Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/40/2018

Potvrdené rozhodnutím 11Co/213/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: Energofond, SE, IČO: 47 033 860, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, zastúpený Alušic s.r.o., IČO: 50 648 420, so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: J. R. J., nar. XX. R. XXXX, bytom B. XX, XXX XX O., zastúpená JUDr. Petrom Púchovským, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33 759 537 o určenie právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 19C/40/2018-431 zo dňa 21. júna 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Energofond, SE, IČO: 47 033 860, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Alušic s.r.o., IČO: 50 648 420, so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: J.. R. J., I.. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. B. XX, XXX XX O., zast. advokátom JUDr. Petrom Púchovským, IČO: 33 759 537, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2018 domáhal určenia, že právny úkon - Dohoda o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretej medzi žalovanou a jej bývalým manželom Y. J. (ďalej aj len ako „Dohoda o vyporiadaní BSM“), v tej časti, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. podlaží, vo vchode XX bytového domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku, parc. č. Q.-A. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2, parc. č. Q.-A. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, parc. č. Q.-A. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 8985/394807-ín, všetko zapísané v LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre obec a k. ú. Zvolen (ďalej aj len ako „P. Č.. XX“), ktorej vklad bol Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor povolený dňa 02.03.2018 pod č. L., je odporovateľným právnym úkonom, ktorý je voči žalobcovi právne neúčinný. V žalobe žalobca uviedol, že žalobca ako veriteľ pohľadávky vo výške 124 608,84 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 90 628,90 Eur, úroku vo výške 108,40 Eur, úroku z omeškania vo výške 32 896,54 Eur, úroku z omeškania v miere 9,5% ročne zo sumy 90 628,90 Eur od 22.12.2016 až do zaplatenia a úroku v miere 3,5% ročne zo sumy 90 628,90 Eur od 22.12.2016 až do zaplatenia, sa domáha určenia neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM, ktorou jeho dlžník S.. Y. J., previedol na osobu jemu blízku, žalovanú (svoju bývalú manželku) vlastnícke právo k predmetnému bytu č. XX. Žalobca žalobu odôvodnil s poukazom na a v znení neskorších predpisov. Prvou základnou podmienkou dôvodnosti odporovacej žaloby je to, že žalobcom uplatnená pohľadávka voči dlžníkovi Y. J. je vymáhateľná - vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi uplatňoval žalobca v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen sp.zn. a na to nadväzujúce rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp zn. -216. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2018 a vykonateľnosť dňa 20.03.2018. Žalobca preukázal aj druhú podmienku dôvodnosti odporovacej žaloby, a to že došlo k ukráteniu veriteľa. Y. J. sa zbavil majetku, prevod uskutočnil bezodplatne bez akéhokoľvek protiplnenia. Navyše dlžník nič nevlastní a koná tak, aby nič nevlastnil a nebolo pohľadávku možné vymáhať. Obdobným spôsobom postupuje aj spoludlžník Vít Bažany, ktorý sa účelovo zbavil majetku tým, že majetok previedol na svoju dcéru. Voči uvedenému dlžníkovi sa vedie konanie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Spoludlžníci Ekochema s.r.o., IČO:44 652 640, so sídlom Tulská 19, 960 01 Zvolen (ďalej aj len ako „Ekochema s.r.o.“) a Inveca a.s., IČO: 44 102 747 so sídlom Jilemnického 3, 960 04 Zvolen (ďalej aj len ako „Inveca a.s.“), ktorých štatutárnym orgánom je S.. X Y. J., nevlastnia žiadny majetok, čo bolo preukázané aj pred konajúcim súdom v konaní . K tretej základnej podmienke dôvodnosti odporovacej žaloby, že dlžník mal v úmysle veriteľa ukrátiť žalobca len konštatoval prezumpciu úmyslu v prípade blízkych osôb (§ 42a ods. 3. Obč.Z.). Právny úkon, ktorý uzatvoril Y. J., a to Dohodu o vyporiadaní BSM, nemôže v žiadnom prípade znamenať, že je realizovaný za účelom riešenia jeho dlhovej situácie. Podpisom Dohody o vyporiadaní BSM bezodplatne previedol jeho jediný majetok na žalovanú. Y. J. nemohol mať ani iný úmysel, ako ukrátiť žalobcu. Zároveň uviedol, že preukázanie úmyslu dlžníka veriteľom nie je potrebné, ak druhou zmluvnou stranou je blízka osoba. Blízke osoby majú dôkazné bremeno preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (napr. rozhodnutie NSČR, sp. zn. ). Žalovanej bola známa pohľadávka Y. J. voči žalobcovi aj na základe súdneho konania, ktoré sa voči nemu a spoločnostiam, ktorých bol štatutár, viedlo od roku 2016 na Okresnom súde Zvolen (sp.zn.13Cb/17/2016), nakoľko bola aj žalovaná účastníčkou konania v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, voči ktorému podala odvolanie. V tejto súvislosti odkázal opätovne na dôkazy založené v spise Okresného súdu Zvolen, sp. zn. . Je teda zjavné, že aj keby žalovaná nebola blízkou osobou Y. J., mala vedomosť o jeho snahe sa zbaviť majetku (bytu) a dôvodoch, prečo sa tak snažil urobiť - jeho dlhy. Úmysel ukrátiť veriteľa jej bol teda bez najmenších pochybností známy. Ich vzťah ako „rozvedených“ manželov ale spĺňa definíciu blízkej osoby v zmysle , veta za bodkočiarkou, keďže majú spoločné deti, a tak ujma jedného z nich je aj ujmou druhého. Ujma týkajúca sa dieťaťa je ujmou jedného aj druhého „rozvedeného“ manžela. Osobami navzájom blízkymi sa v tejto skupine bez ohľadu na príbuzenský, osvojenecký, partnerský, či manželský pomer stávajú osoby na základe určitých fakticky daných vzájomných väzieb. Vzťah rodičov spoločných detí nemôže byť taký istý ako vzťah dvoch bezdetných manželov. Rozvedenému manželovi záleží na tom, aby jeho deti mali zabezpečené obydlie, resp. po rozvedenej manželke zdedili nehnuteľnosť pôvodne patriacu do BSM. Aj keby vzťah rozvedených manželov navzájom nebol tak intenzívny ako počas manželstva, prostredníctvom svojich detí obom záleží na tom, aby druhý z rozvedených manželov nemal ujmu. Úmyslom zákonodarcu bez pochýb bolo rozlíšiť situácie, keď žalobca môže odporovať právnemu úkonu v prípade, keď odporovaný právny úkon bol urobený medzi osobami, ktoré nie sú si blízke a osobami blízkymi, ktoré - ako predpokladá zákonodarca - sa pravdepodobnejšie dohodnú o úkonoch, ktorými ukrátia veriteľa. Dlžník si tak „schová“ v tomto prípade nehnuteľný majetok u blízkej osoby. Je nepochybné, že aj keď pôvodne dlžník (Y. J.) uznal svoj dlh v konaní, ktorého spis navrhol žalobca pripojiť, podal dlžník formálne odvolanie, nepreberá poštu, hoci v nehnuteľnosti (byte), ktorý získala žalovaná tzv. vyporiadaním BSM, stále býva aj po rozvode, čo tiež vypovedá, že ich vzťah ostal rovnaký a rozvod bol iba formálny, aby byt nebol predmetom exekúcie. Dlžník Y. J. v listine nazvanej „odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. -113 zo dňa 31.05.2017“, ktorý doručil súdu 07.07.2017, na strane 3 v treťom odstavci ako prvý argument uvádza, že „zabezpečovacie opatrenie významne zasahuje do mojich opráv, práv mojej manželky a mojich detí, pričom ich významne ohrozuje na životných istotách.“ Obdobne sa vyjadril na poslednej strane v treťom odseku. Žalovaná vo svojom odvolaní proti tomu istému uzneseniu, ktoré súdu doručila 26.06.2017, na strane 3 v záverečnom odseku sa tiež odvoláva na práva jej a ich maloletých detí. Z argumentácie oboch rodičov je zjavné, že chceli zabezpečiť pre obe deti bývanie, z čoho vyplýva aj argumentácia žalobcu, či je možné ich považovať za osoby blízke. Žalobca ďalej upozorňoval na to, že odvolanie obaja podali v čase, keď na súde už bol podaný návrh na rozvod, pričom v tomto čase (ako žalovaná uvádza na strane 3 citovaného odvolania), bývali na spoločnej adrese, v tom istom byte. Bývajú tam obaja dodnes, súd v konaní stále Y.. J. doručoval na adresu predmetného bytu, kde si síce neprevzal zásielku, ale podľa potvrdenia pošty na zásielke, pošta mu tam stále zásielky doručuje. Toto potvrdenie pošty je verejnou listinou, preto pre toto konanie je možné považovať za dokázané (prezumpcia správnosti), že Y. J. býva v predmetnom byte. Žalovaná aj Y.. J. sa snažia vyvolať dojem, že nemajú záujem prevádzať byt, a preto zabezpečovacie opatrenie je zbytočné - toto uviedli súdu v čase, keď bol podaný návrh na rozvod. Bez významu nie je ani skutočnosť, že Y. J. sa osobne zaujímal o vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, čo je súdu známe z jeho činnosti. V ten istý deň podal toto rozhodnutie na Okresnom úrade Zvolen, katastrálny odbor, ktorý v ten istý deň aj rozhodol o povolení vkladu dohody o vyporiadní BSM. Je zrejmé, že žalovaná a Y.. J. konali v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici s úmyslom poškodiť veriteľa - žalobcu. Uvedené konštatovanie je o to dôležitejšie, že ak by aj neboli osobami blízkymi, čo sú, žalovaná vedela, že úkonmi Y..J. a jej samej bude výkon exekúcie sťažený. Mala vedomosť o existencii dlhu, aj o tom, že predmetný byt môže byť postihnutý exekúciou, a to v čase, keď uzatvárala dohodu o vyporiadaní BSM - tú je možné uzatvoriť až po rozvode, ktorý bol právoplatný v októbri 2017 (súdu známe z jeho činnosti). Podpisom dohody, ktorou bezodplatne previedol byt na Žalovanú, nemohol mať ani iný úmysel ako ukrátiť žalobcu a žalovaná o úmysle preukázateľne vedela. Podstatou odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi, pričom odporovať možno len úkonom dlžníka ukracujúcim vymáhateľnú pohľadávku veriteľa. Žalobca všetky tvrdené skutočnosti súdu preukázal: (i) existenciu právneho úkonu, ktorým je Dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá bola uzavretá v posledných troch rokoch pred podaní žaloby, kde dlžník nezískal uzatvorením dohody primerané protiplnenie, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho splatnú pohľadávku; (ii) prevod nehnuteľností na blízku osobu (prezumpcia úmyslu, alebo úmysel samotný známy obom účastníkom Dohody o vyporiadaní BSM; (iii) existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi.

2. K žalobe žalobca priložil výpis z obchodného registra žalobcu a výpis LV č. XXXX pre obec a k. ú. Zvolen s tým, že žiadal, aby Dohodu o vyporiadaní BSM vyžiadal súd od Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.09.2018, v ktorom uviedla, že so skutkovými a právnymi závermi žalobcu nesúhlasí, až na skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Rozporovala, že by uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM po rozvode dlžník ukrátil žalobcu - žalovaná a jej bývalý manžel pristúpili k vyporiadaniu BSM z dôvodu , podľa ktorého ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v a teda po zániku manželstva sa bývalí manželia musia majetkovo vyporiadať, pričom primárnym a preferovaným spôsobom vyporiadania je dohoda o vyporiadaní BSM. Nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM sa dlžník zbavil majetku a že prevod uskutočnil bez akéhokoľvek plnenia. Žalovanej nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalobca k takým tvrdeniam, pokiaľ obsah dohody nie je známy a nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že dlžník nič nevlastní a koná tak, aby nič nevlastnil - bývalý manžel má príjem z pracovného pomeru a má majetok. Žalovaná ďalej uviedla, že nesúhlasí ani s názorom žalobcu, že by boli blízke osoby s jej bývalým manželom - niekoľko rokov pred rozvodom si našla iného partnera, neviedli spoločnú domácnosť a ich manželstvo prestalo plniť svoju úlohu - tieto skutočnosti boli preukázané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. . Jej vzťah s bývalým manželom nenapĺňa pojmové znaky blízkej osoby podľa ust. . Uviedla ďalej, že je presvedčená o tom, že bývalý manžel neuzavrel Dohodu o vyporiadaní BSM s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, pretože iniciátorom toho, aby sa vyporiadali, bola žalovaná a jej bývalý manžel nemal záujem sa dohodnúť s ňou a o vyporiadanie nemal záujem. Dospieť k dohode nebolo vôbec jednoduché, pričom pri uzatváraní dohody postupovali podľa zásad v zmysle a prioritne prihliadali na záujem ich detí a starostlivosť o ne. Uviedla, že nemala vedomosť o všetkom majetku, ktorý mohol jej bývalý manžel mať predovšetkým z podnikateľských aktivít, do ktorých ju nikdy nezasvätil a predmetnú dohodu nakoniec uzatvorili s tým, aby sa nezačala jeho majetkom zaoberať. Rozhodne namietala, že by mala vedomosť o tom, že dohodu uzatvoril jej bývalý manžel s úmyslom zmariť uspokojenie jeho veriteľa - k okolnostiam uzavretia dohody a k majetkovým pomerom navrhla vypočuť ako svedka jej bývalého manžela.

4. Na základe návrhu žalobcu súd zabezpečil do súdneho spisu z príslušného katastrálneho odboru Notársku zápisnicu zn. N 49/2008, Nz 5278/2018, NCRls 5372/2018, notárky J.. J. X. zo dňa 19.02.2018 (ďalej aj len ako „Notárska zápisnica) o spísaní Dohody o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej bývalým manželom, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor zo dňa 02.03.2018 o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej k bytu č. XX (K. Č.. XXXX) a žiadosť žalovanej a jej bývalého manžela zo dňa 26.02.2018 o zápis záznamovej listiny vo veci Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -2018 zo dňa 18.01.2018.

5. Žalobca reagoval replikou doručenou súdu dňa 15.10.2018, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach v žalobe a uviedol, že žalobca nemá uhradenú pohľadávku ani sčasti a preto je zjavné, že pokiaľ žalovaná rozporuje tvrdenie, že uskutočnila ukracujúci právny úkon, je toto rozporovanie zjavne v rozpore so skutkovým stavom. Je pravda, že tvrdenie, že prevod uskutočnil Y.. J. bez akéhokoľvek plnenia, musí žalobca upraviť - dopĺňa slovíčko „takmer“ (bez akéhokoľvek plnenia). Z predloženej Notárskej zápisnice o vyporiadaní BSM vyplýva, že Y.. J. získal hnuteľné veci, hodnota ktorých je menej ako 2 000 Eur, čo prakticky znamená, že žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku ich predajom, pretože náklady s ich speňažením sa blížia ich možnej maximálnej hodnote. Hodnota vecí uvedená v zápisnici nie je dôkazom ich skutočnej hodnoty, najmä keď nie je známa nadobúdacia cenu a dátum ich nadobudnutia. Hnuteľné veci nie sú označené ani približne určiteľne, preto v tejto časti považuje žalobca dohodu za neúčinnú a preto tieto veci Y.. J. nikdy nenadobudol. Y. J. získal 3 bicykle. Keďže mali dve deti, žalobca predpokladá, že dva používajú deti. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo si žalobca myslí, že dohoda je formálna. Y.. J. nadobudol veci, ktoré tvoria zariadenie bytu, v ktorom žalobkyňa býva naďalej so žalobcom. Je dôvodné predpokladať, že v ich živote sa nič nezmenilo. Hnuteľné veci, ktoré údajne prešli formálne do vlastníctva Y.. J., používajú spoločne. S jediným rozdielom, byt podľa ich názoru nie je možné postihnúť exekúciou. Formulácia „všetky prostriedky výpočtovej techniky“ je tiež nekonkrétna, v tomto prípade nie je možné určiť počet, typ, druh, nič. Úplne jasným dôkazom účelovosti dohody je skutočnosť, že Y.. J. získal vstavané skrine. Vstavané skrine sú súčasťou bytu. Ak by aj nie, sú realizované na mieru konkrétneho miesta. Preto sa volajú vstavané. Ale byt získala žalovaná. To sa vlastne týka aj ostatného nábytku. Osobitnou kategóriou je obraz „Eva v raji“. Autor K. N. podľa všetkého neexistuje. Je možné, že mali na mysli S. N. - ale ten nenamaľoval obraz Eva v raji. Navyše, najvyššia cena jeho diela podľa najväčšej aukčnej siene na Slovensku, T., bola 2 500 Eur. Hodnota obrazu, nech je akýkoľvek, je nepravdepodobná vo výške 10 000 Eur. Identifikácia obrazu bez katalógového čísla a presnejšieho popisu je nemožná, preto aj v tejto časti považuje žalobca dohodu za neplatnú pre neurčitosť. Minimálne považuje cenu obrazu za nepravdivú. Hodnota bytu podľa odborného ohodnotenia realitnej kancelárie Alpia je 97 000 Eur. Nesprávne žalobkyňa a jej „bývalý“ manžel započítali aj pôžičku vo výške 6 000 Eur plus 2 000 Eur hotovosť, keďže tieto peniaze patrili do BSM a boli použité počas manželstva. Manželia pre vylepšenie dojmu tvrdia, že boli použité na výlučný majetok Y.. J.. Dôkaz v konaní žalobca neeviduje a toto skutkové tvrdenie žalobca popiera a tvrdí, že tieto peniaze neboli poslané spoločnosti uvedenej v dohode, a ak áno, Dohoda o vyporiadaní BSM sa netýka akcií tejto spoločnosti, ani nie je preukázané, že Y.. J. akcionárom je. Preto ak aj je akcionárom tejto spoločnosti, žalovaná stále môže požadovať vysporiadanie aj tejto časti majetku patriaceho do BSM. Nie je ani potvrdené, či akcionárom nie je aj žalovaná, ktorá bola do 21.03.2018 v dozornej rade spoločnosti Inveca a.s. V neposlednom rade úrok, ktorý bol v dohode vypočítaný je počítaný nesprávne, keďže viac ako 5/7 - ín úroku spadá do obdobia manželstva. Do celkového vyporiadania treba započítať aj pohľadávku žalobcu. Ak by žalobca aj akceptoval spôsob vyporiadania za správny z pohľadu majetku a jednotkových cien, z výpočtu na základe dohody vyplýva, že hodnota majetku bola 100 460,- EUR, ponížená o pôžičku s úrokmi - čistá hodnota majetku bola 84 676,- EUR (pri hodnote bytu 80 000 Eur). Každý z manželov mal dostať 42 338,- Eur. Ale Y.. J. získal majetok v hodnote 28 352 Eur, čiže zhruba o tretinu menší ako bol jeho nárok podľa cien určených manželmi dohodou. Aj to v hnuteľných veciach, ktorých predaj je nemožný alebo sťažený. Správny výpočet by mal vyzerať takto: cena hnuteľných vecí, ktoré je možné vôbec predať je: potápačská výbava: 500,- Eur (podlieha rýchlo technickému opotrebeniu), golfová súprava: 1 000 Eur, obraz Eva v raji max. 2 000 Eur (skôr menej), byt v hodnote 97 000 Eur, pohľadávka z banky z dôvodu pôžičky cca 2 300 Eur (5/7 z istiny a ak sa preukáže jej poskytnutie na výlučný majetok Y..J.). Y.. J. tak má získať majetok v hodnote 49 100 EUR. Reálne získal Y.. J. podľa odhadu žalobcu 3 500 Eur. 3. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že má Y.. J. majetok a príjem z pracovného pomeru, toto tvrdenie nepreukázala a žalobca ho popiera. Výsledok lustrácie exekútora síce potvrdil pracovný pomer, ale exekučný príkaz bol zamestnávateľovi (prakticky obchodná spoločnosť FARMARIA s.r.o., ktorej je sám spoluvlastníkom spolu so svojou matkou a dcérou - spoločnou dcérou so žalovanou) doručený dňa 24.07.2018, pričom táto spoločnosť neposlala exekútorovi nič, pričom od doručenia exekučného príkazu uplynuli už dva výplatné termíny. Navyše nie je dôvodné predpokladať, že plat bude v relevantnej výške, z ktorej iba v 1/3 prebiehajú zrážky zo mzdy. Pri pohľadávke žalobcu bude trvať desaťročia, kým pohľadávka bude zaplatená. Z účtov v bankách neboli stiahnuté žiadne peniaze, pretože tam nie sú. Iný majetok nemá. Ak žalovaná tvrdí, že žalobca nepreukázal neexistenciu iného majetku a ukrátenie veriteľa, stav exekúcie je taký, že nebolo vymožené nič. Zároveň podľa negatívnej dôkaznej teórie, ktorej závery boli viackrát potvrdené aj Európskym súdom, Ústavným súdom SR, nie je možné dokázať neexistenciu majetku. Je to aj prakticky nemožné, keďže povinný, resp. jeho spoločnosti nespolupracujú ani s exekútorom, hoci im to zákon prikazuje. Jediným dôkazom tak môže byť, že v exekúcii nebolo vymožené nič. Ako uvádza sama žalovaná vo svojom vyjadrení v poslednom odseku na druhej strane, pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM „prioritne prihliadali na potreby našich detí a starostlivosť o ne.“ Aj toto vyjadrenie je dôkazom, že jeden by považoval ujmu druhého za svoju vlastnú. Okrem toho prihliadať na záujem detí znamená, že sa snažili ochrániť byt pred výkonom exekúcie. Žalovaná ako člen orgánov spoločností, v ktorých figuruje aj jej manžel, nemohla nemať vedomosť o jeho aktivitách a stave jeho majetku. Navyše vnímala snahu žalobcu o uspokojenie pohľadávky predajom bytu, z čoho vyplýva, že neexistoval (a neexistuje) iný majetok, z ktorého by vedel žalobca svoju pohľadávku uspokojiť. Vedela preto, že právnym úkonom, a to uzatvorením Dohody o vyporiadaní BSM ukracuje veriteľa. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zabezpečil dôkazy od žalovanej: a) presný popis a doklad o zakúpení potápačskej súpravy a fotografiu ich aktuálneho stavu; b) presný popis a doklad o zakúpení golfovej súpravy a fotografiu ich aktuálneho stavu; c) doklad o zakúpení všetkých hnuteľných vecí, ktoré sú vo vlastníctve Y..J. vrátane fotografií ich aktuálneho stavu a d) fotografiu diela Eva v raji s fotografiou podpisu autora na obraze a doklad o zakúpení obrazu alebo inom spôsobe jeho nadobudnutia. K replike žalobca priložil emailovú komunikáciu s p. S. N. a s aukčnou spoločnosťou T., T.. T. I..N..; Správu súdneho exekútora J.. J. E. zo dňa 10.10.2018 a výpis z OR spoločnosti Inveca, a.s., IČO: 44 102 747. Následne dňa 19.10.2018 žalobca doručil Odhad trhovej ceny nehnuteľnosti č. X/XXXX z 12.10.2018 od spoločnosti Reality Alpia, týkajúci sa bytu č. XX V. K. Č.. XXXX, k.ú. Zvolen, podľa ktorého hodnota tohto bytu je 97 000 Eur.

6. Žalovaná reagovala duplikou dňa 21.11.2018, v ktorej zotrvala na svojej argumentácii. Uviedla, že žalobca neustále bez dôkazov tvrdí, že Dohodu o vyporiadaní BSM uzavrela s cieľom jeho poškodenia

- ak by chcela takto konať, bola by podala žalobu o vyporiadanie BSM a súd by dohodu v rozsahu, ako ju uzavreli s bývalým manželom, chválil a žalobca by nemal možnosť súdne rozhodnutie napadnúť a podať žalobu, ktorá je predmetom konania. Uviedla ďalej, že jej bývalý manžel podľa dohody nadobudol hnuteľné veci v hodnote 20 460 Eur. K námietke neurčitosti hnuteľných vecí uviedla, že jej a jej bývalému manželovi, ako účastníkom vyporiadania BSM, boli tieto veci známe a nepredpokladala, že v budúcnosti sa tieto veci budú javiť žalobcovi ako neurčité. Pokiaľ sa jedná o tri bicykle, jeden je stacionárny a používal ho výlučne bývalý manžel a ostatné dva mali byť tzv. horské bicykle, ktoré rovnako používal bývalý manžel. Ich deti o bicyklovanie nelai záujem a nevedia sa bicyklovať. Ich manželstvo už viac rokov pred rozvodom neplnilo svoju funkciu a vzhľadom na to, že si bývalý manžel doposiaľ nevyriešil otázku bývania, ako aj berúc do úvahy záujmy ich detí, žalovaná toho času akceptuje bývanie jej bývalého manžela v jej byte. Výpočtová technika bola výlučne vo vlastníctve jej bývalého manžela - ich deti majú vlastné prostriedky výpočtovej techniky. Výraz „vstavané skrine“ asi nezodpovedá tomu, čo si predstavuje žalobca - v skutočnosti sú to policové zostavy a netvoria pevne zabudovanú súčasť bytu. Obraz „Eva v raji“ kúpil jej bývalý manžel v minulosti a do dohody uviedli sumu po prepočte, ktorú on za ňu zaplatil - k autorovi obrazu sa žalovaná vyjadriť nevedela. Vo vzťahu k cene bytu požiadala a vyhotovenie znaleckého posudku S.. D. P., pričom znalecký posudok po jeho vyhotovení doloží. K pôžičke 8 000 Eur predložila výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že sumu 6 000 Eur výlučne v prospech bývalého manžela poukázala na účet spoločnosti Inveca, a.s. a sumu vo výške 2 000 Eur na splatenie jeho pôžičky. O exekučnom konaní má vedomosť len z prílohy vyjadrenia, pričom je zrejmé, že začalo 12.06.2018 a vykonateľný exekučný titul bol z 08.06.2017. Zo správy exekútora vyplýva, že tento nepožiadal povinného o podanie vyhlásenia o jeho majetku a tento nebol doposiaľ úplne zistený a teda nemohla byť ani uspokojená pohľadávka žalobcu. K jej účasti v dozornej rade spoločnosti Inveca, a.s. uviedla, že tam bola zapísaná len formálne a nezúčastnila sa žiadneho rokovania dozornej rady a o finančných, majetkových a podnikateľských aktivitách bývalého manžela nemala skutočne vedomosť. K duplike priložila výpisy z účtu, fotografie golfovej súpravy, potápačskej súpravy, stacionárneho bicykla, obrazu a následne dňa 06.12.2018 znalecký posudok S.. P. Č.. XX/XXXX (podľa ktorého je hodnota bytu č. XX vo výške 80 500 Eur) a dňa 02.01.2019 aj fotografie „vstavanej skrine“.

7. Dňa 07.01.2019 doručil žalobca vyjadrenie k znaleckému posudku S.. P. a priložil súpis hnuteľných vecí povinného Y.. J. vykonaný súdnym exekútorom J.. J. E.. Uviedol, že z predmetného súpisu vyplýva, že obraz, ako najcennejšia hnuteľná vec, ktorú získal Y..J. na základe vyporiadania BSM, bol kúpený bez dokladov, od „kamaráta“ z neznámej výstavy, je od neznámeho autora. Napriek tomu, že obraz má mať cenu auta, nevie o ňom žalovaná ani jej manžel nič. Z uvedeného vyplýva, že cena 10 000 Eur je cenou zjavne vymyslenou. Ostatné hnuteľné veci nemajú taktiež žiadnu hodnotu alebo takmer žiadnu. Takmer všetky sú to veci veľmi staré. Je zjavné, že pokiaľ ide o skriňu, je určená presne na dané miesto a je nemožné, aby si ju Y.. J. reálne odniesol. Upozornil, že ceny uvádzané v Dohode o vyporiadanie BSM sú cenami nadobúdacími, často pred mnohými rokmi (vyjadrenie žalovanej a jej manžela počas súpisu zaznamenané v zápisnici). Čo sa týka znaleckého posudku na cenu bytu, podľa názoru žalobcu je irelevantné, či cena bytu je 80 500 Eur alebo 97 000 Eur - v oboch prípadoch, zjavne na základe dohody, získala žalovaná neprimerane viac ako jej bývalý manžel, s ktorým stále býva v spoločnej domácnosti. Celý postup manželov nesie znaky snahy o poškodenie veriteľa aj keby nešlo o blízke osoby, takže návrh je zjavne odôvodnený. K znaleckému posudku ďalej uviedol, že koeficient 0,9 pri kritériách trh s bytmi (č.1 na strane 8), skladba obyvateľstva (č. 8), orientácia miestností (č.9), kvalita životného prostredia (č. 15) a ďalšie sú v zjavnom rozpore s názorom realitnej kancelárie. V prípade, že na základe právneho názoru súdu bude cena podstatná, dá žalobca vypracovať ďalší znalecký posudok.

8. Dňa 09.01.2019 sa vo veci konalo (prvé) pojednávanie. Obe sporové strany zotrvali na svojich písomných podaniach. Súd vyslovil predbežný názor, podľa ktorého sa mu javila žaloba ako dôvodná. Na výzvu súdu ( ), aby žalovaná uviedla, či disponuje nadobúdacími dokladmi k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom Dohody o vyporiadaní BSM, uviedla žalovaná, že vzhľadom na to, že ide o veci všetky, ktoré sú 2 a viac rokov staršie, teda po záruke, nadobúdacie doklady sa nezachovali. Takisto nevedela uviesť meno a priezvisko autora olejomaľby „Eva v raji“ s tým, že obraz zakúpil jej bývalý manžel, ktorý jej však neuviedol podrobnosti ohľadom nadobúdacej ceny a túto skutočnosť uviedol až pri vyporiadaní BSM. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka S.. Y. J.. Svedok uviedol, že býva v tom istom byte ako žalovaná a má tam jednu (detskú) izbu. Uviedol, že žalobca v roku 2013 poskytol jeho spoločnosti „Ekochema“ finančné prostriedky v sume 120 000 Eur a sumu 35 000 Eur na kúpu technickej linky - išlo o účelovo poskytnuté finančné prostriedky na účel kúpy technologickej linky. Jedným z akcionárov spoločnosti Ekochema bol otec svedka a taktiež pán S.. P.Á.. Spoločnosť žalobcu si vyžadovala aj osobné zabezpečenie finančných prostriedkov a to formou zmeniek. Finančné prostriedky boli následne použité na svoj účel, teda na nákup technologickej linky. Časti finančných prostriedkov žalobcovi splatili, žalobca však následne zakázal nakladať s linkou. Svedok investoval do predmetnej linky 90 000 Eur a ďalšie finančné prostriedky investoval S.. P.. Následne ich žalobca donútili odpredať časť technologickej linky a dlh bol potom niečo cez 90 000 Eur. Spoločnosť Inveca, a.s., ktorá bola ich rodinnou spoločnosťou, následne dobrovoľne pristúpila k záväzku voči spoločnosti žalobcu. Následne bol svedok advokátom žalobcu oslovený a v roku 2016 sa dohodli na uznaní dlhu a bola medzi nimi nepísaná dohoda s tým, že na ich osobný majetok sa nebude siahať. Chceli však od svedka, aby pred notárom prehlásil, že Ing. Bažány sa zbavuje majetku s úmyslom poškodiť veriteľa žalobcu. Následne došlo k porušeniu tej nepísanej dohody a bol zablokovaný ich súkromný majetok. Nakoľko mali s manželkou už dlhšie problémy, v roku 2017 sa rozviedli a v roku 2018 pristúpili k vyporiadaniu BSM. Čo sa týka iniciatívy, kto navrhol vyporiadanie BSM, uviedol, že si to už presne nepamätá, zrejme dohodu inciovali obaja. Prichádzal do úvahy aj súdny spor, ale dohodli sa, že to nebudú riešiť s právnikmi, aby tak nevynakladali ďalšie finančné prostriedky. Svedok ďalej uviedol, že pracuje v spoločnosti „Farmaria, s.r.o.“ v Babinej a jeho príjem je 376 Eur. Pokiaľ ide o výdavky, prispieva okolo 100 Eur na byt, 100 Eur na deti a mal by platiť aj výživné 400 Eur, ktoré boli určené súdom a toto sa snaží viac-menej platiť. Čo sa týka iných príjmov, má prémie z činnosti spoločnosti Farmaria, s.r.o. Pokiaľ ide o iný majetok, má pohľadávky voči spoločnostiam, kde má majetkovú alebo inú účasť. Má nejaké obchodné podiely a taktiež majetkové práva z titulu akcionára. Poukázal na to, že spoločnosť Inveca, a.s., ktorá bola tiež zaviazanou stranou v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi, má hnuteľný majetok, linku a iné výrobné zariadenia a taktiež má od roku 2016 splatnú pohľadávku vo výške viac ako 148 000 Eur voči spoločnosti Euroreality, s.r.o. Predmetnú pohľadávku však nevymáhajú, nakoľko svedok rokuje s dlžníkom a vec riešia. K vymáhaniu spoločnosť „Inveca“ pristúpi vtedy, keď sa rozhodne vymáhať túto pohľadávku. Svedok ďalej poukázal na to, že majú stále technologickú linku, avšak vzhľadom na to, že žalobca im zakázal s ňou nakladať, nie je možné s ňou robiť dispozície. Linku spustili niekedy v roku 2012, nakoľko však linka nespĺňala technické parametre, kedy mala nižší výkon ako mala mať a nedokázali vyrábať koľko mali a bolo tam nejaké „nabiehacie“ skúšobné obdobie, a teda potrebovali čas na to, aby platili splátky ako mali, chceli požiadať aj o čas, ale na valnom zhromaždení v roku 2013 im bolo oznámené, že nesmú ďalej vyrábať na linke - osobne sa svedok domnieva, že predseda predstavenstva spoločnosti žalobcu mal úmysel predať predmetnú linku na Ukrajine. Neexistuje však žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by im zakazovalo nakladať s predmetnou linkou. Na linke viazne zriadené záložné právo v prospech žalobcu, ktoré je aj zaevidované v centrálnom registri záložných práv. Záložné právo im však nebráni v predaji linky a svedok už aj zrejme má kupca. Linka sa stále nachádza v Seredi a je v pôvodnom stave. Podľa názoru svedka má hodnotu minimálne 150 000 Eur bez DPH, nakoľko obstarávacia cena tejto (novej) linky v roku 2013 bola 189 000 Eur bez DPH a lisovacie zariadenie, ktoré predali tretej osobe, bolo v hodnote zhruba 40 000 Eur a všetky tieto prostriedky (40 000 Eur) išli na splatenie pôžičky voči žalobcovi. Svedok ďalej uviedol, že majetok, ktorý sa nachádza v spoločnosti Inveca, a.s. niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu záväzku, ktorý má spoločnosť Inveca, a.s., ako aj on voči spoločnosti žalobcu. Spoločnosť „Inveca“ okrem linky vlastní aj práva na výrobu Bio- etanolu. Spoločnosť Inveca je v podstate konsolidačná spoločnosť, rieši svoje pohľadávky a preto mala tržby za rok 2017 vo výške 0 Eur. Svedok ďalej uviedol, že má pohľadávku v sume približne 140 000 Eur voči spoločnosti „Inveca a.s.“ na základe pôžičky z roku 2009 a táto pohľadávka je zaúčtovaná u spoločnosti Inveca, a.s. Pôžička bola uzavretá na 10 rokov, táto pohľadávka ešte nie je splatná. Jeho manželka mala vedomosť o tom, že mal nejaké podnikateľské aktivity, že mal spoločnosť „Proaudit“, že bol riaditeľom v nemocnici, avšak s detailmi ju neoboznamoval. Ďalej svedok uviedol, že jeho manželka (žalovaná) bola formálne členkou dozornej rady v spoločnosti Inveca a.s. - svedok nevedel uviesť, či si plnila svoje povinnosti v spoločnosti, on ju požiadal formálne, aby bola členkou dozornej rady, keďže dozorná rada musí mať minimálne troch členov a ide o ich rodinnú spoločnosť. Uviedol tiež, že žalovaná nemala informácie o tom, akým spôsobom bol uzatvorený obchod medzi spoločnosťou „Ekochema“ a žalobcom, napriek tomu, že v danom čase podľa výpisu z obchodného registra bola spoločníkom spoločnosti Ekochema s.r.o., keďže aj v tejto spoločnosti bola len formálnym spoločníkom - prebrala obchodný podiel po bývalom spoločníkovi spoločnosti a len na určité obdobie. Na otázky právneho zástupcu žalobcu, či má nejaké zameškané výživné a kedy dostal prémie od spoločnosti „Farmaria, s.r.o.“, odmietol odpovedať.

9. V podaní doručenom súdu dňa 22.01.2019 žalobca uviedol, že vo všetkých exekúciách pri pohľadávke samej (OS Zvolen, sp. zn. ) a pri všetkých povinných nebol zistený žiadny majetok a príjmy, všetci povinní nepreberajú zásielky a nereagujú. Uviedol ďalej, že povinní nemajú žiadny majetok, okrem majetku zisteného z Dohody o vyporiadaní BSM. Žalobca žiadal od svedka S.. Y. J. vyžiadať kópie zmlúv alebo iných dokladov a listín potvrdzujúce nárok tohto svedka a/alebo spoločnosti Inveca a.s. a/alebo spoločnosti Ekochema s.r.o. na zaplatenie peňazí voči spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 37, Zvolen, IČO: 36 804 541. Od svedka J. ďalej žalobca žiadal predložil kópie zmlúv alebo iných dokladov a listín preukazujúcich kto a za akých okolnosti má plniť svedkovi Y. J. a/alebo preukazujúcich práva svedka Y. J.Č. v súvislosti s výrobou bioetanolu, ktoré uvádzal počas svojej výpovede na pojednávaní dňa 09.01.2019; ďalej aby uviedol výšku „prémií“, ktoré získal od akejkoľvek spoločnosti, ktoré uvádzal počas svojej výpovede na pojednávaní dňa 09.01.2019 s uvedením spoločnosti, ktorá mu ich vyplatila, dátumu vyplatenia a čísla účtu s uvedením majiteľa účtu, na ktoré boli vyplatené; aby predložil doklady preukazujúce vlastníctvo hnuteľných vecí, pohľadávok a iných hodnôt patriacich svedkovi Y. J. (okrem hnuteľných vecí získaných na základe zmluvy o vyporiadaní BSM), spoločnosti Inveca a.s. a Ekochema s.r.o.; aby tiež predložil listiny identifikujúce všetky plnenia, ktoré spoločnosť Ekochema s.r.o. získala od uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam, teda od dňa 30.09.2013, vrátane všetkých účtovných dokladov preukazujúcich prijatie týchto platieb a ich dôvod a aby predložil všetky doklady, na základe ktorých bude možné identifikovať komu a z akého dôvodu spoločnosť Ekochema s.r.o. plnila od 30.09.2013 doteraz, najmä výpisy z účtu, faktúry, zmluvy alebo iné účtovné doklady na základe ktorých došlo zo strany Ekochema s.r.o. k plneniu. Žalobca ďalej v zmysle navrhol vykonať dokazovanie a to prostredníctvom konateľa spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 37, Zvolen, IČO: 36 804 541, aby tento predložil kópiu tej istej zmluvy, ktorý je popísaná v bode 1 podania žalobcu a zároveň aby písomne odpovedal na otázky: (a) či došlo k plneniu na základe predmetnej zmluvy uvedenej v bode 1 a ak áno voči akým osobám, v akej výške, na aké číslo účtu v banke a kedy; (b) ak na základe zmluvy popísanej v bode 1 ešte spoločnosť EURO-REALITY, s.r.o. má v budúcnosti plniť, či už bol určený dátum splatnosti tohto plnenia, alebo či je dátum vzniku splatnosti určiteľný alebo predpokladateľný. K uvedeným návrhom na vykonanie dôkazov žalobca uviedol, že ich cieľom je vylúčenie možnosti, že tvrdenia svedka Y. J. o jeho majetku sú pravdivé, a teda došlo k poškodeniu veriteľa. Vedľajším účinkom vykonanie týchto dôkazov môže byť zistenie iných odporovateľných úkonov alebo majetku, čo umožní žalobcovi nedať súhlas s exekúciou predmetného bytu.

10. V podaní doručenom súdu dňa 06.02.2019 žalobca uviedol, že popiera, že by svedkovi alebo spoločnosti Ekochema s.r.o. alebo spoločnosti Inveca, a.s. zakázal nakladať s linkou, alebo že nútil odpredať časť linky - Ekochema s.r.o. našla kupcu na časť linky a žalobca ako záložný veriteľ súhlasil s predajom. Neexistovala dohoda, že žalobca nebude siahať na súkromný majetok. Ak by svedok či iní dlžníci predložili iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, žalobca by preferoval tento majetok. Svedok ako dlžník žalobcu získal finančné prostriedky na základe zmluvy medzi spoločnosťou Inveca, a.s. a Euro-reality, S.R.O., ale tieto nepoužil na splatenie dlhu, ale vyplatil záložné právo banky na sporný byt a byt chcel previesť na manželku, čo napokon urobil vďaka neodôvodniteľnému postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ostatné finančné prostriedky použil neznámym spôsobom. Je zrejmé, že žalovaná vzhľadom na vlastníctvo obchodných podielov dlžníkov a členstvo v orgánoch týchto spoločností vedela o pohľadávke, jej výške a okolnostiach vzniku. Neurobila nič pre jej splatenie alebo zabezpečenie, jediným úkonom bol jej údajný rozvod a prevod bytu do jej výlučného vlastníctva za účelom zmarenia zaplatenia pohľadávky. Z výpovede svedka J. vyplýva, že jeho tvrdenia o cene zostatku linky sú len mechanickým prepočtom bez súvislosti s realnou hodnotou zvyšky linky. Nezohľadňuje technický stav, či morálnu zastaranosť linky. Čo sa týka pohľadávky voči EURO-REALITY, s.r.o., táto spoločnosť predáva pozemky v Ivanke pri Nitre, ktoré vlastní tretia osoba. Z tohto predaja závisí, či spoločnosť EURO-REALITY, s.r.o. bude schopná svedkovi alebo jeho spoločnosti zaplatiť. Pozemky sa nedarí už niekoľko rokov predať a žalobca túto pohľadávku nepovažuje za bonitnú. Svedok J. klame - buď súdu, alebo daňovému úradu. Žalobca poukázal na priloženú účtovnú závierku spoločnosti Inveca a.s.- ak vo výsluchu uviedol, že vlastní pôžičku voči tejto spoločnosti vo výške 140 000 Eur, túto skutočnosť neuviedol v účtovnej závierke za rok 2016 (riadok 130), ktorú schvaľovala dozorná rada a jej členkou bola aj žalovaná. Účtovú závierku spoločnosti Inveca a.s. za rok 2016 žalobca doložil dňa 03.05.2019.

11. Svedok J.. I. C. dňa 05.03.2019 a dňa 29.04.2019 doručil súdu písomné svedecké výpovede, v ktorých uviedol, že nárok svedka S.. Y. J. voči spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o. ani nárok spoločnosti Ekochema s.r.o. voči spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o. neexistuje - existuje nárok spoločnosti Inveca a.s. voči spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o. titulom Dohody o urovnaní zo dňa 01.06.2016 (ďalej aj len ako „Dohoda o urovnaní“), ktorej fotokópiu spolu s fotokópiu Dodatku č. 1 k tejto dohode súčasne svedok priložil. Uviedol ďalej, že k plneniam z predmetnej Dohody o urovnaní došlo tak, že suma 2 500 Eur bola uhradená spoločnosťou EURO-REALITY, s.r.o. pri podpise dohody do rúk svedka S.. Y. J.; suma vo výške 70 000 Eur bola uhradená dňa 17.06.2016 konateľom EURO-REALITY, s.r.o. bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti Inveca a.s. uvedený v Dohode o urovnaní; suma vo výške 10 000 Eur bola 21.09.2016 odovzdaná v hotovosti svedkovi S.. Y. J., ktorý ich podľa dohody vložil na účet spoločnosti Inveca a s.; splnenie záväzku 70 000 Eur spoločnosť EURO-REALITY, s.r.o. zabezpečila postúpením pohľadávky špecifikovanej v čl. III ods. 4 Dohody o urovnaní a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.10.2017 uzavretou medzi postupcom EURO-REALITY, s.r.o. a postupníkom Inveca, a.s., fotokópiu ktorej zmluvy svedok taktiež priložil. Zvyšná suma 147 500 Eur mala byť na základe Dodatku č. 1 k Dohode o urovnaní uhradená do 31.12.2017 - úhrada tejto sumy závisí od speňaženia aktív (v rámci areálu bývalého poľnohosp.podniku Zeloprodukt) spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o., avšak toto plnenie podlieha exekučnému príkazu R.. C..

12. Žalobca dňa 11.04.2019 k svedeckej výpovedi J.. C. uviedol, že vlastníkom nehnuteľností v S. Y. V. podľa LV č. XXXX pre k.ú. S. Y. V. je spoločnosť, ktorá nemá dlh voči Y.. J.vi alebo jeho spoločnostiam a teda môže existovať len zmluvný vzťah medzi vlastníkom nehnuteľnosti a spoločnosťou EURO- REALITY, s.r.o. - zabezpečenie ale nie je LV zapísané a preto právna pozícia EURO-REALITY, s.r.o., sa javí ako slabá. Areál sa predáva bez úspechu niekoľko rokov. V zásade sa tak potvrdil názor žalobcu, že zaplatenie predmetnej pohľadávky závisí od vôle spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o.,, resp. jej dlžníkov. Platba v sume 70 000 Eur zo dňa 17.06.2016 bola zaplatená v čase, kedy bol dlh spoločnosti Inveca a.s. voči žalobcovi v omeškaní a žaloba už bola na OS Zvolen (sp.zn. ) podaná. Napriek tomu Inveca a.s. dlh neuhradila a peniaze si ponechala - podľa stránky finstat.sk ale tento druh príjmu nevykazuje. Súčasne žalobca žiadal, aby súd vyžiadal od Tatra banka, a.s., komu patrí účet uvedený v č.. III. bod 3 písm. b) Dohody o urovnaní ako aj o výpis z tohto účtu za obdobie od 17.06.2017 do 31.07.2016. Platba 70 000 Eur zo dňa 10.10.2017 bola uhradená po rozhodnutí OS Zvolen a tesne pred rozhodnutím odvolacieho súdu, pričom spoločnosť EURO-REALITY, s.r.o., (alebo iná osoba konajúca na základe jej pokynov) cca 3 týždne po rozvode manželov Jančatovcov kúpila pohľadávku banky a previedla ju na spoločnosť Inveca a.s.. Predmetný dlh pravdepodobne ale neexistuje, keďže záložné právo na byt zaniklo. Žalobca ďalej žiadal, aby žalovaná a Y.. J. predložili súdu všetky listiny preukazujúce, kto vlastní pohľadávku zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 10.07.2007, najmä listiny preukazujúce postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Inveca a.s. na iné osoby a ak neexistujú, aby žalovaná a Y.. J. uviedli, kto je vlastníkom tejto pohľadávky a ak pohľadávka zanikla, aby popísali skutkové okolnosti, na základe ktorých pohľadávka zanikla a aby predložili listiny preukazujúce jej zánik a tiež žiadal, aby súd vyžiadal z katastra nehnuteľností listiny, na základe ktorých bolo vymazané záložné právo na byt, ktorý je predmetom tohto konania.

13. Dňa 18.04.2019 sa k výpovedi svedka J.. C. vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že o všetkých skutočnostiach uvedených vo výpovedi tohto svedka sa dozvedela až z jeho výpovede a S.. Y. J. jej nikdy bližšie informácie neposkytoval. Z výpovede svedka C. vyplýva, že jej bývalý manžel a spoločnosti, ktoré po vyporiadaní BSM vlastní, vlastnia dostatok finančných prostriedkov a iných prostriedkov, z ktorých je možné uspokojiť nároky žalobcu. Ku dňu uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM mala spoločnosť Inveca a.s. pohľadávku voči EURO-REALITY, s.r.o., vo výške 147 500 Eur a táto pohľadávka sa stala splatnou dňa 31.12.2017, teda jeden a pol mesiaca pred uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM. Výpoveďou svedka J. na pojednávaní bolo preukázané, že v rozhodnom období mal on ako fyzická osoba pohľadávku voči spoločnosti Inveca a.s. vo výške približne 140 000 Eur a teda v čase uzavretia BSM vlastnil iný majetok v dostatočnej výške na uhradenie záväzku voči žalobcovi.

14. Dňa 26.04.2019 svedok S.. Y. J. predložil listiny - Uznanie dlhu (vo výške 7 338 Eur) zo dňa 24.04.2019, medzi Ekochema s.r.o. ako dlžníkom a S.. Y. J. ako veriteľom, Uznanie dlhu (vo výške 150 000 Eur) zo dňa 24.04.2019, medzi Inveca a.s. ako dlžníkom a S.. Y. J. ako veriteľom. Svedok uviedol, že tieto pohľadávky boli poskytnuté bezúročne na základe ústnej dohody, na podporu realizácie projektov, keďže sa jedná o rodinné firmy. Vrátenie pôžičky sa predpokladalo na základe kladného cash- flow z realizovaných projektov, pričom ku dňu vyporiadania BSM nebol určený termín plnenia. Svedok ďalej uviedol, že od 19.2.2018 do 09.01.2019 neobdržal od spoločnosti FARMARIA s.r.o. alebo inej spoločnosti žiadne prémie. Svedok ďalej uviedol aký majetok k 19.02.2018 vlastnila spoločnosť Inveca a.s.. Spoločnosť Ekochema s.r.o. k 19.2.2018 nevlastnila žiadny majetok. On ďalej vlastnil k 19.02.2018 akcie Innoven Slovakia a.s. v hodnote 1 000 000 Eur, podiel 90 % v Ekochema s.r.o. a opciu na kúpu akcií inveca a.s. v hodnote 33 200 Eur, pričom ako hodnota je uvedná suma za podiel na základnom imaní príslušnej spoločnosti a cena podielu nebola znalecky ohodnotená. Čo sa týka práv na výrobu bioetanolu II. generácie, projektu sa venovala spoločnosť Inveca a.s. Svedok ďalej doložil „Obratovú predvahu“ spoločnosti Euroklinik s.r.o. za rok 2013, Hlavnú knihu spoločnosti Ekochema z rok 2014, tabuľky názvom - zoznam odberateľov spoločnosti Ekochema s.r.o. za rok 2015 a prehľad pohybov na bankovom účte (pozn. sudu - neznámeho majiteľa) za rok 2015.

15. Dňa 26.04.2019 (č.l. 234 a 235) oznámila Tatra banka, a.s. na základe žiadosti súdu, že majiteľom účtu S.: T. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXXX (Y.. T. - Y. R. L. O. Č.. S., P. X Y.. P.) E. N. C.) je S.. T. N..

16. V podaní doručenom súdu dňa 25.04.2019 žalovaná uviedla, že posudzovanie bonitnosti pohľadávky je v súčasnosti neopodstatnené, pretože je v konaní potrebné zaoberať sa tým, či mal bývalý manžel okrem ukracujúceho úkonu v tom čase aj iný majetok, dostatočný na úhradu záväzku voči žalobcovi. Žalovaná ďalej rozporovala to, že ako rozvedení manželia prijímali spoločné plnenia a platili iné dlhy, uprednostňujúc tak veriteľa - banku. K vysporiadaniu záväzkov z „flexihypotéky“ sa vyjadriť nevedela.

17. Dňa 03.05.2019 sa vo veci konalo (druhé) pojednávanie. Žalobca uviedol, že svedok J. súd zavádzal, umelo vyrobil listiny neexistujúcich dlhov a ak by aj existovali tieto dlhy, obe spoločnosti nemajú nič. Dôkaz o tom žalobca poskytol v správach od exekútorov. Predložil záznam zo stránky „finstat.sk“, podľa ktorej spoločnosť Inveca a.s. v dlhodobých záväzkoch spoločnosti eviduje 147 Eur a teda žalobca má dôvod si myslieť, že ho i súd svedok zavádzal. Navyše podľa zákona o účtovníctve musí byť záväzok voči akcionárom podložený písomnou zmluvou, čo sa tiež nestalo. Podľa správ exekútora spoločnosť Inveca a.s. reálne nevlastní nič, svedok sa vyhýba prevzatiu písomností a doteraz nepreukázal žiadny majetok spoločnosti. Na účtoch spoločnosti nie sú žiadne peniaze a žiadny pohyb. Čo sa týka prémií, počas výpovede svedok spontánne tvrdil, že prémie dostal. Na otázku konkretizujúcu ich výšku odmietol odpovedať a v písomnej odpovedi tvrdí, že prémie nedostal. Svedok mal predložiť doklady preukazujúce vlastníctvo hnuteľných veci, nepredložil nič. K fiktívnosti a nezmyselnosti hodnotenia linky Propelety sa už žalobca vyjadrili písomne v minulosti. Spoločnosť „Ekochema“ a Y. J. nevlastnia nič. Podiel na základnom imaní nie je pohľadávkou a už vôbec nie splatnou a podiel na nulovom majetku je nula, už nehovoriac o tom, že hodnota akcií Inoven Slovakia, a.s. je 1 milión Eur, ale celej spoločnosti, pričom svedok vlastní iba časť, aj to len žalobca predpokladá, keďže dôkaz svedok neposkytol. Reálna trhová hodnota pohľadávky voči spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o. je podľa názoru žalobcu nula. Podklady poskytnuté svedkom J. sú neúplnými a nepreukaznými dokladmi. Opätovne zdôraznil, že časť predmetnej linky predal dlžník sám. Žalobca len s predajom súhlasil. K odpovedi J.. I. C. z 26.04.2019 (bod 10) uviedol, že suma 10 000 Eur bola vyplatená v hotovosti v rozpore s ods. l Zákona z. o obmedzení platieb v hotovosti. K odpovedi Tatra banky, a.s. z 23.04.2019 (bod 11) uviedol, že celý postup manžela žalovanej a vzhľadom na toto konanie aj žalovanej samotnej, nesie znaky poškodzovania veriteľa. Vyrába falošné listiny, svoj majetok dokladá pohľadávkami voči spoločnostiam, ktoré majetok nemajú; vytvára dojem aktivity, alebo skôr sa to celé podobá na pyramídovú hru. Najznámejším dôkazom poškodzovania veriteľa je platba preukázaná Tatrabankou, keď na účet cudzieho človeka bolo poslaných 70 000,00 Eur, bez zjavnej a vysvetlenej príčiny. Podľa názoru žalobcu je dôvod jediný - skryť peniaze pred svojim veriteľom. Toto je jasný dôkaz odôvodnenosti žaloby. Predmetný byt je jediným, exekúciou postihnuteľným majetkom a vzhľadom na aktivity žalovanej a jej manžela to tak pravdepodobne aj ostane. Žalobca ďalej predložil výpis zo stránky „finstat.sk“ týkajúci sa spoločností EURO-REALITY, s.r.o. a uviedol, že v poslednom zdaňovacom období za ktoré podala daňové priznanie, mala táto spoločnosť stratu. Jej celková zadĺženosť je za hranicou, kedy má podať návrh na reštrukturalizáciu, pričom tržbu v tomto roku mala iba z výnosov majetku, nie z aktivít spoločností. Jej majetok je teda otázny. Dlhy sú vyššie ako majetok, pričom patria medzi záväzky krátkodobé, teda podľa zákona účtovníctva splatné do jedného roka. Hodnota pohľadávky voči tejto spoločnosti má trhovú hodnotu nula. Žalovaná podľa názoru žalobcu bola povinná preukázať hodnotu tohto majetku, čo ale nespravila. Ak žalovaná tvrdí, že bonitnosť pohľadávky patriacej manželovi nie je podstatná, tento záver je podľa názoru žalobcu v rozpore s právnymi predpismi. Pre rozhodnutie súdu v tomto konaní je podstatný úmysel ukrátiť veriteľa a skutočnosť, či veriteľ ukrátený bol. Úmysel je zrejmý z konania žalovanej a prezumovaný skutočnosťou, že ide o blízke osoby. Jej jediná obrana, že nevedela o dlhoch manžela, neobstojí, pretože sama bola súčasťou jeho podnikania ako spoluvlastník spoločnosti, resp. člen ich orgánov. Ak by bol právny názor žalovanej správny, bol by to len návod pre ďalších podvodníkov, „aby si vyrobili pohľadávky s nulovou hodnotou, čo by priamo spôsobilo obsolétnosť právnej normy . Žalovaná uviedla, že žalobca sa snaží rozšíriť toto konanie aj na veci, ktoré nesúvisia s predmetom tohto sporu a v podstate dokazovanie rozširuje o také skutočnosti, ktoré nie sú potrebné preto, aby súd mohol v danej veci rozhodnúť. Osvojuje si, určitým spôsobom, hodnotenie toho, či svedok vypovedá pravdu, alebo nevypovedá pravdu, či jeho listiny sú pravdivé, alebo tieto listiny sú nepravdivé; napriek tomu, že pre takéto hodnotenie nie sú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tieto skutočnosti, ktoré boli uvádzané na pojednávaní. Pokiaľ žalobca citoval jej vyjadrenia, tak ich necitoval kompletne, ale len vybral určité časti bez toho, že by z toho bol zrejmý celý kontext, predovšetkým pokiaľ ide o otázku bonitnosti, nakoľko žalovaná uvádzala, že bonitnosť je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k tomu obdobiu, kedy bol právny úkon vykonaný, teda k februáru 2018, pričom má žalovaná za to, že v tomto čase pohľadávka pána J., resp. spoločnosti Inveca voči firme „Euroreality“ bola bonitná, nakoľko bola ani nie jeden a pol mesiaca splatná a v predchádzajúcom období, krátko pred uzavretím dohody bolo zo strany spoločnosti „Euroreality“ zaplatené spoločnosti Inveca 150 000 Eur, takže má žalovaná za to, že v tom rozhodnom období S.. J. disponoval aj iným majetkom, ktorý bol dostatočný na zaplatenie jeho záväzku voči žalobcovi. Svedkom S.. J. bolo predložené uznanie záväzku, potvrdené týmto svedkom a žalovaná má za to, že pokiaľ príslušný orgán nepovie, že „toto uznanie záväzku je neplatné“, nemôže žalobca robiť nejaký záver o jeho platnosti a o jeho neplatnosti, či už s poukazom na „finstat“, alebo nejaké iné skutočnosti. Vo vzťahu k „finstatu“ - nejedná sa o štátom uznávaný a garantovaný portál, ktorého údaje by boli jednoznačné a záväzné pre všetkých účastníkov, ktorí sa na tento portál pripoja - je to súkromná aktivita a tie skutočnosti, ktoré sú v ňom uvádzané môžu a nemusia byť v súlade s nejakou realitou. Boli zo strany S.. J. doručené výpisy z hlavných kníh, výpisy z účtov, ktoré sú účtovné doklady. Neprináleží ani žalovanej ani žalobcovi vysloviť pochybnosť o relevantnosti týchto dôkazov, pokiaľ niekto kompetentný nepovie, že tieto doklady sú zlé alebo falošné. Súd následne oboznámil sporové strany so zmenou predbežného posúdenia, kedy sa súd mienil žaloba zamietnuť z dôvodu, že nie je splnený jeden z predpokladov na úspešné uplatnenie odporovacieho práva

- platnosť právneho úkonu, nakoľko mal súd za to, že Dohoda o vyporiadaní BSM je neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi, a teda ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, z dôvodu, že podľa názoru súdu obaja účastníci zmluvného vzťahu (Dohody o vyporiadaní BSM) konali vo vzájomnej zhode a v spoločnom úmysle uchrániť predmetný byt pred následnou exekúciou, čím sledovali úmysel ukrátiť veriteľa (žalobcu). Súd následne (v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. 98/2018 z 2. mája 2018 a sp. zn. z 10. októbra 2018) uložil zástupcom oboch sporových strán lehotu 10 dní od doručenia zápisnice na to, aby (i.a.) zaujali stanovisko k súdom mienenej aplikácii vo vzťahu k nároku žalovanej na náhradu trov konania v prípade zamietajúceho výroku súdneho rozhodnutia.

18. Podaním doručeným súdu dňa 23.05.2019 žalobca žiadal o (i) pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd určil, že Dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná a o (ii) pripustenie pristúpenia S.. Y. J. na stranu žalovaného. Súčasne uviedol, že v prípade zamietnutia žaloby súhlasí s aplikáciou ust. .

19. V podaní doručenom súdu dňa 24.05.2019 žalovaná zotrvala na svojej predošlej argumentácii a uviedla, že v rámci vyporiadania BSM s bývalým manželom mohla žiadať a riešiť len to, o čom vedela a čo videla a čo bolo aktuálne ku dňu uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM. Exmanžel si po vysťahovaní zobral z domácnosti jej bytu len veci, ktoré mu boli v dohode určené do vlastníctva. Vstavané skrine budú demontované a odstránené z bytu v spolupráci s možnosťami pána J. do objektu, ktorý určí exmanžel. Nedisponovala finančnými prostriedkami na príslušné znalecké posudky a na náklady právneho zastúpenia v prípadnom spore o vyporiadanie BSM, ak by chcela riešiť obchodné spoločnosti. Bola však presvedčená, že hodnota, z akej by ju mal exmanžel vyplácať v rámci vyporiadania obchodných podielov, je dostatočná, aby bola ich dohoda o vyporiadaní BSM korektná. Žiadala, aby súd zobral do úvahu aj hodnotu týchto obchodných podielov a pokiaľ bude potrebné zistiť presnú hodnotu, navrhla vykonať dokazovanie v tomto smere. Zdôraznila, že nemala žiadnu vedomosť o záväzku jej bývalého manžela vo výške 90 000 Eur - nikdy by mu nedala súhlas, aby ako občan zobral takýto záväzok na seba. Mala len vedomosť, že spoločnosť jej exmanžela má pohľadávku 300-350 tis. Eur voči cudzej firme. Súdna exekútorka prikázala spoločnosti EURO-REALITY s.r.o., aby záväzok 147 500 Eur uhradila priamo žalobcovi, čo preukazuje možnosť úhrady pohľadávky žalobcu. Nie je pravdivé tvrdenie, že jej bývalý manžel nič nevlastní a koná tak, aby nič nevlastnil - má príjem a má majetok. Namietla, že by mala vedomosť o úmysle jej bývalého manžela ukrátiť veriteľa v dôsledku uzavretia dohody. Akceptovala názor súdu o nedôvodnosti žaloby, ale rozporovala závery súdu, na základe akých k takémuto záveru dospel. Podľa názoru žalovanej je záver súdu o spoločnom úmysle oboch účastníkov Dohody o vyporiadaní BSM v rozpore s obsahom vykonaného dokazovania. Zo svedeckej výpovede exmanžela a z listín, ktoré predložil, zistila, že tento počas trvania BSM nadobudol pohľadávky voči spoločnosti Inveca vo výške 150 000 Eur a voči spoločnosti Ekochema s.r.o. vo výške 7 338 Eur, o ktorých v čase vyporiadania BSM nemala vedomosť a ktoré sa nestali predmetom vyporiadania a preto exmanžela požiadala o uzavretia dodatku k vyporiadaniu BSM. Majetok, ktorý exmanžel získal vyporiadaním BSM, spolu so zatajovanými pohľadávkami, je väčší ako ten, ktorý získala na základe dohody ona. Neexistujú žiadne dôkazy, že Dohodu o vyporiadaní BSM uzavrela vo vzájomnej zhode a spoločnom úmysle uchrániť byt pred exekúciou. Nemala vedomosť ani o hrozbe exekúcie. Nesúhlasila ani s prípadnou aplikáciou . K podaniu priložila vyjadrenie R. J. D. F. K..

20. V podaní doručenom súdu dňa 06.06.2019 žalovaná uviedla, že návrh žalobcu na zmenu žaloby je neurčitý a nepreskúmateľný, v dôsledku čoho sa k tomu nemôže kvalifikovane vyjadriť. Žalobca len uviedol, že Dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná od začiatku v zmysle , neuviedol však, naplnenie ktorej skutkovej podstaty uvedenej v by malo zakladať neplatnosť dohody. Preto žiadala aby súd zmenu žaloby nepripustil a aby nepripustil ani vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného.

21. V podaní doručenom súdu dňa 17.06.2019 žalovaná uviedla, že záložné právo veriteľa Sberbank Slovensko a.s. na byt bolo zrušené záznamovou listinou Z2274/2017 zo dňa 13.07.2016, teda pred vyporiadaním BSM (19.02.2018), pričom pohľadávka Sberbank Slovensko a.s. bola splatná už v roku 2013. V podaní žalovaná ďalej podrobne uviedla časovú postupnosť a okolnosti, za akých ona resp. jej manžel požadovali vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia, na základe ktorého bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -208 z 18.01.2018). Ďalej uviedla, že jej bývalý manžel sa z bytu odsťahoval 01.05.2019 a ich vzájomný vzťah je založený výlučne na organizačno-technickom zabezpečení ďalšieho vývoja detí, syna a dcéry; nie sú blízke osoby a neboli nimi ani v čase uzatváranie Dohody o vyporiadaní BSM. Záverom svojho podania opätovne poprela jej úmysel ukrátiť veriteľa pri uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM s tým, že mala za to, že jej bývalý manžel disponuje dostatočným majetkom vo svojom vlastníctve na úhradu svojich pohľadávok. Návrh na rozvod podala 20.06.2017 a žalobca začal pohľadávku vymáhať niekedy v druhom polroku 2018. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá 19.02.2018 a prvé upovedomenie o začatí exekúcie bolo jej exmanželovi doručené približne v druhom polroku 2018.

22. Dňa 21.06.2019 sa vo veci konalo (tretie) pojednávanie. Žalobca uviedol, že použil nesprávny názov banky vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2019. Na základe oponentúry žalovanej si uvedomil, že úvery voči bankám boli dva - jeden, ktorý uvádza aj žalovaná, bol voči Ľudovej banke. Podľa LV č. XXXX, ktorý bol vytlačený 17.05.2016 (aktualizácia portálu - kataster portálu k 16.05.2016), bolo v čase vytlačenia LV zapísané záložné právo Ľudovej banky. Žaloba o zaplatenie 90 628,90 Eur bola podaná na súde dňa 25.05.2016. V tom istom konaní bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 25.05.2017. Niekedy medzi podaním žaloby na zaplatenie a podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo z LV záložné právo banky vymazané (žalovaná tvrdí, že sa tak stalo na základe listiny zo dňa 13.07.2016). Keďže žalovaná nemôže tvrdiť, že o dlhu nevedela a suma 90 628,90 Eur bola splatná dňa 21.10.2013, žalovaná uprednostnila veriteľa - a to Ľudovú banku pred žalobcom. Podľa listu vlastníctva, Sberbank Slovensko a.s. začala výkon záložného práva až tesne pred tým, a to dňa 05.04.2016, preto je nepravdepodobné tvrdenie žalovanej, že úver bol splatný už v roku 2013 (neuvádza kedy). Uvedené nepreukázala a výzva súdu, vzhľadom na kontradikórnosť konania, ani nie je možná. Druhý hypotekárny úver bol zaplatený najneskôr 31.01.2017, teda dávno po tom, ako bola podaná žaloba vo veci samej. Dlžníčkou tohto úveru bola aj žalovaná. Uvedené vyplýva z Dohody o urovnaní zo dňa 01.06.2016 medzi Inveca a.s., Innoven Slovakia a.s., EURO-REALITY, s.r.o. a Irbis 74 s.r.o., ktorú poskytol do konania svedok J.. I. C., konkrétne z ustanovenia čl. III., bod 3, písm. d) a čl. III., bod 4. Dňa 18.01.2018 Krajský súd v Banskej Bystrici vydal dve rozhodnutia - potvrdil rozhodnutie o zaplatení pohľadávky a zrušil neodkladné opatrenie. Zrušenie neodkladného opatrenia doručoval rýchlo - elektronicky a potvrdenie rozhodnutia o zaplatení (exekučný titul) posielal pomaly - poštou prostredníctvom Okresného súdu Zvolen. Doručenka existovať nemôže, pretože do schránky doručená nebola. Uznesenia boli doručené až fikciou doručenia po termínoch uvádzaných samotným správcom schránok. Žalovaná v predchádzajúcom vyjadrení uviedla, že so skriňami nakladala ona a že ich pán J. získal za odvoz, teda v podstate zadarmo. Poprel, že by bol za ňou zamestnanec jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na telefonáty žalovaná o pohľadávke vedela (ak by aj neexitovali ďalšie dôkazy). Žalovaná sa snaží presvedčiť súd, že peniaze boli použité na podnikanie spoločností, a teda ona nenesie zodpovednosť. Z podnikania tých spoločností ale boli vyplatené minimálne dva úvery. To, či súhlasila s dlhom je v tomto konaní irelevantné. Ak by aj nebolo možné dlh vymáhať z majetku v BSM, žalobca pôvodne navrhoval, aby dohoda, ktorou prišiel o dlžník o majetok (byt), bola voči nemu neúčinným právnym úkonom, aktuálne navrhuje vyslovenie jej neplatnosti. Dlh existuje a v tomto konaní je irelevantné, či sa bude uspokojovať z celého bytu, alebo jeho časti. Exekúcia síce začala na návrh z 03.05.2018, exekútor bol poverený dňa 12.06.2018 ale Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená 19.02.2019 - vtedy už dávno žalovaná vedela o existencii dlhu. Súd následne vyzval (právneho zástupcu) žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení - na ozrejmenie, ak trvá na podanom návrhu na určenie neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM, z ktorého osobitného predpisu vyplýva prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM. Žalobca uviedol, že prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dohody vyvodzuje z ustanovení , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, ako aj v zmysle pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Súd zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 22.05.2019 nepripustil. Žalovaná zotrvala na svojich podaniach a uviedla, že predpokladá, že druhý úver je ten, ktorý brali svokrovci na dom v X., čo ale tiež bolo všetko v réžii jej exmanžela. Pre žalovanú tam boli absolútne neprijateľné splátky, vyše 700 Eur mesačne a toto bola vyslovene exmanželova záležitosť so svojimi rodičmi, teda so svokrovcami. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že prijatím sa zaviedol princíp spravodlivosti vyjadrený v čl.1 a 2, v zmysle ktorých ochrana musí byť spravodlivá a účinná. Rozhodovacia prax je nejednotná a sú dva pohľady na vyslovenie buď neúčinnosti alebo neplatnosti, pričom žalobca zastáva názor, že pokiaľ tomu nebráni vážna prekážka, tak nie je správne zamietať žalobu z čisto formálnych dôvodov. Či už je právny úkon neúčinný alebo neplatný, oboje povedie k rovnakému záveru - uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zamietnutie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu pre neplatnosť nie je správne a vyvolá to ďalšiu potrebu ďalšieho súdneho konania. Poukázal na ustanovenia , týkajúceho sa zániku a vyporiadania BSM, v zmysle ktorých majú byť podiely oboch rovnaké. Predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená v rozpore s , a teda je v rozpore s . Poukázal aj na ustanovenie , , ktorý hovorí o simulovaných právnych úkonoch, v zmysle ktorých ustanovení by potom Dohoda o vyporiadaní BSM mohla byť považovaná za darovaciu zmluvu a zastieraný právny úkon. Podľa názoru žalobcu boli splnené všetky podmienky podľa na vyslovenie neúčinnosti a každé iné rozhodnutie bude mať za následok ďalšie konanie, čo nie je v súlade s s tým, že prípadné takéto zamietajúce rozhodnutie môže ohroziť výkon rozhodnutia. Žalovaná v rámci záverečnej reči odkázala na svoje podanie z 23.05.2019. Uviedla, že v tomto spore nebolo preukázané ukrátenie pohľadávky žalobcu a teda veriteľa, lebo aj po uzavretí Dohody o vyporiadaní BSM má dlžník dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Nezdieľa názor, že dohoda o vyporiadaní BSM nebola uzatvorená v súlade s , k čomu sa už opakovane v priebehu sporu vyjadrovala. Poukázala na to, že nebolo preukázané, že žalovaná mala vedomosť o ukracovaní veriteľa, neboli preukázané v spore zákonné podmienky na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

23. Podľa (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších predpisov, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 39 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 37 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 42a ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

27. Podľa § 42a ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

28. Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Obč. Z. v znení neskorších predpisov, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).

29. Podľa § 42b ods. Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

30. Podľa § 149 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

31. Podľa § 149 ods. 4 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

32. Podľa § 150 Obč. Z. v znení účinnom do 31.08.2018, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

33. Podľa (ďalej len ako „OBZ“) v znení neskorších predpisov, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

34. Podľa v znení neskorších predpisov, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí (b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

35. Podľa , v znení účinnom do 30.04.2018, dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia. 36. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

37. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

39. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

40. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

41. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Žalobca sa pôvodným žalobným návrhom domáhal určenia, že Dohoda o vyporiadaní BSM je v časti, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu Č.. XX, odporovateľným právnym úkonom, ktorý je voči žalobcovi právne neúčinný. Súd v priebehu konania (na druhom pojednávaní) vyslovil názor, že je dôvod na zamietnutie žaloby, nakoľko podľa názoru súdu je Dohoda o vyporiadaní BSM neplatná a neplatnému právnemu úkonu nie je možné odporovať. Následne žalobca podaním zo dňa 22.05.2019 žiadal o (i) pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd určil, že Dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná a o (ii) pripustenie pristúpenia S.. Y. J. na stranu žalovaného. Súd zmenu žaloby nepripustil, a to napriek tomu, že je toho názoru, že Dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná. V zmysle sa totiž neplatnosti právneho úkonu možno domáhať len vtedy, ak takáto možnosť výslovne vyplýva z osobitného predpisu (ako napr. žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa , žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia s.r.o. podľa alebo žaloba na určenie neplatnosti dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a pod.). Ak by súd pripustil zmenu žaloby (a pribral by na stranu žalovaného ďalšiu osobu), bolo by potrebné proces vyjadrení (repliky, dupliky) zopakovať aj s novým subjektom na strane žalovaného, vykonať prípadne ďalšie dokazovanie a pojednávania, avšak s poukazom na ust. by to aj tak nevyhnutne viedlo k zamietnutiu (zmenenej) žaloby - takýto postup súd nepovažoval za hospodárny a preto zmenu žaloby nepripustil. Pokiaľ žalobca poukazoval na , kedy podľa jeho názoru je zamietnutie žaloby z čisto formálnych dôvodov nesprávne a v rozpore s , súd konštatuje, že žalobu nezamietol z formálnych dôvodov ale z dôvodu, že v zmysle ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít (napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. z 03.11.2010; obdobne Najvyšší súd SR, sp.zn. ) nie je možné odporovať neplatnému právnemu úkonu. A práve spomínaný zakotvuje princíp právnej istoty, t.z. že súd má rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, aby tak rozhodnutie nebolo prekvapivé. Je možné sa od ustálenej súdnej praxe odkloniť, avšak v danom prípade v zmysle by súd takýto odklon musel dôkladne a presvedčivo odôvodniť. Súd však v predmetnej veci dôvod na odklon od ustálenej súdnej praxe nevidel. Pokiaľ žalobca myslel „formalizmom“ nepripustenie zmeny žaloby, súd konštatuje, že pokiaľ zákon ( ) vyslovene vyžaduje pre možnosť úspešne sa domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, aby takúto možnosť vyslovene pripúšťal osobitný zákon a v danom prípade takého zákonného ustanovenia niet, nejde o formalizmus zo strany súdu a nejde ani o odňatie ústavného práva na súdnu ochranu ( SR), nakoľko žalobca mal resp. má možnosť domáhať sa iného súdneho určenia v zmysle , nakoľko podľa názoru súdu žalobca ako veriteľ na takom určení naliehavý právny záujem nepochybne má. Naviac, ako vyplýva z ustanovenia (viď termín ...“najmä“), výpočet typov žalôb (žalobných petitov) nie je uzavretý a taxatívny. Určenie existencie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu v danom prípade) v zásade odporuje požiadavke, aby súd určil aktuálny právny stav, nakoľko takéto určenie sa týka toho, čo bolo v minulosti, nehovorí však nič o aktuálnom stave (napr. určenie neplatnosti scudzovacej zmluvy nehovorí nič o tom, kto je aktuálne vlastníkom veci).

46. Za nesporné medzi stranami súd považoval, že : 46.1 S.. Y. J. (ako aj spoločnosti Inveca a.s. a Ekochema s.r.o.) bol rozsudkom tunajšieho súdu zaviazaný na zaplatenie sumy 124 608,84 Eur a prísl. žalobcovi; 46.2 žalovaná a S.. Y. J. boli do 19.09.2017 manželmi, kedy boli ich manželstvo tunajším súdom právoplatne rozvedené; 46.3 žalovaná a S.. Y. J. uzavreli formou Notárskej zápisnice dňa 19.02.2018 Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa následne žalovaná stala (už) výlučnou vlastníčkou bytu Č.. XX.

47. Za sporné medzí stranami súd považoval najmä to : 47.1 či Dohoda o vyporiadaní BSM je neúčinná voči žalobcovi resp. či je alebo nie je uzavretá platne; 47.2 či S.. J. resp. spoločnosti s jeho majetkovou účasťou (Inveca, a.s. a Ekochema s.r.o.) vlastnia dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávky žalobcu; 47.3 či žalovaná mala úmysel resp. vedomosť o úmysle S.. Y. J. ukrátiť žalobcu; 47.4 či žalovaná a S.. Y. J. boli v čase uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM blízke osoby.

48. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka J.. I. C., výsluchom svedka S.. Y. J. a listinnými dôkazmi: výpisom z katastra nehnuteľnosti pre obec, okres i kat.úz. Zvolen, LV č.XXXX; Notárskou zápisnicou č. N49/2018; Nz 5278/2018; NCRls 5372/2018 zo dňa 19.02.2018 o Dohode o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov; Rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor zo dňa 02.03.2018 o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností pre LV č.XXXX, byt číslo XX na základe Dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM; Žiadosťou o zápis záznamovej listiny zo dňa 26.02.2018; Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -208 zo dňa 18.01.2018; Správou súdneho exekútora J.. J. E.I. oprávnenému zo dňa 10.10.2018; emailovou správou adresovanou právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 09.10.2018; Odhadom trhovej ceny nehnuteľnosti číslo 2/2018 od realitnej kancelárie REALITY ALPIA; výpisom z účtu žalovanej za obdobie od 01.07.2012 do 31.07.2012; fotografiami hnuteľných veci z bytu č. XX,; Znaleckým posudkom č.92/2018 znalca S.. D. P. na určenie všeobecnej hodnoty bytu č.XX; Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -31 zo dňa 05.09.2017; Súpisom hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii, vykonaným exekútorkou J.. J. E. vo veci exekúcie na majetok povinného S.. Y. J.; Úradným záznamom - Zápisnicou o vykonaní súpisu hnuteľných vecí; Správou súdneho exekútora - R.. F. C. oprávnenému Energofond zo dňa 11.09.2018 vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému Inveca a.s.; Oznámením súdneho exekútora J.. J. E. zo dňa 10.07.2018 právnemu zástupcovi žalobcu o zistených šetreniach v exekučnom konaní EX 243/2018; Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie od J.. J. E. zo dňa 13.06.2018; Správou súdneho exekútora J.. K. C. o stave exekúcie pre právneho zástupcu oprávneného zo dňa 24. 09.2018; Písomnou výpoveďou svedka J.. I. C. zo dňa 01.03.2019; Dohodou o urovnaní medzi spoločnosťami Inveca a.s., Innoven Slovakia a.s., EURO-REALITY, s.r.o. a IRBIS 74, s.r.o. zo dňa 01.06.2016; Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi postupcom EURO-REALITY, s.r.o. a postupníkom Inveca a.s. zo dňa 09.10.2017; Dodatkom č.1 k Dohode o urovnaní medzi spoločnosťami Inveca a.s. Innoven Slovakia a.s., EURO-REALITY, s.r.o. a IRBIS 74, s.r.o. ; výpisom z Katastra nehnuteľností pre LV XXXX pre okres V., obec S. Y. V., kat.úz. S. Y. V.; vyjadrením svedka S.. Y. J. zo dňa 25.04.2019; Uznaním dlhu zo dňa 24.04.2019 medzi dlžníkom Ekochema s.r.o. voči veriteľovi S.. Y. J.; Uznaním dlhu dlžníka Inveca, a.s. voči veriteľovi S.. Y. J. zo dňa 24.04.2019; Obratovou predvaha za účtovný rok 2013 a Hlavnou knihou spoločnosti Ekochema s.r.o. za účtovný rok 2014; tabuľkou s názvom „Účet 311: Odberatelia“ spoločnosti Ekochema s.r.o. za rok 2015; tabuľkou s názvom: „Účet 221: Bankový účet: B., F. XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti Ekochema s.r.o. za rok 2015; Odpoveďou Tatra banky o majiteľovi bežného účtu : S. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a prehľadom obratov na účte č.XXXXXXXXXX XXXX za dni od 16.06.2016 do 31.07.2016; Účtovnou závierkou spoločnosti Inveca a.s. zostavená k 31.12.2016 za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 a Poznámkami k riadnej účtovnej závierke ku dňu 31.12.2016; výpisom zo stránky „finstat.sk“ týkajúci sa spoločnosti Euroreality s.r.o.; výpisom zo stránky „finstat.sk“ týkajúci sa spoločnosti Inveca a.s.; Vyjadrením R. J. na žiadosť J.. R. J. zo dňa 05.01.2019; Vyjadrením F. K. pre J.. R. J. na základe jej žiadosti zo dňa 04.03.2019; LV XXXX Y. Q..Ú.. O.; Zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. XX z 18.11.1998; Uznesením tunajšieho súdu č.k.19C/23/2018-51 zo dňa 10.04.2018; Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu Č.. XX; Uznesením tunajšieho súdu č.k. -113 zo dňa 31.05.2017; Odvolaním žalovanej proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. -113 zo dňa 31.05.2017; Odvolaním S.. Y. J. proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. -113 zo dňa 31.05.2017; Oznámením o upustení od dražby zo dňa 30.06.2016; Oznámením o dražbe; zápisom poznámky do katastra nehnuteľností; žiadosťou o výmaz záložného práva zo dňa 13.07.2016; Zmluvou zo dňa 11.04.2005 o záložnom práve k nehnuteľnosti medzi Ľudovou bankou a.s. ako záložným veriteľom a záložcami: S.. Y. J. D. J.. R. J.; z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.

- Správou - odpoveďou na žiadosť o výške zárobkov S.. J.; z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -216 zo dňa 18.01.2018; Úradným záznamom o nahliadnutí S.. Y. J. do spisu dňa 01.03.2018 a Uznesením tunajšieho súdu č.k. - 289 zo dňa 19.03.2018.

49. Pri dokazovaní a pri hodnotení dôkazov sa súd zameral na tie otázky, ktoré boli medzi stranami sporné. Vzhľadom na početnosť a rozsiahlosť jednotlivých podaní sporových strán, ich rozsiahlych skutkových tvrdení ako aj na množstvo predložených resp. zabezpečených listinných dôkazov, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazov a ich hodnotenie, v zmysle a v zmysle , o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov súd vykoná, rozhoduje súd a jednotlivé dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 1997, sp.zn. , N 50/1997, v zmysle ktorého „princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takému rozhodnutiu vedú.“ Obdobné stanovisko vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. Apríla 2008, sp.zn. , v zmysle ktorého „súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.“

50. Po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav: dňa 13.10.2016 sa žalobou podanou na tunajšom súde žalobca domáhal (aj) voči S.. Y. J. zaplatenia sumy 90 628,90 Eur plus príslušenstvo (konanie vedené pod sp.zn. ). Dňa 31.05.2017 tunajší súd uznesením č.k. -113 zo dňa 31.05.2017 zriadil zabezpečovacie opatrenie - záložné právo k bytu č.XX na zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Dňa 08.06.2017 bol (aj) S.. Y. J. zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -141 zo dňa 08.06.2017 na zaplatenie sumy 124 608,84 Eur a prísl. žalobcovi. Dňa 20.06.2017 podala žalovaná návrh na rozvod na tunajší súd. Dňa 23.06.2017 prevzala žalovaná ako aj S.. Y. J. uznesenie tunajšieho súdu č.k. -113 zo dňa 31.05.2017 (o zriadení záložného práva k bytu č.XX). Dňa 26.06.2017 doručila žalovaná na tunajší súd odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu č.k. -113 zo dňa 31.05.2017 (o zriadení záložného práva k bytu č.XX). Dňa 07.07.2017 doručil S.. Y. J. na tunajší súd odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu č.k. -113 zo dňa 31.05.2017 (o zriadení záložného práva k bytu č.XX). Dňa 28.07.2017 doručil S.. Y. J. na tunajší súd odvolanie voči rozsudku tunajšieho súdu č.k. -141 zo dňa 08.06.2017 (ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 124 608,84 Eur a prísl. žalobcovi). Tunajší súd manželstvo žalovanej a S.. Y. J. rozviedol rozsudkom č.k. -31 zo dňa 05.09.2017, právoplatným dňa 19.09.2017. Dňa 18.01.2018 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -208 zo dňa 18.01.2018 tak, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -113 zo dňa 31.05.2017) a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva na byt č. 44) zamietol. Súčasne dňa 18.01.2018 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -216 zo dňa 18.01.2018 tak, že potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. -141 zo dňa 08.06.2017 (ktorým bol S.. Y. J. zaviazaný na zaplatenie sumy 124 608,84 Eur a prísl. žalobcovi. Dňa 12.02.2018 žalovaná ako aj S.. Y. J. prevzali uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -208 zo dňa 18.01.2018, ktorým bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Následne dňa 19.02.2018 žalovaná D. S.. Y. J. uzavreli Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu č. XX. V čase od 19.02.2018 do 02.03.2018 sa S.. Y. J. opakovane domáhal na Okresnom súde Zvolen vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Dňa 02.03.2018 bola na rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -208 zo dňa 18.01.2018 (ktorým bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý), vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť a v ten istý deň, dňa 02.03.2018, podala žalovaná a S.. Y. J. na príslušnom katastrálnom odbore návrh na vklad vlastníckeho práva žalovanej k bytu č. XX. Dňa 05.03.2018 došlo ku vkladu vlastníckeho práva žalovanej k bytu č. XX do katastra nehnuteľností. Dňa 16.03.2018 nadobudol právoplatnosť Rozsudok Okresného súdu Zvolen -141 zo dňa 08.06.2017 a dňa 20.03.2018 vykonateľnosť.

51. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná (výrok I.). Ako už bolo vyššie uvedené, súd žalobu zamietol z dôvodu, že Dohoda o vyporiadaní BSM, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha, je neplatná a neplatnému úkonu nie je možné odporovať (Najvyšší súd SR, sp.zn. z 03.11.2010; obdobne Najvyšší súd SR, sp.zn. ; Najvyšší súd ČR sp.zn. ). Dôvodom neplatnosti predmetnej dohody je jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39 a § 3 ods. 1 Obč. Z.). Je povinnosťou všeobecných súdov zohľadniť všetky relevantné okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti (nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 07.12.2011). Dohoda o vyporiadaní BSM je podľa názoru súdu neplatná podľa § 39 Obč. Z. aj pre obchádzanie ustanovení Exekučného poriadku (bola uzavretá s úmyslom zamedziť tomu, aby bol byt č. XX postihnutý v exekučnom konaní vedenom voči povinnému S.. Y. J., ku ktorému sa neodvratne schyľovalo a ku ktorému aj skutočne následne došlo. Naviac je podľa názoru súdu predmetná dohoda neplatná aj v niektorých častiach pre ich neurčitosť (§ 37 ods. 1 Obč. Z.).

52. Žalobca vo svojich podaniach uvádzal, že rozvod manželstva žalovanej a S.. Y. J. bol len formálny a že sa rozviedli len „naoko“. V tejto súvislosti súd konštatuje, že o rozvode rozhodol právoplatne tunajší súd rozsudkom, ktorým je (čo sa týka osobného stavu žalovanej a S.. Y. J.) súd v tomto spore viazaný v zmysle a preto sa súd ďalej touto argumentáciou žalobcu nezaoberal.

53. K záveru o neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM pre rozpor s dobrými mravmi súd dospel z dôvodu, že žalovaná a S.. Y. J. konali pri uzatvorení predmetnej dohody vo vzájomne zhode, v spoločnom úmysle „uchrániť“ byt č. XX pred jeho speňažením v rámci exekúcie voči povinnému S.. Y. J., ku ktorej aj v nasledujúcom období (po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. č.k. -141 zo dňa 08.06.2017) došlo. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať také konanie, ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu (Najvyšší súd ČR sp.zn. ). Postačuje, že výkon práva je (objektívne posudzované) v rozpore s dobrými mravmi, bez toho aby bolo relevantné uvedomenie si takéhoto rozporu s dobrými mravmi (Najvyšší súd ČR sp.zn. ). Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľu, resp. účelu, ktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 25.05.2010). Právne úkony učinené s úmyslom ukrátiť veriteľa sú v závislosti na okolnostiach buď neplatné (§39 Obč. Z.), alebo platné a odporovateľné (§42a Obč. Z.). Pre posúdenie, o ktorý z týchto následkov sa v konkrétnom prípade jedná, je rozhodujúce, či právny úkon uzatvárali v úmysle ukrátiť veriteľa obaja účastníci, alebo len dlžník (Najvyšší súd ČR sp.zn. ; obdobne Najvyšší súd ČR sp.zn. z 01.07.2008). Je potrebné rozlišovať, či dlžník mal úmysel ukrátiť veriteľa a druhej strane bol tento úmysel zrejmý, alebo musel byť zrejmý, čo nasvedčuje odporovateľnosti právneho úkonu, od skutočnosti, kedy konali obidve zmluvné strany právneho úkonu v úmysle ukrátiť veriteľa, čo nasvedčuje absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pre rozpor s dobrými mravmi (Najvyšší súd ČR sp.zn.: z 22.06.2001, obdobne sp.zn. z 26.04.2001, sp. zn. a sp.zn. ). V prípade preukázania úmyslu oboch manželov dohodou o vyporiadaní ukrátiť veriteľa, pôjde o dohodu neplatnú podľa Obč. Z. (s. 1098, I, Veľké komentáre, C.H.Beck 2015). Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred odporovateľnosťou, pretože pôsobí proti všetkým, zatiaľ čo odporovateľnosť pôsobí len voči účastníkom (Najvyšší súd ČR sp.zn. ; obdobne Najvyšší súd ČR sp.zn.21Cdo 2662/99).

54. Žalovaná tvrdila, že o existencii pohľadávky žalobcu voči jej exmanželovi nemala vedomosť a to napriek tomu, že pôsobila v spoločnosti Ekochema, s.r.o. ako spoločník od 28.05.2013 do 16.06.2014 a ako člen dozornej rady (majúci obligatórnu kontrolnú pôsobnosť voči členom predstavenstva v zmysle , teda aj voči jej vtedy ešte manželovi) v spoločnosti Inveca, a.s. od 01.06.2011 do 21.03.2018, teda aj v rozhodnom čase, kedy pohľadávka žalobcu voči týmto spoločnostiam (a následne aj voči jej exmanželovi) titulom zmluvy o pôžičky vznikla (31.05.2013). Žalovaná tvrdila (a potvrdil to i S.. Y. J.), že žalovaná bola v týchto spoločnostiach zapísaná len formálne a nemala o pohľadávke vedomosť. Súd konštatuje, že nepozná „formálneho“ spoločníka a nepozná ani „formálne“ členstvo v dozornej rade akciovej spoločnosti. Vzhľadom na ustanovenia (, a , a ) však žalovaná o predmetnej pohľadávka vedieť nepochybne mala. Aj súvislosti s účasťou žalovanej ako členky dozornej rady v spoločnosti Inveca, a.s. (ktorej predsedom predstavenstva bol S..Y. J.) súd považuje za potrebné uviesť, že 01.06.2016, t.j. v čase, kedy bola žalovaná členkou dozornej rady tejto spoločnosti a v čase, kedy už prebiehalo konanie na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. aj voči jej (vtedy ešte) manželovi, uzavrela spoločnosť Inveca, a.s. a ďalšie subjekty Dohodu o urovnaní (č.l. 178 a nasl.), na základe ktorej dohody mali byť v prospech spoločnosti Inveca, a.s. zabezpečené finančné prostriedky v sume (300 000 Eur) vysoko presahujúce žalovanú pohľadávku v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. , pričom však (a) peňažné prostriedky v sume 70 000 Eur podľa článku III, bod 3 písm. b/ predmetnej dohody boli pripísané na účet uvedený v tejto dohode, označený ako účet Inveca, a.s., avšak z vykonaného dokazovania (č.l. 237) vyplynulo, že predmetný účet nepatrí spoločnosti Inveca, a.s., ale fyzickej osobe Ing. Stanislavovi Ondrejkovi a (b) peňažné prostriedky v sume 70 000 Eur podľa článku III, bod 3 písm. d/ predmetnej dohody boli uhradené fakticky takým spôsobom, že žalovaná a jej manžel S.. Y. J. sa zbavili vlastného úveru voči VÚB, a.s. v sume 80 276,06 Eur a to na základe toho, že spoločnosť Inveca, a.s. mala nadobudnúť pôvodnú pohľadávku VÚB, a.s. voči nim dvom ako úverovým dlžníkom (č.l. 182 p.v až 184), pričom následne došlo na liste vlastníctva k výmazu záložného práva, zabezpečujúceho predmetné pohľadávku, čo nasvedčuje zániku (splneniu) predmetnej pohľadávky (v prípade, že by bolo len vymazané záložné právo bez zániku pohľadávky ako takej, je namieste skonštatovať, že nielen S.. Y. J. by mal mať pohľadávku voči spoločnosti Inveca, a.s., tak ako to tvrdí, ale aj spoločnosť Inveca, a.s. by mala mať pohľadávku voči nemu a jeho manželke). Z uvedeného vyplýva, že aj keď spoločnosť Inveca, a.s. (na ktorú mal S.. Y. J. ako predseda predstavenstva priamy dosah) mala finančné prostriedky na úhradu záväzku voči žalobcovi, tieto finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku voči žalobcovi nepoužila, ale ich časti sa „zbavila“ z neznámeho dôvodu na účet tretej osoby S.. N. a časť použila na úhradu súkromných záväzkov žalovanej a S.. Y. J. (pôvodne) voči VÚB, a.s., čím v zásade fakticky zabezpečili uprednostnenie uspokojenie veriteľa VÚB, a.s. (resp. následne spoločnosť Inveca, a.s.) pred žalobcom. Časť finančných prostriedkov v sume 2 500 Eur resp. 10 000 Eur, ktoré mali byť podľa článku III, bod 3 písm. a/ a c/ predmetnej dohody uhradené na účet spoločnosti Inveca, a.s., taktiež neboli použité na čo i len čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zvyšná časť finančných prostriedkov v sume 147 500 Eur podľa článku III, bod 3 písm. d/ predmetnej dohody v znení Dodatku č. 1, mala byť pripísaná v prospech účtu Inveca, a.s. do 31.12.2017, čo sa však do rozhodnutia súdu v tejto veci nestalo.

55. Napriek uvedenému, ak by aj súd argumentáciu žalovanej o jej „nevedomosti“ vzal v úvahu, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná sa o existencii predmetnej pohľadávky žalobcu (a záväzku jej manžela) dozvedela najneskôr dňa 23.06.2017, kedy prevzala uznesenie tunajšieho súdu č.k. -113 zo dňa 31.05.2017 o zriadení záložného práva k bytu č.XX, v ktorom sa žalobcom uplatnený nárok voči jej (vtedy ešte) manželovi, uvádza. Z predmetnom rozsudku tunajšieho súdu č.k. -113 sa žalovaná tiež dozvedela (ak by o tom aj nevedela skôr), že zákon pripúšťa uspokojenie pohľadávky veriteľa len jedného z manželov z majetku patriaceho do BSM (č.l. 371 p.v.).

56. Následne sa žalovaná voči predmetnému uzneseniu odvolala a v odvolaní (č.l. 391) uviedla, že „...existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená podľa môjho názoru v žiadnom prípade nie je, ani nemôže byť splnená, nakoľko v prípade, ak by môj manžel - žalovaný v IV. rade mal záujem zmariť prípadnú exekúciu tým, že predmetný byt scudzí, mohol by tak urobiť už v minulosti, t.j. minimálne od 31.05.2013, kedy došlo k vystaveniu zmenky. V tejto súvislosti taktiež poukazujem na ustanovenie podľa ktorého by sa žalobca, resp. oprávnený v exekučnom konaní mohol veľmi jednoducho a úspešne domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorým by zo strany žalovaného v IV. rade došlo k scudzeniu predmetného bytu. Prevod predmetného bytu na tretiu osobu sa preto javí ako nanajvýš zbytočný a neefektívny a z tohto dôvodu minimálne nepravdepodobný. Ako bezpodielové vlastníčka bytu a matka dvoch detí kategoricky vylučujem možnosť, žeby som súhlasila s prevodom bytu, v ktorom mám ja a moje deti trvalý pobyt a ktorý predstavuje naše jediné možné a dostupné obydlie.“

57. Identická bola i argumentácia S.. Y. J. v odvolaní voči predmetnému uzneseniu (č.l. 394), v ktorej sa uvádza ..... „v tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že ani ja, ani moja manželka a ani žiadne z mojich detí nie sme vlastníkmi nehnuteľnosti určenej na trvalé bývanie, v ktorej by sme mohli bývať v prípade predaja predmetného bytu a taktiež nikto z nás nedisponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na zakúpenie takejto nehnuteľnosti. Existencia reálnej obavy, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená, v žiadnom prípade nemôže byť naplnená, nakoľko v prípade, ak by som mal záujem zmariť prípadnú budúcu exekúciu tým, že predmetný by scudzím, mohol by som tak urobiť v minulosti, t.j. minimálne od 31.03.2013 (štyri roky) kedy došlo k vystaveniu zmenky. V tejto súvislosti taktiež poukazujeme na ust. , podľa ktorého by sa žalobca, resp. oprávnený v pripájanom exekučnom konaní mohol veľmi jednoducho a úspešne domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorým by z mojej strany došlo k scudzeniu predmetného bytu.

58. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaných odvolaní žalovanej a jej manžela uznesením č.k. -208 zo dňa 18.01.2018 rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -113 zo dňa 31.05.2017) a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva na byt č. XX) zamietol.

59. Odvolací súd v predmetnom uznesení (bod 37 odôvodnenia) tiež skonštatoval, že žalobca bude po doručení predmetného rozsudku sporovým stranám disponovať exekučným titulom, na základe ktorého môže v prípade, ak žiaden z dlžníkov nezaplatí dlh, inicovať exekúciu, v rámci ktorej môže exekútor byt dlžníka (S.. J.) speňažiť. Táto skutočnosť musí S.. Y. J. motivovať, aby zabezpečil neodkladné zaplatenie dlhu, či už zo svojich prostriedkov, alebo z prostriedkov pôvodného dlžníka, na správanie ktorého má ako jeho konateľ, dosah.

60. 19.02.2018, t.j. už o týždeň po doručení (12.02.2018) vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici žalovaná a S.. Y. J. uzavreli Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou bytu č. XX stala žalovaná a jej exmanžel, ako dlžník žalobcu prišiel o svoj podiel na predmetnom byte č. XX, čím zanikla možnosť žalobcu uspokojiť svoju vykonateľnú pohľadávku z bytu č. XX, ako majetku dovtedy spadajúceho do BSM dlžníka a jeho exmanželky (žalovanej) - k dispozícii s bytom č. XX pristúpili napriek tomu, že v odvolaniach voči uzneseniu tunajšieho súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zhodne žalovaná aj S.. Y. J. vylučovali možnosť dispozície s bytom č. XX a teda vylučovali možnosť zmarenie exekúcie. Následne sa žalovaná a S.. Y. J. (a to napriek jeho zdravotným problémom a nariadenému domácemu liečeniu - č.l. 337) opakovane domáhali na tunajšom súde vyznačenia právoplatnosti predmetného uznesenia, nakoľko pôvodné uznesenie tunajšieho súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bránilo žalovanej a jej exmanželovi zavkladovať vlastníckeho právo žalovanej k bytu č. XX do katastra nehnuteľnosti. K podaniu návrhu na vklad vlastníctva obaja pristúpili hneď v ten istý deň, ako tunajší súd na predmetnom uznesení vyznačil právoplatnosť (02.03.2018).

61. Žalovaná tvrdila, že iniciátorom Dohody o vyporiadaní BSM bola ona, pričom dohoda s manželom vôbec nebola jednoduchá. Toto jej tvrdenie je však v rozpore s výpoveďou svedka S.. Y. J. na pojednávaní, ktorý uviedol, že zrejme to boli obaja (pozn. súdu - on i žalovaná), kto inicioval uzavretie Dohody. Napriek tomu, že podľa tvrdenia žalovanej sa dohoda s exmanželom nerodila ľahko, podľa názoru súdu je opak pravdou - na vyporiadaní BSM sa dohodli veľmi rýchlo, a to len týždeň potom (19.2.2018), ako prevzali (12.02.2018) spomínané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -208 zo dňa 18.01.2018, z ktorého tiež vyplýva, že dňa 18.01.2018 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -216 zo dňa 18.01.2018 tak, že potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. -141 zo dňa 08.06.2017, ktorým bol S.. Y. J. zaviazaný na zaplatenie sumy 124 608,84 Eur a prísl. žalobcovi.

62. Žalovaná uviedla, že k Dohode o vyporiadaní pristúpili s exmanželom z dôvodu ich povinnosti podľa . Súd konštatuje, že vyporiadať BSM bolo právom žalovanej a jej exmanžela, avšak v zmysle Obč. Z. ani výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na vyporiadanie BSM mala žalovaná a jej exmanžel lehotu 3 rokov po zániku manželstva - pokiaľ by sa aj na vyporiadaní BSM nedohodli v lehote 3 rokov (pozn. súdu - S.. Y. J. ostal bývať v predmetnom byte č. XX až do mája roku 2019), došlo by k vyporiadaniu BSM ex lege ( Obč. Z.). V danom prípade sa však žalovaná a jej exmanžel dohodli v lehote 4 mesiacov od zániku manželstva a v lehote 1 týždňa po „odblokovaní“ bytu č.XX v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý súčasne potvrdil aj „exekučný titul“ a teda bolo zrejmé, že pokiaľ byt č. XX ostane v režime nevyporiadaného BSM, v akom vtedy bol, bude podliehať následnej exekúcii voči povinnému S.. Y. J..

63. Vzhľadom na (a) vyššie uvedenú celkovú časovú súslednosť úkonov žalovanej a jej bývalého manžela S.. Y. J. resp. spoločnosti Inveca, a.s., v ktorej obaja pôsobili a vzhľadom na (b) nevyvážený obsah práv a povinnosti vyplývajúci z Dohody o vyporiadaní BSM (tak, ako je podrobne uvedené nižšie) súd dospel k presvedčeniu, že obaja (žalovaná a jej exmanžel) konali vo vzájomnej zhode tak, aby znemožnili žalobcovi domôcť sa uspokojenia jeho pohľadávky v neodvratne blížiacej sa exekúcii, v ktorej by nepochybne došlo k speňažovaniu bytu č. XX, v ktorom bývala žalovaná, S.. Y. J. ako aj ich deti (a ktorý byt v zmysle odvolania žalovanej voči nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu predstavoval ich jediné možné obydlie), a to tým spôsobom, že po vyporiadaní BSM sa mala stať výlučnou vlastníčkou bytu č. XX žalovaná, ktorá nebola dlžníkom žalobcu a takto by byt č. XX už exekúcii nepodliehal. Takéto spoločne koordinované konanie žalovanej a jej exmanžela, s prihliadnutím na vyslovene nerovnovážny obsah práv a povinnosti zmluvných strán Dohody o vyporiadaní BSM, súd vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi a preto považuje Dohodu o vyporiadaní BSM za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. Z.).

64. vychádza zo základného predpokladu, že podiely oboch bývalých manželov pri vyporiadaní sú rovnaké (princíp parity). Zákon pripúšťa odklon od predmetnej zásady (rešpektujúc zmluvnú autonómiu), avšak iba v odôvodnených prípadoch (napr. s prihliadnutím na záujmy maloletých detí) a v súlade s dobrými mravmi. Dokonca nie je sankcionované neplatnosťou (pre rozpor s ) ani také vyporiadanie, keď jeden z manželov nezíska zo spoločného majetku žiadnu hodnotu (Najvyšší súd ČR, sp.zn. , Najvyšší súd ČR sp.zn. ; Ústavný súd SR, ). Takéto dojednanie má však opodstatnenie, ak nejde o podstatnú nerovnosť. Aj takýto postup ale musí byť v súlade s dobrými mravmi (Najvyšší súd ČR sp.zn. ). V súdnej praxi bola za absolútne neplatnú (pre rozpor s dobrými mravmi) prehlásená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, na základe ktorej jeden z manželov získal všetky aktíva, bez existencie dôvodu ospravedlňujúceho uzavretie takejto dohody, zatiaľ čo druhý- zadĺžený manžel prevzal všetky pasíva, pričom mu neostal žiaden majetok, ktorý by mohol použiť na úhradu svojho dlhu. Takúto dohodu nejde akceptovať ani s ohľadom na zmluvnú voľnosť (Najvyšší súd ČR, ). V súdenej veci na základe Dohody o vyporiadaní BSM žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. XX ako jediný likvidný majetok, a dlžníkovi žalobcu (S.. Y. J.Č.) ostali v zásade opotrebované a nespeňažiteľné hnuteľné veci nepatrnej hodnoty. Obsah práv a povinnosti účastníkov Dohody o vyporiadaní BSM sú už prima facie v hrubej nerovnováhe, nakoľko: 64.1 žalovaná získala na základe predmetnej dohody do výlučného vlastníctva byt č. XX v hodnote 80 500 Eur (podľa Znaleckého posudku č.XX/XXXX O. S.. D. P. - č.l. 116), resp. 97 000 Eur (podľa Odhadu trhovej ceny nehnuteľnosti číslo 2/2018 od realitnej kancelárie REALITY ALPIA - č.l. 93-94); 64.2 S.. Y. J. získal na základe predmetnej dohody hnuteľné veci, v zmysle dohody v hodnote 20 460 Eur (č.l. 52), pričom však súd zdôrazňuje, že - ako vyplýva z listinného dôkazu (č.l. 134 - 136 : Súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii) išlo o (údajné) nadobúdacie (nie aktuálne) hodnoty vecí, ktoré ani nemali byť povinnému odobraté, nakoľko sa jednalo o hnuteľné veci morálne opotrebované, prípadný výťažok z predaja ktorých hnuteľných vecí by ani podľa vyjadrenia povinného S.. Y. J. nepostačoval pre celé uspokojenie nároku oprávneného (žalobcu) a trov exekúcie. Nadobúdacie doklady o predmetných hnuteľných veciach žalovaná ani jej manžel v priebehu konania nepredložili. Osobitne súd poukazuje na obraz „Eva v raji“, kedy mala byť údajná (nadobúdacia) cena tohto obrazu 10 000 Eur, avšak žalovaná ani S.. Y. J. doklad o kúpe tohto obrazu nepredložili, žalobca naviac spochybnil aj existenciu údajného autora obrazu - K. N.. Takisto súd poukazuje aj na to, že podľa predmetnej dohody mal S.. Y. J. nadobudnúť do výlučného vlastníctva vstavaný nábytok v byte č.XX (byt ale mala nadobudnúť žalovaná), čo je podľa názoru súdu nelogické, keďže vstavaný nábytok je vyhotovený na mieru konkrétneho bytu a v čase vyporiadania BSM S.. Y. J. v byte č. XX naďalej býval a to až do mája roku 2019 a teda vlastné bývanie, kde by na mieru vyrobený nábytok bytu č. XX čisto teoreticky mohol využiť, v danom čase ani nemal. Je tak zrejmé, že Dohodou o vyporiadaní BSM S.. Y. J. (dlžník žalobcu) nenadobudol žiadne hodnotné (likvidné) veci, z ktorých by pohľadávka žalobcu mohla byť v exekúcii uspokojená, naviac uvedenie nadobúdacích (a nie aktuálnych) hodnôt hnuteľných vecí sa sú súdu javí ako účelové a to s cieľom, aby sa disproporcionalita nadobúdaných hodnôt pri vyporiadaní BSM nezdala na prvý pohľad až tak markantná; 64.3 Pokiaľ ide vyporiadanie pasív v zmysle Dohody o vyporiadaní BSM, S.. Y. J. mal prebrať „všetky povinnosti vyplývajúce z doposiaľ neukončených súdnych a iných konaní, ktorých je účastníkom...“ Predmetné dojednanie je podľa názoru súdu značne neurčité, nešpecifikujúce jednotlivé záväzky a pasíva, čo spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania aj v zmysle § 37 ods. 1 Obč. Z., nakoľko žalovaná v celom priebehu konania tvrdila, že o záväzkoch jej exmanžela nemala žiadne vedomosti. Pokiaľ ide o dojednanie v Dohode o vyporiadaní BSM v tej časti, podľa ktorých si mala žalovaná započítať voči S.. Y. J. sumu celkom 15 784 Eur z titulu pôžičiek vo výške 2 000 Eur a 8 000 Eur (z 09.07.2012) a nákladov pôžičky 7 784 Eur, ktoré pôžičky mala žalovaná ďalej splácať, súd konštatuje, že na započítanie žalovaná mohla použiť (ak predmetná suma ako záväzok spadá do BSM) len sumu vo výške prislúchajúceho podielu (1/2) tohto záväzku na S.. Y. J. a nie celú sumu, nakoľko ona bola povinná uhradiť svoj podiel rovným dielom. Z predmetného ustanovenia nie je ani zrejmá výška splatného záväzku žalovanej ku dňu vyporiadania BSM - ak ku dňu vyporiadania nie je spoločný dlh uhradený, vyporiada sa splatná časť dlhu a príslušenstvo, ktoré k dlhu prirastie v budúcnosti (Najvyšší súd ČR ; Najvyšší súd ČR sp.zn. ). Samotná formulácia sa pritom javí ako refundačný nárok žalovanej voči jej manželovi na úhradu pôžičky, ktorú mal zrejme jej exmanžel použiť na jeho podnikateľské aktivity a teda nie je ani zrejmé, či žalovaná vynaložila svoje prostriedky na spoločný majetok. Naviac, formulácia „Účastníčka J.. R. J.D. si započítava pohľadávku vyššie špecifikovanú voči Ú. S.. Y. J....“ je neurčitá, nakoľko z nej nie je zrejmé, aké vzájomné pohľadávky majú byť predmetom započítania - predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM totiž vôbec nezakladá S.. Y. J. nejaký nárok na (akékoľvek) finančné vysporiadanie (vyrovnanie) zo zaniknutého BSM a teda žalovaná podľa tejto dohody nemala žiadnu povinnosť exmanžela vyplatiť. Na druhej strane, dojednanie bývalých manželov o tom, kto preberie celý záväzok je neúčinné vo vzťahu k veriteľom (napr. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. ) a teda veriteľ by sa splnenia záväzku mohol naďalej domáhať aj od S.. Y. J.; 64.4 Pokiaľ žalovaná tvrdila, že mala za to, že jej exmanželovi na základe vyporiadania BSM ostane dostatočný majetok z jeho podnikateľských aktivít na úhradu pohľadávky žalobcu, takýmto tvrdením si protirečí, ak súčasne uvádzala, že nemala o jeho podnikateľských aktivitách žiadne informácie. Súčasne treba uviesť, že predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM nemá zmienku o tom, že by S.. Y. J. nadobúdal všetok majetok z jeho podnikateľských aktivít (na rozdiel od všetkých pasív, ktoré prebral).

65. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že nemuseli s exmanželom uzavrieť dohodu, ale mohla podať žalobu na súd, pred ktorým by sa dohodli a súd by takú dohodu schválil a takéto súdne rozhodnutie by nebolo možné napadnúť. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že takýto postup by zrejme nestihli, nakoľko do doby právoplatného súdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM by bol s najväčšou pravdepodobnosťou predmetný byt č. XX zablokovaný v rámci exekúcie, ku ktorej aj došlo následne po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. -141 zo dňa 08.06.2017. Naviac, nemožno prijať jednoznačne záver, že by súd takú, v zmysle § 150 Obč. Z. „nevyváženú“ Dohodu o vyporiadaní BSM aj schválil (o to viac, ak sa mala dohoda medzi žalovanou a jej exmanželom ťažko „rodiť, tak ako uvádzala v priebehu konania). Súd vykonáva vyporiadanie podľa vlastnej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich z Obč. Z. a nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. Aj pre zmier o vyporiadaní BSM schválený súdom platia hľadiská určené v ustanovení Obč. Z. (s. 1108 a 1109, I, Veľké komentáre, C.H.Beck 2015). Podľa súd uzavretý zmier neschváli, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

66. Žalovaná taktiež argumentovala tým, že aj napriek uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM zostal jej exmanželovi dostatok iného majetku na uspokojenie pohľadávky žalobcu. 66.1 V prvom rade treba uviesť, že sama žalovaná tvrdila, že nemala informácie o konkrétnych podnikateľských aktivitách jej exmanžela (a teda ani o údajných pohľadávkach jej manžela voči spoločnosti Inveca, a.s.), čo len potvrdzuje to, že predmetnú dohodu uzatvára vedome nevyváženú čo sa týka toho, čo získala do vylúčeného vlastníctva ona a to, čo získal do výlučného vlastníctva jej exmanžel a teda vedome s cieľom zamedziť tomu, aby bol predmetný byt č. XX v exekúcii v (blízkej) budúcnosti postihnutý a teda vedome a s úmyslom obísť ustanovenia Exekučného poriadku, čo taktiež zakladá dôvod neplatnosti právneho úkonu (§ 39 Obč. Z.). 66.2 Taktiež treba uviesť, že prípadný majetok iných dlžníkov ako S.. Y. J. (najmä spoločnosti Ekochema s.r.o. a Inveca a.s.), ak by tento majetok aj existoval, nie je na účely posúdenia odporovateľnosti (ani neplatnosti) právneho úkonu relevantný, nakoľko sa prípadná odporovateľnosť (resp. neplatnosť) právneho úkonu posudzuje u každého z dlžníkov osobitné, vzhľadom na konkrétny žalobou napádaný právny úkon - v opačnom prípade by sa každý z viacerých dlžníkov mohol pokojne zbavovať svojho majetku s odkazom na majetok to druhého dlžníka (alebo iných dlžníkov), bez postihnutia odporovateľnosťou (resp. neplatnosťou) čo je zjavne neprijateľné. 66.3 Z listinného dôkazu (č.l. 157 p.v. až 158), týkajúceho sa oznámenia súdneho exekútora J.. J. E. zo dňa 10.07.2018 právnemu zástupcovi žalobcu o zistených šetreniach v exekučnom konaní EX 243/2018, vyplýva, že u Y. S.. Y. J. nebol zistený žiadny majetok. Rovnako, z listinných dôkazov (č.l. 134-141) vyplýva, že pri spísaní súpisu hnuteľných vecí povinného S.. J. (potápačská súprava, spinningový bicykel, umývačka riadu, mikrovlnná rúra Samsung, vysávač Elektrolux, prostriedky výpočtovej techniky, notebook zn. Asus a olejomaľba „Eva v Raji“ od autora K. N.) vyplýva, že tento majetok S.. Y. J. sa neodobral, nakoľko sa jedná o hnuteľné veci morálne opotrebované a samotný povinný oznámil súdnemu exekútorovi, že výťažok z predaja hnuteľných vecí nebude postačovať pre celé uspokojenie nároku oprávneného a trov exekúcie. 66.4 Z písomnej výpovede svedka S.. Y. J. (č.l. - 217) vyplýva, že tento má mať pohľadávku vo výške 150 000 Eur voči spoločnosti Inveca, a.s. a pohľadávku vo výške 7 338 Eur voči spoločnosti Ekochema s.r.o.. Tieto pôžičky mal poskytnúť na základe ústnej a bezúročnej pôžičky. Ako dôkaz o tom predložil (č.l. 218 a 219) uznania dlhu, podpísané na strane dlžníkov i veriteľa tou istou osobou - S.. Y. J. a to dňa 24.04.2019. Súd konštatuje, z predmetných listín nie je zrejmé, kedy a akou formou S.. Y. J. tak vysoké sumy týmto spoločnostiam poskytol (napr. bankovým prevodom, alebo v hotovosti). Pri svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní S.. Y. J. uviedol, že pohľadávku (nie vo výške 150 000 Eur, ale vo výške 140 000 Eur) poskytol spoločnosti Inveca a.s. v roku 2009. Predmetné pohľadávky S.. Y. J. v zmysle uznaní dlhov majú byť splatné až 01.01.2020 a teda ide o dlhodobé záväzky - žalobca namietal, že spoločnosť Inveca a.s. v dlhodobých záväzkoch spoločnosti eviduje len 147 Eur. Z listinného dôkazu - účtovnej závierky za rok 2016 (č.l. 259-267), vyplýva, že spoločnosť Inveca, a.s. ešte v roku 2016 neevidovala v podstate žiadne dlhodobé záväzky (len vo výške 147 Eur) a teda tento dlhodobý záväzok vo výške 150 000 Eur voči S.. Y. J. spoločnosť Inveca a.s. v roku 2016 (7 rokov po údajnom poskytnutí pôžičky) neevidovala. Je pritom zrejmé, že v danom období roku 2016 už mal S.. Y. J. finančné problémy - v zmysle č.l. 397 a nasl. ešte v júni r. 2016 hrozila dražba predmetného bytu č. XX pre neuhradený úver voči Sberbank Slovensko, a.s. a v roku 2016 uznal aj záväzok voči žalobcovi. Podľa svedeckej výpovede S.. J., jeho príjem je 376,- Eur (z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. na č.l. 26 toho spisu vyplýva čistý príjem 372,28 Eur), prispieval na byt okolo 100 Eur a na deti by mal platiť aj výživné 400,- Eur. Je preto podľa názoru súdu nepreukázané, že v roku 2009 (a ani do konca roka 2016) S.. Y. J. tak vysoké sumy predmetným spoločnostiam skutočne poskytol - ak by to aj bola pravda, znamenalo by to, že S.. Y. J. nesplnil dlh žalobcovi napriek dostatku finančných prostriedkov, ale tieto poskytol vlastným spoločnostiam Inveca, a.s. resp. Ekochema s.r.o, (taktiež dlžníkom žalobcu) a ani jeden z týchto dlžníkov žalobcu predmetné finančné prostriedky nepoužil na úhradu dlhu žalobcovi. V súvislosti s údajnou pohľadávkou S.. Y. J. v sume 150 000 Eur voči spoločnosti Inveca a.s. súd konštatuje, že (ak by aj existovala), jej faktická hodnota je veľmi otázna, nakoľko podľa bodu 3 písm. d/ Dohody o urovnaní peňažné prostriedky v sume 70 000 Eur podľa článku III, / predmetnej dohody boli uhradené fakticky takým spôsobom, žalovaná a jej manžel S.. Y. J. sa zbavili vlastného úveru voči VÚB, a.s. v sume 80 276,06 Eur plus príslušenstvo a to na základe toho, že spoločnosť Inveca, a.s. mala nadobudnúť pôvodnú pohľadávku VÚB, a.s. voči nim dvom ako úverovým dlžníkom (č.l. 182 p.v až 184). Následne došlo na liste vlastníctva k výmazu záložného práva, zabezpečujúceho predmetné pohľadávku, čo nasvedčuje zániku (splneniu) predmetnej pohľadávky - v prípade, že by bolo len vymazané záložné právo bez zániku pohľadávky ako takej, nielen S.. Y. J. by mal mať pohľadávku voči spoločnosti Inveca, a.s., tak ako to tvrdí, ale aj spoločnosť Inveca, a.s. by mala mať pohľadávku voči nemu a jeho manželke. 66.5 Žalovaná, ako aj S.. Y. J. odvodzovali dostatok majetok spoločnosti Inveca, a.s. na úhradu dlhu voči žalobcovi aj existenciou pohľadávky spoločnosti Inveca a.s. voči spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o. v sume 147.500 Eur. Napriek už uvedenej skutočnosti, že majetok iného dlžníka ako S.. Y. J. v čase uzavretia napádaného úkonu nie je v predmetnom spore relevantný, súd len konštatuje, že táto pohľadávka, napriek jej splatnosti do 31.12.2017 nebola dodnes zaplatená a podľa svedeckej výpovede J.. C. (č.l. 177 p.v.) jej úhrada závisí od speňaženia aktív spoločnosti EURO-REALITY, s.r.o., avšak v zmysle listinného dôkazu - LV pre k.ú. S. Y. V. (č.l. 251 -253) ide o majetok tretej osoby (RS LEASE s.r.o.), čo má tiež výpovednú hodnotu o možnej vymožiteľnosti, vzhľadom na závislosť speňaženia majetku od vôle tretej osoby (vlastníka nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. S. Y. V.). Pri svojej výpovedi pritom S.. J. uviedol, že spoločnosť Inveca, a.s. (napriek splatnosti do 31.12.2017) bude pohľadávku od EURO-REALITY, s.r.o. vymáhať, až keď sa tak rozhodne. Pri prebiehajúcich exekúciách voči Inveca a.s., Ekochema s.r.o. ako aj voči S.. J. a pri bezprostrednej hrozbe, že v exekúcii by mohli žalovaná a S.. Y. J. prísť o byt č. XX, je tak nepochopiteľné, prečo spoločnosť Inveca, a.s. (ktorej je S.. Y. J. predsedom predstavenstva) k vymáhaniu tejto (údajne likvidnej pohľadávky) už dávno nepristúpila.

67. Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že S.. Y. J. žiadnym hodnotným majetkom (okrem bytu č. XX) v čase uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM nedisponoval. Koniec koncov to potvrdil aj sám v odvolaní voči nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu (č.l. 394), keď uviedol, že on ani žalovaná nedisponujú dostatočnými peňažnými prostriedkami na zakúpenie inej nehnuteľnosti - také tvrdenie je ale potom v rozpore s jeho svedeckou výpoveďou na č.l. 215 p.v., kde uvádza ako majetok (okrem pôžičky spoločnosti Inveca, a.s.) aj hodnotu akcií „Innoven Slovakia a.s. v sume 1 mil. Eur, hodnotu podielu v Ekochema s.r.o. 13 500 Eur a opciu na kúpu akcií Inveca a.s. v hodnote 33 200 Eur. Na základe prebiehajúcich exekúcií (č.l. 157 a 159) voči spoločnostiam Inveca, a.s. a Ekochema s.r.o. ako aj v exekúcii voči S.. Y. J. nebola doposiaľ pohľadávka žalobcu uspokojená ani čiastočne. Ak by predmetné pohľadávky S.. J. voči týmto (vlastným) spoločnostiam boli bonitné, nič doteraz nebránilo S.. Y. J. od týchto (svojich) spoločnosti pohľadávky vymôcť a uhradiť tak dlh voči žalobcovi, najmä ak hrozila exekúcia na byt č. XX, v ktorom až do mája 2019 býval so žalovanou a ich deťmi. Argumentácia žalovanej o majetku dlžníka S.. Y. J. postačujúcom na uspokojenie pohľadávky žalobca sa preto súdu javí ako účelová, nedôvodná a nepreukázaná relevantnými dôkazmi.

68. Pri rozhodovaní o trovách konania (výrok II.) súd aplikoval ust. . V súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. 98/2018 z 2. mája 2018 a sp. zn. z 10. októbra 2018 súd na druhom pojednávaní uložil zástupcom oboch sporových strán v určenej lehote zaujať stanovisko k súdom mienenej aplikácii vo vzťahu k nároku žalovanej na náhradu trov konania v prípade zamietajúceho výroku súdneho rozhodnutia - žalobca uviedol, že v prípade zamietnutia žaloby súhlasí s aplikáciou ust. ; žalovaná s aplikáciou ust. nesúhlasila. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku žalovanej na náhradu trov konania súd považoval (i) jednak tú skutočnosť, že žalobca bol v spore neúspešný v dôsledku právneho posúdenia odporovateľnosťou napádaného právneho úkonu súdom ako úkonu neplatného, pričom v prípade ak by súd k záveru o jeho neplatnosti nedospel (a po rozsiahlejšom dokazovaní ohľadom splnenia konkrétnych podmienok odporovateľnosti napádaného úkonu), súd by zrejme žalobe vyhovel a (ii) taktiež súd aplikoval ustanovenie aj z dôvodu samotného konania žalovanej (a jej exmanžela) v rozpore s dobrými mravmi, tak ako je uvedené už skôr v odôvodnení tohto rozsudku. Súd preto, napriek neúspechu žalobcu v spore, žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.