Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/36/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci ţalobcu: M. G., bytom P. č. X., N. M.. N. V., zastúpeného advokátskou

kanceláriou A. & P., s.r.o., P. č. X., T. proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/226/1651-133471/2009/990618-r zo dňa 10. decembra 2009, na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -51 zo dňa 19. mája

2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-51 zo dňa 19. mája 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ţalovaný rozhodnutím č. I/226/1651-133471/2009/990618-r zo dňa 10.12.2009

potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto

nad Váhom č. /Šta zo dňa 17.6.2009, ktorým bol ţalobcovi v zmysle § 44

ods. 6 písm. b/ bod 1 v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel

2

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006 vo výške 25 691,39 €.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom ako správca

dane vykonal u ţalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december

2006 a na základe jej výsledkov mu vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty, nakoľko

si uplatnil odpočítanie z faktúr za telefónne sluţby, ktoré nevyuţil na podnikateľské

účely a za tovary a sluţby od spoločnosti M.D.H. R., s.r.o., B., ktorá zdaniteľné obchody

neuskutočnila. Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe správca dane vo veci zistil

skutkový stav dostatočne pre právny záver na vec sa vzťahujúci. Z dôvodu akceptovania

odpočítania dane je platiteľ zaťaţený dôkazným bremenom preukázateľnosti prijatých

zdaniteľných plnení ku svojim zdaniteľným obchodom. Z obsahu spisu odvolací orgán dospel

k záveru, ţe ţiadnymi dôkazmi nebolo preukázané tvrdenie platiteľa, ţe fakturované dodania

sluţieb boli aj reálne dodané spoločnosťou M.D.H. R., s.r.o., B. a tieţ nebolo preukázané

skutočné pouţitie telefónnych sluţieb, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, ku

zdaniteľným obchodom platiteľa.

II.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný

na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu a z dôvodov

uvedených v ţalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, na ústnom pojednávaní a dospel

k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Krajský súd v odôvodnení rozsudku s poukazom

na relevantné ustanovenia v znení neskorších predpisov o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uviedol, ţe z pripojeného administratívneho

spisu zistil, ţe daňové orgány vykonali u ţalobcu daňovú kontrolu, uskutočnili rozsiahle

dokazovanie, dôkazy vyhodnotili v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 3 zákona o správe daní

a poplatkov a prijali správny právny záver. Krajský súd zhodne ako daňové orgány

konštatuje, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno. Rozsiahle dokazovanie preukázalo,

ţe nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom M.D.H. R.,

s.r.o. Listinné dôkazy nezodpovedajú výpovediam ţalobcu a svedkov, sú vo vzájomnom

rozpore. Súčasný konateľ dodávateľa sa v sídle spoločnosti nezdrţuje a zásielky sa vracajú

s poznámkou „adresát neznámy“. Bývalý konateľ H. označil osoby, ktoré mali práce pre

ţalobcu vykonať, ale uvedení svedkovia M. K., M. L., K. J.. B. J. tvrdili, ţe M.D.H. R.

nepoznajú, nevykonávali pre neho práce a v ich účtovníctve sa doklady nenachádzajú. Ani

ďalší označení svedkovia nepotvrdili vykonanie prác cez dodávateľa, ktorého ani nepoznajú.

3

Naviac ţalobca sa zúčastnil vypočutia niektorých svedkov, ale im nedával otázky a vypočutia

iných sa nezúčastnil, hoci tak mohol urobiť. Z týchto dôvodov krajský súd ţalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej

len „OSP“) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

III.

Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie

z dôvodov podľa ust. , , , s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu zrušil alebo zmenil tak, ţe zruší rozhodnutia ţalovaného

a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal záver súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné

bremeno, pričom na druhej strane odmietol vypočuť svedkov, ktorých vypočutie ţalobca

navrhoval. Podľa jeho názoru krajský súd pochybil, keď odmietol vypočuť navrhnutých

svedkov aj napriek tomu, ţe v čase rozhodovania súdu existovala dôvodná pochybnosť

o pravdivosti a vierohodnosti ich výpovedí v daňovom konaní, keď iné osoby potvrdili

skutočnosť, ţe títo svedkovia na stavbe „K.“ pracovali. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, ţe ak

títo svedkovia nevykonávali v roku 2006 ekonomickú činnosť, ako je moţné, ţe ich iné osoby

videli v tomto roku na stavbe pracovať.

Namietal aj tvrdenie krajského súdu, ţe ţalobcov právny zástupca svedkov na

pojednávame pripravil a ţe im povedal, ţe na nich podá trestné oznámenie. Právny zástupca

ţalobcu vyhľadal svedkov práve z dôvodu, ţe dôkazné bremeno je v daňovom konaní

na ţalobcovi a to za účelom overenia si pravdivosti ich výpovedí v daňovom konaní. Potom,

ako stráţnici potvrdili, ţe svedkovia na stavbe pracovali, týchto oslovil s tým, ţe im povedal,

čo sa od stráţnikov dozvedel a chcel od nich počuť pravdu. Povedal im, ţe ich predvolá

na súd, kde budú musieť vypovedať pravdu pod následkom trestného postihu za krivú

výpoveď. Nikdy im však nepovedal, ţe na nich podá trestné oznámenie. V tomto smere

povaţoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený.

Nesúhlasil ani s názorom súdu, ţe čestné vyhlásenie nie je dôkazom v zmysle § 29

ods. 4 Uvedené ustanovenie obsahuje iba demonštratívny výpočet

dôkazov a čestné vyhlásenie je prostriedkom, ktorým moţno zistiť a objasniť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Tým, ţe krajský súd odmietol vypočuť

navrhovaných svedkov, odňal ţalobcovi týmto postupom moţnosť konať pred súdom

a znemoţnil mu tak vykonať kľúčové dôkazy. V závere odvolania ţalobca poukázal

4

na judikát R 107/2003 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, ktorý sa venuje zásadám spravodlivého procesu.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu k jednotlivým námietkam ţalobcu uviedol, ţe

svedok P. S. podal písomnú svedeckú výpoveď dňa 11.6.2010 správcovi dane, ktorú dal na

vedomie aj ţalobcovi. Ţalobca dňa 14.6.2010 podal správcovi dane ţiadosť o obnovu

konania, prílohu ktorej tvorí „výpoveď svedka v daňovom konaní“ zo dňa 11.6.2010. Zo

ţalobcom predloţeného dokumentu nie je jednoznačne preukázané, ţe sa skutočne jedná

o výpoveď P. S.. Tieţ P. S. netvrdí, ţe pracoval pre spoločnosť M.D.H. R., s.r.o., B., ale ţe

pracoval pre H., ktorý ho vyplácal na ruku bez dokladov. Rovnako nebolo preukázané, ţe

správca dane ovplyvňoval svedkov.

Svedok M. H. označil osoby, ktoré mali vykonať stavebné práce pre ţalobcu. Všetky

označené osoby zhodne vypovedali, ţe firmy M.D.H. R., s.r.o., B. a J., s.r.o., I. nepoznajú

a práce pre ne nevykonávali. Následne ţalobca označil iné osoby, pričom v rámci doplnenia

odvolacieho konania správca dane zistil, ţe ani tieto osoby nevykonali práce pre spoločnosť

M.D.H. R., s.r.o., B.. Ţiadny nátlak zo strany správcu dane na svedkov uplatnený nebol,

ţalobca takúto námietku počas výsluchu svedka J. G. neuplatnil a výsluchov ďalších svedkov

sa nezúčastnil s odôvodnením, ţe na nich nemá ţiadne otázky. K predloţeným čestným

vyhláseniam osôb stráţiacich objekt K. N.M.n.V, ktoré vyvracajú tvrdenia svedkov, ţalovaný

uviedol, ţe čestné prehlásenia stráţnikov neboli predloţené správcovi dane ani ţalovanému

v odvolacom konaní. Predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky, s ktorými sa

musel ţalovaný ako odvolací orgán vyrovnať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí.

Ţalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle

koncentračnej zásady v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu ( s pouţitím

), bez nariadenia pojednávania ( prvá veta ), keď oznámil

verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je

dôvodné.

5

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu

vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,

pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa oboznámil s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Nové

Mesto nad Váhom č. /Šta zo dňa 17.6.2009, ako aj z rozhodnutím

ţalovaného č. I/226/1651-133471/2009/990618-r zo dňa 10.12.2009 a z ich obsahu zistil,

ţe odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá priebehu daňového konania. V dodatočnom platobnom

výmere sú riadne ustálené sporné skutočnosti a správca dane sa s nimi v dostatočnom rozsahu

a zrozumiteľne vysporiadal. Rovnako rozhodnutie ţalovaného ako odvolacieho správneho

orgánu spĺňa zákonné kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko je z neho dostatočne

zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na jeho vydanie, sú v ňom uvedené právne

predpisy, na základe ktorých ţalovaný rozhodol, ako aj jeho úvahy, ktoré viedli k prijatému

záveru.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní

zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe

daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové

konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2

ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na

všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní)

podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo

svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (

Slovenskej republiky).

6

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, umoţňujúce

zisťovať splnenie tejto povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho

ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr

od dodávateľa M.D.H. R., s.r.o., B., č. X. zo dňa 2.12.2006 za stavebné práce na objekte K., č.

X. zo dňa 3.12.2006 za dodávku reziva, č. X./1 zo dňa 3.12.2006 za obklad z pieskovca

vrátane dodávky materiálu na objekte K., č. X. zo dňa 10.12.2006 za stavebné práce pre K.,

s.r.o., č. X. zo dňa 13.12.2006 za dodávku a montáţ reziva na objekte K., č. X. zo dňa

14.12.2006 za opravu krovu a demontáţ a montáţ pôvodného plafónu, č. X. zo dňa

15.12.2006 za maliarske práce v areáli firmy P., s.r.o., č. X. zo dňa 16.12.2006 za

vyhotovenie zatepľovacieho systému Baumit na objekte K. a č. X. zo dňa 17.12.2006 za

poloţenie keramickej dlaţby a obkladov, spolu vo výške 773 149,30 Sk. Najvyšší súd mal za

preukázané, ţe označená obchodná spoločnosť so správcom dane nekomunikovala

a nespolupracovala. Na adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti sa nenachádza, nemá tam ani

len poštovú schránku. Výzva správcu dane zaslaná súčasnému konateľovi tejto spoločnosti J.

M. sa vrátila s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote“. Predchádzajúci konateľ (a jediný

spoločník) spoločnosti M. H., ktorý bol konateľom v čase od 28.3.2006 do 15.6.2007, bol

vypočutý správcom dane ako svedok, pričom uviedol, ţe predmetné práce boli zo strany

označenej spoločnosti vykonané a vykonali ich ţivnostníci K. J., B. J., J. J., M. (správe M.) J.,

M. L., M. K., M. M., J. G., P. D., D. P.. Označení ţivnostníci, ktorých správca dane vypočul

ako svedkov zhodne uviedli, ţe spoločnosť M. D. H. R., s.r.o. nepoznajú, nikdy pre ňu ţiadne

práce nevykonávali a nepoznajú ani M. H.. Pri svedeckých výpovediach bol prítomný riadne

predvolaný ţalobca, ktorý však nevyuţil moţnosť klásť svedkom otázky. Ţalobca teda

v konaní nepredloţil relevantný dôkaz o tom, ţe práce fakturované označenými faktúrami boli

vykonané spoločnosťou M. D. H. R., s.r.o. ako dodávateľom, čím nebola splnená podmienka

pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a tieţ nebola splnená podmienka podľa

§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané

sluţby).

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu

dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej

uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto

súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona

7

o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý

nárok na odpočet uplatňuje.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu aj ţalovaného, ţe ţalobca

v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané

spoločnosťou M.D.H. R., s.r.o. ako dodávateľom a neuniesol tak dôkazné bremeno v zmysle

§ 29 ods. 8 zákona o správe daní.

K námietke ţalobcu, ţe krajský súd nevypočul ním navrhovaných svedkov odvolací

súd uvádza, ţe v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len

také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i

ods. 1 druhá veta ), pretoţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať

činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich

rozhodnutí, teda či rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

K objasneniu svedeckej výpovede P. S., ktorého rovnopis ţalobca pripojil k odvolaniu,

odvolací súd neprihliadol, pretoţe tento svedok bol riadne vypočutý v konaní pred správcom

dane, kde jednoznačne uviedol, ţe konateľa spoločností M.D.H. R., s.r.o. nepozná. Rovnako

neprihliadol ani na k odvolaniu pripojené čestné vyhlásenia M. D., M.. G. a D. T., pretoţe

v daňovom konaní vypočutý konateľ spoločnosti M. H. tieto osoby ako svedkov neoznačil

a neoznačil ich v daňovom konaní ani ţalobca.

Vzhľadom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu, ţe neboli naplnené ţalobcom

tvrdené odvolacie dôvody, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa, preto podľa druhá veta v spojení ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142

ods. 1 v spojení s tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe

ţalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný

nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

8

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská