Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-12-2012.pdf
PDF · 154.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu PALADIUM GROUP, s.r.o., Gemerská 3, Košice, zast. AK H.I.F., s.r.o., Na vŕšku č.2, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Peter Filip, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16749-118846/2011/999608 zo dňa 14.11.2011, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Žalobou zo dňa 11.01.2012 podanou v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16749-118846/2011/999608 zo dňa 14.11.2011, ktorým podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/38752/11/Tak zo dňa 26.05.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 82.231,13 eur ako rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. 698/320/29529/2011/Cih zo dňa 28.04.2011.
Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane zo 14 faktúr: faktúry interného č. 2100016 až 2100029 z 31.1.2010 (faktúry sú špecifikované na strane č. 10 dodatočného platobného výmeru správcu dane) od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice, za dodané služby špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2009, predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v mesiaci január 2010 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr. Za účelom preverenia uskutočnenia deklarovaných plnení zaslal správca dane dožiadanie Daňovému úradu Košice 2. Miestne príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielka sa vrátila správcovi späť nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“. Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého pobytu terajšej konateľky (je konateľkou od 10.03.2010) T. C., V. XX, M., sa tiež vrátila neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“. Podľa údajov Registra obyvateľov SR je menovaná prihlásená od 10.02.2010 k trvalému pobytu na adrese Košice
- sídlisko KVP. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2011 bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. p. R. G. uviedol, že v roku 2009 táto obchodná spoločnosť vystavila pre žalobcu ako odberateľa spolu 184 faktúr. Faktúry vystavila externá účtovníčka spoločnosti p. L. a podpísal ich konateľ spoločnosti. Konateľ tvrdil, že obchody boli uskutočnené subdodávateľským spôsobom, pretože spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Reklamné a iné služby si spoločnosť objednávala u viacerých dodávateľov, ale ich mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet. Účtovné ani daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemá k dispozícii, pretože ich osobne odovzdal novej konateľke spoločnosti p. T. C.. Konateľ žalobcu C.. U. F. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.03.2011 uviedol, že na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli služby dodané v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Nesúhlasil s tvrdením p. G., že žalobca si len objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane.
Správca dane uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, kto zrealizoval nimi objednané služby. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkazy monitoringy mediálnej kampane a mediálnych a časových plánov v televíziách a rozhlase za obdobie január až december 2009, umiestnenie bilboardov, televízne a rozhlasové spoty a štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií a CD nosiče. Uvedené materiály nedokazujú, že boli dodané jeho subdodávateľmi a že títo subdodávatelia skutočne spracovali, vyrobili a dodali fakturované služby. V rámci daňovej kontroly správa dane zistil, že daňový subjekt RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, ktorí by tieto služby vykonávali. Svedok - bývalý konateľ spoločnosti R. G. pri ústnom pojednávaní uviedol, že ani on reklamné služby nevykonával, ale v plnom rozsahu boli nadobudnuté od iných spoločností. Mená týchto spoločností podľa jeho vyjadrenia si nepamätá. Z toho vyplýva, že žalobca ani jeho dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nepreukázali, že k uskutočneniu fakturovaných služieb medzi nimi skutočne došlo. Správca ďalej uviedol, že okrem toho z predložených CD nosičov - časť bildoardy zistil, že dátum vykonania snímkov dokumentujúcich umiestnenie bilboardov k reklamným kampaniam je v mnohých prípadoch skorší, než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. január až december 2009. Toto konštatovanie konkretizoval údajmi z CD nosičov, podľa ktorých snímky k reklamným kampaniam v zdaňovacom období január až december 2009 boli vyhotovené v rokoch 2004 až 2008.
Správca dane ďalej uviedol k štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, že jednotlivé média si vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napr. štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na základe toho prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si prieskum počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové médiá. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako MEDIAN SK, s.r.o., ktoré zverejňujú výsledky prieskumov na svoje internetovej stránke. Údaje takého druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke www.medialne.sk, takže žalobca mohol získavať dáta z týchto webových stránok a neobjednávať si služby od iných subjektov. Žalobca síce predložil štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepredložil dôkaz, na základe čoho k týmto výsledkom sledovanosti, počúvanosti a čítanosti dospel, ani ktorý subjekt tieto štatistiky vykonal.
Na základe svojich zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr interné číslo 2100016 až 2100029 od spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. z dôvodu, že kontrolovanému daňovému subjektu v zdaňovacom období január 2010 nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z.
Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. zo dňa 26.05.2011. Žalovaný zosumarizoval skutkový stav zistený správcom dane. Konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ , oddelenie finančnej polície Košice. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, preto nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či fakturované tovary a služby žalobca prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o vykonaní tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou. Pritom táto dôkazná povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalovaného platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. musí jednoznačne určiť správcovi dane deklarovať, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.z. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá tento zákon. Pri dodávke služby ako charakteristický sprievodný znak prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych služieb na obdivoch stranách (napr. formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov a pod.). Uskutočnenie zdaniteľných obchodov nie je možné preukázať iba predložením faktúry a preukázaním existencie vykonanej služby u daňového subjektu. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť doklady od svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Predložené monitoringy mediálnej kampane nepreukazujú, že tieto monitoringy vykonáva spoločnosť uvedená na sporných faktúrach, jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o ich zhotoviteľovi a ani žalobca nepredložil dôkazy o tom, kto ich spracoval.
K námietke daňového subjektu, ktorý vo veci uskutočnenia dodania predmetných služieb sa odvoláva na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný uviedol, že svoje tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov konateľ žiadnymi inými relevantnými dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky, nepredložil. Daňové účtovné doklady sami o sebe nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané služby boli dodané práve uvedenou spoločnosťou. Dodávateľská spoločnosť pre žalobcu práce svojimi zamestnancami nevykonávala, ale celý objem prác zabezpečovala cestou od subdodávateľov, na mená ktorých si nevedela spomenúť, pričom poskytovanie predmetných služieb týmto dodávateľom malo byť vykonávané aj v zdaňovacích obdobiach v roku 2010. Preto odvolávanie sa svedka na nedostatok pamäti podľa žalovaného nie je na mieste, pretože tieto tvrdenia svedka vzniknuté pochybnosti neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie.
K odvolacej námietke žalobcu, pokiaľ ide o podané daňové priznania dodávateľského subjektu, žalovaný uviedol, že takéto podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt do daňového priznania zahrnul všetky skutočnosti a už vôbec nie, ktorých odberateľov a dodávateľov sa týkajú (napr. či zahrnul aj prijaté tržby za poskytnuté služby od odberateľa PALADIUM GROUP, s.r.o.). Daňovým priznaním daňovník iba deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti, ale nepreukazuje, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správne. Vzhľadom k tomu, že správcovi dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach z dôvodu, že konateľ dodávateľskej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, správca dane na tieto dôkazy neprihliadal.
K námietke žalobcu týkajúce sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilboardov) žalovaný uviedol, že súhlasí so žalobcom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počuli a čítali a že tieto informácie sú najdrahšou a najkomplikovanejšou zložkou pri rozhodovaní, kam a kedy reklamu umiestniť alebo odvysielať, ale predložené materiály žalobcom nepreukazujú, že boli dodané práve sporným dodávateľom a nepreukazujú ani skutočnosť, že tieto nadobudli od iných spoločností. K predloženým monitoringom mediálnej kampane žalovaný uviedol, že predložené materiály nepreukazujú , že monitoring mediálnej kampane pre žalobcu vykonáva spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Názov spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. je umiestnený iba na obale, na jednotlivých stránkach je umiestnené iba logo spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. Jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, kto ich spracoval. Sú to údaje bežne dostupné na internetových stránkach. Tieto dokumenty obsahujú dátum, počet a čas vysielania jednotlivých spotov v jednotlivých médiách, grafické návrhy a fotodokumentáciu umiestnenia bilboardov. Žalovaný zdôraznil, že odvysielaním jednotlivých spotov v médiách správca dane nespochybnil, spochybnil iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti.
K vyjadreniu konateľa žalobcu, že žalobca spracovával nejaké vstupné dáta do výstupnej podoby, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, o aké spracovanie týchto dát išlo, čo všetko musel dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na vstupných údajoch urobiť a čo urobil ďalej sám žalobca. Žalobca napriek požiadavke správcu dane sa nevyjadril, prečo si vybral za dodávateľa práve spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá všetky jeho požiadavky v zmysle uzatvorenej zmluvy vykonávala iba cez subdodávateľov nájdených cez internet.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nevyvrátil ani tvrdenia správcu dane, že médiá si vykonávajú vlastné štatistiky sledovanosti počúvanosti a čítanosti alebo ich pre nich vykonávajú iné subjekty a nepoprel, že niektoré z nich využíval on sám, ale aj jeho dodávatelia.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 29.01.2009 s dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zmluvu o vykonaní reklamy. Podľa výpisu z obchodného registra obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vznikla dňa 07.02.2009. Bola založená jediným spoločníkom, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti Od uvedeného dňa, t.j. od 07.02.2009 mohla vstupovať do uzatvárania obchodných prípadov. Následne svoj obchodný podiel na základe zmluvy o prevode obchodného podielu previedla na nového spoločníka ( konateľa) dňa 16.03.2010. Kontrola u žalobcu, pre ktorého táto spoločnosť vykonávala služby na základe uzatvorenej zmluvy, bola začatá zamestnancami správcu dane dňa 25.05.2010. Všetky tieto zistené skutočnosti poskytujú dôkaz o nehodnovernosti tvrdení o poskytnutí reklamných služieb.
Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané všeobecne. Predmet zmluvy nemal vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný charakter, neobsahujú konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa, v akom rozsahu a v lehote a neobsahujú ani ceny. Z predložených faktúr a objednávok je pre žalovaného evidentné, že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé položky nie sú zrozumiteľné nadefinované a bez ďalšej konkretizácie a bez toho, aby dodávateľ preukázal objednávateľovi, čo dodal, nemajú vypovedaciu hodnotu.
K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré médiá zabezpečovali reklamu, žalovaný uviedol, že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadania u príslušných správcov dane (Daňový úrad Stará Ľubovňa - dodávateľ PARTNER BARTER NET, s.r.o. a Daňový úrad Košice II. - dodávateľ Servis Creativ, s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných na faktúrach a konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil, že daňový subjekt PARTNER BARTER NET, s.r.o. dodal reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008, teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová reklama a printová inzercia a bilboardová reklama. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou nespochybnil reklamu samotnú, ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou boli dodané daňovému subjektu práve spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalovaný sa stotožnil so zistením správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že plnenie zo strany spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. bolo uskutočnené. Preto žalovaný prijal záver, že k dodaniu služieb nedošlo, daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods.1 a ods.2 písm.a/ a z ustanovenia § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.
II.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako ja dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice IV. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že v postupe správcu dane, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný, došlo k porušeniu ustanovení § 2 ods.1, 2, § 29 ods.8 a ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. týkajúcich sa dokazovania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o porušení ustanovení § 49 ods.1,2 písm.a/, § 51 ods.1 písm.a/ a § 71 ods.1,2 žalobcom. Uviedol, že na predložených faktúrach sú správne uvedené všetky zákonom požadované položky a faktúry jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo. Okrem samotných faktúr existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich reálnosť predmetných faktúr.
Žalobca poukázal na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré podľa neho hodnoverne majú preukázať dodávku reklamných služieb dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., a to dodávateľské faktúry, zmluva o vykonaní reklamy z 30.12.2009, vyjadrenie bývalého konateľa obchodnej spoločnosti TRANSDIRECT, s.r.o. Daniela Krestu (žalobca zrejme chcel poukázať na vyjadrenie bývalého konateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. R. G.), vyjadrenie konateľa žalobcu C.. U. F., monitoringy mediálnej kampane, mediálne plány v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach a bildoarchoch a zmluvu o spolupráci medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o. , na základe ktorej boli dodané reklamné služby, odvysielané a vyrobené TV spoty, printová reklama, printová inzercia a bilboardová reklama. Uviedol, že žalovaný odôvodnil svoje pochybnosti o dodaní služieb len tým, že údajne ide o informácie dostupné na internetových stránkach iných subjektov. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že žalobcu v zásade ani nezaujímal postup jeho dodávateľov, pretože dostal presne také plnenie, t.j. spracované dáta, ktoré boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako svojvoľné hodnotenie dôkazov žalovaným žalobca hodnotí konštatovanie žalovaného, podľa ktorého správcom dane nebolo spochybnené odvysielanie jednotlivých spotov v médiách a bolo spochybnené iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. Podľa žalobcu z jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohli byť odvysielané jednotlivé spoty, ktoré žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné zabezpečiť realizáciu prípravných prác, ktoré determinovali výrobu a správne zameranie predmetných spotov. Len na základe štatistík dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vedel žalobca svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie financií určených na jednotlivé segmenty, ale súčasne tieto štatistiky umožnili žalobcovi najefektívnejšie nakupovať na reklamnom trhu jednotlivé zložky reklamy.
Žalobca hodnotil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, ako účelovú konštrukciu, pretože správca dane si nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty.
Podľa žalobcu je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu. Žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, ale je to pochopiteľné, pretože tento fakt žalobcu ani nezaujíma. Žalobca mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne zaplatili a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca uviedol, že nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a vedené jedinou snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení žalobcových daňových povinností.
S poukázaním na ustanovenie § 29 ods.4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plnenia daňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi žalobca nedisponuje, a preto ich ani nemôže predložiť. Vyslovil presvedčenie, že žalovaný ako aj správca dane skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí nemôže bez ďalšieho ignorovať. Namietal hodnotenie dôkazov v rozpore s ustanovením § 2 ods.1,3 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako aj správca dane nerešpektovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pretože všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov.
V ďalšej časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 z 18.10.2010.
S poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 žalobca uviedol, že nie je možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane, ak chce preukázať opak.
Ďalej poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 žalobca uviedol, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.
Žalobca vytýkal žalovanému nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Napokon odcitoval časti bližšie nešpecifikovaných rozsudkov Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.
Písomným podaním z 19.2.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 O.s.p., ktorému predseda senátu nevyhovel.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky uplatnené žalobcom v žalobe. Konštatoval, že správca dane nespochybnil predloženie dôkazov vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich hodnotenia spochybnil ich hodnovernosť. Samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, nemôže byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad.
Správca dane v súvislosti s objednaním dodávky reklamných služieb žalobcom práve u spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov, chcel poukázať na možnosť získania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr. priamo od renomovaných spoločností, akými sú spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o., ktorá výsledky svojich prieskumov zverejňuje na webovej stránke ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o. Kvalitná účelná reklama je totiž podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhu pracovníkov spoločnosti, ktoré majú reklamnú činnosť vo svojom predmete podnikania, vybavenosťou, technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami.
Atilla Lengyel, bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., síce potvrdil dodanie služieb, ktoré boli predmetom sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi účtovnými dokladmi. V spoločnosti došlo k zmene konateľa, personálna a účtovná agenda bola na základe odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu odovzdaná novej konateľke spoločnosti T. C.. Pre nespoluprácu spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA. s.r.o. nebolo možné sa skontaktovať s jej konateľkou, a preto správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené tak, ako to tvrdí v žalobe žalobca.
Predmet zmluvy o vykonaní reklamy z 30.12.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný.
Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu, podľa obsahu monitoringov mediálnej kampane), ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Z predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia biloboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, len spochybnil uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov.
Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočný platobný výmer správcu dane obsahoval všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb.
Žalovaný vyslovil súhlas so žalobcom, že je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Žalobca si musí byť však vedomý toho, že v zmysle ustanovenia § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade v zákone č. 222/2004 Z.z. Malo byť teda aj v jeho záujme preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa (žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb.
K žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR žalovaný podotkol, že rozhodnutie predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, a preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Aj skutočnosti, ktoré sú obsahom stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe nie je možné zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obdobnú problematiku (dokazovanie), vždy je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie o ustanovení hmotnoprávnych predpisov ako aj procesnoprávnych predpisov správcom dane v konkrétnej veci.
IV.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie január 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 29.12.2009 na základe faktúr interné číslo 2100001 až 2100015 od dodávateľa PARTNER BARTER NET, s.r.o. Nová Ľubovňa 669 a za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2009 na základe faktúr špecifikovaných na strane 10 dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice IV. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice. Odpočet dane z pridanej hodnoty z uvedených faktúr vystavených dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. predstavoval 82.231,10 eur.
Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 25.02.2011 (výsluch bývalého konateľa daňového subjektu RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. R. G.) zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 (výsluch konateľa žalobcu Ing. Miroslava Schürgera), faktúry dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. špecifikované na strane 9 dodatočného platobného výmeru správcu dane spolu s objednávkami služieb, ktoré doslovne kopírujú predmet služby, jednotkovú cenu služby, množstvo a cenu za objednané služby. Podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako dodávateľom je predmetom zmluvy „stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období február až december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane“.
Podľa § 49 ods.1,2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo v službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona (§ 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.).
Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január 2010 v sume 82.231,10 eur od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Košice.
Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba predmetnými faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy uzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania. K deklarovaným skutočnostiam o obsahu fakturovaných plnení na faktúrach neuznaných správcom dane súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o predmete fakturácie.
Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval, dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba jeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.
Podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom období R. G. ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa, uviedol, že v roku 2009 vystavil pre žalobcu spolu 184 faktúr, v roku 2010 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto faktúrach boli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov fakturované služby si objednával u viacerých dodávateľov, ktorých mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet (výsluch realizovaný dňa 25.02.2011). Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za predmetné zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novej konateľke spoločnosti T. C. na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 10.03.2010. C.. U. F., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite, nesúhlasil s tvrdením p. G., podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane. Novú konateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože od 10.02.2010 menovaná nebýva na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci: Košice - sídlisko KVP. Správca dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane zistil, že obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá (odpoveď Daňového úradu Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov (nekontaktnosť obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej konateľky tejto obchodnej spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či sporné služby boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.
Z ustanovenia § 49 ods.2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj z ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní správa na odpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca vznik práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
Žalobca v podanej žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 z 18.10.2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve, aby z citácie rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods.2 O.s.p.), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto krajský súd iba na okraj poznamenáva, že síce Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami bol presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod. V tejto súvislosti súd poukazuje na prevažujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa neprikláňa k absolutizácii materiálnej existencie tovaru v súvislosti s uplatňovaním práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Napr. v rozsudku č.k. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 Najvyšší súd SR uviedol: “Podmienky uvedené v § 49 ods.1 a 2 písm.a/ a v § 51 ods.1 písm.a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/27/2011 zo dňa 26.04.2012. V uvedenom smere krajský súd posudzuje aj právnu argumentáciu žalobcu, ktorej základom sú právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010.
Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovaného k žalobe podaním zo dňa 04.10.2012 rozšíril svoju právnu argumentáciu poukázaním na rozsudok Súdneho dvora EÚ vydaný v spojených veciach vedených pod č. C-80/11 a C/142/11 zo dňa 21.06.2012. Súdny dvor EÚ v rozsudku konštatoval, že článok 167, článok 168 písm.a/, článok 178 písm.a/, článok 220 ods.1 a článok 226 Smernice Rady 2006/112 z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty nemožno vykladať tak, aby umožnili daňovému orgánu zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za poskytnuté služby z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúry vzťahujúce sa na tieto služby sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby daňový orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby, ktorá vystavila faktúru. Podľa výroku č. 2 citovaného rozsudku článok 167, článok 168 písm.a/, článok 178 písm.a/ a článok 273 Smernice 2006/112 sa majú vykladať tak, že neumožňujú daňovému orgánu zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba vystavujúca faktúru splnila podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a bola schopná uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktoré by preukazovali, že uvedené podmienky boli splnené napriek tomu, že vecné (poznámka: česká mutácia prekladu slova „the substantive“ znie: hmotnoprávne) a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Smernici 2006/2011 boli splnené a zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane vystaviteľa faktúry.
Podľa článku 168 ods.1 Smernice Rady 2006/112 pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť sumu DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.
Podľa názoru súdu nemožno interpretovať výrok 2 citovaného rozsudku súdneho dvora EÚ v tom smere, že na preukázanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty postačuje iba samotná existencia faktúry za dodané služby. Z uvedeného textu v rozsudku vyplýva, že okrem formálnych podmienok musia byť splnené aj vecné (hmotnoprávne) podmienky vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty uvedené v Smernici 2006/112). Článok 168 písm.a/ Smernice podmieňuje vznik práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej za dodanie tovaru alebo služby tým, aby bolo preukázané dodanie tovaru alebo služby inou zdaniteľnou osobou - touto inou zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vystavila faktúru za dodané tovary alebo služby. Článok 167 písm.a/ bol prevzatý do ustanovenia § 49 ods. 2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.
Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného arbitrárne a zhodnotenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) v súlade s ustanovením § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, na základe akých podkladov dospel k záveru o nepreukázaní zákonných podmienok pre vznik nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty, jeho hodnotenie dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov zabezpečených správcom dane zodpovedalo ustanoveniu § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval aj relevantnú právnu úpravu.
K obsahu predmetnej žalobnej námietky súd napokon uvádza, že sa evidentne dotýka právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry súdov v Slovenskej republike pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt a nie správca dane, a tiež právne dôsledky dôkaznej pasivity daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly a ďalšie podružné právne otázky. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/29/2010 z 10.3.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011, č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.4.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.6.2011 a ďalšie.
Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.).
Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.