Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/130/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr.Antónie Kandravej v právnej veci žalobcov: 1. E. C., bytom H., H. XX, 2. L. O., bytom C. R. XXX, 3. M. H., bytom G. H., R. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou v Prešove, Konštantínova 6, proti žalovanému: IMMO VI., spol. s r.o., so sídlom Prešov, Petrovianská 1, IČO: 31718 124, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, o zaplatenie 6.788,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -163 zo dňa 5.5. 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomne vyhotovenom rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcov v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 3.157,34 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.585,94 Eur od 31. 07. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1.571.40 Eur od 01. 10.2010 do zaplatenia.

Žalobkyni v 2. rade sumu 1.815,79 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 909,07 Eur od 31. 07. 2010 do zaplatenia a zo sumy 906,72 Eur od 01. 10. 2010 do zaplatenia.

Žalobcovi v 3. rade sumu 1.815,79 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 909,07 Eur od 31. 07. 2010 do zaplatenia a zo sumy 906,72 Eur od 01. 10. 2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania vo výške 474,32 Eur, žalobkyni v 2.rade 376,31, žalobcovi v 3.rade 376,31, všetko na účet právnej zástupkyne žalobcov v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. C-KN 3164/61 -zastavané plochy o výmere 207 m2, ktorá je zapísaná na L V č. XXXX, katastrálneho územia J., pričom žalobkyni v 1. rade patrí spoluvlastnícky podiel 4/9 - tiny, žalobkyni v 2. rade a žalobcovi v 3.

rade patrí spoluvlastnícky podiel po 1/9 - tine stým, že podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely je aj žalovaný, ktorému patrí spoluvlastnícky podiel v 1/3 -tine.

Žalobcovia v 1. až 3. rade sú tiež podielovými spoluvlastníkmi parcely č. C-KN 3164/62 - zastavené plochy o výmere 209 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. katastrálneho územia J., pričom každému zo žalobcov patrí spoluvlastnícky podiel v 1/3 - tine.

Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že z pohľadu užívacieho práva k dotknutým parcelám má súd za preukázané, že tieto parcely tvoria súčasť areálu žalovaného, ktorý je oplotený a tvorí uzatvorený celok s uzamknutou bránkou. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z polohopisného náčrtu vypracovaného Ing. I. M. - GEOPRAKTIK a tiež z fotografií z miesta samého, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke súdneho spisu. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. - 110 zo dňa 27.05.2008, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. vyplýva, že po obvode spornej parcely je vybudovaný plot, pričom prístup na parcelu je len z hlavnej brány do areálu spoločnosti PO-CAR Prešov. Po sporných parcelách je vedená prístupová cesta a násyp vo výške asi 3.5 metra oproti základni, ktorý spevňuje pôvodnú plochu. Pozdĺž celého násypu je asi 1 meter vysoký betónový plot, do ktorého sú zasadené kovové tyče, ktoré udržiavajú pletivový plot. Napokon ani samotný žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.04.2011 uvedenú skutočnosť nespochybňoval.

Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného, že uvedené nehnuteľnosti neužíva ani on sám a ani tretie osoby a že žiadnym spôsobom nebráni žalobcom, aby sa ujali výkonu svojho vlastníckeho práva prevzatím držby uvedených pozemkov, prípadne aj ich oplotením. Oplotenie pozemku žalovaným a jeho uzamknutím v podobe bráničky podľa názoru súdu predstavuje prekážku, ktorá bráni vo výkone vlastníckeho práva žalobcov spočívajúcich v držbe a v užívaní týchto pozemkov, čo bolo konštatované aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu č.k. - 110 zo dňa 27.05.2008. O tom, že žalobcovia majú záujem na spomenutom výkone vlastníckeho práva k týmto parcelám musí byť žalovanému zrejmé z predchádzajúcich súdnych konaní, ktorých predmetom bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie rovnakých parciel (sp. zn. , sp. zn. ). Žalovaný však doposiaľ neurobil žiadny úkon, ktorý by smeroval k reálnemu odovzdaniu dotknutých parciel do dispozičnej sféry žalobcov a ktorý by im umožnil reálny výkon ich vlastníckeho práva spočívajúceho v držbe a v užívaní týchto parciel.

Prvostupňový súd mal za nepochybne preukázané z vykonaného dokazovania, že žalovaný užívaním predmetných parciel bez právneho dôvodu, ktorý by ho k ich užívaniu oprávňoval (napr. nájomná zmluva), sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje ( ). Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa jeho podielového spoluvlastníctva k parcele č. C-KN 3164/61 sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcov, ktorá nachádza svoju oporu aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 39 zo dňa 02.03.2011. Aj v prípade, ak jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti užíva spoločnú vec v rozsahu väčšom, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi ním a ostatnými spoluvlastníkmi bola uzatvorená nejaká dohoda, dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor ostatných spoluvlastníkov. Právo ostatných spoluvlastníkov na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúce jeho podielu vyplýva priamo z ustanovenia . Je pravdou, že žalobcovia majú v zmysle ustanovenia za účelom ochrany svojich práv možnosť domáhať sa vydania veci od toho, kto im ju neoprávnene zadržuje, avšak ďalej sa súd nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcu o subsidiárnom postavení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle vo vzťahu k vyššie uvedenému nároku na vydanie veci, pretože táto subsidiarita nemá oporu v zákonnej úprave. Je výlučne vecou žalobcov (vo forme ich práva), aký právny prostriedok ochrany svojho vlastníckeho práva, ktorý im poskytuje , zvolia.

Prvostupňový súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky obvyklého nájomného ( ) požadovaného žalobcami, pričom jeho výšku za obdobie od 31.05.2006 do 01.06.2008 má za preukázanú znaleckým posudkom č. 10/2008 vypracovaným znalcom Ing. E. G. a za obdobie od 01.10.2008 do 01.10.2010 znaleckým posudkom č. 66/2009 vypracovaným

znalcom Ing. E. R.. Napriek tomu, že uvedené znalecké posudky sa nevzťahujú na totožné parcely, je možné ich závery pri určení výšky nájomného akceptovať, pretože sa týkajú pozemkov, ktoré sa nachádzajú v rovnakej lokalite a zohľadňujú všetky nevyhnutné špecifiká dotknutých nehnuteľností potrebné pre objektívne určenie výšky obvyklého nájomného.

Súd za obdobie od 26.07.2006 do 26.09,2006 priznal všetkým žalobcom nájomné za užívanie parciel č. C-KN 3164/61 a č. C-KN 3164/62 vo výške vo výške 4,94 Eur (148.92 Sk), za obdobie od 27.09.2006 do 27.03.2007 vo výške 5,03 Eur (151,49 Sk), za obdobie od 28.03.2007 do 24.04.2007 vo výške 4,94 Eur (148,92 Sk) a za obdobie od 25.04.2007 do 30.06.2007 vo výške 4,86 Eur (146,37 Sk) a za obdobie od 01.07.2007 do 01.06.2008 vo výške 4,86 Eur (146,37 Sk), teda spolu za parcela č. C- KN 3164/61 vo výške 2.030,70 Eur a za parcelu č. C-KN 3164/62 vo výške 2.050 Eur. Pri zohľadnení spoluvlastníckych podielov jednotlivých žalobcov, pripadá vo vzťahu i k parcele č. C-KN 3164/61 na žalobkyňu v 1. rade nájomné vo výške 902,51 Eur, na žalobkyňu v 2. rade a žalobcu v 3. rade nájomné vo výške po 225,63 Eur. V prípade parcely č. CKN 3164/62 pripadá na každého zo žalobcov pri rovnakej veľkosti ich spoluvlastníckych podielov nájomné vo výške po 683,44 Eur.

Pri určení výšky nájomného za obdobie od 01.10.2008 do 01.10.2010 súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu 4,86 Eur za lm2 ročne, teda v prípade parcely č. C-KN 3164/61 predstavuje nájomné za uvedené obdobie sumu 2.012,40 Eur, čím na žalobkyňu v 1. rade pripadá suma nájomného vo výške 894,24 Eur a na žalobcov v 2. a 3. rade pripadá suma nájomného po 229,56 Eur. V prípade parcely č. C- KN 3164/62 výška nájomného za uvedené obdobie predstavuje sumu 2.031,48 Eur, pričom vzhľadom na rovnaké spoluvlastnícke podiely jednotlivých žalobcov pripadá nájomné na každého z nich v sume po 677,16 Eur.

Súd tak žalobkyni v 1. rade priznal bezdôvodné obohatenie spočívajúce v obvyklom nájomnom za užívanie parciel č. C-KN 3164/61 a č. C-KN 3164/62 žalovaným s prihliadnutím na veľkosti jej spoluvlastníckych podielov v sume 3.157,34 Eur (902,51 Eur + 225,63 Eur + 894,24 Eur + 677,16 Eur) tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na rovnaké veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov v 2. a 3. rade na parcelách č. C- KN 3164/61 a č. C-KN 3164/62 priznal týmto žalobcom bezdôvodné obohatenie spočívajúce v obvyklom nájomnom v sumách po 1.815,79 Eur (225,63 Eur + 683.44 Eur + 223,56 Eur + 677,16 Eur) tak, ako je uvedené v druhom a treťom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

V tejto súvislosti poukázal na ust. , , ust. , , , , , , , , , a Nariadenia vlády č.

V prípade dlžného nájomného za obdobie od 31.05.2006 do 01.06.2008 súd pri určení omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku vychádzal z 15 - dňovej lehoty určenej na plnenie v platobnom rozkaze č.k. - 30, ktorý bol žalovanému spolu so žalobou doručený dňa 15.07.2010. Nakoľko žalovaný do 30.07.2010, ktorý bol posledným dňom tejto lehoty určeným na dobrovoľné plnenie svoj záväzok nesplnil, nasledujúcim dňom. teda 31.07.2010, sa dostal do omeškania splnením peňažného záväzku, a teda žalobcom v 1. až 3. rade vzniklo v súlade s ustanovením právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výška v zmysle ustanovenia nariadenia vlády č. pri 1 % - tnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k 31.07.2010 predstavuje 9 % z jednotlivým súm nájomného za obdobie od 31.05.2006 do 01.06.2008.

V prípade súm bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2008 do 01.10.2010 súd za použitia vyššie spomenutej právnej úpravy priznal žalobcom úrok z omeškania od 01.10.2010 (od posledného dňa uvedeného obdobia) v rovnakej výške pri nezmenenej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky.

Pokiaľ ide o trovy konania, tieto priznal úspešným žalobcom a tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu službu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového konania.

V odvolaní namieta, aby užívaním nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu. Pri hospodárení so spoločnou vecou, ak nedochádza k dohode spoluvlastníkov o jej užívaní, môže na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka rozhodnúť súd ( § 139 ods.2 Obč. zák.). Pri rozporoch o užívaní spoločných nehnuteľností, žalobca právo vyriešiť užívanie spoločných nehnuteľností neriešil podaním žaloby na súd, ako je dané ustanovením § 139 ods.2 Obč. zák. Preto takéto právo nieje možné riešiť žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia cez fikciu predpokladaného nájmu, príp. aj predpokladaného príjmu z tohto nájmu. Zákon pri nesúlade spoluvlastníkov o užívaní spoločných vecí predpokladá aktivitu niektorého zo spoluvlastníkov, ktorý požiada o riešenie súd. Nemôže ísť totiž o bezdôvodné obohatenie titulom užívania veci bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 Obč. zák.), ak je žalovaný podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti bez reálneho vyčlenenia jeho podielu na nej.

Podľa právneho názoru, vysloveného Ústavným súdom ČR v jeho náleze zo dňa 22.02.2006, ktorý vychádza z identickej právnej úpravy, plnenie za užívanie. podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci nie je plnením bez právneho dôvodu a teda bezdôvodným obohatením. Bezdôvodné obohatenia má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy iba tam, kde nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. Pokiaľ sa podielový spoluvlastník domáha náhrady proti druhému spoluvlastníkovi z dôvodu, že užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu na spoločnej veci bez dohody s ním, ide o nárok, ktorý sa opiera o iné zákonné ustanovenie, vyplývajúce zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie, nemôže byť nárokom bezdôvodným v zmysle Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú kogentnú povahu a nie je možné ich preto neprípustným spôsobom extenzívne vykladať. Výklad jednoduchého práva, ktorý je v extrémnom roz- pore s kogentným ustanovením zákona znamená porušenie práva a je neústavný.

Za neopodstatnený považuje aj nárok žalobcov vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti, vedenej v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Prešov na LV č. XXXX, k. ú. J., obec H., okres H. ako parcela registra „C", evidovaná na katastrálnej mape pod KN č. 3164/62, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 209 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, u každého v podiele 1/3.

Žalovaný uvádza, že táto nehnuteľnosť sa síce nachádza v jeho v areáli, avšak túto parcelu žalovaný reálne nevyužíva a túto ani nepotrebuje a nič nebráni tomu, aby si žalobcovia k nej zabezpečili prístup, oplotili si ju a využívali.

K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil vo všetkých výrokoch ako vecne správny. V písomnom vyjadrení ďalej uviedli, že žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom , pričom sa pridržiava tých istých námietok, ktoré podal v prvostupňovom konaní v písomnom stanovisku zo dňa 1.4.2011.

Vo vyjadrení ďalej uviedli, že je výslovne klamlivým tvrdením žalovaného, že neužíva parcelu C- KN 3164/62, keďže už v predchádzajúcom konaní vedenom na OS v Prešove () bolo preukázané žena tomto pozemku je vedená prístupová cesta vytvorená násypom zo sute a štrku do výšky 3,5 m nad pôvodnú úroveň pozemku, prístupu na túto parcelu zabránil žalovaný zriadim oplotenia z betónu do výšky 1 m, nad ktorý ešte vystupuje oplotenie z pletiva. Tento stav predsa nijako nedovoľuje žalobcom užívať ich pozemok, naopak, žalovaný umožňuje jeho užívanie tretím osobám tým, že tento pozemok zabral do svojho areálu, ktorý prenajíma ako súčasť svojho podnikania.

Vo vyjadrení poukazujú na to, že prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal v odôvodňujúcej časti napadnutého rozhodnutia s právnou kvalifikáciou priznaného nároku aj vo vzťahu k parcele CKN 3164/61, a to aj poukazom na to, že právo žalobcov ako spoluvlastníkov parcely na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúce ich podielu vyplýva priamo z ust. ) . Ide o právo žalobcov na náhradu za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu, pričom obohatenie žalovaného spočíva v užívaní väčšieho rozsahu (identického s podielmi žalobcov), než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, a to bez platenia náhrady za užívanie podielov žalobcov. Realizáciu vlastníckych práv žalobcov k ich podielom znemožňuje práve žalovaný.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade so zásadami uvedenými v a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny.( O.s.p)

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v súlade s a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného udáva.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Žalovaný namieta v podanom odvolaní nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolacie námietky dotýkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia ustanovení § 451 ods.1,2 O.z. o bezdôvodnom obohatení možno v súlade s obsahom podaného odvolania rozlíšiť na nárok dotýkajúci sa žalobcom k parcele č. 3164/961 a č. 3164/62 v k.ú. H..

Žalovaný namieta právne posúdenie veci vo vzťahu k nároku žalobcov k parcele č. CKN 3164/62 z dôvodu, že síce žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci tejto parcely, ale tvrdí, že žalovaný parcelu neužíva a nebráni nič tomu, aby ju žalobcovia užívali.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci, každý z nich v rozsahu 1/3 na spornej parcele č. 3164/62. Žalobcovia sa domáhajú vo vzťahu k žalovanému nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu. V konaní bolo nepochybne zistené, že žalovaný v celom rozsahu užíva túto nehnuteľnosť a to takým spôsobom, že ju ďalej prenajíma spoločnosti PO CAR s.r.o. Prešov. Túto skutočnosť žalovaný nenamietal ani pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní. Pred odvolacím súdom uviedol, že celý areál, ktorý je oplotený, vrátane aj tejto parcely je prenajímaný spoločnosti PO CAR s.r.o. Prešov. Namietal len skutočnosť, že ju reálne neužíva a nebráni nič tomu, aby ju žalobcovia užívali.

Ani po zopakovanom dokazovaní odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu právneho posúdenia nároku žalobcov na zistený skutkový stav tak ako to učinil prvostupňový súd. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že z viacerých právoplatných rozsudkov Okresného súdu Prešov napríklad č.k. , , je zrejmé, že po obvode spornej parcely je vybudovaný plot, pričom prístup na parcelu je len z hlavnej brány do areálu spoločnosti PO CAR Prešov. Po sporných parcelách je vedená prístupová cesta a násyp vo výške asi 3,5 m oproti základni, ktorý spevňuje pôvodnú plochu. Pozdĺž celého násypu je asi 1 m vysoký betónový plot, do ktorého sú zasadené kovové tyče, ktoré udržiavajú pletivový plot.

V prejednávanej veci tieto skutočnosti žalovaný nespochybňoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak žalovaný uvedeným spôsobom ovláda túto parcelu, ktorá tvorí súčasť areálu a je prenajímaná inému subjektu a teda ju prakticky využíva subjekt, ktorému prenajal túto nehnuteľnosť, vzniká mu prospech. Prospech spočíva v tom, že svojim konaním dosiahol na úkor žalobcov ako keby postavenie detentora celého pozemku a žalobcom, ktorí sú vlastníkmi neposkytol aj napriek tomu žiadnu náhradu, že sám dostáva za prenajímanie tejto parcely nájomné.

Správny bol teda postup prvostupňového súdu, pokiaľ výšku bezdôvodného obohatenia v tomto smere odvíjal od výšky nájomného zodpovedajúce nájomnej zmluvy obvyklej v danom mieste a čase. V tejto súvislosti správne poukázal prvostupňový súd na závery znaleckého posudku znalca Ing. E. G., č. znaleckého posudku 10/2008, pokiaľ ide o obdobie od 31.5.2006 do1.6.2008. a na znalecký posudok znalca Ing. E. R., č. znaleckého posudku 66/2009, pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.10.2008 do 1.10.2010. Samotný žalovaný nespochybňuje výšku priznaného nároku, pokiaľ ide o správnosť jej určenia, spochybňuje samotné právne posúdenie nároku.

Je možno teda akceptovať závery prvostupňového súdu, ktoré vychádzajú pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z výšky obvyklého nájomného požadovaného žalobcami poukazujúc pritom na to, že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje nájomné, ktoré by musel žalovaný v danom mieste a v čase platiť, pokiaľ by predmetné parcely užíval na základe nájomnej zmluvy, vychádzajúc pritom už z judikovaných záverov rozsudkov Okresného súdu Prešov napríklad č.k. zo dňa 28.5.2008 v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26.11.2008. Odvolací súd súhlasí aj so záverom, že aj napriek tomu, že sa znalecké posudky nevzťahujú na konkrétne tieto parcely, ktoré sú predmetom sporu, nachádzajú sa však v rovnakej lokalite a zohľadňujú všetky nevyhnutné špecifiká dotknutých nehnuteľnosti potrebné pre objektívne posúdenie výšky obvyklého nájomného.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku dotýkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobcov dotýkajúceho sa parcely CKN 31641/961 a to z dôvodu, že táto parcela je v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov konania a teda že nemôže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, odvolací súd udáva:

Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a vyplýva už z vyššie citovaného ustanovenia § 137 ods.1 O.z., teda z práva spoluvlastníka podieľa sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak neumožňujú existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, prináleží mu za to zodpovedajúca náhrada.

Plnenie bez právneho dôvodu je jedným zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté.

Žalovaný poukazuje, že v prípade ak podielový spoluvlastník užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodné obohatenie. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky .

V prejednávanej veci má však odvolací súd za rozhodujúcu tú skutočnosť, že aj parcela, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov bola v rozhodnom období prenajímaná žalovaným spoločnosti PO CAR s.r.o. so sídlom v Prešove. V prípade, ak spoluvlastník neužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu bez toho, že by medzi ním a ďalšími spoluvlastníkmi bola uzatvorená nájomná, či iná zmluva a tento podielový spoluvlastník prenajímal nad rámec veľkosti svojho podielu tento podiel inému subjektu, vzniká obohatenie druhého spoluvlastníka práve v okolnosti, že žalovaný prenajal ako podielový spoluvlastník väčší rozsah predmetu spoluvlastníctva než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu a ostatným podielovým spoluvlastníkom, neplatí úhrady za užívanie tohto podielu aj napriek tomu, že ich získava. Vzhľadom na to, že žalovaný ako spoluvlastník užíva, teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vec, prenajíma ju, musí poskytnutú náhradu ako ekonomickú protihodnotu vydať.

V súvislosti s možnou aplikáciou nálezu Ústavného súdu ČR ÚS 471/05 podotýka odvolací súd, že v prejednávanej veci bol skutkový stav odlišný a to z dôvodu, že reálne užívali podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Pri prijatí záveru, ktorý prezentuje žalovaný by potom vyplývalo, že v podstate nemusí dostať takto ukrátený podielový spoluvlastník žiadne plnenie. Za takejto situácie by dochádzalo k porušeniu princípu rovnosti vo vlastníckych právach medzi jednotlivými spoluvlastníkmi.

Vzhľadom na skutkový stav a dôležitú okolnosť týkajúcu sa prenájmu aj podielov žalobcov má odvolací súd za to, že v prípade, ak existujúce podiely niektorému spoluvlastníkovi neumožňujú plnú realizáciu tohto práva, platí mu za to zodpovedajúca náhrada. Žalobcovia ako spoluvlastníci nemôžu užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcim im spoluvlastníckym podielom. Obohatenie žalovaného ako ďalšieho spoluvlastníka spočíva v tom, že väčší rozsah predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu (bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu) prenajíma spoločnosti PO CAR s.r.o. Prešov.

Za takejto situácie nevidel preto odvolací súd odklon od judikatúry Okresného súdu Prešov a Krajského súdu Prešov napríklad v konaní č.k. -159 a rozsudku zo dňa 8.11.2010.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom „Pokiaľ súd rieši právnu otázku ( tú istú alebo analogickú ), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle č. 1 ods. 1 a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa . ( porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3.11.2006 ).

„Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napríklad ), podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich správne vykladať a aplikovať (napr. , , ). Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere

v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ). ( porovnaj nález ÚS SR z 10.11.2011, sp. zn. - 19 ).

Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len ESĽP) vo veci BEAIN v. Rumunsko ( Sťažnosť č. 30658/05, Baranowski vs. Poľsko, sťažnosť č. 2835/95).

Napokon povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod ( a teda nesie bremeno argumentácie ), je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie ( napr. Alexi, R: A theory of legal argumentation. A theory of rational discourse as theory of legal justification. Oxford: Clarendon trest vs. 1989,s. 277 - 278, citovaný v článku autora Petra Wilflinga, vzájomne si odporujúca judikatúra je porušením dohovoru: BEIAN V. Rumunsko na www.otvorenepravo.sk <http://www.otvorenepravo.sk> ).

Je potrebné v tejto súvislosti ešte uviesť, že žalovaný sám nerieši vzniknutú situáciu už niekoľko rokov, čo vyplýva z opakujúcich sa súdnych konaní, v ktorých žalobcovia sa domáhajú ako podieloví spoluvlastníci svojich nárokov. Zdá sa, že sám by mohol vyvinúť iniciatívu a vzniknutú situáciu riešiť v súlade s právom podielového spoluvlastníka, (pokiaľ ide o parcelu, kde je podielovým spoluvlastníkom). Pokiaľ ide o parcelu, ktorá je vo len v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, tak , akceptuje stav, že už niekoľko rokov prenajíma nehnuteľnosť nájomcovi, získava za túto parcelu odplatu napriek tomu, že nemá žiadne vlastnícke právo k tejto parcele a nevyvíja žiadnu snahu ,aby aspoň v rozsahu dotýkajúceho sa spoluvlastníckych práv žalobcov bol tento stav právne vyrovnaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny(§219 ods. O.s.p)

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. v spojení s ust. a §, ods. 2 vyhl. MS SR č. (ďalej len „“) a v konaní úspešným žalobcom v 1. až 3. rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z týchto úkonov právnej služby: písomné vyjadrenie k odvolaniu a zastupovanie na pojednávaní dňa 19.4.2012. Základná sadzba tarifnej hodnoty znížená na 50 % ( vyhl.) vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade vychádzajúc z hodnoty plnenia 3 157, Eur činí sumu 60, Eur, u žalobcov v 2. a 3. rade zo sumy 1 815,79 Eur činí sumu 40,67 Eur. Za tohto stavu priznal úspešnej žalobkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2x 60,58 + 2x 2,47 + 20% DPH, spolu 151,32 Eur. Žalobkyni v 2. rade a 3. rade vznikol zhodne nárok na náhradu trov konania vo výške 2x 40,66 Eur + 2x 2,47 Eur + 20% DPH, spolu 103,52 Eur. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,32 Eur, žalobkyni v 2. rade vo výške 103,52 Eur a žalobcovi v 3. rade 103,52 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcov v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.