Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-2906-2021.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Subarea
22Ek/2906/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, XXX XX D. v právnom zastúpení: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o. so sídlom 023 05 Nová Bystrica č. 850, IČO: 36 416 525 proti povinnému 1: E. F. C., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX C. G. XXX, a proti povinnému 2: E. F. F., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX C. G. XXX o vymoženie pohľadávky vo výške 4468,73 Eur príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 383EX 791/21 u súdneho exekútora JUDr. Stanislavy Hullmanovej Janušovej so sídlom exekútorského úradu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 783/4, o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2906/2021 zo dňa 10.05.2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 22Ek/2906/2021 zo dňa 10.05.2024 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2906/2021 zo dňa 10.05.2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.9.2021 domáhal od solidárne zaviazaných povinného 1 a povinného 2 vymoženia pohľadávky vo výške 4468,73 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 14Cb/108/1996 zo dňa 7.5.2019, vykonateľného dňa 27.8 2021 spolu s opravným uznesením č. k. 14Cb/108/1996-1554 zo dňa 7.9.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/47/2021 zo dňa 24.6.2021. Predmetom dlhoročného konania medzi účastníkmi boli spory vzniknuté zo Zmluvy o združení podnikateľov uzatvorenej medzi účastníkmi základného konania dňa 1.1.1992. Poverením zo dňa 23.9.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Hulmanovú Janušovú so sídlom exekútorského úradu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 783/4, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 383EX 791/21.
2. Súdny exekútor predložil dňa 1.3.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica spoločný návrh povinného 1 a návrh povinného 2 na zastavenie exekúcie, ktorý návrh odôvodnili existenciou skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučným titulom je podľa upovedomenia o začatí exekúcie rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 07.05.2019, sp. zn,: 14Cb/108/1996, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2021, sp. zn.: 14Cob/47/2021 a Uznesenie NS SR zo dňa 21.06.2023, ktoré povinným ich právny zástupca neodovzdal načas, ale až na písomné vyžiadanie dňa 22.12.2023, povinní namietajú, že týmto nezákonným konaním im bola odňatá ďalšia možnosť brániť sa pred súdom. Špecifikujú, že už niekoľko rokov dozadu požadujú vyplatenie dvoch faktúr zo združenia Machovčiak a spol., vyplatených v rozpore so Zmluvou o združení. Dňa 09.03.2022 povinní podali na Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR, trestné oznámenie, ktoré bolo odstúpené cestou KP Banská Bystrica a OP Čadca, odboru kriminálnej polície OR PZ v Čadci. Dňa 10.10.2022 OR PZ, odbor kriminálnej polície v Čadci zaslal Daňovému úradu v Čadci žiadosť o podanie správy, následne dňa 11.11.2022 Daňový úrad Čadca
odpovedal, že p. H. F. uvedené faktúry za práce v r. 1993 zinkasoval. Povinní v návrhu chronologicky uvádzajú, že dňa 09.03.2017 podali na Daňový úrad v Čadci Žiadosť o podanie informácie o dvoch faktúrach p. F., ktorý si ich prisvojil a sám aj minul, dňa 31.03.2017 H. F. vypovedal na DÚ v Čadci o čom bola vyhotovená zápisnica. Dňa 03.04.2017 DÚ v Čadci oznámil, že skutočnosti budú využité v daňovom konaní. Povinní vyslovili záver, že dodnes správca dane kryje daňový podvod daňovníka, dané záležitosti riešia cestou polície, ale nie v Čadci a v Žiline, aj za pomoci advokáta mimo okresu Čadca. Povinní vyslovujú zámer využiť Exekučný poriadok, aby dosiahli nápravu a zabránili tak zbytočnej strate toho posledného, čo majú, lebo majú pravdu. Aj z vyššie uvedených dôvodov sa v postavení povinných podaným návrhom domáhajú zastavenia exekúcie.
3. Uznesením sp. zn. 22Ek/2906/2021 zo dňa 10.05.2024 súd návrh povinného 1 a povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že ide o opakovaný návrh na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. tento návrh nemal odkladný účinok na výkon exekúcie. V danom prípade povinní v návrhu opisujú svoj postup v priebehu exekučného konania - podanie trestného oznámenia v marci 2022 ohľadom údajného daňového podvodu jedného z účastníkov vyššie uvedenej Zmluvy o združení z roku 1992, ktorý nie je v exekučnom konaní v postavení oprávneného, t. j. uvedená skutočnosť nie je predmetom daného exekučného konania, ale je v riešení odboru kriminálnej polície ORPZ v Čadci v súčinnosti s Daňovým úradom Čadca. Uvedené skutočnosti nie sú v tomto exekučnom konaní relevantné. Zároveň povinní namietajú, že im bola konaním právneho zástupcu odňatá možnosť brániť sa pred súdom, ohľadom bližšie neurčeného uznesenia NS SR z 21.6.2023, avšak riešenie tejto skutočnosti nie je v kompetencii exekučného súdu. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že povinní nepredložili žiadne skutočnosti a dôkazy, ktorý by odôvodňovali zastavenie exekúcie, v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie stanovených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného 1 a povinného 2 na zastavenie exekúcie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Proti uvedenému uzneseniu podali povinní v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že je v rozpore so skutočnosťou a realitou, ako toto súdne konanie 14Cb/19/1996 prebiehalo od samého začiatku nezákonného podania návrhu žaloby dňa 02.05.1996 práve terajším oprávneným p. A. B. a ktorý spolu s H. F., vtedajším žalovaným v súdnom konaní 14Cb/108/96 v rade 1/ si spoločne úmyselne podali dňa 22.11.1993 „vymyslený“ podnet na začatie šetrenia trestnej veci na nich ostatných troch členov združenia v súčasnosti povinných v 1/ a 2/. Tretí povinný zomrel dňa 12.03.20007. Ich povinnosťou nie iba ako povinných, ale aj ako občanov SR, je poukázať na nezákonné konanie, ktorého sa dopustili oprávnený, vtedy odporca v 1/ rade H. F., ale aj s nimi ďalší účastníci a to predovšetkým vtedajší sudcovia, súdny znalec, Daňový úrad, ak aj vtedy Okresný úrad práce v Čadci, hlavne ORPZ, KP v Čadci. Povinní poukázali na bod 15. odôvodňujúcej časti napadnutého uznesenia a v tej súvislosti na skutočnosť, že exekučný súd v Banskej Bystrici je povinný dodržiavať rozhodnutia súdov exekučnom konaní, ale odvolania a sťažnosti povinných už neberie do úvahy. Daňový podvodník vtedajší odporca v 1/ rade mal celý uskutočnený daňový podvod dôsledne premyslený. Na nezákonné konanie vo veci podávali sťažnosti aj na inštitúcie a orgány štátu, vo svojich podaniach uviedli podrobne veľmi závažné
skutočnosti a dôkazy v trestnej činnosti s podozrením na organizovanú skupiny a špecifikovali skutkovú podstatu trestnej činnosti, štruktúru a spoločenské väzby organizovanej skupiny, ako aj veľmi závažné ovplyvňovanie priebehu a rozhodovania v rovine súdneho aj trestného konania. Povinní ďalej v sťažnosti poukázali na priebeh konania na Okresnom súde v Čadci, postup ORPZ odbor kriminálnej polície v Čadci. Povinní ďalej uviedli, že z ich strany nejde o žiadnu obštrukciu (ako uviedol oprávnený), nakoľko to bol práve vtedajší odporca v 1/ rade H. F., ktorý si nezákonným spôsobom založil svoj súkromný účet v IPB Ostrva a to dňa 24.08.1993 o 08:49 hod vkladom 500 kč. Za krátky čas sa mu na účte nahromadili finančné prostriedky, ktoré musel nejakým nezákonným konaním zakryť. Najskôr to skúšal cez ich ekonómku združenia H. C.. Najskôr prehovoril p. A. B. v súčasnosti oprávneného v exekučnom konaní, aby podali na políciu v Čadci na nich ostatných troch členov združenia Podnet na začatie trestného stíhania, ktorý podali dňa 22.11.1993 a tento podnet v celom rozsahu si nechali založiť v roku 1996 do súdneho spisu. H. A. B. zo svojho latentného účtu v deň podania ich podnetu si vybral sumu 160.000 Kč, a tak sa mohlo a aj začalo mohutné vyšetrovanie ich podaného podnetu. Z p. A. B. sa stal žalobca, ktorý dňa 02.05.1996 podal návrh žaloby na OS v Čadci. Všetko podrobne popísali vo svojich podaniach, ani súd ani polícia však vo veci nekoná. Následne vypracovali podklad nezákonných konaní s názovom „Vyjadrenie sa k doterajšiemu predmetnému súdnemu konaniu OS v Čadci vedeného pod sp. zn. 14b/108/1996 v rozhodujúcom období od podania návrhu žaloby dňa 02.05.1996“. Tento doklad obsahujúci 53 strán a 51 a,) b,) c) príloh bol dňa 31.10.2017 podaný osobne na podateľni OS v Čadci o 09:55 hod. Zákonná sudkyňa tento doklad odignorovala a aby sa mu nemusela venovať tak za celé 4 roky kedy vo veci konala nezvolala ani jedno pojednávanie OS v Čadci, aby kryla nezákonné konania uvedených účastníkov tohto súdneho konania, v ktorom už predtým pracovala dlhé roky v tejto veci vo funkcii vyššej súdnej úradníčky a bola účastníkom nezákonných konaní aj súdu v tejto veci. Po podaní posledného trestného oznámenia na GP SR v podaní uviedli, že je potrebné pri jeho konaní si zadovážiť, aby sa mohlo vo veci konať spravodlivo. Nestalo ta tak, preto dali vyhotoviť kópie dokladov od OR PZ OKP v Čadci a zistili, že napriek tomu, že po podanom trestnom oznámení požadovali, aby pri vyšetrovaní ich podania si ho zadovážili, tento doklad tam absentuje. Povinní ďalej uviedli, že poukázali iba na niektoré nezákonné konania, ktoré dokazujú, že z ich strany nejde o žiadnu účelovú obštrukciu, ale ide iba o nezákonnú snahu oprávneného sa dostať z jeho nezákonného konania, ako žalobcu a ako člena združenia Machovčiak a spol., ktorý podal dňa 22.11.1993 na nich (ostatných 3 členov ) trestné oznámenie, v ktorom ich hrubo krivo obvinil bez akýchkoľvek dôkazov. Predmetnú sťažnosť povinní podali aj na GP SR v Bratislave ako súčasť ich podania trestného oznámenia.
5. Oprávnený sa k predmetnej sťažnosti na výzvu súdu nevyjadril.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
16. Podľa ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
18. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas povinných prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona uvádza:
19. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinní v sťažnosti nevytýka vady konania a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v sťažnosti opätovne uvádzajú argumenty pojaté v návrhu na zastavenie exekúcie, obšírne popisujú genézu, ktorá predchádzala vzniku exekučného titulu a postup povinných vo vzťahu k orgánom (či už ide o orgány súdu, správne orgány, vyšetrovacie orgány), avšak v podanej sťažnosti absentuje v čom konkrétne vytýkajú rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vady.
20. Súd ďalej udáva, že v danom prípade ide o opakovaný návrh na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie t.z,. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodárca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť
konaním v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť už judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto, ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd ( 61 k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l ods. 3 posledná vec Exekučného poriadku) postupovať. V súlade s ust. § 61k ods. 3 EP môže povinný v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 3. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
21. Podstatou návrhu na zastavenie exekúcie ako aj samotnej sťažnosti sú tvrdenia povinných týkajúcich sa konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu a v súlade s ust § 61k Exekučného poriadku (rešpektujúc koncentračnú zásadu). Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
22. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným
poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
23. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný netvrdili a ani nepreukázali dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto bolo potrebné sťažnosť povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2906/2021 zo dňa 10.05.2024 ako nedôvodnú zamietnuť.
24. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinných zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinných nevznikli (k zaslanej sťažnosti sa oprávnený nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).