Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/111/2008

Najvyšší súd5Obo/111/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku

v právnej veci žalobcu: D., advokát, Š., Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu S. a. s.,

M., Košice, IČO : X. proti žalovanému: J., advokát, N., X., o neúčinnosť právneho úkonu,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -147 zo

dňa 27. júna 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -147 zo dňa 27. júna 2008 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol. V odôvodnení

konštatuje, že žalobca svojím návrhom zo dňa 12. 04. 2005 žiadal súd, aby určil, že zmluva

v poskytovaní právnych služieb zo dňa 01. 01. 2003 a jej dodatok č .l z 01. 05. 2003

uzatvorená medzi úpadcom S. a. s., IČO: X., M., Košice a žalovaným je voči žalobcovi

neúčinná. Ďalej žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný vydať v prospech konkurznej podstaty

sumu 1 300 000,00 Sk s 15 % úrokom z omeškania ročne

od 01. 06. 2003 do vydania sumy.

V časti o úhradu sumy 1 300 000,00 Sk s príslušenstvom zobral žalobca žalobu späť

a súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca je toho názoru, že uvedené právne úkony

uzatvárali ich účastníci v období, keď už úpadca ako dlžník nebol dlhodobo schopný plniť si

záväzky voči veriteľom, čo žalovanému malo byť zrejmé, keďže právne zastupoval dlžníka

predovšetkým v konaniach voči veriteľom, ktorí si uplatňovali svoje pohľadávky voči

dlžníkovi – terajšiemu úpadcovi. Žalobca má za to, že dlžník pri uzatváraní zmluvy a dodatku

č. l z roku 2003 postupoval v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ktorých už od januára 2002

riadne nevyplácal.

Súd zistil, že medzi žalovaným ako advokátom a S. a. s., Košice (terajším úpadcom)

ako klientom bola uzatvorená dňa 01. 01. 2003 Zmluva o poskytovaní právnych služieb.

Predmet zmluvy bol dohodnutý v bode I. zmluvy. V bode II. zmluvy bod 1 sa zmluvné strany

dohodli na paušálnej odmene za výkon právnych služieb v súlade s predmetom tejto zmluvy

vo výške 100 000,00 Sk za každý kalendárny mesiac trvania zmluvného vzťahu založeného

touto zmluvou. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Dňa 01. 05. 2003 žalovaný a úpadca uzatvorili Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve,

v ktorom sa dohodli na paušálnej odmene za výkon právnych služieb v súlade s predmetom

tejto zmluvy vo výške 150 000,00 Sk za každý kalendárny mesiac trvania zmluvného vzťahu.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 05. 2004 pod č. k. -43 bol

na majetok dlžníka S. a. s., Košice vyhlásený konkurz.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien

a doplnkov (ďalej ZKV), konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že

dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 - 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má

konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch

pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel

byť druhej strane známy (§ 15 ods. 2 ZKV).

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, právo odporovať právnym úkonom

môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou a uplatňuje sa proti tomu, kto mal

z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§ 16 ods. 2 ZKV).Predpokladom

úspešnej odporovateľnosti je, aby odporovateľný právny úkon bol platný.Za neúčinný nemôže

byť vyslovený absolútne neplatný právny úkon.

V danom prípade žalobca nepopieral právo advokáta na odmenu za poskytnutú

právnu pomoc, avšak považuje ju za neprimerane vysokú v rozpore s dobrými mravmi, čo by

malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu s poukazom na . Keďže

za neúčinný nemôže byť vyslovený absolútne neplatný právny úkon, súd považoval žalobu

za nedôvodnú.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že dlžník

urobil napadnuté právne úkony v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa a nebolo taktiež

preukázané, že tento úmysel musel byť druhej strane známy. Súd uveril tvrdeniam

žalovaného, že v čase uzavretia zmlúv, neúčinnosti ktorých sa žalobca domáha, mu nebol

známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dlžník – úpadca potreboval zabezpečiť pre

riadny chod svojho podniku poskytovanie právnych služieb, pretože žiadne osoby v pozícií

členov orgánov spoločnosti či zamestnanci spoločnosti nemali právnické vzdelania, aby mohli

túto činnosť vykonávať práve oni. Na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa

žalovaný ako advokát zaviazal poskytovať v súlade s jej obsahom a podľa pokynov dlžníka

ako klienta právne služby a vzhľadom na to, že právna úprava poskytovania právnych služieb

advokátom neumožňovala poskytovanie týchto služieb bezplatne, medzi dlžníkom

a žalovaným bola v súlade s ust. vyhl. č. dohodnutá

mesačná paušálna odmena za poskytovanie týchto právnych služieb. Dohodnutá paušálna

odmena bola pre dlžníka výhodnejšia z dôvodu, že vzhľadom na úkony poskytovaných

právnych služieb na ich hodnotu, ako i na vynaložené náklady dlžník by bol povinný

pri vyúčtovaní týchto úkonov v súlade s tarifnou odmenou upravenou v § 12 a nasl. vyhl.

č. uhradiť vyššiu odmenu ako odmenu, ktorá bola dohodnutá mesačne

paušálne, keďže táto odmena zahrňovala i všetky náklady žalovaného, najmä hotové výdavky

na cestovné, ubytovanie, stravné, zabezpečenie administratívnych prác, náhrady za stratu

času. Súd tiež uveril žalovanému, že mu nebola známa celková ekonomická situácia dlžníka

ako úpadcu, nemal k dispozícií jeho účtovnú evidenciu a ani dôvod, prečo by mal tieto

informácie zisťovať pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb dlžníkovi.

Žalobca nepreukázal, že dlžník pred vykonaním konkrétneho odporovateľného

právneho úkonu majetok na uspokojenie veriteľov mal a po jeho vykonaní už jeho majetok

na uspokojenie pohľadávok veriteľov nepostačoval. Žalobca nepreukázal, že po uzatvorení

zmluvy o poskytovaní právnych služieb došlo k ukráteniu majetku úpadcu, a že aj z dôvodu

uzavretia tejto zmluvy bol tento majetok znížený natoľko, že nebolo možné uspokojiť

konkurzných veriteľov. Účty úpadcu boli zaistené v marci 2002 a dňa 23. 09. 2002

opatreniami Krajskej prokuratúry bolo toto zaistenie zrušené a zmluva o poskytovaní

právnych služieb bola uzatvorená až po zrušení zaistenia účtov.

Súd mal za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre úspešné odporovanie

právneho úkonu. Preto súd považoval žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.

O trovách konania bola rozhodnuté v súlade s ust. a zásady

úspechu.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že predmetnou žalobou sa domáha

neúčinnosti právnych úkonov s poukazom na ust. § 15 ods. 1, 2 ZKV. Nie je mu preto

zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku na str. 8, kde súd poukazuje na možnú absolútnu

neplatnosť dotknutého právneho úkonu a z toho dôvodu vyvodil, že žalobu považuje za

neodôvodnenú a na strane 10 rozsudku konštatuje, že neboli splnené hmotnoprávne

podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu, teda, že nebol preukázaný úmysel

žalobcu, a že tento úmysel bol druhej strane známy. Toto odôvodnenie je nezrozumiteľné

vo vzťahu k výroku súdu.

Nikdy netvrdil, ako to uvádza súd v rozsudku, že práve táto zmluva o poskytovaní

právnych služieb mala spôsobiť insolventnosť dlžníka. Tvrdí však, že aj táto zmluva prispela

k zvýšeniu tejto insolventnosti. Tvrdí totiž, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

právnych služieb z 01. 01. 2003 konal minimálne v nepriamom úmysle, teda, že vedel,

že svojim konaním môže spôsobil ohrozenie plnenia už splatných a dokonca aj súdom

právoplatne priznaných a vykonateľných rozhodnutí. Najneskôr od 08. 03. 2002 dlžník

neplnil svoje záväzky zo zmlúv o pôžičkách a zo zmlúv o tichom spoločenstve, v tento deň

bolo vznesené obvinenie proti všetkým členom orgánov pôvodného, ako aj nového vedenia

dlžníka a v totožný deň boli uzatvorené všetky pobočky dlžníka na celom území SR.

K uvedenému termínu mal dlžník približne 9000 veriteľov s pohľadávkami takmer

900 000 000 Sk, pričom hodnota majetku podľa stavu na účtoch a vlastníctva nehnuteľnosti

sa pohybovala vo výške maximálne do 150 000 000 Sk. Od 08. 03. 2002, kedy došlo k zmene

personálneho obsadenia orgánov dlžníka, do 19. 02. 2003, kedy došlo k opakovanej blokácii

účtov dlžníka zo strany Krajskej prokuratúry v Košiciach, uniklo z majetku dlžníka najmenej

45 000 000 Sk a za toto obdobie dlžník nemal žiadny nový príjem. Preto nie je možné uveriť

tvrdeniam, aby dlžník nevedel, že prevzatím ďalšieho záväzku v podobe zmluvy

o poskytovaní právnych služieb z 01. 01. 2003, ako aj neskoršieho dodatku č. 1 k nej

z 01. 05. 2003, nemôže ohroziť budúce splnenie aspoň časti svojich už splatných záväzkov.

Pokiaľ ide o vedomosť úmyslu dlžníka k ukráteniu svojich veriteľov, poukazuje na tú

skutočnosť, že žalovaný preukázateľne zastupoval dlžníka len v časti právnej agendy, ktorá sa

týkala právneho zastupovania dlžníka pred súdmi vo veci žalôb o peňažné plnenia zo strany

veriteľov na základe zmlúv o pôžičkách a tichom spoločenstve. Okrem žalovaného totiž

dlžníka zastupovali v inej právnej agende aj ďalšie 4 advokátske kancelárie. Treba

skonštatovať, že dlžník, resp. žalovaný nebol úspešný ani v jedinom súdnom konaní.

Zmluva o poskytovaní právnych služieb je typom mandantnej zmluvy podľa § 566

a nasl. . Mandatár (advokát) bol povinný postupovať pri zariaďovaní

záležitostí s odbornou starostlivosťou, všetku činnosť uskutočňovať podľa pokynov mandanta

a bol povinný ho informovať o všetkých okolnostiach, ktoré zistí pri zariaďovaní záležitostí,

a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Z prehratých súdnych sporov muselo

žalovanému byť zrejmé, že účel právneho zastupovania a právnej ochrany mandanta neplní

žiadnu funkciu s výnimkou odďaľovania exekučných titulov.

Ak by žalovaný nezastupoval dlžníka v súdnych konaniach, a teda by nepodával

odpory a odvolania, záväzky dlžníka by boli nepochybne nižšie napr. titulom súm, ktoré si

uplatnil veriteľ č. 992 (Justičná pokladnica). Práve túto sumu vo výške 468 840 Sk považuje

minimálne za hodnotu, o ktorú sa znížila šanca ostatných veriteľov uspokojiť ich pohľadávky.

Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe tak,

že zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01. 01. 2003 a jej dodatok č. 1 zo dňa

01. 05. 2003 uzavretá medzi úpadcom S. a. s., Košice a žalovaným je voči konkurzným

veriteľom úpadcu neúčinná.

Žalovaný sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu a navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Poukazuje na to, že žalobca počas celého konania nepreukázal

ani jednu podmienku pre vyslovenie neúčinnosti právnych úkonoch v zmysle § 15 ods. 2

ZKV. Dôkazné bremeno svojich tvrdení znáša žalobca a nie žalovaný.

V súlade s Čl. 46 a 47 SR, každý ma právo na právnu a inú právnu ochranu,

ku ktorej patrí i poskytovanie právnych služieb advokátom. Toto ústavné právo patrí každému

a vždy bez ohľadu na to, či má alebo nemá záväzky a každý môže požiadať advokáta

o poskytnutie právnej služby. V čase uzavretia zmluvy o poskytnutí právnej služby, advokát

bol oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných dôvodov a nesmel

poskytovať právne služby bezplatne, s výnimkou, ak išlo o informatívnu poradu alebo za

podmienok určených Predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory. Účelom vyslovenia

neúčinnosti právneho úkonu je, aby bol konkurzný veriteľ úpadcu uspokojený z toho, čo tretia

osoba z tohto úkonu získala.

V uvedenej veci si žalovaný ako konkurzný veriteľ prihlásil do konkurzného konania

svoju pohľadávku (nevyplatená odmena v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb),

ktorá žalobcom ako správcom konkurznej podstaty bola v celom rozsahu uznaná,

čo do právneho dôvodu a výšky. Keďže mu odmena za poskytovanie právnych služieb

nebola vyplatená, nie je zrejmé, akým spôsobom sa teda môžu konkurzní veritelia uspokojiť

z niečoho, čo žalovaný nezískal.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa

ods. 1 , bez nariadenia pojednávania podľa , a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa konštatuje správnosť napadnutého

rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Na doplnenie uvádza, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo, ktorým sa

domáha neúčinnosti právnych úkonov dlžníka v zmysle § 15 ods. 1, 2, a § 16 zákona

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV).

Odporovať možno len takým právnym úkonom, ktoré sú inak platné a spĺňajú všetky

náležitosti stanovené právnym predpisom. V prípade, ak by právny úkon bol neplatný,

bol by zároveň aj právne neúčinný a u takého úkonu by nebolo možné sa dovolávať

odporovateľnosti. Prvostupňový súd v odôvodnení poukázal na túto skutočnosť, že ak by

žalobca považoval dohodnutú odmenu v zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa

01. 01. 2003 a jej dodatok č. l zo dňa 01. 05. 2003 za neprimerane vysokú, nadštandardnú,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, tak by sa jednalo o neplatný právny úkon ( )

a žaloba o odporovateľnosť takéhoto neplatného úkonu je nedôvodná.

Súd prvého stupňa však žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal,

že napadnutým odporovateľným úkonom došlo na strane dlžníka k úmyselnému ukráteniu

svojich konkurzných veriteľov, a že tento úmysel bol druhej strane známy.

Dôkazné bremeno o úmysle dlžníka má žalobca, ktorý podá odporovaciu žalobu,

a preto námietky žalobcu ohľadne znášania dôkazného bremena uvedené v odvolaní sú

irelevantné. V spornom prípade, dlžník S. a. s., Košice zvolil právne zastupovanie spoločnosti

prostredníctvom advokáta – žalovaného v súlade so zákonom

č. o advokácii. Každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu

požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Pritom, advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie

právnej pomoci len zo závažných dôvodov a za podmienok stanovených zákonom a advokát

nesmie poskytovať právnu pomoc bezplatne až na výnimky (§ 15 ods. 2 zák. č. 132/ 90 Zb.,

§ 1 ods. 1 a § 3 vyhl. č. 163/ 2002 Z. z.). Advokát je povinný poskytnúť právnu službu bez

ohľadu na to, v akej ekonomickej situácii je podnikateľský subjekt, ktorý požiadal o jeho

právne služby a nie je povinný preverovať schopnosť svojho klienta ohľadne plnenia jeho

záväzkov voči jeho veriteľom. V odporovateľnom právnom úkone bola zmluvná odmena

dohodnutá ako paušálna v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. b/ a § 8 vyhl. č. 163/2002 Z .z., ktorá

zároveň zahrňovala i všetky náklady advokáta pri výkone jeho činnosti na území Slovenskej

republiky. Takýto spôsob zastupovania dlžníka bol nesporne pre neho výhodnejší, pretože

dohodnutá odmena zahrňovala všetky náklady advokáta, t. j. akúkoľvek právnu službu,

v akomkoľvek rozsahu, na rozdiel od tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby, ktorá by

bola nepomerne vyššia. Advokát má právo na dohodnutú zmluvnú odmenu bez ohľadu

na úspešnosť, resp. neúspešnosť svojho klienta v súdnom spore .

Pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 15 ods. 2 ZKV sa vyžaduje

kumulatívne splnenie zákonných podmienok, t. j. úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,

ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle, čo žalobca nepreukázal žiadnym relevantným

dôkazom. V odvolaní potvrdil, že odporovateľný právny úkon – zmluva o poskytnutí právnej

služby nebola výlučne následkom insolventnosti dlžníka.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa spojení s ustanovením

O. s .p. Keďže žalovaný si neuplatnil žiadne trovy odvolacieho konania, neboli mu priznané .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.