Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/79/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: MASSIVE DYNAMIC, s. r. o., so sídlom: Sládkovičova 1209/3, 986 01 Fiľakovo, IČO: 46 694 200, právne zast.: JUDr. Katalin Némethová, advokátka, so sídlom: Nám. sv. Imricha 21, 943 01 Štúrovo, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101758581/2024 zo dňa 20.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“), u ktorého je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, vykonal Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „Daňový poriadok“). O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101452275/2018 zo dňa 27.07.2018 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, doručovaný žalobcovi ako daňovému subjektu.

2. Dňa 03.09.2018 bolo vydané rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101705317/2018 (ďalej ako „rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018“), ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane vo výške 19 865,67 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2015.

3. Dňa 05.12.2018 bolo správcovi dane doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018.

4. Odvolanie podané žalobcom proti rozhodnutiu správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 vyhodnotil správca dane ako neprípustné, pričom zaslal žalobcovi oznámenie č. 102607250/2018 zo dňa 17.12.2018, ktorým odvolanie zamietol (ďalej ako „oznámenie“). Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 03.01.2019, pričom v tomto oznámení správca dane oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie bolo podané po lehote, čiže oneskorene.

5. Žalobca následne podal správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť vydaného oznámenia týkajúceho sa daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 05.12.2019 zrušil vydané oznámenie, ktoré považoval za opatrenie, pričom vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2020. Krajský súd sa vo svojom rozsudku prioritne venoval procesnej stránke, ktorou bolo v tomto prípade doručovanie rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 žalobcovi ako daňovému subjektu, na čo nadväzovalo podanie odvolania žalobcu a následné vydanie oznámenia správcu dane, ktorým bolo podané odvolanie zamietnuté ako podané po lehote. Podľa názoru krajského súdu správca dane pri posudzovaní doručenia rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 vychádzal iba z vrátených poštových zásielok - doručeniek, na ktorých poštový doručovateľ vyznačil poznámku „adresát neznámy“, pričom z napadnutého opatrenia nebolo zrejmé (pre chýbajúce odôvodnenie), ako sa správca dane vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že bolo namieste uplatniť postup pri vyhradení doručovania zásielok do poštového priečinku podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku, o čom žalobca predložil schválenú „Žiadosť o špeciálne spôsoby podávania/dodávania zásielok“ na dobu neurčitú. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca kvalifikovane namietal fikciu doručenia podľa citovaného zákonného ustanovenia a vznikol tak rozpor o tom, či rozhodnutie správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 bolo zákonným spôsobom doručené, ktorý rozpor mal správca dane odstrániť a vysporiadať sa s ním v odôvodnení napadnutého opatrenia - oznámenia. Krajský súd dal správcovi dane za úlohu, a to v súlade s § 26 ods. 8 Daňového poriadku (ktorý sa vzťahuje práve na takéto prípady) preveriť zákonnosť postupu poskytovateľa poštových služieb pri doručovaní rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018. V ďalšom konaní bola teda uložená povinnosť správcovi dane v súčinnosti so Slovenskou poštou a. s. (ďalej aj ako „Slovenská pošta“), resp. so žalobcom, preveriť a opätovne posúdiť doručenie rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 žalobcovi so zohľadnením ustanovenia § 31 ods. 5 Daňového poriadku, ako aj iných poštových predpisov a rozhodnúť o ďalšom postupe podľa § 73 Daňového poriadku.

7. Po vrátení veci správca dane vychádzajúc z vydaného rozsudku oslovil Slovenskú poštu a. s. a dňa 14.02.2020 bolo vykonané miestne zisťovanie na pobočke Slovenskej pošty vo Fiľakove. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že žalobcovi bola na základe jeho žiadosti o špeciálne spôsoby dodávania zásielok č. 5/2013 zo dňa 06.03.2013 zriadená poštová služba P. O. BOX č. 38 od 07.03.2013 na dobu neurčitú. Vzhľadom k tomu, že žalobca ani po opakovaných písomných výzvach Slovenskej pošty neuhradil poplatok za poskytovanú službu, táto mu bola z úradnej moci zrušená ku dňu 10.05.2018. Žalobcovi bola na základe žiadosti o špeciálne spôsoby dodávania zásielok č. 905113-334-2018 zo dňa 24.08.2018 opätovne zriadená poštová služba P. O. BOX č. 38 od 24.08.2018 na dobu neurčitú. V období od 11.05.2018 do 24.08.2018 boli vykonané pokusy o doručenie zásielok na adresu sídla spoločnosti žalobcu, ktorou bola adresa: Hlavná 649/23, 986 01 Fiľakovo. Na uvedenej adrese sa nachádzala nehnuteľnosť, ktorá nebola označená obchodným menom spoločnosti. Poštovému doručovateľovi majiteľ nehnuteľnosti oznámil, že na uvedenej adrese žalobca nesídli a ani sa na uvedenej adrese nenachádza žiadna osoba oprávnená prijímať doporučené zásielky. V období od 24.08.2018 do 02.12.2018 mal žalobca zriadený P. O. BOX č. 38, do ktorého mu boli ukladané oznámenia o doporučených zásielkach. Dňa 03.12.2018 sa pobočka Slovenskej pošty vo Fiľakove presťahovala do zrekonštruovaných priestorov, kde boli vybudované nové P. O. BOX-y. Všetci zákazníci boli upovedomení písomne o tejto skutočnosti, pričom žalobca na písomné upovedomenie nereagoval a z uvedeného dôvodu mu služba P. O. BOX po 03.12.2018 nemohla byť zo strany Slovenskej pošty obnovená. Na základe uvedeného správca dane žiadal Slovenskú poštu o vysvetlenie, že prečo, ak mal žalobca v čase doručovania rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 aktívny P. O. BOX, tak mu nebola predmetná zásielka takýmto spôsobom (riadne) doručená. Dňa 13.03.2020 bola správcovi dane zo strany Slovenskej pošty doručená odpoveď, v ktorej sa Slovenská pošta za svoju chybu ospravedlnila.

8. Správca dane za deň doručenia rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 považoval deň, kedy sa o existencii tohto rozhodnutia žalobca dozvedel. Takýmto dňom bol podľa názoru správcu dane deň 22.11.2018, kedy sa žalobca zúčastnil úkonu, o ktorom bol spísaný úradný záznam č. 102306227/2018 zo dňa 22.11.2018, predmetom ktorého bolo vyhotovenie fotokópií dokumentov zo spisu žalobcu. Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018

bolo správcovi dane doručené dňa 05.12.2018, teda bolo považované správcom dane za doručené v zákonnej lehote, keďže správca dane túto lehotu odvíjal od dňa nahliadnutia žalobcu do jeho spisu (22.11.2018). Predmetné odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 predložil správca dane odvolaciemu orgánu, a to Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

9. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vrátilo správcovi dane postúpené odvolanie listom č. 101041649/2020 zo dňa 15.06.2020 z dôvodu, že rozhodnutie správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 nebolo žalobcovi riadne doručené, pretože správca dane akceptoval doručenie predmetného rozhodnutia nazretím žalobcu do spisu dňa 22.11.2018. Keďže nebolo predmetné rozhodnutie žalobcovi zákonne doručené, nezačala plynúť ani lehota na podanie odvolania voči predmetnému rozhodnutiu podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku. Len riadne doručené rozhodnutie môže zakladať právne účinky.

10. Správca dane oznámil žalobcovi listom č. 101143561/2020 zo dňa 08.07.2020, že na základe odvolania podaného proti nesprávne doručenému rozhodnutiu, nezačalo odvolacie konanie z dôvodu, že takéto rozhodnutie nezakladá právne účinky. Aby nastali zákonom stanovené účinky vydaného rozhodnutia, správca dane rozhodnutie správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018, opätovne zaslal listom č. 101253097/2020 zo dňa 04.08.2020 a doručil ho žalobcovi dňa 07.08.2020.

11. Žalobca doplnil odvolaním zo dňa 20.08.2020 svoje pôvodné odvolanie zo dňa 05.12.2018 proti rozhodnutiu správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018.

12. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán vydalo dňa 04.11.2020 rozhodnutie č. 101673856/2020 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 101673856/2020 zo dňa 04.11.2020“), ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že odvolací orgán považoval dokazovanie vykonané správcom dane za nedostatočné a neúplné, a preto vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101673856/2020 zo dňa 04.11.2020. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. zo dňa 15.06.2021 podanú správnu žalobu odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, nakoľko sa žalobca domáhal prieskumu rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože nebolo spôsobilé zakladať, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti žalobcu, teda nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto správny súd podanú správnu žalobu odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu bola zo strany žalobcu podaná kasačná sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 27.07.2023 podanú kasačnú sťažnosť zamietol, pričom sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu.

14. Dňa 05.03.2024 Daňový úrad Banská Bystrica vydal rozhodnutie č. 100791527/2024 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 19 865,67 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 895,65 Eur a vyrubil daň v sume 17 970,02 Eur. Správca dane spochybnil reálnosť uskutočnenia dodania tovaru do iného členského štátu pre obchodnú spoločnosť New Washmethod Kft., pretože odberateľ v Maďarskej republike bol maďarskou finančnou správou označený za nekontaktný, s maďarským správcom dane nespolupracoval, neumožnil maďarskej finančnej správe, aby preverila skutočnosti potrebné k preukázaniu nadobudnutia tovaru týmto daňovým subjektom od slovenského platiteľa. Maďarská finančná správa nepotvrdila povahu transakcie tovaru deklarovaného žalobcom pre odberateľa New Washmethod Kft. Z uvedeného teda vyplynulo, že preverovaním maďarskej finančnej správy nebolo potvrdené dodanie tovaru maďarským odberateľom New Washmethod Kft. tak, ako deklarovali žalobcom vyhotovené odberateľské faktúry. Na základe uvedeného správca dane prijal záver, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, čím nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „zákon o DPH“). Správca dane dospel k záveru, že žalobca nedodal tovar, ktorý bol odoslaný z tuzemska do iného členského štátu pre nadobúdateľa, teda pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, t. j. pre nadobúdateľa, ktorého uviedol na faktúrach.

15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Dňa 20.06.2024 žalovaný vydal rozhodnutie č. 101758581/2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

16. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal nezákonné doručenie protokolu a nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

17. Žalobca uviedol, že protokol bol spísaný dňa 27.07.2018 a expedovaný správcom dane dňa 30.07.2018, pričom správca dane vyznačil na obálke listu červeným zvýrazňovačom dispozičnú dobu: „úložná doba 15 dní“. Slovenská pošta doručovala zásielku dňa 31.07.2018 na adresu sídla žalobcu a vrátila zásielku správcovi dane ešte v ten istý deň s poznámkou „adresát neznámy“, a to tak, že žalobca mal v tom čase uzavretú zmluvu o poštovom priečinku so Slovenskou poštou. Správca dane prijal vrátenú zásielku dňa 01.08.2018, čo vyznačil na vrátenej obálke doručovaného listu dátumovou pečiatkou a tento dátum je podľa správcu dane aj dátumom doručenia protokolu. Tento spôsob doručovania je podľa správcu dane úplne zákonným spôsobom doručovania úradných zásielok daňovým subjektom prostredníctvom Slovenskej pošty a je taktiež aj dodržaním správcom dane vyznačenej dispozičnej, resp. úložnej doby 15 dní, keď od expedovania zásielky a vrátenia zásielky správcovi dane ako zákonne doručenej zásielky uplynuli 3 dni aj s cestou. Žalobca uviedol, že tento spôsob doručovania protokolu považoval správca dane za úplne zákonný spôsob, na základe ktorého vydal prvostupňové rozhodnutie, avšak s tým sa žalobca nestotožnil.

18. Žalobca ďalej uviedol, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 101673856/2020 zo dňa 04.11.2020, ktorým zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018, zaoberalo tým, prečo nebolo rozhodnutie správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018 právoplatne doručené, avšak s námietkami žalobcu ohľadne nezákonnosti doručovania protokolu sa nevysporiadalo ani jedným bodom, čo je podľa názoru žalobcu pochopiteľné, pretože ak by sa takouto námietkou zaoberalo, bolo by nútené postupovať zákonným spôsobom a kontrola by sa do vyrubovacieho konania ani nemohla dostať, pretože trpí vadou nezákonnosti.

19. Žalobca poukázal na § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Následne žalobca uviedol, že správca dane expedoval predmetný protokol dňa 30.07.2018 doporučene s doručenkou do vlastných rúk na adresu registrovaného sídla žalobcu s tým, že vyznačil úložnú lehotu 15 dní. Slovenská pošta ako poštový podnik predmetnú zásielku doručovala dňa 31.07.2018, pričom zásielku označila ako nedoručiteľnú z dôvodu, že adresát je údajne neznámy, pričom ešte v ten istý deň, teda dňa 31.07.2018, zásielku zaslala späť správcovi dane, ktorý ju prevzal dňa 01.08.2018.

20. Žalobca poukázal na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V tomto prípade daňová kontrola začala dňa 01.06.2017, teda daňová kontrola mohla trvať len do 01.06.2018 s tým, že k tomuto dátumu je potrebné pripočítať počet dní, počas ktorých bol výkon daňovej kontroly prerušený. Keďže bola daňová kontrola prerušená celkovo o 206 dní, čiže ak toto obdobie 206 dní pripočítame k dátumu 01.06.2018, kedy uplynul jeden rok od začatia daňovej kontroly, tak vyjde dátum 24.12.2018, ktorý bol posledným dňom na zákonné doručenie protokolu. Protokol v skutočnosti nebol žalobcovi zákonným spôsobom doposiaľ doručený. S otázkou zachovania lehoty na vykonanie daňovej kontroly úzko súvisí aj otázka zákonnosti daňovej kontroly. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.11.2018, z ktorého žalobca aj citoval.

21. Správca dane, ako aj žalovaný, podľa názoru žalobcu veľmi dobre vedia, že zákonná lehota na vykonanie kontroly nebola dodržaná, keďže Krajský súd v Banskej Bystrici už raz rozhodol o nezákonnosti doručovania rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018, ktoré bolo vydané na základe protokolu, ktorý bol nezákonným spôsobom doručený ešte pred nezákonným doručením rozhodnutia správcu dane č. 101705317/2018 zo dňa 03.09.2018, a to

tým istým nezákonným spôsobom. Pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 15.06.2021 uviedol, že námietky ohľadom zákonnosti doručovania protokolu treba uplatniť vo vyrubovacom konaní, čo potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 27.07.2023, tak tento ich názor je v príkrom rozpore s citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.11.2018, podľa ktorého v prípade nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly je daňová kontrola nezákonná a nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonané v rámci nej.

22. Žalobca dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2009, v ktorom súd označil za nezákonné akékoľvek postihy za neposkytnutie súčinnosti zo strany daňového subjektu v čase po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nesie so sebou právne následky nezákonnosti daňovej kontroly. Napriek tomu, že ide o rozsudok vzťahujúci sa na vtedy platný , ktorý bol nahradený Daňovým poriadkom, tak právny pohľad na dodržanie, resp. nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly sa nezmenil.

23. Žalobca ďalej citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.04.2007 a sp. zn. zo dňa 25.09.2012 ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010. K uvedeným rozhodnutiam žalobca dodal, že rozdiel oproti súčasnosti je v tom, že daňová kontrola je ukončená doručením daňového protokolu a nie až dňom jeho prerokovania s daňovým subjektom. Inak sú závery v uvedených rozhodnutiach plne použiteľné aj na súčasnú právnu úpravu.

24. Na záver podanej správnej žaloby žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.01.2019. Z tohto rozhodnutia podľa názoru žalobcu vyplynulo, že nielen daňový protokol, ale ani dôkazy získané pred jeho vyhotovením a doručením a prerokovaním, nemožno použiť v ďalšom daňovom konaní, vrátane vyrubovacieho konania. Žalobca ešte citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.12.2019.

25. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe uvádza dôvody identické ako v podanom odvolaní.

27. K namietanej nezákonnosti doručovania protokolu žalovaný uviedol, že na základe preverenia spôsobu doručovania písomností žalobcovi bolo zistené, že žalobca nemal v čase doručovania protokolu, konkrétne v období od 11.05.2018 do 24.08.2018 zriadený poštový priečinok, a preto považoval námietku týkajúcu sa zákonnosti doručenia protokolu za neopodstatnenú. Protokol spolu s výzvou bol žalobcovi doručený zákonným spôsobom dňa 01.08.2018 v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku.

28. Žalovaný ešte uviedol, že daňová kontrola bola zákonne začatá v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, teda dňa 01.06.2017, tiež bola zákonne prerušená od 07.11.2017 do 01.06.2018 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a v zákonnej lehote bola aj ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 01.08.2018. Keďže lehoty v čase prerušenia daňovej kontroly neplynú, koniec ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly sa posunul o 206 dní prerušenia do 23.12.2018, kedy už bol protokol doručený (01.08.2018), preto žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že protokol o daňovej kontrole v skutočnosti nebol zákonným spôsobom doručený, a preto nesúhlasil ani s tvrdením, že daňová kontrola trvá dlhšie ako rok.

29. Na základe uvedeného žalovaný navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

30. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, teda podal tzv. repliku. Žalobca v prvom rade poukázal na § 31 ods. 4 Daňového poriadku. Uvedené ustanovenie je v zákone stanovené pre prípad, že doručovanie zásielky je objektívne nemožné, napr. sa jedná o neexistujúcu adresu nehnuteľnosti, úplne nedostupné miesto, nie je kde zanechať oznámenie o uložení zásielky a adresát tam zjavne nesídli. V žalobcovom prípade na adrese Hlavná 64/23, 986 01 Fiľakovo existuje nehnuteľnosť dodnes a v čase doručovania bola verejne prístupná, nakoľko sa tam nachádzala kaviareň a naviac tam bola poskytovaná služba pre právnické osoby a v obchodnom registri bolo na tejto adrese registrované sídlo žalobcu. Žalobca poukázal na to, že správca dane zaslal zásielku v obálke, na ktorej boli uvedené tieto označenia: „Do vlastných rúk. Opakované doručenie. Uložiť na pošte 15 dní.“. Tým, že použil obálku s týmito označeniami, počítal správca dane s tým, že doručovanie bude teoreticky možné, čo je presne v súlade s logikou § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Ak by správca dane tvrdil, že ide o § 31 ods. 4 Daňového poriadku, dostal by sa do rozporu s vlastným postupom, pretože dal pokyn na uloženie zásielky, teda implicitne uznal, že doručenie je možné. To, že sa jedná o doručovanie podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku nevzniká na základe toho, že poštový doručovateľ vyznačí na obálke ako dôvod vrátenia zásielky „adresát neznámy“, ale sa zakladá na viacerých vyššie uvedených atribútoch a skutočnosti, že doručenie zásielky je naozaj objektívne nemožné. Ustanovenie § 31 ods. 4 Daňového poriadku je výnimka, ktorú treba vykladať reštriktívne, nemožno ju použiť, ak malo prebehnúť doručovanie podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku a zásielka mala byť uložená na pošte, inak povedané: ak sa malo ukladať, tak sa dalo doručiť. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani žiadnym dôkazom nepodložené tvrdenie správcu dane, že nehnuteľnosť nebola označená obchodným menom spoločnosti žalobcu, naopak aj toto tvrdenie vylučuje možnosť doručovania podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku, nakoľko správca dane uznal, že sa jednalo o existujúcu nehnuteľnosť a v konečnom dôsledku nesprávny postup poštového úradu a nezákonný postup správcu dane vyústili do nezákonného spôsobu doručovania protokolu.

31. Žalobca taktiež uviedol, že neexistencia platnej poštovej služby P. O. BOX je právne irelevantná z viacerých dôvodov. Je to dobrovoľná služba, nie povinnosť daňového subjektu, rozhodujúce je sídlo spoločnosti zapísané v obchodnom registri. Naviac aj v čase uhradenej a platnej poštovej služby P. O. BOX, poštový úrad žalobcovi zásielky neuložil, ale pokúsil sa o doručovanie, pričom tak isto vyznačil dôvod vrátenia zásielky „adresát neznámy“, a to sa jednalo o doručovanie prvostupňového rozhodnutia na základe vydaného protokolu. Ak bol adresát poštovému úradu neznámy, tak žalobca nerozumie tomu, prečo vykonala pošta pokus o doručenie a keď už vykonala pokus o doručenie, tak prečo neuložila zásielku na pošte na 15 dní a prečo neopakovala pokus o doručenie, čo boli výslovné pokyny správcu dane na obálke zásielky. Slovenskej pošte bol adresát natoľko neznámy, že mala s ním zmluvu o poštovom priečinku na dobu neurčitú od 07.03.2013, teda pri doručovaní zásielky dňa 31.07.2018 poštový úrad viac ako 5 rokov mal vedomosť o tom, že žalobca má sídlo na uvedenej existujúcej adrese, teda adresát bol jednoznačne a bez najmenších pochybností známy poštovému úradu. Nebolo úlohou žalobcu zisťovať ani dokazovať, že prečo uviedol poštový úrad na obálke neznámeho adresáta ani nezastihnutie adresáta a zásielku vrátil späť správcovi dane. Pravdepodobne podľa jeho názoru oveľa jednoduchšie bolo, aby poštový úrad a doručovateľ nemuseli mať prácu naviac a vykonať ešte aj opätovný pokus o doručenie a potom uložiť a sledovať zásielku na pošte 15 dní. Zákonnosť a správnosť doručovania mal preto dosledovať a zabezpečiť správca dane.

32. Na základe uvedeného žalobca zotrval na žalobných bodoch, a to, že protokol bol nezákonne doručený a jeho nedoručením došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, preto bol správca dane povinný ukončiť kontrolu zákonom ustanoveným spôsobom, a to spísaním zápisnice alebo úradného záznamu s uvedením zákonných dôvodov nevydania rozhodnutí, resp. vydanie rozhodnutí nezákonným spôsobom na základe nezákonného dôkazného prostriedku.

Duplika žalovaného

33. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, teda podal tzv. dupliku. Žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, ako aj na vyjadrení k podanej správnej žalobe. Navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť.

Konanie pred správnym súdom

34. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) po preštudovaní spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým

bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 19 865,67 Eur, t. j. bol nepriznaný nadmerný odpočet v sume 1 895,65 Eur a vyrubená daň v sume 17 970,02 Eur. Daňové orgány v uvedených rozhodnutiach prijali záver, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, čím nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nedodal tovar, ktorý bol odoslaný z tuzemska do iného členského štátu pre nadobúdateľa, osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, t. j. pre nadobúdateľa, ktorého uviedol na faktúrach.

35. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia daňových orgánov, ktorými daňové orgány určili žalobcovi rozdiel na DPH, a to z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH.

36. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod na vytýčenie termínu pojednávania podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „“). Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 19.08.2026 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( ).

Relevantné zákonné ustanovenia

37. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku; písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

38. Podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku; ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

39. Podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku; ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

40. Podľa § 46 ods. 10 prvá veta Daňového poriadku; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

41. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe ( ).

42. Správny súd považoval za kľúčové vysporiadať sa s námietkou žalobcu o nezákonnom doručovaní protokolu a naň nadväzujúcou námietkou týkajúcou sa zachovania lehoty na vykonanie daňovej kontroly, čo predstavuje otázku zákonnosti daňovej kontroly.

43. K namietanej nezákonnosti doručovania protokolu správny súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol. Uvedený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie

sa k zisteniam v protokole zo dňa 27.07.2018 bol žalobcovi doručovaný. Táto zásielka sa vrátila správcovi dane dňa 01.08.2018 s poznámkou „adresát neznámy“. Z administratívneho spisu správny súd overil tvrdenie žalobcu, že na obálke bola vyznačená „úložná doba 15 dní“, ktoré tvrdenie sa ukázalo ako pravdivé. Tu však treba dať za pravdu správcovi dane, že v § 31 ods. 2 a 3 Daňového poriadku je uvedené, že ak si nevyzdvihne fyzická alebo právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa táto osoba o uložení nedozvedela. Takže, keď správca dane odosielal túto písomnosť (obálku), tak nemohol vedieť, či túto písomnosť bude možné doručovať, resp. doručiť na adresu žalobcu uvedenú v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Nemožno preto správcovi dane vytknúť skutočnosť, že na obálke bola vyznačená „úložná doba 15 dní“, keďže týmto sa správca dane snažil zosúladiť doručovanie zásielok v zmysle § 31 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, pretože podľa platných právnych predpisov týkajúcich sa Slovenskej pošty je úložná doba 18 dní, ktoré uplatnenie úložnej doby by bolo v rozpore s aplikáciou uvedených ustanovení Daňového poriadku. Nič to však nemení na skutočnosti, že zásielka sa vrátila správcovi dane späť dňa 01.08.2018 s poznámkou „adresát neznámy“. Tým pádom možno považovať predmetný protokol spolu s výzvou doručený v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku dňa 01.08.2018. Týmto dňom podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená.

44. K námietke doručovania protokolu správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval u Slovenskej pošty doručovanie písomností žalobcovi. Preverovaním bolo zistené, že žalobcovi bola zriadená poštová služba P. O. BOX od 07.03.2013 na dobu neurčitú. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuhradil poplatok za poskytovanú službu, táto mu bola zrušená ku dňu 10.05.2018. Žalobca požiadal dňa 24.08.2018 o špeciálne spôsoby dodávania zásielok do poštového priečinka. Priečinok bol žalobcovi pridelený dňa 24.08.2018. Za zásadné považuje správny súd to, že v období od 11.05.2018 do 24.08.2018 boli vykonané pokusy o doručenie zásielok na adresu sídla spoločnosti žalobcu vyplývajúcej z Obchodného registra Slovenskej republiky, ktorou bola adresa: Hlavná 649/23, 986 01 Fiľakovo. Správny súd na základe preverenia spôsobu doručovania písomností daňovými orgánmi žalobcovi zistil, že žalobca nemal v čase doručovania protokolu (31.07.2018, resp. 01.08.2018), t. j. v období od 11.05.2018 do 24.08.2018 zriadený poštový priečinok, a preto mu Slovenská pošta správne doručovala písomnosť (protokol) na adresu jeho sídla uvedenú v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Keďže táto zásielka sa vrátila z dôvodu, že adresát bol neznámy, teda poštový doručovateľ nenašiel žalobcu na adrese, ktorá slúži ako jeho sídlo na doručovanie písomností, tak sa táto písomnosť považovala správne za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj napriek tomu, že žalobca sa ako adresát tejto písomnosti o tom nedozvedel. Na základe uvedeného možno vyhodnotiť ako správny záver daňových orgánov, že protokol spolu s výzvou bol žalobcovi doručený zákonným spôsobom dňa 01.08.2018 v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku, a preto správny súd považuje námietku týkajúcu sa zákonnosti doručenia protokolu za nedôvodnú.

45. K namietanej lehote na uskutočnenie daňovej kontroly správny súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že daňová kontrola bola zákonne začatá v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, t. j. dňa 01.06.2017. Daňová kontrola bola zákonne prerušená od 07.11.2017 do 01.06.2018 (čo žalobca ani nenamieta, resp. nespochybňuje) z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Následne bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 01.08.2018 (viď. predchádzajúce dva odseky tohto rozsudku). Keďže lehoty v čase prerušenia daňovej kontroly neplynú, koniec ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly sa posunul o 206 dní prerušenia, a to do 23.12.2018, kedy už bol protokol doručený (01.08.2018), preto sa správny súd nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná do jedného roka odo dňa jej začatia. Na základe uvedeného správny súd aj túto námietku týkajúcu sa lehoty na vykonanie daňovej kontroly považoval za nedôvodnú.

46. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , voči ktorému podal kasačnú sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.07.2023, pričom z týchto rozhodnutí vyplynulo, že žalobca sa voči doručovaniu protokolu bude môcť brániť vo vyrubovacom konaní, o čo sa žalobca následne aj pokúsil, avšak daňové orgány na to žiadnym spôsobom nereagovali. Správny súd preskúmaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane, dospel k záveru, že daňové orgány sa dostatočným spôsobom venovali namietanej nezákonnosti doručovania protokolu (napr. str. 9 - 10 rozhodnutia žalovaného). Správny súd považuje za potrebné uviesť, že daňové orgány dospeli k správnym záverom, a to, že predmetný protokol bol zákonným spôsobom doručený, čo bolo

dostatočným spôsobom odôvodnené vo vydaných rozhodnutiach, a preto žalobná argumentácia ani v tomto smere nebola dôvodná.

47. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe poukazuje na rozhodnutia vyšších súdnych autorít týkajúce sa nezákonnosti akýchkoľvek postihov za neposkytnutie súčinnosti zo strany daňového subjektu v čase po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, resp. týkajúcich sa prekročenia zákonom určenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.04.2007, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.01.2019 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.12.2019), tak správny súd všetky tieto rozhodnutia plne akceptuje, avšak uvádza, že nie sú aplikovateľné na danú situáciu, pretože v danom prípade bola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly v trvaní najviac jedného roka odo dňa jej začatia.

48. Žalobca taktiež namietal, že správca dane od neho požadoval predloženie dokladov, pričom, ak žalobca túto povinnosť nesplní, tak správca dane určí daň podľa pomôcok. Ani toto tvrdenie žalobcu nebolo dôvodné. Z administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane zaslal žalobcovi dňa 02.01.2024 výzvu na predloženie dokladov pod číslom 100008404/2024, v ktorom požadoval od žalobcu doklady za účelom preukázania skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane vo vyrubovacom konaní. Preto nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane žiadal predložiť tieto doklady s následkom určenia dane podľa pomôcok, a to v prípade ich nepredloženia.

49. Obiter dictum správny súd považuje za potrebné uviesť, že v podanej žalobe žalobca v rámci žalobného bodu 2 namietal aj nezákonnosť nezaplatenia sankčných úrokov za neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky žalobcu zo strany správcu dane. Táto vec zostala zapísaná pod pôvodnou spisovou značkou: . Predmetnú správnu žalobu správny súd odmietol uznesením sp. zn. zo dňa 03.02.2026, voči čomu zo strany žalobcu nebola podaná kasačná sťažnosť, a preto sa správny súd tomuto žalobnému bodu nebude viac venovať.

50. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

52. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 ( ). 52. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.