Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 415/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 predbežne

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FELKON, s. r. o., Braneckého 21, Nitra,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26, Košice, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. -103 zo 17. apríla 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 29. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti FELKON, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FELKON, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -103 zo 17. apríla 2013 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. októbra 2013.

Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že «... 10. marca 2010 sa konalo valné

zhromaždenie sťažovateľa..., na ktorom prijalo valné zhromaždenie ... uznesenia, ktorých

obsahom bolo odvolanie K. M..., z funkcie konateľa spoločnosti ku dňu 10. marcu 2010...

Platnosť uvedených uznesení bola napadnutá K. M. v konaní vedenom na Okresnom

súde Nitra, sp. zn. . Rozsudok Okresného súdu Nitra o neplatnosti uvedených

uznesení, č. k. -82, nadobudol právoplatnosť 28. apríla 2011.

Dňa 9. februára 2011 sa konalo ďalšie valné zhromaždenie sťažovateľa, predmetom

ktorého bolo... prijatie uznesenia o zrušení uznesení prijatých valným zhromaždením

spoločnosti dňa 10. marca 2010, ďalej prijatie uznesenia o odvolaní K. M. z funkcie

konateľa spoločnosti ku dňu 9. februáru 2011 a prijatie uznesenia o vymenovaní G. J. do

funkcie konateľky spoločnosti ku dňu 9. februáru 2011.

Platnosť týchto uznesení... zo dňa 9. februára 2011 boli následne napadnuté K. M. v

konaní podľa ust. .

Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa 10. januára 2012, č. k. -59,

tak, že uznesenie o zrušení uznesení prijatých valným zhromaždením spoločnosti FELKON,

s. r. o. dňa 10. marca 2010, a to:

- uznesenia o odvolaní K. M. z funkcie konateľa spoločnosti Felkon, s. r. o. ku dňu

10. marca 2010...

- uznesenie o odvolaní K. M... z funkcie konateľa spoločnosti Felkon, s. r. o. ku dňu

9. februára 2011,

- uznesenie o menovaní G. J., za konateľa spoločnosti Felkon, s. r. o. ku dňu

09.02.2011, sú neplatné...

Vo vzťahu k uzneseniu o odvolaní konateľa K. M. a uzneseniu o menovaní G. J. za

konateľa súd ďalej uviedol, že valné zhromaždenie nemohlo odvolať M. z funkcie konateľa

spoločnosti ku dňu 9. februáru 2011 i z toho dôvodu, že v čase prijímania uznesení (9.

februára 2011) bol tento z funkcie konateľa už odvolaný na základe uznesenia valného

zhromaždenia prijatého 10. marca 2010. V tom čase totiž ešte rozsudok Okresného súdu

Nitra o neplatnosti uvedených uznesení, č. k. -82, nebol právoplatný...

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ dňa 21. marca 2012 odvolanie, v ktorom

uviedol, že názor okresného súdu o nemožnosti zrušenia svojich uznesení valným

zhromaždením nemožno, podľa jeho názoru, vyvodiť zo žiadneho z ustanovení Obchodného

zákonníka. Zároveň s poukazom na dispozitívny charakter , ako aj

zásadu vyplývajúcu z ...

O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd... rozsudkom zo dňa 17. apríla 2013,

č. k. -103, tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd uviedol, že sa v celom rozsahu, stotožňuje s argumentáciou

okresného súdu a konštatuje správnosť jeho dôvodov v zmysle ust.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že

v prípade prijatých uznesení platí princíp tzv. relatívnej neplatnosti. To znamená, že až do

právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia, sa má za to, že uznesenie je

platné. Neplatnosť uznesenia pôsobí až od okamihu, kedy ju vysloví súd. Odvolací súd

sa preto stotožnil z názorom okresného súdu o nemožnosti odvolania K. M. z funkcie

konateľa a nemožnosti menovania G. J. do funkcie konateľky na základe rovnakých

dôvodov, ako uviedol okresný súd... Voči rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ

dovolanie na základe ust. z dôvodu odňatia možnosti konať pred

súdom v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu v spojení s

rozsudkom okresného súdu. Dovolanie odôvodnil tým, že krajský súd pri svojom

rozhodovaní nezohľadnil žiadnu časť sťažovateľovej argumentácie uvedenej v odvolaní,

a ani sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril...

Najvyšší súd... rozhodol uznesením zo dňa 29. októbra 2013, sp. zn. ,

o odmietnutí dovolania... V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol,

že rozhodnutie krajského súdu považuje za dostatočne odôvodnené, keďže... dalo toto

rozhodnutie odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobcovi vyhovené. Ako také ho najvyšší súd nemôže

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, a teda ústavne nekonformné, pretože

odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia

príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam...

V posudzovanom prípade bolo podstatným posúdenie otázky, či môže valné

zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným zrušiť svoje rozhodnutie prijaté vo forme

uznesenia. Okresný súd k tomu v svojom rozsudku uviedol, že

neumožňuje zrušiť uznesenie valného zhromaždenia, čo vyplýva z ust. § 125 Obchodného

zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia môže, podľa názoru súdu, valné zhromaždenie

svoje uznesenia len meniť, a to prijatím ďalšieho uznesenia v zmysle svojej pôsobnosti

vyplývajúcej z ust. .

Dovolíme si však poukázať nato, že takáto argumentácia súdu nemá oporu ani v texte

zákona, ktorého sa okresný súd v svojej argumentácii dovoláva...

Okresný súd neuviedol na základe akých skutočností a argumentov dospel

k právnemu záveru o nemožnosti zrušenia uznesenia valným zhromaždením spoločnosti...

Okresný súd sa opiera v odôvodnení len o text zákona, i keď z nimi citovaných

ustanovení závery, ktoré uvádzajú v svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevyplývajú.

S ohľadom na uvedené považuje sťažovateľ rozsudok okresného súdu

za nedostatočne odôvodnený, arbitrárny, odporujúci zákonu, a ako taký za porušujúci jeho

právo na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia , ako aj právo

na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 dohovoru...

Vo vzťahu k časovej pôsobnosti rozsudku o neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia konajúce súdy uzavreli, že až do dňa právoplatnosti rozsudku o neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia platí taký právny stav, aký bol nastolený hoci aj

neplatným uznesením. Sťažovateľ poukazoval v tejto súvislosti okrem vyššie citovaného

uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , aj na svoje

predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 26. septembra 2011, s ktorým sa okresný súd

nevysporiadal. Uviedol, že podľa konštantného postoja právnej vedy a aplikačnej praxe

okamihom právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyslovená neplatnosť

uznesenia valného zhromaždenia, nastávajú účinky súdneho rozhodnutia ex tunc, t. j. spätne

do minulosti ku dňu prijatia neplatného uznesenia. Je preto nevyhnutné, aby všetky úkony (a

teda aj napádané uznesenia) uskutočnené v období medzi prijatím uznesení na prvom

valnom zhromaždení a právoplatnosťou rozsudku boli posudzované tak, ako keby uznesenia

prvého valného zhromaždenia nikdy prijaté neboli. V opačnom prípade by ex tunc účinky

neplatnosti uznesení valného zhromaždenia stratili akýkoľvek zmysel...

Vo vzťahu k opakovanému odvolaniu K. M. z funkcie sťažovateľ taktiež uviedol, že

samotné opakovanie odvolania, aj keby bolo predchádzajúce odvolanie účinné, samo osebe

nespôsobuje neplatnosť každého nasledujúceho uznesenia o odvolaní. Nie je zakázané ani

zákonom, ani spoločenskou zmluvou (ani stanovami, ktoré v danom prípade spoločnosť

nevydala) v zmysle , aby valné zhromaždenie

opakovane rozhodlo o tej istej veci. Pokiaľ však skoršie uznesenie vyvolá právne účinky,

neskoršie uznesenie už takéto účinky pochopiteľne nevyvolá. Neznamená to však, že by bolo

takéto uznesenie neplatné; je iba neúčinné. Teda opakované odvolanie konateľa z funkcie

nie je v rozpore ani so zákonom ani so spoločenskou zmluvou v zmysle § 131 ods. 1

.

Odvolací súd na žiadny z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nereagoval,

a žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Nevysvetlil, prečo sú sťažovateľom uvádzané

argumenty nesprávne. Odvolací súd uviedol iba jeden argument, aj to mimoriadne

prekvapivý, a to ten, že neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia (relatívna neplatnosť)

pôsobí až odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým neplatnosť bola určená. Tento názor by

znamenal, že súdy v civilných a obchodných veciach nerozhodujú (v zásade) deklaratórne,

ale konštitutívne. Takéto vnímanie relatívnej neplatnosti je však v jednoznačnom rozpore

správnou spisbou (napr. Vojčík, P. a kol.: . Stručný komentár. Druhé,

doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION, spol. s r. o., Bratislava 2009, s. 139;

Svoboda, J. a kol.: . Komentár a súvisiace predpisy, V. doplnené,

rozšírené a aktualizované vydanie, Eurounion spol. s r. o., Bratislava 2005, s. 95-96; Eliáš,

K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář, 1. svazek § 1 - 487, Linde Praha,

a. s., Praha 2008, s. 263). Pre úplnosť uvádzame, že konštitutívnosť súdneho rozhodnutia

o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa viaže na okolnosť, že o neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia sa na rozdiel od typických prípadov relatívnej neplatnosti

musí z hľadiska právnej istoty rozhodnúť (nestačí mimosúdne dovolanie sa tejto

neplatnosti). Súd však nerozhoduje konštitutívne, ale deklaratórne (zodpovedá tomu aj

formulácia výroku, že sa čosi „určuje“), čo môže urobiť práve na tom základe,

že neplatnosť bola riadne a včas uplatnená (žalobou)...

Sťažovateľ touto ústavnou sťažnosťou napáda i uznesenie najvyššieho súdu zo dňa

29. októbra 2013, sp. zn. , ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie

sťažovateľa na základe ust. v spojení s ust. , ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Týmto rozhodnutím, podľa názoru sťažovateľa, najvyšší súd porušil jeho práva na

súdnu ochranu v zmysle a dohovoru tým, že neochránil právo

sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle a právo na spravodlivý proces

tým, keď považoval odôvodnenie krajského súdu za súladné tak z ust. § 157 ods. 2 v spojení

s ust. , ako aj z ust. ».

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46 ods.

1 ..., ako aj právo na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru... v konaní

pred Najvyšším súdom... sp. zn. , a v konaní pre Krajským súdom... sp. zn.

, porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu... zo dňa 29. októbra 2013, sp. zn. ,

a rozsudok Krajského súdu zo dňa 17. apríla 2013, č. k. -103, sa zrušujú

a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Najvyšší súd... a Krajský súd... sú povinné nahradiť sťažovateľovi spoločne

a nerozdielne trovy konania v sume 340,90 €...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako z petitu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru, ku ktorému malo

dôjsť jednak rozsudkom krajského súdu č. k. -103 zo 17. apríla 2013 a tiež

odmietnutím dovolania sťažovateľky uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. októbra 2013, a v oboch prípadoch sa tak malo stať nedostatočným odôvodnením

rozhodnutí, ktoré nedalo odpovede na všetky námietky sťažovateľky, a tiež nesprávnym

právnym posúdením veci.

1. Ústavný súd zistil, že najvyšší súd po opísaní skutkových a právnych záverov

z rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 10. januára 2012 (s. 1 a s. 3), z rozsudku krajského súdu č. k. -103

zo 17. apríla 2013 (s. 3 a 4), námietok sťažovateľky uvedených v dovolaní (s. 4 až s. 6), ako

aj vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k otázke vyslovenia neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia odmietnutie dovolania sťažovateľky odôvodnil opierajúc sa o príslušné

ustanovenia (ďalej aj „OSP“) na s. 7 až s. 11 zrozumiteľne

a jasne a podľa neho nedostatočné právne odôvodnenie ešte nezakladá prípustnosť

dovolania [odňatie možnosti konať pred súdom podľa ].

Najvyšší súd tiež uviedol, že „... odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade

s ust. v spojení s ust. obsahuje všetky náležitosti

kladené zákonom...

... Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam.“.

Okrem toho najvyšší súd sa primerane vyjadril aj k námietke sťažovateľky,

že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

(s. 10), ktoré podoprel aj svojou judikatúrou, a ústavný súd nemá do jeho právneho názoru

možnosť zasiahnuť, aj keď sťažovateľka s týmto názorom najvyššieho súdu nesúhlasí.

Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania

s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľov

v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis ,

).

Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v rámci dovolacieho konania aplikoval

relevantné ustanovenia podľa ich účelu a zmyslu, preto

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v okolnostiach prípadu je celkom legitímne

a z ústavného hľadiska akceptovateľné, čím v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť

namietaným uznesením najvyššieho súdu k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru. Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s právnymi názormi najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani právomoc

ústavného súdu nahradiť právne názory najvyššieho súdu svojimi vlastnými.

S odvolaním sa na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

( ).

2. Ústavný súd sa ďalej zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti

rozsudku krajského súdu č. k. -103 zo 17. apríla 2013.

Ústavný súd v súlade so svojou aktuálnou judikatúrou zastáva právny názor, podľa

ktorého v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie),

spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako

neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu (napr. , , ).

Sťažovateľka tvrdené porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu č. k. -103

zo 17. apríla 2013 videla v tom, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil

a vec nesprávne právne posúdil, pretože sa iba stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku a konštatoval správnosť jeho dôvodov ( ) a takisto podľa nej

nesprávne aplikoval ustanovenie v danej veci.

Ústavný súd zistil, že krajský súd postupoval podľa , teda v súlade

s procesným kódexom, keď rozsudkom č. k. -103 zo 17. apríla 2013

sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu a tiež na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku uviedol, že „... v prípade prijatých uznesení valného zhromaždenia

platí tzv. princíp relatívnej neplatnosti. To znamená, že až do právoplatnosti rozhodnutia

súdu o neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia sa má za to, že rozhodnutie je platné.

Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví

súd. Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -82 zo dňa 09. 02. 2011, ktorým

bolo určené, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10. 03. 2010 sú

neplatné, nadobudol právoplatnosť dňa 28. 04. 2011. Odvolací súd sa stotožňuje s právnvm

názorom prvostupňového súdu, že až do tohto dňa sa navrhovateľ považoval za odvolaného

z funkcie konateľa a preto d ň a 09. 02. 2011, t. j. pred nadobudnutím právoplatnosti vyššie

uvedeného rozsudku Okresného súdu Nitra nemohol byť opätovne odvolaný zo svojej

funkcie.

Odvolací súd súhlasí i s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveným

v súvislosti s vymenovaním novej konateľky žalovaného p. G. J.. Uznesenie valného

zhromaždenia prijaté dňa 09. 02. 2011 v tejto časti je v rozpore v tom čase platným

ustanovením čl. 10 bod 2 spoločenskej zmluvy.“.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok krajského súdu je síce stručný, ale zrozumiteľný.

Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľky ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju stabilnú

judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu

nemožno posudzovať izolovane (), pretože prvostupňové a odvolacie konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Na citovaný právny názor nadväzuje

ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ústavný súd zistil, že okresný súd v rozsudku č. k. -175

z 26. februára 2010 určil, „že uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti FELKON,

s. r. o., ... zo dňa 09. 02. 2011, a to:

- o odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti... K. M... z funkcie konateľa ku dňu 09.

02. 2011,

- o menovaní za nového konateľa spoločnosti G. J... to ku dňu 09. 02. 2011,

- o zrušení uznesení prijatých valným zhromaždením spoločnosti FELKON, s. r. o.,

ktoré sa konalo dňa 10. 03. 2010 a to uznesenia o odvolaní K. M... ku dňu 10. 03. 2010... a

to ku dňu 09. 02. 2011, sú neplatné.“.

Po opísaní dôvodov žaloby žalobcu (s. 2 až s. 4), ako aj vyjadrenia sťažovateľky

k žalobe s. 4 až s.6., okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného takto:

„... súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. zistil, že Okresný

súd Nitra svojim rozhodnutím č. k. -82, zo dňa 9. 2. 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 28. 4. 2011 určil, že uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti

FELKON, s. r. o., zo dňa 10. 3. 2010, o odvolaní K. M. z funkcie konateľa ku dňu 10. 3.

2010, o zmene spoločenskej zmluvy, ktorou bol zmenený čl. 10 bod 2, o prijatí dodatku č. 2

k spoločenskej zmluve, ktorej obsahom je zmena spoločenskej zmluvy v čl. 10 bod 2 a o

neudelení súhlasu valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu spoločníka K. M. v

spoločnosti FELKON, s. r. o. na tretiu osobu sú neplatné.

Ako už bolo uvedené navrhovateľ napadol platnosť vyššie uvedených uznesení

prijatých dňa 9. 2. 2011 VZ spoločnosti FELKON, s. r. o.“.

Ďalej okresný súd citoval ustanovenie , podľa

ktorého každý spoločník, konateľ, „... môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo

so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie

valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní

do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné

zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.“.

Ďalej citoval ustanovenia , a a vychádzajúc

zo zisteného skutkového stavu a z následného právneho posúdenia súd dospel k tomuto

záveru:

„Uznesenie prijaté valným zhromaždením spoločnosti FELKON, s. r. o., o zrušení

uznesení prijatých valným zhromaždením spoločnosti FELKON, s. r. o., ktoré sa konalo dňa

10. 03. 2010 a to uznesenia o odvolaní K. M... z funkcie konateľa ku dňu 10. 03. 2010 a

uznesenia o zmene spoločenskej zmluvy, ktorou bol zmenený Článok 10 bod 2, o prijatí

dodatku číslo 2 k spoločenskej zmluve, ktorej obsahom je zmena spoločenskej zmluvy v

článku 10 bod 2 a to ku dňu 09. 02. 2011, bolo prijaté v rozpore so zákonom. Podľa

príslušných ustanovení kompetencie valného zhromaždenia

spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje predovšetkým vyššie cit. § 125 Obchodného

zákonníka. Takto upravený rozsah pôsobnosti valného zhromaždenia možno rozšíriť len

spoločenskou zmluvou, alebo stanovami spoločnosti. Zákon ani spoločenská zmluva

spoločnosti FELKON, s. r. o., zrušiť svoje vlastné rozhodnutie valnému zhromaždeniu

neumožňuje. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že v právomoci valného zhromaždenia

nebolo zrušiť ním prijaté uznesenia zo dňa 10. 3. 2010. V čase konania VZ dňa 9. 2. 2010,

bol preto právny stav taký, že platili zmeny prijaté valným zhromaždením, ktoré s konalo

dňa 10. 3. 2010, t. j. M. bol odvolaný z funkcie konateľa a spoločenská zmluva bola v čl. 10

bod 2 zmenená tak, že spoločnosť má dvoch konateľov. Tento právny stav trval až do

právoplatnosti určovacieho výroku o jeho neplatnosti, t. j. až do nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku č. k. -82, t. j. až 28. 4. 2011.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom aj uznesenie prijaté dňa 9. 2. 2011 valným

zhromaždením spoločnosti FELKON, s. r. o., o odvolaní konateľa, K. M. z funkcie konateľa

spoločnosti bolo prijaté v rozpore so zákonom. V čase keď sa rozhodovalo o odvolaní tohto

konateľa z jeho funkcie, bol tento z funkcie už odvolaný a to uznesením valného

zhromaždenia zo dňa 10. 3. 2010. Toto uznesenie valného zhromaždenia sa totiž až do

právoplatnosti určovacieho výroku o jeho neplatnosti, t. j. až do nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku č. k. -82, t. j. až 28. 4. 2011, považovalo za platné s

k tomu náležiacimi právnymi dôsledkami. Do tohto dňa sa preto konateľ K. M. považoval za

odvolaného z funkcie konateľa a preto nemohol byť v tomto čase , t. j. dňa 9. 2. 2011

opätovne odvolaný zo svojej funkcie.

Vzhľadom na uvedené aj uznesenie prijaté dňa 9. 2. 2011 valným zhromaždením

spoločnosti FELKON, s. r. o., o vymenovaní novej konateľky spoločnosti, p. G. J., bolo

prijaté v rozpore so zákonom, resp. so spoločenskou zmluvou / v tom čase platné

ustanovenie čl. 10 bod. 2 spoločenskej zmluvy/ . V čase keď sa rozhodovalo o jej

vymenovaní, mala už spoločnosť dvoch konateľov a to V. J. a J. V. Jej vymenovaním by sa

okruh konateľov rozšíril na troch, čo bolo v čase jej vymenovania v rozpore so

spoločenskou zmluvou. V čase keď bola ona vymenovaná valným zhromaždením za

konateľku, platila totiž spoločenská zmluva v znení zmien prijatých dňa 10. 3. 2010, t. j.

počet konateľov bol znížený na dvoch. Takýto právny stav totiž platil až do nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku č. k. -82, t. j. až 28.4.2011.“

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu

v spojení s rozsudkom okresného súdu dospel k záveru, že všeobecné súdy dali jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na zásadnú právnu otázku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany,

t. j. z akého dôvodu žalobe žalobcu vyhoveli, a dostatočne vysvetlili, z akého dôvodu

k tomuto záveru dospeli. Odôvodnenie rozhodnutí preto spĺňa všetky požiadavky

vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu

k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedenú situáciu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014