Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-30-2023.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/30/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: Ing. J. D., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. T. XXXX/XX, Q. M., zastúpenej: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: JUDr. Mgr. U. D., nar. XX. XX. XXXX, A. XX, F., zastúpeným JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, M.R. Štefánika 3, Nové Zámky, IČO: 33 795 363, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/33/2022 - 330 zo dňa 14. júna 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške 2.752,20 eura (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.). Súd prvej inštancie konal vo veci žaloby žalobkyne, ktorá sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Obci Komjatice, vedené na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ a to parc. č. XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 435 m2, parc. č. XX/XX záhrada o výmere 815 m2, parc. č. XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2 a stavby - hospodárska budova a sklad súp. č. XXXX na parc. č. XX/XX katastrálne územie X., v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne o veľkosti podielu 1 k celku a žalovaného o veľkosti podielu 1 k celku tak, že nehnuteľnosti v celosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu v sume 47.500,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd postupujúc v zmysle § 145 Civilného sporového poriadku z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia). Uviedol, že žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 27. 04. 2023 oznámila, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dňa 04. 04. 2023 a následne podaním doručeným súdu dňa 24. 05. 2023 zobrala späť žalobu v celom rozsahu a z uvedeného dôvodu žiadala konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil, čo oznámil súdu podaním zo dňa 31. 05. 2023 a v predmetnom podaní zároveň uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd prvej inštancie právne odôvodnil uvedený výrok s poukazom na ust. § 144 a 145 ods. 1 CSP. Druhým výrokom súd vrátil žalobkyni súdny poplatok vo výške 2.752,20 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. po právoplatnosti rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tretiemu výroku, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ktorý bol zároveň napadnutý odvolaním zo strany žalobkyne), sa v uznesení súdu prvej inštancie nenachádza žiadne odôvodnenie, ani ustanovenie CSP, na základe ktorého súd prvej inštancie tak rozhodol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do výroku III., ktorým súd rozhodoval o trovách konania tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia, podala žalobkyňa odvolanie. Svoje podanie odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písmeno f) a písmeno h) Civilného sporového poriadku. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že od počiatku sa snažila vec vyriešiť mimosúdne, rokovala so žalovaným, ktorý sa následne odmlčal a komunikovať prestal a opätovne začal komunikovať ohľadom mimosúdnej dohody až po predbežnom prejednaní veci. Žalobkyňa poukázala na to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania niektorej zo strán sporu je nevyhnutné posudzovať aj okolnosti, ktoré nastali pred začatím sporu, respektíve správanie strán sporu, okolnosti uplatnenia nároku, prípadne aj iné skutočnosti ako dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by súd trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.
4. Žalobkyňa v odôvodnení svojho odvolania ďalej uviedla, že považuje za maximálne nespravodlivé a nesprávne rozhodovať o trovách konania takým spôsobom, že sa prihliadne výlučne formálne na to, že ona zobrala žalobu späť a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Začatie sporu zavinil výlučne žalovaný, ktorý nekomunikoval konštruktívne. Na návrh žalobkyne na mimosúdne doriešenie veci zo dňa 07. 12. 2021 reagoval listom zo dňa 18. 01. 2022, ktorým pomerne útočným spôsobom komunikácie prezentoval, že má záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti, avšak konkrétnu cenu neuviedol, mienil si uplatniť voči žalobkyni „náhradu nákladov na uvedenie do pôvodného stavu“. Na toto reagovala žalobkyňa ešte stále pred podaním žaloby listom zo dňa 22. 02. 2022, kde uviedla, že súhlasí s tým, aby nehnuteľnosť nadobudol žalovaný, súhlasila, aby sa cena určila ním vypracovaným znaleckým posudkom (odmietla len započítanie nákladov, ktoré tvrdil žalovaný) a žiadala o vyjadrenie do 15. 03. 2023. Žalovaný však už na tento list nereagoval, z toho dôvodu žalobkyňa podaním zo dňa 22. 03. 2023 uplatnila nárok žalobou na súde. V predmetnej žalobe navrhovala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako to chcel žalovaný pri jeho predsúdnych vyjadreniach, teda prikázaním do jeho výlučného vlastníctva. Následne v rámci predbežného prejednania veci dňa 17. 01. 2023 žalobkyňa prezentovala, že v prípade záujmu vie aj ona vyplatiť žalovaného a predložila výpis z účtu za účelom preukázania svojej solventnosti. Žalovaný svoju solventnosť na predmetnom prejednaní veci nepreukázal. Následne po prejednaní už prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný prezentoval vôľu uzavrieť dohodu tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti a žalovaný bude vyplatený sumou podľa znaleckého posudku. Takýmto spôsobom bola následne aj dohoda uzavretá. Pokiaľ by bol žalovaný riadne komunikoval so žalobkyňou už v rámci predsúdnej komunikácie, tak by v konečnom dôsledku súdny spor ani nezačal a nikomu by trovy konania nevznikli. Žalobkyňa uplatňovala nárok súdnou cestou výlučne z dôvodu, že žalovaný komunikoval takým spôsobom, že inú možnosť riešenia veci už žalobkyňa nevidela, navyše rodinný dom, o ktorý sa jednalo, bol v dôsledku sporu podielových spoluvlastníkov neobývaný a žalobkyňa sa obávala, že bude strácať na hodnote, preto považovala za potrebné vec riešiť. Podľa názoru žalobkyne mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať a vyhodnocovať aj tieto uvedené okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre výrok o náhrade trov konania a vyplývali zo spisu, a to konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu podľa § 257 Civilného sporového konania, prípadne priznať nárok na náhradu trov konania žalobkyni, ktorá preukázateľne prejavila snahu o mimosúdnu dohodu, teda nemožno mať za to, že ona zavinila spor alebo jeho zastavenie.
5. K späťvzatiu žaloby, ako uviedla žalobkyňa, v tomto spore tak došlo výlučne v dôsledku mimosúdnej dohody strán sporu, o ktorú sa žalobkyňa pokúšala už pred podaním žaloby a preto z pohľadu žalobkyne nemožno hovoriť o tom, že ona zavinila zastavenie konania. Zastavenie konania podľa názoru žalobcu možno minimálne v rovnakom rozsahu pričítať aj žalovanému, s ktorým bola mimosúdna dohoda uzatvorená a bolo obom stranám sporu zrejmé, že ako následok uzatvorenia mimosúdnej dohody nastane zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, ktoré však vzhľadom na procesné postavenie žalovaného mohol vykonať len žalobca. Pre účely podpory právneho názoru žalobkyňa poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. 01. 2012, sp. zn. 6MCdo/5/2011, z ktorého citovala. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa vzhľadom na povahu konania, t. j. vzhľadom na to, že ide o iudicium duplex nejedná sa o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako tak
platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto ani nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva (nález Ústavného súdu ČR, IV. ÚS 404/22). V závere odvolania navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby odvolaním napadnutý výrok III. uznesenia zrušil a vo veci rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako i skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie po prejedaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o nároku na náhradu trov konania (III. výrok) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 396 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
9. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku, a preto i na túto časť konania dopadajú postuláty spravodlivého procesu. Z hľadiska kritérií spravodlivého procesu otázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu napr. vtedy, ak v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení procesného predpisu zo strany súdov je obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09,
I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
14. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že tento je arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť, pod ktoré ustanovenie CSP subsumoval súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a žiadnym spôsobom svoje rozhodnutie v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania neodôvodnil. Odvolací súd tak nemohol podrobiť súdnemu prieskumu v rámci odvolacieho konania rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, nakoľko okrem samotného výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v odôvodnení uznesenia nie je ani zmienku, akou úvahou sa súd prvej inštancie riadil, keď priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu, že strany sporu v priebehu konania uzavreli mimosúdnu dohodu a tým odpadol aj predmet sporu, čo v konaní nebolo sporné.
15. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Civilnom sporovom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. US 56/05, IV. US 147/08).
16. Zásada úspechu vo veci je vyjadrená v citovanom ustanovení § 255 CSP. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t. j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, v ktorého rámci strany vystupujú ako vzájomný odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných Civilným sporovým poriadkom snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany a teda aj v rozpore s čl. 46 Ústavy SR.
17. Uvedenú zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, ktorá je vyjadrená v § 256 CSP. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie sa žalovaného spočívajúceho v dobrovoľnom plnení žalovaným v priebehu konania, z procesného hľadiska platí, že žalovaný zavinil zastavenie konania. „Princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol“ (nález Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 629/2016, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 14/2017).
18. Odvolací súd akcentuje, že aj v konaní na prvoinštančnom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, a to nielen vo veci samej, ale aj čo do rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa prvoinštančný súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal, ako i na konanie strán sporu pred podaním žaloby (a snahou o riešenie veci dohodou). Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil nárok tej ktorej strany na ne/priznanie nároku na náhradu trov konania.
19. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci tak bude opätovne rozhodnúť o nároku strán sporu na náhradu trov konania, o tomto štandardne podľa zhodnotenia naplnenia zákonných predpokladov rozhodnutím rozhodnúť, pričom v konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou SR s tým, že rozhodnutie bude povinný odôvodniť v súlade so zásadami danými procesným kódexom. Najmä s prihladnutím na špecifiká konania, a predložené listiny stranami sporu, ktoré sú obsahom súdneho spisu, vyhodnotí správanie sa strán sporu pred podaním samotnej žaloby a ich skutočnú, nielen deklarovanú snahu o mimosúdne vyriešenie veci, a vysporiada sa s námietkami žalobkyne, ktoré sú obsiahnuté v podanom odvolaní proti výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14. 06. 2023.
20. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).