Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
47f/370644.9fd3c3.pdf
PDF · 123.81 KB
No categories available
3Sžf/52/2009
Najvyšší súd 3 Sžf 52/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu: M. B., zastúpený: Advokátska spoločnosť, s.r.o., proti žalovanému:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/224/7676-39777/2008/990013-r zo dňa 19.05.2008, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/9/2008-39 zo dňa 27.11.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 26S/9/2008-39 zo dňa 27. novembra 2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 26S/9/2008-39 zo dňa 27.11.2008 zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/224/7676-
39777/2008/990013-r zo dňa 19.05.2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Nové Zámky (ďalej aj správca dane) č. 631/230/7654/08/Mt zo dňa 15.02.2008, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku
2005 v sume 354 068,-- Sk na podklade vykonanej daňovej kontroly, o výsledku ktorej
vyhotovil protokol č. 631/320/848/2008/Bch,Ky zo dňa 07.01.2008, ktorý prerokoval so
žalobcom dňa 13.02.2008. Daňovou kontrolou bol upravený základ dane z príjmov
z podnikania zo samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej podľa § 6 ods. 1 písm. b/
zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ďalej len zák.č. 595/2003 Z.z., keďže daňovník
si uplatnil vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane aj výdavky vynaložené na nákup tovaru
od dodávateľov z Maďarskej republiky v celkovej výške 3 874 289,-- Sk. Sú to tieto výdavky:
1. výdavkový pokladničný doklad č. PV10 zo dňa 01.10.2005, v peňažnom denníku
žalobcu zaúčtovaný s textom „fa nákup tovaru“ v sume 1 161 081,40 Sk, preukázaný
faktúrou bez čísla zo dňa 01.10.2005 od G. T., N. K. G., B., pričom na poslednej
strane faktúry je okrem okrúhlej pečiatky predajcu aj odtlačok obdĺžnikovej pečiatky
s textom „FIZETVE“,
2. výdavkový pokladničný doklad č. PV9 zo dňa 01.10.2005 nákup tovaru v celkovej
výške 1 601 596,70 Sk, ktorý je preukázaný faktúrou bez čísla zo dňa 01.10.2005 – T.
B. I., B., v peňažnom denníku žalobcu zaúčtovaný s textom „fa nákup tovaru“
3. výdavkový pokladničný doklad č. PV57 zo dňa 18.11.2005, ktorý je zaúčtovaný
v peňažnom denníku žalobcu ako výdavok s textom „fa tovar Maďarsko“ v celkovej
sume 1 111 610,79 Sk a je preukázaný faktúrou bez čísla zo dňa 18.11.2005 – T., B. I.,
B.
Uvedené výdavky správca dane daňovému subjektu neuznal, pričom svoj postup oprel
predovšetkým o výsledky šetrenia pracovníkov maďarskej daňovej správy, v zmysle
ktorých bolo zistené, že daňový subjekt T. nemá na faktúrach uvedené platné IČO, DIČO
a podľa vyjadrenia predmetnej spoločnosti dodávateľa táto vraj faktúry uvedené v účtovníctve
žalobcu nevyhotovila. Rovnako uvedené platí aj vo vzťahu k spoločnosti G. T., ktorá tiež
uviedla, že predmetné faktúry nevyhotovila a so žalobcom vraj nemala žiadne obchodné
vzťahy. Žalobca uvádzal, že tovar od uvedených subjektov riadne zakúpil, prevzal vystavené
faktúry a následne aj tržby z predaja za takto získaný tovar vedie ako príjem vo svojom
účtovníctve.
Správca dane za účelom detailnejšieho zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie
aj výsluchom svedka, konkrétne I. H., ktorá sa mala zúčastniť so žalobcom nákupov tovaru
v Maďarsku v mesiaci október ako aj N. V., ktorý tiež spolupracoval na nákupoch tovaru so
žalobcom v Budapešti. Rovnako žalovaný vykonal šetrenie cestou pracovníkov Maďarskej
daňovej správy zameranej na zistenie skutočností preukazujúcich existenciu daňových
subjektov s vyššie uvedeným výsledkom.
Krajský súd v Nitre všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil a dospel k záveru,
že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný na základe vykonaného dokazovania zistili
skutkový stav, ktorý zodpovedá listinným dôkazom, ktoré sa v spise nachádzajú
a na tomto základe skutkový stav správne právne posúdil, vzal do úvahy, že v priebehu
daňového konania žalobca neodstránil vzniknuté pochybnosti ohľadne neuplatnených
výdavkov na nákup tovaru v Maďarskej republike, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne vynaloženia uvedených nákladov v súlade s § 21 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z.,
preto nebolo možné uvedené výdavky považovať za výdavky daňové, keďže žalobca
v priebehu konania nepredložil žiadne ďalšie listinné dôkazy aj keď na to bol daňovými
orgánmi vyzvaný. Krajský súd konštatoval, že z hľadiska postupu správcu dane boli
rešpektované základné zásady daňového konania, správca dane umožnil žalobcovi,
aby sa vyjadril k zadováženým listinným dokladom, resp. aby predkladal uplatňoval ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania a preto krajský súd konštatoval, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu bol v súlade so zákonom, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca dôvodiac, že nespochybňuje
výsledky šetrení správcu dane a žalovaného, ale nemá vedomosť o tom, že by sa na strane
predávajúcich malo jednať o neexistujúce firmy a zakúpený tovar riadne zaúčtoval a aj predaj
tovaru zohľadnil vo svojom daňovom priznaní. Zároveň zdôraznil, že za rok 2005 neevidoval
žiadne iné faktúry o nákupe tovaru vo svojom účtovníctve, než tie, ktoré sú v tomto konaní
spochybňované. Poukázal na ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 446 Obchodného
zákonníka, ktoré ochraňujú dobromyseľného nadobúdateľa, ktorým žalobca bez pochyby mal
byť. Žalovaný ani správca dane nespochybnili skutočnosť, že žalobca mal predmetný tovar
vo svojej predajni, bezpečne preto musel na jeho nadobudnutie vynaložiť finančné
prostriedky a následne v súlade s predmetom svojho podnikania tovar aj speňažiť. Odvolateľ
je názoru, že žalovaný aj správca dane sa dôsledne neriadili § 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.,
v čoho dôsledku je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby o podanom odvolaní
odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.11.2008
sp. zn. 26S/9/2008 a zruší rozhodnutie žalovaného o odvolaní zo dňa 19.05.2008
č. I/224/7676-39777/2008/990013-r a rozhodnutie Daňového úradu v Nových Zámkoch
č. 631/230/7654/08/Mt zo dňa 15.02.2008.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil podľa
§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi obsiahnutými v odôvodnení
napadnutého rozsudku, pretože žalobca v daňovom konaní nepreukázal dostatočným
spôsobom vynaloženie predmetných uplatnených výdavkov na daňové účely, pretože nepreukázal
hodnoverný doklad, že by druhá strana prijala finančné plnenie za dodávku predmetných
tovarov. Samotné predloženie daňového dokladu – faktúry s pečiatkou „Zaplatené“, nie je
takým daňovým dokladom, ktorý by preukazoval, že určitú sumu peňazí žalobca odovzdal
a teda zaplatil za dodávku tovaru kúpnu cenu a predávajúci kúpnu cenu prevzal.
Rovnako zostal nepreukázaný samotný rozsah vynaložených finančných prostriedkov
na zakúpenie tovaru tak, ako si ich uplatnil žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí
ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal v rámci daňovej kontroly a následného daňového
konania vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by sa preukazovala hodnota sporného
nadobudnutého tovaru. Uvedené je podľa názoru súdu nereálne, keďže nie je jasné, aký tovar
žalobca mal v Maďarsku zakúpiť. Je síce predložený súpis textílií, ktoré mal žalobca kúpiť,
ale ich bližší opis nie je známy. Naviac podľa žalobcu už tento tovar mal aj predať,
keďže podľa jeho tvrdení finančné prostriedky, ktoré obdržal za predaj uvedených textílií
zahrnul do svojich príjmov za rok 2005 a tak dokazovanie na podklade znaleckého posudku
možno pokladať za irelevantné.
Pre splnenie zákonných podmienok na naplnenie a preukázanie kvalifikovaných
výdavkov nepostačuje len predloženie faktúr a dodacích listov. Nedostatok preukázateľnosti
rozsahu vynaloženia výdavkov a rozpor v osobe adresáta týchto výdavkov, ktorý ich prijatie
popiera, rovnako aj realizáciu plnenia vyúčtovaného v žalobcom predkladaných faktúrach,
nemôže byť odstránený len tvrdením daňového subjektu, že predmetné faktúry boli vystavené
a zaúčtované a tovar bol dodaný. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie
a realizáciu zdaniteľného plnenia, ako aj skutočnosť, že za dodané plnenie bolo riadne
zaplatené. Rovnako daňový subjekt musí vedieť preukázať reálne plnenie, na ktoré výdavky
vynaložil.
S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/9/2008-39 zo dňa 27.11.2008 ako vecne správny
potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP
a s § 250k ods. 1veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech,
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 14. mája 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková