Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, bytom v M., právne

zastúpeného JUDr. I. R., advokátkou v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/12658-77384/2007/992517-r zo

dňa 12.10.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k.

-121 zo dňa 02.10.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -121 zo dňa 02.10.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/12658-77384/2007/992517-r zo dňa 12.10.2007,

23

ktorým žalovaný podľa v znení neskorších predpisov zamietol

pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového

úradu Košice V č. /ZIM zo dňa 03.11.2006, vydanému podľa § 44 ods. 4

zákona č. 511/ 1992 Zb., ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu určený rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2001 v sume 42 136,-- Sk podľa § 29 ods. 6

(daň podľa pomôcok).

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa názoru súdu žalobca ako súdny

exekútor spĺňal podmienku uskutočňovania zdaniteľného plnenia podľa § 2 ods.2 písm. b/

, bol osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty, a preto mohol

byť správcom dane registrovaný za platiteľa dane z pridanej hodnoty na základe jeho žiadosti.

Podľa legislatívno-technických pokynov uvedených v prílohe č. 2 k Legislatívnym pravidlám

(uznesenie Národnej rady SR č. 511 z 18.12.1996 k návrhu Legislatívnych pravidiel tvorby

) poznámky pod čiarou majú iba informatívny

charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno

normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka

pod čiarou týka. Skutočnosť, že poznámka 2a k ustanoveniu § 2 ods. 2 písm. b/ zákona

č. k 31.1.2001 obsahovala odkaz iba na zákon o znalcoch a tlmočníkoch,

neznamená, že iné činnosti vykonávané podľa ďalších právnych predpisov (

o súdnych exekútoroch, o notároch a notárskej činnosti, zákon

č. o konkurze a vyrovnaní), nespadajú pod výklad ustanovenia

písm. b/

Súd hodnotiac námietku žalobcu, či správca dane bol oprávnený po uplynutí jedného

roka od začatia daňovej kontroly určiť žalobcovi daň podľa pomôcok podľa § 15 ods. 2 piata

veta a za situácie, keď žalobca odmietol predložiť

akékoľvek dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní za kontrolované

zdaňovacie obdobie z dôvodu, že správcovi dane uplynula lehota uvedená v § 30a ods. 7

na vykonanie daňovej kontroly, súd dospel k záveru, že vzhľadom

na obsah administratívneho spisu žalovaného a správcu dane tak správca dane mohol konať,

a teda aj po uplynutí jedného roka od začatia daňovej kontroly určiť žalobcovi daň podľa

pomôcok.

33

Daňová kontrola predstavuje zásah do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu,

a preto pri tomto zásahu je nevyhnutné rešpektovať zásadu proporcionality. Vyjadrením tejto

zásady je súbor procesných práv a povinností, ktoré zákon priznáva správcovi dane

a daňovému subjektu v ustanovení Výrazom zásady propor-

cionality v daňovej kontrole je však nielen rešpektovanie procesnej lehoty na vykonanie

daňovej kontroly správcom dane, ale aj rešpektovanie zmyslu, účelu a realizácie daňovej

kontroly daňovým subjektom. Zákon chápe daňovú kontrolu ako jeden z procesných

nástrojov, ktorým si správca dane preveruje rôzne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie

dane. Aj na daňovú kontrolu sa vzťahuje zásada úzkej súčinnosti daňového subjektu

zo správcom dane ( ). V prípade predmetnej daňovej

kontroly žalobca už opísanými aktivitami dosiahol situáciu, že v dôsledku jeho úkonov

správca dane nemohol ukončiť začatú daňovú kontrolu v zákonom predpísanej lehote.

Žalobca teda navodil stav, kedy správca dane bol nútený pokračovať v daňovej kontrole

aj po uplynutí lehoty jedného roka. V záujme zachovania princípu proporcionality je

nevyhnutné umožniť správcovi dane, aby aj po uplynutí tejto procesnej lehoty mohol

v čo najkratšom čase realizovať svoje zákonné oprávnenia a vykonať daňovú kontrolu.

Za tejto situácie bol preto žalobca povinný umožniť výkon daňovej kontroly dňa 07.11.2006,

hoci jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula dňa 25.05.2006. Opačný

výklad ustanovenia v znení účinnom do 31.08.2007

za situácie, keď aktivity daňového subjektu počas plynutia tejto lehoty prakticky znemožnili

výkon daňovej kontroly, by bol formalistický a predstavoval by zlegalizované znefunkčnenie

daňovej kontroly ako jedného z inštitútov správy dane. Podľa názoru súdu boli splnené

zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok a vyrubenie dane na základe pomôcok

v zmysle piata veta a

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi

náhradu trov konania. Uviedol, že záver súdu I. stupňa o tom, že samotná registrácia je

právnym dôvodom na to, aby bol považovaný za osobu podliehajúcu dani, neobstojí.

Táto skutočnosť vyplýva zo znenia v znení platnom do 31.12.2001.

To, že jeho argumenty uvedené v žalobe sú dôvodné, vyplynulo aj z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR č. zo dňa 27.06.2001. Pokiaľ súd I. stupňa konštatuje, že poznámky

pod čiarou nie sú v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, časťou právneho predpisu

s normatívnou povahou, možno s ním súhlasiť len do určitej miery. Ak poznámka 2a

43

k ustanoveniu / k 31.12.2001 obsahovala odkaz

iba na zákon o znalcoch a tlmočníkoch, a po tomto dátume aj odkaz na Zákon o súdnych

exekútoroch, nemôže byť táto skutočnosť nehodnotená v kontexte ďalších argumentov

smerujúcich k záveru, že do 31.12.2001 nebol osobou podliehajúcou DPH.

Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe

výsledkov daňovej kontroly, resp. bolo vydané na základe určenia dane podľa pomôcok

podľa . Rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonného

postupu, ktorý mu predchádzal. Je nesporné z obsahu spisu žalovaného, že zákonná lehota

na vykonanie kontroly skončila dňa 25.05.2006. Ako vyplýva z už citovaného rozsudku

NS SR sp.zn. po tomto termíne nebola kontrola v súlade so zákonom. Vyplýva

z toho teda, že po 25.05.2006 nemohli byť voči nemu zo strany daňových orgánov vyvodené

žiadne postihy za neposkytnutie súčinnosti daňovej kontrole, pretože už žiadne povinnosti

nemal. Záver súdu I. stupňa, že za využívanie týchto prostriedkov by mal byť potrestaný tým,

že by mal znášať kontrolu nad rámec jeho časového vymedzenia nie je nijako zdôvodnený

a je v rozpore s právom účastníka konania pred akýmkoľvek orgánom zakotveným

v článku 46 ods. 1 SR. Naďalej zotrváva na názore, že daň určená podľa pomôcok

bola určená nezákonne, keďže neboli splnené podmienky, ktoré

ustanovuje ako tie, za splnenia ktorých možno pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.12.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že žalobca sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty súčinnosťou od 01.02.1996 na základe

žiadosti, t.j. išlo o dobrovoľnú registráciu. Pri zdaniteľných plneniach uskutočnených

do 31.12.2001 postupoval súdny exekútor podľa zákona o DPH v znení platnom

do 31.12.2001. Podľa osobou podliehajúcou dani je

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné plnenie podľa odsekov

1 a 2. Zdaniteľným plnením podľa § 2 ods. 1, 2, 3 cit. zákona je 1/ plnenie uskutočňované

v rámci podnikania alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním, 2/ plnenie uskutoč-

ňované právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rámci činnosti vykonávanej podľa

osobitného predpisu s výnimkou plnení uskutočňovaných na základe pracovnoprávneho

alebo obdobného pracovného vzťahu, 3/ plnenie uskutočňované v rámci likvidácie

a pri speňažovaní majetku v konkurze. Daňové orgány posudzovali činnosť súdneho

exekútora tak, že spĺňa podmienky podnikania vymedzené v § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného

53

zákonníka keďže ide o osobu, ktorá podniká na základe iného, ako živnostenského oprávnenia

podľa osobitných predpisov (Exekučný poriadok) zapísaná v inej evidencii – v zozname

exekútorov Slovenskej komory exekútorov. Žalobca uvedené stanovisko daňových orgánov

neakceptuje.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že z obsahu

administratívneho spisu je zrejmé, že lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná.

Ako je ďalej z obsahu spisu zrejmé, žalobca nepredložil žiadne doklady ku kontrole

a to ani v čase, keď lehota na vykonanie kontroly plynula, neposkytol po potrebnú súčinnosť

v tom zmysle, aby správca dane mohol kontrolu vykonať, preto správca dane prešiel z výkonu

kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok. Na proces určenia dane podľa pomôcok

sa lehoty podľa § 30a ods. 7 zákona č. 511 /1992 Zb. nevzťahujú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ), bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd v zmysle v spojení s potvrdzuje vecnú

správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa , nie však celého odôvodnenia rozsudku.

Podľa o správe daní a poplatkov v znení účinnom

do 31.08.2007 správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa

jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete

v zložitých prípadoch, pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov,

a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane

podľa osobitného zákona najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán

podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Z odôvodnenia rozsudku nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa,

podľa ktorého žalobca bol povinný umožniť výkon daňovej kontroly dňa 07.11.2006,

hoci jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula dňa 25.05.2006.

63

Najvyšší súd zdôrazňuje, že lehoty uvedené v Zb sú

zákonné procesné lehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly.

Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je možné ,aby ich správca dane nerešpektoval,

resp., aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú

hranicu. Ide o lehoty počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon

daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane ustanovené daňovému subjektu

v Daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy

do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaný len v rozsahu a spôsobom

ustanoveným zákonom ( SR). Daňová kontrola nemôže u daňového

subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromno-

právnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality

a ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality.

Najvyšší súd konštatuje, že daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie

môže pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade

môže konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu

verejnej správy .Uvedené právne názory najvyšší súd už vyslovil v právnej veci K. M. proti

Daňovému riaditeľstvu SR sp.zn. zo dňa 19.04.2007 (účastníci konania sú

totožní ako v prejednávanej veci) a poukazuje na to, že ide o ustálený právny názor senátu

z ktorého vychádza i v iných právnych veciach.

Najvyšší súd konštatuje, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

i vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu správne vychádzal z toho, že na proces určenia dane podľa

pomôcok sa lehoty podľa o správe daní a poplatkov (v znení

účinnom k do 31.08.2007 ) nevzťahujú. Správca dane nebol počas kontroly bezdôvodne

nečinný. Žalobca však zaujal k splneniu dôkaznej povinnosti pasívny postoj, a preto správca

dane dôvodne pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 29 ods. 6

S prihliadnutím ma zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený

výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom

daňového subjektu najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v prípade,

že daňový subjekt si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, neposkytne potrebnú súčinnosť počas

zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly, vyplývajú pre daňový subjekt dôsledky

z ustanovenia v nadväznosti na Zb . Vzhľadom

73

na to daňový subjekt môže mať právny záujem na vykonávaní daňovej kontroly i po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty.

Najvyšší súd považuje za vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa (§ 219

ods. 2 Os.p. v spojení s ), týkajúce sa záveru, že žalobca ako súdny exekútor

spĺňal podmienku uskutočňovania zdaniteľného plnenia podľa § 2 ods. 2, písm. b/ zákona

č. , bol osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty, a preto mohol byť

správcom dane registrovaný za platiteľa dane z pridanej hodnoty na základe jeho žiadosti.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 29. januára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková