Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/61/2017

Potvrdené rozhodnutím 10Co/197/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Energofond, SE v likvidácii, Haburská 49/A, Bratislava, IČO: 47 033 860, zastúpenej: Alušic s.r.o., Madačová 1/A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanej: Ing. C. N., nar. X. V. XXXX, bytom V. XXXX/X, S. N. W., zastúpenej: HARŠANY advokáti, s.r.o., Hlavná 31/15, Trnava, IČO: 50 481 355, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. júna 2018 č. k. 32C/61/2017-95, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Energofond, SE, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 033 860, právne zastúpeného: Alušic, s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01, IČO: 50 648 420, proti žalovanej: J.. Ľ. N., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, XXX XX S. N. W., právne zastúpená: HARŠANY advokáti, s.r.o., so sídlom Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, IČO: 50 481 355, o určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Určuje, že Darovacia zmluva uzatvorená medzi M. A., rod. A., C. A. V.T. X, XXX XX S. N. W., nar. XX.XX.XXXX, občanom Slovenskej republiky, a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené vlastníctvo k nehnuteľností:

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 299 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 975 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 399 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 112 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 1102 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 2507 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 7323 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 6686 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 14948 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 13067 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 399 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 9813 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/XXX vo výmere 43 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 90/150 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 1399 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 557 m2, druh trvalé trávnaté porasty, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 4173 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1/1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXX/X vo výmere 273 m2, druh orná pôda, zapísaný v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 687 m2, druh orná pôda, zapísaný v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 216 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 1084 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 5/6 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok KN-E par. č. XXXX/X vo výmere 34 m2, druh lesné pozemky, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 165 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 5/6 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXX/X vo výmere 231 m2, druh lesné pozemky, zapísané v podiely 3 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

ktorých vklad bol Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor povolený pod č. M. je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a jej otcom M. A., T.. A.N., C. A. V. X, XXX XX S. N. W., N.. XX.XX.XXXX, občanom Slovenskej republiky, ktorej vklad bol Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor povolený pod č. M.. Neúčinnosť darovacej zmluvy sa týkala nasledovných nehnuteľností: - pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 299 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 975 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 399 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 112 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 1102 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.- Z. par. č. XXXX vo výmere 2507 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 7323 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 6686 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 14948 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 13067 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 399 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 9813 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/XXX vo výmere 43 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 90/150 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 1399 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 557 m2, druh trvalé trávnaté porasty, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 4173 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1/1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXX/X vo výmere 273 m2, druh orná pôda, zapísaný v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok KN-E par. č. 1390 vo výmere 687 m2, druh orná pôda, zapísaný v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 216 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 1084 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 5/6 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 34 m2, druh lesné pozemky, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 165 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 5/6 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, - pozemok K.-Z. par. č. XXX/X M. výmere 231 m2, druh lesné pozemky, zapísané v podiely 3 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je veriteľom pohľadávky vo výške 90.628,90 eur bez príslušenstva, ktorú si uplatňuje v súdnom konaní pred Okresným súdom Zvolen č.k. 13Cb/17/2016, pričom konajúci súd vo veci rozhodol dňa 08.06.2017. Žalobca mal za to, že jeho pohľadávka v zmysle ustálenej súdnej praxe je považovaná za vymáhateľnú. Súčasne žalobca v rámci skutkových tvrdení uviedol, že úkon darovacej zmluvy nemožno považovať za iný ako taký, ktorý bol urobený v úmysle ukrátiť žalobcovu pohľadávku. Súčasne poukázal na to, že úkon bol vykonaný s blízkou osobou. K žalobe pripojil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 08.06.2017 č.l. 3-6, výpis z obchodného registra č.l.7, prehľad z katastrálneho portálu o vlastníctve nehnuteľností č.l. 8, uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. 29C/4/2017,

3. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe uznesením č.k. 32C/61/2017-17 zo dňa 17.07.2017, ktoré žalovanej doručil dňa 03.08.2017 (č.l.14).

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.11.2017 pojednávanie vo veci samej, ktoré bolo odročené na žiadosť žalovanej zo zdravotných dôvodov. Súd pojednávanie odročil na 16.01.2018. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že vo veci sa žalovaná vyjadrila (podanie bolo zaslané elektronicky) na konci augusta 2017(v čase problémov s elektronickým doručovaním), pričom nesúhlasil s prejednaním veci z dôvodu, že nemal zachovanú lehotu na prípravu (nebol predvolaný). Súd pojednávanie odročil na 27.02.2018. Súd preveril obsah elektronickej časti súdneho spisu, pričom

zistil, že v elektronickej časti súdneho spisu sa nachádza podanie žalovanej tak, ako to bolo uvedené jej právnym zástupcom. Súd následne doručil podanie strane žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa k uvedenému podaniu v lehote 10 dní.

5. Žalobca pred pojednávaním dňa 16.01.2018 zaslal do obsahu súdneho spisu rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-141 zo dňa 08.06.2017 (č.l.42-53).

6. Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaného písomným podaním doručeným súdu dňa 27.02.2018, kde uviedol, že preukázal existenciu svojej vymáhateľnej pohľadávky a tým aj aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, čo preukazuje aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-141 zo dňa 08.06.2017 a na to nadväzujúcim rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 43Cob/173/2017 zo dňa 18.01.2018, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-141 zo dňa 08.06.2017 potvrdený, ktorý bol predložený súdu č.l. 62-67.

7. Súd vo veci vykonal dňa 27.02.2018 pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a skutočnostiach uvedených v písomnom podaní doručenom na pojednávani (viď ods. 6). Žalovaná strana namietala právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Zvolen a teda nedostatok aktívnej legitimácie z dôvodu neexistenciu pohľadávky. Podľa žalovanej strany z príloh alebo samotnej žaloby nie je zrejmé, na základe akých skutočností a listín mala byť vyhovené alebo má byť žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože žalobca nepreukázal existenciu vymáhateľného titulu v samotnom konaní a čím nebola splnená podmienka, aby sa v konaní pokračovalo, alebo aby súd mohol rozhodnúť. Žalovaný poukázal na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153, kde tieto dôkazy mali byť preložené v čase, keď sa o tom žalobca vedel o dôkazoch. Podľa názoru žalovanej strany žaloba neobsahuje základné náležitosti. Žalovaná strana mala za to, že pohľadávka, o ktorej žalobca tvrdí, že je veriteľom zatiaľ nie je možné ju chápať ako vymožiteľnú pohľadávku na základe rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen.

8. Na pojednávaní bol vykonaný výsluch žalovanej na základe návrhu žalobcu, pričom otázky kládla najskôr strana žalobcu a následne žalovanej: Ako ste získali pozemky? Odpoveď: Darovacou zmluvou po otcovi M. A.. Uvediete nám jeho trvalý pobyt? Odpoveď: V. X, XXX XX S. N. W. Dátum narodenia otca? Odpoveď: 29.06.1940 Na otázky vlastného právneho zástupcu: Viete špecifikovať podnikateľské aktivity Vášho otca alebo spôsob akým podniká, záväzky a dlžoby? Odpoveď: To neviem jeho záväzky alebo dlžoby, ja s otcom nepodnikám, je spol. vo viacerých spoločnostiach, dozvedela som sa o tomto až keď mi prišlo rozhodnutie zo súdu. Viete nám povedať, či podniká na základe oprávnenia, kde by ručil svojím majetkom? Odpoveď: Neviem sa k tomu vyjadriť, mal živnostenské oprávnenie, ale má zrušené. Viete nám povedať o záväzkoch otca, ktoré by mu vyplývali z podnikateľskej činnosti? Odpoveď: To neviem povedať. Stretávate sa s otcom pravidelne? Odpoveď: Áno. Preberáte podnikateľské aktivity? Odpoveď: Nie nepreberáme. Máte vedomosti o jeho podnik. aktivitách, jeho rozsahu? Odpoveď: Nemám, viem, že je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, čo presne robí a ako robí, to neviem. Bavili ste sa spolu o pohľadávke, ktorú mal uplatňovať žalobca? Odpoveď: Prišlo rozhodnutie a išla som za ním, a vtedy som sa dozvedala čo to je, to je všetko. Viete nám povedať čo to je? Odpoveď: Že mu vznikla pohľadávka, neviem v ktorom rade sa podpísal ako ručiteľ, jedná sa o kúpu. Jedná sa o nejaký stroj. Viete nám povedať čo s tým strojom je? Odpoveď: Pýtala som sa, že je v mieste podnikania, bol tam fyzicky, čo s tým je, to neviem. Na otázku súdu, na doplnenie skutkových tvrdení, ako prebehlo uzavretie darovacej zmluvy? Odpoveď: sme dvaja súrodenci, som zamestnaná, mám úplne inú firmu a pracujem s manželom. Darovanie prebehlo preto, že má vysoký vek, neviem o iných okolnostiach, prečo by to darovanie malo prebehnúť. Na doplňujúcu otázku PZ žalobcu: Máte vedomosť o tom, že by daroval nejaký majetok Vám alebo bratovi? Odpoveď: Neviem

PZ žalovaného položil otázku Máte vedomosť o majetkových aktívach otca? Odpoveď: Jedine, ak má aktíva v spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom. To znamená, že nie je nemajetný? Odpoveď: Myslím, že nie.

9. Súd pojednávanie odročil za účelom výsluchu svedka navrhovaného žalovanou stranou, a to M. A., ktorého účasť žalovaná strana nezabezpečila a žiadala jeho predvolanie súdom. Žalovaná strana súčasne predložila na pojednávaní Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/21/2018-76 zo dňa 26.02.2018, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 29C/4/2017-46 zo dňa 10.08.2017 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Ďalej žalovaná strana predložila výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv č.l. 86-88.

10. Súd pojednávanie odročil na 17.05.2018, kde vypočul svedka M. A.. Svedok pri svojej výpovedi na otázky uviedol: Na otázku aký je vzťah k stranám konania? Odpoveď: vzťah je taký, že na jednej strane je dcéra a na druhej strane je veriteľ. K dcére mám pozitívny vzťah a k druhej strane negatívny vzťah. Na otázku, čo vie uviesť k predmetu výsluchu? Odpoveď: firma kupovala technológiu ktorú umiestňovala u nás. Robili pelety, my sme nakupovali materiál. Výroba sa rozbehli, prestali sa dotovať a dostalo sa to do problémov. Ekochema splácala úver, navyše technológia je založená okolo 220.000, ručiteľ je Ekochema, mne sa ani nesnívalo, že sa toto môže stať. Čo sa týka prevodu, pre mňa to nebolo zaujímavé. Daroval som to dcére, ktorá je najbližšie. Ja mám firmu, v ktorej som podielnik a má hodnotu milión eur. Syn býva v Hrnčiarovciach , je to lekárska rodina, oni k tomu nemajú vzťah, jedine dcéra a potom vnuci, keby to zdedili. Myslel som si, že ukončím túto podnik. činnosť, do dôchodku si to dám vyčleniť a budem sa hrať, ono to padlo. Plánoval som si ísť do dôchodku v roku 2006, a keď som si to rozmyslel tak so m sa toho chcel zbaviť. PZ žalovaného položil otázky: Viete nám povedať za akých okolností ste pristúpili k ručiteľskému záväzku? Odpoveď: technológia mala byť umiestnená u nás, My by sme si tú výrobu riadili. Kde sa nachádza tá technológia? Odpoveď: u nás v areály, dlhujú mi cez 30.000 na nájomnom. Viete uviesť adresu? Odpoveď: A. E. XXX, B. Aká časť tej linky zostala? Odpoveď: predali a utŕžili peniaze za lis, môj odhad bol 50.000 eur, neviem za čo to predali a jeden ventilátor. Akým spôsobom podnikáte? Odpoveď: Mám firmu, som konateľ, prenajímam väčšiu časť objektu firmy. Podnikáte v súčasnosti tak, že by ste rušili svojím majetkom? Odpoveď: nikdy som neručil ničím. Viete nám povedať okolnosti za ktorých ste uzavreli darovaciu zmluvu? Odpoveď: Bolo to pre mňa bezpredmetné vlastniť tieto nehnuteľnosti. PZ žalobcu položil otázky: Čo v tejto chvíli vlastníte? Odpoveď: Ja som si všetko vysporiadal, keby sa niečo stalo, môj majetok je 30 % podiel vo firme. Iný nemám. Z hľadiska majetku vlastním 1 %, z hľadiska podielu na zisku podľa spol. zmluvy 30 %. Aký je Váš plat z tejto funkcie? Odpoveď: Žiadny Na otázku súdu, kedy pristúpil svedok k ručiteľskému záväzku, svedok nevedel uviesť odpoveď, uviedol, že si nepamätá. Na otázku súdu, darovali ste niečo aj synovi svedok uvádza, že áno chatu. Rovnomerne dcére aj synovi, aby boli v poriadku. Na otázku súdu, firma aký má zisk za posledné 3 roky svedok odpovedal, že nevie uviesť, nepamätám si, ale je v zisku. Nevedel povedať aký mu bol vyplatený zisk. Na otázku, v súčasnosti žijete kde? svedok odpovedal, že v Hrnčiarovciach v rodinnom dome, ktorý patrí dcére. PZ žalobcu položil otázku? Čo bolo skôr ručiteľský záväzok alebo darovanie? Odpoveď: to si nepamätám PZ žalovaného kladie otázku? Hovorili ste že vlastníte obchodný podiel u žalobcu? Odpoveď: áno 10% V spoločnosti Agropal ste spoločníkom? Odpoveď: spoločnosť je zlikvidovaná, len prerobila na tom, kúpila suroviny a išla do straty.

11. Súd vyzval strany na predloženie návrhov na doplnenie dôkazov, pričom strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Následne bolo umožnené stranám predniesť záverečné reči.

12. Strana žalobcu v rámci záverečnej reči uviedla, že bolo v konaní preukázané, že žalovaná nevynaložila primeranú starostlivosť pri uzatváraní darovacej zmluvy, a teda možno použiť prezumpciu úmyslu, ktorý mal byť druhej strane zrejmý, a teda, že možno žalobe vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhovieť. Poukázali na skutočnosť, že darca je nemajetný, nevlastní žiadny majetok okrem obchodného podielu s tým, že nič nedostáva, ako výplatu podielu na zisku, resp. že si nespomína na žiadne okolnosti - sumy, ktoré by mu boli vyplatené, dokonca nedostáva ani plat.

13. Žalovaná strana v rámci záverečnej reči z predpripraveného písomného textu (viď nahrávka) uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou boli prevedené podiely na nehnuteľnostiach z J.. M. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX žalovanú. Žalovaná mala za to, že vzhľadom na výšku podielov a k ním prislúchajúcej výmere, tieto nepredstavujú hodnotu, ktorou by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku vo väčšom rozsahu. Trhová cena uvedených spol. podielov sa v danom kat. území pohybuje vo výške cca 0,50 eur na m2, čo predstavuje celkovú cenu prislúchajúcim spol. podielom približne 10.000 eur, pričom žalobca eviduje pohľadávku v sume 124.608,84 eur s príslušenstvom. Otec žalovanej M. A. ukončil svoju podnik. činnosť na základe živnostenského oprávnenia ku dňu 30.04.2011, pričom v súčasnosti je spoločníkom v obchodných spol., ktoré sú ekonomické aktívne vrátane žalobcu, kde má M. A. obchodný podiel vo výške 10 %. Podľa vyjadrenia svedka A., nie je nemajetný a jeho aktíva predstavujú aj obchodné podiely v spoločnostiach. K uzatvoreniu darovacej zmluvy prišlo z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu Bažányho aj jeho vysokého veku a nie je z dôvodu snahy zbaviť sa majetku a znemožniť žalobcovi uspokojenie pohľadávku voči nemu. Žalovaná nemala vedomosť o žiadnych záväzkoch jej otca v čase uzatvorenia dar. zmluvy ani o pristúpení k záväzkom alebo ručiteľských vyhláseniach, ktorý by ručil svojím osobným majetkom. Poukázala na skutočnosť, že v čase keď bola uzatvorená napadnutá darovacia zmluva, boli pohľadávky žalobcu riadne splácané pravidelnými mesačnými splátkami od 15.05.2015 vo výške 3.600 eur, a to na základe dohody o splácaní uzatvorenej medzi žalobcom a spol. Euroclinik zo dňa 24.02.2015. Predloženými listinnými dôkazmi žalovaná mala za to, že preukázala, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy mal žalobca zabezpečené svoje pohľadávky voči svojej spoločnosti Agropal, s.r.o., Sereď, IČO: 44 152 094, ako záložcu a spoločnosti Euroclinic, s.r.o., Zvolen, IČO: 44 652 640, ako záložného dlžníka, keď predmetom zálohu boli všetky existujúce pohľadávky záložcu spoločnosti Agropal voči svojím obchodným partnerom. Taktiež podľa žalovanej preukázali, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bolo zriadené záložné právo žalobcu voči záložcovi Euroclinic, s.r.o. predmetom, ktorého sú samostatné hnuteľne veci vo vlastníctve Euroclinic, a to technológie na výrobu peliet, propelety 2000, výrobné číslo 020/2013. Nakoľko v čase uzatvorenia napadnutej darovacej zmluvy dlžník Ekochema si riadne plnil povinnosť splácať pôžičku podľa uzatvorenej dohody o splácaní, taktiež žalobca má svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom na pohľadávky, ako aj záložným právom na uvedenú výrobnú linku, nejedná sa o prípad, kedy by p. A. uzatvorením darovacej zmluvy urobil krok, ktorým by podstatne znížil svoj majetok uzatvorením darovacej zmluvy, nebolo v úmysle p. A. ukrátiť veriteľa žalobcu. Od uzatvorenia darovacej zmluvy p. A. nepodnikol žiadne kroky, ktorým by zmenšil majetok a znemožnil uhradenie pohľadávky žalobcu. Napriek snahe žalovanej ju p. A. o svojich podnikateľských aktivitách neinformoval a ani ju neinformuje o svojich prípadných záväzkoch. Nakoľko žalovaná a p. A. nemajú spoločnú domácnosť, stretávajú sa len príležitostne, žalovaná nemohla napriek prejavenej snahe zistiť, že v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy mal jej otec nejaké záväzky. M. A. sa stal dlžníkom žalobcu z dôvodu, že v dobrej viere uzatvoril zmluvu o pristúpení k záväzku, čím sa zaviazal, že splní peňažný záväzok spoločnosti Ekochema, s.r.o., (pôvodný názov Euroclinik) zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.05.2013, ktorou bola žalobcom spoločnosti Ekochema poskytnutá pôžička vo výške 120.000 eur. Pôžička bola poskytnutá na úhradu zostatku kúpnej ceny za technológiu na výrobu agropeliet od výrobcu Propelety, s.r.o. Založená technológia je umiestnená na adrese Bratislavská 806, Sereď, pričom žalobca začal realizovať záložné právo, a to predajom časti linky, konkrétne lisu, čím žalobca spôsobil, že linka nemôže ďalej vyrábať a spol. Ekochema znemožnil príjem z predaja výrobkov, z ktorých mala byť pôžička splatená. Zo samotného konania dlžníkov 1/ rade Ekochema, s.r.o., v druhom rade Inveka, a.s. v treťom rade M. A., 4/ rade J.. Q., je zrejme, že sa zaplatenia dlhu nebránia a svoj dlh aj čiastočne uhradili. Žalobca v čase uzavretia darovacej zmluvy mal a v súčasnosti aj má svoju pohľadávku zabezpečenú zriadením záložného práva, ktoré je prvé v poradí na celú linku, ktorého je obstarávacia hodnota bola vo výške 220.000 eur bez DPH, pričom hodnota zabezpečenej pohľadávky žalobcu predstavoval sumu 120.000 eur. Do dnešného dňa dlžník Ekochema uhradila splátky vo výške 87.850 eur, pričom prevažná časť linky v hodnote

170.000 eur sa nachádza stále v uvedenom v areály Sereď a žalobca môže uspokojiť aj zvyšnú časť dlhu výkonom záložného práva aj na ostávajú časť linky. V súčasnej dobe má záložca uplatnené záložné právo na linku v zostatkovej hodnote 170.000 eur a Inveka, a.s. pristúpila k dlhu spoločnosti Ekochema, s.r.o s pohľadávkami min. vo výške dvojnásobku pohľadávky žalobcu. Žalobca má teda svoju pohľadávku zabezpečenú minimálne trojnásobnou hodnotou a žalobca sa môže uspokojiť svoju pohľadávku aj výkonom záložného práva na zostávajúcu časť linky. Nakoľko v čase uzatvorenia dar. zmluvy bola pohľadávky žalobcu zabezpečená uvedenými záložnými právami pristúpením dlžníkov Inveka, a.s. ako aj J.. W. Q., ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dlžník Ekochema si riadne plnil svoje záväzky a dlh riadne splácal, žalovaná nepoznala ani nemohla poznať úmysel M. A. ukrátiť svojho veriteľa uzatvorením napadnutej dar. zmluvy. Takýto úmysel M. A. ani uzatvorením dar. zmluvy nemal. Preto podľa názoru žalovanej nie sú dôvody, aby súd žalobe vyhovel, ak v čase uzatvorenia dar. zmluvy, zároveň aj v súčasnosti je pohľadávka žalobcu zabezpečená násobkom hodnoty zabezpečenej pohľadávky. Žalovaná vynaložila primeranú starostlivosť a pri uzatváraní dar. zmluvy. Prezumpcia primeranej starostlivosti a úmyslu v zmysle § 42 a) Občianskeho zákonníka žalovaná podľa jej názoru predloženými listinným dôkazmi vyvrátila. V tomto prípade nie je možné hovoriť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pretože takéto obmedzovanie dlžníka M. A. by znamenalo neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva a nebola by dodržaná zásada proporcionality. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

14. Súd vzhľadom na rozsah a obsah záverečnej reči žalovanej strany, ktorá obsahovala množstvo nových skutkových tvrdení a označených skutočností, umožnil strane žalobcu reagovať na prednesené skutočnosti. Strana žalobcu uviedla, že v prvom rade ak by mal súd zobrať od úvahy výšku zabezpečenia pohľadávky žalobcu, tak by mu nejakým spôsobom musel preukázať, čo sa v tomto konaní nestalo. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej o hodnote zostávajúcej časti linky, ktorá je predmetom zálohy, a uviedol nové skutkové tvrdenia, a to, že podľa ich vedomosti má zostávajúca časť linky hodnotu šrotu, teda zanedbateľnú oproti judikovanej pohľadávke. Rovnako poprel hodnotu zabezpečenia pri záložnom práve na pohľadávky firmy Agropal, ktorá podľa svedectva p. A. bola zlikvidovaná. Žalobca poukázal na rozhodnutie OS Zvolen 13Cb 17/2016- 141, ktoré v konaní predložili a konkrétne na bod 1, odôvodnenie, kde je uvedený spôsob akým bola pohľadávka žalobcu splácaná. Tam je aj odpoveď na otázku, či skôr bolo ručenie M. A. alebo darovacia zmluva. Tam je odpoveď aj na tvrdenie žalovanej o riadnom splácaní dlhu zo strany dlžníka. Ak žalovaná riadne splácanie dlhu považuje to skutočnosť, že od roku 2014 dlžníci okrem predaja linky nezaplatili veriteľovi nič. Žalovaná tvrdila, že predajom časti linky žalobca spôsobil znefunkčnenie linky a straty časti hodnoty. Žalobca upozornil, že linku resp. časť predával dlžník a žalobca s týmto konaním len súhlasil. Z rozsudku OS Zvolen vyplýva, že dlh nebol ani náhodou splácaný riadne a v tejto chvíli môžeme uviesť, že linka, alebo predaná časť linky je zaplatená, čo už je okrem sumy 4000 eur reflektované rozsudkom Okresného súdu Zvolen.

15. Vzhľadom na prednesy strán v rámci záverečných rečí, súd vyzval žalovanú na vyjadrenie, a to, odkedy býva otec v jej dome. Žalovaná uviedla, že cca od roku 2010, dom jej daroval mama (nie otec). Otec býva stále s mamou. Otec tam má zriadené vecné bremeno doživotného bývania. Je to zapísané na katastri. Náklady hradí všetky matka a ja žalovaná hradí čisto iba daň z nehnuteľnosti. Otec má dôchodok.

16. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, predloženými listinnými dôkazmi zúčastnených strán, výpismi z listov vlastníctva verejne dostupnými na katastrálnom portály, vyjadreniami strán, výsluchom žalovanej, svedka M. A..

17. Súd konštatuje, že z obsahu výpisov z listov vlastníctva č.l. 72-80 mal preukázané vlastníctvo nehnuteľností, ktoré boli prevedené darovacou zmluvou na žalovanú (povolenú vkladom M. XXXX/XX), pričom z obsahu č.l.8 (prehľad vlastníctva M. A., podľa katastrálneho portálu) mal súd preukázané, že nehnuteľnosti (podiely na nich), boli vo vlastníctve M. A., otca žalovanej. Súd súčasne konštatuje, že skutkové tvrdenia žalobcu o vlastníctve, ako aj prevode podielov na nehnuteľnostiach neboli zo strany žalovanej rozporované, a preto súd tak súčasne, ako aj predchádzajúce vlastníctvo k podielom na nehnuteľnostiach vyhodnotil ako nespornú skutočnosť medzi stranami.

18. Žalovaná strana v konaní namietala aktívnu legitimácia žalobcu na podanie žaloby, a to v tom smere, či žalobca je nositeľom pohľadávky, alebo nie. V priebehu konania nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-141 zo dňa 08.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 43Cob/173/2017 zo dňa 18.01.2018. Zo skutkových tvrdení žalobcu a rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/17/2016-141 zo dňa 08.06.2017 mal súd preukázané, že žalobca má pohľadávku voči otcovi žalovanej vo výške 124.608,84 eur. Súčasne z obsahu uvedeného rozhodnutia mal súd preukázané, že pohľadávka vznikla a existovala už v čase vykonania právneho úkonu, pričom otec žalovanej pristúpil k záväzku už pri jej vzniku 31.05.2013 a dobrovoľne sa zaviazal, že v prípade splní peňažný záväzok za pôvodného dlžníka a stáva sa popri pôvodnom dlžníkovi dlžníkom, ktorí je zaviazaný uhradiť spoločne a nerozdielne s pôvodným pohľadávku žalobcu (viď ods. 15 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Zvolen č.l. 47). Súčasne z obsahu súdneho rozhodnutia mal súd preukázané, že pohľadávka bola splatná už 24.02.2015, t.j. pri pristúpení ďalšieho dlžníka, pričom posunutie splatnosti pohľadávky nemení nič, na tom, že v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu existovala, pričom neskôr bola aj priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím (právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia prestala byť spornou od pojednávania dňa 10.04.2018). Súd uvádza, že žalobca v zásade mal dve možnosti preukázania existencie svojej pohľadávky, a to buď spôsobom, akým to urobil v konaní Okresného súdu Zvolen sp.zn.. 13Cb/17/2016, alebo právoplatným rozhodnutím. Žalobca si vybral druhú možnosť, pričom v prípade ak by nebolo rozhodnutie Okresného súdu právoplatné jeho procesná situácia by bola odlišná. Súd konštatuje, že oba spôsoby preukázania pohľadávky sú z pohľadu súdu dostatočné a osvedčujúce pohľadávku, pričom pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu sa dokladuje jednoduchšie.

19. Poslednými spornými skutočnosťami v konaní bola vedomosť žalovanej o úmysle svojho otca, existencia tohto úmyslu a náležitá starostlivosť žalovanej pri uzatváraní zmluvy, ako aj hodnota majetku otca žalovanej a teda, či úkon ukrátil žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky. Súd však musí konštatovať, že žalovaná neprodukovala v konaní skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali dokazovať uvedené skutočnosti, pričom tieto si ponechala až na záverečnú reč, pričom v rámci vyjadrenia k žalobe ani nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu o ukrátení, hoc tieto boli minimalistické. Súd však uvedené posúdil, aj keď aplikoval na uvedené procesné predpisy o koncentrácii a včasnom použití prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Uvedené súd rozoberie nižšie po uvedení právnych predpisov, ktoré aplikoval na prejednávanú vec.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 628 ods. OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

22. Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

23. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

25. Podľa § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

26. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27. Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

28. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

29. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

30. Nakoľko odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou, žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je tomu tak z dôvodu, že súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási, pričom právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené.

31. Účelom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka, a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, čo znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti je právny úkon, pričom môže ísť o dvojstranný, jednostranný, odplatný, bezodplatný a iný právny úkon, avšak podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Odborná literatúra aj súdna prax medzi takéto úkony o.i. zaraďujú aj odmietnutie dedičstva. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá je žalovateľná, t.j. ktorej splnenia sa možno domáhať na súde. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky aj keď len sčasti. V konaní je potrebné preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t.j. do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od vzniku právneho úkonu, pričom ide o prekluzívnu lehotu, na ktorej uplynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnom úkone, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo medzi dlžníkom a blízkou osobou (§ 116 , alebo ktorý dlžník urobil v prospech tejto osoby. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci tu existuje zákonná výnimka, v zmysle ktorej uvedené neplatí, ak blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje žalovaného ako blízku osobu dlžníka, tento musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. Rovnako viď Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 163/2007 zo dňa 17.12.2008, ktorý vyslovil: „pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle§ 42a Obč. zák., ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou, bolo postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať.“

32. Súd tak ako uviedol vyššie musí konštatovať, že žalovaná zostala v skutkových tvrdeniach nečinná, čo do tvrdení o tom, že konala s náležitou starostlivosťou a nemohla rozpoznať úmysel svojho otca. Uvedené skutkové tvrdenia prakticky realizovala po vykonaní dokazovania, po výsluchu svojho otca, pričom výsluch žalovanej ako dôkazný prostriedok nemôže v plnej miere nahradiť skutkové tvrdenia,

ktoré žalovaná nerealizovala. Žalovaná v rámci výsluchu tvrdila, že nevie nič o podnikateľských aktivitách svojho otca, avšak takto uvedené odpovede v rámci výsluchu nie sú dostatočné, pre preukázanie náležitej starostlivosti, zvlášť ak žalovaná tvrdí, že otec žije v dome vo vlastníctve žalovanej, s jej matkou, ktorá hradí všetky, náklady, avšak nevie, čo otec robí, koľko zarába, len vie, že je konateľom (spoločníkom) viacerých spoločností. Súd takéto vyjadrenia v rámci výsluchu vyhodnotil ako účelové, zvlášť v spojení s tvrdením, ktoré vykonala žalovaná, a to že otec urobil právny úkon zo zdravotných dôvodov a veku. Súd má za to, že teda otec žalovanej buď mal vysoký vek a zlý zdravotný stav a teda vykonal z tohto dôvodu úkon darovacej zmluvy, ale potom súd nenachádza rozumné vysvetlenie pre ďalšie žalovanou tvrdené otcové rozsiahle podnikateľské aktivity (konateľ, spoločník viacerých spoločností), o ktorých na druhej strane žalovaná vedela, a ktorými sa v konaní v závere bránila. Súd taktiež vyhodnotil ako nevierohodnú (účelovú) výpoveď otca žalovanej ako svedka, kde tento tvrdil, tak ako bolo vyššie, že chcel najskôr riešiť pozemky (za účelom dôchodcovských aktivít) a na druhej strane však tvrdil, že naďalej sa intenzívne venuje spoločnostiam, ktorých je spoločníkom a konateľom, pričom sú tieto podľa neho v zisku, avšak nevie uviesť v akom (čo konateľ spoločnosti z titulu svojej funkcie a zodpovednosti musí vedieť), pričom za výkon jednotlivých funkcií nepoberá žiaden príjem a súčasne nebol schopný uviesť sumu rozdeleného zisku zo spoločnosti. Ako svedok detailne popísal, celý priebeh histórie vzniku obchodu a jeho priebehu, speňažovania jednotlivých častí, ale nevedel uviesť, kedy pristúpil k záväzku. Súd má za to, že otec žalovanej ako svedok vypovedal účelovo, len v časti, ktorá sa mu zdala vhodná, nakoľko pri jeho podrobných vedomostiach o prípade (aj s ohľadom na odstup času) nie je možné, aby nevedel o výške zisku v spoločnostiach, resp. o jeho rozdelení. Rovnako jeho tvrdenia o majetku boli všeobecné, nekonkrétne, kde uvádzal len podiely v spoločnostiach, pričom žiadny ďalší majetok nevlastní a príjem nemá (mimo dôchodku). Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že otec žalovanej vypovedal účelovo s cieľom ochrániť dcéru, ako účastníka konania, resp. druhou možnosťou, ktorá by prichádzala v úvahu by bola skutočnosť, že na výpoveď svedka by bol pripravený. Na dôvažok súd uvádza, že otec žalovanej v rámci výsluchu v zásade vypovedal v jednej línii (ako bolo uvedené vyššie je majetný, nechcel ukrátiť, atď.), avšak v jednom momente žalovaný uviedol: „Ja som si všetko vysporiadal, keby sa niečo stalo“, čo reálne svedčí úmyslu ukrátiť veriteľa na jeho existujúcej pohľadávke. Žalovaná, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi, sa mohla odporovacej žalobe ubrániť, len ak by preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovanému právnemu úkonu veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana teda spočíva nielen v tvrdení žalovanej, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, a to napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti pritom predpokladá, že žalovaná vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznal, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon totiž od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, náležite presvedčil, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak blízka osoba nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (viď napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 21 Cdo 864/2000, rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co 145/2007). Súd má za to, že žalovaná ako dcéra, ktorá otcovi poskytuje bývanie, pričom vie, že náklady na toto bývanie hradí jej matka, a tvrdí že len vie, že otec podniká, avšak nevie, kde ako, čo s akým výsledkom, nekonala s náležitou starostlivosťou, nakoľko pri vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa, keď je sama konateľkou spoločnosti, si musí byť vedomá úskalia podnikania, ako aj rizika obchodov, pričom vo vzťahu k otcovi, ktorý ju vychoval a učil, sa tvrdenia (vo výpovedi) o nevedomosti o jeho podnikateľských aktivitách, javia ako účelové. Súd poznamenáva, že konanie za spoločnosť LUNI TRADE, s.r.o., plynie mimo výpisu z obchodného registra, aj z potvrdenie od Sociálnej poisťovne, ktoré žalovaná predložila pri žiadosti o odročenie, a ktoré si podpísala za spoločnosť sama. (č.l.24). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že otec žalovanej konal v úmysle a žalovaná pri náležitej starostlivosti o tomto úmysle mala vedieť.

33. Poslednou spornou okolnosťou je ukrátenie žalobcovej pohľadávky. Súd konštatuje, že žalovaná v konaní predložila dôkazy v podobe výpisov z notárskeho centrálneho registra záložných práv, ktoré žiadala založiť do súdneho spisu, pričom však k týmto dôkazom reálne dala skutkové tvrdenia až v záverečnej reči. Predmetom uvedených výpisov je pri č.l. 86 záložné právo na zabezpečenie pohľadávky voči dlžníkovi Euroklinik s.r.o., (v súčasnosti Ekochema s.r.o.,), a to na zabezpečenie

pohľadávok existujúcich aj budúcich pohľadávok záložcu spoločnosti Agropal, s.r.o., IČO: 44152094, voči jej dlžníkom. Pri č.l. 87 ide záložné právo na samostatné hnuteľné veci, ktorých je záložca výlučným vlastníkom, a to technológie na výrobu peliet - výrobná linka ProPelety 2000 Standard výrobné číslo XXX/XXXX, a ktorú záložca nadobudol na základe Kúpnej zmluvy č. XXX XXX-P., pričom súčasťo; linky sú nasledujúce zariadenia: vstupný dopravník, rozdružovač, ventilátor rozdružovača, krátky podávací dopravník, drtič 55, ventilátor vzduchovej dopravy, filtracia prachu, medzizásobník-silo, 2ks dávkovacieho dopravníku do lisu, 1 ks Lis 1000 3R, 2ks odsávač prachu a pary, 2ks čistiaci vibračný dopravník 1000, 2ks chladiaci dopravník 1000, 2ks držiak na big bag, rozvádzač elektorinštalácie, ovládací pult, potrubie a kabeláž. Presná špecifikácia technológie tvorí Prílohu Č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva a pozostáva z : Vstupní dopravník a rozdružovač Vstupní dopravník - počet: 1 ks, typová značka: PP700 V.D.A, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 001466/E-Z000020; Rozdružovač - počet: 1 ks, typová značka: PP2000-RZ, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 003052/B-Z000020; Ventilátor rozdružovače - počet: 1 ks, typová značka: PP1400-VC, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 1211-7-0472; Krátký podávací dopravník - počet: 1 ks, typová značka: PP2000-PD, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 002243/D-Z000020' Drtič 55 - počet: 1 ks, typová značka: PP1400-DRT, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 002025/F-Z000020; Ventilátor vzduchové dopravy - počet: 1ks, typová značka: PP700-VVD, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 1211-7-0470; Filtrace prachu - počet: 1ks. typová značka: PP700-FIP, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 001166/D-Z000020; Mezizásobník - silo - počet: 1 ks, typová značka: PP700-MSI, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 002128/I-Z000020; Dávkovací dopravník do lisu - počet: 1 ks, typová značka: PP700-DD200, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 212168/3; Dávkovací dopravník do lisu - počet: 1 ks, typová značka: PP700-DD200, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 212168/2; Lis 1000 R3 - počet: 1 ks, typová značka: PP1000-LlS, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 091442/I-Z000020A; Odsavač par a prachu FT100 - počet: 1 ks. typová značka: PP700-0PP, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 1209044842; Odsavač par a prachu FT100 - počet: 1 ks, typová značka: PP700-0PP. rok výroby: 2013, výrobné číslo: 1209044763; Čistící vibrační dopravník 1000 - počet: 1 ks, typová značka: PP1 OOO-CID, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 090836/C-Z000020A; Čistící vibrační dopravník 1000 - počet: 1 ks, typová značka: PP1000-CID, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 090836/C-Z000020B; Chladící dopravník 1000- počet: 1 ks, typová značka: PP1000-CHD, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 000907/E-Z000020A; Chladící dopravník 1000 - počet: 1 ks, typová značka: PP1000- CHD, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 000907/E- Z000020B; Držák BIG-BAG - počet: 1 ks, typová značka: PP700-DBB, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 090343/B-Z000020A; Držák BIG-BAG - počet: 1 ks, typová značka: PP700-DBB, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 090343/B-Z000020B; Rozvadeč elektroinstalace - počet: 1 ks, typová značka: PP2000- ROZ, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 2319/1/13; Ovládací pult Hlavní ovládací pult - počet: 1 ks, typová značka: PP2000-0PU, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 2319/2/13; Vedlejší ovládací pult - počet: 1 ks, typová značka: PP2000-0PV, rok výroby: 2013, výrobné číslo: 2319/3/13; Potrubí a hadice - typová značka: PP1400-POT, rok výroby 2013. Súčasne z uvedenej výpisu mal súd preukázané, že k výkonu záložného práva prišlo v roku 2013.

34. Žalovaná v rámci záverečnej reči uviedla, že zostatková hodnota uvedenej linky - hnuteľných vecí uvedených v bode 33, ktoré sú predmetom zálohu je v sume 170000,- eur a hodnota pohľadávok, ktoré sú rovnako predmetom zabezpečenia na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu sú vo výške dvojnásobku hodnoty pohľadávky žalobcu. Žalobca bezprostredne po uvedení uvedených skutočností v rámci záverečnej reči poprel uvedené skutkové tvrdenia, pričom uviedol svoje vlastné, a to že hodnota hnuteľných vecí je v súčasnosti hodnota šrotu a k pohľadávkam uviedol, že toto záložné právo je nerealizovateľné, nakoľko spoločnosť Agropal, s.r.o., je v likvidácii, čo tvrdil aj vypočutý svedok. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalovanej o hodnote hnuteľných veci ako aj pohľadávok ako nepreukázané, práve z dôvodov, ktorými sa bránil voči uvedeným tvrdeniam žalobca, a to že hodnota hnuteľných vecí je rovná hodnote šrotu, resp. že pohľadávky voči dlžníkom spoločnosti Agropal, s.r.o., by nebolo možné uplatniť, keď spoločnosť je prakticky zlikvidovaná (v uvedenej časti súd považoval výpoveď svedka za vierohodnú). Súd súčasne uvádza, že žalovaná nepreukázala žiadnym spôsobom existenciu akejkoľvek pohľadávky spoločnosti Agropal, s.r.o., a po popretí skutkových tvrdení, takýmto dôkazom výpis z centrálneho registra záložných práv nie je. Súd súčasne vyhodnotil, ako pravdivé skutkové tvrdenia žalobcu o hodnote založených hnuteľných veci aj s ohľadom na to, že výkon záložného práva začal prakticky takmer pred viac ako štyrmi rokmi (oznámenie o začatí výkonu z 13.11.2013), pričom sa podarilo speňažiť len časť technológie (nebolo sporné), pričom výťažok bol použitý na splatenie záväzku žalovaného. Súd súčasne k hodnote uvádza, že ide o použité strojné zariadenie, ktoré vzhľadom na čas jeho nečinnosti a vek nebude už v súčasnosti s vysokou pravdepodobnosťou funkčné, čo výrazne znižuje jeho hodnotu, mimo vlastného morálneho opotrebenia.

35. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

36. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

37. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

39. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

40. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

41. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

42. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

43. Podľa Čl. 17 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

44. Podľa ČL. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní

45. Súd k pojednávaniu konanému dňa 17.05.2018 konštatuje, že pojednávanie neodročil a dokazovanie ukončil za skutkového stavu, ktorý v konaní bol, pričom tak urobil, nakoľko dospel k záveru, že žalovaná strana svojím procesným postupom odďaľovala rozhodnutie vo veci samej. Súd pri postupe vychádzal z ustanovení zákona uvedených v ods. 35 až 44. Súd má za to, že žalovaná strana nevyužila prostriedky procesného útoku a obrany včas, keď rozsiahle skutkové tvrdenia realizovala až v záverečnej reči, po výpovedi svedka, pričom mala realizovať skutkové tvrdenia, ktoré uviedla v záverečnej reči už pri skoršom úkone vo veci, resp. najneskôr na niektorom z prvých dvoch pojednávaní, alebo v rámci písomného doplnenia medzi pojednávaniami. Súd má za to, že ak niektorá zo sporových strán realizuje podstatné skutkové tvrdenia po vykonanom dokazovaní v rámci záverečnej reči na podklade dôkazov tak v rámci civilného sporového konania je v zásade takéto konanie neprípustné a nemôže požívať právnu ochranu, keďže takýmto spôsobom sa znemožní protistrane reagovať na jednotlivé tvrdenia, adekvátnym spôsobom. Za účinnosti nových predpisov by v zásade mal byť zachovaný postup - skutkové tvrdenie a k tomu preukazujúci dôkaz, a nie predložím dôkaz (hoc aj výsluch žalovanej) a následne doplním v záverečnej reči tvrdenia. Uvedený postup je efektný pre stranu, ktorá ho použije, lebo protistrana je zbavená možnosti reagovania. Žalovaná strana v jednom zo svojich podaní uviedla, že žalobca neobsiahol všetky skutkové tvrdenia vo vzťahu k pohľadávke a teda by sa mala aplikovať koncentrácia a žalobcovi nepripustiť ďalší dôkaz. Tak ako súd uviedol vyššie žalobca dokladoval existenciu pohľadávky súdnym rozhodnutím a jeho skutkové tvrdenia boli tak, ako bolo uvedené vyššie

minimalistické, avšak boli, pričom vždy reagoval na všetky tvrdenia protistrany a práve žalovaná strana neargumentovala skutkovo, ale rovno pristúpila k vykonávaniu dôkazov. Súd má však za to, že uvedený postup je neprípustný, a preto mu nemožno priznať právnu ochranu. Žalovaná strana mohla realizovať uvedené skutkové tvrdenia kedykoľvek počas prebiehajúceho konania, ale reálne tak nekonala. Preto súd dal možnosť reagovať strane žalobcu po záverečnej reči žalovanej strany. Súd vyhodnotil a posúdil skutkové tvrdenia uvedené obomi stranami v rámci záverečnej reči na podklade vykonaného dokazovania v súlade s doterajšími tvrdeniami. Súd posúdil skutočnosti uvádzané žalovanou stranou v súlade s predchádzajúcimi odsekmi a závermi uvedenými v tomto odseku.

46. Súd má za to, že podmienkou úspešnosti v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov je kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok. Jednou podmienkou je existencia vymáhateľnej (v čase podania žaloby) a vykonateľnej (v čase rozhodovania) pohľadávky, ktorá podmienka bola splnená, pričom súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie. Ďalšou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V súvislosti s tým žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že právnym úkonom dlžníka prišlo k ukráteniu jeho pohľadávky, nakoľko bolo preukázané, že dlžník (resp. ostatní dlžníci), napriek uplynutiu značného času od splatnosti pohľadávky dlh neuhradili, dlžníci nemajú majetok, z ktorého by mohol byť dlh uhradený (ostatne to v konaní ani tvrdené nebolo), pričom záložné práva zabezpečujúce splnenie pohľadávky, nezabezpečujú pohľadávku reálne (tak čo do zálohu na pohľadávky, lebo spoločnosť je zlikvidovaná podľa tvrdenia svedka a na hnuteľné veci sa výkon nerealizoval, pričom zariadenie je dlhodobo mimo prevádzky znehodnotené). Súd má tiež zato, že záverečné tvrdenia žalovanej o hodnote otcovho (svedkovho) majetku (o ktorom pri výsluchu nič nevedela) zostali len tvrdeniami bez preukázania relevantnými dokladmi, keď nebola preukázaná reálna hodnota podielov v spoločnostiach, pričom svedok napriek tvrdenému vlastníctvu nedosahuje podľa vlastných slov zo spoločností príjem, resp. tento nebol schopný uviesť. Súd dospel k záveru, že ak by odporovaný právny úkon dlžník - otec žalovanej neurobil, z majetku, ktorý by mu zostal mohol žalobca aspoň čiastočne uspokojiť svoju, v súčasnosti už judikovanú, pohľadávku. Žalovaná ako blízka osoba, v prospech ktorej bol právny úkon dlžníkom urobený, v konaní nepreukázala, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla úmysel dlžníka (ktorý sa prezumuje) poznať. Poslednou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, ktorá bola rovnako splnená. Vzhľadom na všetko doposiaľ uvedené dospel súd k záveru, že sú splnené predpoklady podľa § 42a ods. 2 OZ, a teda dôvody pre určenie, že právny úkon Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi M. A., T.. A., C. A. V. X, XXX XX S. N. W., N.. XX.XX.XXXX, občanom Slovenskej republiky, a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené vlastníctvo (spoluvlastníctvo) k nehnuteľností:

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 299 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 975 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 399 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 112 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 1102 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok KN-E par. č. XXXX vo výmere 2507 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 1 v LV. č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 7323 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 6686 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 14948 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 13067 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 399 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 9813 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/XXX vo výmere 43 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 90/150 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 1399 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 557 m2, druh trvalé trávnaté porasty, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 4173 m2, druh orná pôda, všetko zapísané v podiely 1/1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXX/X vo výmere 273 m2, druh orná pôda, zapísaný v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 687 m2, druh orná pôda, zapísaný v podiely 1 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX vo výmere 216 m2, druh orná pôda, K.-Z. parc. č. XXXX/X vo výmere 1084 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 5/6 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXXX/X vo výmere 34 m2, druh lesné pozemky, K.-Z. parc. č. XXXX vo výmere 165 m2, druh orná pôda, zapísané v podiely 5/6 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou,

- pozemok K.-Z. par. č. XXX/X vo výmere 231 m2, druh lesné pozemky, zapísané v podiely 3 v LV. č. XXXX pre k.ú. a obec Hrnčiarovce nad Parnou, ktorých vklad bol Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor povolený pod č. M. je voči žalobcovi právne neúčinná, a preto žalobe vo výroku I. vyhovel.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, a to v rozsahu 100%, nakoľko bol plne úspešný v konaní. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).