Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)15f/383778.498225.pdf
PDF · 149.06 KB
No categories available
8Sžf/27/2011
Najvyšší súd 8Sžf/27/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: J. Š., s miestom podnikania M., D. K., IČO: X., právne zastúpeného:
J.. Ľ. B., advokátka, so sídlom K., B. B., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č.: I/228/16835-127775/2009/993168-r z 1. decembra 2009,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/20/2010-58 z 23.
februára 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k.
21S/20/2010-58 z 23. februára 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. 21S/20/2010-58 z 23. februára 2011, podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa
ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného I/228/16835-
-127775/2009/993168-r z 1. decembra 2009, ako aj rozhodnutia správcu dane – Daňového
úradu Dolný Kubín č. 657/230/34490/09/Han z 3. septembra 2009, ktorými mu bol vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006
vo výške 10 426,47 € z dôvodu, ţe ţalobca si za uvedené obdobie odpočítal DPH z faktúr
od spoločností S., S. a to z faktúry č. X., č. X., č. X. a od spoločnosti S., S. faktúra č. X.
pričom v konaní sa nepreukázalo, ţe fakturované sluţby skutočne vykonali, resp. ich
vykonanie zabezpečili spoločnosti S., S. a S., S. a časti rozdielu dane 654,65 Euro o daňovú
povinnosť zistenú podľa § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v súvislosti
s nepreukázaním rozdielu v nákupe PHM.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal
preukázané, ţe správca dane v súvislosti s daňovou kontrolou zdaňovacích období roku 2006
poţiadal Daňový úrad Bratislava II. o preverenie uskutočnenia zdaniteľného plnenia
v prípade faktúr vyhotovených spoločnosťou S., S., so sídlom P., B.B. – R. a S., spol. s r.o.,
P., B. Daňový úrad Bratislava II. v odpovedi oznámil, ţe uvedené spoločnosti sa na uvedenej
adrese nenachádzajú, na budove nemajú označenie a nie je tam ani označená schránka, pričom
so správcom dane nekomunikujú, nepreberajú korešpondenciu a spoločnosť S., S. nie je
zaregistrovaná na závislej činnosti.
Z vykonanej kontroly u ţalobcu bol vyhotovený protokol č. 657/320/31150/2009/Furi
z 30. júla 2009 a dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol so ţalobcom prerokovaný a doručený
25. augusta 2009. Správca dane 17. júla 2009 spísal so ţalobcom zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 657/320/29864/2009/Furi a vyjadrení ţalobcu ku kontrolným zisteniam
z daňovej kontroly DPH za I. aţ IV. štvrťrok 2006.
Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca nevedel uviesť mená a počty pracovníkov,
ktorí sa mali zúčastňovať na jednotlivých akciách vykonávaných spoločnosťou S., S. a S., S.,
ako subdodávateľom, nepredloţil správcovi dane v určenej lehote doklady preukazujúce, ţe
práce na akciách fakturované spoločnosťou S., S. a S., S. boli aj týmito spoločnosťami
vykonané, spoločnosť S., S. a S., S. nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),
v nadväznosti na čo potom ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH v zdaňovacom období IV. štvrťroku 2006 z vyššie
uvedených faktúr vystavených spoločnosťou S., S. a S., S.
Z pripojeného správneho spisu okrem záverov rozhodnutia ţalovaného krajský súd
ďalej zistil, ţe v rámci vykonávaného dokazovania správca dane predvolal ako svedka
konateľa spoločnosti S., S. a S., S., pána F. M., ktorý sa dostavil na ústne pojednávanie 17.
decembra 2008 a potvrdil, ţe prostredníctvom svojich zamestnancov vykonával práce pre
ţalobcu, avšak tieto nevedel nijako konkretizovať, nevedel uviesť ani miesto vykonania
týchto prác, nepreukázal účtovnú evidenciu ani hlásenia na príslušnom daňovom úrade, ţe by
nejakých zamestnancov vôbec mal. Nepredloţil ţiadne doklady o obchodných vzťahoch so
ţalobcom a napriek vyhláseniu, ţe bude so správcom dane spolupracovať a potrebné doklady
predloţí, viac sa na predvolania správcu dane nedostavil a ţiadne doklady nepredloţil.
Taktieţ konateľ spoločnosti R., S., pre ktorého vykonával ţalobca montáţne práce R.
L. M. uviedol, ţe stavebný denník na stavbe viedol on, avšak v zápisoch stavebného denníka
sa neuvádza názov spoločnosti S., S. a S., S., ale len ţalobca a počet pracovníkov, pričom pre
I.. K. bola spol. S., S. a S., S., neznámou firmou, rovnako ako pre zamestnanca ţalobcu J. G.,
ktorý taktieţ potvrdil, ţe odpracované hodiny na konci mesiaca potvrdzoval pre účely
vyplatenia miezd svojim podpisom ţalobca.
Krajský súd poukázal na to, ţe z vykonaného dokazovania bolo sporné, či práce
vyfakturované spoločnosťou S., S. a S., S., naozaj tieto spoločnosti vykonali, resp.
zabezpečili.
Podľa názoru krajského súdu, daňový subjekt nielen počas vykonávanej kontroly bol
zaťaţený podľa ust. § 15 ods. 6 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“)
povinnosťou predkladať v súlade so zákonom všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení, ale aj neskôr, počas vyrubovacieho konania bol v súlade
s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní zaťaţený dôkazným bremenom v zmysle poţiadavky
ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 a § 49 zákona o DPH povinný preukázať, ţe
práce účtované predmetnými faktúrami boli skutočne dodané konkrétnym subjektom a to
spoločnosťami S., S. S., S., ktoré boli uvedená na dodávateľských faktúrach, z ktorých subjekt
uplatnil odpočet DPH. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazné prostriedky
svedčiace v prospech daňového poplatníka a nie je ani povinný rešpektovať všetky dôkazné
návrhy predloţené, či navrhnuté daňovým subjektom. V daňovom konaní je dôkazné bremeno
jednoznačne na daňovom subjekte, pričom zákon stanovuje a určuje správcovi dane aj
povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovení zákona o správe daní.
Krajský súd zdôraznil, ţe pokiaľ daňový subjekt v daňovom konaní nepreukázal ním
tvrdené skutočnosti, ţe práce vykonávala pre ţalobcu obchodná spoločnosť S., S. a S., S., tak
následne nemoţno konštatovať, ţe by napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na
základe neúplných skutkových zistení. Ţalobca ako daňový subjekt, pokiaľ predmetné faktúry
zaúčtoval a tvrdil, ţe nimi boli fakturované práce vykonané obchodnou spoločnosťou S., S.
a S., S., mal povinnosť označovať, predkladať dôkazy a preukázať, ţe účtované práce
spoločnosť S., S. a S., S., skutočne dodali, respektíve vykonali. Nebola preto odôvodnená
námietka ţalobcu v ţalobe, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav, keď malo byť podľa
tvrdenia ţalobcu vychádzané len z nejednoznačných a nepreukázaných výpovedí svedkov,
pretoţe správca dane vykonal miestne zisťovanie, šetrenie, výsluchy svedkov pána F. M., J.
G., I.. K. a samotného ţalobcu.
Podľa výsledkov dokazovania tak podľa názoru krajského súdu, jediným dôkazom
o tvrdenom vykonaní prác spoločnosťou S., S. a S., S., zostali len faktúry, ktoré sú
v dôvodoch tohto rozhodnutia uvedené vyššie, ktoré však sami osebe vykonanie prác
subjektom S., S. a S., S., nepreukazujú. Faktúry nemali aj obsahové krytie, reálne
uskutočnenie fakturovanej dodávky, pretoţe len samotná faktúra takýmto dôkazom
o zrealizovaní dodávky prác nemôţe byť, keďţe je len v rovine účtovného dokladu, ktorý
v zmysle dôkaznej povinnosti ţalobcu mal byť preukázaný aj obsahovým krytím jednotlivých
faktúr. Ţalobca ani ţiaden z vypočutých svedkov nevedeli vymedziť druh, mnoţstvo,
charakter prác a subjekty, ktoré tieto fakturované práce mali vykonávať so spoločnosťou S.,
S. a S., S.
Pokiaľ aj správca dane vyzýval ţalobcu na označovanie, predkladanie dôkazov a tieto
konkretizoval, nepochybne bolo to v záujme úplného zistenia skutkového stavu veci a takýto
postup správneho orgánu nemoţno ohodnocovať ako postup, ktorým by bol ţalobca na
svojich právach ukrátený, naopak účelom bolo úplné zistenie skutkového stavu veci. Bol to
ţalobca ako daňový subjekt, ktorý v rámci svojej dôkaznej povinnosti ţiadnym z dôkazov
nešpecifikoval druh prác, mnoţstvo, objem i charakter a ani konkrétnu identifikáciu
subjektov, osôb, ktoré tieto práce mali realizovať a ktoré boli účtované faktúrami, z ktorých
následne ţalobca vykonal odpočet DPH.
Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by mu
bola dodaná sluţba, podľa ust. § 9 zákona o DPH, z čoho vyplýva, ţe spoločnosť S., S. a S.,
S. nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH a zároveň
ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o
DPH v zdaňovacom období IV. štvrťroku 2006 z vyššie uvedených faktúr vystavených
spoločnosťou S., spol. s r.o. a S., S. a za zle účtované PHM, a preto ţalovaný na základe
dostatočne preukázaného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca je povinný
zaplatiť dodatočne vyrubenú DPH za uvedené obdobie, nakoľko vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, ţe by sa zdaniteľné plnenia uskutočnila resp. zabezpečila spoločnosť S.,
S. a S., S. a ţe zle účtoval spotrebu PHM.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie
a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru je toto nesprávne a nezákonné.
Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal
dodanie tovaru, resp. sluţby, nakoľko podľa jeho názoru v daňovom konaní bolo preukázané,
ţe práce, ktoré mal dodať ţalobca, boli vykonané, keďţe konateľ spoločnosti S., S. a S., S. F.
M. potvrdil, ţe so ţalobcom spolupracoval, ţe preňho vykonával práce svojimi ľuďmi, ktorí
boli ţivnostníci na základe zmluvy o dielo, ţe on sám vystavoval faktúry aj platby
v hotovosti, na ktoré vystavil pokladničné doklady.
Tvrdil, ţe dodávky boli tzv. úkolovými prácami, pri ktorých je dohodnutá cena za
výslednú prácu a nie podľa počtu ľudí, ktorí ju vykonávali, alebo hodín, ktoré odpracovali.
Tieţ poukázal na to, ţe v danom prípade sa nejednalo o jednorazovú spoluprácu
ţalobcu s obchodnou spoločnosťou S., S. sa S., S., ale jednalo sa o subdodávky, ktoré on
ďalej podrobnejšie rozpisoval vo svojich faktúrach pre objednávateľov, takţe z jeho strany
bol rozsah a druh vykonaných a dodaných prác dostatočne špecifikovaný ďalej voči jeho
objednávateľom.
Preto nie je podľa jeho názoru moţné pripísať na vrub ţalobcu, ţe konateľ spoločnosti
S., S. a S., S. nepredloţil pracovné zmluvy, smenovky, doklady o vyplatení miezd, odvodov,
resp. obchodné zmluvy so ţivnostníkmi. Na základe týchto skutočností je zrejmé, ţe ţalovaný
nezistil také skutočnosti, ktoré by vyvrátili vykonanie fakturovaných prác ţalobcovi
spoločnosťou S., S. a S., S., ale iba skutočnosti, ktoré vykonanie predmetných prác uvedenou
spoločnosťou spochybnili.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 11. apríla 2011, v ktorom ţiadal
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní
ţalobca uvádza rovnaké námietky ako v ţalobe, ku ktorým sa ţalobca uţ vyjadroval
a s ktorými sa podľa názoru ţalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne
vysporiadal. Podľa jeho názoru povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené
platiteľom DPH, je tieto prejednať, umoţniť platiteľovi ich existenciu z právne významných
hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá
povinnosť predloţiť platiteľ.
Napriek tomu správca dane vykonal rozsiahle šetrenia za účelom zistenia toho, či
spoločnosť S., S. a S., S. fakturované práce aj fakticky vykonala, alebo či ich fakturácia
nebola len formálna.
Podľa vyjadrenia konateľa uvedených spoločností – F. M. mal byť J. Š. v priamom
osobnom kontakte pri zadeľovaní prác a pri kontrole vykonávaných prác pracovníkmi
vykonávajúcimi práce v mene týchto spoločností počas celého roku 2006. Napriek tomu sa J.
Š. vyjadril, ţe nevie uviesť mená pracovníkov uvedených spoločností, nevie uviesť ich
bydliská, ani počty, v akých sa pracovníci na akciách zúčastňovali, ani správcovi dane
nepredloţil poţadované doklady o dochádzke na pracovisko. Tieţ z výpovede J. G. –
zamestnanca ţalobcu vyplýva, ţe J. Š. viedol evidencie odpracovaných hodín menovite za
jednotlivých pracovníkov. Z výpovede tohto svedka, ako aj z výpovede p. F. M., je zrejmé, ţe
ţalobca sa osobne zúčastňoval na jednotlivých stavbách, musel mať teda prehľad
o pracovníkoch vykonávajúcich stavebné práce.
Avšak ani na výzvu správcu dane mená týchto osôb nepredloţil. Samotný ţalobca sa
do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 657/320/40017/2008/Furi z 24. októbra 2008 vyjadril,
ţe evidencie poţadované správcom dane viedol. Na otázku správcu dane: „Viedli ste
na stavbách stavebné denníky, alebo iné podklady a evidencie, na základe ktorých ste
fakturovali vykonané práce a sluţby?“ ţalobca odpovedal: „Viedol som evidencie, ale nie
som si istý, či nejaké nájdem.“
Z uvedeného teda vyplýva, ţe správca dane neţiadal od ţalobcu preukázanie takých
skutočností, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov, ako uvádza v odvolaní.
Práve naopak, poţadované boli také dôkazy, ktoré na základe vyššie uvedených zistení mal
ţalobca k dispozícii a reálne mohol nimi disponovať, nejednalo sa o ţiadne nadštandardné
dôkazy. Uvedený odvolací dôvod preto podľa ţalovaného neobstojí.
Tvrdenia ţalobcu o vykonaní predmetných prác uvedenou spoločnosťou sú podľa
názoru ţalovaného len vo všeobecnej rovine, text predmetných faktúr, ktorý má vyjadrovať,
čo je predmetom fakturácie, je len všeobecný, bez bliţšej špecifikácie prác. I keď za
náleţitosti faktúry ako dokladu na účely DPH je zodpovedný platiteľ, ktorý ju vyhotovil,
v súvislosti s právom na odpočítanie dane je zodpovednosť na platiteľovi, ktorý si odpočet
uplatňuje, aby pouţil na účely odpočtu len takú faktúru, ktorá spĺňa zákonom poţadované
obsahové náleţitosti, prípadne ich ţiadal doplniť od vyhotoviteľa faktúry.
Tvrdenie ţalobcu uvedené v odvolaní, ţe nebola potrebná bliţšia špecifikácia
fakturovaných prác z dôvodu, ţe išlo o subdodávky, ktoré ďalej podrobnejšie rozpisoval vo
svojich faktúrach pre odberateľov, nemá oporu v zákone o DPH. Zákon o DPH jednoznačne
stanovuje náleţitosti faktúry ako daňového dokladu bez ohľadu na to, o aký druh dodávky ide,
resp. či táto bude podkladom pre ďalšiu fakturáciu.
Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe správca dane od neho poţadoval dôkazy, ktoré nemohol mať
k dispozícii, ţalovaný uviedol, ţe od ţalobcu boli poţadované len také dôkazy, ktoré mohol
mať sám k dispozícii. Nie je pravdivé tvrdenie, ţe správca dane „vytkol“ konateľovi
dodávateľských spoločností nejaké nedostatky. Správca dane – Daňový úrad Dolný Kubín
vykonával daňovú kontrolu u J. Š., nie u spoločnosti S., S. a S., S.(to nebolo v jeho
kompetencii), u konateľa tejto spoločnosti zisťoval len okolnosti predmetných obchodných
prípadov, v ţiadnom prípade mu nič „nevytýkal“ – takéto tvrdenie ţalobcu nemá podklad
v rozhodnutiach daňových orgánov. Vzhľadom k tomu, ţe z výpovedí tak konateľa
dodávateľských spoločností, ako aj ţalobcu vyplynulo, ţe osoby, ktoré mali fyzicky
predmetné práce vykonávať, riadil a ich prácu organizoval sám ţalobca, správca dane ţiadal
predloţenie evidencie dochádzky, resp. odpracovaných hodín podľa jednotlivých
zamestnancov práve od ţalobcu.
Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva to, čo uvádza ţalobca v odvolaní.
Povinnosťou ţalobcu bolo preukázať splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH.
Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní je nesporné, ţe v daňovom
konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte.
Z dokazovania vykonaného správcom dane nevyplynul záver, ţe reálne došlo
k vykonaniu stavebných prác spoločnosťou S., S. a S., spol. s r.o., keďţe ţalobca okrem
sporných účtovných dokladov – faktúr vystavených uvedenou spoločnosťou, nepredloţil
ţiadne dôkazy, ktorými by preukazoval reálne výkon stavebných prác týmito spoločnosťami
(resp. osobami konajúcimi v mene týchto subdodávateľov), i keď ako vyplynulo z výpovedí
svedkov, takýmito dôkazmi mal disponovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. apríla 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do
uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je
dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa ods. 2, daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.
Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ods. 2 písm. a/, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.
Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.
Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri
preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala
vyhodnotenia dôkazu – vykonania predmetných prác spoločnosťou S., S. a S., S., nakoľko
práve na základe faktúr vystavených touto spoločnosťou, ţalobca uplatnil právo na odpočet
DPH.
Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si
ţalobca môţe odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. sluţby,
ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri
posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen
z daňových dokladov predloţených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloţeným dokladom
neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ktorý iný dodávateľ
ţalobcovi sluţby poskytol, alebo akým spôsobom boli predmetné práce vykonané, pokiaľ
skutkové zistenia spochybňujú ţalobcovo tvrdenie o tom, ţe predmetné práce boli vykonané
resp. zabezpečené spoločnosťou S., S. a S., S.
10 8Sžf/27/2011
Napriek tomu správca dane vykonal šetrenie aj v tomto smere, riadiac sa úvahou, ţe
pokiaľ spoločnosť S., S. a S., S. predmetné práce nevykonali, resp. ich vykonanie
nezabezpečili, zabezpečil si ich samotný ţalobca na základe priamej dohody s pracovníkmi,
ktorí fyzicky tieto práce vykonali, ako tomu nasvedčuje zistený skutkový stav. V takom
prípade by si ţalobca mohol uplatniť odpočet DPH z faktúr, ktorými si vyfakturovali
vykonanie konkrétnych prác títo pracovníci za predpokladu, ţe sú platcami DPH. Ţalobca
však nevedel preukázať ani tú skutočnosť, ţe si práce zabezpečil on sám a kto ich
v skutočnosti vykonal.
Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom
rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe ţalobca nepredloţil
jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné vykonanie prác, resp. zabezpečenie ich
vykonania, spoločnosťou S., S. S., S.
Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu
daňového konania vyšli najavo (napr. fiktívna adresa sídla spol. S., S. a S., S., neexistujúca
účtovná evidencia spol. S., S. a S., S., nepodanie daňových priznaní k DPH, neúplnosť faktúr,
neexistujúca evidencia odpracovaných hodín jednotlivými pracovníkmi a pod.), ktoré sa mu
nepodarilo ţiadnymi dôkazmi vyvrátiť.
Samotný ţalobca v závere odvolania poukazuje na to, ţe v priebehu daňového konania
boli zistené skutočnosti, ktoré vykonanie týchto prác spochybnili, a preto bolo jeho
povinnosťou tieto pochybnosti vyvrátiť predloţením dôkazov, ktoré by jeho argumenty
potvrdili. Takéto dôkazy však ţalobca nepredloţil.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,
je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so
všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite
vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.
11 8Sžf/27/2011
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor
povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli vo veľkej časti totoţné
s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Ţiline ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania zo
zákona neprináleţí.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26.apríla 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská