Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
427/370793.6a1c0f.pdf
PDF · 128.37 KB
No categories available
5Obo/111/2008
Najvyšší súd5Obo/111/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku
v právnej veci žalobcu: D., advokát, Š., Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu S. a. s.,
M., Košice, IČO : X. proti žalovanému: J., advokát, N., X., o neúčinnosť právneho úkonu,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cbi/94/2005-147 zo
dňa 27. júna 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2Cbi/94/2005-147 zo dňa 27. júna 2008 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol. V odôvodnení
konštatuje, že žalobca svojím návrhom zo dňa 12. 04. 2005 žiadal súd, aby určil, že zmluva
v poskytovaní právnych služieb zo dňa 01. 01. 2003 a jej dodatok č .l z 01. 05. 2003
uzatvorená medzi úpadcom S. a. s., IČO: X., M., Košice a žalovaným je voči žalobcovi
neúčinná. Ďalej žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný vydať v prospech konkurznej podstaty
sumu 1 300 000,00 Sk s 15 % úrokom z omeškania ročne
od 01. 06. 2003 do vydania sumy.
V časti o úhradu sumy 1 300 000,00 Sk s príslušenstvom zobral žalobca žalobu späť
a súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca je toho názoru, že uvedené právne úkony
uzatvárali ich účastníci v období, keď už úpadca ako dlžník nebol dlhodobo schopný plniť si
záväzky voči veriteľom, čo žalovanému malo byť zrejmé, keďže právne zastupoval dlžníka
predovšetkým v konaniach voči veriteľom, ktorí si uplatňovali svoje pohľadávky voči
dlžníkovi – terajšiemu úpadcovi. Žalobca má za to, že dlžník pri uzatváraní zmluvy a dodatku
č. l z roku 2003 postupoval v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ktorých už od januára 2002
riadne nevyplácal.
Súd zistil, že medzi žalovaným ako advokátom a S. a. s., Košice (terajším úpadcom)
ako klientom bola uzatvorená dňa 01. 01. 2003 Zmluva o poskytovaní právnych služieb.
Predmet zmluvy bol dohodnutý v bode I. zmluvy. V bode II. zmluvy bod 1 sa zmluvné strany
dohodli na paušálnej odmene za výkon právnych služieb v súlade s predmetom tejto zmluvy
vo výške 100 000,00 Sk za každý kalendárny mesiac trvania zmluvného vzťahu založeného
touto zmluvou. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Dňa 01. 05. 2003 žalovaný a úpadca uzatvorili Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve,
v ktorom sa dohodli na paušálnej odmene za výkon právnych služieb v súlade s predmetom
tejto zmluvy vo výške 150 000,00 Sk za každý kalendárny mesiac trvania zmluvného vzťahu.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 05. 2004 pod č. k. 6K 40/03-43 bol
na majetok dlžníka S. a. s., Košice vyhlásený konkurz.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien
a doplnkov (ďalej ZKV), konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 - 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má
konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený.
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy (§ 15 ods. 2 ZKV).
Podľa § 16 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, právo odporovať právnym úkonom
môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou a uplatňuje sa proti tomu, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§ 16 ods. 2 ZKV).Predpokladom
úspešnej odporovateľnosti je, aby odporovateľný právny úkon bol platný.Za neúčinný nemôže
byť vyslovený absolútne neplatný právny úkon.
V danom prípade žalobca nepopieral právo advokáta na odmenu za poskytnutú
právnu pomoc, avšak považuje ju za neprimerane vysokú v rozpore s dobrými mravmi, čo by
malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 39 OZ. Keďže
za neúčinný nemôže byť vyslovený absolútne neplatný právny úkon, súd považoval žalobu
za nedôvodnú.
Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že dlžník
urobil napadnuté právne úkony v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa a nebolo taktiež
preukázané, že tento úmysel musel byť druhej strane známy. Súd uveril tvrdeniam
žalovaného, že v čase uzavretia zmlúv, neúčinnosti ktorých sa žalobca domáha, mu nebol
známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dlžník – úpadca potreboval zabezpečiť pre
riadny chod svojho podniku poskytovanie právnych služieb, pretože žiadne osoby v pozícií
členov orgánov spoločnosti či zamestnanci spoločnosti nemali právnické vzdelania, aby mohli
túto činnosť vykonávať práve oni. Na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa
žalovaný ako advokát zaviazal poskytovať v súlade s jej obsahom a podľa pokynov dlžníka
ako klienta právne služby a vzhľadom na to, že právna úprava poskytovania právnych služieb
advokátom neumožňovala poskytovanie týchto služieb bezplatne, medzi dlžníkom
a žalovaným bola v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 163/2002 Z. z. dohodnutá
mesačná paušálna odmena za poskytovanie týchto právnych služieb. Dohodnutá paušálna
odmena bola pre dlžníka výhodnejšia z dôvodu, že vzhľadom na úkony poskytovaných
právnych služieb na ich hodnotu, ako i na vynaložené náklady dlžník by bol povinný
pri vyúčtovaní týchto úkonov v súlade s tarifnou odmenou upravenou v § 12 a nasl. vyhl.
č. 163/2002 Z. z. uhradiť vyššiu odmenu ako odmenu, ktorá bola dohodnutá mesačne
paušálne, keďže táto odmena zahrňovala i všetky náklady žalovaného, najmä hotové výdavky
na cestovné, ubytovanie, stravné, zabezpečenie administratívnych prác, náhrady za stratu
času. Súd tiež uveril žalovanému, že mu nebola známa celková ekonomická situácia dlžníka
ako úpadcu, nemal k dispozícií jeho účtovnú evidenciu a ani dôvod, prečo by mal tieto
informácie zisťovať pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb dlžníkovi.
Žalobca nepreukázal, že dlžník pred vykonaním konkrétneho odporovateľného
právneho úkonu majetok na uspokojenie veriteľov mal a po jeho vykonaní už jeho majetok
na uspokojenie pohľadávok veriteľov nepostačoval. Žalobca nepreukázal, že po uzatvorení
zmluvy o poskytovaní právnych služieb došlo k ukráteniu majetku úpadcu, a že aj z dôvodu
uzavretia tejto zmluvy bol tento majetok znížený natoľko, že nebolo možné uspokojiť
konkurzných veriteľov. Účty úpadcu boli zaistené v marci 2002 a dňa 23. 09. 2002
opatreniami Krajskej prokuratúry bolo toto zaistenie zrušené a zmluva o poskytovaní
právnych služieb bola uzatvorená až po zrušení zaistenia účtov.
Súd mal za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre úspešné odporovanie
právneho úkonu. Preto súd považoval žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.
O trovách konania bola rozhodnuté v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a zásady
úspechu.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že predmetnou žalobou sa domáha
neúčinnosti právnych úkonov s poukazom na ust. § 15 ods. 1, 2 ZKV. Nie je mu preto
zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku na str. 8, kde súd poukazuje na možnú absolútnu
neplatnosť dotknutého právneho úkonu a z toho dôvodu vyvodil, že žalobu považuje za
neodôvodnenú a na strane 10 rozsudku konštatuje, že neboli splnené hmotnoprávne
podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu, teda, že nebol preukázaný úmysel
žalobcu, a že tento úmysel bol druhej strane známy. Toto odôvodnenie je nezrozumiteľné
vo vzťahu k výroku súdu.
Nikdy netvrdil, ako to uvádza súd v rozsudku, že práve táto zmluva o poskytovaní
právnych služieb mala spôsobiť insolventnosť dlžníka. Tvrdí však, že aj táto zmluva prispela
k zvýšeniu tejto insolventnosti. Tvrdí totiž, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
právnych služieb z 01. 01. 2003 konal minimálne v nepriamom úmysle, teda, že vedel,
že svojim konaním môže spôsobil ohrozenie plnenia už splatných a dokonca aj súdom
právoplatne priznaných a vykonateľných rozhodnutí. Najneskôr od 08. 03. 2002 dlžník
neplnil svoje záväzky zo zmlúv o pôžičkách a zo zmlúv o tichom spoločenstve, v tento deň
bolo vznesené obvinenie proti všetkým členom orgánov pôvodného, ako aj nového vedenia
dlžníka a v totožný deň boli uzatvorené všetky pobočky dlžníka na celom území SR.
K uvedenému termínu mal dlžník približne 9000 veriteľov s pohľadávkami takmer
900 000 000 Sk, pričom hodnota majetku podľa stavu na účtoch a vlastníctva nehnuteľnosti
sa pohybovala vo výške maximálne do 150 000 000 Sk. Od 08. 03. 2002, kedy došlo k zmene
personálneho obsadenia orgánov dlžníka, do 19. 02. 2003, kedy došlo k opakovanej blokácii
účtov dlžníka zo strany Krajskej prokuratúry v Košiciach, uniklo z majetku dlžníka najmenej
45 000 000 Sk a za toto obdobie dlžník nemal žiadny nový príjem. Preto nie je možné uveriť
tvrdeniam, aby dlžník nevedel, že prevzatím ďalšieho záväzku v podobe zmluvy
o poskytovaní právnych služieb z 01. 01. 2003, ako aj neskoršieho dodatku č. 1 k nej
z 01. 05. 2003, nemôže ohroziť budúce splnenie aspoň časti svojich už splatných záväzkov.
Pokiaľ ide o vedomosť úmyslu dlžníka k ukráteniu svojich veriteľov, poukazuje na tú
skutočnosť, že žalovaný preukázateľne zastupoval dlžníka len v časti právnej agendy, ktorá sa
týkala právneho zastupovania dlžníka pred súdmi vo veci žalôb o peňažné plnenia zo strany
veriteľov na základe zmlúv o pôžičkách a tichom spoločenstve. Okrem žalovaného totiž
dlžníka zastupovali v inej právnej agende aj ďalšie 4 advokátske kancelárie. Treba
skonštatovať, že dlžník, resp. žalovaný nebol úspešný ani v jedinom súdnom konaní.
Zmluva o poskytovaní právnych služieb je typom mandantnej zmluvy podľa § 566
a nasl. Obchodného zákonníka. Mandatár (advokát) bol povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitostí s odbornou starostlivosťou, všetku činnosť uskutočňovať podľa pokynov mandanta
a bol povinný ho informovať o všetkých okolnostiach, ktoré zistí pri zariaďovaní záležitostí,
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Z prehratých súdnych sporov muselo
žalovanému byť zrejmé, že účel právneho zastupovania a právnej ochrany mandanta neplní
žiadnu funkciu s výnimkou odďaľovania exekučných titulov.
Ak by žalovaný nezastupoval dlžníka v súdnych konaniach, a teda by nepodával
odpory a odvolania, záväzky dlžníka by boli nepochybne nižšie napr. titulom súm, ktoré si
uplatnil veriteľ č. 992 (Justičná pokladnica). Práve túto sumu vo výške 468 840 Sk považuje
minimálne za hodnotu, o ktorú sa znížila šanca ostatných veriteľov uspokojiť ich pohľadávky.
Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe tak,
že zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01. 01. 2003 a jej dodatok č. 1 zo dňa
01. 05. 2003 uzavretá medzi úpadcom S. a. s., Košice a žalovaným je voči konkurzným
veriteľom úpadcu neúčinná.
Žalovaný sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu a navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Poukazuje na to, že žalobca počas celého konania nepreukázal
ani jednu podmienku pre vyslovenie neúčinnosti právnych úkonoch v zmysle § 15 ods. 2
ZKV. Dôkazné bremeno svojich tvrdení znáša žalobca a nie žalovaný.
V súlade s Čl. 46 a 47 Ústavy SR, každý ma právo na právnu a inú právnu ochranu,
ku ktorej patrí i poskytovanie právnych služieb advokátom. Toto ústavné právo patrí každému
a vždy bez ohľadu na to, či má alebo nemá záväzky a každý môže požiadať advokáta
o poskytnutie právnej služby. V čase uzavretia zmluvy o poskytnutí právnej služby, advokát
bol oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných dôvodov a nesmel
poskytovať právne služby bezplatne, s výnimkou, ak išlo o informatívnu poradu alebo za
podmienok určených Predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory. Účelom vyslovenia
neúčinnosti právneho úkonu je, aby bol konkurzný veriteľ úpadcu uspokojený z toho, čo tretia
osoba z tohto úkonu získala.
V uvedenej veci si žalovaný ako konkurzný veriteľ prihlásil do konkurzného konania
svoju pohľadávku (nevyplatená odmena v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb),
ktorá žalobcom ako správcom konkurznej podstaty bola v celom rozsahu uznaná,
čo do právneho dôvodu a výšky. Keďže mu odmena za poskytovanie právnych služieb
nebola vyplatená, nie je zrejmé, akým spôsobom sa teda môžu konkurzní veritelia uspokojiť
z niečoho, čo žalovaný nezískal.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Na doplnenie uvádza, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo, ktorým sa
domáha neúčinnosti právnych úkonov dlžníka v zmysle § 15 ods. 1, 2, a § 16 zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV).
Odporovať možno len takým právnym úkonom, ktoré sú inak platné a spĺňajú všetky
náležitosti stanovené právnym predpisom. V prípade, ak by právny úkon bol neplatný,
bol by zároveň aj právne neúčinný a u takého úkonu by nebolo možné sa dovolávať
odporovateľnosti. Prvostupňový súd v odôvodnení poukázal na túto skutočnosť, že ak by
žalobca považoval dohodnutú odmenu v zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa
01. 01. 2003 a jej dodatok č. l zo dňa 01. 05. 2003 za neprimerane vysokú, nadštandardnú,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, tak by sa jednalo o neplatný právny úkon (§ 39 OZ)
a žaloba o odporovateľnosť takéhoto neplatného úkonu je nedôvodná.
Súd prvého stupňa však žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal,
že napadnutým odporovateľným úkonom došlo na strane dlžníka k úmyselnému ukráteniu
svojich konkurzných veriteľov, a že tento úmysel bol druhej strane známy.
Dôkazné bremeno o úmysle dlžníka má žalobca, ktorý podá odporovaciu žalobu,
a preto námietky žalobcu ohľadne znášania dôkazného bremena uvedené v odvolaní sú
irelevantné. V spornom prípade, dlžník S. a. s., Košice zvolil právne zastupovanie spoločnosti
prostredníctvom advokáta – žalovaného v súlade so zákonom
č. 132/1990 Zb. o advokácii. Každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu
požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Pritom, advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie
právnej pomoci len zo závažných dôvodov a za podmienok stanovených zákonom a advokát
nesmie poskytovať právnu pomoc bezplatne až na výnimky (§ 15 ods. 2 zák. č. 132/ 90 Zb.,
§ 1 ods. 1 a § 3 vyhl. č. 163/ 2002 Z. z.). Advokát je povinný poskytnúť právnu službu bez
ohľadu na to, v akej ekonomickej situácii je podnikateľský subjekt, ktorý požiadal o jeho
právne služby a nie je povinný preverovať schopnosť svojho klienta ohľadne plnenia jeho
záväzkov voči jeho veriteľom. V odporovateľnom právnom úkone bola zmluvná odmena
dohodnutá ako paušálna v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. b/ a § 8 vyhl. č. 163/2002 Z .z., ktorá
zároveň zahrňovala i všetky náklady advokáta pri výkone jeho činnosti na území Slovenskej
republiky. Takýto spôsob zastupovania dlžníka bol nesporne pre neho výhodnejší, pretože
dohodnutá odmena zahrňovala všetky náklady advokáta, t. j. akúkoľvek právnu službu,
v akomkoľvek rozsahu, na rozdiel od tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby, ktorá by
bola nepomerne vyššia. Advokát má právo na dohodnutú zmluvnú odmenu bez ohľadu
na úspešnosť, resp. neúspešnosť svojho klienta v súdnom spore .
Pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 15 ods. 2 ZKV sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných podmienok, t. j. úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,
ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle, čo žalobca nepreukázal žiadnym relevantným
dôkazom. V odvolaní potvrdil, že odporovateľný právny úkon – zmluva o poskytnutí právnej
služby nebola výlučne následkom insolventnosti dlžníka.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. spojení s ustanovením § 224
O. s .p. Keďže žalovaný si neuplatnil žiadne trovy odvolacieho konania, neboli mu priznané .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.