namiesto konateľa spoločnosti a hájiť záujmy spoločnosti.
35. Žalobca v odvolaní namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je jediným konateľom spoločnosti žalobcu, spoločnosť žalobcu sa nemôže voči takémuto konaniu jej vlastného konateľa brániť štandardnou cestou, teda nemôže sa domáhať svojich práv spojených s obchodným menom, keďže osobou, ktorá zasahuje do jej práv, je jej jediný konateľ, teda subjekt, ktorý v zmysle zákonného zmocnenia prejavuje vôľu právnickej osoby a v ktorého záujme ale zároveň nie je v tomto prípade domáhať sa záujmov spoločnosti, pričom ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka predstavuje
v právnom poriadku jediný právny prostriedok pre ochranu spoločnosti v prípade, ak jediný konateľ spoločnosti akýmkoľvek spôsobom koná proti jej vlastným záujmom.
36. Obchodný zákonník v rámci úpravy práv spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným v ustanovení § 122 ods. 3 priznáva každému spoločníkovi právo v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom, a to za predpokladu, ak spoločnosť už tieto nároky neuplatňuje. Zákonodarca pritom vyslovene upravil, že spoločník tieto nároky uplatňuje „v mene spoločnosti“. Ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene, spĺňa generálnu zákonnú definíciu zástupcu podľa § 22 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, t.j. ako tzv. zákonné zastúpenie alebo vzniká na základe dohody o plnomocenstve, t.j. vyjadrením vôle zastúpeného, aby za neho v jeho mene konal zástupca. Preto, ak zákonodarca v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka upravil, že „každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť“ špecifikované nároky, ide o špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej spoločníkov, čo znamená, že ak spoločník uplatňuje v mene spoločnosti nároky žalobou podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, stranou sporu ako žalobca je priamo spoločnosť a spoločník je osobou konajúcou v mene spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. zástupcom tejto spoločnosti pri uplatňovaní špecifikovaných nárokov. Napokon, aj podľa základnej úpravy konania podnikateľov, ak je podnikateľom právnická osoba, podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Pokiaľ ide o konanie štatutárneho orgánu obchodných spoločností, v zmysle § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých obchodných spoločnostiach určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Keďže Obchodný zákonník v ustanovení § 133 ods. 1 veta prvá určuje, že štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov, spoločnosť s ručením obmedzeným koná konateľom, resp. konateľmi, a teda konanie konateľa, resp. konateľov, je konaním spoločnosti s ručením obmedzeným. Konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným pritom v zmysle § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka môže byť len fyzická osoba.
37. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je jediným konateľom obchodnej spoločnosti žalobcu. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že dňa 31.08.2021 žalovaný podal na EUIPO prihlášku č. 018544342 pre slovnú ochrannú známku EÚ s vyjadrením „EMARK“ a dňa 04.10.2021 podal žalovaný prihlášku na registráciu slovnej ochrannej známky s vyjadrením „EMARK“ aj v Austrálii.
38. Majiteľom ochrannej známky EÚ môže byť podľa čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známe Európskej únie (ďalej aj len „Nariadenie“) každá fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane subjektov verejného práva, pričom na účely vykonávania Nariadenia sa spoločnosti a iné právne subjekty považujú podľa čl. 3 Nariadenia za právnické osoby vtedy, ak podľa práva, ktorým sa spravujú, majú spôsobilosť vo vlastnom mene mať práva a povinnosti každého druhu, uzatvárať zmluvy alebo vykonávať iné právne úkony a mať procesnú spôsobilosť. Pretože Nariadenie nemá žiadne osobnostné obmedzenia ku tomu, kto môže byť majiteľom ochrannej známky EÚ, znamená to, že aj prihlášku ochrannej známky EÚ môže podať tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba.
39. Každej fyzickej osobe narodením vzniká podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. právna subjektivita a plnoletosťou v plnom rozsahu vzniká podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, t.j. spôsobilosť na právne úkony, ktorá môže byť v zmysle § 10 Občianskeho zákonníka obmedzená alebo pozbavená len pre duševnú poruchu. Znamená to, že aj fyzická osoba, ktorá je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, naďalej má spôsobilosť pre seba nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, teda nie každé konanie fyzickej osoby, ktorá je konateľom, bude konaním spoločnosti, v ktorej je konateľom, a preto právnu subjektivitu fyzickej osoby, ktorá je konateľom, je potrebné oddeľovať od právnej subjektivity právnickej osoby (spoločnosti s ručením obmedzeným), v ktorej je konateľom.
40. V konaní nebolo sporné, že prihlášku č. 018544342 pre slovnú ochrannú známku EÚ s vyjadrením „EMARK“ žalovaný podal sám vo vlastnom mene a žalovaný v konaní prípadne ani len netvrdil, že
podanie prihlášky bolo konaním vyjadrujúcim aktivitu spoločnosti žalobcu s právnym následkom, aby slovná ochranná známka EÚ s vyjadrením „EMARK“ bola zapísaná pre obchodnú spoločnosť žalobcu, t.j. aby majiteľom slovnej ochrannej známky EÚ s vyjadrením „EMARK“ sa stala obchodná spoločnosť žalobcu. Konanie žalovaného pri registrácii slovnej ochrannej známky EÚ s vyjadrením „EMARK“ tak bolo konaním žalovaného ako súkromnej fyzickej osoby, a teda nebolo konaním spoločnosti žalobcu. Na tomto mieste potom odvolací súd pre úplnosť udáva, ako vyplynulo z tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, podopretého Osvedčením EUIPO o zápise do registra č. 018544342 (§ 366 písm. d) v spojení s § 373 ods. 4 CSP) a ako vyplýva aj z verejne prístupných registrov (§ 185 ods. 2 CSP), dňa 12.11.2022 bol žalovaný zapísaný ako majiteľ slovnej ochrannej známky EÚ s vyjadrením „EMARK“.
41. V konaní tiež nebolo sporné, že obchodná spoločnosť žalobcu vznikla, t.j. bola zapísaná do obchodného registra (§ 62 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka) dňa 21.12.2000 a že od svojho vzniku v obchodnom registri má zapísané obchodné meno EMARK s. r. o..
42. Ochrana obchodného mena, tak ako je upravená v § 12 Obchodného zákonníka, je charakterizovaná ako absolútna, zabezpečujúca ochranu obchodného mena erga omnes, umožňujúca podnikateľovi, oprávnene používajúcemu obchodné meno, domáhať sa na súde ochrany proti každému, kto svojím konaním neoprávnene zasiahol do jeho užívania alebo jeho užívanie ohrozil (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 61). Neoprávnené zásahy do obchodného mena je okrem toho možné postihnúť aj právnymi prostriedkami ochrany pred nekalosúťažným konaním. Keďže v prípade obchodných spoločností obchodným menom je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri, zápis do obchodného registra je tou právnou skutočnosťou, na ktorú sa viaže vznik ochrany obchodného mena obchodnej spoločnosti, a teda dňom zápisu do obchodného registra názov obchodnej spoločnosti nadobúda charakter obchodného mena a jeho právnu ochranu, pričom pri domáhaní sa ochrany obchodného mena obchodnou spoločnosťou je rozhodujúca priorita zápisu obchodného mena do obchodného registra.
43. Pretože žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným má v obchodnom registri zapísané obchodné meno EMARK s.r.o., podľa hmotného práva mu svedčí ochrana obchodného mena s vyjadrením „EMARK“, a preto ak práva žalobcu sú dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena s vyjadrením „EMARK“, žalobca sa môže proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takéhoto konania zdržal a odstránil závadný stav, a teda žalobca sa môže na súde domáhať ochrany svojho obchodného mena.
44. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci však nastal stav, že ten, o ktorom spoločnosť žalobcu tvrdí, že neoprávnene používa obchodné meno, je jediný konateľ spoločnosti žalobcu, a teda osobou, proti ktorej sa žalobca ochrany obchodného mena má domáhať, je jediný konateľ žalobcu. Pri uplatňovaní práva žalobcu na ochranu obchodného mena tak stranou sporu v procesnom postavení žalovaného bude fyzická osoba, ktorá je jediným konateľom spoločnosti žalobcu, a teda spor, ktorý žalobca z titulu ochrany obchodného mena vyvolá, sa jediného konateľa žalobcu bude priamo dotýkať, keďže bude stranou sporu v procesnom postavení žalovaného. Pretože bolo zrejmé, že zo subjektívnych dôvodov konateľ žalobcu nebude mať záujem domáhať sa za žalobcu ochrany obchodného mena, t.j. že by konajúc ako konateľ žalobcu podal na súde žalobu proti sebe samému ako fyzickej osobe alebo prípadne udelil plnomocenstvo zástupcovi, aby v mene spoločnosti žalobcu podal na súde žalobu proti fyzickej osobe jediného konateľa, a preto žalobu v mene spoločnosti žalobcu podal spoločník využijúc právo spoločníka vyplývajúce z ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. V konaní pritom nebolo sporné, že obchodná spoločnosť žalobcu má dvoch spoločníkov, a to Ondrej Javorka, ktorý má 49 % obchodný podiel v spoločnosti žalobcu a žalovaný, ktorý má 51 % obchodný podiel v spoločnosti žalobcu, pričom žalobu, doručením ktorej toto civilné sporové konanie začalo (§ 156 CSP), v mene spoločnosti žalobcu podal spoločník Ondrej Javorka.
45. Právo spoločníka uplatňovať nároky v mene spoločnosti, ktorej je spoločníkom, nie je absolútne, ale zákonodarca v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka vyslovene upravil, že spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. Podľa výslovného textu zákona tak voči konateľovi môže spoločník v mene spoločnosti uplatniť len „nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi“.
46. V súdenej veci žalobou uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi žalobcu, a teda mohol byť len iným nárokom, ktorý má spoločnosť žalobcu voči žalovanému ako konateľovi. Zákonodarca v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, ale ani v žiadnom inom zákonnom ustanovení, bližšiu špecifikáciu „iných nárokov, ktoré má spoločnosť voči konateľovi“, neupravuje. Nárok vo všeobecnosti býva označovaný za právnu možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa jeho realizácie (donútenia) u štátneho orgánu. Zhodne so súdom prvej inštancie, preto aj odvolací súd je toho právneho názoru, že vo vzťahu k ustanoveniu § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka pôjde o nároky, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo spoločenská zmluva, t.j. o nároky vyplývajúce z povinností konateľov uložených zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Z hľadiska nárokov vyplývajúcich z povinností konateľov ustanovených zákonom, zhodne so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd je toho právneho názoru, že významným je potom najmä ustanovenie § 135 Obchodného zákonníka upravujúce povinnosti konateľov a ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka upravujúce zodpovednosť konateľov.
47. K základným zákonom ustanoveným povinnostiam konateľov v zmysle ustanovenia § 135 Obchodného zákonníka a nadväzujúceho ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka patrí aj povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, a teda konatelia najmä pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, čím je vyjadrená požiadavka výkonu funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou a zásada lojality voči spoločnosti, ako aj vo vzťahu k jej spoločníkom. Zákonodarca pritom v ustanovení § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka požiadavku výkonu funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou a zásadu lojality voči spoločnosti, ako aj vo vzťahu k jej spoločníkom, upravil tak, že: „Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.“.
48. Keďže zákonodarca v ustanovení § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vyslovene upravil, že konatelia sú povinní „vykonávať svoju pôsobnosť“ s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a že konatelia „pri výkone svojej pôsobnosti“ nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, podľa jazykového výkladu, ktorý interpretuje právnu normu striktne na základe textu, výklad ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka by bol, že porušenie povinností konateľa musí nastať pri výkone funkcie, t.j. pri výkone pôsobnosti konateľa, a teda musí ísť o konanie, resp. nekonanie, pri ktorom fyzická osoba porušuje svoje povinnosti ako konateľ. V kontexte práva spoločníka podať žalobu v mene spoločnosti by to potom znamenalo, že „iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi“, by mohli byť len také nároky, ktoré vznikli spoločnosti proti konateľovi pri výkone pôsobnosti konateľa, a teda nároky, ktoré vznikli porušením povinností fyzickej osoby priamo pri výkone funkcie konateľa, t.j. keď konanie fyzickej osoby (konateľa) bolo konaním spoločnosti.
49. Ako už odvolací súd uviedol, konanie žalovaného pri registrácii slovnej ochrannej známky EÚ s vyjadrením „EMARK“ nebolo konaním spoločnosti žalobcu, t.j. žalovaný nekonal ako konateľ žalobcu, ale šlo o konanie žalovaného ako súkromnej fyzickej osoby, a teda pri jazykovom výklade ustanovenia § 122 ods. 3 a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka by to znamenalo, že nároky žalobcu proti žalovanému nie sú nárokmi, ktoré má spoločnosť žalobcu voči žalovanému ako konateľovi, ale sú nárokmi proti fyzickej osobe ako súkromnej osobe, t.j. proti tretej osobe, tak ako to definoval aj súd prvej inštancie, a preto spoločník by nebol oprávnený proti fyzickej osobe, ktorá je jediným konateľom spoločnosti, v mene spoločnosti nárok na ochranu obchodného mena uplatniť.
50. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci by tak pri jazykovom výklade ustanovenia § 122 ods. 3 a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka nastal stav, že nárok na ochranu obchodného mena by spoločník v mene spoločnosti uplatniť nemohol a konateľ by tento nárok zjavne uplatniť nechcel, a teda v konkrétnych okolnostiach súdenej veci by nastal stav, že hoci podľa hmotného práva by spoločnosti žalobcu právo na ochranu obchodného mena patrilo a hoci k základným garantovaným právam v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd patrí právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky, spoločnosti žalobcu by právo, aby v súdnom konaní bolo rozhodnuté o jej hmotných právach z titulu ochrany obchodného mena, bolo odopreté. V právnom poriadku Slovenskej republiky pritom neexistuje iný právny prostriedok, ktorým by sa ten, koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, mohol proti neoprávnenému užívateľovi domôcť zdržania sa takého konania a podanou žalobou sa žalobca proti fyzickej osobe, ktorá je zároveň jediným konateľom spoločnosti žalobcu, domáhal práve zdržovacích nárokov z titulu ochrany obchodného mena.
51. Jazykový výklad však predstavuje iba prvotné priblíženie sa k aplikovanej právne norme a je iba východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu. Súd preto nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť v prípade, kedy to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán konania a aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (napr. sp. zn. IV. ÚS 77/2002, sp. zn. IV. ÚS 214/2004, sp. zn. II. ÚS 249/2011, sp. zn. IV. ÚS 295/2012). Ústavný súd SR opakovane tiež vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (napr. sp. zn. IV. ÚS 92/2012, sp. zn. I. ÚS 351/2010, m.m. sp. zn. I. ÚS 306/2010).
52. Ako už odvolací súd uviedol, k základným zákonným požiadavkám na výkon funkcie konateľa patrí výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a zásada lojality voči spoločnosti, ako aj vo vzťahu k jej spoločníkom. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, vrátane vyhodnotenia tohto rozhodnutia vo vzťahu k záujmom spoločnosti a záujmom spoločníkom. V práve obchodných spoločností je profesionalita konateľa vnímaná ako kompetentný výkon tak vonkajšej, ako aj vnútornej pôsobnosti konateľa pri správe a riadení spoločnosti a ide o úroveň riadneho starostlivého hospodára za súčasného neuprednostňovania svojich záujmov alebo záujmov len niektorých spoločníkov, či záujmov tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
53. V súdenej veci prihlášku slovnej ochrannej známky EÚ s vyjadrením „EMARK“ žalovaný podal ako súkromná fyzická osoba a hoci tým nevykonával pôsobnosť konateľa spoločnosti žalobcu, a teda nešlo o priame konanie žalovaného pri výkone pôsobnosti konateľa spoločnosti žalobcu, ak však spoločnosť žalobcu od svojho vzniku dňa 21.12.2000 má v obchodnom registri zapísané obchodné meno EMARK s. r. o., žalovaný ako jediný konateľ žalobcu musel mať vedomosť o tom, aké je obchodné meno žalobcu, a teda musel mať vedomosť o tom, že vyjadrenie slovnej ochrannej známky „EMARK“ je totožné s vyjadrením obchodného mena žalobcu.
54. Odvolací súd už uviedol, že i konateľ ako fyzická osoba naďalej má spôsobilosť pre seba nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, a teda konanie fyzickej osoby ako takej síce je oddeliteľné od jej konania ako konateľa, ak však výkon funkcie má zodpovedať odbornej starostlivosti a zásade lojality, konateľ by ani v osobnom živote, resp. súkromnom konaní, nemal postupovať spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami spoločnosti alebo jej spoločníkov alebo ktorým uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Odvolací súd je preto toho názoru, že konaním pri výkone pôsobnosti konateľa sa rozumie nielen priame konanie fyzickej osoby za spoločnosť, ktorej je konateľom, ale akýkoľvek úkon, ktorým fyzická osoba, ktorá je zároveň konateľom spoločnosti, zasahuje negatívne spoločnosť a takýto úkon je konaním proti záujmom spoločnosti, resp. spoločníkom alebo uprednostnením vlastných záujmov, aj keď ho fyzická osoba nevykonáva ako konateľ, a teda prenesene povedané, nevykonáva ho pod hlavičkou, resp. na hlavičkovom papieri spoločnosti.
55. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že ak žalovaný, ktorý je jediným konateľom spoločnosti žalobcu, podal ako fyzická osoba vo vlastnom mene prihlášku slovnej ochrannej známky EÚ s
vyjadrením, ktoré je totožné s obchodným menom žalobcu, žalovaný tým jednoznačne pred záujmami spoločnosti žalobcu a jej spoločníkov uprednostnil svoje záujmy byť majiteľom slovnej ochrannej známky EÚ s vyjadrením, ktoré je totožné s obchodným menom spoločnosti a takéto uprednostnenie záujmov je neprípustné bez ohľadu na to, či šlo o konanie žalovaného v postavení konateľa alebo o konanie žalovaného v postavení fyzickej osoby ako takej, podstatným a rozhodujúcim je, že šlo o konanie, ktoré sa spoločnosti žalobcu a jej spoločníkov negatívne dotklo. Odvolací súd preto dospel k záveru, že konanie žalovaného je potrebné hodnotiť ako porušenie zákonom ustanovenej povinnosti vykonávať funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade zo zásadou lojality konateľa voči spoločnosti a jej spoločníkom.
56. Pretože odbornú starostlivosť a lojalitu voči spoločnosti a spoločníkom má konateľ dodržiavať aj v osobnom živote, resp. súkromnom konaní a pretože pri konštruovaní textu § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, tak ako to Ústavný súd SR zdôraznil v Náleze č.k. II. ÚS 398/2014-27 zo dňa 23.10.2014 a na ktorý Nález v odvolaní poukázal aj žalobca, zákonodarca sledoval záujem zamedziť tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zo subjektívnych dôvodov nechce konať za spoločnosť vo veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mohol pokračovať vo svojej deštrukčnej činnosti, keďže obchodné meno spoločnosti žalobcu má neoprávnene používať jediný konateľ spoločnosti žalobcu, keďže konaním spoločnosti žalobcu môže byť len konanie jediného konateľa, ktorý je však žalovaným v tomto súdnom konaní a keďže neexistuje iný právny prostriedok, ktorým by sa spoločnosť žalobcu proti neoprávnenému užívateľovi obchodného mena mohla domôcť zdržania sa konania alebo odstránenia závadného stavu, v konkrétnych okolnostiach súdenej veci a majúc na zreteli ústavou garantované právo na súdnu ochranu, dospel odvolací súd k záveru, že je v súlade s účelom a zmyslom ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, aby proti jedinému konateľovi spoločnosti nároky z titulu ochrany obchodného mena v mene spoločnosti uplatňoval spoločník. Preto, ak súd prvej inštancie k výkladu ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka pristupoval len z hľadiska textu zákona, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a ak zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a žalobu ako nedôvodnú zamietol predčasne.
57. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj závery vyslovené odvolacím súdom v rozhodnutí č.k. 41CoPv/8/2022-196 zo dňa 03.08.2022, ktorým rozhodnutím odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 16CbPv/1/2022-59 zo dňa 21.01.2022 o nariadení neodkladného opatrenia a konanie o nariadení neodkladného opatrenia zastavil, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu aj stotožňujúc sa s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, odvolací súd udáva, že šlo o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, kde bola podstatne odlišná procesná situácia, ako pri rozhodovaní v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva a pre konanie o nariadení neodkladného opatrenia je charakteristické, že súdy vyhodnocujú len splnenie procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a samozrejme aj splnenie procesných podmienok, za ktorých môžu konať a rozhodnúť. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdy nedisponujú takými úplnými tvrdeniami a argumentmi strán ako v konaní vo veci samej a aj tie tvrdenia a argumenty, ktorými disponujú, nemajú možnosť vyhodnocovať a posudzovať v takom rozsahu a do takej miery právnych úvah a záverov ako v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie, nariadenia ktorého sa žalobca domáhal, nemalo charakter rozhodnutia vo veci samej, ale neodkladným opatrením mala byť poskytnutá len dočasná ochrana, resp. úprava pomerov strán, čo vyplýva aj z toho, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, tak súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Ak súd neposkytne strane ochranu nariadením neodkladného opatrenia, iným právnym prostriedkom, ktorým sa môže domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, je konanie vo veci samej a v ktorom konaní vo veci samej stranám je umožnené uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej ochrany a v ktorom konaní vo veci samej aj súd má dostatočne potrebný rámec na vyhodnotenie tvrdení a argumentov strán, vyslovenie právnych úvah a prijatie právnych záverov.
58. Pretože súd prvej inštancie z dôvodu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu neposudzoval tvrdenia a argumenty strán týkajúce sa žalobou uplatneného nároku a nevyhodnocoval dôkazy, nie je účelné napraviť zistené nedostatky v konaní pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku II. vo veci samej, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
59. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žalobou uplatnenom nároku, pričom bude vychádzať z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, že spoločník žalobcu bol oprávnený v mene spoločnosti žalobcu domáhať sa súdnej ochrany obchodného mena žalobcu. Dostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore znamená, že žalobcovi vyplýva právo hmotno-právny nárok v súdnom konaní uplatňovať, avšak bez ďalšieho neznamená, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný, a preto v ďalšom konaní súd prvej inštancie podľa stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany ustáli sporné a nesporné skutkové tvrdenia strán, určí, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a následne na základe zisteného skutkového stavu posúdi podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a rozhodne o žalobou uplatnenom nároku z titulu ochrany obchodného mena žalobcu.
60. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie z dôvodu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu neposudzoval samotný žalobou uplatnený nárok, aj odvolací súd vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzoval len v kontexte vyhodnotenia otázky, či žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto odvolací súd v zmysle § 391 ods. 3 in fine CSP nemal možnosť bližšie špecifikovať ako konkrétne má súd prvej inštancie vo veci samej ďalej pokračovať, keďže samotný súd prvej inštancie tvrdenia a argumenty strán týkajúce sa žalobou uplatneného nároku ešte neposudzoval a dôkazy strán ešte nevyhodnocoval.
61. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
62. Podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov.
63. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).