Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/27/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: J. Š., s miestom podnikania M., D. K., IČO: X., právne zastúpeného:

J.. Ľ. B., advokátka, so sídlom K., B. B., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č.: I/228/16835-127775/2009/993168-r z 1. decembra 2009,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -58 z 23.

februára 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k.

-58 z 23. februára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. -58 z 23. februára 2011, podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného I/228/16835-

-127775/2009/993168-r z 1. decembra 2009, ako aj rozhodnutia správcu dane – Daňového

úradu Dolný Kubín č. /Han z 3. septembra 2009, ktorými mu bol vyrubený

rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006

2

vo výške 10 426,47 € z dôvodu, ţe ţalobca si za uvedené obdobie odpočítal DPH z faktúr

od spoločností S., S. a to z faktúry č. X., č. X., č. X. a od spoločnosti S., S. faktúra č. X.

pričom v konaní sa nepreukázalo, ţe fakturované sluţby skutočne vykonali, resp. ich

vykonanie zabezpečili spoločnosti S., S. a S., S. a časti rozdielu dane 654,65 Euro o daňovú

povinnosť zistenú podľa a o DPH v súvislosti

s nepreukázaním rozdielu v nákupe PHM.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal

preukázané, ţe správca dane v súvislosti s daňovou kontrolou zdaňovacích období roku 2006

poţiadal Daňový úrad Bratislava II. o preverenie uskutočnenia zdaniteľného plnenia

v prípade faktúr vyhotovených spoločnosťou S., S., so sídlom P., B.B. – R. a S., spol. s r.o.,

P., B. Daňový úrad Bratislava II. v odpovedi oznámil, ţe uvedené spoločnosti sa na uvedenej

adrese nenachádzajú, na budove nemajú označenie a nie je tam ani označená schránka, pričom

so správcom dane nekomunikujú, nepreberajú korešpondenciu a spoločnosť S., S. nie je

zaregistrovaná na závislej činnosti.

Z vykonanej kontroly u ţalobcu bol vyhotovený protokol č. /Furi

z 30. júla 2009 a dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol so ţalobcom prerokovaný a doručený

25. augusta 2009. Správca dane 17. júla 2009 spísal so ţalobcom zápisnicu o ústnom

pojednávaní č. /Furi a vyjadrení ţalobcu ku kontrolným zisteniam

z daňovej kontroly DPH za I. aţ IV. štvrťrok 2006.

Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca nevedel uviesť mená a počty pracovníkov,

ktorí sa mali zúčastňovať na jednotlivých akciách vykonávaných spoločnosťou S., S. a S., S.,

ako subdodávateľom, nepredloţil správcovi dane v určenej lehote doklady preukazujúce, ţe

práce na akciách fakturované spoločnosťou S., S. a S., S. boli aj týmito spoločnosťami

vykonané, spoločnosť S., S. a S., S. nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19

ods. 2 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“),

v nadväznosti na čo potom ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49

ods. 1 a 2 písm. a/ v zdaňovacom období IV. štvrťroku 2006 z vyššie

uvedených faktúr vystavených spoločnosťou S., S. a S., S.

Z pripojeného správneho spisu okrem záverov rozhodnutia ţalovaného krajský súd

ďalej zistil, ţe v rámci vykonávaného dokazovania správca dane predvolal ako svedka

3

konateľa spoločnosti S., S. a S., S., pána F. M., ktorý sa dostavil na ústne pojednávanie 17.

decembra 2008 a potvrdil, ţe prostredníctvom svojich zamestnancov vykonával práce pre

ţalobcu, avšak tieto nevedel nijako konkretizovať, nevedel uviesť ani miesto vykonania

týchto prác, nepreukázal účtovnú evidenciu ani hlásenia na príslušnom daňovom úrade, ţe by

nejakých zamestnancov vôbec mal. Nepredloţil ţiadne doklady o obchodných vzťahoch so

ţalobcom a napriek vyhláseniu, ţe bude so správcom dane spolupracovať a potrebné doklady

predloţí, viac sa na predvolania správcu dane nedostavil a ţiadne doklady nepredloţil.

Taktieţ konateľ spoločnosti R., S., pre ktorého vykonával ţalobca montáţne práce R.

L. M. uviedol, ţe stavebný denník na stavbe viedol on, avšak v zápisoch stavebného denníka

sa neuvádza názov spoločnosti S., S. a S., S., ale len ţalobca a počet pracovníkov, pričom pre

I.. K. bola spol. S., S. a S., S., neznámou firmou, rovnako ako pre zamestnanca ţalobcu J. G.,

ktorý taktieţ potvrdil, ţe odpracované hodiny na konci mesiaca potvrdzoval pre účely

vyplatenia miezd svojim podpisom ţalobca.

Krajský súd poukázal na to, ţe z vykonaného dokazovania bolo sporné, či práce

vyfakturované spoločnosťou S., S. a S., S., naozaj tieto spoločnosti vykonali, resp.

zabezpečili.

Podľa názoru krajského súdu, daňový subjekt nielen počas vykonávanej kontroly bol

zaťaţený podľa ust. o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“)

povinnosťou predkladať v súlade so zákonom všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky

na preukázanie svojich tvrdení, ale aj neskôr, počas vyrubovacieho konania bol v súlade

s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní zaťaţený dôkazným bremenom v zmysle poţiadavky

ustanovenia v spojení s a povinný preukázať, ţe

práce účtované predmetnými faktúrami boli skutočne dodané konkrétnym subjektom a to

spoločnosťami S., S. S., S., ktoré boli uvedená na dodávateľských faktúrach, z ktorých subjekt

uplatnil odpočet DPH. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazné prostriedky

svedčiace v prospech daňového poplatníka a nie je ani povinný rešpektovať všetky dôkazné

návrhy predloţené, či navrhnuté daňovým subjektom. V daňovom konaní je dôkazné bremeno

jednoznačne na daňovom subjekte, pričom zákon stanovuje a určuje správcovi dane aj

povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovení zákona o správe daní.

4

Krajský súd zdôraznil, ţe pokiaľ daňový subjekt v daňovom konaní nepreukázal ním

tvrdené skutočnosti, ţe práce vykonávala pre ţalobcu obchodná spoločnosť S., S. a S., S., tak

následne nemoţno konštatovať, ţe by napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na

základe neúplných skutkových zistení. Ţalobca ako daňový subjekt, pokiaľ predmetné faktúry

zaúčtoval a tvrdil, ţe nimi boli fakturované práce vykonané obchodnou spoločnosťou S., S.

a S., S., mal povinnosť označovať, predkladať dôkazy a preukázať, ţe účtované práce

spoločnosť S., S. a S., S., skutočne dodali, respektíve vykonali. Nebola preto odôvodnená

námietka ţalobcu v ţalobe, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav, keď malo byť podľa

tvrdenia ţalobcu vychádzané len z nejednoznačných a nepreukázaných výpovedí svedkov,

pretoţe správca dane vykonal miestne zisťovanie, šetrenie, výsluchy svedkov pána F. M., J.

G., I.. K. a samotného ţalobcu.

Podľa výsledkov dokazovania tak podľa názoru krajského súdu, jediným dôkazom

o tvrdenom vykonaní prác spoločnosťou S., S. a S., S., zostali len faktúry, ktoré sú

v dôvodoch tohto rozhodnutia uvedené vyššie, ktoré však sami osebe vykonanie prác

subjektom S., S. a S., S., nepreukazujú. Faktúry nemali aj obsahové krytie, reálne

uskutočnenie fakturovanej dodávky, pretoţe len samotná faktúra takýmto dôkazom

o zrealizovaní dodávky prác nemôţe byť, keďţe je len v rovine účtovného dokladu, ktorý

v zmysle dôkaznej povinnosti ţalobcu mal byť preukázaný aj obsahovým krytím jednotlivých

faktúr. Ţalobca ani ţiaden z vypočutých svedkov nevedeli vymedziť druh, mnoţstvo,

charakter prác a subjekty, ktoré tieto fakturované práce mali vykonávať so spoločnosťou S.,

S. a S., S.

Pokiaľ aj správca dane vyzýval ţalobcu na označovanie, predkladanie dôkazov a tieto

konkretizoval, nepochybne bolo to v záujme úplného zistenia skutkového stavu veci a takýto

postup správneho orgánu nemoţno ohodnocovať ako postup, ktorým by bol ţalobca na

svojich právach ukrátený, naopak účelom bolo úplné zistenie skutkového stavu veci. Bol to

ţalobca ako daňový subjekt, ktorý v rámci svojej dôkaznej povinnosti ţiadnym z dôkazov

nešpecifikoval druh prác, mnoţstvo, objem i charakter a ani konkrétnu identifikáciu

subjektov, osôb, ktoré tieto práce mali realizovať a ktoré boli účtované faktúrami, z ktorých

následne ţalobca vykonal odpočet DPH.

Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by mu

bola dodaná sluţba, podľa ust. , z čoho vyplýva, ţe spoločnosť S., S. a S.,

5

S. nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa ust. a zároveň

ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o

DPH v zdaňovacom období IV. štvrťroku 2006 z vyššie uvedených faktúr vystavených

spoločnosťou S., spol. s r.o. a S., S. a za zle účtované PHM, a preto ţalovaný na základe

dostatočne preukázaného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca je povinný

zaplatiť dodatočne vyrubenú DPH za uvedené obdobie, nakoľko vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, ţe by sa zdaniteľné plnenia uskutočnila resp. zabezpečila spoločnosť S.,

S. a S., S. a ţe zle účtoval spotrebu PHM.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie

a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru je toto nesprávne a nezákonné.

Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal

dodanie tovaru, resp. sluţby, nakoľko podľa jeho názoru v daňovom konaní bolo preukázané,

ţe práce, ktoré mal dodať ţalobca, boli vykonané, keďţe konateľ spoločnosti S., S. a S., S. F.

M. potvrdil, ţe so ţalobcom spolupracoval, ţe preňho vykonával práce svojimi ľuďmi, ktorí

boli ţivnostníci na základe zmluvy o dielo, ţe on sám vystavoval faktúry aj platby

v hotovosti, na ktoré vystavil pokladničné doklady.

Tvrdil, ţe dodávky boli tzv. úkolovými prácami, pri ktorých je dohodnutá cena za

výslednú prácu a nie podľa počtu ľudí, ktorí ju vykonávali, alebo hodín, ktoré odpracovali.

Tieţ poukázal na to, ţe v danom prípade sa nejednalo o jednorazovú spoluprácu

ţalobcu s obchodnou spoločnosťou S., S. sa S., S., ale jednalo sa o subdodávky, ktoré on

ďalej podrobnejšie rozpisoval vo svojich faktúrach pre objednávateľov, takţe z jeho strany

bol rozsah a druh vykonaných a dodaných prác dostatočne špecifikovaný ďalej voči jeho

objednávateľom.

Preto nie je podľa jeho názoru moţné pripísať na vrub ţalobcu, ţe konateľ spoločnosti

S., S. a S., S. nepredloţil pracovné zmluvy, smenovky, doklady o vyplatení miezd, odvodov,

resp. obchodné zmluvy so ţivnostníkmi. Na základe týchto skutočností je zrejmé, ţe ţalovaný

nezistil také skutočnosti, ktoré by vyvrátili vykonanie fakturovaných prác ţalobcovi

6

spoločnosťou S., S. a S., S., ale iba skutočnosti, ktoré vykonanie predmetných prác uvedenou

spoločnosťou spochybnili.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 11. apríla 2011, v ktorom ţiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní

ţalobca uvádza rovnaké námietky ako v ţalobe, ku ktorým sa ţalobca uţ vyjadroval

a s ktorými sa podľa názoru ţalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne

vysporiadal. Podľa jeho názoru povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené

platiteľom DPH, je tieto prejednať, umoţniť platiteľovi ich existenciu z právne významných

hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá

povinnosť predloţiť platiteľ.

Napriek tomu správca dane vykonal rozsiahle šetrenia za účelom zistenia toho, či

spoločnosť S., S. a S., S. fakturované práce aj fakticky vykonala, alebo či ich fakturácia

nebola len formálna.

Podľa vyjadrenia konateľa uvedených spoločností – F. M. mal byť J. Š. v priamom

osobnom kontakte pri zadeľovaní prác a pri kontrole vykonávaných prác pracovníkmi

vykonávajúcimi práce v mene týchto spoločností počas celého roku 2006. Napriek tomu sa J.

Š. vyjadril, ţe nevie uviesť mená pracovníkov uvedených spoločností, nevie uviesť ich

bydliská, ani počty, v akých sa pracovníci na akciách zúčastňovali, ani správcovi dane

nepredloţil poţadované doklady o dochádzke na pracovisko. Tieţ z výpovede J. G. –

zamestnanca ţalobcu vyplýva, ţe J. Š. viedol evidencie odpracovaných hodín menovite za

jednotlivých pracovníkov. Z výpovede tohto svedka, ako aj z výpovede p. F. M., je zrejmé, ţe

ţalobca sa osobne zúčastňoval na jednotlivých stavbách, musel mať teda prehľad

o pracovníkoch vykonávajúcich stavebné práce.

Avšak ani na výzvu správcu dane mená týchto osôb nepredloţil. Samotný ţalobca sa

do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. /Furi z 24. októbra 2008 vyjadril,

ţe evidencie poţadované správcom dane viedol. Na otázku správcu dane: „Viedli ste

na stavbách stavebné denníky, alebo iné podklady a evidencie, na základe ktorých ste

fakturovali vykonané práce a sluţby?“ ţalobca odpovedal: „Viedol som evidencie, ale nie

som si istý, či nejaké nájdem.“

7

Z uvedeného teda vyplýva, ţe správca dane neţiadal od ţalobcu preukázanie takých

skutočností, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov, ako uvádza v odvolaní.

Práve naopak, poţadované boli také dôkazy, ktoré na základe vyššie uvedených zistení mal

ţalobca k dispozícii a reálne mohol nimi disponovať, nejednalo sa o ţiadne nadštandardné

dôkazy. Uvedený odvolací dôvod preto podľa ţalovaného neobstojí.

Tvrdenia ţalobcu o vykonaní predmetných prác uvedenou spoločnosťou sú podľa

názoru ţalovaného len vo všeobecnej rovine, text predmetných faktúr, ktorý má vyjadrovať,

čo je predmetom fakturácie, je len všeobecný, bez bliţšej špecifikácie prác. I keď za

náleţitosti faktúry ako dokladu na účely DPH je zodpovedný platiteľ, ktorý ju vyhotovil,

v súvislosti s právom na odpočítanie dane je zodpovednosť na platiteľovi, ktorý si odpočet

uplatňuje, aby pouţil na účely odpočtu len takú faktúru, ktorá spĺňa zákonom poţadované

obsahové náleţitosti, prípadne ich ţiadal doplniť od vyhotoviteľa faktúry.

Tvrdenie ţalobcu uvedené v odvolaní, ţe nebola potrebná bliţšia špecifikácia

fakturovaných prác z dôvodu, ţe išlo o subdodávky, ktoré ďalej podrobnejšie rozpisoval vo

svojich faktúrach pre odberateľov, nemá oporu v . jednoznačne

stanovuje náleţitosti faktúry ako daňového dokladu bez ohľadu na to, o aký druh dodávky ide,

resp. či táto bude podkladom pre ďalšiu fakturáciu.

Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe správca dane od neho poţadoval dôkazy, ktoré nemohol mať

k dispozícii, ţalovaný uviedol, ţe od ţalobcu boli poţadované len také dôkazy, ktoré mohol

mať sám k dispozícii. Nie je pravdivé tvrdenie, ţe správca dane „vytkol“ konateľovi

dodávateľských spoločností nejaké nedostatky. Správca dane – Daňový úrad Dolný Kubín

vykonával daňovú kontrolu u J. Š., nie u spoločnosti S., S. a S., S.(to nebolo v jeho

kompetencii), u konateľa tejto spoločnosti zisťoval len okolnosti predmetných obchodných

prípadov, v ţiadnom prípade mu nič „nevytýkal“ – takéto tvrdenie ţalobcu nemá podklad

v rozhodnutiach daňových orgánov. Vzhľadom k tomu, ţe z výpovedí tak konateľa

dodávateľských spoločností, ako aj ţalobcu vyplynulo, ţe osoby, ktoré mali fyzicky

predmetné práce vykonávať, riadil a ich prácu organizoval sám ţalobca, správca dane ţiadal

predloţenie evidencie dochádzky, resp. odpracovaných hodín podľa jednotlivých

zamestnancov práve od ţalobcu.

8

Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva to, čo uvádza ţalobca v odvolaní.

Povinnosťou ţalobcu bolo preukázať splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH.

Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní je nesporné, ţe v daňovom

konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte.

Z dokazovania vykonaného správcom dane nevyplynul záver, ţe reálne došlo

k vykonaniu stavebných prác spoločnosťou S., S. a S., spol. s r.o., keďţe ţalobca okrem

sporných účtovných dokladov – faktúr vystavených uvedenou spoločnosťou, nepredloţil

ţiadne dôkazy, ktorými by preukazoval reálne výkon stavebných prác týmito spoločnosťami

(resp. osobami konajúcimi v mene týchto subdodávateľov), i keď ako vyplynulo z výpovedí

svedkov, takýmito dôkazmi mal disponovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. apríla 2012 podľa a

v spojení s veta prvá .

Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do

uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je

dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom

dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa ods. 2, daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.

Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

9

Podľa ods. 2 písm. a/, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou

podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným

platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na

ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom.

Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri

preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala

vyhodnotenia dôkazu – vykonania predmetných prác spoločnosťou S., S. a S., S., nakoľko

práve na základe faktúr vystavených touto spoločnosťou, ţalobca uplatnil právo na odpočet

DPH.

Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si

ţalobca môţe odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. sluţby,

ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri

posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen

z daňových dokladov predloţených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloţeným dokladom

neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ktorý iný dodávateľ

ţalobcovi sluţby poskytol, alebo akým spôsobom boli predmetné práce vykonané, pokiaľ

skutkové zistenia spochybňujú ţalobcovo tvrdenie o tom, ţe predmetné práce boli vykonané

resp. zabezpečené spoločnosťou S., S. a S., S.

10

Napriek tomu správca dane vykonal šetrenie aj v tomto smere, riadiac sa úvahou, ţe

pokiaľ spoločnosť S., S. a S., S. predmetné práce nevykonali, resp. ich vykonanie

nezabezpečili, zabezpečil si ich samotný ţalobca na základe priamej dohody s pracovníkmi,

ktorí fyzicky tieto práce vykonali, ako tomu nasvedčuje zistený skutkový stav. V takom

prípade by si ţalobca mohol uplatniť odpočet DPH z faktúr, ktorými si vyfakturovali

vykonanie konkrétnych prác títo pracovníci za predpokladu, ţe sú platcami DPH. Ţalobca

však nevedel preukázať ani tú skutočnosť, ţe si práce zabezpečil on sám a kto ich

v skutočnosti vykonal.

Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom

rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe ţalobca nepredloţil

jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné vykonanie prác, resp. zabezpečenie ich

vykonania, spoločnosťou S., S. S., S.

Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu

daňového konania vyšli najavo (napr. fiktívna adresa sídla spol. S., S. a S., S., neexistujúca

účtovná evidencia spol. S., S. a S., S., nepodanie daňových priznaní k DPH, neúplnosť faktúr,

neexistujúca evidencia odpracovaných hodín jednotlivými pracovníkmi a pod.), ktoré sa mu

nepodarilo ţiadnymi dôkazmi vyvrátiť.

Samotný ţalobca v závere odvolania poukazuje na to, ţe v priebehu daňového konania

boli zistené skutočnosti, ktoré vykonanie týchto prác spochybnili, a preto bolo jeho

povinnosťou tieto pochybnosti vyvrátiť predloţením dôkazov, ktoré by jeho argumenty

potvrdili. Takéto dôkazy však ţalobca nepredloţil.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,

je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so

všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom

administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite

vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil

právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na

zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.

11

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor

povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli vo veľkej časti totoţné

s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Ţiline ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania zo

zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26.apríla 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská