Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/148/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SpisovaZnacka

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martin Kolesár a JUDr. Boris Brondoš v spore žalobcu: Insolvenčná a poradenská, k.s. so sídlom Bratislava, Sitnianska 1, IČO: 51426226, v mene ktorej koná JUDr. Zuzana Betáková Krkošková, komplementár, správca úpadcu Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom Bratislava, Moskovská 13, IČO: 31724582, proti žalovanému Chemko, a.s. Slovakia, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 10, IČO: 36210625, zast. JUDr. Jánom Pirčom, advokátom, so sídlom Košice, kpt. Nálepku 17, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -138 zo dňa 23.5.2022 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

SpisovaZnacka

1. Žalobou podanou dňa 7.9.2021 na Okresnom súde Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) sa žalobca Mgr. Miloš Ágg, správca úpadcu Chemko, a.s. v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31724582 (ďalej len „správca“), proti žalovanému domáhal určenia, že vyhlásenie vkladateľa zo dňa 6.10.2010 o vložení nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. A., Obec A., B. C., do majetku právnickej osoby, kde zmluvnými stranami boli Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO:31724582, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4588/B, zast. likvidátorom INVESTEND, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 44188366, ako vkladateľ a Chemko Light Stabilizers, s.r.o., Priemyselná 720, Strážske, IČO: 36205443, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 12351N, ako nadobúdateľ, ktorým bol vložený nehnuteľný majetok spoločnosti žalobcu do majetku obchodnej spoločnosti Chemko Light Stabilizers, s.r.o., je neplatné. Následný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k,ú. Strážske, B. A., B. C., na spoločnosť Light Stabilizers, s.r.o., Priemyselná 720, Strážske, IČO: 43852670, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I oddiel Sro, vložka č. 27957N, je neplatný. Neplatný je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k,ú. A., Obec A., okres C., a to zmluva o

zlúčení spoločnosti Light Stabilizers, s.r.o., Priemyselná 720, Strážske, IČO: 43852670, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a v súlade s Notárskou zápisnicou N 883/2017, Nz 59990/2017, o rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa 23.12.2017, spoločnosť Light Stabilizers, s.r.o. so sídlom Priemyselná 720, Strážske, IČO: 43852670, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I oddiel: Sro, vložka č. 27957N, sa zrušuje bez likvidácie ku dňu 31.12.2017 a zlučuje sa so spoločnosťou Chemko, a.s. Slovakia, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36210625, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 4694/B, ktorá sa na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N886/2017, Nz 59993/2017, notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 23.12.2017, stáva právnym nástupcom spoločnosti Light Stabilizers, s.r.o. a preberá všetky jej práva a záväzky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.2.2019 bolo v Obchodnom vestníku SR zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 11.2.2019, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - úpadcu: Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31724582 (ďalej len „úpadca“) a bol ustanovený správca Mgr. Miloš Ágg, Lužná 6, Bratislava, že dňa 6.5.2020 nadobudol právoplatnosť a dňa 10.5.2020 vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. zo dňa 18.9.2017, ktorým súd určil, že „všetky uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, prijaté dňa 3.4.2009 vrátane uznesení zaznamenaných v Notárskej zápisnici N 39/2009, Nz 10877/2009, NCRls 10993/2009 zo dňa 3.4.2009 spísaných notárkou Notárskeho úradu v Košiciach JUDr. Dagmar Lukáčiovou, sú neplatné“. Na základe uvedeného správca preveril právne úkony úpadcu, ktoré boli urobené prostredníctvom likvidátora Chemko, a.s. v likvidácii „po 3.4.2009, teda po dni, keď žalobca podľa predmetného rozsudku nevstúpil do likvidácie“ a má za to, že konanie - právne úkony uskutočnené dňom 3.4.2009 prostredníctvom likvidátora Chemko, a.s. v likvidácii, ktorého funkcia podľa rozsudku ex tunc nevznikla, sú z dôvodu absencie spôsobilosti konať za spoločnosť Chemko, a.s. Strážske, absolútne neplatné. Podľa názoru žalobcu aj následné prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. XXXX v k.ú. A., sú rovnako dotknuté vadou absolútnej neplatnosti, vychádzajúc zo zásady “Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáhal určenia neplatnosti označených právnych úkonov, ktorými došlo k prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. XXXX v k.ú. A..

2. V priebehu konania žalobca podaním z 15.11.2021 zmenil žalobu v znení: „Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX v k.ú. A., Obec A., okres Michalovce, je žalobca - Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31724582, zapísaná v obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4588/B“. Navrhnutú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením -92 zo dňa 7.2.2022.

3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II.).

4. Rozhodol tak na pojednávaní dňa 23.5.2022, ktorého sa za žalobcu zúčastnila nová správkyňa úpadcu Chemko, a.s. Strážske v likvidácii - Insolvenčná a poradenská, k.s. so sídlom Bratislava, Sitnianska 1, ktorá zotrvala na podanej žalobe a po oznámení predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie zást. žalobcu na doplnenie žalobnej argumentácie uviedla, že „správkyňa nemá informácie o nejakej predzmluvnej komunikácii ohľadne prevodov konkrétnych nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, resp. netvrdí, že by boli nejaké pochybnosti o nejakých účelových prevodoch konkrétnej nehnuteľnosti, či išlo o prevody medzi spriaznenými osobami a podobne. Správca v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii vlastne musí postupovať s odbornou starostlivosťou, a teda z tohto titulu bola aj podaná žaloba predchádzajúcim správcom“. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností – pozemkov (druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria), ostatných plôch, podnikateľských objektov a stavieb, evidovaných na LV č. XXXX pre kat. územie A., Obec A., okres C. (ďalej tiež len „sporné nehnuteľnosti“). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. -844 zo dňa 18.9.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2020, bolo rozhodnuté, že všetky uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Chemko, a.s. Strážske prijaté dňa 3.4.2009, vrátane uznesení zaznamenaných v Notárskej zápisnici N 39/2009, Nz 10877/2009, zo dňa 3.4.2009 spísaných notárkou Notárskeho úradu v Košiciach JUDr. Dagmar Lukáčiovou, sú neplatné. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. -1831 zo dňa 23.2.2022 (zverejneným v Obchodnom vestníku SR dňa 2.3.2022), bol odvolaný správca Mgr. Miloš Ágg a za správcu bola

ustanovená spoločnosť Insolvenčná a poradenská, k.s. so sídlom Sitnianska 1, Bratislava, IČO: 51426226. Z listinných dôkazov predložených žalovaným súd zistil, že od roku 2012 boli na sporných nehnuteľnostiach realizované nasledovné investičné akcie: Rekonštrukcia stavby OJ Dastib v sume 318.818,39 €, optimalizácia regenerácie IPOLu v sume 21.200,45 €, Realizácia združenia odplynov v sume 4.525 €, Sanácia objektu HTO v sume 12.306,87 €, že plánované sú ďalšie investičné akcie v sume cca 9.750,- € a na pravidelnú údržbu nehnuteľností a zariadení v rokoch 2013 až 2021 žalovaný a jeho právni predchodcovia vynaložili náklady celkom vo výške 3.295.935,00 €.

5. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa ustanovení a , , a (ďalej tiež len „OZ“), až 3 a (ďalej tiež len „ObZ“) a ust. (ďalej len „“). V prvom rade sa zaoberal otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby a nadväzne aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Skonštatoval v tejto súvislosti, že súd v každom štádiu konania musí mať doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, čo platí pre súd prvej inštancie aj pre súd odvolací. Ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky prípustnosti určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobu zamietne bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Poukázal na závery právnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.1998, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. Rc 8/2000, rozsudok sp. zn. publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 81/2006), ktorá pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam a naliehavosť právneho záujmu, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle . Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým a ak jestvujúce ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok pre to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Súdna prax sa ustálila tiež na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004) uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. V danej veci po posúdení otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, súd prvej inštancie dospel k záveru, že „právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva nehnuteľnosti za stavu, že v katastri nehnuteľností je vlastník zapísaný žalovaný, je naliehavý. Jediným prostriedkom ako navrhovatelia by dosiahli svoj cieľ, ktorým je zápis svojho tvrdeného vlastníckeho práva, je predmetná určovacia žaloba“. Za nesporné súd považoval tvrdenia žalobcu týkajúce sa prevodov vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam napadnutými právnymi úkonmi a skutočnosti, že na LV č. XXXX v k.ú. A. je evidovaný ako vlastník nehnuteľností žalovaný, na základe zmluvy o zlúčení spoločností zo dňa 23.12.2017, ďalej vstupu spoločnosti Chemko, a.s. Strážske do likvidácie dňa 3.4.2019 a ustanovenia za likvidátora spoločnosti INVESTEND, s.r.o., a taktiež, že nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. zo dňa 18.9.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave , bolo deklarované, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Chemko, a.s. Strážske prijaté dňa 3.4.2019 sú neplatné. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie je nesporné, že vstup spoločnosti Chemko, a.s. Strážske do likvidácie je neplatný. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie zastával názor, že úkony likvidátora spoločnosti Chemko, a.s, Strážske v likvidácii, nie sú úkonmi štatutárneho orgánu tejto spoločnosti, teda neurobila ich osoba oprávnená konať za túto spoločnosť. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu je nutné vyhlásenie vkladateľa o vložení nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby medzi Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, zast. likvidátorom INVESTEND, s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava a Chemko Light Stabilizers, s.r.o., rovnako i následné prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX spoločnosťou Chemko Light Stabilizers, s.r.o. na spoločnosť Light Stabilizers, s.r.o., ktorá sa následne zlúčila so žalovaným, považovať za neplatné v súlade s ust. . Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že „predmetné nehnuteľnosti žalovaný nadobudol od nevlastníka, čím bol porušený

v ust. § 123 a § 132 ods. 1“. Nedostatok trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Light Stabilizers, s.r.o. v dôsledku porušenia zásady “Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám), má za následok, že táto spoločnosť nemohla previesť vlastnícke právo na žalovaného a žalovaný sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. S poukazom na závery formulované v rozhodnutiach Ústavného súdu ČR sp. zn. a Ústavného súdu SR sp. zn. , , tiež , súd prvej inštancie ďalej posudzoval vec z hľadiska ústavnej ochrany dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností, konajúceho v dobrej viere v (konštitutívne) akty štátu, ktorým bola do katastra nehnuteľností zapísaná osoba a v obsah verejnoprávnej evidencie, zápis do ktorej (vo forme vkladu) je pri prevodoch evidovaných nehnuteľností nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva novým vlastníkom a má konštitutívne účinky. Pri rešpektovaní všeobecných východísk právnej praxe riešil v danej veci kolíziu dvoch základných práv, a to práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Vychádzajúc z princípu dobrej viery ako jedného z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu a v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti dospel k záveru o existencii dobrej viery žalovaného ako nadobúdateľa vlastníckeho práva a o potrebe zachovať existujúci právny stav k spornej nehnuteľnosti, ktorý (záver) vyvodil z nasledovných skutočností: - že žalovaný svoju dobromyseľnosť tvrdil od počiatku a v priebehu celého konania, - predmetné nehnuteľnosti užíva ako vlastník od roku 2017, - titulom uzavretej zmluvy o zlúčení je právnym nástupcom pôvodného vlastníka predmetných nehnuteľností - spoločnosti Light Stabilizers, s.r.o,, o vlastníckom práve ktorého neboli žiadne pochybnosti, - od nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam prešlo viac než 10 rokov, počas ktorých žalovaný i jeho právny predchodca vynaložili na predmetné nehnuteľnosti značné finančné prostriedky na ich údržbu, prípadne obnovu, - sporné nehnuteľnosti žalovaný využíva na výkon podnikania, pričom v prípade vyhovenia žalobe je odôvodnená jeho právna neistota ohľadne ním vynaložených investícií do nehnuteľností, - súd nezistil (v konaní nebolo ani tvrdené), že by v procese prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol spáchaný trestný čin. Z uvedených dôvodov súd žalobu považoval za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. , tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania a podľa ust. o jej výške si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

6. Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Stotožnil sa so záverom súdu, že úpadca má v súlade s ust. naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. A., a rovnako súhlasil s právnym posúdením veci uvedeným v bodoch 33 až 35 rozsudku, podľa ktorého z dôvodu vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ohľadom vstupu úpadcu do likvidácie a vymenovania likvidátora spoločnosti, likvidátor nebol oprávnený, resp. spôsobilý konať za úpadcu, v dôsledku čoho ním uskutočnené následné právne úkony sú podľa ust. absolútne neplatné. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je spravodlivé uprednostniť právo žalovaného ako dobromyseľného nadobúdateľa pred právom úpadcu. Považoval za nesporné, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. území A., je úpadca a uviedol, že tieto nehnuteľnosti majú byť v súlade s ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „ZKR“) zapísané do súpisu majetku úpadcu a majú slúžiť na uspokojovanie veriteľov úpadcu. Podľa žalobcu rozhodnutím súdu dochádza ku poškodzovaniu práv veriteľov, ktorí v súlade so prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Poukázal na to, že problematika možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka len na základe dobromyseľnosti, ktoré má byť originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, nie je podľa rozhodovacej praxe súdov SR aplikovaná jednotne. Priklonil sa k názoru, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nemôže byť vnímaná ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k veci od nevlastníka, pretože dobromyseľný nadobúdateľ môže nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka veci len v tých prípadoch, kedy to zákon vyslovene pripúšťa. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že je naplnený odvolací dôvod podľa ust. spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v 100 % rozsahu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v replike z 1.10.2021, podľa ktorej v danom prípade je vhodné vychádzať z premisy, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, preto ich neplatnosť nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení o neplatnosti právnych úkonov (Patakyová, M. a kol.: . Komentár. 3. vydanie. C.H. Beck, 2010, str. 394). Poukázal na ust. (v spojení s ust. ), v zmysle ktorého neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami, pričom v pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. Uviedol, že medzi takto nadobúdané práva patrí aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ako právo vecné, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. V danom prípade vlastnícke právo bolo nadobudnuté na základe vyhlásenia spoločnosti Chemko a.s. Strážske v likvidácii v roku 2010 o vložení nehnuteľného majetku do spol. Chemko Light Stabilizers, s.r.o. Poukázal na to, že neuzatváral žiadny právny úkon so spoločnosťou Chemko a.s. Strážske v likvidácii, ale s treťou osobou, ktorej sa v ničom nemôže týkať súdne rozhodnutie o neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 3.4.2009, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že spol. Light Stabilizers s.r.o. už zanikla. V tejto súvislosti citoval právny názor z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -18 z 1.7.2014, podľa ktorého: „.. v prípade prijatých uznesení valného zhromaždenia platí tzv. princíp relatívnej neplatnosti. To znamená, že až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia sa má za to, že rozhodnutie je platné“. Odkázal na právny názor publikovaný v odbornej literatúre Ovečková, O. a kol.: . Veľký komentár, Zväzok I. Wolters Kluwer 2017, str. 926 a 927, z ktorého citoval: „Ďalšie aplikačné problémy súvisia s charakterom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, t.j. s nejasnou odpoveďou na otázku, či ide o neplatnosť absolútnu alebo relatívnu (v odbornej literatúre prevažuje názor, že ide o relatívnu neplatnosť, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že na uznesenie valného zhromaždenia sa až do určenia jeho neplatnosti súdom hľadí ako na platné). Na základe judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa aj my prikláňame k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia, ktoré je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, je relatívne neplatné“. V rozsudku sp. zn. Najvyšší súd SR uviedol, že „Rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorú môže súd na návrh legitimovanej osoby vysloviť, a to na základe ust. a , ktoré vyhlasujú uvedené uznesenia za neplatné, ak sú v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť.“ Z uvedeného podľa názoru žalovaného nie je možné vyvodiť záver, že vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam bolo nadobudnuté od nevlastníka, resp. absolútne neplatne. Uvedené nemožno tvrdiť už pri prvom prevode vlastníckeho práva v roku 2010, t.j. pri vložení nehnuteľností vyhlásením vkladateľa (Chemko, a.s. Strážske, teraz úpadca) do majetku obchodnej spol. Chemko Light Stabilizers, s.r.o. (vklad vlastníckeho práva povolený pod č. V-2621/2010). Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. o tom, že uznesenia MVZ spoločnosti Chemko a.s. Strážske v likvidácii sú neplatné, nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými došlo k zmene vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Právna teória, prax i pozitívne právo ( v spojení s ) prezentujú ochranu práv tretích osôb, ktoré ich nadobudli v dobrej viere, medzi takéto práva patrí i vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Zastával názor, že úkony vykonávané likvidátorom boli platnými nielen do doby právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesení prijatých MVZ dňa 3.4.2009, no súčasne platí právna domnienka o ich platnosti aj po tomto dátume, ak sa nepreukáže nedostatok dobrej viery tretích osôb ako nadobúdateľov práv, vrátane vecných či vlastníckych práv. V súlade s právnou teóriou a rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, uznesenia valného zhromaždenia nie sú právnymi úkonmi, a preto nemožno na ne použiť inštitút absolútnej neplatnosti podľa ustanovení . Podľa žalovaného je to zjavné aj zo stavu, ktorý nastal právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. , keď spontánne (ex offo) nedošlo k zániku alebo zrušeniu všetkých právnych úkonov likvidátora alebo rozhodnutí (vrátane rozhodnutí orgánov verejnej správy zakladajúcich práva a povinnosti likvidovanej spoločnosti), či právoplatnosti úkonov, ktoré boli vykonané likvidátorom alebo doručované likvidátorovi (napr. rozhodnutia správcu dane, Mesta Strážske o vyrubení dane z nehnuteľností, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, colného úradu, rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva a pod.), rovnako nedošlo k obnoveniu pracovno-právnych vzťahov zamestnancov, ktoré ukončil likvidátor. Zdôraznil v tejto súvislosti, že princíp právnej istoty je jedným zo základných pilierov hmotného práva tým viac, že k prvému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo strany spoločnosti Chemko, a.s. Strážske v likvidácii došlo v roku 2010, pričom žaloba bola podaná v roku 2021. Teda ak by aj došlo k akémukoľvek spochybňovaniu platnosti nadobudnutia vlastníckeho práva počnúc prvým prevodom/

prevodcom (terajším úpadcom), nie je sporné, že: a) uplynula doba dlhšia ako 10 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa na základe vloženia nehnuteľností do majetku spoločnosti Chemko Light Stabilizers, s.r.o., ktorá je stále zapísaná v obchodnom registri, b) žiadny z nadobúdateľov nebol rušený v ich dobromyseľnej a pokojnej držbe, c) predmet prevodov vlastníckeho práva, t.j. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. A., je spôsobilý k vydržaniu. Opak žalobca nikdy netvrdil a nepreukázal. Vo vzťahu k uvádzanému princípu právnej istoty a právnej úpravy podľa žalovaný dodal, že všetci členovia predstavenstva úpadcu sa vzdali svojich funkcií (hoci formálne jeden z nich Mgr. M. Urbanovský, zostal v obchodnom registri formálne zapísaný, nakoľko nepodal návrh na zosúladenie faktického a právneho stavu). Ak by teda likvidátor zostal nečinným od 3.4.2009 (dátum vstupu do likvidácie) až do 6.5.2020 (dátum nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti uznesení MVZ konaného dňa 3.4.2009), bolo by to v rozpore so zákonom, o spôsobenej škode nehovoriac. Podotkol, že v konaní nebolo tvrdené, aby terajší úpadca ako prevodca/ vložiteľ nehnuteľností, bol nevlastníkom nehnuteľností, pričom podľa tvrdenia žalobcu už vloženie nehnuteľností do majetku inej obchodnej spoločnosti by malo trpieť absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Hmotnoprávnu argumentáciu žalobcu v otázke absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalovaný nepovažoval za relevantnú, nakoľko uznesenie MVZ z 3.4.2009 nie je právnym úkonom. Poukázal na to, že žalobca nespochybňuje vlastnícke právo spoločnosti Chemko a.s. Strážske v likvidácii, ktorá bola prvým prevodcom nehnuteľností v roku 2010 a svojim vyhlásením ako vlastník ich vložila do majetku inej obchodnej spoločnosti. Preto je nezrozumiteľné tvrdenie o porušení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, pokiaľ už prvý prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol nadobudnutý od ich vlastníka v období, kedy likvidátor riadne vykonával úkony so zámerom zabezpečiť likvidačný výťažok zo speňažovania majetku spoločnosti, ktorá bola zrušená s likvidáciou. Poukázal tiež na to, že Správa katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa bola povinná skúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre nakladanie s nehnuteľným majetkom zo strany prevodcu zastúpeného likvidátorom, pričom vklad bol povolený bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 3.4.2009. Tvrdil, že všetci nadobúdatelia nehnuteľností ich užívali nerušene a dobromyseľne, pričom žalovaný pri započítaní obdobia takéhoto užívania zo strany svojich právnych predchodcov, ich užíval dobu dlhšiu ako 10 rokov (do dátumu podania žaloby), a teda vlastnícke právo eventuálne mohol nadobudnúť aj vydržaním, keďže nemožno tvrdiť, že v reťazci právnych predchodcov sa nachádzal nevlastník. Žalovaný namietal i nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako strany sporu, keďže žaloba bola podaná konkurzným správcom po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Chemko a.s. Strážske, v likvidácii, pričom nakladanie s majetkom a majetkovými právami úpadcu sa riadi osobitným zákonom, ktorým je o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „“). Citoval znenie ustanovení , a , a , z ktorých vyplýva, že správca do súpisu zapíše aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Podľa do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej alebo oddelenej podstaty je sporné; pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Podľa názoru žalovaného žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, keďže podľa osobitného zákona, a to predovšetkým podľa jeho procesných ustanovení (i ) , do žiadnej majetkovej podstaty úpadcu nezapísal dotknuté nehnuteľnosti s poznámkou o spornom zápise, ktorý by vychádzal z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, rovnako ani zo žalobného petitu takýto postup nevyplýva. je osobitným zákonom (lex specialis), ktorý má výrazne procesnoprávnu povahu a súčasne má prednosť vo vymedzených častiach pred ( a nasl. ). Z uvedeného podľa názoru žalovaného plynie aj preferencia uplatnenia procesného nároku a jeho formy podľa ustanovení pred ust. tak, ako je to upravené v . Trovy konania nemôžu patriť žalobkyni, keďže ňou je konkurzná správkyňa, konajúca v mene a na účet úpadcu (, in fine ). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ) a oprávnenou osobou (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a , z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle , a nakoľko mal za to, že sa na vec vzťahujú ustanovenia , až o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2019, ktoré pri doterajšom rozhodovaní zo strany súdu prvej inštancie neboli použité, pred rozhodnutím sporu v súlade s odvolací súd vyzval strany, aby sa k možnému právnemu posúdeniu veci s použitím týchto zák. ustanovení písomne vyjadrili.

9. Žalobca na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 17.10.2023 (č.l. 192 – 195) citoval z jeho pohľadu relevantné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to ust. , , , odseky 3 až 6, z ktorých vyplýva postup, akým správca zisťuje a spisuje majetok úpadcu. Je pravdou, že podľa správca má spísať do súpisu majetku aj taký majetok, ktorého vlastníctvo považuje za sporné, tzn. ak s určitosťou nemožno tvrdiť, že vlastníkom majetku je úpadca. Z podstaty tohto ustanovenia podľa názoru žalobcu vyplýva, že súpis majetku nie je inštitútom, ktorý by verifikoval a potvrdzoval s konečnou platnosťou, kto je skutočným vlastníkom spísaného majetku. Súpis majetku má „len“ evidenčnú funkciu, tzn. definuje, ktorý majetok patrí do konkurznej podstaty úpadcu a súčasne oprávňuje správcu na speňaženie toho majetku, ktorý je v súpise majetku zapísaný. V prípade tzv. sporného zápisu, tzn. zapísania takého majetku, ktorého vlastníctvo nemožno jednoznačne určiť, má tretia osoba, v prospech ktorej vlastníctva svedčia určité skutočnosti, právo podľa domáhať sa vylučovacou žalobou podanou voči správcovi vylúčenia tohto majetku zo súpisu. Prízvukoval, že vylučovacou žalobou podľa sa domnelý vlastník ako aktívne legitimovaná strana sporu, môže voči správcovi ako pasívne legitimovanej strane sporu, domáhať len vylúčenia majetku zo súpisu, pričom na základe vylučovacej žaloby súd nemôže rozhodnúť o určení práva podľa ust. - určenie vlastníckeho práva skúma len ako prejudiciálnu otázku, od ktorej závisí jeho výrok ohľadom vylúčenia alebo nevylúčenia majetku zo súpisu. V prípade, ak správca spíše do súpisu majetku úpadcu taký majetok, ktorého vlastníkom podľa príslušného LV je iná osoba ako úpadca, pričom súd vylučovaciu žalobcu zamietne, čím potvrdí, že zápis majetku do súpisu úpadcu bol správny, správca stále nebude disponovať právnym titulom - rozhodnutím, ktoré by určilo úpadcu ako vlastníka a ktoré by bolo spôsobilé na zmenu zápisu vlastníka na liste vlastníctva. Správca aj napriek potvrdeniu správnosti zapísania sporného majetku do súpisu by sa následne, ako osoba aktívne legitimovaná v spore, musel domáhať žalobou podľa voči osobe zapísanej na LV určenia vlastníctva, nakoľko len na základe takejto žaloby dosiahne správca určenie vlastníctva k spornému majetku. V danej veci sa správca žalobou podľa domáha určenia vlastníckeho práva voči žalovanému, ktorý je evidovaný na príslušnom LV ako vlastník sporného majetku. Ak by správca v súčasnosti zapísal sporný majetok do súpisu úpadcu, s najväčšou pravdepodobnosťou by to vyvolalo konanie o vylúčenie majetku zo súpisu. V záujme hospodárnosti a efektívnosti by bolo namieste konanie o vylúčenie majetku podľa prerušiť do doby, kým súd nerozhodne o určení vlastníctva ako prejudiciálnej otázke v konaní o vylúčenie majetku. K otázke vzťahu určovacej a vylučovacej žaloby sa vyjadril Najvyšší súd SR v zjednocujúcom rozhodnutí (uznesenie sp. zn. zo dňa 28.10.2009, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 52/2010), podľa ktorého „sama skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu podľa na určení, že je vlastníkom tejto veci“. Žalobca zastáva názor, že s prihliadnutím na význam súdnej ochrany a princípy, na ktorých stojí , konanie o určenie vlastníctva podľa psím. c) nemôže byť posudzované s ohľadom na to, či správca postupoval alebo nepostupoval podľa ust. , až , v danom spore súd nemá oprávnenie posudzovať postup správcu v zmysle ustanovení a na základe procesných krokov správcu rozhodovať o určení vlastníctva ako o hmotnoprávnej otázke. Súd v tomto konaní je povinný posudzovať vlastníctvo sporného majetku a poskytnúť adekvátnu a garantovanú ochranu subjektívnych právam, ktoré sú ohrozené alebo boli porušené; len takýmto konaním bude súd postupovať v súlade so zákonom. Citoval ďalej Články 1, 16 ods. 1, 17 ods. 1 ako aj ust. . K celkovej situácii v konkurznej veci úpadcu uviedol, že pôvodný správca podal celkovo 10 žalôb na rovnakom skutkovom základe voči všetkým subjektom, ktoré v rámci likvidácie nadobudli od úpadcu majetok, pričom 8 z 10 žalôb bolo zamietnutých ako nedôvodné a o ostatných 2 nebolo doposiaľ rozhodnuté. Pôvodný správca sporný majetok do súpisu úpadcu nezapísal, pričom je možné predpokladať, že tak neurobil z opatrnosti s prihliadnutím na osobitosti situácie a v záujme predísť zbytočným škodám na majetku tretích osôb (zákonná prevenčná povinnosť podľa ). Spísanie majetku, ktorého vlastníkom podľa listu vlastníctva je iná osoba ako úpadcu, je všeobecne vnímané veľmi citlivo. Zapísanie takého majetku do súpisu môže mať v reálnom živote vážny dopad na osobu, ktorá je evidovaná ako vlastník, nakoľko stráca oprávnenie disponovať s týmto majetkom, čím jej môžu reálne vzniknúť škody (nemožnosť predať nadbytočný

majetok a získať cash flow, zosplatnenie úverov pre porušenie úverových a záložných zmlúv, ak je majetok zaťažený záložným právom v prospech banky a pod.). Väčšina prevodných zmlúv, ktorými bol prevádzaný majetok úpadcu počas likvidácie úpadcu, je z obdobia rokov 2012 - 2014. Od tohto času až doposiaľ nadobúdatelia majetok v značnom rozsahu zhodnotili (údržba, rekonštrukcie, nové výstavby), v dôsledku čoho vynaložili nemalé finančné prostriedky. V prípade úspechu správcu v sporoch o určenie vlastníctva je nevyhnutné očakávať, že žalovaní by si uplatňovali voči konkurznej podstate úpadcu pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia (zaplatená kúpna cena, zhodnotenie majetku, stavieb nadobudnutých od úpadcu, atď.). Poukázal na odlišné právne posúdenie súdnych sporov súdmi prvej inštancie, ktoré aj napriek obdobnému skutkového stavu a rovnakej právnej argumentácii žalobcu v prvotných sporoch posudzovali neplatnosť podľa príslušných ustanovení a v ostatných sporoch postupovali podľa ust. , ktoré sa týka relatívnej neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti, kde súdy prihliadajú na logickú spojitosť a časovú následnosť účinkov relatívnej neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia úpadcu (ex nunc) a napádaných prevodných zmlúv uzatváraných počas likvidácie úpadcu, pričom právnu argumentáciu prvoinštančných súdov a žalovaných v druhom prípade považoval žalobca za silnejšiu a lepšiu, i keď v jeho neprospech. Mal za to, že predmetné konanie je dôvodné a legitímne očakáva posúdenie danej veci podľa ust. , a nie s ohľadom na postup správcu, ktorý určuje . Záverom uviedol, že konania o určenie vlastníctva majú negatívny vplyv na účastníkov konania, a preto žiadal vo veci rozhodnúť čo najskôr a spravodlivo, najefektívnejšie a najhospodárnejšie poskytnúť ochranu porušeným právam.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu (č.l. 187) uviedol, že nemá námietky proti postupu odvolacieho súdu v zmysle a úvahu odvolacieho súdu o možnom posúdení veci podľa (ust. , až ) považoval za dôvodnú. Odkázal v tejto súvislosti na svoju argumentáciu vo vyjadrení k žalobe z 19.7.2022, v ktorej poukazuje na preferenciu použitia osobitného právneho predpisu - o konkurze a reštrukturalizácii v prípade subjektu, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a zastáva názor, že konkurzný správca nemal a nemá v tomto súdnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, ak si v prospech úpadcu uplatňuje majetkové, resp. vecné práva podľa ustanovení . Zotrval aj na svojej ďalšej právnej argumentácii, s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov (vrátane Ústavného súdu SR), podľa ktorej uznesenie valného zhromaždenie nie je právnym úkonom, a teda je potrebné ho považovať za platné až do doby právoplatného rozhodnutia súdu, a to aj s poukazom na ust. . Právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti Chemko a.s. Strážske v likvidácii zo dňa 3.4.2009 pôsobí ex nunc, teda od doby právoplatnosti rozhodnutia súdu o tejto právnej skutočnosti, a teda nepôsobí od počiatku, ako to tvrdí žalobca. Na podporu tohto názoru poukázal aj na právnu úpravu likvidácie obchodnej spoločnosti v zmysle ust. § a nasl. , podľa ktorých likvidáciu nie je možné prerušiť alebo likvidátorovi zakázať výkon jeho funkcie v období prebiehajúceho súdneho konania o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a posúdení relevantných odvolacích námietok a argumentov strán prednesených vo vzťahu k oznámenému odlišnému právnemu posúdeniu sporu v odvolacom konaní, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom po právnej stránke posúdil zistený skutkový stav veci a otázku procesnej prípustnosti určovacej žaloby podanej správcom úpadcu Chemko, a.s. Strážske v likvidácii i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore, napadnutým rozsudkom (v jeho výroku) však rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu zamietol, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa ust. ako vo výroku vecne správny, aj keď na základe iných právnych dôvodov.

12. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.10.2023 o 10:15 hod., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu súdu na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu a pri zachovaní lehoty podľa .

13. Podľa ust. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Žalobca v podanej žalobe tvrdí existenciu vlastníckeho práva úpadcu Chemko, a.s. Strážske (v likvidácii) k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX v k.ú. A., Obec Strážske, okres Michalovce, preto bolo potrebné v prvom rade posudzovať procesnú prípustnosť podanej žaloby podľa ust. a v tejto súvislosti zisťovať, či správca úpadcu ako žalobca v danom spore, má na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech úpadcu naliehavý právny záujem - ktorý je všeobecným a základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.

15. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude pre neho sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Je preto dôvodné zisťovať, či súdne konanie má pre žalobcu zmysel. Určovacie žaloby majú preventívny charakter, preto majú zmysel vtedy (a je na nich naliehavý právny záujem), ak k porušeniu práva (zatiaľ) nedošlo, avšak právo žalobcu je neisté alebo ohrozené. Platí pritom, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia, teda súd musí určiť aktuálny právny stav. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú je potrebné považovať takú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov. V zmysle ustálenej judikatúry a právnej praxe je naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým, pričom vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno toto ohrozenie alebo neistotu odstrániť a rozsudok sa tak stane pre žalobcu užitočným; naproti tomu žaloba o určenie práva nie je spravidla opodstatnená tam, kde má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, resp. ak nápravu je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (porovnaj R 17/1972, tiež ).

16. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určujúceho rozhodnutia súdu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 6.12.2012).

17. Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

18. Podľa súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

19. Podľa do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise

poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

20. Podľa ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

21. Podľa súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

22. Podľa majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

23. V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že zistený skutkový stav relevantný z hľadiska procesnej prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva úpadcu, podanej správcom úpadcu, je potrebné v nadväznosti na ust. právne posúdiť (tiež) podľa cit. ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, resp. túto otázku posudzovať z pohľadu oprávnení správcu vymedzených týmto osobitným zákonom. Súd prvej inštancie spor po právnej stránke neposúdil správnym spôsobom, lebo nesprávne interpretoval ust. , spor neposúdil podľa a v súlade so závermi aplikačnej praxe, preto dospel k nesprávnemu záveru o procesnej prípustnosti podanej žaloby a existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva úpadcu, ktorú správca podal po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31724582. Odvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom o prítomnosti (preukázaní) naliehavého právneho záujmu správcu úpadcu (ako žalobcu) v tomto konaní na určení vlastníckeho práva úpadcu v zmysle ust. , na základe nasledovných dôvodov:

24. Odvolací súd poukazuje na to, že právna otázka, či správca úpadcu má naliehavý právny záujem na žalobe o určenie neplatnosti zmlúv a vlastníckeho práva v prospech úpadcu, bola doterajšou rozhodovacou praxou už (vy)riešená a stabilne je posudzovaná v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR so záverom, podľa ktorého „Správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu“ [pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.4.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. R 91/2018, tiež uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 30.10.2019, napadnuté ústavnou sťažnosťou správcu, ktorú Ústavný súd SR uznesením -21 zo dňa 19.1.2021 odmietol ako zjavne neopodstatnenú].

25. Na zdôvodnenie uvedeného právneho záveru Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.4.2018 (R 91/2018) uviedol, že „pri posudzovaní otázky existencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva je treba vziať do úvahy, že žalobca vystupuje ako správca konkurznej podstaty, ktorej majetok sa týmto spôsobom snaží zabezpečiť. Samotné postavenie správcu konkurznej podstaty a jeho postup pri zaisťovaní majetku patriaceho do podstaty, ktoré je vymedzené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je dané priamo zo zákona, pričom tento špecifický právny režim mu umožňuje realizovať ochranu a nakladanie s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania. Ako vyplýva z ustanovení a , správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje majetok úpadcu a po zistení rozsahu majetku, tento zapíše do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty, ktorý uskutočňuje správca podstaty a do ktorého v zásade zahrnie každú vec a právo,

o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu (, ). Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia ( ). Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov ( prvá veta ). Pri systematickom výklade nie je správca obmedzený tým, že majetok nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu môže do súpisu majetku podstát zapísať až potom, čo súd rozhodnutím vysloví neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právnych úkonov nastáva ex lege a na základe takéhoto úkonu druhý účastník právneho vzťahu nenadobudne vlastnícke alebo iné právo k veci, k právu alebo inej majetkovej hodnote. Takýto majetok teda de facto stále patrí úpadcovi a správca ho môže a musí zapísať do súpisu majetku podstát. Pokiaľ je do podstaty zahrnutá vec, ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, súd tejto tretej osobe uloží, aby v stanovenej lehote podala proti správcovi vylučovaciu (excindačnú) žalobu. Ak nie je vylučovacia žaloba podaná včas, má sa za to, že vec patrí do konkurznej podstaty ( )“. „Samotný súpis majetku, o ktorom je správca presvedčený, že patrí do konkurznej podstaty, nie je obmedzený žiadnym ustanovením konkurzného zákona, pričom takémuto postupu nebráni ani tá skutočnosť, že v súčasnej dobe sú ako vlastníci žalovaných nehnuteľností zapísané tretie osoby (žalovaní). Súpis majetku predstavuje titul, ktorým správca do konkurznej podstaty dokladá, že je oprávnený so zapísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať. Na základe uvedeného žalobca nemôže pociťovať neistotu svojho postavenia alebo ohrozenia správcu pri zaisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu.“ [k uvedenému pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 7.5.2009, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.4.2012, podporne tiež rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 6.10.2010 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12.5.2011].

26. Rovnako aj Ústavný súd SR v zmienenom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „žaloba správcu o neplatnosť a neúčinnosť právneho úkonu nemajú opodstatnenie, ak sporný majetok nezapísal do súpisu konkurznej podstaty. Za týchto podmienok nemôže preukázať naliehavý právny záujem na ich podaní. Správca konkurznej podstaty mal postupovať v súlade s ust. § 78 ods. 1 až 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a sporný majetok zahrnúť do súpisu konkurznej podstaty. Na základe tohto zápisu sa dotknutá osoba môže domáhať samostatnou žalobou vylúčenia tohto majetku zo súpisu. V rámci takéhoto incidenčného konania by súd skúmal ako prejudiciálnu otázku, komu svedčí vlastnícke právo.“ V tomto rozhodnutí Ústavný súd SR dal do pozornosti aj podstatu určovacích žalôb podľa (do 30.6.2017 podľa ) riešenú v rozhodnutí .

27. Uvedené závery ustálenej právnej praxe odvolací súd považuje za plne aplikovateľné aj na posudzovaný spor, v ktorom sa správca (správkyňa) konkurznej podstaty úpadcu Chemko, a.s. Strážske v likvidácii domáha určenia vlastníckeho práva v prospech úpadcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. A., na základe právoplatného rozhodnutia súdu zo dňa 18.9.2017 o určení neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Chemko, a.s. Strážske prijatých dňa 3.4.2009, namietanej nespôsobilosti likvidátora za spoločnosť konať v čase uzatvorenia napadnutého právneho úkonu spoločnosti úpadcu a absolútnej neplatnosti následných prevodov vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na tretie osoby, pričom z hľadiska skutkového stavu je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a ani neskôr správca do súpisu majetku podstát úpadcu nezapísal. Odvolací súd v skutkových okolnostiach prejednávanej veci nenašiel dôvod pre to, aby sa od posúdenia predmetnej právnej otázky spôsobom, ako bola riešená v aplikačnej praxi a rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít predstavujúcich ustálenú rozhodovaciu prax, odchýlil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej právnej otázky a k publikovaniu niektorého rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, je v záujme princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva ( Základných princípov ) potrebné, aby súdy toto riešenie vo svojej rozhodovacej praxi za obdobnej skutkovej a právnej situácie zohľadňovali a rozhodli rovnakým spôsobom.

28. Odvolací súd preto po poučení a výzve strán sporu podľa ust. aplikoval na vec cit. ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2019, t.j. v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a po vyhodnotení naliehavosti právneho záujmu na podanej určovacej žalobe v danej veci dospel k záveru, že správca úpadcu, ktorý je žalobcom, nemá naliehavý právny záujem v zmysle na

požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech úpadcu Chemko, a.s. Strážske (v likvidácii) k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie A., Obec A., okres C.. Samotný konkurzný totiž umožňuje správcovi realizovať ochranu a nakladanie s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania, v zmysle tohto zákona správca pri splnení zákonných podmienok môže zapísať do súpisu konkurznej podstaty aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov, o ktorom je presvedčený (pri riadnom a odbornom posúdení vzniknutej spornosti v otázke vlastníckeho práva, konaním s najvyššou mierou odbornosti), že patrí úpadcovi, pričom takému postupu nebráni ani skutočnosť, že na príslušnom LV v katastri nehnuteľností je zapísaný ako vlastník tretia osoba. Aj keď platí všeobecná zásada, podľa ktorej - ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností a žalobca toto vlastnícke právo spochybňuje, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva (ktorú zásadu aplikoval na vec aj súd prvej inštancie pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu v danej veci – pozn. odvolacieho súdu), v prípade správcu úpadcu túto všeobecnú zásadu však použiť nemožno. Správca vzhľadom na svoje špecifické postavenie a zákonné právomoci nemôže mať naliehavý právny záujem na určení práv k takémuto majetku, ktorý môže zapísať do konkurznej podstaty (k uvedenému porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. -21 zo dňa 19.1.2021).

29. V posudzovanej veci je odôvodnený záver, že postavenie správcu úpadcu - žalobcu nie je ohrozené ani neisté, ktoré na základe podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva v prospech úpadcu sa nijako nemení, resp. podaná žaloba nie je účinným prostriedkom nápravy správcom tvrdenej neistoty (správca za účelom zabezpečenia účelu konkurzného konania má k dispozícii iné právne prostriedky a mechanizmy v režime a nemôže pociťovať neistotu vo svojom právnom postavení), ani sa podanou žalobou nemôže predísť eventuálne ďalšiemu sporu medzi stranami o vylúčenie veci z majetkovej podstaty úpadcu, a teda žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva úpadcu neosvedčil. Pokiaľ podanie žaloby a (naliehavý) právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva úpadcu správca (žalobca) v danej veci odôvodňoval iba všeobecným tvrdením, že v konkurznom konaní je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou (vyjadrenie zást. žalobcu k oznámenému predbežnému právnemu posúdeniu veci na pojednávaní dňa 23.5.2022, zápisnica o pojednávaní v spise na č.l. 134 – 137), k tejto argumentácii odvolací súd uvádza, že za výkon práv a povinností (konanie) správcu „s odbornou starostlivosťou“ nemožno považovať podanie žaloby správcom o určenie vlastníckeho práva v prospech úpadcu „z opatrnosti“, bez náležitého odôvodnenia a preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva úpadcu, navyše za situácie, ak správkyňa (ako uviedla na pojednávaní dňa 23.5.2022) „nemá informácie ohľadne prevodov konkrétnych nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu ani netvrdí, že by boli nejaké pochybnosti o účelových prevodoch k týmto nehnuteľnostiam, či išlo o nejaké prevody medzi spriaznenými osobami a pod.“, pričom ani pôvodný správca netvrdil skutočnosti o uplatnení nárokov tretích osôb alebo odôvodňujúce spornosť vlastníckeho práva žalovaného evidovaného v katastri nehnuteľností v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu či nadobudnutia nedobromyseľne od nevlastníka a potrebu určujúceho rozhodnutia súdu za účelom odstránenia stavu právnej neistoty alebo ohrozenia práva.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého správca pri svojej činnosti je povinný konať s odbornou starostlivosťou. Pod týmto pojmom sa rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jeho konanie. Zákon vyžaduje od správcu konanie s odbornou starostlivosťou vo vzťahu ku všetkým povinnostiam alebo inému správaniu, ktoré má plniť s odbornou starostlivosťou, teda pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok, pri zisťovaní majetku, ktorý podlieha konkurzu, pri skúmaní osoby, v prospech ktorej môže svedčiť sporný zápis ( ), pri posudzovaní dôkazov tretej osoby o skutočnostiach, pre ktoré má byť sporný majetok zo súpisu vylúčený ( ), a pod. Správca ako osoba znalá práva aj bez iniciovania súdneho konania (rozhodnutia súdu), na základe predložených dokladov, právne relevantných údajov z príslušných registrov, listín o právnych vzťahoch, informácií od úpadcu, prípadne iných osôb, prípadne informácií získaných na základe vlastných šetrení, je tieto povinný preskúmať s využitím svojich skúseností a odborných znalostí a s najvyššou mierou odbornosti, zodpovedne a svedomito posúdiť, či a aký majetok ex lege má byť zahrnutý do súpisu podstát ako majetok úpadcu, ktorý má byť v konkurze speňažený. Správca aj bez súdneho konania môže uznať právo, ktoré si uplatňuje tretia osoba, uznať predložené listiny a dôkazy, na základe ktorých si tretia osoba uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Majetok, ktorý sa nachádza u tretej osoby, zapíše správca do súpisu vtedy, keď

z účtovnej evidencie úpadcu či inej evidencie vyplýva, že majetok nachádzajúci sa u tretej osoby, je vo vlastníctve úpadcu. Správca zapíše do súpisu aj sporný majetok, o ktorom určité skutočnosti nasvedčujú, že by mohol patriť do konkurznej podstaty, ale nie je to jednoznačne preukázané. Správca ale pri výkone správcovskej činnosti nemôže zneužívať svoje právomoci a zapísať do súpisu podstát úpadcu taký majetok tretích osôb, o ktorom nebude sporné, že nepodlieha konkurzu, resp. tak konať pri akýchkoľvek indíciách o spornosti nadobudnutia majetku treťou osobou, a to len preto, aby napr. získal výhodnejšiu právnu pozíciu v súdnom konaní. V prípade neoprávneného zápisu, ktorý ex lege do súpisu majetku úpadcu nepatrí, si dotknutá osoba môže uplatňovať proti správcovi náhradu škody spôsobenej výkonom jeho správcovskej činnosti [k uvedenému pozri Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár, 4. vydanie, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2021, str. 391, 617].

31. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd v danom spore nie je oprávnený posudzovať postup správcu v zmysle ustanovení a na základe jeho procesných krokov rozhodovať o určení vlastníctva ako o hmotnoprávnej otázke, odvolací súd uvádza, že v tomto spore neposudzoval správnosť konania a postupu správcu v konkurznom konaní, ale z pohľadu relevantných ustanovení skúmal oprávnenia správcu iba za účelom posúdenia existencie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva úpadcu a aktívnej vecnej legitimácie ako žalobcu v danom spore.

32. Na základe posúdenia uvedených skutočností a právnych dôvodov odvolací súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby v zmysle ust. z dôvodu neosvedčenia naliehavého právneho záujmu žalobcu (správcu) na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech úpadcu. Vzhľadom na záver o procesnej neprípustnosti podanej žaloby odvolací súd neposudzoval nárok z hľadiska jeho hmotnoprávnej opodstatnenosti. Naliehavý právny záujem totiž musí byť v konaní zistený a preukázaný, aby súd mohol v merite veci skúmať, či napadnuté právne úkony sú platné alebo neplatné a rozhodnúť, či nárok po vecnej stránke, z hľadiska hmotného práva je právne opodstatnený a dôvodne uplatnený.

33. So zreteľom na osobitné procesné postavenie správcu v konkurznom konaní, ktorého oprávnenia ako aj nakladanie s majetkom a majetkovými právami úpadcu v konkurznom konaní sú upravené osobitným , podľa názoru odvolacieho súdu správca úpadcu nie je ani oprávneným subjektom na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva úpadcu a možno konštatovať, že v danom spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

34. Z týchto dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko neosvedčenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení práva i nedostatok vecnej legitimácie strán (aktívnej alebo pasívnej) sú samostatnými a prvoradými dôvodmi pre zamietnutie žaloby (porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 6.10.2017). Odvolací súd preto postupoval podľa ust. a potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny (vo výroku), aj keď z odlišných dôvodov, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ktorý má právny základ v plnom procesnom úspechu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Nad rámec podstatných dôvodov tohto rozhodnutia ako obiter dictum, a to vzhľadom na spôsob hmotnoprávneho posúdenia danej veci zo strany súdu prvej inštancie (s ktorým sa odvolací súd nestotožňuje), väčší počet prebiehajúcich súdnych sporov iniciovaných žalobcom s obdobným skutkovým a právnym základom ako aj v záujme predchádzania ďalším sporom medzi stranami, v neposlednom rade i v reakcii na odvolaciu argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 17.10.2023 prezentovanú v prospech hmotnoprávneho posúdenia sporu podľa ust. , s prihliadnutím na relatívnu neplatnosť vadného uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti pôsobiacu s právnymi účinkami ex nunc – odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v prejednávanej veci ide o kombinovaný obchodný spor medzi právnickými osobami v zmysle , ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné riešiť podľa ustanovení , predovšetkým ustanovení a v spojení s , podporne tiež ust. § a nasl. a súvisiacej judikatúry súdov (vrátane Ústavného súdu SR), na ktoré sa opakovane odvolával i žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v priebehu celého konania (pred súdom prvej inštancie i v jeho odvolacom štádiu). Odvolací súd sa prikláňa k posúdeniu spornej otázky právnej povahy uznesenia valného zhromaždenia a účinkov určenia jeho neplatnosti súdnym rozhodnutím v zmysle už zmienenej judikatúry súdov, podľa ktorej uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, a preto jeho neplatnosti sa nemožno dovolávať (a posudzovať) podľa všeobecných ustanovení

o neplatnosti právnych úkonov, ale len postupom stanoveným v ust. , resp. , a že napadnuté uznesenia valného zhromaždenia sa považujú za platné až do okamihu meritórneho rozhodnutia súdu, pričom chráni dobromyseľnosť tretích osôb ustanovením, že neplatnosť rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere [porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -18 zo dňa 1.7.2014, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z 29.4.2021, tiež , Ovečková, O. a kol.: . Veľký komentár. Zväzok I. Wolters Kluwer 2017, str. 926 a 927].

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § v spojení s tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný procesný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku ( ).

37. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).