Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/52/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu: M. B., zastúpený: Advokátska spoločnosť, s.r.o., proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/224/7676-39777/2008/990013-r zo dňa 19.05.2008, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -39 zo dňa 27.11.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č.k. -39 zo dňa 27. novembra 2008 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -39 zo dňa 27.11.2008 zamietol žalobu

žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/224/7676-

39777/2008/990013-r zo dňa 19.05.2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového

úradu Nové Zámky (ďalej aj správca dane) č. /Mt zo dňa 15.02.2008, ktorým

bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2005 v sume 354 068,-- Sk na podklade vykonanej daňovej kontroly, o výsledku ktorej

vyhotovil protokol č. 631/320/848/2008/Bch,Ky zo dňa 07.01.2008, ktorý prerokoval so

žalobcom dňa 13.02.2008. Daňovou kontrolou bol upravený základ dane z príjmov

z podnikania zo samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej podľa § 6 ods. 1 písm. b/

o dani z príjmov, ďalej len , keďže daňovník

si uplatnil vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane aj výdavky vynaložené na nákup tovaru

od dodávateľov z Maďarskej republiky v celkovej výške 3 874 289,-- Sk. Sú to tieto výdavky:

1. výdavkový pokladničný doklad č. PV10 zo dňa 01.10.2005, v peňažnom denníku

žalobcu zaúčtovaný s textom „fa nákup tovaru“ v sume 1 161 081,40 Sk, preukázaný

faktúrou bez čísla zo dňa 01.10.2005 od G. T., N. K. G., B., pričom na poslednej

strane faktúry je okrem okrúhlej pečiatky predajcu aj odtlačok obdĺžnikovej pečiatky

s textom „FIZETVE“,

2. výdavkový pokladničný doklad č. PV9 zo dňa 01.10.2005 nákup tovaru v celkovej

výške 1 601 596,70 Sk, ktorý je preukázaný faktúrou bez čísla zo dňa 01.10.2005 – T.

B. I., B., v peňažnom denníku žalobcu zaúčtovaný s textom „fa nákup tovaru“

3. výdavkový pokladničný doklad č. PV57 zo dňa 18.11.2005, ktorý je zaúčtovaný

v peňažnom denníku žalobcu ako výdavok s textom „fa tovar Maďarsko“ v celkovej

sume 1 111 610,79 Sk a je preukázaný faktúrou bez čísla zo dňa 18.11.2005 – T., B. I.,

B.

Uvedené výdavky správca dane daňovému subjektu neuznal, pričom svoj postup oprel

predovšetkým o výsledky šetrenia pracovníkov maďarskej daňovej správy, v zmysle

ktorých bolo zistené, že daňový subjekt T. nemá na faktúrach uvedené platné IČO, DIČO

a podľa vyjadrenia predmetnej spoločnosti dodávateľa táto vraj faktúry uvedené v účtovníctve

žalobcu nevyhotovila. Rovnako uvedené platí aj vo vzťahu k spoločnosti G. T., ktorá tiež

uviedla, že predmetné faktúry nevyhotovila a so žalobcom vraj nemala žiadne obchodné

vzťahy. Žalobca uvádzal, že tovar od uvedených subjektov riadne zakúpil, prevzal vystavené

faktúry a následne aj tržby z predaja za takto získaný tovar vedie ako príjem vo svojom

účtovníctve.

Správca dane za účelom detailnejšieho zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie

aj výsluchom svedka, konkrétne I. H., ktorá sa mala zúčastniť so žalobcom nákupov tovaru

v Maďarsku v mesiaci október ako aj N. V., ktorý tiež spolupracoval na nákupoch tovaru so

žalobcom v Budapešti. Rovnako žalovaný vykonal šetrenie cestou pracovníkov Maďarskej

daňovej správy zameranej na zistenie skutočností preukazujúcich existenciu daňových

subjektov s vyššie uvedeným výsledkom.

Krajský súd v Nitre všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil a dospel k záveru,

že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný na základe vykonaného dokazovania zistili

skutkový stav, ktorý zodpovedá listinným dôkazom, ktoré sa v spise nachádzajú

a na tomto základe skutkový stav správne právne posúdil, vzal do úvahy, že v priebehu

daňového konania žalobca neodstránil vzniknuté pochybnosti ohľadne neuplatnených

výdavkov na nákup tovaru v Maďarskej republike, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno

ohľadne vynaloženia uvedených nákladov v súlade s ,

preto nebolo možné uvedené výdavky považovať za výdavky daňové, keďže žalobca

v priebehu konania nepredložil žiadne ďalšie listinné dôkazy aj keď na to bol daňovými

orgánmi vyzvaný. Krajský súd konštatoval, že z hľadiska postupu správcu dane boli

rešpektované základné zásady daňového konania, správca dane umožnil žalobcovi,

aby sa vyjadril k zadováženým listinným dokladom, resp. aby predkladal uplatňoval ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania a preto krajský súd konštatoval, že rozhodnutie a postup

správneho orgánu bol v súlade so zákonom, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca dôvodiac, že nespochybňuje

výsledky šetrení správcu dane a žalovaného, ale nemá vedomosť o tom, že by sa na strane

predávajúcich malo jednať o neexistujúce firmy a zakúpený tovar riadne zaúčtoval a aj predaj

tovaru zohľadnil vo svojom daňovom priznaní. Zároveň zdôraznil, že za rok 2005 neevidoval

žiadne iné faktúry o nákupe tovaru vo svojom účtovníctve, než tie, ktoré sú v tomto konaní

spochybňované. Poukázal na ust. a Obchodného

zákonníka, ktoré ochraňujú dobromyseľného nadobúdateľa, ktorým žalobca bez pochyby mal

byť. Žalovaný ani správca dane nespochybnili skutočnosť, že žalobca mal predmetný tovar

vo svojej predajni, bezpečne preto musel na jeho nadobudnutie vynaložiť finančné

prostriedky a následne v súlade s predmetom svojho podnikania tovar aj speňažiť. Odvolateľ

je názoru, že žalovaný aj správca dane sa dôsledne neriadili ,

v čoho dôsledku je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby o podanom odvolaní

odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.11.2008

sp. zn. a zruší rozhodnutie žalovaného o odvolaní zo dňa 19.05.2008

č. I/224/7676-39777/2008/990013-r a rozhodnutie Daňového úradu v Nových Zámkoch

č. /Mt zo dňa 15.02.2008.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nie je možné vyhovieť a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil podľa

veta prvá v spojení s veta druhá a a .

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi obsiahnutými v odôvodnení

napadnutého rozsudku, pretože žalobca v daňovom konaní nepreukázal dostatočným

spôsobom vynaloženie predmetných uplatnených výdavkov na daňové účely, pretože nepreukázal

hodnoverný doklad, že by druhá strana prijala finančné plnenie za dodávku predmetných

tovarov. Samotné predloženie daňového dokladu – faktúry s pečiatkou „Zaplatené“, nie je

takým daňovým dokladom, ktorý by preukazoval, že určitú sumu peňazí žalobca odovzdal

a teda zaplatil za dodávku tovaru kúpnu cenu a predávajúci kúpnu cenu prevzal.

Rovnako zostal nepreukázaný samotný rozsah vynaložených finančných prostriedkov

na zakúpenie tovaru tak, ako si ich uplatnil žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí

ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal v rámci daňovej kontroly a následného daňového

konania vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by sa preukazovala hodnota sporného

nadobudnutého tovaru. Uvedené je podľa názoru súdu nereálne, keďže nie je jasné, aký tovar

žalobca mal v Maďarsku zakúpiť. Je síce predložený súpis textílií, ktoré mal žalobca kúpiť,

ale ich bližší opis nie je známy. Naviac podľa žalobcu už tento tovar mal aj predať,

keďže podľa jeho tvrdení finančné prostriedky, ktoré obdržal za predaj uvedených textílií

zahrnul do svojich príjmov za rok 2005 a tak dokazovanie na podklade znaleckého posudku

možno pokladať za irelevantné.

Pre splnenie zákonných podmienok na naplnenie a preukázanie kvalifikovaných

výdavkov nepostačuje len predloženie faktúr a dodacích listov. Nedostatok preukázateľnosti

rozsahu vynaloženia výdavkov a rozpor v osobe adresáta týchto výdavkov, ktorý ich prijatie

popiera, rovnako aj realizáciu plnenia vyúčtovaného v žalobcom predkladaných faktúrach,

nemôže byť odstránený len tvrdením daňového subjektu, že predmetné faktúry boli vystavené

a zaúčtované a tovar bol dodaný. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie

a realizáciu zdaniteľného plnenia, ako aj skutočnosť, že za dodané plnenie bolo riadne

zaplatené. Rovnako daňový subjekt musí vedieť preukázať reálne plnenie, na ktoré výdavky

vynaložil.

S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -39 zo dňa 27.11.2008 ako vecne správny

potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s

a s veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech,

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 14. mája 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková