Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-96-2011.pdf
PDF · 109.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/96/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: T.. I.. B. L., L. I., P. 42, zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/10118/2011-71 zo dňa 07.03.2011, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa 07.03.2011, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 13.12.2010, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 12.10.2007. Týmto rozhodnutím Daňové riaditeľstvo SR zamietlo odvolanie proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Zim zo dňa 03.11.2006 vydanému podľa § 44 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb., ktorým bol podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2001 v sume 42.136,- Sk.
Žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne z dôvodu uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a písm. b/.
Napadnutému rozhodnutiu žalobcu a prvostupňového správneho orgánu predchádzal nasledovný postup. Riaditeľ Daňového úradu Košice V poveril 11.04.2005 výkonom daňovej kontroly u žalobcu, ktorého správcom dane bol Daňový úrad Košice V, zamestnankyne Daňového úradu Prešov I. Daňová kontrola týkajúca sa dane z pridanej hodnoty mala u žalobcu začať dňa 16.05.2005. Žalobca v zázname spísanom pri výkone daňovej kontroly zamestnankyňami Daňového úradu Prešov I, namietal účasť zamestnancov miestne nepríslušného správcu dane. Podaním zo dňa 30.05.2005 namietal prekročenie právomoci riaditeľa Daňového úradu Košice V spočívajúce v tom, že výkonom daňovej kontroly poveril pracovníčky, ktoré nepracujú na miestne príslušnom daňovom úrade, ktorý je správcom dane žalobcu. Riaditeľ daňového úradu nepovažoval za možné vykonať daňovú kontrolu u sťažovateľa prostredníctvom svojich zamestnancov vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ spochybnil ich nezaujatosť. Napriek tomu však nepostupoval tak, že by boli títo zamestnanci vylúčení z daňového
konania postupom podľa § 24 ods. 5 zákona o správe daní ale bez takéhoto rozhodnutia poveril so súhlasom daňového riaditeľstva vykonaním daňovej kontroly zamestnancov iného daňového úradu.
Postupom riaditeľa daňového úradu došlo k obídeniu § 3 a 24 zákona o správe daní týkajúcich sa miestnej príslušnosti správcu dane a vylúčenia zamestnanca správcu dane z daňového konania. Formálne síce naďalej konal miestne príslušný daňový úrad, avšak v skutočnosti daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci iného daňového úradu hoci miestne príslušný zamestnanci neboli z daňového konania vylúčený.
Správca dane vydal na základe vykonávanej kontroly 13 platobných výmerov, ktorými určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ktoré boli predmetom vykonávanej kontroly. Na základe opravných prostriedkov vydaných žalobcom bolo osem z týchto platobných výmerov zrušených. Ďalších päť nebolo v konaní podľa piatej hlavy druhej časti O.s.p. zrušených.
Žalobca podal po tom čo mu bol doručený nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 118/08 žiadosť o obnovu konania proti všetkým 13 platobným výmerom. Vzhľadom na to, že v priebehu konania o jeho žiadosti o obnovu konania boli niektoré z týchto výmerov zrušené správnymi súdmi, predmetom konania o povolenie obnovy sa stalo nakoniec päť platobných výmerov, z ktorých sa súčasná žaloba týka jedného z nich.
Žalobca vo svojej žiadosti o obnovu konania poukazuje na skutočnosť, ktorá odôvodňuje povolenie obnovy konania na nález Ústavného súdu SR, z ktorého vyplýva, že kontrola vykonávaná s pracovníčkami Daňového úradu Prešov I nebola zákonnou kontrolou z dôvodu nesprávneho zloženia kontrolnej skupiny.
Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného napadnutého touto žalobou oba správne orgány založili svoje rozhodnutie na názore, že platobný výmer, ktorý bol vydaní v daňovom konaní a ktorý mu bol žalobcovi vyrúbeny rozdiel dane z pridanej hodnoty nevyrúbil daň žalobcovi na základe daňovej kontroly ale na základe určenia dane podľa pomôcok. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, že v skutočnosti u žalobcu kontrola vykonávaná nebola. Žalovaný prichádza k doslova neuveriteľnému záveru, že napriek tomu, že kontrolná skupina komunikovala s daňovým subjektov a doručovala mu oznámenia o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly v skutočnosti kontrolná skupina u daňového subjektu nevykonávala takúto činnosť, ktorú by bolo možné označiť za vykonanie daňovej kontroly.
Žalobca považuje nález Ústavného súdu SR II.ÚS 118/08 zo dňa 10.12.2009 za rozhodnutie, ktoré môže mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovy sa domáha. Z nálezu vyplýva, že tento bol vydaní v konaní o jednom z opravných prostriedkov podaný žalobcov v daňovej kontrole, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia, aj v tomto konanie. V prípade, že rozhodnutie vo veci samej bolo výsledkom konania, ktorému predchádzala nezákonná kontrola je toto rozhodnutie ako výsledok nezákonného postupu rovnako nezákonné. Z uvedeného dôvodu v prípade, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nevyhoveli žiadosti o povolenie obnovy konania žalobcovi napriek tomu, že existovalo rozhodnutie, ktoré bez svojej viny nemohol žalobca použiť v pôvodnom konaní, zasiahli tým do jeho práva na inú právnu ochranu zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v ktorej je konkretizované ust. zák. č. 511/1992 Zb. vrátane ustanovení o obnove konania.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.07.2011 uviedol, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2001, január 2002 a december 2000 bola u daňového subjektu začatá doručením oznámenia o výkone daňovej kontroly. Oznámenie bolo vydané zamestnancom Daňového úradu Košice V. Daňová kontrola bola začatá podľa § 15 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení v rozhodnom období a to 40-ty deň odo dňa doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly, t.j. 25.05.2005. Výkonom daňovej kontroly boli poverení zamestnanci Daňového úradu Prešov I. Daňový subjekt po predložení poverení na vykonanie daňovej kontroly so zamestnancami nespolupracoval, neposkytol súčinnosť na vykonanie daňovej kontroly, nepredložil žiadne doklady. Aj keď kontrolná skupina komunikovala s daňovým subjektom a
doručovala daňovému subjektu oznámenia o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly, v skutočnosti kontrolná skupina u daňového subjektu nemohla vykonávať takú činnosť, ktorú by bolo možné označiť za vykonanie daňovej kontroly. Daňový subjekt nepredložil kontrolnej skupine žiadne doklady a z toho hľadiska nie je možné tvrdiť, že kontrolná skupina zasiahla do jeho práv tým, že sa oboznámila s obsahom účtovných a daňových dokladov daňového subjektu k čomu z hľadiska posudzovania miestnej príslušnosti neboli oprávnený. Daňová kontrola v rozsahu a postupom ako je upravená v § 15 zák. SNR č. 511/1992 Zb. v znení platnom rozhodnom období zrealizovaná nebola. Správca dane na základe toho, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady prešiel do procesu určenia dane podľa pomôcok a postupoval podľa § 29 ods. 6 zák. SNR č. 511/1992 Zb. Proces určenia dane podľa pomôcok svojim charakterom predstavuje administratívny postup, ktorým správca dane na základe pomôcok, ktoré mali k dispozícii, aby súčinnosti daňového subjektu určí daňovú povinnosť. Na tento proces sa nevzťahujú lehoty na vykonanie kontroly podľa § 30a ods. 7 uvedeného zákona platnom do 31.08.2007 neaplikujú sa ust. § 15 ods. 5 a 6 citovaného zákona. V procese určenia dane podľa pomôcok je potrebné v zmysle § 44 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom rozhodnom období prihliadať na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka čo správca dane vo svojom postupe zohľadnil, pričom nezistil také skutočnosti z ktorých by vyplývali pre daňovníka výhody na ktoré by bolo potrebné osobitne prihliadať. U daňového subjektu boli ako pomôcky použité daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2001, dodatočné daňové priznania vrátane príloh, daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2001 vrátane výkazu o príjmoch a výdavkoch a výkazu o majetku a záväzkoch.
Žalovaný poukazuje na rozsudok sp. zn. 3Sžf52/2009, v ktorom sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, že v prípade, že daňový subjekt si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, neposkytne potrebnú súčinnosť počas zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly, vyplývajú pre daňový subjekt dôsledky z ust. § 15 ods. 2 nadväznosti na § 29 ods. 6 zák. č. 511/2002 Zb. Vzhľadom na to, že daňový subjekt môže mať právny záujem na vykonávanie daňovej kontroly i po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.
Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci uznesením sp. zn. IV.ÚS 405/09-28 sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neodpodstatnenú.
Riaditeľ Daňového úradu Košice V poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných zamestnancov, ale zamestnancov Daňového úradu Prešov I. Ako vyplýva z rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 27.06.2005 urobil tak preto, že sťažovateľ predtým spochybnil nezaujatosť zamestnancov miestne príslušného daňového úradu. K takémuto postupu mal riaditeľ predchádzajúci súhlas Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ako zamestnávateľ zamestnancov Daňového úradu Prešov I. Na základe ústavnej sťažnosti Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. IIÚS XXX/XX-XX zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo KS43/2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžo 101/2010 zrušil predmetné rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby sa vysporiadal s námietkami žalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane riaditeľa Daňového úradu Košice V najmä so zreteľom na to, v akom štádiu konania, resp. voči akým úkonom správcu dane boli námietky žalobcu podané. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky nadväzne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odpovedal na námietku podanú daňovým subjektom podľa § 50 zák. č. 511/1992 Zb. zo dňa 01.06.2005 listom, pretože posúdilo charakter podanej námietky a konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre podané námietky a preto nebolo potrebné rozhodnúť rozhodnutím. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom v roku 2005 bolo možné podať námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní. Z obsahu podanej námietky však vyplýva, že daňový subjekt podal proti postupu riaditeľa Daňového úradu Košice V a to v súvislosti s výkonom daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2001, január 2002 a december 2000. Riaditeľ Daňového úradu Košice keď nebol poverený vykonaním kontrol u daňového subjektu plnil len svoje úlohy vyplývajúce mu z pozície riaditeľa daňového úradu. Daňová kontrola nie je daňovým konaním, preto daňový subjekt nemohol uplatniť v daňovej kontrole námietku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom rozhodnom období, ktorú je možné podať len proti postupu zamestnanca v daňovom konaní.
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.09.2012 o 12,45 hod.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že riaditeľ Daňového úradu Košice V, poveril 11.04.2005 výkonom daňovej kontroly u žalobcu, ktorého správcom dane bol Daňový úrad Košice V. zamestnankyne Daňového úradu Prešov I. Daňová kontrola týkajúca sa dane z pridanej hodnoty mala u žalobcu začať dňa 16.05.2005. Žalobca v zázname spísanom pri výkone daňovej kontroly zamestnankyňami Daňového úradu Prešov I, namietal účasť zamestnancov miestne nepríslušného správcu dane. Podaním zo dňa 30.05.2005 adresoval Daňovému riaditeľstvu podanie v ktorom namieta prekročenie právomoci riaditeľa Daňového úradu Košice V spočívajúce v tom, že výkonom daňovej kontroly poveril pracovníčky, ktoré nepracujú na miestne príslušnom daňovom úrade, ktorý je správcom dane žalobcu. Nakoľko daňový subjekt neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február - december 2001 správca dane bol v zmysle § 15 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnený zistiť zakladanie a určiť daň v zmysle § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., t.j. podľa pomôcok. O takomto postupe správca dane podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 709/320/29604/2006, ktorý bol doručený dňa 27.09.2006. Dňa 30.10.2006 doručil daňový subjekt správcovi dane štyri podania a to žiadosť o vylúčenie riaditeľa DÚ Košice V., z výkonu daňových kontrol, žiadosť o vylúčenie zamestnancov správcu dane DÚ Prešov I. z konania - výkonu daňových kontrol, návrh na zastavení konania výkonu daňových kontrol a odvolanie. O žiadosti o vylúčenie zamestnancov DÚ Prešov I. i o návrhu na zastavenie konania rozhodol správca daní rozhodnutím, č. XXX/XXX/ XXXX/XXXX a 709320/36574/06, ktoré doručil daňovému subjektu dňa 31.10.2006 pred samotným prerokovaním protokolov o určení dane podľa pomôcok. Daňový úrad Košice V dňa 03.11.2010 vydal platobný výmer č. 709/230/36928/06/Zim podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2001 v sume 1.398,66 eur podľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. daňovému subjektu JUDr. I.. B. L.. Daňový subjekt proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici rozhodnutím č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 12.10.2007, ktorým zamietol odvolanie daňovníka a potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Daňový subjekt - žalobca podal dňa 27.05.2010 žiadosť o povolenie obnovy konania skončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/ XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 12.10.2007. Daňové riaditeľstvo SR posúdilo dôvody na obnovu konania, nakoľko však tieto nespĺňali podmienky podľa § 51 ods. 1 písm. a/, b/ zákona SNR č. 511/1992 Zb. rozhodnutím č. I/223/12626-126492/2010/992517-r zo dňa 13.12.2010 žiadosť daňového subjektu o povolenie obnovy konania zamietol. Žalobca podal odvolanie dňa 10.01.2011 proti uvedenému rozhodnutiu a proti ďalším piatim rozhodnutiam. Ministerstvo financií SR preverilo či Daňové riaditeľstvo SR správne posúdilo dôvody na základe ktorých žiadosť o obnovu konania zamietlo a vydalo rozhodnutie č. MF/10118/2011-71 zo dňa 07.03.2011, ktorým potvrdilo napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa 13.12.2010 č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/ XXXX/XXXXXX-r, ktorým bola zamietnutá žiadosť daňového subjektu o povolenie obnovy konania.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách sústave územných finančných orgánov v platnom znení, konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci ak po
a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b/ rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.
Súd má za preukázané, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február - december 2001, január 2002 a december 2000 bola u daňového subjektu začatá doručením oznámenia o výkone daňovej kontroly. Oznámenie bolo vydané zamestnancom Daňového úradu Košice V. Daňová kontrola bola začatá podľa § 15 ods. 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení platnom rozhodnom období a to 40-ty deň odo dňa doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly, t.j. 25.05.2005. Výkonom daňovej kontroly boli poverení zamestnanci daňového úradu Prešov I. Daňový subjekt po predložení poverení na vykonaní daňovej kontroly so zamestnancami nespolupracoval, neposkytol súčinnosť na vykonanie daňovej kontroly, nepredložil žiadne doklady. Aj keď kontrolná skupina komunikovala s daňovým subjektom a doručovala daňovému subjektu oznámenia o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly v skutočnosti kontrolná skupina u daňového subjektu nemohla vykonávať takúto činnosť, ktorú bolo možné označiť za vykonanie daňovej kontroly. Daňový subjekt nepredložil kontrolnej skupine žiadne doklady a z toho hľadiska nie je možné tvrdiť, že kontrolná skupina zasiahla do jeho práv tým, že sa oboznámila z obsahom účtovných a daňových dokladov daňového subjektu k čomu z hľadiska posudzovania miestnej príslušnosti neboli oprávnený. Daňová kontrola v rozsahu a postupov ako je upravená v § 15 zák. č. 511/1992 Zb. zrealizovaná nebola. Správca dane na základe toho, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady, prešiel do procesu určenia dane podľa pomôcok a postupoval podľa § 29 ods. 6 daňového zákona. Proces určenia dane podľa pomôcok svojim charakterom predstavuje administratívny postup, ktorým správca dane na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii a bez súčinnosti daňového subjektu určí daňovú povinnosť. Na tento proces sa nevzťahujú lehoty na vykonaní kontroly podľa § 30a ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb . v znení platnom do 31.08.2007, neaplikujú sa ust. § 15 ods. 5 a 6 citovaného zákona. V procese určenia dane podľa pomôcok je potrebné v zmysle § 44 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. prihliadať na zistenie okolností, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka čo správca dane vo svojom postupe zohľadnil, pričom nezistil také skutočnosti z ktorých by vyplývali pre daňovníka výhody na ktoré by bolo potrebné osobitne prihliadať.
Najvyšší súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf 2/2009 sa stotožnil s právnym názorom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, že v prípade, že daňový subjekt si svoju dôkaznú povinnosť neplní, neposkytne potrebnú súčinnosť počas zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly, vyplývajú pre daňový subjekt dôsledky z ust. § 15 ods. 2 v nadväznosti na § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. Vzhľadom na to daňový subjekt môže mať právny záujem na vykonávaní daňovej kontroly i po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci uznesením sp. zn. IV.ÚS 405/09-28, sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Žalobca ako nové skutočnosti pre dôvod pre obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. uvádza nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, ktorý mal podstatný vplyv na vydanie trinástich rozhodnutí, t.j. zamestnanci správcu dane Daňového úradu Košice V nemohli rozhodovať, pretože tomu bránilo znenie ust. § 24 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb., nakoľko riaditeľ Daňového úradu Košice V nerozhodol o námietke zaujatosti rozhodnutím podľa ust. § 24 ods. 5 uvedeného zákona. V rozhodnom období pred vydaním ale ani po vydaní trinástich rozhodnutí
- platobných výmerov, ktorými bola daňovému subjektu vyrúbena daň v rozpore so zákonom, a ktoré existovali už v čase vydania trinástich nezákonných platných výmerov, pričom ich pôvodný správca dane (riaditeľ Daňového úradu Košice V) úmyselne a vedome nerešpektoval. Ako dôvod pre obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. b/ daňového zákona, žalobca uviedol, že takýmito dôkazmi boli dôkazy, že daňové kontroly neboli vykonané v súlade so zákonom podľa ust. § ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., teda vykonali miestne nepríslušní zamestnanci správcu dane Daňového úradu Prešov I, len na základe neoprávneného poverenia na vykonanie daňových kontrol vydaných riaditeľom Daňového úradu Košice V.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S 129/2007-121 zo dňa 02.10.2008 zamietol žalobu o preskúmaní rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 12.10.2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti platobnému výmeru o určení dane podľa pomôcok na zdaňovacie obdobie august 2001. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf 2/2009 zo dňa 29.01.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S 129/2007-121 zo dňa 02.10.2008.
Žalobca podal ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 2/2009 zo dňa 29.01.2009. Ústavný súd SR uznesením IV.ÚS 405/2009-28 zo dňa 10.12.2009 sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že skutočnosť, že sťažovateľ zastáva iné právne názory, akými sa v tejto veci riadil najvyšší súd nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku a nezakladanie oprávnenie ústavného súdu nahradiť správne názory najvyššieho súdu svojimi vlastnými. Posúdenie odvolaním namietanej zákonnosti postupu a rozhodnutia daňových orgánov v nadväznosti na závery súdu prvého stupňa bolo v právomoci najvyššieho súdu. Jeho závery v posudzovanej časti nevykazujú známky svojvôle a sú aj akceptovateľným spôsobom odôvodnené a preto napadnutým rozsudkom nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomenul, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu neznamená ani právo na úspech v konaní ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili.
Obnova konania ako mimoriadne opravný prostriedok slúži k náprave skutkových omylov, vzťahuje sa na skutkové otázky, skutkové zistenia vedúce k zisteniu objektívnej pravdy. Žalobca odôvodnil svoju žiadosť o obnovu konania skutočnosťami a právnymi posúdeniami skutkových okolností, ktoré nie je možné považovať za nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania ani za dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Žalobca nepreukázal dôvody pre obnovu konania, podľa § 51 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb. a preto súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie má mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 O.s.p.